Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov 1/ Ján K., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. 7, 2/ M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. XX, 3/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XX, 4/ Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., M. R. Z. XXX, 5/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XX, 6/ Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. 8, 7/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A., J. XXX/X, 8/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., K. XXX, 9/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. 2, XX/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. Sobota, P. XXX/XX, XX/ M.. N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M., C. XXXX/X, XX/ T.. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Q. trieda XXXX/X, XX/ M.. T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XXXX/XX, všetci zastúpení AK K. & V., s. r. o. so sídlom v P. A., J. XXXX/XA, T.: XX XXX XXX, proti žalovanému O. M., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom P. J. XXX, zastúpenému B.. P. L., advokátska kancelária v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o zaplatenie 7.847,65 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -123 zo dňa 09. 11. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti úroku z omeškania zamietol, zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. -123 zo dňa 09. 11. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov v rade 1/ až 13/ určené peňažné plnenie, ktoré spolu zodpovedajú celkovej sume 7.835,94 EUR a 5 % ročný úrok z omeškania od 20. 05. 2017 do zaplatenia, s povinnosťou uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok).

2. Žalobcovia v rade 1/ až 13/ žalobou zo dňa 12. 10. 2016 požadovali zaplatenie náhrady škody spolu v sume 7.847,65 EUR, ktorú im spôsobil žalovaný ťažbou dreva na lesnom pozemku v kat. úz. K., parc. č. XXXX/X (v dielci XXXDXX) vo výmere XXX.XXX m2. Škoda bola spôsobená v presne nezistenom čase november - december XXXX vyrúbaním stromov v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. bol žalovaný rozsudkom zo dňa 13. 08. 2015 uznaný vinným z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa a poškodení žalobcovia boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Pre účely trestného konania bola

škoda vyčíslená znalcom Ing. B. E. na sumu 12.886,12 EUR, od ktorej boli odrátané náklady. Žalobcovia zohľadnenie nákladov ťažby vo výške 2.174,04 EUR spochybňovali.

3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že ťažbu uskutočnil so súhlasom tých vlastníkov, ktorí mu udelili splnomocnenie a len v ich vyčlenenej časti lesného pozemku. Hranice výrubu bol určiť lesný hospodár. Na pozemkoch ostatných žalobcov nevyrúbal ani jeden strom, preto im nemohla byť spôsobená žiadna škoda. Vyrúbané stromy nechal na mieste, polícia miesto označila.

4. Okresný súd zistil, že v rozhodnom období november a december 2011, bol lesný pozemok parc. KN- C č. XXXX/X o výmere XXX.XXX m2, evidovaný na LV XX pre kat. úz. K., v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalobcovia v rade 8/ a 11/ vstúpili do podielového spoluvlastníctva titulom dedenia.

5.1. Žalovaný v trestnom konaní, ani v spore o náhradu škody nepreukázal, že drevo ťažil na pozemku vo vlastníctve žalobcov 12/ a 13/, resp. ich právnych predchodcov a že iba žalobcovia 12/ a 13/ sú vlastníkmi časti pozemku, na ktorom vykonával nelegálnu ťažbu. Vyčlenenie časti lesného pozemku nebolo preukázané. 5.2. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. -1042 zo dňa 13. 08. 2015, právoplatným 01. 03. 2016 bol žalovaný uznaný vinným, že v presne nezistenom čase od 01. 11. 2011 do 31. 12. 2011 na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X, v dielci XXXDXX, bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára a bez vyznačenia drevín, ktoré mali byť vyťažené, vykonal ťažbu drevnej hmoty v množstve 143 stromov a v objeme 294,56 m2, časť vyťaženej drevnej hmoty ponechal na pozemku a časť odviezol do miesta svojho trvalého bydliska, čím spôsobil spoluvlastníkom škodu nie menej ako 10.712,08 EUR. V odôvodnení trestného rozsudku súd uviedol, že žalovaný v trestnom konaní nepoprel, že predmetnú ťažbu vykonal a následne dal previesť do svojho trvalého bydliska. Súd neakceptoval tvrdenie žalovaného, že mal ústny súhlas na výrob stromov od vtedajšieho odborného lesného hospodára Ing. B. K., ktorý toto tvrdenie poprel. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalovaného odmietol uznesením č. k. -1065 zo dňa 01. 03. 2016. 5.3. Žalobcovia 12/ a 13/ v trestnom konaní vypovedali, že splnomocnenie zo dňa 01. 11. 2011 a súhlas na výrub guľatiny na parc. č. XXXX/X bol podmienený a mal byť realizovaný pod dozorom odborného lesného hospodára, pričom lesný hospodár Ing. B. K. uviedol, že nevykonával dozor nad výrubom a sám nevyznačoval stromy na ťažbu ani nedal žalovanému súhlas.

