Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-64-2020.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Subarea
4Cob/64/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcov: 1/ Slovenská asociácia fitnes, kulturistiky a silového trojboja, so sídlom Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30842069, 2/ H.. L. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. S. XXX/X, XXX XX Y., obaja právne zastúpení SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1/ ReaSport, s.r.o., so sídlom Budovateľská 1310, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 704 905, 2/ A.. A. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. P. XXXX/XX, XXX XX Y. X. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7Cb/18/2020-143 z 15. júna 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ žiadali vydať neodkladné opatrenie v znení: „I. Žalovaní sú povinní zdržať sa vyhotovovania a uverejňovania akýchkoľvek článkov, zvukových a obrazovo/zvukových záznamov o žalobcoch, najmä sú povinní zdržať sa všetkých prejavov z ktorých vyplýva alebo ktoré by mohli u čitateľov, poslucháčov a iných adresátov týchto prejavov navodiť dojem, že žalobcovia 1. a 2. páchajú trestnú činnosť.
II. Žalovaní sú povinní z webovej stránky W..U..R. odstrániť tieto články:
- článok zo dňa 30.03.2020 s názvom „R. - L. Y. K. XXXX R. R. J.?“. N. X. P.:/..U..R.-L.-Y.-K.-XXXX- R.-R.-J. XX
- článok zo dňa 29.03.2020 s názvom „F. F. R. J. H. - Y. F. XXXX“ N. X. P.:/..U..R.-F.-R.-J.-H.-Y.-F.-XXXX
- článok zo dňa 04.05.2020 s názvom „R. - U. Y. N., C. Ú. R. J. J. N. X. P.:/..U..R.-U.-Y.-N.-C.-N.-R.-J.-J.
- článok zo dňa 03.04.2020 s názvom „F. F. R. F. R. - Y. F. XXXX“ N. X. P.:/..U..R.-F.-R.-F.-R.-Y.-F.-XXXX
- článok zo dňa 30.04.2020 s názvom „R. J. C. R. S. A. F. N. X. P.:/..U..R.-J.-C.-R.-S.-A.-F.
- článok zo dňa 13.05.2020 s názvom „C. R. X. ... R. - G. L. B. Y. F. N. X. P.:/..U..R.-R.-X.-R.-G.-L.-B.- Y.-F..“.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili listinné dôkazy - články z internetovej stránky W..U..R. <P.:/..U..R.>, notársku zápisnicu č. N 317/2020, Nz 9237/2020, NCRIs 9421/2020 notára E.. H. Y., J.. o osvedčení právne významnej skutočnosti zo dňa 01.04.2020 a to, že boli otvorené články tak, ako sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Vo vzťahu k predloženým dôkazom, teda jednotlivým článkom súd prvej inštancie uviedol, že tieto boli predložené žalobcami vo formáte, ktorý nebolo možné otvoriť tak, aby tieto boli čitateľné, čo zo strany žalobcov nebolo odstránené ani na základe výzvy vykonanej uznesením zo dňa 01.06.2020.
4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ustanovenie § 3 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 329 ods. 1 veta prvá CSP. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie v teoretickej rovine rozviedol predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, vrátene zodpovedajúcej judikatúry. Dospel k záveru, že z predložených dôkazov žalobcovia neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti, teda, že zverejňovaním akýchkoľvek článkov, resp. záznamov žalovaní neoprávnene zasahujú do dobrej povesti žalobcov. Zdôraznil, že z dôkazov, ktoré boli predložené žalobcami, nie je možné osvedčiť, že údaje v nich obsiahnuté sú nepravdivé a že tak sú spôsobilé privodiť aj ujmu. To, či je zverejnený článok alebo záznam oprávnený, resp. neoprávnený, je možné posúdiť len z predloženia ďalších dôkazov, kde by sa porovnali objektívne skutočnosti s článkami zverejnenými žalovanými. Žalobca však nepredložil žiaden takýto dôkaz, podľa ktorého by súd mohol zhodnotiť, že uvedené články, resp. záznamy sú nepravdivé. Vyslovil názor, že v danom prípade nastáva zrejmá kolízia práva na slobodu prejavu a na informovanie s právom na ochranu osobnosti, či dobrej povesti. Nemal preukázané, že došlo k zverejneniu nepravdivých informácií a nepravdivých tvrdení, keďže len samotné zverejnenie nejakého článku, resp. záznamu samo osebe neznamená, že ide o neoprávnený zásah do dobrej povesti. Takýto neoprávnený zásah pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčený, aj keď nebude úplne preukázaný. Súd mal za to, že žalobcovia neosvedčili tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti, či osobnostných práv, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
6. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalobcovia. Odvolacie dôvody podriadili pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Namietali, že výroková časť rozhodnutia súdu je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, preto rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti. Tento rozpor vzhliadli odvolatelia v tom, že súd poskytol výklad vzťahujúci sa k inštitútu neodkladného opatrenia, avšak napriek tomu pri aplikácii konkrétnych ustanovení CSP rozhodol v rozpore s týmto výkladom. Súd na jednej strane tvrdil, že postačuje, ak existenciu okolností dotknutá strana osvedčí, avšak už na dôkazy predložené žalobcami neprihliadal. Trvali na tom, že predložením a označením konkrétnych článkov, ktorých autorom bol žalovaný 2 a ktoré boli uverejnené na webovom portáli prevádzkovanom žalovaným 1 osvedčili skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Žalobcovia v ďalšej časti odvolania namietali porušenie princípu rovnosti sporových strán sporu, pokiaľ svoje rozhodnutie súd zdôvodnil aj tým, že prezumpcia neviny nemôže zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní, ktorú skutočnosť však by mohli namietnuť až samotní žalovaní po doručení neodkladného opatrenia.
8. Žalobcovia zdôraznili, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, čím porušil princíp právnej istoty vyjadrený v Čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Porušenie tohto princípu vzhliadol v tom, že súd odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že z dôkazov, ktoré boli predložené žalobcami nie je možné osvedčiť, že údaje v nich obsiahnuté sú nepravdivé a že sú spôsobilé privodiť žalobcom ujmu. Súd tak rozhodol napriek tomu, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dôkazná povinnosť ohľadom pravdivostí tvrdení zaťažuje žalovaného, čo znamená, že žalobcovia nie sú povinní preukazovať nepravdivosť tvrdení žalovaných, ale žalovaní musia preukazovať pravdivosť svojich tvrdení čo je aj v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou. Súd tak nemohol zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že žalobcovia boli povinní preukázať nepravdivosť tvrdení žalovaných. V súvislosti s touto argumentáciou poukázali žalobcovia na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Trvali na tom, že žalovaní na adresu žalobcov vzniesli rad nepravdivých tvrdení difamačného charakteru, ktoré sú spôsobilé privodiť žalobcom ujmu. Nepravdivosť tvrdení uvedených v článkoch označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva podľa žalobcov v tom, že sú v rozpore s realitou keďže žalovaní v nich opisujú udalosti, ktoré sa buď nestali, alebo sa udiali inak ako ich opisujú žalovaní, prípadne opísané konanie nie je v rozpore so zákonom. Žalobcovia trvali na tom, že nikdy z ich strany nedošlo k takému konaniu, ktoré by bolo možné považovať za spáchanie trestného činu, ako sa to opakovane uvádza v článkoch žalovaných. Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu žalobcov vyhovieť v celom rozsahu.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa náležitým spôsobom vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda jeho odôvodnenie spĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nevzhliadol ani rozpornosť jeho odôvodnenia s výrokom uznesenia. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v teoretickej rovine a táto jeho analýza vyústila do záveru, že návrh žalobcov nespĺňa zákonne predpoklady, čo podporil aj ustálenou judikatúrou, tak takýto postup nie je možné hodnotiť ako arbitrárny, či zmätočný.
13. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti žalobcov ako navrhovateľov neodkladného opatrenia upriamuje odvolací súd pozornosť na ustanovenie § 326 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. V súlade s citovaným ustanovením bolo povinnosťou žalobcov opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nielen opísanie konania žalovaných, bez uvedenia vecnej súvislosti preukazujúcej osvedčenie dôvodnosti ich nároku. Podľa ustanovenia § 326 CSP nie je možné posudzovať splnenie si dôkaznej povinnosti ako v konaní o veci samej, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia vo svojom odvolaní, ale ide o splnenie procesnej povinnosti uloženej priamo citovaným ustanovením. Takúto povinnosť nie je možné presunúť na žalovanú stranu, keďže osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zákonnou povinnosťou žalobcov.
15. S poukazom na uvedené odvolací súd, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie, napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v rozsahu 100 %.
17. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).