Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/82/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: ,,SpecMixTrade" s.r.o., so sídlom Partizánsky rad 6d., izb.106, 220033 Minsk, Bieloruská republika, právne zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava 811 09, IČO: 36 855 260, proti dlžníkovi: SOTEKO s.r.o., so sídlom Kadavého 829/6, Martin 036 01, IČO: 31 620 906, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2023 v znení vykonanej zmeny návrhu zo dňa 11.12.2023, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a zmenu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení:

„Súd zriaďuje záložné právo na nasledovných nehnuteľných veciach: dom, s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX, na prevádzkovej budove súp. č. XXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 313 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 78 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X záhrada o výmere 181 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 392 m2, spoločne evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. A., do výšky pohľadávky žalobkyne voči žalovanej s príslušenstvom vo výške 24.814,91 USD, všetko priznané rozsudkom Medzinárodného rozhodcovského súdu pri Bieloruskej Obchodnej a priemyselnej komore zo dňa 29.7.2022 vo veci XXXX/ XX-XX“.

Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2023 v spojení s vykonanou zmenou návrhu zo dňa 11.12.2023, z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabepečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2023 doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 24.11.2023 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. A. a to na dom, s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX, na prevádzkovej budove súp. č. XXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 313 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 78 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X záhrada o výmere 181 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 392 m2 a na hnuteľných veciach - motorových vozidlách : -VIN B., dátum prvej evidencie 19.11.2004, E.Č A. XXX C., zn. citroen Berlingo 1,9 D,

- VIN D., dátum prvej evidencie 08.02.2012, E.Č A. XXX E., zn. Toyota RAV4 2,2 D

- VIN F., dátum prvej evidencie 31.12.2012, E.Č A. XXX E., zn. Hyundai iX35

- VIN G., dátum prvej evidencie 09.01.2013, E.Č A. XXX H. Wiola N/A W20L35

- VIN I., dátum prvej evidencie 19.11.2014, E.Č A. XXX E., zn. Mercedes -Benz E250 CDI 4 Matic

- VIN B., dátum prvej evidencie 04.02.2016, E.Č A. XXX E., zn. Seat Leon X-perience 2

- VIN F., dátum prvej evidencie 19.09.2017, E.Č A. XXX J., zn. Škoda Octavia

- VIN B., dátum prvej evidencie 27.08.2019, E.Č A. XXX K., zn. Citroen Jumper,

- VIN I., dátum prvej evidencie 06.11.2019, E.Č. A. XXX E., zn. Meredes-Benz E250 CDI 4Matic ,

do výšky judikovanej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi ako osobe, voči ktorej návrh zabezpečovacieho opatrenia smeruje (ďalej v texte odôvodnenia označený ako „dlžník“ v príslušnom gramatickom tvare), a to pohľadávky spolu s príslušenstvom vo výške 121.331,26 USD, všetko priznané rozsudkom Medzinárodného rozhodcovského súdu pri Bieloruskej Obchodnej a priemyselnej komore zo dňa 29.7.2022 vo veci 2044/68-21. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že strany medzi sebou uzatvorili dňa 18.03.2020 kúpnu zmluvu podľa bieloruského práva spolu s rozhodcovskou doložkou. Pretože dlžník nezaplatil za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 98.535,39 USD, navrhovateľ bol nútený iniciovať rozhodcovské konanie pred dojednaným Medzinárodným rozhodcovským súdom pri Bieloruskej Obchodnej a priemyselnej komore v Minsku. Dlžník napriek riadnemu upovedomeniu o začatí konania doručenému dňa 17.12.2021 a riadnemu predvolaniu doručenému dňa 09.03.2022 sa na pojednávanie nedostavil a rozhodca dňa 29.07.2022 rozhodcovským rozsudkom vo veci XXXX/ XX-XX navrhovateľov nárok potvrdil, keď zaviazal dlžníka zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 98.535,39 USD a príslušenstvo: časť zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- USD, trovy rozhodcovského konania vo výške 7.795,87 USD. Navrhovateľ uviedol, že hoci dlžník rozhodcovský rozsudok dňa 16.08.2022 prevzal, dlžnú sumu neuhradil a nevyužil ani možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok pred Hospodárskym súdom regiónu v lehote 3 mesiacov.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 28.10.2022 inicioval v Slovenskej republike exekučné konanie na podklade uvedeného exekučného titulu, vedené na exekučnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Po obdržaní poverenia exekučného súdu súdna exekútorka D. A. L. vykonala zabezpečovací úkon, ktorým odstavila účet odporcu vedený v M. do sumy 149.476,14 eur. Exekučný súd uznesením zo dňa 24.05.2023 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z procesných dôvodov exekúciu zastavil, keďže došlo zo strany súdu k procesnému pochybeniu, keď súd nepostupoval podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Súd prvej inštancie na základe navrhovateľom uvedených skutočností a označených dôkazov vo väzbe na ust. , 48 ods. 1, 2 , , , , , , , , , a , uznesením č. k. – 82 zo dňa 18.12.2023 návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a súčasne navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd založil na odôvodnení, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil naliehavosť potreby súdnej ochrany ako veriteľa navrhovaným zriadením záložného práva súdom, keďže navrhovateľ neosvedčil, že by dlžník uskutočňoval nejaké faktické a právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali reálnu obavu, že dlžník má snahu zbavovať sa svojho majetku a tým, že by dochádzalo k ohrozeniu exekúcie a zmareniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.