6.1. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný vykonal ťažbu drevnej hmoty a jej odvoz na spornom pozemku bez súhlasu podielových spoluvlastníkov a bez súhlasu odborného lesného hospodára Ing. K. a bez vyznačenia ťažby dreva lesným hospodárom. Pre posúdenie veci nemá význam tvrdenie, že štyria podieloví spoluvlastníci sa domnievali, že sú výlučnými vlastníkmi svojvoľne vyčlenených a ohraničených plôch lesného pozemku, lebo sa tak stalo bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, resp. bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Podstatné bolo to, že žalobcovia 12/ a 13/ neboli oprávnení udeliť splnomocnenie na ťažbu, lebo neboli výlučnými vlastníkmi lesného pozemku, na ktorom žalovaný vykonal ťažbu. 6.2. Žalovaný nepoprel, že vykonal výrub stromov v objeme 294,56 m3 tak, ako bolo zistené znaleckým posudkom č. 9/2012 zo dňa 09. 10. 2012 znalcom Ing. B. E., ktorý mal pre účely trestného konania určiť výšku škody, spôsobenú vyťažením 143 ks stromov (buk, hrab, dub, čerešňa, smrek) na jednotke priestorového rozdelenia lesa (JPRL) XXXDXX. 6.3. Znalec zistil, že z celkového objemu 294,56 m2 bola pri pni ponechaná vyťažená hmota v objeme 41,83 m3, a na odvozné miesto bola premiestnená drevná hmota v objeme 252,73 m3, tu bola ponechaná v objeme 16,16 m3 a odvezená drevná hmota predstavuje objem 236,57 m3, čo zodpovedá vyčíslenej škode 12.408,93 EUR, ku ktorej boli pripočítané náklady obhospodarovateľa na čistenie plochy po ťažbe v sume 477,19 EUR. Výslednú sumu 12.886,12 EUR znalec znížil o náklady ťažbovej činnosti žalovaného v sume 2.174,04 EUR. Okresný súd na zníženie, vykonané znalcom pre účely trestného konania neprihliadol lebo pri vyčíslení skutočnej škody náklady žalovaného v sume 2.174,04 EUR nemajú miesto.

7. Pokiaľ žalovaný namietal odvoz vyťaženého dreva a hodnotu neodvezenej drevnej hmoty, ktorá bola ponechaná pri pni alebo na odvoznom mieste, okresný súd uviedol, že do výšky škody nebola zahrnutá drevná hmota, ktorú žalovaný neodviedol. Žalovaný v rozhodnom čase podnikal ako živnostník v predmete pilčícke práce a približovanie dreva, ťažbu dreva vykonal za účelom jeho odvozu do miesta svojho podnikania a takmer všetku vyťaženú drevnú hmotu odviezol do P. J., kde mal miesto podnikania

a súčasne miesto trvalého bydliska. Žalovaný vo výpovedi z 25. 01. 2012 potvrdil, že bola odvezená takmer všetka vyťažená drevná hmota. Žalovaný nepreukázal, že by akúkoľvek drevnú hmotu zo spornej ťažby odviezol žalobca 1/. Z písomností vyhotovených orgánmi trestného konania vyplýva, že vyťažené drevo sa nezaisťovalo a neoznačilo policajnou páskou.

