Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-75-2019.pdf
PDF · 179.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: FOOD - IMEX, s.r.o. v likvidácii, Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 764 551, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 11.03.2019 č. 100609321/2019, č. 100609352/2019, č. 100609355/2019, č. 100609358/2019, č. 100609378/2019, č. 100609380/2019, č. 100609417/2019, č. 100609418/2019, č. 100609422/2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu vyrubený rozdiel dane: rozhodnutia č. 102278472/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 81 960,38 Eur, rozhodnutia č. 102278892/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 227 391,84 Eur, rozhodnutia č. 102279165/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 156 355,33 Eur, rozhodnutia č. 102279350/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 135 786,- Eur, rozhodnutia č. 102280486/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 59 942,80 Eur, rozhodnutia č. 102280590/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 135 077,20 Eur, rozhodnutia č. 102280622/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 41 478,50 Eur, rozhodnutia č. 102280713/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 137 552,88 Eur a rozhodnutia č. 102280756/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 102 055,32 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až september 2015, všetky vydané dňa 19.11.2018, pričom jednotlivé sumy boli žalobcovi vyrubené na základe daňovej kontroly, týkajúcej sa dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, dane z motorových vozidiel za účtovné obdobie roku 2015 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2015, dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Zo strany správnych orgánov bolo konštatované, že nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že tovar reálne dodali deklarovaní dodávatelia; a to v kontrolovanom zdaňovacom období január a február 2015 obchodná spoločnosť DARIUM.SK. s.r.o. Šamorín a pokiaľ ide o ďalšie zdaňovacie obdobia ( marec až september 2015) obchodná spoločnosť KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno. Zo strany správcu dane ako aj žalovaného bolo zistené, že zo strany žalobcu neboli predložené také dôkazy, resp. doklady, ktoré by potvrdzovali, že tovar bol dodaný tak ako to deklaroval žalobca.
2.
Proti uvedeným rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.
3.
Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán vydal dňa 11.03.2019 rozhodnutia č. 1. až 9. a to za zdaňovacie obdobia január 2015 až september 2015, ktorými potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu, pričom predmetom prieskumu boli nižšie uvedené rozhodnutia žalovaného č. 1. až 9. :1. rozhodnutie č. 100609321/2019, 2. rozhodnutie č. 100609352/2019, 3. rozhodnutie č. 100609355/2019, 4. rozhodnutie č. 100609358/2019, 5. rozhodnutie č. 100609378/2019, 6. rozhodnutie č. 100609380/2019, 7. rozhodnutie č. 100609417/2019, 8. rozhodnutie č. 100609418/2019, 9. rozhodnutie č. 100609422/2019.
4.
Žalobca namietal, v prípade všetkých napadnutých rozhodnutí, že tieto nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, lebo žalovaný nesprávne posúdil unesenie dôkazného bremena žalobcom a neprihliadal na skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Okrem toho mal za to, že pri vydaní týchto rozhodnutí došlo k porušenia zásady nestrannosti žalovaného a zachovávania práv a právom chránených záujmov žalobcu a tiež došlo k porušeniu jeho procesných práv byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej namietal, že zo strany správnych orgánov nebolo rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnené. Poukázal ďalej na to, že správne orgány konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a pri rozhodovaní nezachovali zásadu nestrannosti, pretože neprihliadali na zistené skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a podľa jeho názoru nekonali v zmysle § 63 daňového poriadku, nakoľko rozhodnutia žalovaného nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný taktiež nenapravil procesné pochybenia správcu dane, pričom dodal, že aj odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 63 daňového poriadku.
5.
Pokiaľ išlo o zdaňovacie obdobie január a február 2015, tak tvrdil, že tovary nakupoval od spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín, na základe vystavených písomných objednávok, ktorých súčasťou bola aj dohoda o prepravných podmienkach. Tieto objednávky sa nachádzajú v účtovníctve žalobcu a žalovaný ich mal k dispozícii. Uviedol, že preprava objednaného tovaru od dodávajúcej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín, si žalobca objednal u K. Q. - PEGAZUS, so sídlom Nová Ves 2219/3, Dunajská Streda, pričom tovar bol odovzdaný na prepravu tomuto prepravcovi v Komárne, čím prešlo vlastnícke právo k tovaru na žalobcu podľa § 443 obchodného zákonníka. Tovar bol prepravený motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS 939 DI na miesto dodávky, do obce Okoč, do skladu spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, pričom dodanie tovaru bolo potvrdené aj Ing. A., ktorý vystupoval za spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Za tieto plnenia bolo aj zaplatené a to tak, že žalobca za tovar zaplatil dodávateľovi - spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a žalobcovi zasa za tento tovar zaplatil jeho odberateľ, spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdila aj p. K. Q., keď prepravy tovaru vykonal jej muž, F. Q., motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS 939 DI. Ďalej namietal, že nemôže súhlasiť s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, pričom tvrdil, že tak správca dane ako aj žalovaný prehliadal skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Tvrdil, že zo strany správnych orgánov nebol spoľahlivo zistený skutkového stavu a