5. Súd tak rozhodol nezohľadňujúc podanie navrhovateľa nazvané ako „Oznámenie o zániku časti pohľadávky a ďalších skutočnostiach“ s úpravou petitu, v ktorom navrhovateľ súdu oznámil, že exekúcia skončila dňom 27.11.2023 doručením uznesenia o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa ostatným účastníkom exekučného konania, ktorým dňom zanikli aj účinky zabezpečenia a majetok dlžníka ako povinného mal byť odblokovaný s tým, že nakoľko exekučný súd doposiaľ nevydal doložku právoplatnosti tohto uznesenia, je možné, že súdny exekútor doposiaľ neodblokoval hnuteľný majetok povinného. Predmetným podaním navrhovateľ súčasne oznámil súdu, že dňa 07.12.2023 dlžník zaplatil na depozitný účet advokáta navrhovateľa sumu 89.549,41 eur označenú ako istina. Podľa prepočtu ide o sumu cca 96.516,35 USD, čo zodpovedá sume o 2019,04 USD nižšej, ako je istina dlhu. K vykonaniu úhrady dlžníkom došlo na základe e-mailovej komunikácie zástupcu navrhovateľa s právnym zástupcom dlžníka, podľa ktorej dlžník mal dobrovoľne uhradiť celý dlh vrátane jeho príslušenstva po tom, ako bude odblokovaný finančný majetok dlžníka. K odblokovaniu došlo dňa 05.12.2023. Navrhovateľ ako dôkaz predložil doklad o platbe zo dňa 07.12.2023 a e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov strán.

6. Navrhovateľ uviedol, že k úhrade ďalšej platby ku dňu 11.12.2023 nedošlo, a teda pohľadávka navrhovateľa aktuálne predstavuje sumu 24.814,91 USD, čo zodpovedá sume 23.025,80 eur (20,5% pôvodne dlžnej sumy). Konanie dlžníka navrhovateľ spája s neochotou zaplatiť aj zostatok dlžnej sumy, ktorú bude navrhovateľ nútený opätovne exekučne vymáhať.

7. Vzhľadom na čiastočnú úhradu dlžnej pohľadávky navrhovateľa a s poukazom na doterajšie dôvody navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žiadal navrhovateľ vydať uznesenie, ktorým súd zriadi záložné právo na nehnuteľných veciach dlžníka do výšky pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi s príslušenstvom v celkovej sume 24.814,91 USD. Súčasne navrhovateľ navrhol priznať náhradu trov konania voči dlžníkovi v celom rozsahu.

8. Na základe podaného odvolania navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní navrhovateľa rozhodol uznesením č. k. – 125 zo dňa 7. februára 2024 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 18.12.2023 odvolací súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu, že nezohľadnením Oznámenia navrhovateľa o zániku časti pohľadávky a úpravy petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, pričom uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o navrhovanej zmene návrhu tak, že navrhovanú zmenu postupom podľa , , s použitím pripustil , návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2023 v spojení s oznámením o zániku časti pohľadávky a úpravy petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vec opätovne prejednal. Súd opätovne posudzoval, či skutočnosti uvedené navrhovateľom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia a jeho zmeny vo väzbe na navrhovateľom predložené listinné dôkazy v konaní dostatočne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom, a to vo väzbe na splnenie jednotlivých zákonom stanovených kumulatívnych podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa z. č. , (ďalej len „“), žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

11. Podľa , , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

12. Podľa , na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

14. Podľa , na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

15. Podľa , o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná.

16. Podľa , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

18. Podľa , a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Vzhľadom na prítomnosť medzinárodného prvku v podobe navrhovateľa, ktorého sídlo je na území Bieloruskej republiky - Partizánsky rad 6d., izb.106, 220033 Minsk, súd posudzoval svoju právomoc na prejednanie veci, a to v súlade s obsahom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd konštatuje, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje proti právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo, a preto s poukazom na o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je daná právomoc slovenského súdu. Nakoľko ide o obchodnoprávny spor, kauzálne príslušným súdom v zmysle je Okresný súd Žilina.

22. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v

civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

24. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie dlžníka, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok navrhovateľa môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi dlžníka, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty, vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej by bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

25. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Súd preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok a to na základe listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

26. V pomeroch prejednávanej veci navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu judikovanej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi , ktorá predstavuje pohľadávku navrhovateľa spolu s príslušenstvom, ktorú v časti istiny navrhovateľ nadobudol právnym titulom kúpnej ceny za dodaný tovar v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2020. V danom prípade ide o judikovanú pohľadávku na základe rozhodcovského nálezu zo dňa 29.07.2022 Medzinárodného rozhodcovského súdu. Navrhovateľ preukázal na to, že dlžník dobrovoľne nesplnil celý svoj záväzok voči navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ bol nútený domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia v rámci exekučného konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré je aktuálne zastavené, čím odpadol aj procesný dôvod blokácie hnuteľného majetku dlžníka ako povinnej osoby v pôvodnom exekučnom konaní.

27. Z tvrdení navrhovateľa a pripojeného potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 07.12.2023 vyplýva, že dlžník zaplatil na depozitný účet právneho zástupcu navrhovateľa dňa 07.12.2023 sumu 89.549,41 eur označenú ako istina, ktorej podľa prepočtu zodpovedá suma 96.516,35 USD, čo však nezodpovedá celej dlžnej istine, pričom uvedený rozdiel predstavuje sumu 2.019,04 USD. V nadväznosti na čiastočnú úhradu pohľadávky navrhovateľa navrhovateľ obmedzil rozsah požadovanej zábezpeky svojej pohľadávky tak, že jeho návrh smeruje výlučne na nehnuteľný majetok dlžníka evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. A., a to do výšky pohľadávky navrhovateľa 24.814,91 USD.

28. Súd prvej inštancie opätovne posudzoval otázku osvedčenia obavy z možného budúceho zmarenia exekúcie a naliehavosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odvodzuje zo skutočnosti, že od uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami dňa 18.03.2020 dlžník nezaplatil navrhovateľovi dohodnutú kúpnu cenu, pričom pohľadávka navrhovateľa bola judikovaná rozhodcovským rozsudkom zo dňa 29.07.2022 a napriek uvedenej skutočnosti dlžník svoj záväzok voči navrhovateľovi k dnešnému dňu v celom rozsahu nesplnil, plneniu zvyšku dlhu sa vyhýba, v exekučnom konaní súd zavádza. Navrhovateľ poukazuje na nezáujem dlžníka dobrovoľne splniť uloženú povinnosť, a to napriek tomu, že finančná situácia dlžníka mu umožňuje kedykoľvek splniť svoj splatný záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade je ohrozená budúca exekúcia ako dostatočný dôvod pre zriadenie žiadanej zábezpeky. Navrhovateľ dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci opiera o konanie dlžníka, ktorý formálne síce deklaruje ochotu zaplatiť pohľadávku navrhovateľa, ale reálne sa plneniu pohľadávky navrhovateľa vyhýba a svojimi tvrdeniami pred exekučným súdom súd zavádza.

29. Ako už súd prvej inštancie konštatoval v pôvodnom rozhodnutí, pre úspešnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil nebezpečenstvo reálneho ohrozenia exekúcie, pričom navrhovateľ musí túto obavu konkrétne špecifikovať. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní dlžníka, ktoré odôvodňuje obavu navrhovateľa, že exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétnych osvedčených skutočností, ktoré by preukazovali alebo aspoň osvedčovali skutočnosť, že dlžník akokoľvek znižuje hodnotu svojho majetku alebo vykonáva akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. To znamená, že navrhovateľ je povinný označiť konkrétne kroky dlžníka, či už faktické alebo právne, s kvantitatívnym alebo kvalitatívnym dopadom na exekvovaný majetok, ktorým dochádza k zmene zloženia majetku, jeho štruktúry, likvidity, k zníženiu jeho speňažiteľnosti, príp. k iným úkonom smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Medzičasom dlžník podstatnú časť navrhovateľom judikovanej pohľadávky uhradil.