8.1. Okresný súd mal zavinenie žalovaného preukázané výsledkom trestného konania, v ktorom bol žalovanému preukázaný prečin porušovania ochrany stromov a krov a toto úmyselné protiprávne konanie žalovaného bolo jedinou príčinou zistenej škody a žalovaný nepreukázal opak. 8.2. Okresný súd považoval za poškodených aj žalobcov v rade 12/ a 13/, ktorí mali udeliť žalovanému súhlas na výrub, lebo splnomocnenie bolo bezvýznamné a žalovaný konal vedome proti vôli splnomocniteľov, ktorých súhlas bol podmienený.

9.1. Pri určení nároku jednotlivých žalobcov okresný súd vychádzal z ich spoluvlastníckych podielov na liste vlastníctva č. XX, z výmery pozemku XXX.XXX m2 a škody zistenej vo výške 12.886,12 EUR. Na základe toho by patrila žalobcom v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 9/ náhrada škody v sume vyššej ako žalovali (celkový rozdiel zodpovedal sume 8,58 EUR) a týmto nárokom vyhovel. 9.2. U ostatných žalobcov v rade 2/, 8/, 10/ až 13/ priznal, s prihliadnutím na ich spoluvlastnícke podiely, náhradu škody v sume nižšej, ako žalovali a z toho dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 9.3. Úrok bol žalovaný vo výške 5,5 % ročne od doručenia predžalobnej výzvy 15. 08. 2016. Na predžalobnú výzvu súd neprihliadol z dôvodu, že bola v nej uvedená jediná suma 8.311,55 EUR a táto nezodpovedá súčtu skutočných nárokov všetkých žalobcov, ako boli uvedené v žalobe. Žalobcom priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne až od 20. 05. 2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, ktorý mal možnosť dobrovoľne plniť. Preto v časti 0,5 % úroku z omeškania ročne a od 15. 08. 2016 do 19. 05. 2017 okresný súd žalobu zamietol.

10. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol , , , , veta prvá o lesoch. Žalobcovia v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 9/ boli v konaní úspešní, týmto priznal podľa , náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ostatným žalobcom priznal pomernú náhradu trov a to žalobcom v rade 2/ a 11/ v rozsahu 99,2 % a žalobcom v rade 8/, 10/, 12/ a 13/ v rozsahu 99,6 %.

11.1. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý okresnému súdu vytýkal nesprávne a skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd sa nevysporiadal s obranou žalovaného, podloženou uznesením Najvyššieho súdu SR z 27. 10. 2010, ktoré uvádza, že ak by spoločná vec nebola spoluvlastníkmi vôbec užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie medzi nimi nevzniká a rovnako taký nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takom prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu. Predmetný les bol v prírode reálne medzi spoluvlastníkmi rozdelený a spoluvlastníci užívali vyčlenené čiastky. Podľa Dohody č. 260 o odovzdaní majetku zo dňa 15. 03. 1999, A. lesy, š. p., závod P. A. vydali oprávneným osobám, ktorými boli T. C., Ing. Z. A. (ten spolu so sestrou M.. T. A. udelil žalovanému splnomocnenie na užívanie ich čiastky) a M. Q. časti predmetného lesa, ktoré si uvedené osoby ďalej v prírode rozdelili, samostatne les obhospodarovali, pričom hranice lesa boli v teréne riadne vyznačené. 11.2. Žalobcovia v rade 12/ a 13/ mali záujem odpredať les na Babinci a žalovaný sa s nimi dohodol na podmienkach kúpy. Žalovaný v tom čase nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami na vyplatenie kúpnej ceny a súčasne mali byť vykonané opatrenia lesného hospodárskeho plánu (LHP) spočívajúce v ťažbe materského porastu, ktoré opatrenie nebolo v možnostiach súrodencov A. zrealizovať a tí žalovaného na obdobie do uskutočnenia prevodu lesa písomne, dňa 01. 11. 2011 splnomocnili na výrub guľatiny podľa LHP v lesnom poraste, ktorí mali vymeraný v časti 8,72 ha, pripadajúcej ich podielu na parcelách XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. K., susediacom s porastom vlastníkov M. Q. a T. C.. V roku 2011 bol daný stret potreby vykonať do konca platnosti LHP predpísané hospodárske opatrenie, na vykonanie ktorého mal dohliadať odborný lesný hospodár s okolnosťou, že tento počas svojej hospitalizácie udelil žalovanému iba ústny súhlas na ťažbu, ktorý mal následne zlegalizovať aj v písomnej forme, čo ale v trestnom konaní lesný hospodár poprel. 11.3. V trestnom konaní žalovaný nebol uznaný vinným z majetkového trestného činu, ale z trestného činu proti životnému prostrediu a také konanie spočíva v porušení predpisov na úseku lesného hospodárstva. Škodou sa nerozumie iba materiálna škoda, ktorá vznikla majiteľovi a užívateľovi

