Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cb-18-2020.pdf
PDF · 122.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/18/2020
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: v l. rade: Slovenská asociácia fitnes, kulturistiky a silového trojboja, so sídlom Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava, IČO: 30 842 069, v 2. rade H.. L. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. S. XXX/X, XXX XX Y., obaja právne zastúpení AK Soukeník-Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovaným: v l. rade: ReaSport, s.r.o., so sídlom Budovateľská 1310, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 704 905, v 2. rade: A.. A. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. P. XXXX/XX, XXX XX Y. X. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia v l. a v 2. rade ( ďalej len žalobcovia) sa podaným návrhom domáhali vydania neodkladného opatrenia v tomto znení:
„ I. Žalovaní sú povinní zdržať sa vyhotovovania a uverejňovania akýchkoľvek článkov, zvukových a obrazovo/zvukových záznamov o žalobcoch, najmä sú povinní zdržať sa všetkých prejavov z ktorých vyplýva alebo ktoré by mohli u čitateľov, poslucháčov a iných adresátov týchto prejavov navodiť dojem, že žalobcovia 1. a 2. páchajú trestnú činnosť.
II. Žalovaní sú povinní z webovej stránky www.eastlabs.sk odstrániť tieto články:
- článok zo dňa 30.03.2020 s názvom „SAFKST - bol v roku 2019 spáchaný subvenčný podvod?“ uverejnený na https://www.eastlabs.sk/europa/7346/safkst-bol-v-roku-2019- spachany-subvencny-podvod 11
- článok zo dňa 29.03.2020 s názvom „Komentáre k správe prezidenta Mlsnu - výročná konferencia 2019“ uverejnený na https://www.eastlabs.sk/europa/7344/komentare-k-sprave-prezidenta- mlsnu-vyrocna-konferencia-2019
- článok zo dňa 04.05.2020 s názvom „SAFKST - ekonomika vždy ukáže, ako účelne sa použili peniaze“ uverejnený na https://www.eastlabs.sk/europa/7364/safkst-ekonomika-vzdy-ukaze- ako-ucelne-sa-pouzili-peniaze
- článok zo dňa 03.04.2020 s názvom „Komentáre k správe Kontrolórky SAFKST - Výročná konferencia 2019“ uverejnený na https://www.eastlabs.sk/europa/7347/komentare-k-sprave-kontrolorky-safkst- vyrocna-konferencia-2019
- článok zo dňa 30.04.2020 s názvom „SAFKST píše anonymný seriál o Igorovi KOPČEKOVI“ uverejnený na https://www.eastlabs.sk/europa/7363/safkst-pise-anonymny-serial-o-igorovi-kopcekovi
- článok zo dňa 13.05.2020 s názvom „Aby sa nezabudlo ... SAFKST - definitívna bodka za víkendovou konferenciou“ uverejnený na <https://www.eastlabs.sk/europa/6128/aby-sa-nezabudlo- safkst-definitivna-bodka-za-vikendovou-konferenciou> „.