tiež bola porušená zásada nestrannosti. V tejto súvislosti poukázal ďalej na to, že nemôže ovplyvniť dostupnosť konateľa dodávateľskej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a tiež nemal nikdy dôvod skúmať, akým dopravným prostriedkom zabezpečoval prepravu objednaný prepravca, či už vlastným motorovým vozidlom alebo motorovým vozidlom, ktorým mohol disponovať inak. Bolo podstatné, že tovar obdržal, preprava tovaru bola vždy riadne vykonaná a tovar bol preukázateľne načas dodaný a vystavené faktúry boli uhradené. Ďalej namietal, že žalovaný tendenčne odmieta prihliadať aj na skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie a vybratie dane, pričom nedbá na zachovávanie práv žalobcu, vo vzťahu k rámcovej kúpnej zmluve predloženej žalobcom ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017) datovanú zo dňa 12.01.2014, uzatvorenú s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín, ktorá bola v skutočnosti uzatvorená 12.01.2015 a nesprávne uvedený rok „2014“ bol spôsobený chybou v písaní, keď sa na prelome rokov 2014/2015 zo zotrvačnosti uviedol
predchádzajúci rok. V tejto súvislosti poukázal na to, že uzatvorená zmluva zo dňa 12.01.2015 pritom vecne nadväzovala na kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 30.12.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo ako kupujúcim na strane druhej, ktorej boli tovary dodávané. Poukázal na to, že táto nezrovnalosť, spočívajúca v nesprávne uvedenom roku mohol správca dane odstrániť vypočutím bývalého konateľa žalobcu p. K. Q. ako svedka, ktorému však správca dane nezaslal predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu. Namiesto toho, aby správca dane zrealizoval tento výsluch, tak si dal námahu zistiť časový sled zmien v obchodnom registri, týkajúci sa obchodnej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín s poukazom na to, že v roku 2014 podľa chybne uvedeného dátumu na zmluve nebola konateľkou tejto spoločnosti p. L. B., ktorá predmetnú zmluvu podpísala. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane vôbec neprihliadal na súvisiacu zmluvu so spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda ako aj prípadné rozpory v dátumom uzatvorenia rámcových zmlúv, nevyhodnotil s prihliadnutím na písomné prijatie jednotlivých objednávok. Uviedol, že prijatím jednotlivých objednávok žalobcu spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín došlo k uzatvoreniu konkrétnych čiastkových kúpnych zmlúv, ktoré boli splnené preukázateľným dodaním tovarov žalobcovi a následne spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, bez ohľadu na prípadnú neplatnosť rámcových kúpnych zmlúv.
6.
Tvrdil, že žalovaný sa v rámci odvolacieho správneho konania nezaoberal týmito námietkami žalobcu a namiesto toho sa stotožnil s nepreukázanými závermi správcu dane, že vyjadrenia p. K. Q., bývalého konateľa žalobcu sú rozporuplné a nepreukazujú ani nepotvrdzujú reálnosť dodávok tovarov, hoci boli preukázateľne dodané do skladu v Okoči kupujúcej spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Uviedol, že nakoľko nedisponoval skladovacími priestormi, tak preprava objednaného tovaru bola priamo dodaná do skladu odberateľa žalobcu - spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, nachádzajúceho sa v Okoči, čo bolo preukázané aj dodacími listami k jednotlivým faktúram ako aj výpismi bankových účtov žalobcu, z ktorých je možné zistiť, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcovi, ktoré boli vyfakturované faktúrami spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín. Taktiež niet pochýb o tom, že takto nadobudnutý tovar bol v tom istom okamihu odovzdaný fyzicky aj formálne kupujúcej spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, na koho prešlo vlastnícke právo k tovaru zo žalobcu. Mal za to, že splnil povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti a teda uniesol vlastné dôkazné bremeno preukázania existencie reálneho plnenia.
7.
Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Navyše existencia plnenia je zachytená aj v skladovej evidencii odberateľa tovaru spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, do skladu ktorého bol tovar priamo dodaný. Nie je teda možné požadovať od daňového subjektu preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho dodávateľov, či subdodávateľov ( viď. rozhodnutie SD EÚ v prípade Optigen C 354/03). Za tohto stavu nie je možné požadovať od žalobcu, aby preukazoval podrobnosti ohľadne prepravy tovaru spoločnosťou K. Q. - PEGAZUS, Nová Ves 2219/13, Dunajská Streda alebo skutočnosti týkajúce sa spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín. Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 14.11.2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53-odlišné stanovisko sudcu, ktoré vychádza zo zásady rovnosti procesných práv účastníkov a z neho vyplývajúcej rovnosti „zbraní“, či príležitosť obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom voči protistrane neznevýhodňujú. Cieľom rovnosti zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu nielen v realizácii procesných oprávnení účastníkov, ale aj otázky dôkazného bremena, ktoré sú na účastníka konania kladené, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé ( porovnaj ESĽP vo veci Metalco Bt. v. Maďarsko z 01.02.2011). Vychádzajúc z uvedených zásad je preto neudržateľný záver žalovaného, že „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne na jeho strane došlo“, pretože nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt ( právo na odpočet DPH po splnení zákonných podmienok týkajúcich sa dodania tovaru ) rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Mal teda za to, že žalovaný v odvolacom správnom konaní, z dôvodu chybného posudzovania dôkazného bremena,
nevyhodnotil správne unesenie dôkazného bremena žalobcu a dôsledne neposúdil, či správca dane uniesol vlastné dôkazné bremeno preukázateľne spochybniť uskutočnenie dodávok tovarov.
8.