lesa na objeme drevnej hmoty, ale aj ekologická ujma zahrňujúca náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. V danom prípade boli oprávnenými užívateľmi lesa výlučne žalobcovia 12/ a 13/, ktorým bol tento les v minulosti vydaný do užívania a obhospodarovania a táto okolnosť vyučuje aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ až 11/ . 11.4. Žalovaný právnu povinnosť porušil len na administratívnej úrovni tým, že vykonal ťažbu bez súhlasu lesného hospodára. Konanie žalovaného nenaplnilo predpoklady zodpovednosti za škodu a výška škody nebola zistená spôsobom, ktorý by umožňoval súdu bez pochybnosti o nej rozhodnúť. Pokiaľ ide o preukázanie škody, žalovaný výšku škody spochybnil, lebo sa na realizácii ťažby vôbec nezúčastnil vzhľadom na svoj zdravotný stav a ním poverené osoby, ktoré ťažbu vykonali odviezli 40 m3 drevnej hmoty. Znalecký posudok T.. B. E., vypracovaný v rámci trestného konania, nepredstavoval dostatočný podklad pre rozhodnutie o výške škody, lebo znalec vykonal obhliadku takmer rok po vykonanej ťažbe, až 02. 10. 2012. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11.5. V replike na vyjadrenie žalobcov žalovaný zopakoval, že výška škody nebola jednoznačne preukázaná, lebo žalobcovia vychádzajú zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný takmer rok po vykonanej ťažbe a ťažba dreva mala byť vykonaná podľa platného lesného hospodárskeho plánu.

12. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že reálna deľba nehnuteľností zo strany všetkých spoluvlastníkov nebola preukázaná a Ing. Z. A. nie je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej bola ťažba dreva zrealizovaná, preto nebol oprávnený udeliť súhlas žalovanému na ťažbu dreva. Takýto právny úkon je absolútne neplatný a nepožíva právnu ochranu. Spoluvlastníci nehnuteľností a zároveň drevnej hmoty sú aktívne legitimovaní v konaní o náhradu škody. Škoda žalobcom vznikla už výrubom dreva. Ak by si spoluvlastníci drevo ponechali a speňažili, o takú sumu mohla byť škoda znížená. Vyťažené drevo však spoluvlastníci nespeňažili ani si drevo neponechali, odviezol ho žalovaný, ktorý za tým účelom drevo ťažil. Jeho zamestnanci vypovedali, že drevo odvážali podľa pokynu žalovaného.

13. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania ( a contr. ) rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, pretože rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

14.1. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14.2. Zodpovednosť za škodu musí byť preukázaná konaním škodcu, existenciou škody a preukázaním príčinnej súvislosť medzi škodou a konaním škodcu, z ktorého škoda vznikla. Zavinené konanie škodcu sa predpokladá. Žalovaný bol povinný preukázať, že ku škode nedošlo, resp. nie jeho zavinením.

15. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalovaný vykonal výrub stromov v objeme 294,56 m3, čo bolo zistené znaleckým posudkom č. 9/2012 zo dňa 09. 10. 2012 znalcom T.. B. E.. Žalobcovia 12/ a 13/, na ktorých splnomocnenie sa žalovaný odvolával, v trestnom konaní vypovedali, že splnomocnenie zo dňa 01. 11. 2011 a ich súhlas na výrub guľatiny na parc. č. XXXX/X bol podmienený a mal byť realizovaný pod dozorom odborného lesného hospodára. Lesný hospodár Ing. B. K. uviedol, že nevykonával dozor nad výrubom a sám nevyznačoval stromy na ťažbu ani nedal žalovanému súhlas. Uvedené skutkové závery žalovaný nespochybnil.

16.1. Predložený judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. je pre posúdenie veci nepoužiteľný vzhľadom na to, že žalovaný nebol v právnom postavení spoluvlastníka a právnu záväznosť splnomocnenia, ktoré mali žalovanému udeliť žalobcovia 12/ a 13/ bola spochybnená, čím sa okresný súd v odôvodnení náležite vysporiadal. Žalovaný nepreukázal, že ťažbe predchádzalo jej odsúhlasenie dohodou podielových spoluvlastníkov, resp. že predchádzala dohoda a rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. 16.2. Tvrdenia žalovaného, že vstupuje do práv osôb, ktoré les samostatne obhospodarovali tiež neboli preukázané. V obrane žalovaného sa prelínajú nedostatočne vysvetlené rôzne dôvody jeho konania, ktoré nevylučujú zodpovednosť za škodu. Jednak uviedol, že mal záujem odkúpiť les od žalobcov 12/ a 13/, pričom neuvádzal, či sa jednalo o kúpu drevnej hmoty alebo o kúpu lesného pozemku, ktorý by musel byť v zmluve označený podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Žalovaný tiež uvádzal svoje komerčné aktivity, týkajúce sa vyťaženej drevnej hmoty. Ak sa mal s „predávajúcimi“ dohodnúť na „podmienkach kúpy“ neuviedol nič konkrétne o predmete kúpy a kúpnej cene. Žalovaný nepreukázal, že vstúpil do práv

žalobcov 12/ a 13/ . Vyvodzuje pre seba také „ospravedlňujúce“ dôvody, ktoré ho zodpovednosti za škodu nezbavujú. 16.3. Pre posúdenie veci bolo podstatné, že žalovaný nespochybnil skutkový záver, že ťažba na lesnom pozemku vôbec nebola vyznačená. To spochybniť ani nemohol, lebo bol v tej súvislosti právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Pokiaľ nebola ťažba vyťažená, nemohol sa s predávajúcimi dohodnúť ani na predmete kúpy. Rozhodujúce je objektívne právo, ktorým je právny stav predmetného lesného pozemku v čase vzniku škody. Žalobcom ako spoluvlastníkom lesného pozemku vznikla vyťažením a odvozom dreva zistená škoda. Skutočnosť, že ťažbu dreva predpokladal platný lesný hospodársky plán nezbavuje žalobcu zodpovednosti za škodu, lebo vedomosť žalobcu o existencii plánu ťažby na realizáciu ťažby t. j. na zbavenie sa zodpovednosti nepostačovala. Bolo potrebné vyznačenie dreva na mieste odborným lesným hospodárom, čím žalovaný nedisponoval. Bolo vyťažené drevo, ktoré nebolo označené ako drevo určené na ťažbu. 16.4. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný spochybnil množstvo odvezenej drevnej hmoty. V tom smere sa však sám dostal do dôkaznej núdze, keď tvrdil, že sa na realizácii ťažby vôbec nezúčastnila spoľahol sa na ním poverené ďalšie osoby.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým je žalovaný povinný nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18. V časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolanie žalobcovia nepodali a preto v tejto časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).