2. Zároveň si žiadali priznať aj náhradu trov konania. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca 1. je občianskym združením, ktoré je zapísané v Evidencii občianskych združení Ministerstva vnútra. Žalobca je športovou organizáciou podľa ust. § 8 Zákona č. 440/2015 o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“), pričom žalobca 1. je zároveň národným športovým zväzom (žalobca 1. ďalej označovaný aj ako „Asociácia“ alebo „SAFKST“). Žalobca 2. pôsobí v asociácii vo funkcii prezidenta. V zmysle stanov Asociácie je prezident štatutárnym orgánom SAFKST. Prezident je zároveň najvyšším predstaviteľom SAFKST v rámci medzinárodných stykov, ako aj vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám a iným národným športovým federáciám a zväzom (čl. XXIV. Bod 1. a 2. Stanov SAFKST). Žalovaný 2. je štatutárnym orgánom športového klubu, ktorý je členom SAFKST. Žalovaný 2. je zároveň jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom žalovaného 1. Žalovaný 1. je podľa údajov uvedených na webovej stránke www.eastlabs.sk, prevádzkovateľom uvedenej webovej stránky. Žalovaný 2. dňa 30.03.2020 na webovej stránke www.eastlabs.sk zverejnil článok s názvom „SAFKST - bol v roku 2019 spáchaný subvenčný podvod?“, ktorý uverejnil aj na svojom Facebookovom profile (ďalej ako „článok 1“). Článok je zverejnený na webovej stránke <https://www.eastlabs.sk/ europa/7346/safkst-bol-v-roku-2019-spachany-subvencny-podvod>. Samotný názov článku je svojim spôsobom difamačným. V uvedenom článku žalovaný 2. hrubým a zavádzajúcim spôsobom obvinil žalobcov, že spáchali trestný čin subvenčného podvodu. Žalovaný pod „zásterkou“ kritiky žalobcu 1. opakovane aj v ďalších článkoch obvinil ako žalobcu 1., tak aj žalobcu 2. z viacerých porušení zákonov, ba dokonca aj zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu. V článku 1 žalovaný 2. ako autor tohto článku uviedol rad nepravdivých tvrdení ako napr.: „Mlsna, Kovalčík, Hečko a Muller (plus Sekretariát SAFKST) vedia, že niektoré ODDIELY SÚ ROKY REÁLNE OVLÁDANÉ TÝMI ISTÝMI ŠTATUTÁRMI. A to je závažným porušením Zákona č. 440/2015 Z. z. Paragraf 15/6.“ „TOP funkcionári si medzi sebou šepkajú o možnosti zorganizujme súťaž na základnej škole - presadíme ju ako oficiálnu súťaž SAFKST a zarobíme. Pár z takýchto súťaží sa objaví v zozname súťaží na stránke www.sakst.sk. Funkcionári nám s kamennou tvárou tvrdia, že v Národnom športovom zväze SAFKST, ktorý sa venuje kulturistike a fitness, stačí prísť z ulice do telocvične, tam absolvovať trojskok, urobiť pár kľukov a "pritiahnuť sa na hrazdu" a už tu máme mládežníka so štatútom aktívny športovec.“ „A funkcionári SAFKST, organizátori oddielových súťaží, si neváhajú ako BONUS vyplatiť náklady na ich usporiadanie. Dôvod? Financie použili na úhradu členských poplatkov, ostalo aj na kávu.“ „V zozname SAFKST aktívnych športovcov do 23 rokov však figurujú stovky MŔTVYCH DUŠÍ, ktoré spôsobili výrazné zníženie pomerného podielu na jedného športovca. Stovky tých, ktorí REÁLNE NESÚŤAŽILI, dokonca aj členovia nášho bývalého klubu EastLabs Fitness (ten sme zrušil po založení OZ Fitness Akadémia Vranov). Vedenie SAFKST (aby nenápadne zakrylo svoju činnosť) deti súťažiace na oddielových súťažiach "rozpísalo" do viacerých oddielov - tie reálne ovládajú TOP funkcionári. Okrem peňazi si takýmto spôsobom navýšili aj počty hlasov na Konferencii (tú chce zrealizovať per rollma spôsobom už v marci 2020). A reálne ovplyvnia výsledky akéhokoľvek hlasovania.“ „Ak by vedenie SAFKST prerozdeľovalo v roku 2019 plnú sumu príspevku určeného pre aktívnych športovcov do 23 rokov, vďaka svojim aktivitám mohlo získať do svojich vreciek až 57.000 eur!“
