Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-3-2020.pdf
PDF · 141.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpeného zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, so sídlom kancelárie: Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca úpadcu: Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX, podľa Registra obyvateľov SR trvale pobytom XXX XX J., v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/12/2017-196 zo dňa 30. októbra 2019 vo výrokoch III., ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol v spojení s výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/12/2017-196 zo dňa 30. októbra 2019
- v napadnutom výroku III., ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a
- vo výroku IV., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,36 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Žilina na majetok úpadcu: Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX J., vedenom pod sp. zn. 3K/5/2014, veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 05.09.2012, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 14/W-1, vo výške 463,86 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 440,09 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 23,77 Eur. Podľa výroku II. okresný súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Žilina na majetok úpadcu: Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX J., vedenom pod sp. zn. 3K/5/2014, veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z Dohody o urovnaní zo dňa 13.08.2013, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 14/W-3, vo výške 915,73 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 868,80 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 46,93 Eur. Podľa výroku III. okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a podľa výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,36 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 29.11.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby okresný súd určil, že:
- pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vo výške 700,10 Eur, vyplývajúca zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 05.09.2012, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1, je oprávnená a považuje sa za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky 700,10 Eur, v poradí ako iná pohľadávka,
- pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vo výške 2.861,11 Eur, vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 18.09.2012, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 14/W-2, je oprávnená a považuje sa za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky 2.861,11 Eur, v poradí ako iná pohľadávka,
- pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vo výške 915,73 Eur, vyplývajúca z Dohody o urovnaní zo dňa 13.08.2013, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 14/W-3, je oprávnená a považuje sa za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky 915,73 Eur, v poradí ako iná pohľadávka.
3. Žalobca okrem iného v žalobe uviedol, že ako poisťovňa s úpadcom ako finančným agentom uzatvorila dňa 05.09.2012 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa úpadca zaviazal realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva a žalobca sa zaviazal vyplácať úpadcovi províziu. Zmluva zanikla dohodou ku dňu 31.10.2013. Žalobca poukázal na to, že dlh úpadcu zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní predstavuje sumu 664,22 Eur, z titulu neprináležiacej provízie ide o sumu 443,57 Eur a z titulu neprináležiacich výkonnostných odmien ide o sumu 220,65 Eur. Uvedené žalobca vyjadril k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1. K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 14/W-2 žalobca uviedol, že s úpadcom uzavrel dňa 18.09.2012 osobitnú Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny agentúrneho riaditeľa, predmetom ktorej bolo určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Platnosť Zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Žalobca si uplatnil titulom vrátenia nábehových odmien sumu 2.714,47 Eur, ktorý nárok mu mal vzniknúť podľa Článku VII bod 1. písm. c) Zmluvy o nábehovej odmene. K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 14/W-3 žalobca uviedol, že dňa 13.08.2013 uzavrel s úpadcom Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bola úprava nárokov vyplývajúcich z objednávky inzercie. Úpadca sa v Dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 868,80 Eur do 31.08.2013, ktorú povinnosť úpadca nesplnil. Žalobca tak vyjadril celkovú sumu prihlásených pohľadávok 4.247,49 Eur. Keďže úpadca ani na výzvu žalobcu pohľadávku neuhradil, žalobca si do konkurzu prihlásil aj príslušenstvo pohľadávky titulom zákonného úroku z omeškania, a to podľa predpisov účinných do 31.01.2013, vo výške 8,25% ročne zo sumy 4.247,49 Eur od 07.05.2014 do vyhlásenia konkurzu.
4. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na vyjadrenie žalovaného a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 32 ods. 9, § 32 ods. 14 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 151 ods. 1 CSP vo veci rozhodol.
5. Okresný súd mal za zistené, že žalobca si do konkurzu súhrnnou prihláškou prihlásil: 1/ pohľadávku vo výške 700,10 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 664,22 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 35,88 Eur, zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1 2/ pohľadávku vo výške 2.861,11 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.714,47 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 146,64 Eur, zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-2 3/ pohľadávku vo výške 915,73 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 868,80 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 46,93 Eur, zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-3. Úroky z omeškania boli pri všetkých pohľadávkach vyčíslené vo výške 8,25% ročne od 07.05.2014 do vyhlásenia konkurzu (t.j. do 31.12.2014, čo je deň predchádzajúci vyhláseniu konkurzu).