Ďalej namietal, že bola porušená zásada nestrannosti a zachovania práv a právom chránených záujmov žalobcu pri preskúmavaní postupu správcu dane pri zhodnotení svedeckej výpovede svedkyne p. K. Q. uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102087613/2018 zo dňa 22.10.2018, ktorá potvrdila uskutočnenie zdaniteľných plnení ( prepráv ) medzi dodávateľom obchodnou spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a odberateľom - žalobcom a následne spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Túto jej výpoveď správca dane nepovažoval za výpoveď svedka, ale za tvrdenia účastníka konania, ktorý má povinnosť v rámci daňového konania svoje tvrdenia dodatočne preukazovať. Na základe výpovede svedkyne K. Q. správca dane vykonal dňa 24.10.2018 miestne zisťovanie u E. K., O. X. XXX, vlastníka motorového vozidla s ev. č. DS 939 DI, počas ktorého pracovníci daňového úradu nevyhľadávali, ale vykonávali dôkazy, keď fakticky vykonávali výsluch p. E. K.. Tieto závery z miestneho zisťovania žalovaný vyhodnotil ako dôkazy získané výsluchom svedka zákonným spôsobom. V tejto súvislosti žalobca namietal, že úkony miestneho zisťovania nemožno zamieňať za úkony výsluchu svedka, ktorých postup a s ním súvisiace procesné právo a povinnosti žalobcu, vypočúvaných svedkov a správcu dane sú osobitne upravené v ustanovení § 25 daňového poriadku. Mal za to, že došlo k porušeniu tohto ustanovenia, pretože ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky a z toho dôvodu je správca dane povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, pričom žalobca nebol informovaný ani prizvaný na miestne zisťovanie, na ktorom fakticky došlo k výsluchu svedka, čím boli porušené jeho procesné práva.
9.
Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie marec až september 2015 ( išlo o rozhodnutia č. 3. až 9.), tak priebeh dodávateľsko-odberateľských vzťahov bol rovnaký s tým rozdielom, že prepravu objednaného tovaru za tieto zdaňovacie obdobia zabezpečovala dodávajúca spoločnosť KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, pričom na dodacích listoch podpísaných konateľom žalobcu i konateľom spoločnosti KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno sa nachádzala aj pečiatka prepravcu - obchodnej spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín, keď tovar bol odovzdaný na prepravu tomuto prepravcovi v Komárne a bol prepravovaný na miesto dodávky, do obce Okoč, do skladu spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Taktiež priebeh a realizácia jednotlivých plnení bola zo strany žalobcu uvádzaná obdobne ako za zdaňovacie obdobia január až február 2015. Namietal, že aj v týchto prípadoch zistené a preukázané skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu žalovaný nevyhodnotil v jeho prospech, ale sa stotožnil s postupom správcu dane, ktorý v rámci miestneho zisťovania v sídle prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín dňa 28.02.2017 zistil nezhody, a to najmä, že na dodacích listoch prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín, ktoré má evidované v účtovníctve a na dodacích listoch predložených žalobcom sa nachádzajú pečiatky rôzneho vzhľadu, pričom líši sa vzhľad dodacích listov a konateľ spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín potvrdil správcovi dane používanie pečiatok rôzneho druhu. Tiež bolo zistené, že niektoré dodacie listy prepravca spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín nemá evidované v účtovníctve. V tejto súvislosti žalobca namietal procesný postup správcu dane, keď s konateľom prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín p. A. L. bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní dňa 22.03.2017, ktorého správca dane vypočul v rámci miestneho zisťovania, a preto nemožno zamieňať tieto úkony za úkony výsluchu svedka, čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Opätovne nemal žalobca možnosť byť prítomný pri tomto výsluchu a nemohol ani svedkovi klásť otázky. Žalobca ďalej uviedol, že zistené skutočnosti naznačujú pochybnosti o úplnosti účtovníctva spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín, ale nevyvracajú realizáciu dodávok tovaru žalobcom, najmä ak realizáciu dodávok si overil aj správca dane a aj spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, keď aj žalovaný uznáva, že dodanie tovaru bolo potvrdené Ing. A., avšak spochybňuje, že tovar bol dodaný spoločnosťou KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno. Taktiež aj v tomto prípade žalovaný tendenčne odmieta prihliadať na skutočný obsah právneho úkonu, rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie a vybratie dane a nedbá na zachovávanie práv žalobcu, vo vzťahu rámcovej kúpnej zmluve predloženej žalobcom ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017 zo dňa 01.03.2014 uzatvorenej s predávajúcim KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, keď zmluva bola uzatvorená 01.03.2015, avšak bol nesprávne uvedený rok „2014“) v dôsledku chyby v písaní. Uzatvorená zmluva z 01.03.2015 vecne nadväzovala na kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 30.12.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda,
spotrebné družstvo ako kupujúcim na strane druhej, ktorej boli tovary dodávané. Uvedený rozpor spočívajúci v nesprávne uvedenom dátume zmlúv mohol byť odstránený vypočutím bývalého konateľa žalobcu p. K. Q. ako svedka, ktorému však správca dane nezaslal predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu. Namiesto toho si správca dane dal námahu zisťovaním časových sledov zmien v obchodnom registri ohľadne spoločnosti KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, poukazujúc na to, že v roku 2014 podľa chybne uvedených dátumov na zmluvách ešte táto spoločnosť nebola zapísaná v obchodnom registri. Správca dane vôbec neuvažoval o súvisiacej zmluve so spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda a prípadné rozpory v dátumoch uzatvorenia rámcových zmlúv nevyhodnotil s prihliadnutím na písomné prijatie jednotlivých objednávok. Žalobca mal za to, že prijatím jednotlivých objednávok došlo k uzatvoreniu konkrétnych čiastkových kúpnych zmlúv, ktoré boli splnené preukázateľným dodaním tovarov žalobcovi a následne spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, bez ohľadu na prípadnú neplatnosť rámcových kúpnych zmlúv. Aj ohľadne týchto zdaňovacích období žalobca uvádzal rovnaké žalobné dôvody ako za kontrolované zdaňovacie obdobie január a február 2015.
