Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/201/2016

Potvrdené rozhodnutím 16Co/91/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov 1/ Ján K., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. 7, 2/ M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. XX, 3/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XX, 4/ Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., M. R. Z. XXX, 5/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XX, 6/ Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. 8, 7/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A., J. XXX/X, 8/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., K. XXX, 9/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom K. 2, XX/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. Sobota, P. XXX/XX, XX/ M.. N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M., C. XXXX/X, XX/ T.. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Q. trieda XXXX/X, XX/ M.. T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XXXX/XX, všetci zastúpení AK K. & V., s. r. o. so sídlom v P. A., J. XXXX/XA, T.: XX XXX XXX, proti žalovanému O. M., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom P. J. XXX, zastúpenému B.. P. L., advokátska kancelária v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o zaplatenie 7.847,65 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/201/2016-123 zo dňa 09. 11. 2017, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti úroku z omeškania zamietol, zostáva nedotknutý."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, 2/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, 3/ M.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.Š., J. XX, 4/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M.. P.. Š. XXX, 5/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, P. K., 6/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. X, 7/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., Ž. XXX/X, 8/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., K. XXX, 9/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, 10/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, K. P. A., P. XXX/XX, 11/ M.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., C. XXXX/X, 12/ T.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Q. E. XXXX/X, 13/ M.. T. A. (pôvodne K.), nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXXX/XX, všetci zastúpení spoločnosťou AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. XXX, zastúpenému JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o zaplatenie sumy 7.847,65 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť:

- žalobcovi 1/ sumu 489,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 2/ sumu 744,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 3/ sumu 489,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 4/ sumu 244,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 5/ sumu 798,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 6/ sumu 940,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 7/ sumu 244,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 8/ sumu 308,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 9/ sumu 489,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 10/ sumu 308,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 11/ sumu 744,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 12/ sumu 1.015,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia,

- žalobcovi 13/ sumu 1.015,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.05.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a .

III. Žalobcom s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to žalobcom 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 9/ v plnom rozsahu, žalobcom 2/ a 11/ v rozsahu 99,20 %, žalobcom 8/, 10/, 12/ a 13/ v rozsahu 99,60 %.

odôvodnenie:

1.1 Žalobcovia 1/ až 13/ žiadali žalobou zo dňa 12.10.2016, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

- žalobcovi 1/ sumu 489,67 Eur

- žalobcovi 2/ sumu 747,40 Eur

- žalobcovi 3/ sumu 489,67 Eur

- žalobcovi 4/ sumu 244,84 Eur

- žalobcovi 5/ sumu 798,94 Eur

- žalobcovi 6/ sumu 940,69 Eur

- žalobcovi 7/ sumu 244,84 Eur

- žalobcovi 8/ sumu 309,27 Eur

- žalobcovi 9/ sumu 489,67 Eur

- žalobcovi 10/ sumu 309,26 Eur

- žalobcovi 11/ sumu 747,40 Eur

- žalobcovi 12/ sumu 1.018,- Eur

- žalobcovi 13/ sumu 1.018,- Eur, t.j. spolu sumu 7.847,65 Eur, titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom zo strany žalovaného na lesnom pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. K. s parc. č. XXXX/X (v dielci XXXDXX) vo výmere 187865 m2, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú, okrem iných spoluvlastníkov, aj žalobcovia. Škoda bola spôsobená v presne nezistenom čase obdobia november a december 2011 vyrúbaním stromov na uvedenom pozemku v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva, čo bolo zistené v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/238/2014, v ktorom bol žalovaný právoplatným rozsudkom zo dňa 13.08.2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona. Žalobcovia, ako poškodení, boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. V trestnom konaní bola výška škody vyčíslená znalcom Ing. Jozefom Timkom na sumu 12.886,12 Eur, od ktorej znalec odrátal náklady žalovaného vzniknuté pri neoprávnenej ťažbe vo výške 2.174,04 Eur, pričom podľa žalobcov, nie je možné takéto zníženie škody vykonať. Žalobcovia vyzvali žalovaného listom zo dňa 09.08.2016 na náhradu škody vo výške 8.311,55 Eur, pričom mu určili lehotu 3 dní na zaplatenie. Žalovaný v liste zo dňa 12.08.2016 žalobcom oznámil, že on vyťažené drevo z lesa nezobral, a preto im nie je ochotný nahradiť žiadnu škodu. 1.2 Žalobcovia sa voči žalovanému domáhali aj úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy jednotlivých nárokov od 15.08.2016, ktorý je nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty určenej žalovanému na plnenie vo výzve zo dňa 09.08.2016.

2. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril listom zo dňa 03.07.2017, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a uviedol nasledovné tvrdenia: 2.1 „Nehnuteľnosti - dané lesné plochy“ boli asi od 20-tých rokov 20. storočia v prírode podelené a hranične označené medzi právnymi predchodcami rodiny A., B.. M. Q. a T. C., ktorí v dôsledku toho nadobudli vlastnícke právo okrem uhorského práva aj vydržaním podľa právnych predpisov platných od roku 1950 až do roku 2011. Tieto nehnuteľnosti boli A., B.. M. Q. Q. T. C. „vlastnícky vydané“ a nimi trvale a nerušene užívané aj v čase výrubu v roku 2011. 2.2 Ťažbu dreva v roku 2011 uskutočnil na základe splnomocnenia, ktoré mu dňa 01.11.2011 udelili žalobcovia 12/ a 13/, len v ich vyčlenenej časti lesného pozemku, pričom hranice výrubu mu bol určiť lesný hospodár A. I.. Na pozemkoch ostatných žalobcov nevyrúbal ani jeden strom, a preto im nemohla byť spôsobená žiadna škoda. 2.3 Nemá žiadny význam, že nehnuteľnosti sú vedené na liste vlastníctva č. 89 ako podielové spoluvlastníctvo, pretože do podielového spoluvlastníctva nemožno zahrnúť násilne vlastný majetok iného, ktorý nie je podielovým spoluvlastníkom, bez jeho súhlasu. 2.4 Vyrúbané stromy ponechal na mieste, pretože polícia vyslovila zákaz ich odvozu, miesto vyznačila

- opáskovala. Z tohto dôvodu za hodnotu dreva, ktoré ostalo na mieste, môže niesť zodpovednosť len ten, kto ho odviezol.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. K., znaleckým posudkom č. 9/2012 zo dňa 09.10.2012 vyhotoveným znalcom Ing. B. E., predžalobnou výzvou zo dňa 09.08.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.08.2016 ku predžalobnej výzve, písomným oznámením OR PZ v Rimavskej Sobote - OO PZ Veľký Blh zo dňa 06.10.2017 vrátane prílohy obsahujúcej úradný záznam zo dňa 08.10.2017, záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 25.01.2012, obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/238/2014.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie K. súd zistil, že parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, vedená pod parc. č. XXXX/X ako lesné pozemky vo výmere 187865 m2 (ďalej len „lesný pozemok“ alebo „predmetný pozemok“) je, a aj v mesiacoch november a december 2011 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) bola, v podielovom spoluvlastníctve žalobcov (okrem žalobcov 8/ a 11/, ktorí sa až následne stali podielovými spoluvlastníkmi titulom dedenia) a ostatných spoluvlastníkov.

5.1 Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/238/2014-1042 zo dňa 13.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2016, súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným, že v bližšie nezistenom čase obdobia od 01.11.2011 do 31.12.2011 na predmetnom pozemku (v dielci 463D01) bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára a bez vyznačenia drevín, ktoré mali byť vyťažené, vykonal ťažbu drevnej hmoty v množstve 143 stromov v celkovom objeme 294,56 m3, pričom časť vyťaženej drevnej hmoty ponechal na pozemku a časť odviezol do miesta svojho trvalého bydliska, čím spôsobil spoluvlastníkom tohto lesného pozemku škodu vo výške nie menej ako 10.712,08 Eur. Žalovaný tým spáchal prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona. Poškodení spoluvlastníci (ktorí si svoje nároky v trestnom konaní uplatnili) boli odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. V rozsudku (na s. 8) súd poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nepoprel, že predmetnú ťažbu vykonal a následne dal previezť do miesta svojho trvalého bydliska. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného, že mal ústny súhlas na výrub stromov od vtedajšieho odborného lesného hospodára Ing. Jána Bobra, nakoľko tento poprel, že dal žalovanému takýto súhlas, a že mu vyznačil stromy na výrub. Taktiež súd neakceptoval tvrdenia žalovaného o vlastníctve žalobcov 12/ a 13/ k tej časti predmetného pozemku, na ktorej sa vykonával nelegálny výrub, a ktoré žalovaný prezentoval odlišne od zápisu v evidencii nehnuteľnosti. 5.2 Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 5To/116/2015-1065 zo dňa 01.03.2016 odmietnuté.