30. Navrhovateľ v podaní zo dňa 01.02.2024 (č.l. 114 súdneho spisu) uviedol, že návrhom zo dňa 19.12.2023 navrhovateľ inicioval nové exekučné konanie proti dlžníkovi o vymoženie pohľadávky vo výške 24.877,50 USD ( z toho istina 2.081,63 USD, zmluvná pokuta 15.000,- USD, trovy rozhodcovského konania 7.795,87 USD) a exekučných trov (t.č. ca. 900,56 eur), ktorá pohľadávka spolu s príslušenstvom ku dňu 01.02.2024 predstavuje spolu sumu ca. 23.856,64 eur. Aktuálne je vedené exekučné konanie pod sp. zn. , v rámci ktorého sa preskúmava a rozhoduje o vykonateľnosti exekučného titulu (rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu pri Bieloruskej OPK zo dňa 29.07.2022). Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že dlžník v postavení povinného v exekučnom konaní podal námietky proti vykonateľnosti rozhodnutia, ktorými napáda najmä uloženú zmluvnú pokutu, ako aj priznanú náhradu trov rozhodcovského konania. Navrhovateľ konštatuje, že povinný popiera navrhovateľovu judikovanú pohľadávku, pričom rozhodovanie exekučného súdu o uznaní vykonateľnosti judikovanej pohľadávky bude predstavovať dodatočný čas, počas ktorého môže dlžník reagovať spôsobom, ktorý vyvoláva u navrhovateľa obavu o presun majetku dlžníka na inú osobu alebo ukrývanie majetku, či iné opatrenia zhoršujúce postavenie navrhovateľa ako veriteľa v exekučnom konaní. Pre objektívnosť veci navrhovateľ uviedol, že aktuálne nedošlo k scudzeniu ani zaťaženiu majetku povinného.

31. Prílohou svojho vyjadrenia navrhovateľ učinil vyjadrenie navrhovateľa k námietkam povinného proti exekučnému titulu.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd poznamenáva, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na navrhovateľom vymedzený majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa, ktorá v danom prípade už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zriadením záložného práva zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko uspokojenia pohľadávky veriteľa. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania je odôvodnené najmä v prípadoch, ak bola pohľadávka veriteľa judikovaná k tomu oprávneným orgánom, pričom majetok dlžníka je napr. zaťažený skoršími záložnými právami, pričom veriteľ má záujem dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí však navrhovateľ osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, to znamená, že navrhovateľ sa prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia snaží dosiahnuť posilnenia svojho postavenia z hľadiska vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Navrhovateľ je tak povinný predložiť súdu dôkazy, ktorými by jednoznačne

osvedčil dôvodnosť svojho návrhu v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Aj v danom prípade súd musí zohľadňovať zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej navrhovateľ navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.

33. Napriek tomu, že predloženými dôkazmi žalobca osvedčuje obranu povinného v exekučnom konaní, ktorou dlžník v postavení povinného namieta vykonateľnosť exekučného titulu podľa slovenského právneho poriadku pre jeho zjavnú výhradu s verejným poriadkom, na základe čoho povinný navrhol zastavenie exekučného konania, avšak tak z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov, ako aj z neskoršieho správania povinného je zrejmé, že povinný na pohľadávku navrhovateľa plní, podstatnú časť pohľadávky navrhovateľa uhradil a z ďalšieho konania povinného nemožno dovodzovať také konanie povinného, ktorého cieľom by bolo zmarenie alebo sťaženie exekúcie. Dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nie je možné zakladať na neochote povinného subjektu plniť si svoj záväzok voči osobe oprávnenej, ani na využití procesných prostriedkov ochrany svojich práv uplatňovaných účastníkmi exekučného konania. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter sankcie za neplnenie si svojich povinností dlžníkom a nemá charakter donucovacieho prostriedku. Má ochranný charakter pre veriteľa pohľadávky pred úkonmi dlžníka, ktoré by negatívne ovplyvňovali mieru uspokojenia pohľadávky veriteľa. Priebeh exekučného konania a jeho predpokladané trvanie bez ďalšieho neposkytuje legitímny podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže dlžník okrem využitia svojich procesných práv žiadne úkony smerujúce ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám svojho majetku nevykonáva. Navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia je podľa stanoviska súdu poskytnutá dostatočná ochrana prostredníctvom exekučného konania s využitím všetkých jeho zabezpečovacích a iných prostriedkov. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, pokiaľ by dlžník ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti uskutočňoval právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu exekúcie, čo však navrhovateľ v konaní netvrdil a neosvedčil a za takéto úkony nemožno hodnotiť podanie námietok proti exekúcii. Skutočnosť, že povinný sa v exekučnom konaní bráni voči vykonateľnosti exekučného titulu bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť reálnej hrozby zmarenia exekúcie.

34. Pri objektívnom posúdení obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení jeho zmeny vykonanej navrhovateľom s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neosvedčil jednu z kumulatívne stanovených podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

35. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nemá právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ustanovením , podľa ktorého, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešnou stranou bol tak dlžník. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie dlžníkovi nedoručuje a na strane dlžníka vznik trov konania nevyplýva , súd rozhodol o trovách tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením ( v spojení s ).