6. Z oznámenia o popretí pohľadávok okresnému súdu vyplynulo, že žalovaný poprel všetky tri pohľadávky čo do ich právneho dôvodu a čo do ich výšky v celom rozsahu, vrátane prihláseného úroku z omeškania. Pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1 žalovaný poprel z dôvodu, že prihláška tejto pohľadávky je nepreskúmateľná a rovnako poprel z dôvodu nepreskúmateľnosti prihlášky aj pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-2. Takisto pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-3 žalovaný poprel z dôvodu, že prihláška tejto pohľadávky je nepreskúmateľná.
7. Okresný súd vo veci konal v neprítomnosti strán sporu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Podľa č.l. 102 konkurzného spisu okresný súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením zo dňa
22.12.2014. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 01.01.2015. Okresný súd skúmal, či bola žaloba podaná v 30-dňovej prekluzívnej lehote, ako to vyžaduje ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Medzi stranami nebolo sporu, že žalobcovi bolo oznámenie o popretí pohľadávok doručené dňa 30.10.2017. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 29.11.2017. Žaloba bola doručená okresnému súdu elektronicky dňa 29.11.2017, ako to vyplynulo z č.l. 94a spisu. Žaloba preto bola podľa záveru okresného súdu podaná včas. Pečiatka podateľne okresného súdu otlačená na prvej strane žaloby s dátumom 30.11.2017 nezodpovedala dátumu podania žaloby a táto bola na žalobu otlačená až nasledujúci deň pri spracovaní podania. Okresný súd ďalej uviedol, že v súlade s ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. bola žaloba podaná voči správcovi, ktorý je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Okresný súd skonštatoval, že pri rozhodovaní o žalobe o určenie popretej pohľadávky je súd viazaný popieracím prejavom správcu a v incidenčnom konaní skúma iba to, či popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody v ňom obsiahnuté zodpovedajú skutočnosti a vylučujú prihlásenú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Žalovaný pohľadávky zapísané pod č. 14/W-1 a 14/W-2 v zásade poprel z dôvodu, že ich prihlásenú výšku nebolo možné z predložených listín preveriť. Pohľadávku zapísanú pod č. 14/W-3 považoval za nedostatočne preukázanú.
8. Pokiaľ išlo o pohľadávku prihlásenú v celkovej sume 700,10 Eur, tak táto vyplývala zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pohľadávku tvorila istina vo výške 664,22 Eur a úroky z meškania vo výške 35,88 Eur. Istina pozostávala zo sumy 443,57 Eur titulom neprináležiacich provízií a sumy 220,65 Eur titulom neprináležiacej výkonnostnej odmeny. Išlo o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1. Okresný súd uviedol, že spôsob akým žalobca dospel k sume 443,57 Eur vyplynul z vyčíslenia dlžných provízií k 17.07.2014 (č.l. 35 spisu) v spojení s predloženými províznymi listami (č.l. 27 - 34 spisu) a ďalšími predloženými listinami - uzavretými poistnými zmluvami a s nimi súvisiacimi listinami (č.l. 36 - 78 spisu). Nárok sa týkal poistných zmlúv uvedených v prvej časti vyčíslenia dlžných provízií podľa č.l. 35 spisu a išlo o poistné zmluvy s uvedením čísla poistnej zmluvy, mena klienta, dátumu ich uzavretia a pod.. Okresný súd jednotlivé zmluvy v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril v poradí, v akom v listine nasledujú a súčasne uviedol spôsob svojho výpočtu výšky storno provízie v odsekoch 27.2.5., 27.2.6., 27.2.7., 27.2.8., 27.2.9., 27.2.10., 27.2.11., 27.2.12., 27.2.13.. Podľa podrobne vyjadrených výpočtov okresný súd mal za to, že celková výška storno provízií predstavovala sumu 1.180,04 Eur. Od tejto sumy bolo nutné odpočítať kladné provízie uvedené v províznych listoch 08/2013, 09/2013 a 10/2013 vo výške 322,08 Eur, 273,87 Eur a 144,- Eur. Po odpočítaní týchto súm z výslednej sumy storno provízie tak bol dosiahnutý výsledok 440,09 Eur. Vykonané odpočítanie kladných provízií vyplynulo aj z vyčíslenia dlžných provízií podľa č.l. 35 spisu. Pohľadávku titulom neprináležiacich odmien prihlásenú v sume 443,57 Eur tak okresný súd zistil ako opodstatnenú vo výške 440,09 Eur.