6.1 Uplatnený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. 6.2 Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 6.3 Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. 6.4 Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 6.5 Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

7. Pokiaľ ide o protiprávny úkon, súd uvádza nasledovné:

7.1 V konaní bolo preukázané, že žalovaný konal protiprávne, keď vykonal ťažbu drevnej hmoty na predmetnom pozemku a jej odvoz (okrem objemu drevnej hmoty ponechanej pri pni alebo na odvoznom mieste) bez súhlasu podielových spoluvlastníkov tohto pozemku (vrátane žalobcov), bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára Ing. Jána Bobra a bez vyznačenia ťažby dreva týmto hospodárom, čím sa dostal do rozporu s objektívnym právom, konkrétne so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi zásady vykonávania ťažby dreva a zásady hospodárenia so spoločnou vecou. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že ťažbu a odvoz dreva vykonal žalovaný pomocou Igora Machyniaka a Jána Vývleka. 7.2 Podľa § 23 ods. 1 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch - ťažba (dreva) sa môže vykonávať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. 7.3 Podľa § 139 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka - o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

8. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ním vykonaná ťažba dreva nie je protiprávnym konaním, nakoľko drevo ťažil:

- na pozemku, ktorý je len vo vlastníctve žalobcov 12/ a 13/ a

- na základe splnomocnenia žalobcov 12/ a 13/, tak súd považuje uvedenú argumentáciu za nedôvodnú.

9.1 V súvislosti s tvrdením žalovaného o vlastníctve žalobcov 12/ a 13/, resp. ich právnych predchodcov ku časti lesného pozemku (miestu škody), ktoré im malo vzniknúť v dôsledku vyčlenenia tejto časti z celkového lesného pozemku už za platnosti uhorského práva na Slovensku, resp. následne, po roku 1950, podľa Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že z listu vlastníctva č. XX jednoznačným spôsobom vyplýva, že lesný pozemok stále je (a aj v rozhodujúcom období bol) v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov vrátane žalobcov 12/ a 13/. 9.2 Súd poukazuje na to, že zápis v katastri nehnuteľností je záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom žalovaný v konaní opak nepreukázal. 9.3 Na žalobcov 12/ a 13/ nemožno hľadieť ako na vlastníkov „vlastnej ohraničenej časti vyznačenej v lese, ktorá im s označenými hranicami patrí“ - ako to tvrdí žalovaný, pretože ich podiely neboli z lesného pozemku vyčlenené relevantným spôsobom. 9.4 Neobstojí tvrdenie žalovaného, že už právni predchodcovia žalobcov 12/ a 13/, B.. M. Q. Q. T. C. si medzi sebou v prírode reálne podelili a takto fakticky aj užívali svoje (vzájomne susediace) vyčlenené podiely, pričom hranice vyčlenených podielov z lesného pozemku si dali vyznačiť aj v geometrických plánoch z roku 1926 a z roku 1941. Geometrický plán z roku 1926 žalovaný súdu nepredložil. Z geometrického polohopisného plánu č. XX/XXXX zo dňa 26.07.1941 (na č.l. 250 a 338-341 trestného spisu) vyplýva, že bol vyhotovený za účelom vymerania parciel pre B. Q., U. Q. Q. A. Q. na pozemkoch č. XXXX - XXXX vrátane pozemku s prac. č. XXXX/X. 9.5 Podľa názoru súdu je irelevantné, ak sa štyria podieloví spoluvlastníci (vrátane žalobcov 12/ a 13/) domnievajú, že sú výlučnými vlastníkmi svojvoľne vyčlenených a ohraničených plôch lesného pozemku, pokiaľ sa tak stalo bez relevantnej dohody o reálnej deľbe predmetného pozemku s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, resp. bez väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov. Taktiež je irelevantné, ak si právni predchodcovia týchto štyroch spoluvlastníkov dali za uvedeným účelom vyhotoviť geometrické plány (z r. 1926 a 1941), ktoré však nikdy neboli zapísané v evidencii nehnuteľností. 9.6 Vlastnícke právo ku vyčlenenej časti pozemku určite nemôže vzniknúť tak, že sa len niektorí spoluvlastníci sami medzi sebou - pri vynechaní ostatných spoluvlastníkov - dohodnú na vyčlenení svojich podielov v prírode, konkrétne v nimi vybranej lokalite v rámci tohto pozemku. 9.7 Prípadný žiadateľ o vyčlenenie a odovzdanie lesného pozemku, ktorý je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu lesného pozemku - mimo pozemkového spoločenstva - musí príslušným úradom predložiť vyjadrenie ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ žiadateľ nevlastní nadpolovičnú väčšinu počítanú podľa veľkosti podielov, musí mať k vyčleneniu súhlas spoluvlastníkov tak, aby bola v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka dosiahnutá nadpolovičná väčšina počítaná podľa veľkosti podielov, a to vrátane podielu žiadateľa. 9.8 Súd poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu (v trestnom konaní), v ktorom sa uvádza, že v posudzovanom prípade (týkajúcom sa vyčleňovania častí lesných pozemkov vrátane parcely č. XXXX/X s poukazom aj na geometrický plán z roku 1941) ide o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je nedeliteľná vzhľadom na § 8 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. a § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995 Zb., pričom vyčlenenie čiastkových plôch titulom rozdelenia užívania spoločnej nehnuteľnosti a zapísanie neoprávnených užívateľov na čiastkových plochách dielcov 459, 460 a 463 nebolo v súlade ani s § 27 ods. 6 vyhl. č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa. „Obyčajové právo“, na ktoré žalovaný poukazoval zaniklo dňom 01.01.1951 podľa zákona č. 14/1950 Sb. Oprávnenie užívania (obhospodarovania) dotknutých lesných pozemkov je potrebné posudzovať podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. 9.9 Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ani v trestnom konaní a ani v terajšom konaní, nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že iba žalobcovia 12/ a 13/ sú vlastníkmi tej časti pozemku, na ktorom vykonával nelegálnu ťažbu. 9.10 Za účelom preukázania pravdivosti tohto svojho tvrdenia žalovaný navrhol súdu vypočuť svedkov B.. M. Q., T. C. Q. A. I., pričom nepostupoval v súlade s § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože prítomnosť svedkov na pojednávaní nezabezpečil. Z uvedeného dôvodu súd tieto dôkazy nevykonal.

