Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/169/2016

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX B.É., právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1) Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. U. XXX/X, XXX XX B., toho času Ú. K. B. I. R. W. U. Ú. K. B. B., F. XX/XXX, V. X, XXX XX J., 2) O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. - J., žalovaní 1) a 2) právne zastúpení: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom Hlavná 42, 917 01 Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia katastrálneho konania V-545/2016 zo dňa 06.09.2016, z a m i e t a. II. Súd konanie z a s t a v u j e . III. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, pokiaľ sa v konaní preukáže uzatvorenie darovacej (kúpnej) zmluvy, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX vo vchode U. na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v katastrálnom území B. a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX v katastrálnom území B. a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parcelné číslo XXXX v katastrálnom území B., zapísanými na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). V prípade, ak by darovacia zmluva, prípadne kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, ktorej predmetom bol prevod vyššie uvedenej predmetnej nehnuteľnosti, bola platným právnym úkonom, žalobca odporuje tento právny úkon z dôvodu, že ukracuje žalobcu o uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanému 1) na zaplatenie majetkovej škody vo výške 3.906,50 eur, uplatnenej v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , ako aj o uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,-- eur, uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Z uvedeného dôvodu, sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon žalovaného 1), a to darovacia zmluva, predmetom ktorej je darovanie vyššie uvedeného predmetného bytu, obdarovanému žalovanému 2), resp. žalovanému 3), je voči žalobcovi právne neúčinný. Alternatívne, pre prípad, ak bude v konaní preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, žalobca navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že právny úkon žalovaného 1), predmetom ktorej je predaj vyššie uvedeného predmetného bytu, kupujúcemu žalovanému 2), resp. žalovanému 3) je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Uznesením č. k. - 98 zo dňa 05.09.2018 súd rozhodol nasledovne: I. Súd konanie v časti o určenie, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu číslo XX vo vchode U. na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B. a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, zastavuje. II. Súd konanie voči žalovanému v 3. rade zastavuje. III. Súd konanie v časti o určenie, že právny úkon žalovaného v 1. rade, a to kúpna zmluva č. B. predmetom, ktorej je predaj bytu číslo XX vo vchode U. na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kupujúcemu žalovanej v 2. rade, resp. žalovanému v 3. rade, je voči žalobcovi právne neúčinný, zastavuje. IV. Žalovanému v 3. rade súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V. Súd pripúšťa zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že právny úkon žalobcu, a to darovacia zmluva predmetom, ktorej je darovanie bytu číslo XX vo vchode U. na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, obdarovanej - žalovanej v 2. rade, je voči žalobcovi právne neúčinný. VI. Súd konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Piešťany sp. zn. .

3. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 05.06.2020 právny zástupca žalobcu súdu doručil späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.10.2018, č. k. - 113 došlo výrokom IV. k prerušeniu konania do právoplatnosti skončenia právnej veci vedenej tunajším súdom po sp. zn. . Po podanom odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade Krajský súd v Trnave zo dňa 29.10.2019, č. k. rozhodol tak, že vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že návrh na prerušenie konania sa zamieta. Krajský súd v Trnave svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle považovať urobený právny úkon, popr. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa aj prizná v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. uplatňovaná pohľadávka (táto je tohto času priznaná i keď neprávoplatne, pozn.), stále chýba ďalší predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou v II. rade. Z uvedeného dôvodu, prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. vyrieši splnenie iba jednej z podmienok pre úspešnosť žaloby. Pretože k právoplatnému skončeniu veci vedenej pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. nedôjde skôr než pred 15.06.2020, kedy je vytýčené pojednávanie vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. a i v prípade podania (ďalšieho) návrhu na prerušenie konania by tento návrh bol, z dôvodu existencie právneho názoru súdu vyššie stupňa, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný, zamietnutý podľa spolu s rozhodnutím vo veci samej, je žalobca nútený vziať žalobu v plnom rozsahu späť. Na základe uvedeného týmto žalobca berie žalobu v plnom rozsahu späť, pričom navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne nepriznal náhradu trov konania podľa , pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa úmyselne zbavoval jediného majetku za jeho vedomosti o konaní o ochranu osobnosti vedeného pred Okresným súdom Piešťany, ktoré je vedené len z dôvodu jeho brutálneho protiprávneho konania s nenapraviteľnými dôsledkami nielen voči synovi žalobcu, ale i voči žalobcovi samotnému. Žalobca nevedel a nemohol vedieť k akému právnemu úkonu došlo, a že k nemu došlo bez toho, aby podal túto žalobu. Žalobca nevedel a nemohol vedieť, kto bol účastníkom tohto, pre žalobcu neznámeho, právneho úkonu. Priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade by bolo, s prihliadnutím na nereparovateľný zásah do rodinného a súkromného života celej rodiny žalobcu úmyselným trestným činom spáchaným žalovaným v 1. rade na synovi žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé.

4. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. a 2. rade doručila súdu dňa 10.06.2020 vyjadrenie k späťvzatiu, pričom uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade súhlasia so späťvzatím žaloby a navrhujú, aby súd konanie zastavil a priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žiada, aby súd nepriznal (zrejme žalovaným) právo na náhradu trov konania, poukazujúc o ktoré oprel žalobca späťvzatie. Dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich uvádza žalobca, nie sú dané. Dôvod pod písm. a), ak bude konanie zastavené, potom nebolo preukázané, že žalobca sa úmyselne zbavoval svojho majetku, ako to tvrdí žalobca. Dôvody pod písm. b, c), žalobca podal predmetnú

žalobu dňa 05.09.2016. Vo veci vedenej na tom istom súde pod sp. zn. sa žalobca voči žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,-- eur, nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva a predbežného opatrenia práve vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorá je predmetom právneho úkonu, ktorému žalobca v tomto konaní odporuje. Už 27.09.2016 bola v tomto konaní do spisu pripojená darovacia zmluva a dňa 06. 10. 2016 Okresný súd Piešťany uznesením - 79 nariadil zabezpečovacie opatrenie - záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že sa jedná o darovaciu zmluvu a kto ju uzavrel. Toto uznesenie žalobca prevzal 12.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňa 12.10.2016 sa žalobca dozvedel k akému právnemu úkonu došlo a kto je účastníkom tohto právneho úkonu. Napriek tejto vedomosti žalobca žalobu nezobral späť ani ju nezmenil, ale následne dňa 21.10.2016 zaplatil aj súdny poplatok za návrh. Dôvod pod písm. d) neobstojí, nakoľko žalobca sa spolu s manželkou a synom domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch celkom vo výške 120.000,-- eur vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorá má slúžiť na zmiernenie negatívnych následkov konania žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 2. rade sa však žiadneho protiprávneho konania voči žalobcovi nedopustila. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa odseku 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu aj žalovaného. V danom prípade došlo k situácii, že zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko žalobu zobral späť bez udania dôvodu, resp. bez toho, že by šlo o reakciu na správanie žalovaného. Žalobca však žiada aplikovať ustanovenie . Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Tento dôvod v danej veci neexistuje a nebol ani žalobcom tvrdený. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov sčasti alebo celkom neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je možné ho vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Skutočnosť, že došlo k späťvzatiu žaloby až po rozhodnutí súdu druhého stupňa, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania, nie je možné považovať za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, mal teda podať žalobu so znalosťou veci. Z judikatúry súdov je zrejmé, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno v zmysle považovať za právny úkon urobený dlžníkom poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné plynutie lehoty pre uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. (rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn.: , NSČR31Cdo619/2000- Rc41/2001,..). Predčasnosť a teda neodôvodnenosť žaloby namietali žalovaní v 1. až 3. rade aj vo svojich podaniach ( vyjadrenie k žalobe, odvolanie voči prerušeniu konania). Naviac voči žalovanému v 1. rade by musela byť žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pri odporovateľných úkonoch je pasívne legitimovaný účastník, ktorý mal z úkonu prospech a nie dlžník. V závere, poukazujeme na fakt, že voči žalovanému v 3. rade bolo už konanie právoplatne zastavené a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Podľa , (1) súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu

spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

6. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2016 sa žalobca domáhal, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam vedeným pod B.-XXX/XXXX. Súd zistil, že katastrálne konanie pod B.-XXX/XXXX bolo prerušené na podklade predbežného opatrenia č. k. - 29 zo dňa 01.03.2016, ktorým bolo žalovanému v 1. rade zakázané nakladať s Nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania (konanie o náhradu nemajetkovej ujmy). S prihliadnutím na predmet konania, a to že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy, je nepochybné, že katastrálny odbor nebude konať o povolení zápisu vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania , pričom v katastrálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mala význam pre konanie o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy, súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia katastrálneho konania B.- XXX/XXXX zo dňa 06.09.2016 zamietol (výrok I).

7. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby, ktoré bolo odôvodnené skutočnosťou, že po podanom odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade Krajský súd v Trnave zo dňa 29.10.2019, č. k. rozhodol tak, že vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na prerušenie konania sa zamietol. Vzhľadom na opätovné splácanie záväzku žalovaným v zmysle dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným po podaní žaloby, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle považovať urobený právny úkon, popr. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa aj prizná v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. uplatňovaná pohľadávka (táto je tohto času priznaná i keď neprávoplatne, pozn.) stále chýba ďalší predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou v 2. rade. Z uvedeného dôvodu, prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. vyrieši splnenie iba jednej z podmienok pre úspešnosť žaloby. Pretože k právoplatnému skončeniu veci vedenej pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. nedôjde skôr než pred 15.06.2020, kedy je vytýčené pojednávanie vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. a i v prípade podania (ďalšieho) návrhu na prerušenie konania by tento návrh bol, z dôvodu existencie právneho názoru súdu vyššie stupňa, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný, zamietnutý podľa spolu s rozhodnutím vo veci samej, žalobca zobral vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody žalobu späť v plnom rozsahu.

13. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil, žalovaní so späťvzatím žaloby prejavili súhlas (výrok II).

14. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaných. V tomto prípade, žalobca zobral žalobu, vzhľadom na závery Krajského súdu v Trnave, týkajúci sa prerušenia konania. Súčasne žalobca navrhol, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne nepriznal náhradu trov konania podľa , pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že je zrejmé, že žalovaný v I. rade sa úmyselne zbavoval jediného majetku za jeho vedomosti o konaní o ochranu osobnosti vedeného pred Okresným súdom Piešťany, ktoré je vedené len z dôvodu jeho brutálneho protiprávneho konania s nenapraviteľnými dôsledkami nielen voči synovi žalobcu, ale i voči žalobcovi samotnému. Žalobca nevedel a nemohol vedieť k akému právnemu úkonu došlo, a že k nemu došlo bez toho, aby podal túto žalobu. Žalobca nevedel a nemohol vedieť, kto bol účastníkom tohto, pre žalobcu neznámeho, právneho úkonu. Priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade by bolo, s prihliadnutím na nereparovateľný zásah do rodinného a súkromného života celej rodiny žalobcu úmyselným trestným činom spáchaným žalovaným v 1. rade na synovi žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.06.2020 sa mimo iného vyjadrili k návrhu žalobcu na uplatnenie ustanovenia , kde žalovaní uviedli, že skutočnosť, že došlo k späťvzatiu žaloby až po rozhodnutí súdu druhého stupňa, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania, nie je možné považovať za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, mal teda podať žalobu so znalosťou veci. Z judikatúry súdov je zrejmé, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno v zmysle považovať za právny úkon urobený dlžníkom poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné plynutie lehoty pre uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. (rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn.: , NSČR31Cdo619/2000-Rc41/2001,..). Predčasnosť a teda neodôvodnenosť žaloby namietali žalovaní v 1. až 3. rade aj vo svojich podaniach (vyjadrenie k žalobe, odvolanie voči prerušeniu konania). Naviac voči žalovanému v 1. rade by musela byť žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pri odporovateľných úkonoch je pasívne legitimovaný účastník, ktorý mal z úkonu prospech a nie dlžník. V závere, poukazujeme na fakt, že voči žalovanému v 3. rade bolo už konanie právoplatne zastavené a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

19. Ustanovenie, týkajúce sa , predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,

ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného hodnotiaceho záveru. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ].

20. V predmetnej veci súd konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. nie sú dané a o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , tak že žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. (výrok III) U právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle považovať za odporovateľný právny úkon, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. V danom prípade na základe napádaného právneho úkonu - Darovacej zmluvy nebol vykonaný vklad vlastníckeho práva, katastrálne konanie B.-XXX/XXXX bolo prerušené. Hoci je nesporné, že žalovaný v 1. rade po spáchaní skutku, následkom ktorého vznikla žalobcovi nemajetková ujma stratou syna, vykonal právny úkon smerujúci k prevodu Nehnuteľností darovacou zmluvou, žalobca o skutočnosti, že vklad vlastníckeho práva nebol vykonaný vedel už v čase podania žaloby, nakoľko sám konštatuje, že na liste vlastníctva č. 2300 je vyznačená plomba - teda prebiehajúce katastrálne konanie. Hoci žalobca dôvodí, že kataster nehnuteľností mohol v priebehu konania postupovať tak, že vklad vlastníckeho práva vykoná, napr. po skončení účinnosti predbežného opatrenia, ak by spor bol právoplatne ukončený, to nič nemení na tom, že v čase podania žaloby vklad vlastníckeho práva zrealizovaný nebol a tento stav pretrval až do späťvzatia žaloby vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku II a III. je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.