9. K nároku na vrátenie výkonnostných provízií vo výške 220,65 Eur okresný súd poukázal, že žalobca si prihláškou uplatnil tento nárok v sume 220,65 Eur. Žalobca však v žalobe postup ako k uvedenej sume dospel, neuviedol. Odkázal len na ust. § 5 Dodatku č. 9 k Províznemu poriadku, ktorý v žalobe odcitoval. Z vyčíslenia dlžných provízií ku dňu 17.07.2014 (č.l. 35 spisu) vyplynulo, že storno výkonnostnej odmeny v sume 220,65 Eur by malo vyplývať z provízneho listu 10/2013. Z tohto provízneho listu sa však okresnému súdu nepodarilo nič zistiť. Okresný súd konštatoval, že v tejto časti bol nárok žalobcu nepreskúmateľný.
10. Okresný súd mal za to, že pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 14/W-1 bola považovaná za oprávnenú len vo výške istiny 440,09 Eur.
11. Žalobca podľa názoru okresného súdu dostatočným spôsobom preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky vo výške 440,09 Eur.
12. Okresný súd poukázal na to, že žalobca si prihlásil aj pohľadávku titulom príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 664,22 Eur od 07.05.2014 do 31.12.2014 (do vyhlásenia konkurzu), vyčíslené ako 35,88 Eur. Správca úroky z omeškania poprel z dôvodu, že poprel istinu prihlásenej pohľadávky. Keďže okresný súd dospel k záveru, že istina prihlásenej pohľadávky je oprávnená vo výške 440,09 Eur, potom pohľadávka bola oprávnená aj vo výške úrokov z omeškania zo sumy 440,09 Eur vo výške 8,25 % od 07.05.2014 do 31.12.2014, čo predstavovalo sumu 23,77 Eur.
13. Na základe týchto zhodnotení potom okresný súd vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, zapísanej v zozname pohľadávok
pod číslom 14/W-1, vo výške 463,86 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 440,09 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 23,77 Eur. Vo zvyšnej časti istiny 224,13 Eur a úrokov z omeškania vo výške 12,11 Eur okresný súd žalobu zamietol.
14. K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 14/W-2 okresný súd v odseku 28.1., 28.2. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že v prípade tejto pohľadávky malo ísť o pohľadávku titulom vrátenia nábehových odmien spolu vo výške istiny 2.714,47 Eur a príslušenstva vo výške 146,64 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že nárok mu vznikol podľa Článku VII bod 1. písm. c) Zmluvy o nábehovej odmene. Existenciu pohľadávky preukazoval Zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny a listinou označenou ako vyčíslenie storno nábehovej odmeny. Okresný súd po preskúmaní listiny - vyčíslenia storno nábehovej odmeny (č.l. 88 spisu) skonštatoval, že z tejto listiny nebolo možné zistiť, akým spôsobom žalobca k výpočtu uvedenej sumy dospel a nebolo možné identifikovať samotný základ nároku žalobcu, a preto pohľadávka bola nepreskúmateľná a tým popierací prejav správcu v tomto rozsahu obstál. Na základe týchto skutočností okresný súd žalobu v časti, v ktorej žalobca požadoval určiť, že je veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vo výške 2.861,11 Eur, zamietol.