10.1 V súvislosti s tvrdením žalovaného o splnomocnení žalobcov 12/ a 13/ súd poukazuje na to, že ide o plnú moc zo dňa 01.11.2011 udelenú žalovanému na „výrub guľatiny podľa LPH v lesnom poraste, ktorý máme vymeraný v časti pripadajúcej nášmu podielu, t.j. 8,72 ha na parcelách XXXX/X XXXX/X v katastrálnom území K., susediaci s lesným porastom vlastníkov Q. M. Q. C.Š. T., avšak len za splnenia podmienky, že sa tak stane pod dozorom odborného lesného hospodára Ing. Jána Bobra. 10.2 Žalobca 12/ vo svojej výpovedi pred súdom v trestnom konaní dňa 07.05.2015 (na č.l. 968 trestného spisu) uviedol, že splnomocnil žalovaného na ťažbu dreva, ktorú však mal vykonávať len pod dozorom a vedením odborného lesného hospodára T.. B. K.. 10.3 Žalobca 13/ vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 07.09.2012 (na č.l. 97 trestného spisu) uviedol, že sa so žalovaným dohodli na tom, že akýkoľvek výrub môže byť realizovaný len pod dozorom odborného lesného hospodára, a preto bolo splnomocnenie vystavené v takomto znení. 10.4 Z výpovede T.. B. K., vtedajšieho odborného lesného hospodára, pred vyšetrovateľom dňa 27.05.2013 (na č.l. 80 trestného spisu), vyplýva, že nevykonával dozor nad výrubom, ktorý realizoval žalovaný. Navyše nevydal žalovanému ústny ani písomný súhlas na ťažbu dreva v rozhodujúcom období, a taktiež nevyznačoval stromy na ťažbu. Príslušným súhlasom nedisponovali ani žalobcovia 12/ a 13/, keďže ho nežiadali. 10.5 Súd len pre úplnosť poukazuje na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.07.2017, v ktorom tvrdí, že výrub v roku 2011 sa uskutočnil tak, že „hranice výrubu bol určiť lesný hospodár I., pričom súd považuje toto tvrdenie za zavádzajúce, nakoľko v rozhodujúcom období mal oprávnenie na vyznačovanie ťažby dreva vtedajší odborný lesný hospodár T.. B. K.; určite nie A. I., ktorý už v tom čase nebol lesným hospodárom. 10.6 Súd však za podstatné považuje predovšetkým to, že splnomocnenie zo dňa 01.11.2011 je irelevantné, nakoľko žalobcovia 12/ a 13/ neboli oprávnení udeliť žalovanému akúkoľvek plnú moc na ťažbu, keďže v tomto čase neboli (a stále nie sú) výlučne iba oni vlastníkmi tej časti lesného pozemku, na ktorej sa ťažba vykonala.

