Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobcu: U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Slovenská republika - zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.291,63 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 15.02.2019 do zaplatenia, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou 12.03.2019 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 3.291,63 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 15.02.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že vyšetrovateľ Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie Košice, uznesením zo dňa 12.11.2008, Č.:X.-XX/IS-X-Q.-XXXX vzniesol obvinenie žalobcovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, trestný čin znásilnenia, trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu a trestný čin vydierania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, pričom prokurátorka Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín uznesením zo dňa 04.02.2009 zrušila napadnuté uznesenie, pretože toto bolo nezákonné a neopodstatnené. Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 22.04.2009 opätovne vzniesol voči žalobcovi obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, trestný čin znásilnenia a zločin vydierania. Žalobca aj proti uvedenému uzneseniu opätovne podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, pričom prokurátorka Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov podal dňa 26.01.2010 Okresnému súdu Prešov obžalobu na žalobcu pre vyššie uvedené trestné činy, pričom trestné konanie sa na Okresnom súde Prešov viedlo pod sp. zn. a súd uznesením zo dňa 26.01.2012 obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi z dôvodu, že v prípravnom konaní došlo k hrubým procesným pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorými bolo najmä porušenie práva na obhajobu žalobcu. Ďalším dôvodom bola aj skutočnosť, že o vznesení obvinenia (v poradí druhým) rozhodoval nepríslušný orgán, a takéto rozhodnutie súd preto považoval za vydané v rozpore so zákonom. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov dňa 27.07.2012 podala opätovne obžalobu na žalobcu a Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.04.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania zločinu týrania

blízkej a zverenej osoby podľa , s poukazom na , za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov a zároveň oslobodil žalobcu spod obžaloby, že skutky právne kvalifikované ako trestný čin znásilnenia a vydierania, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol žalobca stíhaný. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.04.2018 žalobcu oslobodil spod obžaloby, pretože skutok, pre ktorý bol žalobca uznaný prvostupňovým súdom za vinného, nie je trestným činom a odvolanie prokurátora zamietol.

2. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobcovi bola nezákonným rozhodnutím spôsobená škoda, ktorá mu vznikla zaplatením odmeny za úkony právnej služby, ktoré vykonal obhajca v trestnom konaní a ktoré mu vyfakturoval faktúrou zo dňa 26.09.2018 vo výške 3.291,63 EUR, ktorú žalobca zaplatil dňa 01.10.2018. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v platnom znení (rozhodnutie NS SR sp. zn. , ). Rozhodujúcou pre opodstatnenosť (zákonnosť) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Žalobca poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali korektne a v súlade so zákonom, t. j. tak ako to uvádza žalovaná vo svojom stanovisku. V prípade rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia (druhé v poradí) nerozhodovala príslušná prokuratúra. Obžaloba musela byť na súd podaná dvakrát pre hrubé procesné pochybenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Okresný súd Prešov svojím rozsudkom čiastočne oslobodil žalobcu spod obžaloby prokurátora, pričom Krajský súd v Prešove rozsudkom oslobodil žalobcu vo zvyšnej časti a to z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol žalobca stíhaný a že skutok nie je trestným činom.

3. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.11.2018 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku podľa , pričom žalovaná mu podaním zo dňa 07.02.2019, doručeným 14.02.2019, oznámila, že neboli zistené zákonné dôvody a podmienky na uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie.

4. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 02.05.2019 k žalobe uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Okrem iného poukázala na to, že: „Nesprávny postup a rozhodovanie prokuratúry v predmetnom trestnom konaní žalobca opiera o rozsudok Okresného súdu Prešov, ktorým bol žalobca čiastočne oslobodený spod obžaloby prokurátora, pričom Krajský súd Prešov oslobodil žalobcu vo zvyšnej časti, a to z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol žalobca stíhaný a že skutok nie je trestným činom. Štát nemôže v každom prípade automaticky zodpovedať za škodu, ktorá obvinenému (obžalovanému) vznikla v trestnom konaní tým, že k ukončeniu jeho trestného stíhania nedošlo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina za spáchanie trestného činu, ale bol spod obžaloby oslobodený. Nemožno neprihliadať na skutočnosť, že vznesenie obvinenia žalobcovi bolo v čase jeho vydania dôvodné a zákonné, dôvodným bolo v tom čase aj zamietnutie sťažnosti obvineného prokurátorkou, pričom súd neskôr prijal obžalobu podanú prokurátorkou. Vedením trestného konania voči žalobcovi bol sledovaný legitímny ciel' riadneho vedenia trestného konania. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). V danom prípade absentuje žalobou uplatnený právny titul náhrady škody - neexistuje nezákonné rozhodnutie. V zmysle ust. ods. nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo. V predmetnej trestnej veci v čase vznesenia obvinenia a taktiež v čase podania obžaloby prokurátorkou nešlo o svojvoľný postup orgánov činných v trestnom konaní, ale o jediný možný a zákonný postup pre zistenie trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k skutkom uvedeným v obžalobe.

