Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-2036-2019.pdf
PDF · 77.67 KB
No categories available
13Ek/2036/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Sirk, so sídlom Sirk 71, 049 64 Sirk, IČO: 00 328 812, proti povinnému: Ing. M. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie 9.275,20 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 30 435 382, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/2036/2019 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 03.02.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.11.2019, domáhal od povinného vymoženia 9.275,20 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Revúca - č.k. 6C/6/2018 zo dňa 29.05.2018, právoplatný dňa 18.07.2018 a vykonateľný dňa 23.07.2018. Dňa 25.11.2019 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Dušan Cirbes so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 30 435 382, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod č. 19EX 691/19 a ktorý vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 19.12.2019.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 03.02.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.), oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok II. a III.). Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že na jeho príjme je závislá celá rodina i maloleté deti. Bezodkladná exekúcia by mu spôsobila závažnú ujmu. Tvrdil, že podal žiadosť o neúčinnosť doručenia rozsudku Okresného súdu Revúca 6C/6/2018. Zároveň požiadal o zaplatenie pohľadávky v splátkach, nakoľko ju nie je schopný splniť. Oprávnený žiadal návrh povinného zamietnuť.
3/ Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinného ako návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 Exekučného poriadku konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. K tvrdeniu povinného, že na jeho príjme je závislá celá rodina a exekúcia by spôsobila závažnú ujmu, vyšší súdny úradník uviedol, že nemajetnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vykonáva šetrenie v rámci zisťovania majetku povinného v priebehu 5 rokov od začatia exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie aj súdny exekútor, v ktorom uviedol, že povinný je zamestnaný, je vlastníkom nehnuteľnosti a motorového vozidla. Aj námietku povinného ohľadom neúčinnosti doručovania exekučného titulu vyšší súdny úradník posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko toto tvrdenie nepreukázal súdu žiadnym hodnoverným dôkazom. Exekúcia by mohla byť zastavená v prípade, že exekučný titul bol zrušený. V tomto prípade nedošlo k zrušeniu exekučného titulu a samotná žiadosť o určenie neplatnosti doručovania
exekučného titulu nemá vplyv na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Exekúcia by mohla byť zastavená v prípade, keď by povinný uhradil pohľadávku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Predmetný exekučný titul je stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorým je povinný viazaný plniť si svoju povinnosť. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok. V tomto prípade pohľadávku v prospech oprávneného neuhradil a preto nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Exekučný titul nebol zrušený v zmysle §61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Námietky povinného nemožno subsumovať ani pod dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný má možnosť podať žiadosť o odklad exekúcie v zmysle §61 h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Žiadosť o povolenie plnenia v splátkach v prospech povinného mala byť prejednaná v rámci žiadosti povinného v základnom konaní. Exekučný súd nemá v kompetencií rozhodovať o povolení plnenia pohľadávky v splátkach. Nakoľko povinný v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, vyšší súdny úradník rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného, v ktorej uviedol, že podľa jeho znalostí nie je správne vyznačená právoplatnosť rozhodnutia, pretože s ohľadom na elektronické doručovanie rozhodnutia ako exekučného titulu došlo k chybe. Zopakoval, že je na ňom odkázaná jeho rodina a jeho príjmy nie sú toho času dostatočné na plnenie. Nakoľko exekúcia má nezvratný účinok, mal by štát zavádzajúci nové systémy zodpovedať za ich chybovosť a toto neprenášať na účastníka.
5/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. Napadnuté uznesenie považoval za zákonné, právne i skutkovo odôvodnené. Súd v odôvodnení uznesenia správne ustálil, že dôvody, ktorými povinný argumentuje nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 61k Exekučného poriadku, nehovoriac o tom, že povinný je riadne zamestnaný a je vlastníkom nehnuteľností, osobného motorového vozidla a účtu v peňažnom ústave. Ani právne kroky, ktoré údajne povinný podniká na zvrátenie už právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na vymoženie pohľadávky oprávneného, nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Súd sa do dôsledkov vysporiadal aj s procesnoprávnymi námietkami povinného a ich neprijateľnosť zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Mal však pochybnosti o včasnosti podania sťažnosti povinným. Oprávnenému bolo predmetné uznesenie doručené ešte 4.2.2020 a preto dôvodne predpokladal, že aj povinný prevzal ním napadnuté uznesenie v tomto termíne. Sťažnosť pritom povinný podal na poštovom úrade Banská Bystrica 8 až dňa 4.3.2020 t. j. mesiac po tom ako nám bolo uznesenie doručené.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
13/ Sudca k spochybneniu oprávneného o včasnosti podania sťažnosti povinným uvádza, že oprávnený nemôže odvodzovať doručenie rozhodnutia a včasnosť podania opravného prostriedku druhým účastníkom len na základe skutočnosti, kedy bolo rozhodnutie doručené jemu. Z potvrdenia o doručení nachádzajúceho sa v elektronickom súdnom spise mal súd preukázané, že k doručeniu napadnutého uznesenia povinnému došlo dňa 18.02.2020 a sťažnosť podal v posledný deň lehoty na jej podanie, t.j. dňa 04.03.2020. Sťažnosť tak bola podaná včas.
14/ Povinný aj v sťažnosti zotrvával na svojich tvrdeniach, že pri elektronickom doručovaní exekučného titulu došlo k chybe a že je na ňom odkázaná celá rodina, pričom jeho príjmy nie sú dostatočné. Sudca považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorý návrh na zastavenie exekúcie zamietol za správne, keď v súvislosti s tvrdením o neúčinnosti doručenia exekučného titulu povinný nepredložil žiaden dôkaz (pričom podľa jeho vyjadrenia v návrhu na zastavenie exekúcie o neúčinnosť doručenia rozsudku požiadal Okresný súd Revúca 6C/6/2018). Navyše v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku zákonodarca zakotvil koncentračnú zásadu, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň ho na preukázanie tvrdení zaťažuje dôkazné bremeno. Súd nezabezpečuje dôkazy pre žiadneho z účastníkov exekučného konania. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Nakoľko povinný súdu nepreukázal, že by pôvodcu exekučného titulu požiadal o neúčinnosť doručenia exekučného titulu, nekonkretizoval v čom mala neúčinnosť spočívať, sudca jeho sťažnosť ohľadom neúčinnosti doručenia exekučného titulu považoval za nepreukázanú, teda nedôvodnú.
15/ Dôvody, ktorými sa povinný môže brániť proti začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie (s odkladným účinkom), sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Otázka vážneho zásahu exekúcie do majetkovej sféry povinného je s exekúciu vždy imanentne spojená, no rovnako ako povinným tvrdená nemajetnosť (nedostatočnosť príjmov) nepredstavuje dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavená. Rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti vydáva súdny exekútor podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, pričom je v citovanom ustanovení zároveň uvedená lehota, po uplynutí ktorej také upovedomenie súdny exekútor môže vydať (5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku). Keďže samotné tvrdenie o jeho nemajetnosti sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho exekútora a zároveň v tomto štádiu exekúcie nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, bola sťažnosť povinného aj z uvedeného dôvodu neopodstatnená. V súvislosti s tvrdenou nepriaznivou situáciou však Exekučný poriadok upravuje iné inštitúty, napr. ako uviedol už vyšší súdny úradník - odklad exekúcie (§ 61h Exekučného poriadku), prípadne aj povolenie splátok podľa § 61g Exekučného poriadku (v tomto prípade so súhlasom oprávneného, nakoľko vymáhaný nárok presahuje sumu 2 000 Eur).
16/ Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo potrebné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie považovať za správne, preto sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 13Ek/2036/2019 zo dňa 03.02.2020 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.