11.1 Pokiaľ ide o odvoz vyťaženého dreva, tak súd považuje za podstatnú tú skutočnosť, že hodnota zostatku neodvezenej drevnej hmoty, ktorá bola žalovaným ponechaná pri pni alebo na odvoznom mieste, nebola zahrnutá do výšky škody. 11.2 Súd poukazuje na to, že žalovaný viackrát menil svoje tvrdenia o množstve drevnej hmoty, ktorú dal odviezť, pričom jednotlivé tvrdenia si navzájom odporujú (vylučujú sa). Ide o nasledovné tvrdenia:

- vo výpovedi dňa 25.01.2012 v konaní o priestupku vedenom na OO PZ vo Veľkom Blhu pod č.k. ORP- P-219/OBV-VB-2011 (na č.l. 374 trestného spisu) žalovaný tvrdil, že „takmer všetka drevná hmota bola vyvezená ako palivové drevo a uložená na sklade vo firme MEDO v obci Rimavské Zalužany, ale jednalo sa približne o 70 m3 dreviny, buk a nejaké smreky“,

- v písomných vyjadreniach z 25.05.2017 a 03.10.2017 žalovaný tvrdil, že drevo po výrube muselo ostať na mieste, nakoľko bolo zo strany polície opáskované a bol tiež vyslovený zákaz jeho odvozu, preto nebolo možné tento odvoz vykonať; niekto musel drevo z miesta, kde ho žalovaný uložil, odcudziť a odviezť, pričom opakovane poukazoval na to, že vyťažené drevo zobral a následne rozpredal žalobca 1/ (viď aj na č.l. 968 trestného spisu),

- na pojednávaní dňa 09.11.2017 žalovaný, prostredníctvom svojho zástupcu, prezentoval tvrdenie, že objem odvezenej drevnej hmoty bol približne v rozsahu 15 m3, pričom nevie uviesť, kto odviezol z lesa rozdiel na vyťaženej drevnej hmote v rozsahu 221 m3 (cca 236 m3 mínus 15 m3 = 221 m3); zrejme to boli neznáme osoby,

- v ďalšom priebehu pojednávania konaného dňa 09.11.2017 už samotný žalovaný tvrdil, že objem odvezenej drevnej hmoty by mohol byť aj 70 m3 a nejaké smreky, ktorých objem však už nevedel určiť; odvezenú drevnú hmotu z vyťažených bukov žalovaný v tomto svojom tvrdení nespomínal. 11.3 Súd poukazuje aj na výpovede T. M. Q. B. Z.:

- T. M. (so žalovaným v rodinnom vzťahu) vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 03.12.2012 (na č.l. 106 trestného spisu) uviedol, že „čo sa týka samotného vyťaženého dreva môžem potvrdiť, že rozsah vypílenej drevnej hmoty, tak ako je zaznamenaný v doplňujúcej obhliadke miesta činu, zodpovedá tomu, čo som skutočne aj pre pána M. vypílil,

- B. Z. (so žalovaným v rodinnom vzťahu) vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 28.12.2012 (na č.l. 115 trestného spisu) uviedol, že pre žalovaného zvážal vypílené a pripravené drevo, avšak len 3 dni, za ktoré prepravil približne 40 m 3 palivového dreva.

11.4 Súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by akúkoľvek drevnú hmotu zo spornej ťažby odviezol žalobca 1/.