10.
Ďalej namietal, že vo vzťahu k všetkým napadnutým rozhodnutiam došlo zo strany správcu dane k nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly, čím došlo k porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku. Uviedol, že zákon na základe tohto ustanovenia síce umožňuje predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly, avšak podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky na jej predĺženie, nakoľko nejde o kontrolu zahraničných závislých osôb. Uviedol, že všetky subjekty dotknuté daňovom kontrolou v tomto prípade sú tuzemskými subjektami. Pokiaľ ide o všetky rozhodnutia 1. až 9. tak namietal nedodržanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pričom žalovaný sa týmito námietkami vo svojich rozhodnutiach náležite nevysporiadal, keď v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí neuviedol odkedy, ako dlho trvalo prerušenie daňovej kontroly a ani nevyhodnotil zákonnosť dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Taktiež neuviedol prečo považoval dĺžku daňovej kontroly za zákonnú, keď nešlo o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb a nebol daný dôvod na predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly najviac o ďalších 12 mesiacov. Za tohto stavu považoval rozhodnutia žalovaného za vydané v rozpore so zákonom.
11.
Jednotlivé rozhodnutia žalovaného taktiež považoval za nedostatočne odôvodnené, v ktorých absentuje myšlienkový postup, ktorým by správca dane zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo považuje zistené skutočnosti, ktoré síce nepotvrdzujú a ani nevyvracajú tvrdenia a dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovarov za kľúčové dôkazy o neuskutočnení dodávok. Konkrétne išlo o zistenia ( napr. nezrovnalosti v účtovníctve dopravcov ), ktoré síce nepotvrdzujú uskutočnenie dodávok, ale zároveň nijako nevyvracajú a svojou neúplnosťou ani nespochybňujú tvrdenia a dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovarov. Namietal, že správca dane vo svojich rozhodnutiach neprihliadal na tvrdenia a dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a náležitým spôsobom neuviedol na základe čoho dospel k záveru odôvodňujúcemu správnosť napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že pokiaľ správca dane považoval preukazované skutočnosti za nedôveryhodné, tak na to nepostačuje len subjektívny názor kontrolóra, ale správca dane mal presne označiť všetky sporné skutočnosti ( konkrétne osoby a ich tvrdenia, presne označené doklady atď.) a jasne zdôvodniť v čom spočívajú jeho pochybnosti. Správca dane takto nepostupoval, čím neumožnil žalobcovi konkrétne reagovať na jednotlivé skutočnosti „ktoré nie sú vierohodné a bez pochybností nepreukazujú, že dodanie tovaru“ a tým mu odňal možnosť sa k nim vyjadriť a účinne sa brániť proti rozhodnutiam správcu dane. Taktiež z odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí nevyplýva a žiadnym spôsobom nie je vysvetlené, na základe akého myšlienkového postupu žalovaný považuje za správny záver správcu dane, ktorým tento uznal daň z pridanej hodnoty na výstupe žalobcu predstavujúcu 20 % z ceny predaja nakúpených tovarov za obdobie január až september 2015 vyčíslené v jednotlivých rozhodnutiach správcu dane, ak tieto tržby boli zaplatené odberateľom COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, tieto sú preukázané faktúrami a príslušnými dodacími listami a tiež účtovnými dokladmi a na druhej strane správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe žalobcu predstavujúcu 20 % z ceny nakúpených a následne predaných za obdobie január 2015 až september 2015 vyčíslené v jednotlivých rozhodnutiach správcu dane, ak tieto náklady boli zaplatené dodávateľom DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, ktoré tiež sú preukázané faktúrami, príslušnými dodacími listami ako aj účtovnými dokladmi. Mal za to, že týmto postupom žalovaný porušil právo žalobcu odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov, ktoré použije na dodávky tovarov ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku s tovarov a služieb, ktoré boli preukázateľne platiteľovi dodané. Namietal, že žalovaný priznanú daň z pridanej hodnoty z predaného tovaru akceptoval, avšak odpočítanie uplatnenej dane z pridanej hodnoty z tovarov, ktoré použil žalobca na dodávky tovarov jej odberateľovi, vôbec nebral do úvahy.