3.Žalovaný 2. dňa 29.03.2020 na webovej stránke www.eastlabs.sk zverejnil článok s názvom „Komentáre k správe prezidenta Mlsnu - výročná konferencia 2019“, ktorý uverejnil aj na svojom Facebookovom profile (ďalej ako „článok 2“). Článok je zverejnený na webovej <https://www.eastlabs.sk/ europa/7344/komentare-k-sprave-prezidenta-mlsnu-vyrocna-konferencia-2019>. V tomto článku žalovaný 2. uviedol viaceré tvrdenia z ktorých vyplýva, že žalobca 1. konajúci prostredníctvom žalobcu 2. mali spáchať subvenčný podvod, resp. podsúva svojim čitateľom také tvrdenia, na základe ktorých je možné dôjsť k záveru, že zo strany žalobcov došlo k spáchaniu subvenčného podvodu, a to napr. nasledujúcim tvrdením: „aj vy máte z toho všetkého pocit, že to tu nejako smrdí subvenčným podvodom?“ V článku 2 žalovaný 2. ako autor tohto článku uviedol rad nepravdivých tvrdení, prípadne tvrdení, ktoré môžu pôsobiť difamačne ako napr.: „Prečo porušuje platný Štatút konferencie (ten umožňuje konanie Konferencie kedykolvek počas roku 2020), porušuje Rokovací poriadok konferencie a chce zrealizovať Výročnú konferenciu za rok 2019 formou "per rollam" (tzn. s hlasovaním cez mail)? Je cieľom zabrániť
štatutárom oddielov pýtať sa a k čomukoľvek sa VEREJNE vyjadriť na Konferencii?“ „Vzhľadom na nedodržanie minimálnych termínov požadovaných v platnom Štatúte konferencie SAFKST, vzhľadom na porušovanie platného Rokovacieho poriadku Konferencie SFKST tzn. Čl II a Čl VI,“ „Hm ... čítali ste? Aj vy máte z toho všetkého pocit, že to tu nejako SMRDÍ SUBVENČNÝM PODVODOM, KORUPCIOU a ZNEUŽÍVANÍM FINANCIÍ Z VEREJNÝCH ZDROJOV?“ „Mám oprávnené podozrenie, že cieľom tohto kroku je primárne ututlať konanie skupiny Brosman a spol. a funkcionárov, ktorí sa v roku 2019 podieľali na vlastnom obohacovaní sa. Z 15-percentného príspevku určeného pre aktívnych športovcov asociácie, mládežníkov do 23 rokov.“
4.Žalovaný 2. dňa 04.05.2020 na webovej stránke www.eastlabs.sk zverejnil článok s názvom „SAFKST
- ekonomika vždy ukáže, ako účelne sa použili peniaze“, ktorý uverejnil aj na svojom Facebookovom profile (ďalej ako „článok 3“). Článok je zverejnený na webovej stránke <https://www.eastlabs.sk/ europa/7364/safkst-ekonomika-vzdy-ukaze-ako-ucelne-sa-pouzili-peniaze>. V článku 3 žalovaný 2. ako autor tohto článku uviedol rad nepravdivých tvrdení ako napr.: „vedenie SAFKST porušilo Zákon o športe a Zmluvu s Ministerstvom ŠVVaŠ - v roku 2019 si vyplatilo neoprávnene mzdy vo výške 60.242€; Ministerstvo ŠVVaŠ nám to spočíta!“ „vedenie SAFKST za 2019 IFBB Svetový šampionát vo fitness zaplatilo cca 4x viac ako za všetky súťaže zrealizované na Slovensku vo vetve kulturistika fitness počas roku 2019 (a to som k účtu "súťaže zrealizované na Slovensku" pripočítal cestovné/ošatné pre všetkých rozhodcov, aj poplatok 3.300€ ADV za realizáciu dopingových kontrol)“ „prečo si vedenie SAFKST NEOPRÁVNENE VYPLATILO MZDY VO VÝŠKE 60.242€? PREČO NEPOZNÁME MZDY FUNKCIONÁROV?