11.5 Práve naopak, výpoveďou žalovaného zo dňa 25.01.2012 bolo preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý takmer odviezol všetku vyťaženú drevnú hmotu do sídla svojho podnikania v Rimavských Zalužanoch. 11.6 Z výpisu zo Živnostenského registra Obvodného úradu Rimavská Sobota č. 609-1267 (na č.l. 355 trestného spisu) vyplýva, že žalovaný v rozhodujúcom období vykonával podnikanie v oblasti „pilčícke práce a približovanie dreva“ pod obchodným názvom O. M. M. so sídlom v P. J. Č.. XXX, ktoré je súčasne aj miestom jeho trvalého bydliska. 11.7 Za účelom preukázania pravdivosti svojho tvrdenia týkajúceho sa odvozu vyťaženej drevnej hmoty žalovaný navrhol súdu vypočuť ako svedkov bližšie neurčených príslušníkov OO PZ vo Veľkom Blhu, a preto súd tieto dôkazy nevykonal. Súd však na pojednávaní dňa 09.11.2017 vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom písomného podania OO PZ Veľký Blh zo dňa 06.10.2017 vrátane prílohy - úradného záznamu zo dňa 08.10.2017. V podaní, ktoré vyhotovil mjr. Ing. Martin Švejnoha - riaditeľ obvodného oddelenia, sa uvádza, že u nich sa nenachádza žiadny záznam o zaistení drevnej hmoty v predmetnej veci, pričom nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by drevnú hmotu odviezol žalobca 1/. V úradnom zázname, ktorý vyhotovil práp. Stanislav Trebula, sa uvádza, že dňa 03.12.2012 sa osobne zúčastnil obhliadky miesta činu, ktorý pre jeho značnú rozlohu rozdelil páskou na tri sektory s tým, že po skončení obhliadky pásku odstránil. Žiadne vyťažené drevo sa nezaisťovalo a neoznačovalo policajnou páskou. Všimol si, že na jednom kmeni bol farbou nastriekaný text: „Nebrať, šetrí polícia!“, avšak tento nápis polícia nevykonala; nápis tam bol už pred policajnou ohliadkou. Nevie uviesť, čo sa stalo s drevnou hmotou, ktorá sa nachádzala na mieste ohliadky a nemá vedomosť ani o tom, že by túto drevnú hmotu odviezol žalobca 1/. 11.8 Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný vykonal nelegálnu ťažbu dreva evidentne za účelom jeho odvozu do sídla svojho podnikania, pričom nie je pravdou, že ho nemohol odviezť z predmetného pozemku z dôvodu jeho zaistenia vrátane opáskovania políciou. Súd prihliadal na výpoveď žalovaného zo dňa 25.01.2012, v ktorej potvrdil, že bola odvezená takmer všetka vyťažená drevná hmota.

12.1 Pokiaľ ide o vznik škody, súd poukazuje na znalecký posudok č. 9/2012, vyhotovený Ing. Jozefom Timkom dňa 09.10.2012 pre účely trestného konania, z ktorého vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť objem, druh a hodnotu vyťaženej drevnej hmoty podľa jednotlivých sortimentov, a tiež určiť výšku škody spôsobenú neoprávneným vyťažením 143 ks stromov (buk, hrab, dub, čerešňa, smrek) v celkovom objeme 294,56 m3 na jednotke priestorového rozdelenia lesa (JPRL) 463D01. 12.2 Znalec na s. 15 až 17 posudku určil celkový objem ťažby dreva zistený z pňov v rozsahu 294,56 m3, pričom z toho hmota celého stromu ponechaná pri pni predstavuje 39,63 m3 a hmota vrchovcových častí stromov ponechaná pri pni predstavuje 2,20 m3, t.j. spolu 41,83 m3 vyťaženej hmoty, ktorá nebola priblížená na odvozné miesto (ďalej len „OM“) ani odvezená z OM. Zároveň znalec určil objem hmoty priblíženej na OM v rozsahu 252,73 m3 (294,56 mínus 41,83), pričom z toho hmota ponechaná na OM (avšak neodvezená) predstavuje 16,16 m3 a hmota odvezená z OM predstavuje 236,57 m3. 12.3 Súd poukazuje na to, že žalovaný, v terajšom konaní, ale ani v trestnom konaní, nepoprel , že vykonal výrub stromov na lesnom pozemku v objeme 294,56 m3.

