Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-57-2012.pdf
PDF · 173.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore Ž. Y.. K. S., C.. V., W.. XX.X.XXXX, F. U. XX, XXX XX T., právne zastúpená Peter Farkaš advokátska kancelária, spol. s r.o., Prešov, proti žalovaným 1./ Y.. K. S., W.. XX.X.XXXX, F. S. XX, XXX XX T., 2./ Y. A., W.. X.XX.XXXX, F. X. XX, XXX XX T., 3./ H. N., W.. XX.X.XXXX, F. Y. Č. XXXX/XX, XXX XX T., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, 080 01 Prešov, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 2. rade Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 825 19 Bratislava, IČO: 003328, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. 9758, katastrálne územie Prešov, parcela registra C č. 6186/1, o výmere 2298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C č. 6186/33 o výmere 1034 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, p a t r i a do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, obom v podiele 1 k celku.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
17C/57/2012- 535
IČS: 8112208572
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2012 domáhala určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV XXXX katastrálne územie Prešov, parcela registra Z. Č.. XXXX/X, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra Z. Č.. XXXX/ XX, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej tiež ako „sporné nehnuteľnosti“) v celosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Y.. K. S. E. Y.. K. S..
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvorila dňa 25.8.1990 manželstvo, pričom v čase existencie manželstva nadobudli okrem iného do bezpodielového spoluvlastníctva sporné nehnuteľnosti a to dňa 8.8.2007 pod č. k. U. XXXX/XXXX. Uvedené nehnuteľnosti boli následne pod č. k. U. XXXX/XXXX odplatne prevedené na žalovaného v 2. rade, pričom pri tomto prevode nebol daný súhlas žalobkyne. Žalovaný v 2. rade neskôr darovacou zmluvou pod č. k. U. XXX/XXXX previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 3. rade.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila sobášny list, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 14C/292/2008-41, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 18.7.2007, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 6.10.2008, odpoveď žalovaného v 1. rade zo dňa 25.4.2012 vo veci dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, výpis z LV č. XXXX.
4. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že previedol majetok nadobudnutý za trvania manželstva na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou z X.XX.XXXX. O existencii tohto majetku žalobkyňa vedela, ale o tom, že ho previedol kúpnou zmluvou nevedela. Po rozvode niekoľkokrát riešili vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), vysporiadali sa mimosúdnou dohodou. Bývalá manželka, keď sa dozvedela o tom, že pozemky odpredal, podala túto žalobu. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že peniaze z kúpnej zmluvy z odpredaja týchto pozemkov neboli vyplatené. On chcel tento majetok zachrániť. V čase, keď robili túto kúpnu zmluvu, boli so žalovaným v 2. rade priatelia a takto sa dohodli. V tom čase už hrozilo, že manželka podá návrh na rozvod a pre neho to bola jediná možnosť ako tento majetok získať a nedeliť ho.
5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravdou, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu, o jeho rodinných pomeroch on nič nevedel, ani o tom, že sa idú rozvádzať. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto riadne vyplatil v kancelárií žalovanému v 1. rade. Peniaze získal tak, že syn zobral úver, druhý syn bol v zahraničí a mal k dispozícii peniaze a keďže sa jednalo o majetok pre rodinu, oni poskytli peniaze. Tiež on s manželkou priložili vlastné peniaze. Žiaden doklad o výplate si nevyhotovili, ale odovzdal ich žalovanému v jeho kancelárii. Naviac aj v kúpnej zmluve sa uvádza, že došlo k prevzatiu kúpnej ceny.
6. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.
7. Uznesením zo dňa 6.5.2013 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 21.11.2012 v znení, že súd určuje, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Prešov, parcela registra Z. Č.. XXXX/X, I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra Z. Č.. XXXX/XX I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, obom v podiele 1 k celku.