12.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. Poukázal na to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že tovar reálne dodali deklarovaní dodávatelia. Uviedol, že žalobca v žiadnom štádiu administratívneho konania nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to najmä, že zdaniteľné obchody boli skutočne dodané dodávateľmi - obchodnými spoločnosťami DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA-DAYS 2015, s.r.o., čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane. K tvrdeniu žalobcu, že tovar nakupoval od dodávateľa na základe vystavených písomných objednávok, ktorých súčasťou bola aj dohoda o prepravných podmienkach uviedol, že súčasťou žalobcom predložených písomných objednávok nebola žiadna dohoda o prepravných podmienkach. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že konateľ žalobcu ( K. Q. ) v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov uviedol (viď. zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017 zo dňa 18.01.2017), že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ a nebolo mu známe, ktoré spoločnosti vykonali prepravu, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, pričom prepravu hradil dodávateľ. Taktiež poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k zisteniam nachádzajúcim sa v protokole č. 6/07418761/2018 zo dňa 23.05.2018, v ktorom uviedol, že v zmysle dohodnutých prepravných podmienok prepravu tovaru mal zabezpečiť dodávateľ, čoho dôkazom sú dodacie listy k jednotlivým faktúram podpísané zástupcami kupujúceho (žalobca) a predávajúceho ( dodávateľ), pričom v ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol, že prepravu tovaru od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. hradil žalobca, prepravu objednal u K. Q. - PEGAZUS, Nová Ves 2219/13, Dunajská Streda, a to motorovým vozidlom s ev.č. DS 939 DI. V súvislosti so svedeckou výpoveďou K. Q. ( viď. zápisnica č. 102087613/2018 zo dňa 22.10.2018) poukázal na to, že táto potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov ( prepráv ) medzi dodávateľom K. Q. a odberateľom - žalobcom v preverovanom zdaňovacom období, avšak svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Konštatoval, že táto nevedela uviesť, kto objednal za žalobcu prepravu tovaru, kde bolo miesto nakládky a vykládky tovaru, kto a akým spôsobom naložil a vyložil tovar, kto poskytol motorové vozidlo, ktorým bola preprava tovaru deklarovaná a od koho bol tovar prevzatý a následne odovzdaný, kto robil nakládku a vykládku tovaru. Taktiež miestnym zisťovaním (viď. zápisnica o miestnom zisťovaní č.102129888/2018) vykonaným u E. K., vlastníka predmetného motorového vozidla, nebola preukázaná preprava tovaru od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. pre žalobcu motorovým vozidlom s ev. č. DS 939 DI, deklarovaným na faktúrach vystavených K. Q. pre žalobcu, pričom p. K. p. Q. nepozná a p. Q. auto nepožičal. Ďalej uviedol, že ani z vyjadrení zúčastnených osôb nevyplývajú tvrdenia žalobcu ohľadne dodania predmetného tovaru, keď títo neuviedli žiadne relevantné skutočnosti a nepredložili doklady, ktoré by potvrdzovali, že tovar bol dodaný tak ako to deklaroval žalobca. Ďalej zdôraznil, že vzhľadom na značnú finančnú náročnosť predmetných sporných obchodov ako neštandardné považoval vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že nikdy nemal dôvod ani reálnu možnosť skúmať, akým dopravným prostriedkom zabezpečil prepravu objednaný prepravca, pričom na druhej strane žalobca tvrdil, že realizoval prepravu objednaného tovaru priamo do skladu odberateľa. Poukázal na to, že správne orgány nespochybnili uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľom, avšak z vykonaného dokazovania bolo zistené, že tento tovar žalobcovi nebol reálne dodaný spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. ako dodávateľom uvedeným na faktúre.
13.
Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia marec 2015 až september 2015, žalovaný uviedol, že žalobca mal nakupovať tovary od dodávateľskej spoločnosti KOBA-DAYS 2015, s.r.o. na základe vystavených písomných objednávok, pričom prepravu tovaru zabezpečoval podľa tvrdení žalobcu prostredníctvom obchodnej spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., pričom tovar bol odovzdaný na prepravu v Komárne a bol ďalej prepravený do skladu odberateľa žalobcu v Okoči a dodaný odberateľovi COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, čo bolo potvrdené aj Ing. A. za tohto odberateľa. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti svedčia v prospech žalobcu, avšak na dodacích listoch prepravcu, ktoré má prepravca evidované v účtovníctve a na dodacích listoch predložených žalobcom sa nachádzajú pečiatky prepravcu rôzneho vzhľadu, líši sa vzhľad dodacích listov a konateľ prepravcu potvrdil
prvostupňovému správnemu orgánu používanie pečiatok rôzneho druhu. Taktiež bolo zo strany správcu dane zistené, že niektoré dodacie listy prepravca nemá evidované v účtovníctve. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že tovar nakupoval od dodávateľa na základe vystavených písomných objednávok, ktorých súčasťou bola aj dohoda o prepravných podmienkach uviedol, že súčasťou žalobcom predložených písomných objednávok nebola žiadna dohoda o prepravných podmienkach. Tiež konateľ žalobcu (K. Q.) uviedol, že v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov (viď. zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017 zo dňa 18.01.2017) uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ a nie je mu známe, ktoré spoločnosti vykonali prepravu, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, prepravu hradil dodávateľ. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výpovede konateľa dodávateľa v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov B. A. ako aj Ing. G. ( viď. zápisnica o ústnom pojednávaní č.100712835/2017 zo dňa 27.04.2017), ktorí sa nevedeli vyjadriť nielen k preprave tovaru, ale k zdaniteľným obchodom vôbec. Rovnako obchodná spoločnosť DÉLEA, spol. s r.o., ktorá bola deklarovaná ako prepravca tovaru, uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na dodacích listoch poprela ako aj vystavenie dodacích listov, opečiatkovanie a podpísanie, pečiatky uvedené na dodacích listoch nepatria tejto spoločnosti, pričom tiež bolo preukázané, že vzhľad dodacích listov predložených prepravcom sa nezhoduje so vzhľadom dodacích listov predložených žalobcom. Taktiež z vyjadrení zúčastnených osôb nevyplývajú tvrdenia žalobcu ohľadne dodania predmetného tovaru, keď tieto osoby neuviedli žiadne relevantné skutočnosti a nepredložili dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že tovar bol dodaný tak ako to deklaroval žalobca. Žalovaný poukázal na to, že taktiež ohľadne týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov nebola vedená zo strany žalobcu žiadna skladová evidencia, zo strany správnych orgánov nebolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľom, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by tovar bol žalobcovi reálne dodaný obchodnou spoločnosťou KOBA-DAYS 2015, s.r.o. ako dodávateľom uvedeným na faktúre. Uviedol, že všetky skutočnosti zistené správcom dane preukazujú, že zdaniteľné obchody neboli uskutočnené tak ako deklarujú sporné faktúry, čím neboli naplnené základné zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2sžf 4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011 - 17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : “dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
14.