12.4 Z posudku, na s. 18, vyplýva, že škoda spôsobená žalovaným pri nelegálnej ťažbe drevnej hmoty je vo výške 12.886,12 Eur, pričom predstavuje súčet hodnoty len tých realizovaných (vyťažených) sortimentov drevín, ktoré boli odvezené z OM v sume 12.408,93 Eur a zvýšených nákladov obhospodarovateľa na čistenie plôch po ťažbe v sume 477,19 Eur. Výslednú sumu 12.886,12 Eur (12.408,93 + 477,19) znalec znížil o „náklady ťažbovej činnosti pôvodcu škody“ v sume 2.174,04 Eur. 12.5 V súvislosti s celkovou výškou spôsobenej škody súd konštatuje, že odpočet „nákladov ťažbovej činnosti pôvodcu škody“ v sume 2.174,04 Eur od výšky škody 12.886,12 Eur vykonal znalec nedôvodne, nakoľko je nemysliteľné, aby sa škodcovi (žalovanému) zohľadňovali jeho náklady, ktoré mu vznikli pri spôsobovaní škody (páchaní trestnej činnosti) na úkor poškodených. Z tohto dôvodu súd odpočet nákladov žalovaného v sume 2.174,04 Eur neakceptoval a za správnu výšku škody považoval sumu 12.886,12 Eur. 12.6 V súvislosti s výškou škody spôsobenej jednotlivým žalobcom súd konštatuje, že vzhľadom na výmeru lesného pozemku 187865 m2 a výšku škody 12.886,12 Eur prináležia ku jednotlivým spoluvlastníckym podielom žalobcov zapísaným v časti B na liste vlastníctva č. 89 nasledovné podiely na vyčíslenej škode:

- žalobca 1/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3572/187811 pod B:6 a v rozsahu 3572/187811 pod B:27, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 490,16 Eur (žiadal 489,67 Eur),

- žalobca 2/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 43397/751244 pod B:1, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 744,39 Eur (žiadal 747,40 Eur),

- žalobca 3/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7142/187811 pod B:9, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 490,02 Eur (žiadal 489,67 Eur),

- žalobca 4/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3572/187811 pod B:28, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 245,08 Eur (žiadal 244,84 Eur),

- žalobca 5/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 11666/187811 pod B:29, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 800,43 Eur (žiadal 798,94 Eur),

- žalobca 6/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 13787/187811 pod B:25, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 945,96 Eur (žiadal 940,69 Eur),

- žalobca 7/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3572/187811 pod B:13, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 245,08 Eur (žiadal 244,84 Eur),

- žalobca 8/ ako dedič po nebohom T.. B. A. na základe dedičského rozhodnutia č.k. 3D/449/2017, ktorý mal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4497/187811 pod B:30, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 308,55 Eur (žiadal 309,27 Eur),

- žalobca 9/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7144/187811 pod B:17, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 490,17 Eur (žiadal 489,67 Eur),

- žalobca 10/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4497/187811 pod B:18, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 308,55 Eur (žiadal 309,26 Eur),

- žalobca 11/, ako dedič po nebohej N. E. na základe dedičského rozhodnutia č.k. 6D/275/2012, ktorá mala spoluvlastnícky podiel v rozsahu 43397/751244 pod B:20, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 744,39 Eur (žiadala 747,40 Eur),

- žalobca 12/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 26612/375622 pod B:15 a v rozsahu 1500/187811 pod B:16, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 1.015,87 Eur (žiadal 1.018,- Eur),

- žalobca 13/ má spoluvlastnícky podiel v rozsahu 26612/375622 pod B:7 a v rozsahu 1500/187811 pod B:8, čomu zodpovedá podiel na náhrade škody v sume 1.015,87 Eur (žiadal 1.018,- Eur).

13.1 Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd má za to, že v konaní sa preukázalo, že protiprávne konanie žalovaného bolo jednoznačnou príčinou vzniku škody na strane žalobcov, pričom žalovaný nepreukázal opak. 13.2 O príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou ide vtedy, ak je medzi takýmto konaním a škodou vzťah príčiny a následku, pričom príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný.

14. Pokiaľ ide o zavinenie, súd má za to, že zavinenie žalovaného vo forme úmyslu v súvislosti so vznikom škody bolo jednoznačne preukázané už v trestnom konaní. Súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie o vine žalovaného a na rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádza, že bez akýchkoľvek pochybností bol preukázaný úmysel obžalovaného spáchať úmyselný prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.