8. Žalobkyňa tvrdila, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v 3. rade je neopodstatnená, lebo predmetný právny úkon bol neplatný od samého začiatku a to s poukazom na to, že z časovej súvislosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 6.10.2008 a podaním návrhu na rozvod, ktorý bol podaný dňa 7.10.2008, je viac ako zrejmý účel prevodu nehnuteľností na žalovaného v 2. rade a to obísť kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa rozsahu a trvania BSM. O to viac sa takéto konanie prieči dobrým mravom a je právom neprijateľné. Na základe tvrdení žalovaného v 1. rade nebola kúpna cena za prevod nehnuteľnosti žalovaným v 2. rade do dnešného dňa vyplatená. Teda má za to, že chýbala vážnosť vôle žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade skutočne previesť a zároveň vážnosť vôle žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti skutočne nadobudnúť.
Predmetný právny úkon je neplatný od samého začiatku a nemohol mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností a to aj napriek tomu, že príslušná správa katastra zapísala vlastnícke právo do katastra nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalobkyne a žalovaného v 1. rade) právoplatne zaniklo dňa 7.7.2009. Nakoľko BSM k nehnuteľnostiam nebolo do troch rokov od jeho zániku vyporiadané dohodou, ani ho do troch rokov na návrh niektorého z manželov nevyporiadal súd, platí, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bola svedkom priateľstva exmanžela so žalovaným v 2. rade. Pomáhal mu finančne. Žalovaný v 2. rade mal problémy s financiami, chodieval pracovať do firmy exmanžela. Žalovaný v 2. rade nemal peniaze, aby si mohol dovoliť kúpiť pozemok. Žalobkyňa zdôraznila, že návrh na rozvod manželstva podávala 7.10.2008 a deň pred tým uzavrel bývalý manžel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM. S manželom nemali zrušené BSM za trvania manželstva. Nevedela, že manžel kúpil takýto pozemok. Tento údaj zistila až na katastri. Po rozvode vykonali vysporiadanie majetku dohodou, resp. to urobil bývalý manžel a ona to akceptovala. Súčasťou dohody však nebol tento pozemok, o tomto pozemku mala nejaké informácie, manžel sa k nemu vyjadril tak, že ho predal pánu A., čo mu ona neverila. Z reči sa dozvedela, že žalovaný v 2. rade dlhoval žalovanému v 3. rade nejaké peniaze a ten chcel, aby naňho prepísal svoj dom. Žalovaný v 2. rade s tým nesúhlasil, preto prepísal ich majetok. Žalovaný v 2. rade sa viackrát vyjadroval o zlej finančnej situácii v rodine a zrejme to ho viedlo k tomu, že urobil tento finančný podraz bývalému manželovi.
9. Žalovaný v 1. rade uviedol, že uznáva vlastnícke právo žalobkyne. Z jeho strany sa jednalo o fingovanú zmluvu, pretože sa u nich schyľovalo k rozvodu a on mal záujem rýchlo konať, aby mohol prepísať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré chcel mať. Žalovaný v 2. rade bol ich rodinný priateľ, bol spoločník vo firme, preto ho oslovil a účelovo na neho dal prepísať tento majetok. O tomto postupe boli informovaní aj jeho rodičia a blízki priatelia. Žalovaného v 2. rade dotoval finančne, ako aj jeho rodinu. Dodnes mu dlhuje peniaze jeho syn. Mal v ňom 100 %-nú istotu. Žalovaný v 2. rade mu žiadnu kúpnu cenu nevyplácal, v tej dobe ani nemal peniaze. Pracoval ako nočný strážnik, nemal z čoho vyplatiť 1 400 000 Sk. Jeho syn s manželkou sa vrátili z Holandska, ale peniaze investovali do pozemku v V. a do auta. Žalovaný v 2. rade sa votrel do priazne ich rodiny. Žalovaný v 1. rade má firmu na plastové okná, pričom firma vymieňala okná na rodinnom dome manželky žalovaného v 2. rade, aj jeho rodičovskom dome, kde dlho čakali za peniazmi. Podarilo sa mu v Y. otvoriť pobočku firmy, ktorú viedla neter žalovaného v 2. rade, ale táto činnosť pod jej vedením skončila zle. Dlhovala im 20 000 € a v súvislosti s vymáhaním tejto dlžoby vie, že jej rodičia museli predať chatu, aby vyplatili za ňu tento dlh. Syn žalovaného v 2. rade si od neho požičal peniaze na zaplatenie tovaru, za 3 dni ich mal vrátiť. Prešli 3 roky, neurobil to dodnes. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že pozemky, ktoré kupoval a previedol na žalovaného v 2. rade, nadobudol bez vedomia žalobkyne. Nevedela ani že ich previedol na neho. V dobe, keď uzatváral kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade, bral to ako jedinú možnosť, v tej dobe mu dôveroval a prejednal to aj so svojimi rodičmi, ktorí sa s tým síce nestotožnili, ale trval na tomto postupe a povedal im, že na nich tento majetok nemôže previesť. Všetky podklady v súvislosti s prevodom prichystal, pričom žalovaný v 2. rade s tým nemal žiadne náklady, dokonca podpísal aj plnú moc jeho otcovi, že môže v jeho mene konať. Tiež išiel k notárovi, kde podpísal plnú moc. Časovo sa vôbec neponáhľali. Bol dohodnutý s ním, že to prevedie naspäť na žalovaného v 1. rade, dokonca dal plnú moc jeho otcovi. Stačilo, keby otec v mene žalovaného v 2. rade urobil zmeny na katastri. Mohlo sa to takto zrealizovať. O tom, že žalovaný v 2. rade previedol majetok na žalovaného v 3. rade on vôbec nevedel. Zistil to až po začatí tohto konania. Žalovaný v 1. rade poprel, že by mu žalovaný v 2. rade vyplácal peniaze v kancelárii, v tom čase mu požičiaval peniaze na cigarety a na bežnú potrebu. Drobnými pôžičkami ho vydieral, viackrát ledva došiel autom na “Pavlovičák“ s tým, aby mu požičal 10-20 eur. Viackrát u nich prežil na chate 3 dni, kde mal zabezpečený plný servis, mal s ním rovnakú záľubu, chodili na ryby, jeho to nestálo ani cent.
10. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/57/2012-98 zo dňa 6.5.2013 žalobe vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade v podiele u oboch v 1.
11. Na odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8Co/174/2013-143 zo dňa 26.6.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok bol zrušený z procesných dôvodov, keďže žalovanému v 3. nebolo doručené predvolanie na pojednávanie.
12. Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2019 oznámila SR - Slovenská správa ciest vstup do sporu ako intervenient na strane žalovaného v 2. rade. Právny záujem zdôvodnila tým, že v prípade právoplatného verdiktu súdu, že pozemky zapísané na LV 9758 ako parcely Z. XXXX/X I. U.Y. XXXX Y. E. T. Z. XXXX/XX I. U. XXXX Y., patria do podielového vlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, že kúpna zmluva zo dňa 6.10.2008 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná, je dôvodná hrozba, že táto neplatnosť postihne aj kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.6.2011 uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade zastúpeným žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a SR zastúpenou Slovenskou správou ciest ako kupujúcim, čoho právnym následkom bude neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva Slovenskou republikou k parcele č. Z. XXXX/XX I. U. XXXX Y. a k parcele č. Z. XXXX/XX I. U. X Y., všetko pôvodne zapísané na LV XXXX. Následne hrozí zo strany žalobkyne a žalovaného v 1. rade vznik zodpovednostného vzťahu voči Slovenskej republike z dôvodu existencie líniovej stavby - cesty „I/68 Prešov - odbočka Škultétyho - ZVL“ na pozemkoch parcela č. XXXX/XX E. T. Č.. Z. XXXX/XX, čo do nárokov na náhradu škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia za kúpu, ktorých Slovenská republika vyplatila zo štátneho rozpočtu sumu 422 000 eur.
13. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade, žalovaného v 3. rade, svedka R. S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to spisom Katastrálneho úradu v Prešove U. XXXX/ XXXX E. U. XXXX/XXXX, dohodou o vyporiadaní BSM, vyjadreniami procesných strán, zmluvou o nájme nehnuteľností, dohodou o užívaní, splnomocnením zo dňa 11.03.2010 a 08.11.2011, čestným prehlásením ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 25.8.1990 uzatvorila žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/292/2008-41 zo dňa 15.5.2009, právoplatný 7.7.2009.
15. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 18.7.2007 predávajúci R.. T. Q. E. A. Q. odpredali kupujúcemu Y.. K. S. nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Prešov na N. XXXX, pozemok parcelné č. XXXX/X U. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela č. XXXX/XX I. U. XXXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, za kúpnu cenu 1 550 000 Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Prešov dňa 8.8.2007 pod U. XXXX/XX.
16. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 6.10.2008 žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade predmetné nehnuteľnosti. V článku 3 je uvedené, že predávajúci predáva nehnuteľnosť kupujúcemu za vzájomne dohodnutú cenu 1 550 000 Sk. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. V zmysle článku 3 bod 3 predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie finančnej čiastky uvedenej v článku 3 ods. 1 tejto zmluvy.
17. Darovacou zmluvou zo dňa 23.1.2012 žalovaný v 2. rade ako darca daroval obdarovanému
- žalovanému v 3. rade sporné nehnuteľnosti. Správa katastra Prešov povolila vklad vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa 15.2.2012 pod č. U. XXX/XX. Na LV je uvedená poznámka: P 278/2012 poznamenáva sa, že prebieha súdne konanie na Okresnom súde Prešov pod č. 17C/57/2012 o určenie vlastníckeho práva.
18. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.3.2012 žalovaný v 3. rade odpredal sporné nehnuteľnosti spoločnosti H. L., L..C..I.., ktorého konateľom je žalovaný v 3. rade. Vkladové konanie sa viedlo pod č. U. XXXX/ XXXX. Rozhodnutím zo dňa 5.4.2012 Správa katastra Prešov rozhodla o prerušení správneho konania U. XXXX/XXXX až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 17C/57/2012. Na základe späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva, Správa katastra Prešov rozhodnutím z 24.8.2012 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva pod U. XXXX/XXXX zastavila. Ďalším návrhom na vklad doručeným Správe katastra Prešov dňa 24.7.2012, žalovaný v 3. rade podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.7.2012 medzi ním a kupujúcim spoločnosťou H. L., L..C..I.. Správa katastra Prešov rozhodnutím č. vkladu U. XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti H. L., L..C..I..
19. V čase rozhodovania súdu bol na LV č. XXXX vedený vlastník U., L..C..I.. U. X, T. M. V. U. XXXX/XX.
20. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/127/2010 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. rade a 2. rade vyslovenia neplatnosti právneho úkonu (z obsahu predmetného spisu vyplýva, že išlo o konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2008). Žalovaný na 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti kúpil od žalovaného v 1. rade. Celý odpredaj bol uskutočnený s dobrou a slobodnou vôľou oboch strán a je pre neho nepochopiteľné, prečo sú problémy s ich kúpou a kvôli čomu došlo k spochybneniu tejto kúpy zo strany bývalej manželky predávajúceho. Nikdy neskúmal majetkové a tobôž nie rodinné pomery predávajúceho. Peniaze za kúpu vyplatil Y.. S. osobne v hotovosti za prítomnosti oboch jeho rodičov. Predmetné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 28.3.2011 z dôvodu späťvzatia žaloby.
21. V konaní vedenom pod sp. zn. 14C/107/2011 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému v 1. rade vyporiadania BSM, pričom predmetné konanie bolo uznesením zo dňa 19.12.2011 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo dňa 15.12.2011.
22. Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 14.12.2011 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade vyporiadali BSM s tým, že v čl. III. Vyhlásenia účastníkov dohody, bod 5, účastník dohody Y.. K. S.Á. čestne vyhlasuje, že všetky nehnuteľnosti uvedené v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 6.10.2008 evidovanej Správou katastra Prešov pod č. U. XXXX/XX, kde v čl. 1 zmluvné strany je ako predávajúci uvedený Y.. K. S. a ako kupujúci uvedený Y. A. nikdy nepatrili do BSM účastníkov dohody, výslovne sa vzdáva s tým, prípadne súvisiacich práv na uplatnenie nárokov z relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
23. Dňa 24.1.2008 uzatvoril žalovaný v 1. rade dohodu, na základe ktorej sa dohodol s p. R. F.V., že do 31.1.2008 odstráni slamu z pozemku žalovaného v 1. rade, ktorá je na ňom uložená od júla 2007, alebo súhlasí s platením nájmu, na ktorom sa dohodnú od dátumu nadobudnutia vlastníckych práv. Na rukou písanej dohode sú podpísaní žalovaný v 1. rade, T.. F.Č., ako svedok Y. A. a ako svedok R. S.. Dňa 30.3.2008 uzatvoril žalovaný v 1. rade za spoločnosť FERAT Corporation, ako prenajímateľ a nájomca AUREX, s.r.o., zmluvu o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemku (2500 m2) zapísané na LV XXXX T. Č. XXXX/X E. T. Č. XXXX/XX. Dňa 1.4.2008 podpísal ako vlastník REAL TRADE Prešov, s.r.o. a ako žiadateľ FERAT Corporation dohodu o užívaní, predmetom ktorej bol voľný prístup žiadateľa k pozemkom vedených na LV č. XXXX, T. Č. XXXX/X E. XXXX/XX, cez pozemok vlastníka vedúci k pozemkom pod parcelným číslom XXXX/X E. XXXX/XX.
24. Dňa 4.1.2010 žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ a nájomca U. L., L..C..I.. v zastúpení konateľom - žalovaným v 1. rade uzatvorili zmluvu o nájme nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy bolo dočasné užívanie pozemkov par. č. XXXX/X I. U. XXXX Y. E. T.. Č.. XXXX/XX I. U. XXXX Y. A. W. N. Č.. XXXX. Nájomca bol oprávnený užívať prenajaté pozemky s cieľom podnikateľskej činnosti. V čl. IV. cena prenájmu je uvedené, že prenajímateľ berie na vedomie skutočnosť, že nájomca dňom podpísania tejto zmluvy preberá na seba akékoľvek finančné záväzky vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti na uvedených pozemkoch a celkové finančné hospodárenie nájomcu patrí výlučne do jeho kompetencie. Nájomca sa zaväzuje platiť v plnom rozsahu ročne daňové poplatky za prenajímateľa na základe platobného výmeru. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V ten istý deň, t.j. 4.1.2010 uzatvoril ako prenajímateľ spoločnosť U. L., L..C..I.., v zastúpení konateľom - žalovaným v 1. rade a spoločnosť E., L..C..I.. ako nájomca, zmluvu o nájme nehnuteľnosti, pričom predmetom zmluvy bol prenájom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. Nájomca bol oprávnený užívať prenajaté pozemky s cieľom skladovania materiálu - železného šrotu a kontajnerov. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Za užívanie pozemkov sa stanovila základná ročná zmluvná cena vo výške 17 264 eur (520 095 Sk + DPH). Dňa 31.10.2010 bola medzi vlastníkom spoločnosťou F., L..C..I.. a žiadateľom U. L., L..C..I.. uzatvorená dohoda o užívaní, pričom predmetom tejto dohody bol voľný prístup žiadateľa k pozemkom vedeným na N. Č.. XXXX T. T.. Č.. XXXX/X E. XXXX/XX cez pozemok vlastníka. Spoločnosť F., L..C..I.., E. U. T. Č.. XXXX/X umožní prejazd cez túto parcelu k parcelám XXXX/X E. XXXX/XX ako aj umožní voľný vstup na uvedené parcely. V prípade, ak žiadateľ prístupu prenajme uvedené parcely inej osobe, je povinný vlastníkovi platiť mesačný poplatok vo výške 331,94 eur + DPH za súhlas s používaním jeho parcely.
