Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoCsp/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zast. JUDr. Ján Halko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava proti žalovanému S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y., o zaplatenie 70,70 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp.zn. -103 zo dňa 9. decembra 2019 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. -103 zo dňa 9. decembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur, s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania z dôvodu neuhradenia prirážky za jazdu bez platného cestovného lístka v mestskej hromadnej doprave mesta Bratislava.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o nároku žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom č.k. -89 zo dňa 05.11.2019 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2018 do zaplatenia a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 26.11.2019.

4. Dňa 28.11.2019 bolo doručené okresnému súdu podanie žalobcu obsahujúce návrh na doplnenie rozsudku, nakoľko okresný súd opomenul rozhodnúť o časti žalobcom uplatneného nároku, a to o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy žalovanému.

5. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. , , a Vyhl. č. v znení účinnom do 14.06.2019 a od 15.06.2019 návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku nevyhovel a jeho návrh zamietol.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd poukázal na zmenu citovanej vyhlášky od 15.06.2019, v zmysle ktorej sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Poukázal na to, že cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť, aby si advokáti mohli účtovať ako úkon právnej služby v civilnom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho má byť advokátom priznaná

odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie poukázal na ust. s tým, že na to, aby výdavky mohli byť považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť strane v súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Poukázal aj na to, že civilné sporové konanie začína výlučne podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia a preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom, kam patria aj výdavky na predžalobnú výzvu, nemožno považovať za trovy konania.

7. Okresný súd uviedol, že žalobcom uplatňované náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur sú len iným pomenovaním pre trovy právneho zastúpenia vzniknuté pred podaním žaloby, čo potvrdil aj žalobca. Podľa okresného súdu nepredstavujú preto istinu ani príslušenstvo pohľadávky a súd sa nemá povinnosť nimi zaoberať v meritórnom rozhodnutí, pretože spadajú pod celkové trovy konania, o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Pri takomto zaradení musí súd pri rozhodovaní o trovách konania, vrátane trov právneho zastúpenia, podrobiť jednotlivé úkony právnej služby testu ich účelnosti. Nad rámec tohto štádia konania okresný súd poukázal na to, že žalobca, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu, túto adresoval dňa 20.03.2019 žalovanej na adresu, na ktorej v zmysle lustrácie evidencie v Registri obyvateľov už od 30.08.2017 nebýva, čo si mohol žalobca aj zistiť. Okresný súd preto konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov predžalobnej výzvy je pre neúčelnosť neopodstatnený. Okresný súd však zdôraznil, že o trovách konania, vrátane trov právneho zastúpenia, bude podľa rozhodovať po právoplatnosti rozsudku z 05.11.2019 vyšší súdny úradník. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku nie je dôvodný a preto tento návrh zamietol.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zmätočné, pretože na jednej strane okresný súd v ods. 10 správne uvádza, že výdavky za predžalobnú výzvu nemožno považovať za trovy konania, avšak následne v ods. 11 tvrdí, že tieto trovy spadajú pod celkové trovy konania, o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení veci vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

9. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. (ďalej aj „“), podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky okrem iného aj náklady spojené s jej uplatnením. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí toto ustanovenie opomenul. Predžalobná výzva je mimosúdnym uplatnením pohľadávky žalobcu voči žalovanému a pokiaľ je takáto výzva uskutočnená advokátom, je s ňou spojený náklad v podobe trov právneho zastúpenia. Pokiaľ v napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol v ods. 11, že trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu nepredstavujú príslušenstvo pohľadávky a preto sa nimi nemusí v meritórnej veci zaoberať, je takýto výklad v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Rozhodujúci je, ako to uviedol aj okresný súd, časový aspekt vynaloženia trov právneho zastúpenia. Podľa žalobcu úkony právnej služby podľa Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) uskutočnené pred začatím konania môžu byť za predpokladu, že sú spojené s uplatnením pohľadávky považované len za jej príslušenstvo. Úkony právnej služby uskutočnené po začatí konania sú trovami konania, za predpokladu ich účelnosti, o ktorých rozhoduje súd samostatným rozhodnutím. Poukázal na dôvodovú správu k zmene účinnej od 15.06.2019, ktorá zaradila medzi úkony právnej služby aj predžalobnú výzvu, pričom sa malo jednať o úpravu pôvodného ust. , keďže predžalobná výzva je nepochybne písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej. Žalobca preto uviedol, že rozsudkom z 05.11.2019 okresný súd nerozhodol o časti príslušenstva uplatneného žalobcom a tento nedostatok mal napraviť doplňujúcim rozsudkom.