15.1 Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalovaný úmyselným protiprávnym konaním, spôsobil žalobcom škodu, t.j. je zodpovedný za vznik škody, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť škodu každému žalobcovi. 15.2 Osobitne ku žalobcom 12/ a 13/ súd navyše poznamenáva, že hoci udelili žalovanému plnú moc na výrub v rozhodujúcom období, predmetné splnomocnenie je právne bezvýznamné vzhľadom na neexistenciu ich výlučného vlastníctva tej časti lesného pozemku, na ktorej žalovaný vykonával nelegálnu ťažbu dreva a súčasne nie je možné opomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný nesplnil podmienku určenú v tomto splnomocnení, t.j. vedome konal proti prejavenej vôli splnomocniteľov. Z tohto dôvodu súd považoval za poškodených aj žalobcov 12/ a 13. 15.3 Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nárokov:

- v sumách uplatnených v žalobe pri žalobcoch 1/, 3/ až 7/ a 9/, pričom skutočné nároky uvedených žalobcov boli vyššie, avšak nakoľko si títo žalobcovia uplatnili nárok v nižšej sume, súd v tomto smere žalobe vyhovel,

- v nižších sumách pri žalobcoch 2/, 8/, 10/ až 13/, ako si ich uplatnili v žalobe, nakoľko skutočné nároky uvedených žalobcov boli nižšie, a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom rozdiel predstavoval pri žalobcovi 2/ - 3,01 Eur, pri žalobcovi 8/ - 0,72 Eur, pri žalobcovi 10/ - 0,71 Eur, pri žalobcovi 11/ - 3,01 Eur, pri žalobcovi 12/ - 2,13 Eur a pri žalobcovi 13/ - 2,13 Eur.

16.1 Súd priznal žalobcom aj nárok na úrok z omeškania, avšak len vo výške 5 % ročne z jednotlivých priznaných nárokov na náhradu škody a len od 20.05.2017 až do zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sadzby 0,5 % ročne a obdobia od 15.08.2016 do 19.05.2017, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16.2 Súd priznal žalobcom predmetný nárok od 20.05.2017 z toho dôvodu, že dňom vstupu žalovaného do omeškania nie je nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalovanému vo výzve zo dňa 09.08.2016, ale je to druhý nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému dňa 18.05.2017. Keďže prvý nasledujúci deň 19.05.2017 po doručení žaloby mal žalovaný možnosť dobrovoľne plniť nároky žalobcov (a nestalo sa tak), možno až druhý nasledujúci deň - 20.05.2017 považovať za deň vstupu žalovaného do omeškania. 16.3 Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku 20.05.2017 bola platná „nulová“ úroková sadzba, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5 % ročne. 16.4 Predžalobnú výzvu žalobcov zo dňa 09.08.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.08.2016, a v ktorej mu bola určená 3-dňová lehota na zaplatenie sumy 8.311,55 Eur v prospech žalobcov 1/ až 13/, súd nepovažoval za relevantnú pokiaľ ide o určenie dňa vstupu žalovaného do omeškania, nakoľko:

- žalobcovia vyzývali žalovaného na zaplatenie svojich nárokov v jednej spoločnej sume, bez uvedenia výšky nároku každého žalobcu, v dôsledku čoho je predmetná výzva neurčitá,

- uvedená suma 8.311,55 Eur nezodpovedá súčtu skutočných nárokov žalobcov 1/ až 13/, a dokonca nezodpovedá ani súčtu uplatnených nárokov žalobcov 1/ až 13/ v žalobe.

17.1 O nároku na náhradu trov konania žalobcom 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 9/ v plnom rozsahu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko uvedení žalobcovia boli v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci plný úspech. 17.2 O nároku na náhradu trov konania žalobcom 2/ a 11/ v rozsahu 99,20 % rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko uvedení žalobcovia boli v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v rozsahu 99,60 % s prináležiacou mierou úspechu 99,20 %. 17.3 O nároku na náhradu trov konania žalobcom 8/, 10, 12/ a 13/ v rozsahu 99,60 % rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko uvedení žalobcovia boli v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v rozsahu 99,80 % s prináležiacou mierou úspechu 99,60 %.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má každý žalobca možnosť domáhať sa svojho nároku proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.