Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/45/2019

Potvrdené rozhodnutím 5Co/91/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37928422, o zaplatenie 226,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/45/2019-109 zo dňa 16.06.2020, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 226,40 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 226,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11. 02. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 226,40 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť mal oznámiť žalovanému. Žalobca uviedol, že túto žalobu podáva z dôvodu, žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. zo dňa 01. 03. 2019.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný v odpore uviedol, že má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením . Ďalej uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu

skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach nemal uviesť, a tieto majú vyplývať len z príloh. Žalovaný poukazauje na to, že zo strany žalobcu neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prenájme. Podľa vyjadrenia žalovaného zo zmluvy o nájme pritom nebol zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj mal byť len ručne dopísaný na Faktúre č. XXXXXX zo dňa 17.07.2018 (ďalej len ,,Faktúra“). Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že žalobca nemá v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca má žalovať žalovaného, bol toho názoru, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Žalovaný zároveň uviedol, že tento údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Ďalej poukázal na to, že žalobca nemá byť vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu má vyplývať, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom malo podľa žalovaného vyplývať, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené mala preukazovať žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Podľa názoru žalovaného žalobca nemohol s poškodeným platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo podľa žalovaného dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný zhrnul, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade Faktúry nemohlo podľa žalovaného dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Žalovaný dodáva, že ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného má podľa žalovaného vyplývať, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný dodal, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola postúpená pohľadávka zo strany poškodeného na žalobcu za právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 05. 06. 2019 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa .

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. , a to tak, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považoval v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Poukázal na predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ďalej uviedol, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o PZP a . Prenájom náhradného vozidla má byť súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo

potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností žalobca uviedol, že dňa 05.03.2018 došlo v S. K. Q. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A6, ev. č. D. XXX D., spôsobenej poškodenému Q. J.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Superb, ev. č. O. XXX K., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla ev. č. O. XXX X. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 381/20 zo dňa 09.07.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 17.07.2018, s dátumom splatnosti 31.07.2018 na sumu 626,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 400,- €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty mali byť predložené spolu s návrhom súdu a na tieto opätovne žalobca odkazuje. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Žalobca dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. V ďalšom žalobca dodáva, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver mal zaujať aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa podľa žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca preto považoval za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca dodáva, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Za týmto účelom súdu predložil cenník žalobcu a na zváženie prehľad akceptovateľných sadzieb poisťovne KOOPERATIVA v Českej republike. Žalobca poukázal, že podľa tohto sadzobníka by za nájom vozidla Audi A6 mohla byť účtovaná denná sadzba až vo výške 3 000,- KČ bez DPH, čo v prepočte predstavuje sumu 116,31 €. Žalobca dodáva, že ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade podľa žalobcu nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 69,60 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Napokon žalovaný mal sám usúdiť, že primeranou je sadzba 50,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje sumu 19,60 €, čo je rozdiel iba cca 28 %, a to podľa žalobcu nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto považoval žalobca za neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. XXXXXX. Pokiaľ však ide o námietku neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, v danom smere žalobca uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov. Žalobca poukázal na to, že súdu predložil faktúru doplnenú aj o počet najazdených kilometrov. V ďalšom žalobca uviedol, že predkladá súdu všeobecné obchodné podmienky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené a účelové. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným podľa žalobcu neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z oznámenia

o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Žalobca doplnil, že v danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalobca podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok mal žalobca za neopodstatnenú, nakoľko uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade malo ísť o štandardné postúpenie pohľadávky. Pre úplnosť žalobca podotkol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Súčasne dodal, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Pokiaľ už bolo vozidlo v daný deň opravené, poškodený je oprávnený si prevziať toto vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby má nárok užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov SR. Záverom uviedol, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto podľa žalobcu v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj neúčasť žalovaného na predmetnom pojednávaní, pričom súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Možno konštatovať, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní zásadne zotrval na svojej doterajšej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

9. Podľa ust. (ďalej len „“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

10. Podľa ust. , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa ust. , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa ust. , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa ust. , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa ust. , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 18. Podľa ust. , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 19. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

20. Podľa ust. , a , na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

21. Podľa ust. , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa ust. , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23. Podľa ust. , poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Dňa 17. 07. 2018 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 31. 07. 2018 fakturoval poškodenému (Q. J.) za prenájom náhradného vozidla (ktoré si poškodený prenajal z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 05. 03. 2018 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o nájme č. XXX zn. Kia Sportage, EČ: O. XXX X. za obdobie od 09. 07. 2018 do 17. 07. 2018, t. j. za 9 dní sumu 626,40,- eur vrátane DPH (9 x 58,- EUR bez DPH).

25. Podľa objednávky č. XXX/XXXX v spojení s faktúrou č. XXXXXXXXX podpísanou obchodnou spoločnosťou PVcar, s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 rub spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6, EČ: D. XXX D. prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 09. 07. 2018 a faktúra za vykonané práce na poškodenom vozidle bola vystavená dňa 16. 07. 2018.

26. Dňa 17. 07. 2018 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 rub spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Škoda Superb, EČ: O. XXX K., vo výške 626,40,- EUR s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. , pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 05. 03. 2018 na vozidle zn. AUDI A6, EČV: D. XXX D. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 626,40,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Sportage, EČ: O. XXX X.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,

pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

27. Listom zo dňa 17. 07. 2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 17. 07. 2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 03. 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 626,40,- EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

28. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15. 11. 2018 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 13 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 12. 11. 2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 400, - EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody spôsobenej na poškodenom motorovom vozidle EČ: D. XXX D..

29. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné vozidlo. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že v nevylučuje postúpenie predmetnej pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodeného voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky).

30. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. ). Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 09. 07. 2018 do 17. 07. 2018 (t.j. 9 dní nájmu). Faktúra za opravu poškodeného vozidla bola síce vystavená dňa 16. 07. 2018 (č. l. 14 rub spisu), avšak v konaní nebolo preukázané, či v predmetný deň, prípadne v akom čase a za akých okolností bol poškodený vyzvaný na prevzatie opravovaného poškodeného vozidla zo strany servisu, ktorý opravu realizoval. Súd preto prihliadol pri priznaní žalovaného nároku na dobu trvania nájmu náhradného vozidla v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy (č. l. 9 spisu). Zníženie sumy stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať, nakoľko nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla, ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii zaťažilo nad primeranú mieru.

S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi fakturovaným nájomným za prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi z tohto titulu vyplatil (t.j. 626,40 eur - 400 eur = 226,40 eur).

31. Podľa ust. (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Súd tak s poukazom na cit. ust. rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).