určuje, že podmienky zodpovednosti za škodu sú ustanovené v tomto zákone. Vychádzajúc z ust. veta prvá štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a nie za výsledok trestného konania. Zodpovednosť štátu podľa musí byť obmedzená len na prípady, keď je vydané nezákonné rozhodnutie alebo konštatovaný nesprávny úradný postup. Štát nemôže zodpovedať v každom jednotlivom prípade za výsledok trestného konania. Pokiaľ by mal štát zodpovedať objektívne len za výsledok trestného konania, uvedená koncepcia by narušila podstatu a zmysel vedenia celého trestného konania, v rámci ktorého sa voči obvinenému vznáša obvinenie už za situácie, kedy na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba ( )“.

5. Žalovaná taktiež poukázala na to, že pre vznesenie obvinenia nevyžaduje takú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre postavenie obvineného pred súd a už vôbec nie takú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre preukázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom. Presvedčenie o dôvodnosti podozrenia nie je týmto totožné s presvedčením o vine, a preto k vzneseniu obvinenia stačí dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin.

Zároveň poukázala na to, že v ust. neustanovuje, že prokurátor má obžalobu podať len vtedy, ak je nepochybné, že obvinený sa skutku dopustil a skutok je trestným činom. Pre podanie obžaloby postačuje, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. V čase podania obžaloby na súd bol preto takýto postup prokurátora plne odôvodnený. V danom prípade až v priebehu súdneho konania (hlavného pojednávania) bol ustálený skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu. Dokázanie viny obžalovaného (jeho usvedčenie zo spáchania trestného činu) je vždy až vecou dokazovania pred súdom na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho trestného konania.

6. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 03.06.2019 prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovanej uviedol, že súdna prax dospela k záveru, že oslobodenie spod obžaloby má rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia v zmysle obvinenia pre nezákonnosť. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu, pričom ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadné právo na náhradu škody spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. Zodpovednosť za škodu je koncipovaná ako objektívna, t.j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp. zn. , na ktoré poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že v danej veci žalobkyňa uplatnila náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť rozhodnutiami súdom, ktoré boli dovolacím súdom zrušené, ako nezákonné z dôvodu nesprávnosti právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v tomto prípade konštatoval existenciu nezákonného rozhodnutia a zároveň vyslovil, že „otázku nezákonnosti súdy nemôžu riešiť ako predbežnú, keďže tú už vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi, ktorého autoritu musí rešpektovať nielen súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ale i súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. Tým je zabezpečené, že otázku, či bolo v preskúmavanej veci právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán.“

7. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

8. Podľa na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

9. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

11. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

15. Z predložených listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti uvedené v samotnej žalobe, t.j. že žalobcovi bolo uznesením zo dňa 12.11.2008 vznesené obvinenie, ktoré bolo na základe sťažnosti žalobcu zrušené a uznesením zo dňa 22.04.2009 mu bolo opätovne vznesené obvinenie, voči ktorému taktiež podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Následne bola podaná obžaloba zo dňa 26.01.2010, ktorú okresný súd uznesením zo dňa 26.01.2012 odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Dňa 27.07.2012 bola opätovne podaná obžaloba, o ktorej okresný súd rozhodol rozsudkom dňa 14.04.2016 tak, že žalobcu čiastočne uznal vinným a čiastočne oslobodil a krajský súd rozsudkom zo dňa 18.04.2018 žalobcu úplne oslobodil, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.04.2018.