“ „vedenie SAFKST namiesto rozdelenia 79.000€ pomerným spôsobom medzi oddiely vetvy kulturistika/fitness podľa počtu aktívnych športovcov, prijalo Smernicu 01/03/2019 VV SAFKST o prerozdelení iba 1/3 z tejto sumy; oddiely s reálne aktívnymi športovcami (bolo ich cca 165) mohli napokon z vypočítanej cieľovej sumy 26.335€ získať maximálne iba cca 6.200€ (vďaka 488 športovcom z tzv. oddielových súťaží - tie zorganizovali iba TOP funkcionári SAFKST); KAM SA PODELO 20.000€? A PREČO NÁM VLASTNE NEBOLO VYPLATENÝCH 79.000€?“ „Rok 2019 sme však skončili s minimálnymi zostatkami nielen na všetkých účtoch, ale aj v pokladnici. Áno - vedenie SAFKST ich doslova vyplienilo. Zaplatiť nebolo z čoho. Ak naozaj vedenie SAFKST zaplatilo záväzky vo výške 12.965€ (reálne súvisiace s 2019 IFBB Svetovým šampionátom vo fitness) až z prvej splátky dotácie určenej pre rok 2020, môže z toho byť ďalší problém. Veľmi vážny problém ...“ Tvrdenia žalovaného 2. prekračujú mieru prípustnej kritiky, a to vo viacerých bodoch. Prípustná kritika musí spĺňať niekoľko kritérií, a to vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Požiadavka vecnosti kritiky znamená, že kritika vychádza z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiace úsudky. Ak kritika vychádza z nepravdivých premís, ktorých výsledkom je znevažujúci úsudok, je potrebné túto kritiku kvalifikovať ako neprípustnú. Žalovaný 2. sa vo svojich článkoch snaží navodiť dojem, že žalobca 1. konajúci prostredníctvom žalobcu 2. spolu s ďalšími členmi asociácie porušujú zákony a dokonca páchajú trestné činy. Hoci sa články žalovaného 2. tvária ako odborná a vecná kritika, prejavuje sa v nich hlboká neznalosť zákonov zo strany žalovaného 2. Žalovaný 2. vyčíta žalobcovi 1. skutočnosti, ktoré boli odsúhlasené najvyšším orgánom asociácie, pričom postup schválilo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a ktoré vôbec nie sú v rozpore so zákonom ako tvrdí žalovaný 2. Žalovaný 2. manipulatívnym spôsobom tým, že cituje ustanovenia paragrafov z Trestného zákona a spája ich s opísaným konaním žalobcu 1. navodzuje u čitateľov dojem, že došlo k spáchaniu subvenčného podvodu.
5.Žalovaný 2. vo svojom článku na viacerých miestach tvrdí, že žalobca 2. žiadal o poskytnutie dotácie aj na neaktívnych športovcov, čo je preukázateľne nepravdivé tvrdenie. Žalovaný 2. vo svojom článku tvrdí, že v zozname SAFKST figurujú stovky mŕtvych duší a množstvo ďalších nepravdivých tvrdení. Žalovaný 2. dokonca priamo obvinil žalobcu 2. a ďalších funkcionárov asociácie, že si „do vlastného vrecka rozdelili v roku 2019 cca. 5244 € resp. 8322 eur.“ Žalobca 1. však vo výročnej správe predloženej ministerstvu riadne vykázal ako bola dotácia využitá, pričom všetky poskytnuté prostriedky boli využité v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdenie, že si niekto niečo vzal do vlastného vrecka je vysloveným obvinením zo spáchania trestného činu. Takýchto a podobných nehoráznych obvinení zo strany žalovaného 2. je v článkoch viac. Ide o tieto články: Článok zo dňa 29.03.2020s názvom: Komentáre k správe prezidenta Mlsnu - výročná konferencia 2019; Článok zo dňa 30.03.2020 s názvom: SAFKST - bol v roku 2019 spáchaný subvenčný podvod?; Článok zo dňa 04.05.2020 s názvom: SAFKST - ekonomika vždy ukáže, ako účelne sa použili peniaze. Tvrdenia žalovaného 2. uvedené v týchto článkoch sú nepravdivé. Uvedené tvrdenie je ako žalobca 1. tak žalobca 2. schopný preukázať. Žalobcom však v tomto smere stačí preukázať, že žalovaný tieto tvrdenia skutočne šíril, a to na stránkach