K tvrdeniu žalobcu, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly ( § 46 ods. 10 daňového poriadku), keď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na predĺženie daňovej kontroly, pretože nešlo o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že boli splnené podmienky na predĺženie daňovej kontroly, pretože v zdaňovacom období marec 2015 až september 2015 žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa KOBA-DAYS 2015, s.r.o., ktorého konateľom bol B. A. s trvalým pobytom v Maďarsku, a teda bol dôvod preverovať tento dodávateľsko-odberateľský vzťah, a to zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V tejto súvislosti uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 29.11.2016 na základe oznámenia o daňovej kontrole č.104227034/2016 zo dňa 04.11.2016), táto bola rozhodnutím č.101980040/2017 zo dňa 18.09.2017 odo dňa 21.09.2017 do 13.04.2018 prerušená, pričom prerušenie daňovej kontroly trvalo 205 dní a ukončená bola dňa 02.05.2018 doručením protokolu žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Znamená to, že daňová kontrola trvala 315 dní, t. j. bola dodržaná ročná lehota v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku na vykonanie daňovej kontroly.
15.
K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutia žalovaného nie sú náležitým spôsobom odôvodnené uviedol, že správca dane ako aj žalovaný sa zaoberali každým zisteným dôkazom, tieto vyhodnotili samostatne ako aj v súvislosti s ostatnými zistenými dôkazmi, a to z hľadiska závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Znamená to, že správne orgány pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Taktiež bolo v odôvodnení žalovaných rozhodnutí uvedené, že žalobca priznal 20 % DPH z faktúr vystavených pre odberateľa COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo a odberateľ predmetné faktúry zaúčtoval, zdaniteľné obchody
potvrdil a predložil k nim súvisiace relevantné doklady a dôkazy, čo je zrozumiteľný dôvod uznania a ponechania dane na výstupe žalobcu. K odpočítaniu dane z faktúr vystavených dodávateľmi žalovaný ďalej uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že tovar nadobudol od spoločností deklarovaných na sporných faktúrach ako dodávateľov, čo je taktiež zrozumiteľný dôvod neuznania odpočítania dane na vstupe.
16.
Ďalej uviedol, že k skutkovému stavu v prejednávanom prípade zodpovedajú rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 18/2011 a 6Sžf 14/2012, v ktorých je uvedené, že podmienky v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 os. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, pre ktoré nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V zmysle vyššie uvedeného citovaného ustanovenia je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva. Tiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 63/2011 z ktorého vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné obchody podľa faktúry nie sú uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
17.
V súvislosti s miestnymi zisťovaniami žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone správy daní (vrátanie daňovej kontroly) disponuje rôznymi procesnými inštitútmi za účelom správneho zistenia a vyrubenia dane. Medzi inými ide aj o vypočutie svedka ( § 25 daňového poriadku) a miestne zisťovanie ( § 37 až 39 daňového poriadku). Každý inštitút má stanovené vlastné podmienky a postupy, ktoré nie je možné aplikovať na iné inštitúty, ak tak výslovne neustanovuje daňový poriadok. V tejto súvislosti uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri miestnom zisťovaní, nemožno považovať za porušenie procesného zákona, pretože miestne zisťovanie je možné vykonať v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca dane spíše úradný záznam alebo zápisnicu z miestneho zisťovania, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu, a teda je k dispozícii v rámci procesného inštitútu nahliadnutia do spisu.
18.
Na záver žalovaný dodal, že správca dane vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, daňovú kontrolu vykonával v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Taktiež dokazovanie vykonával v súlade s § 24 daňového poriadku ako aj v súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku, pričom z vykonaného dokazovania bolo zistené, že správcovi dane vznikli opodstatnené pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným obchodom, ktoré vo svojich rozhodnutiach jasne formuloval na základe presne identifikovaných dôkazov. Zdôraznil, že v daných prípadoch dodanie tovaru žalobcom pre odberateľa COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo nebolo spochybnené, ale nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodali deklarovaní dodávatelia (spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA-DAYS 2015, s.r.o.
19.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20.
Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
21.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
22.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
23.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
24.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
25.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
26.
Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
27.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
28.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
29.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
30.
Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
31.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
32.
Podľa § 38 ods. 1 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane má právo v dobre primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku vecí v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.
33.
Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, po e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
34.
Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy ako aj napadnuté rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 17.6.2020, pričom na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
35.
Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Mal za to, že žalobca bol ukrátený na svojich právach a za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za rozhodnutia, v ktorých správne orgány úplne nezistili skutkový stav veci, tiež z ich strany bolo nesprávne posúdené rozloženie dôkazného bremena. Ďalej uviedol, že správca dane neprihliadol na obsah plnení ako boli tieto v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov realizované, pričom zdôraznil, že plnenie medzi žalobcom a odberateľom pritom nebolo spochybnené. Ďalej namietal, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, keď tento pri tzv. miestnom zisťovaní vykonával výsluch svedkov napriek tomu, že žalobca nebol upovedomený o takomto výsluchu realizovanom v rámci miestneho zisťovania, a za tohto stavu preto žalobca, resp. jeho právny zástupca nemohol svedkom klásť otázky. Taktiež poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za riadne odôvodnené a preto je nepreskúmateľné, keď napr. správca dane konštatoval, že vyjadrenia zúčastnených osôb a svedkov nie sú vierohodné, pričom v tomto smere zo strany správcu dane neboli konkretizované dôvody tohto nedostatku spočívajúcom vo vierohodnosti vykonaných dôkazov, a ani neuviedol, ktoré to sú tie nedôveryhodné, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa žalobca nemohol účinne brániť. Zdôraznil, že skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a ktoré svedčali v prospech žalobcu boli v podstate vyhodnotené v jeho neprospech. Tiež boli porušené aj procesné práva žalobcu v rámci prerušeného daňového konania, pretože správca dane aj napriek prerušeniu daňovej kontroly vykonával, resp. realizoval úkony, pričom vôbec sa v tomto smere nevysporiadal s námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu. Žiadal, aby súd jednotlivé napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
36.
Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Považovala žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe za nedôvodné. Zdôraznila, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nadmerný odpočet, tak by mal aj hodnoverným spôsobom uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že deklarované
zdaniteľné plnenia realizované tak ako to žalobca deklaroval. V tejto súvislosti uviedla, že správcom dane vykonané dokazovanie nepreukázalo, že plnenie realizované dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi bolo zrealizované tak ako to deklaroval žalobca. Osoby, ktoré konali za dodávateľské spoločnosti sa relevantným spôsobom nevedeli vyjadriť k týmto dodávkam a práve naopak vznikli tam pochybnosti, ktorými nebolo preukázané plnenie, ktoré mali realizovať tieto dodávateľské spoločnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že výsluch p. Q. bol vyhodnotený v neprospech žalobcu, tak v tejto súvislosti poukázala na to, že tento dôkaz nebol vyhodnotený v neprospech žalobcu, táto síce zabezpečovala prepravu tovaru prostredníctvom svojho manžela, ale bližšie sa nevedela vyjadriť k okolnostiam, za akých k tejto preprave došlo. Mala byť realizovaná dokonca vozidlom, ktorého držiteľom bola iná osoba a ktorá ani nepotvrdila, že by takéto vozidlo malo byť poskytnuté na takéto plnenia. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa prerušenia daňovej kontroly tak mala za to, že boli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko sa v rámci žiadosti o MVI realizoval výsluch konateľa KOBA- DAYS 2015, s.r.o. prostredníctvom dožiadaného orgánu v Maďarsku, pričom počas tohto prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú a okrem toho bola táto daňová kontrola vykonaná v zákonom stanovenej lehote. V ostatnom poukázala na argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2019.
37.
V prvom rade správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého sa správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľné hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, pripadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklade je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené v predložených faktúrach. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.
38.
Treba konštatovať, že správca dane od žalobcu oprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o DPH a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Správny súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný...“
39.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“
40.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolnosti umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. Podľa názoru správneho v danom prípade existujú dôvodné pochybnosti daňových orgánov, že žalobcom deklarované plnenia boli realizované deklarovanými dodávateľmi, a to spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. a obchodnou spoločnosťou KOBA-DAYS 2015, s.r.o. Výsledky dokazovania správnych orgánov nemožno podľa vyhodnotenia správneho súdu považovať za preukazujúce realizáciu dodávok tovaru žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o neuplatnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.
41.
Podľa názoru správneho súdu správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul viaceré osoby, ktoré mali mať o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch konkrétne informácie, resp. ktoré sa mali osobne podieľať na týchto deklarovaných plneniach. Treba tiež zdôrazniť, že zo strany správcu dane nebola vykonaná iba formálna kontrola dokladov, ale tento sa zameral predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu správny súd uvádza, že zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností, majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov, nakoľko v daných prípadoch išlo o vzťah priameho dodávateľa a priameho odberateľa. Pokiaľ ide o dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi obchodnou spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. a žalobcom, tak tento tvrdil, že v zmysle dohodnutých prepravných podmienok prepravu tovaru mal zabezpečiť dodávateľ, čoho dôkazom majú byť dodacie listy k jednotlivým faktúram podpísané zástupcami kupujúceho, t. j. žalobcu a predávajúceho, t. j. dodávateľa. Na druhej strane však tvrdil, že prepravu tovaru od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. hradil žalobca, prepravu objednal u K. Q.