10. Žalobca sa v odvolaní vyjadril aj k záveru súdu prvej inštancie o neúčelnosti predžalobnej výzvy z dôvodu, že táto bola adresovaná na inú adresu, ako bola evidovaná v Registri obyvateľov SR. Okrem iného uviedol aj to, že účelnosť je potrebné posudzovať v zmysle vo vzťahu k trovám konania a nie k príslušenstvu pohľadávky. Žalobca odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 09.06.2010 zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 7/2010, podľa ktorého náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu prax aj iných krajských súdov, ktoré

predžalobnú výzvu ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky priznávajú, ako napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. , Krajského súdu v Košiciach sp.zn. a Krajského súdu v Nitre sp.zn. .

11. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keď súd odmietol konať o podanom návrhu v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu domáhal zaplatenia istiny 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 05.07.2018 do zaplatenia, ďalej si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur a náhradu trov konania vo výške 63,36 Eur vyčíslených bez súdneho poplatku.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že o nároku žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom sp.zn. -89 zo dňa 05.11.2019 tak, že uložil žlaovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Podľa (ďalej ) rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. 17. Podľa rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

18. Podľa , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

19. Podľa doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

20. Podľa (ďalej ) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, v žalobe sa žalobca okrem zaplatenia istiny s úrokom z omeškania a náhrady trov konania domáhal aj priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom vo svojom návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku uviedol, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy žalovanému. Návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku okresný súd zamietol z dôvodu, že žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 31,68 Eur sú len iným pomenovaním pre trovy právneho zastúpenia vzniknuté pred samotným podaním žaloby. Nepredstavujú preto príslušenstvo pohľadávky a teda okresný súd nemá povinnosť sa nimi zaoberať v meritórnom rozhodnutí, pretože podľa okresného súdu tieto náklady spadajú pod celkové trovy konania, o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení veci vyšší súdny úradník samostatným uznesením. S takýmto právnym posúdením odvolací súd nesúhlasí.

22. V zmysle príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 7/2010 pod č. 6 (Uznesenie NS SR z 09.06.2010 sp.zn. ) uviedol: „Príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky ( Obč. zák.).“ Obdobný záver je uvedený aj v diele -

Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: I, Veľké komentáre, C.H. Beck, 2015, str. 771). Nie je preto vylúčené, aby v konkrétnych prípadoch trovy právneho zastúpenia týkajúce sa uplatňovanej pohľadávky a vzniknuté pred začatím súdneho konania boli považované za náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky za predpokladu, že sa týkajú splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania (vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

23. Rozhodnutie o tom, či spĺňajú takto uplatnené náklady predpoklady príslušenstva pohľadávky súvisiace s jej uplatnením pred začatím súdneho konania je vecou rozhodnutia súdu. Pokiaľ si žalobca okrem istiny, úrokov z omeškania a náhrady trov konania samostatne uplatnil aj náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky, t.j. ako príslušenstvo pohľadávky, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť vo veci samej o takto uplatnenom nároku. Nie je prípustné z procesného hľadiska, aby o samostatne uplatnenom nároku žalobcu - o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, súd prvej inštancie vôbec v rozsudku vo veci samej nerozhodol a odôvodnil tento postup v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku tým, že podľa jeho názoru sa jedná o trovy konania, o ktorých bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Práve argumentácia súdu prvej inštancie, t.j. jeho posúdenie povahy a účelnosti takto uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mala byť predmetom argumentácie a rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. , nakoľko žalobca tento nárok uplatnil samostatne ako príslušenstvo k pohľadávke. Bolo preto povinnosťou súdu rozhodnúť o celom žalobcom uplatnenom nároku v zmysle a jeho argumentácia uvedená v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku je tou argumentáciou, ktorá mala byť súdom prvej inštancie použitá v rozhodnutí vo veci samej pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o takto uplatnenom nároku ako samostatnom príslušenstve k pohľadávke.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého došlo k nesprávnemu rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku, čím okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi domôcť sa rozhodnutia o celom ním uplatňovanom nároku a preto odvolací súd podľa zrušil napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

25. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a svoj záver o priznaní alebo nepriznaní uplatnených nákladov odôvodní v doplňujúcom rozsudku, na vydanie ktorého sú splnené procesné predpoklady v zmysle v spojení s a .

26. O náhrade trov odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania v časti týkajúcej sa vydania doplňujúceho rozsudku rozhodne súd prvej inštancie podľa v novom rozhodnutí o vydaní doplňujúceho rozsudku.

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).