www.eastlabs.sk, ako aj na svojom Facebookovom profile. Uvedenú skutočnosť žalobcovia preukazujú Notárskou zápisnicou zo dňa 01.04.2020 Nz 9237/2020. Dôkazná povinnosť ohľadom pravdivosti tvrdení zaťažuje žalovaného. V sporoch, ktoré sa týkajú cti a dôstojnosti, súdna prax pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti tzv. dôkazom pravdy, pre ktorý dôkaz stačí, ak je preukázaná pravdivosť podstatnej časti tvrdení. Nepravdivosť tvrdení uvedených vo vyššie označených článkoch spočíva najmä v tom, že sú v rozpore s realitou, keďže žalovaný v nich opisuje udalosti, ktoré sa buď nestali, alebo sa udiali inak ako ich opisuje žalovaný, prípadne opísané konanie nie je v rozpore so zákonom ako tvrdí žalovaný vo svojich článkoch. Zo strany žalobcov nikdy nedošlo k takému konaniu, ktoré by bolo možné považovať za spáchanie trestného činu, ako uvádza opakovane vo svojich článkoch žalovaný. Žalovaný 1. sa zásahu do osobnostných práv žalobcu 2. dopustil tým, že umožnil žalovanému 2. uverejniť na webovej stránke www.eastlabs.sk články, ktoré obsahujú nepravdivé tvrdenia o žalobcovi 2. Žalovaný 1. porušil právo žalobcu 1. na ochranu dobrej povesti právnickej osoby tým, že umožnil žalovanému 2. uverejniť na webovej stránke www.eastlabs.sk články, ktoré obsahujú nepravdivé tvrdenia o žalobcovi 1. Tvrdenia žalovaného 2. uvedené v označených článkoch sú nielen nepravdivé, ale navyše sa jedná o prejavy difamačnej povahy, keďže sú spôsobilé negatívne ovplyvniť česť a povesť žalobcu 2. Žalovaný 2. pripisuje žalobcovi 2., ktorý je štatutárnym orgánom žalobcu 1., spáchanie závažnej trestnej činnosti, ktoré pokiaľ by mu bolo uverené, mohlo by negatívne ovplyvniť nielen žalobcu 2., ale aj žalobcu 1. Nie je nevyhnutné, aby žalobca 2. preukázal, do akej miery a ako hlboko zasiahli tvrdenia žalovaného 2. do jeho osobnostných práv, ale postačuje, aby tieto tvrdenia boli objektívne spôsobilé tento zásah vykonať. Tvrdenia žalovaného 2. uvedené v článkoch 1 až 3 zasiahli do osobnostnej integrity žalobcu 2., pričom uverejneným týchto nepravdivých tvrdení, ktoré sú prístupné značnému počtu osôb, došlo aj k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu 2. v spoločnosti. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Nepravdivé tvrdenia žalovaného 2. uvedené v článkoch 1 až 3, sú spôsobilé ohroziť právo žalobcu 1. na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzickej osoby podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Tvrdenia žalovaného 2. majú difamačný charakter a sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu 1. Uvedeným konaním žalovaní vážnym spôsobom zasiahli do osobnostných práv žalobcu 2. (konkrétne do práva na dobré meno, ľudskú dôstojnosť a vážnosť jeho osoby) a do práva žalobcu 1. na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú toho, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa takých prejavov, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 2. a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu l. Žalovaný 2. napriek výzvam, aby upustil od zverejňovania nepravdivých informácií, pokračoval v zverejňovaní článkov o žalobcoch, kde opakovane uvádzal nepravdivé informácie.
6.Žalobcovia majú zato, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude zásah do práv žalobcov pretrvávať. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany osobnostných práv žalobcu 2. a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu l. Žalobcovia majú zato, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných, pretože pod právo na slobodu prejavu nepatrí šírenie nepravdivých informácií.