25. Dňa 11.3.2010 udelil žalovaný v 2. rade ako splnomocniteľ plnú moc žalovanému v 1. rade, aby ho v celom rozsahu zastupoval pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predaja jeho majetku. Jednalo sa o odpredaj časti pozemku na LV č. XXXX ako pozemok parc. Č.. V. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere 5333 m2 a parc. č. KNC XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere 3 m2. Najmä ho splnomocnil ku všetkým právnym úkonom spojeným s odpredajom
predmetnej nehnuteľnosti a v zastupovaní jeho osoby so záujemcom o kúpu: SR - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava a na podpísanie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Pravosť podpisov splnomocniteľa a splnomocnenca bola overená dňa 12.3.2010 na notárskom úrade.
26. Dňa 14.3.2012 žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade a spoločnosť U. L., s.r.o. uzatvorili dohodu o vzdaní sa práva. Z čl. 1 bod 1 vyplýva, že Y. A.Ý. je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2011 so SR - Slovenskou správou ciest ako kupujúci, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Prešov parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 5333 m2 a parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 3 m2, oprávnený v právnom postavení predávajúceho na prijatie peňažnej sumy zodpovedajúcej výške istiny 422 000 eur titulom kúpnej ceny. Na základe plnej moci zo dňa 11.3.2010 vystavenej a podpísanej Y. A.Á. v právnom postavení splnomocniteľa v konaní vo veci zmluvy zastupoval K. S. ako splnomocnenec Y. A.Á. v rozsahu a spôsobom podľa špecifikácie, ako je uvedené v predmetnej plnej moci, pričom táto plná moc tvorí neoddeliteľnú a formálne pripojenú súčasť tejto dohody. Peňažné plnenie bolo Slovenskou správou ciest poukázané na účet, ktorý je pre spoločnosť U. L., s.r.o. vedený v spoločnosti Tatrabanka, a.s., číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. V zmysle čl. II. Y. A. sa týmto výslovne vzdáva práva na peňažné plnenie voči K. S. a rovnako voči U. L., s.r.o. Ďalej sa toto vzdanie týka práv a nárokov z neho odvodených, práv a nárokov s ním súvisiacich, najmä nie však výlučne práva požadovať vydanie peňažného plnenia uplatniť nárok na zaplatenie peňažného plnenia v konaní pred vecne a miestne príslušným súdom postúpiť peňažné plnenie zmluvou o postúpení pohľadávky na tretiu osobu a podobne. K. S. E. U. L., s.r.o. vyslovujú so vzdaním sa práva podľa predchádzajúceho odseku súhlas. Podľa bodu II. 3 ak dohoda v časti vzdania sa práva podľa predchádzajúceho odseku bola z akéhokoľvek právneho dôvodu, bez ohľadu na iniciatívu smerujúcu k vyhláseniu jej neplatnosti, považovaná alebo vyhlásená za neplatnú akoukoľvek autoritou alebo dohodou, prípadne aj jednostranným zrušením, účastníci dohody majú za to, že dohoda v časti vzdania sa práva podľa predchádzajúceho odseku je pre tento prípad právnym úkonom dojednaným podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dohoda o odpustení dlhu, pričom dlhom pre tento prípad je peňažné plnenie.
27. Dňa 8.11.2011 udelil žalovaný v 2. rade plnú moc R. S., nar. XXXX (otec žalovaného v 1. rade), aby ho v celom rozsahu zastupoval pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa pozemkov v jeho vlastníctve vedených na LV XXXX katastrálne územie Prešov.