- PEGAZUS, ktorá bola realizovaná motorovým vozidlom v evidenčným číslom DS 939DI. V tejto súvislosti však správny súd uvádza, že K. Q. síce uskutočnenie zdaniteľných obchodov (prepráv) medzi dodávateľom - obchodnou spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. a odberateľom (žalobcom) v preverovanom zdaňovacom období potvrdila, avšak svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Treba konštatovať, že táto skutočne nevedela, kto objednal za žalobcu prepravu tovaru, kde bolo miesto nakládky a vykládky tovaru, kto a akým spôsobom tovar naložil a vyložil a kto poskytol motorové vozidlo, ktorým bola preprava tovaru deklarovaná, pričom, tiež nevedela uviesť, od koho bol tovar prevzatý a komu bol následne odovzdaný, kto robil nakládku a vykládku tovaru. Okrem toho miestnym zisťovaním (viď zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102129888/2018) vykonaným u E. K., vlastníka predmetného motorového vozidla, nebola preukázaná preprava tovaru od dodávateľskej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. pre žalobcu motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS 939DI deklarovaným na faktúrach vystavených K. Q. pre žalobcu. Okrem toho bolo zistené, že p. K. p. Q. ani nepozná a p. Q. auto nepožičal. Za obdobnú situáciu možno považovať aj údajnú realizáciu obchodov žalobcu od dodávateľskej spoločnosti KOBA - DAYS 2015 s.r.o. v zdaňovacích obdobiach marec 2015 až september 2015, keď v tomto období mal prepravu tovaru zabezpečovať dodávateľ prostredníctvom prepravcu - obchodnej spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., pričom tovar mal byť podobne ako v zdaňovacích obdobiach január a február 2015 byť odovzdaný na prepravu v Komárne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak žalobca ani dodávateľ žalobcu nemali sídlo, žiadnu prevádzku a ani skladové priestory v Komárne. V neposlednom rade je potrebné tiež uviesť, že správca dane zistil, že na dodacích listoch prepravcu, ktoré mal prepravca evidované v účtovníctve a na dodacích listoch predložených žalobcom sa nachádzajú pečiatky prepravcu rôzneho vzhľadu, líši sa vzhľad dodacích listov. Taktiež nemožno považovať za obvyklé, aby v prípade zdaniteľných plnení realizovaných v zdaňovacom období január a február 2015 ako aj marec 2015 až september 2015 došlo k údajnému chybnému uvedeniu dátumu na oboch rámcových zmluvách, keď podľa rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. a žalobcom mal byť namiesto dátumu 12.1.2014 uvedený správny dátum 12.1.2015, pričom pri rámcovej zmluve medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou KOBA - DAYS 2015, s.r.o. mal byť namiesto dátumu 1.3.2014 uvedený správny dátum 1.3.2015. Správnosť týchto dátumov na rámcových zmluvách je veľmi dôležitý údaj, pretože konateľka obchodnej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. p. B. sa konateľkou stala až 5.12.2014, čo znamená, že v čase kedy mala byť rámcová zmluva predložená žalobcom uzavretá (12.1.2014), nebola ešte konateľkou tejto spoločnosti. To isté platí aj v prípade rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou KOBA - DAYS 2015, ktorá bola datovaná dňom 1.3.2014, čo by znamenalo, že v čase deklarovaného uzatvorenia rámcovej zmluvy bolo obchodné meno obchodnej spoločnosti KOBA- DAYS 2015 iné. Tieto správcom dane zistené skutočnosti idú na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu, ktorý tieto nezrovnalosti relevantným spôsobom neobjasnil.
42.
V danom prípade je potrebné pre právne posúdenie veci a následné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že správca dane, ako aj žalovaný nespochybnili, že by k dodaniu deklarovaných služieb uvedených na sporných faktúrach nedošlo, ale spochybnili, že tieto služby boli žalobcovi dodané dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, t.j. spoločnosťami DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015, s.r.o.
43.
Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že k realizácii deklarovaných služieb došlo, avšak spornou zostala otázka, či tieto služby boli žalobcovi poskytnuté práve dodávateľom, ktorý žalobcovi vystavil sporné faktúry, teda vyššie uvedenými spoločnosťami a teda či práve tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť, ktorá je základným predpokladom na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH v prípade žalobcu bola teda skutočnosť, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že pri poskytnutých službách vznikla vyššie uvedeným spoločnostiam daňová povinnosť a preto žalobca, podľa názoru konajúcich orgánov verejnej správy, nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
44.
V prejednávanej veci bolo tiež spornou otázkou, či boli správcom dane pri preverovaní oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia dodržané
zákonom stanovené procesné práva žalobcu v postavení daňového subjektu. K tejto námietke žalobcom ohľadne deklarovaného nedodržania zákonného postupu pri realizácii miestnych zisťovaní vykonaných správcom dane správny súd uvádza, že správcovi dane nevyplýva zákonná povinnosť informovať kontrolovaný daňový subjekt o realizácii miestneho zisťovania u iného daňového subjektu, pričom zároveň zákon kontrolovanému daňovému subjektu nepriznáva ani procesné právo byť prítomný pri tomto miestnom zisťovaní. Oprávnením daňového subjektu v súvislosti s výkonom miestneho zisťovania u iného daňového subjektu je jeho právo následne nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania, čo bolo v predmetnej veci dodržané.
45.
K námietke žalobcu, že nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené, že prečo správca dane uznal daň na výstupe, t. j. z predaja tovaru odberateľovi COOP Jednota spotrebné družstvo a neuznal odpočet na vstupe, tak je potrebné konštatovať, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a COOP Jednota spotrebné družstvo boli zrealizované a zaúčtované a k týmto obchodom boli predložené súvisiace doklady. K odpočítaniu dane z faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami pre žalobcu nebol preukázaný nákup tovaru od týchto spoločností.
46.
K tvrdeniu žalobcu, že nebola dodaná lehota na vykonanie daňovej kontroly, resp. že neboli splnené podmienky na predĺženie daňovej kontroly je potrebné konštatovať, že daňová kontrola bola začatá dňa 29.11.2016, prerušená bola od 21.9.2017 do 13.4.2018, t. j. 205 dní a ukončená bola dňa 2.5.2018. Znamená to, že daňová kontrola trvala celkom 315 dní, a teda bola dodržaná ročná lehota v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko prerušenie tejto daňovej kontroly bolo dôvodné, pretože v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii správca dane preveroval konanie konateľa dodávateľskej spoločnosti KOBA - DAYS 2015, s.r.o. p. B. A., ktorý mal trvalý pobyt v Maďarsku, a teda bol daný dôvod na prerušenie daňovej kontroly.
47.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd považoval podanú žalobu za nedôvodnú, uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Podľa názoru správneho súdu žalobca v predmetnej veci neuniesol tak v daňovom ako aj v súdnom konaní dôkazné bremeno a neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný relevantným spôsobom nevysporiadal. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
49.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.