15. K pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 14/W-3 okresný súd svoje závery uviedol v odsekoch 29.1., 29.2., 29.3., 29.4., 29.5. svojho odôvodnenia. Uviedol, že pohľadávka mala vyplývať z Dohody o urovnaní zo dňa 13.08.2013, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. V dohode si strany upravili nároky vyplývajúce z objednávky inzercie. V dohode sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 868,80 Eur do 31.08.2013. Žalovaný pohľadávku poprel z dôvodu, že nebola dostatočným spôsobom preukázaná. Z dohody okresnému súdu vyplynulo, že úpadca si v mesiacoch marec až máj 2013 objednal inzerciu a nakoľko nepostupoval v súlade s metodickým pokynom, neuplatnil sa proces úhrady nákladov za inzerciu prostredníctvom bonusového systému poisťovne. Náklady na inzerciu vo výške 868,80 Eur tak podľa dohody mala poisťovňa oprávnenie započítať na províziu finančného agenta a v prípade, ak výška provízie na províznom účte finančného agenta by nepostačovala, finančný agent bol povinný túto sumu uhradiť poisťovni najneskôr do 31.08.2013. Okresný súd na rozdiel od žalovaného dospel k záveru, že žalobca predloženými listinami, a to dohodou a faktúrami, existenciu pohľadávky dostatočným spôsobom preukázal. Okresný súd poukázal na časové súvislosti, na ktoré poukázal aj žalobca, a to, že ide o úhradu nákladov za inzerciu realizovanú v mesiacoch marec až máj 2013, pričom Dohodu o urovnaní úpadca podpísal až v mesiaci august 2013. Pokiaľ žalovaný v oznámení o popretí pohľadávky uviedol, že zo žalobcom predložených príloh nevyplynulo, či výška provízie na províznom účte úpadcu v relevantnom období skutočne nepokrývala výšku sporného nároku, tak okresný súd mal za to, že žalobca nemá negatívnu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tejto skutočnosti. Žalovaný mal pri posudzovaní oprávnenosti prihlásenej pohľadávky uvedenú skutočnosť zisťovať a pohľadávku prípadne z tohto dôvodu poprieť. Až potom by bol žalobca povinný túto skutočnosť preukázať. Okresný súd tak pohľadávku považoval čo do prihláseného právneho dôvodu a istiny 868,80 Eur za oprávnenú. Keďže príslušenstvo správca poprel výlučne z dôvodu popretia istiny pohľadávky, oprávnenou bola aj pohľadávka čo do prihláseného príslušenstva vo výške 46,93 Eur. Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd vo výroku II. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z Dohody o urovnaní, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 14/W-3, vo výške 915,73 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 868,80 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 46,93 Eur.
16. Okresný súd uviedol, že zo žalobcom predložených výpisov z účtu vyplývala úhrada provízie úpadcovi podľa provízneho listu 11/2012 vo výške 1.843,91 Eur (11.12.2012), ďalej úhrada provízie z provízneho listu 03/2013 vo výške 1.112,32 Eur (10.04.2013), úhrada provízie podľa provízneho listu 05/2013 vo výške 1.127,21 Eur (06.06.2013) a úhrada podľa provízneho listu 07/2013 vo výške 343,15 Eur (22.07.2013 a 08.08.2013). Žalobca sa v petite žaloby okrem určenia výšky a právneho dôvodu prihlásených pohľadávok domáhal aj určenia ich vymáhateľnosti a určenia poradia ako iná pohľadávka. Z oznámenia o popretí pohľadávok však okresnému súdu vyplynulo, že pohľadávky žalobcu boli popreté iba čo do právneho dôvodu a výšky. Okresný súd preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia vymáhateľnosti a poradia pohľadávok zamietol. Toto však nezohľadnil pri nároku na náhradu trov konania, pretože z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa mienil domáhať iba určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávok.
17. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Vypočítal pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Okresný súd vychádzal z výšky určovaných pohľadávok.
Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok v celkovej výške 4.476,94 Eur (700,10 Eur + 2.861,11 Eur + 915,73 Eur). Okresný súd určil, že žalobca je v konkurze veriteľom pohľadávok v celkovej výške 1.379,59 Eur (463,86 Eur + 915,73 Eur). Okresný súd dospel k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu v konaní, ktorý bol 30,82 % a k percentuálnemu vyjadreniu neúspechu žalobcu v konaní, ktorý bol 69,18 % (100 % mínus 30,82 %). Neúspech žalobcu v konaní predstavoval úspech žalovaného v konaní. Úspech žalovaného v konaní bol teda 69,18 %. Čistý úspech žalovaného v konaní predstavoval sumu 38,36 % (69,18 % mínus 30,82 %). V rozsahu čistého úspechu žalovaného v konaní bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania o podanej žalobe, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
18. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej výrokovej časti a k tomu viažucemu sa odôvodneniu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný súd podľa žalobcu mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
19. Žalobca k oprávnenosti jeho pohľadávky zapísanej pod č. 14/W-2 uviedol, že s úpadcom uzavreli dňa 18.09.2012 osobitnú Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny agentúrneho riaditeľa, ktorej predmetom v zmysle Článku I bolo určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Nábehová odmena podľa žalobcu je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazaná na počet uzavretých obchodov, t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle ust. § 662 Obchodného zákonníka. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 2.000,- Eur a sumou provízií za sprostredkovanie netto kusov životného poistenia a netto kusov stavebného sporenia, na ktoré vznikol finančnému agentovi nárok v danom kalendárnom mesiaci na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Vrátenie nábehovej odmeny bolo upravené tak, že finančný agent je v zmysle Článku VII bod 1. zmluvy o nábehovej odmene povinný vrátiť 100% z celkovo vyplatených nábehových a nadštandardných odmien v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30 % zo všetkých poistných zmlúv životného poistenia, ktoré sa finančnému agentovi započítali na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti a v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy. Ďalej v odvolaní žalobca poukázal na povinnosť vrátenia nábehovej odmeny v rozsahu 75% a 50%. Voči úpadcovi si titulom vrátenia nábehových odmien uplatnil sumu 2.714,47 Eur. Nárok mu vznikol podľa Článku VII bod 1. písm. c) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci. Žalobca predložil vyčíslenie nábehovej odmeny, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovanému vyplatil nábehovú odmenu nasledovne: nábehový mesiac (09/2012) - 1.200,- Eur nábehový mesiac (10/2012) - 1.200,- Eur nábehový mesiac (11/2012) - 258,67 Eur 4. nábehový mesiac (12/2012) - 1.061,28 Eur 5. nábehový mesiac (01/2013) - 711,76 Eur 6. nábehový mesiac (02/2013) - 834,66 Eur 7. nábehový mesiac (03/2013) - 269,09 Eur Spolu: 5.535,46 Eur
20. Žalobca poukázal na to, že ak v prvom nábehovom mesiaci (09/2012) úpadca splnil produkčné podmienky stanovené zmluvou o nábehovej odmene, vznikol mu nárok na vyplatenie nábehovej odmeny vo výške rozdielu mesačného príjmu finančného agenta od sumy 2.000,- Eur. V mesiaci 09/2012 úpadca nemal žiaden mesačný príjem, preto mu bola vyplatená nábehová odmena vo výške 2.000,- Eur v súlade s Článkom V bod 2. zmluvy o nábehovej odmene. Všetky tieto skutočnosti podľa žalobcu vyplynuli z listín, ktoré boli priložené k prihláške pohľadávok. Dôvody vrátenia nábehovej odmeny boli v zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny jednoznačne a určito špecifikované, pričom právny dôvod vzniku identifikovanej pohľadávky bol v prihláške konkretizovaný a riadne preukázaný.
21. K oprávnenosti pohľadávky žalobcu zapísanej pod č. 14/W-1 žalobca v odvolaní uviedol, že je potrebné osobitne uviesť postup pri vyčíslení nároku žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien vo výške 220,65 Eur, ktorý bol uplatnený spolu s nárokom žalobcu na vrátenie neprináležiacich provízií. Úpadcovi boli v súlade s ust. § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v províznom poriadku žalobcu a predovšetkým za podmienok uvedených v Dodatku č. 9 k Províznemu poriadku žalobcu.
22. Výkonnostné odmeny podľa § 5 Dodatku č. 9 k Províznemu poriadku poisťovne vyplácajú agentúrnemu riaditeľovi za produkciu životného poistenia vo výške: a) 4,00 Eur za každých 100 netto produkčnej hodnoty životného poistenia, v prípade ak v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne netto produkčnú hodnotu poistenia v rozpätí od 1.500,00 do 1999,99, b) 9,00 Eur za každých 100 netto produkčnej hodnoty životného poistenia, v prípade ak v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne netto produkčnú hodnotu poistenia v rozpätí od 2.000,00 do 2 499,99, c) 14,00 Eur za každých 100 netto produkčnej hodnoty životného poistenia, v prípade ak v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne netto produkčnú hodnotu poistenia v rozpätí od 2.500,00 do 2 999,99, d) 19,00 Eur za každých 100 netto produkčnej hodnoty životného poistenia, v prípade ak v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne netto produkčnú hodnotu poistenia v rozpätí od 3.000,00 do 3 499,99, e) 24,00 Eur za každých 100 netto produkčnej hodnoty životného poistenia, v prípade ak v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne netto produkčnú hodnotu poistenia nad 3.500,00. Peňažný záväzok úpadcu na zaplatenie neprináležiacej výkonnostnej odmeny predstavoval sumu vo výške 220,65 Eur.