7.Zároveň vo svojom návrhu poukázali na § 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1, § 19 ods. 2 a § 19 ods. 3 Občianskeho zákonníka a článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3.9.1953, podľa ktorého: „1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“
8.K svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili listinné dôkazy a to články z internetovej stránky www.eastlabs.sk <http://www.eastlabs.sk>, na ktoré odkázali žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalej Notársku zápisnicu č. N 317/2020, Nz 9237/2020,
NCRIs 9421/2020 notára JUDr. Martina Vlhu, PhD. o osvedčení právne významnej skutočnosti zo dňa 1.4.2020 a to, že boli otvorené články tak, ako sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9.Na čl. 24 až 32 boli pripojené dôkazy a to jednotlivé články, na ktoré žalobcovia poukázali, ako na dôkazy, avšak dôkazy a to články zverejnené na facebookových stránkach, ktoré žalobcovia priložili ako dôkaz k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď boli priložené, boli zaslané v takom vyhotovení a formáte zo strany žalobcov, ktoré pri otvorení týchto dokumentov nebolo možné prečítať a sa s nimi oboznámiť. Preto uznesením zo dňa 1.6.2020 žalobcovia boli vyzvaní, aby k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne predložili listiny, ktoré boli priložené ako dôkazy v takom formáte a vyhotovení, aby ich bolo možné otvoriť v elektronickom súdnom spise a prečítať ich. Uvedené uznesenie si prevzal právny zástupca žalobcov dňa 03.06.2020. Na uvedené uznesenie reagoval právny zástupca žalobcov podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 9.6.2020. Opätovne zaslal súdu listinné dôkazy, s tým, že opätovne listinné dôkazy a to články z facebookových profilov boli opätovne zaslané vo formáte, ktorý nebolo možné otvoriť tak, aby ich bolo možné prečítať a oboznámiť sa s nimi.
10.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14.Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
18.Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19.Žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali uloženia žalovaným povinnosti zdržať sa vyhotovovania a uverejňovania akýchkoľvek článkov, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov o žalobcoch, najmä zdržať sa všetkých prejavov, z ktorých vyplýva, alebo ktoré by mohli u čitateľov a poslucháčov a iných adresátov z týchto prejavov navodiť dojem, že žalobcovia páchali trestnú činnosť a zároveň odstrániť už žalovanými zverejnené články, z dôvodu, že takouto činnosťou žalovaných sa zverejňujú nepravdivé informácie a dochádza k zásahu do dobrej povesti žalobcov.
20.K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
21.Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku.
22.Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobcu, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
24.Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
25.Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
26.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pre začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciu, a to najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
27.Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, skutočností v ňom uvedených, ako aj s prihliadnutím na listinné dôkazy, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd má zato, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná.
28.V 1.výroku návrhu petitu sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil, že žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zdržať sa vyhotovovania a uverejňovania akýchkoľvek článkov, zvukových a obrazovo/ zvukových záznamov o žalobcoch, najmä sú povinní zdržať sa všetkých prejavov, z ktorých vyplýva alebo ktoré by mohli u čitateľov, poslucháčov a iných adresátov týchto prejavov navodiť dojem, že žalobcovia 1. a 2. páchajú trestnú činnosť. Z dôkazov predložených žalobcami však súd mal zato, že žalobcovia neosvedčili tvrdené skutočnosti, že zverejňovaným akýchkoľvek článkov resp. záznamov a žalovaní neoprávnene zasahujú do dobrej povesti žalobcov.