16. Žalobca podal podaním zo dňa 14.11.2018 taktiež žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa a podaním zo dňa 07.02.2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 14.02.2019, Generálna prokuratúra SR žiadosť odmietla. Žalobca súdu taktiež predložil faktúru týkajúcu sa vyúčtovania odmien a výdavkov za advokátske úkony, ktorá je v súlade s vyhláškou č. a ktorú ani žalovaná nerozporovala. Taktiež súdu predložil doklad o úhrade sumy 3.291,63 EUR zo dňa 01.10.2018.

17. Pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu súd vychádzal z ustálenej judikatúry NS SR, podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

Z. z. účinného od 01.07.2004 (pozn. obdobné závery boli formulované aj vo vzťahu k o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.06.2004). Súdna judikatúra dospela k záveru, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 28.06.1993, sp. zn. , publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 70 ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR zo dňa 18.10.2010, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/2014, viď. obdobne R 35/1991).

18. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Rozhodovacia prax však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. ).

19. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.04.2016, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.04.2018, sp. zn. , právoplatným dňa 18.04.2018, bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný (rozsudok okresného súdu), resp. skutok nie je trestným činom (rozsudok krajského súdu). Rozhodovacia prax NS SR jednoznačne určila kritéria pre rozhodovanie v prípade nároku na náhradu škody uplatnenej podľa , a teda aj v tomto prípade má oslobodzujúci rozsudok, na uznesenie o vznesení obvinenia, rovnaké následky, ako keby bolo toto rozhodnutie príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť. Teda všetky predchádzajúce rozhodnutia prípravného konania, počnúc uznesením o vznesení obvinenia sa považujú analogicky podľa za nezákonné.

20. Rozsah odškodnenia je daný ustanovením , pričom žalobca si v prejednávanom spore uplatnil náhradu škody vo výške 3.291,63 EUR pozostávajúcu z trov trestného konania, ktoré boli vynaložené za jeho právne zastúpenie advokátom. Náhrada škody zahŕňa v zmysle , aj náhradu účelne vynaložených trov konania, súčasťou ktorých sú aj trovy právneho zastúpenia. Priznanie takejto náhrady škody tvorenej trovami právneho zastúpenia priamo súvisí s nezákonným rozhodnutím, a teda všetky úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané v priamej píčinnej súvislosti s nezákonným stíhaním žalobcu a zároveň boli vykonané iba v rámci predmetného trestného konania.

21. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenia k žalobe okrem iného poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a uviedla, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je právom absolútnym, pretože podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, t.j. náhrada škody sa neposkytuje automaticky každému, voči komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom, ale iba tomu, u koho sú splnené všetky predpoklady ustanovené v V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z odôvodnenia dovolacieho súdu ani takáto konštatácia nevyplýva a predmetom tohto konania bola škoda, ktorá mala vzniknúť právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo v dovolacom konaní zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Najvyšší súd v tejto veci práve konštatoval existenciu nezákonného rozhodnutia s tým, že úlohou súdov bude preto skúmať ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to či škoda žalobkyni

vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, keďže uvedenými podmienkami sa súdy po tom, čo došli k záveru, že rozhodnutie nie je nezákonné, nezaoberali. Súd má teda to, že všeobecná formulácia odkazujúce na citované rozhodnutie dovolacieho súdu, nijakým spôsobom nemá vplyv na závery súdu o jej zodpovednosti v tejto veci. Navyše zo spomínaného rozhodnutia NS SR práve naopak vyplýva, po zrušení veci, povinnosť skúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti, hlavne výšku škody, čo pri závere dovolacieho súdu o existencii nezákonného rozhodnutia znamená, že v prípade preukázanie všetkých predpokladov zodpovednosti, je potrebné priznať náhradu škody.

22. Žalobca súdu preukázal, že svojmu obhajcovi v trestnom konaní zaplatil žalovanú sumu, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi sumu 3.291,63 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 15.02.2019, t.j. od nasledujúceho dňa po oznámení žalovaného, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odmieta, keďže táto odpoveď bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 14.02.2019, nasledujúcim dňom sa teda žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu. S poukazom na ustanovenie súd na základe žiadosti žalobcu určil žalovanému na plnenie dlhšiu, 30 dňovú, lehotu na splnenie svojho záväzku.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).