23. Podľa žalobcu preto okresný súd nemohol žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť, keďže táto napadnutá časť rozsudku okresného súdu je nezákonná a žiadal túto zmeniť. Ďalej žalobca v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP v nadväznosti na ust. § 378 ods. 1 CSP žiadal, aby bol upovedomený o mieste a čase prípadného verejného vyhlásenia rozsudku, a to elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu D. <.
24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10.12.2019. Žalovaný uviedol, že s argumentáciou žalobcu v odvolaní sa nestotožňuje. Rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu vo zvyšnej časti zamietol, považuje žalovaný za správne rozhodnutie, keďže žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenie domáhať sa voči úpadcovi zaplatenia pohľadávky z titulu vrátenia nábehovej odmeny vo výške 2.861,11 Eur (istina spolu s úrokmi z omeškania zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 14/W-2) v zmysle Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 18.09.2013 (správne malo byť uvedené 2012) a pohľadávky vo výške 220,65 Eur ako nároku žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien od úpadcu, t.j. dostatočným spôsobom nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok v celkovej výške 3.081,76 Eur. V ostatnej časti sa žalovaný stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu pokiaľ ide o priznaný nárok žalobcovi.
25. Žalovaný k zapísanej pohľadávke do zoznamu pohľadávok pod por. č. 14/W-2 uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na jednotlivé články zmluvy o nábehovej odmene a predkladá vyčíslenie nábehovej odmeny - pohľadávky, ktorú si uplatňuje voči úpadcovi. Žalobca však nepredložil žiadne listiny ako dôkazy a tie ktoré boli predložené pred okresným súdom, tak tieto vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 14/W-2 bola nepreskúmateľná v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu - odsek 28.1. a v tejto časti nárok žalobcu zamietol podľa odseku 28.2. rozsudku okresného súdu. K pohľadávke zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovaným číslom 14/W-l v časti nepriznanej sumy vo výške 220,65 Eur bola žaloba v časti sumy vo výške 220,65 Eur predstavujúcej nárok žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien od úpadcu zamietnutá. V argumentácii žalobcu ako odvolateľa sa poukazuje len na provízny poriadok, z ktorého opisuje jeho časť a bez ďalšieho konštatuje, že peňažný záväzok úpadcu na zaplatenie neprináležiacej výkonnostnej odmeny predstavoval sumu vo výške 220,65 Eur. Na preukázanie tohto nároku však žalobca nepredložil žiadne listiny ako dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti. Žalovaný mal za to, že pohľadávka žalobcu aj v tejto časti nebola preskúmateľná.
26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že nie je možné odvolacie dôvody žalobcu overiť dostatočným spôsobom, t.j. overiť správnosť a pravdivosť žalobcom vyčíslených súm pohľadávok, t.j. či tieto žalobcom vyčíslené sumy a pohľadávka prihlásená žalobcom a zapísaná v zozname
pohľadávok pod por. č. 14/W-2, pod por. č. 14/W-1, skutočne zodpovedajú reálnemu nároku žalobcu domáhať sa voči úpadcovi zaplatenia týchto súm pohľadávok. Žalovaný vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii a súčasne poukázal na dôvody popretia špecifikované v Oznámení o popretí zo dňa 17.10.2017. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
27. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20. januára 2020. Žalobca zotrval na tom, že okresný súd v napadnutých výrokových častiach, ku ktorým sa viaže odôvodnenie rozsudku okresného súdu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že s úpadcom uzavreli dňa 18.09.2012 osobitnú Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny agentúrneho riaditeľa, ktorej predmetom je v zmysle Článku I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Žalobca si uplatnil voči úpadcovi titulom vrátenia nábehových odmien sumu 2.714,47 Eur. Podľa žalobcu tento nárok mu vznikol v zmysle Článku VII bod 1. písm. c) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci. Žalobca predložil vyčíslenie nábehovej odmeny, z ktorého bolo možné jednoznačne mať za preukázané to, že vyplatil žalovanému nábehovú odmenu spolu vo výške 5.535,46 