29.Sloboda prejavu, vrátane slobody prednášať kritiku sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, avšak aj limitované. V prípade prípustnej a oprávnenej kritiky nie sú prekročené medze vecné a konkrétne, a je dodržaná požiadavka jej primeranosti. Vecnou je však len taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých východzích podkladov a ktorá z nich zároveň logicky odvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky (čo v súčasnej dobe nie je možné potvrdiť). Za konkrétnu je potrebné považovať kritiku, pri ktorej potrebné zdroje podkladov tvoria konkrétne uvedené skutočnosti (t.j. taká kritika nevychádza len zo všeobecných tvrdení a záverov, ktoré nie sú podporené konkrétnymi skutočnosťami). Kritika nesmie sledovať cieľ prípadného zosmiešňovania, ohovárania, škandalizácie alebo urážky.
30.Neoprávneným zásahom je totiž v zásade každé nepravdivé či pravdu skresľujúce tvrdenie. Neoprávnený zásah môže byť vykonaný ústne, písomne i inak, pokiaľ sa z tohto iného spôsobu dá odvodiť jeho zmysel a význam. Môže spočívať v šírení nepravdivých informácií, v nepravdivom obvinení za nečestné správanie, v neprípustnej kritike, ktorá prekračuje obsahom, formou príp. sledovaným cieľom z rámca objektívnej kritiky.
31.Pri informovaní o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, treba mať na zreteli tiež princíp prezumpcie neviny, v dôsledku uplatnenia ktorého je o určitej osobe ako o páchateľovi trestného činu, prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku.
32.Zásada prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nölkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Prezumpcia neviny nemôže zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní vyžaduje ale, aby informácie boli podávané so všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou.
33.Zákon totiž neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu, tým, že znižuje jeho dobrú povesť, taktiež aj vážnosť a dôstojnosť. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu privodiť. To, že žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek článkov a záznamov, ktoré by mohli navodzovať dojem páchať trestnú
činnosť, zahŕňa v sebe aj návrh, že tým sa zakáže žalovaným zverejňovať aj pravdivé údaje. Zásah do dobrej povesti môže spôsobiť len zverejňovanie nepravdivých informácii v akejkoľvek forme. Žalobcovia však k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem článkov žalovaných nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by súd mohol posúdiť dôvodnosť návrhu. Preto z dôvodov chýbajúcich dôkazov, a nepreukázania dôvodnosti návrhu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
34.Ďalším petitom sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným z webovej stránky www.eastlabs.sk odstrániť články uvedené v 2.odseku tohto uznesenia.
35.Z dôkazov, ktoré boli predložené žalobcami, pričom boli predložené iba už zverejnené články, nie je možné osvedčiť, že údaje v nich obsiahnuté sú nepravdivé a že teda sú spôsobilé privodiť aj ujmu. To, či je zverejnený článok alebo záznam oprávnený resp. neoprávnený, je možné posúdiť len z predloženia ďalších dôkazov, kde by sa porovnali objektívne skutočnosti s článkami zverejnenými žalovanými. Žalobca však nepredložil žiaden takýto dôkaz, podľa ktorého by súd mohol zhodnotiť, že uvedené články, resp. záznamy, sú nepravdivé. V danom prípade nastáva zrejmá kolízia práva na slobodu prejavu a na informovanie s právom na ochranu osobnosti či dobrej povesti. Nebolo preukázané, že došlo k zverejneniu nepravdivých informácií a nepravdivých tvrdení. Len samotné zverejnenie nejakého článku, resp. záznamu samo osebe neznamená, že ide o neoprávnený zásah do dobrej povesti. Tento neoprávnený zásah pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť aj nejako osvedčený, aj keď nebude úplne preukázaný. Súd mal zato, že v tejto časti žalobcovia neosvedčili tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti či osobnostných práv, a preto aj v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Pre úplnosť súd dodáva, že články zverejnené na facebookových stránkach boli súdu zaslané v takom formáte, ktorých obsah nebolo možné oboznámiť sa a posúdiť, či spôsobili neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcov. Zároveň I. výrokom tohto neodkladného opatrenia aj bola uložená povinnosť žalovaným nezverejňovať nepravdivé články.
36.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37.Keďže žalobcovia boli neúspešní, nepatrí im náhrada trov konania. Žalovaným žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).