Eur. Žalobca osobitne uviedol postup pri vyčíslení nároku žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien vo výške 220,65 Eur, ktorý bol uplatnený spolu s nárokom žalobcu na vrátenie neprináležiacich provízií. Úpadcovi v súlade s ust. § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka boli vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v províznom poriadku žalobcu a predovšetkým za podmienok uvedených v Dodatku č. 9 k Províznemu poriadku žalobcu. Peňažný záväzok úpadcu na zaplatenie neprináležiacej výkonnostnej odmeny tak podľa žalobcu predstavoval sumu vo výške 220,65 Eur. Žalobca zotrval na návrhu zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu v dotknutých výrokových častiach tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.01.2020. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenie domáhať sa voči žalovanému zaplatenia pohľadávky voči úpadcovi, zaplatenia pohľadávky z titulu vrátenia nábehovej odmeny vo výške 2.861,11 Eur v zmysle Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 18.09.2013 (správne malo byť uvedené 2012) a pohľadávky vo výške 220,65 Eur ako nároku žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien od úpadcu, t.j. dostatočným spôsobom žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok v celkovej výške 3.081,76 Eur. V ostatnej časti sa žalovaný stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/3/2020-270 zo dňa 29.04.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.06.2020, na webovej stránke Krajského súdu v Žiline a upovedomením o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom zástupcovi žalobcu na e-mailovú adresu a@b.c <., uvedenú v odvolaní žalobcu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
31. Z obsahu podaného odvolania žalobcu datovaného 15. novembra 2019 bolo zrejmé, že žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu ohľadne hodnotenia neoprávnenosti pohľadávky žalobcu zapísanej pod por. č. 14/W-2, keď žalobca mal za to, že si uplatnil voči úpadcovi titulom vrátenia nábehových odmien sumu 2.714,47 Eur, u ktorého nároku žalobca v odvolaní zvýraznil, že tento mu vznikol podľa Článku VII bod 1. písm. c) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci,
ako aj, že predložil vyčíslenie nábehovej odmeny, z ktorého bolo jednoznačné vyplácanie nábehovej odmeny žalovanému. Podľa žalobcu tieto skutočnosti vyplývali z listín, ktoré boli priložené k prihláške pohľadávok. Rovnako žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu vyjadrenými k neoprávnenosti pohľadávky žalobcu zapísanej pod por. č. 14/W-1, keď osobitne uviedol postup pri vyčíslení nároku žalobcu na vrátenie výkonnostných odmien vo výške 220,65 Eur, ktorý bol uplatnený spolu s nárokom na vrátenie neprináležiacich provízií. Žalobca v odvolaní zdôraznil poukaz na § 5 Dodatku č. 9 k Províznemu poriadku a spôsob vyplácania výkonnostných odmien agentúrnemu riaditeľovi, ktorým bol úpadca za produkciu životného poistenia. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že jeho pohľadávky, ktoré okresný súd nepriznal a vo výrokovej časti III. žalobu v tejto časti zamietol, vyplývajú z listín žalobcu, ktoré boli priložené k prihláške pohľadávok.
32. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, pretože okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné poukázať na charakter súdneho sporu, ktorým bolo konanie o určenie popretých pohľadávok, ktoré sa vyznačuje tým, že súd je v takomto konaní viazaný popieracím prejavom správcu a vo vyvolanom incidenčnom konaní skúma iba to, či popierací prejav obstojí alebo nie, t.j. či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a tým následne vylučujú prihlásenú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako to vecne správne vyjadril okresný súd v odseku 26. svojho odôvodnenia. V súvislosti s popieracím prejavom správcu a vyvolaným súdnym konaním žalobcom podanou žalobou je potrebné zvýrazniť, že k oprávnenosti okresným súdom zamietnutých pohľadávok žalobcu nie je postačujúce poukázať na zmluvné podmienky, keďže tieto musia mať svoje premietnutie, pretransformovanie do konkrétnych skutkových okolností, zhmotnených v spôsobe výpočtu a nepochybného preukázania, vyjadrenia konkrétnych údajov, ukazovateľov, z ktorých žalobca pri vyčíslení svojej pohľadávky vychádzal.
33. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu viažuceho sa k výrokovej časti III., ktorou vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá v spojení aj so závislým výrokom IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a v podrobnostiach na závery okresného súdu odkazuje. Krajský súd má za to, že práve z titulu aplikácie ust.§ 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozsudku opätovne zopakoval rozhodnú skutkovú a právnu argumentáciu, ktorú vyjadril okresný súd a s ktorou sa odvolací súd stotožňuje, keďže je postačujúce na tieto závery rozhodnutia okresného súdu len odkázať. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacie súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že sporová strana má na vec odlišný názor a že rozhodnutia súdov nie sú odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
34. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie po ktorom dospel k správnym tak skutkovým ako aj právnym zisteniam, ak skonštatoval, že žalobca nepreukázal nárok na vrátenie výkonnostných provízii vo výške 220,65 Eur, pokiaľ nešpecifikoval spôsob postupu výpočtu, z akých údajov, kritérií vychádzal, čo bolo podkladom tejto časti uplatneného nároku - pohľadávky žalobcu, ak to, čo vyjadroval pred okresným súdom a uplatnil prihláškou zapísanou pod por. č. 14/W-1, bol takto uplatnený nárok žalobcu nepreskúmateľný. Krajský súd poukazuje na vecnú správnosť záverov rozsudku okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení podľa odseku 27.3.1., s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobca musí v súvislosti s uplatneným nárokom preukázať postup, ktorým vyčíslil túto pohľadávku ním tvrdenú, nie je možné len odkázať na zmluvný vzťah, prípadne provízny poriadok, ale k vyčísleniu je potrebné doložiť sumár údajov, z ktorých bolo
vychádzané, tieto preukázať v konaní pred súdom tak, aby žalobcom uplatnený nárok mohol byť aj posúdený a vyhodnotený, t.j. aby bol preskúmateľný, čo však žalobca k uplatneniu tejto pohľadávky nepreukázal.
35. Rovnako žalobca nepreukázal preskúmateľnosť pohľadávky zapísanej pod por. č. 14/W-2, keď žalobca si uplatnil voči úpadcovi titulom vrátenia nábehových odmien sumu 2.714,47 Eur. Ani v tejto časti uplatnenej pohľadávky žalobca neurobil premietnutie medzi zmluvným vzťahom, označením a doložením listín, preskúmateľný spôsob výpočtu, ktorým odôvodňoval túto pohľadávku. Okresný súd opätovne vecne správne v odseku 28.1. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že ani z vyčíslenia storna nábehovej odmeny podľa č.l. 88 spisu nebolo možné zistiť spôsob výpočtu, ktorým žalobca dospel k uvedenej sume, nebolo možné zistiť základ, z ktorého sa vychádzalo, a preto aj v tomto išlo o pohľadávku nepreskúmateľnú, ktorej nepreskúmateľnosť neodstránil žalobca v sporovom konaní a tým nemohol byť úspešný ani v tejto časti. Nebolo možné preto akceptovať odvolací dôvod žalobcu v tom, že by zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti bolo rozhodnutie okresného súdu nezákonné. Krajský súd dodáva, že v prípade vyvolania súdneho sporu žalobcom, a to vyvolania incidenčného konania z titulu existujúceho popieracieho prejavu správcu, je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal základ, výšku pohľadávky, určenia ktorej sa domáha a uvedené nie je možné prenášať na súd, ktorý nemá povinnosť si dopĺňať údaje z listín žalobcu, aby tak zisťoval, akým spôsobom výpočtu žalobca dospel k uplatňovaným pohľadávkam. Túto povinnosť má výlučne žalobca, ak sa chce s úspechom domôcť, že je veriteľom pohľadávky. Pokiaľ uplatnená pohľadávka v súdnom konaní má svoje vyjadrenie v spôsobe výpočtu podľa zmluvných podmienok, tak tento spôsob výpočtu, preukázanie údajov je na žalobcovi. Krajský súd zvýrazňuje, že nie je možné túto povinnosť žalobcu prenášať na súd, resp. sa dovolávať takejto aktivity súdu, pretože uvedeným postupom by došlo k porušeniu princípu rovného postavenia strán sporu v zmysle Čl. 6 ods. 1 CSP a k zásahu do Čl. 8 CSP. Žalobca bol povinný súdu poskytnúť taký podklad tvrdení, údajov, dôkazov, ktorý by bol spôsobilým predmetom posúdenia zo strany súdu, k čomu zo strany žalobcu v tejto časti sporovej veci nedošlo. 36. Krajský súd uvádza, že neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak, ako sa tejto zmeny domáhal žalobca v napadnutých výrokových častiach III., IV., preto rozsudok okresného súdu v týchto napadnutých výrokoch bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva, že výrok IV. napadnutého rozsudku okresného súdu v nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalobcu napadnutý nebol, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.