Najmä ho splnomocnil k všetkým právnym úkonom spojeným s prenájmom pozemkov pre ľubovoľného záujemcu o prenájom, ku všetkým právnym úkonom spojeným s prenájmom pozemkov za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy s nájomcom: Slovenská správa ciest a ku všetkým právnym úkonom súvisiacich s uzatvorením kúpnej zmluvy na pozemky a pri zmene vlastníckych práv na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Prešov.
28. Svedok T. Q. uviedol, že on vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorú uzatvárali medzi sebou pán S. E. Y. A. a pred ním ju podpísal pán A. a spolu išli s pánom S. k notárovi, kde spečatil jeho podpis a následne ich dal na kataster k zápisu. Pred ním si nevyplácali kúpnu cenu. Svedok potom išiel s pánom S. na notársky úrad a potom na kataster, kúpil ešte potrebný kolok. O tom, či bola vyplatená kúpna cena, on nevie. On sa o túto záležitosť nestaral. Nevie dôvod, prečo pán S. predával tieto pozemky. Svedok ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade boli takí priatelia, že bratský vzťah je oproti tomu nič. On si myslel, že oni sa majú radi a že vzťahy medzi nimi sú jasné. To, že sa žalovaný potom neférovo zachoval, to je už medzi nimi. Čo oni mali medzi sebou, on nevie. Myslel tým žalovaného v 1. rade a jeho manželku, lebo po rozvode oni vlastne majetkovo boli v mínuse pri vysporiadaní. Tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, ktoré teda žalovaný v 1. rade mal v tej dobe, nebol tam žiaden prístup. Len šťastím bolo, že to vykúpila Slovenská diaľničná spoločnosť. Svedok robil v poradnom zbore predchádzajúceho primátora pána Q. a obchvat Prešova sa zakaždým riešil a menil. Nikdy nebolo definitívne rozhodnuté. Časť pozemku vykúpila Slovenska diaľničná spoločnosť, asi 2/3. Nebyť tej skutočnosti, pozemok by nemal takú cenu. Niekedy to bol jeho pozemok a jemu za to núkali 2 eura za 1 m2.
29. Zo zápisnice o výsluchu svedka - žalovaného v 1. rade zo dňa 31.10.2013 vyplýva, že sporné parcely kúpil spolu so svojimi rodičmi I. R.. Q. T. a jeho manželky. Po dlhotrvajúcich nezhodách s jeho manželkou mal indície, že dôjde k rozpadu manželstva a keďže mal potrebu predmetné pozemky zachrániť v prípade pred rozdeľovaním majetku, potreboval ich na niekoho prepísať. Po spoločnej dohode s jeho rodičmi, ktorí mu na kúpu týchto pozemkov dali 95 % finančných prostriedkov, že tieto pozemky účelovo prepíše na jeho dlhotrvajúceho niekoľkoročného rodinného priateľa Y. A.. Pán A.Q. s tým nemal žiadny problém.
Následne došlo k uzatvoreniu fiktívnej kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že tieto pozemky odkúpil za 1 550 000 Sk. Zmluva bola uzatvorená 7.10.2008. Žalovaný v 1. rade podotkol, že nedošlo zo strany žalovaného v 2. rade k vyplateniu kúpnej ceny. Pán A. v tom čase tieto peniaze nemal a ani jeho blízka rodina. Z toho dôvodu nevyhotovili žiadny doklad o prevzatí hotovosti. Po rozvode s manželkou a rozdelením majetku v BSM sa spoločne stretli s tým, že predmetné pozemky prepíšu naspäť, tento krát na jeho otca. Pán A. splnomocnil jeho otca plnou mocou zo dňa 8.11.2011 na všetky právne úkony súvisiace s nehnuteľnosťami. V tom čase sa s otcom dohodli, že vrátia tieto pozemky naspäť na otca a pripravili všetky podklady na Kataster. Pri návšteve katastra s hrôzou zistili, že pán A. uvedené pozemky darovacou zmluvou previedol na pána H. N.. Dôvodom, prečo to urobil pán A., že daroval pozemky, mu povedal, že nemal inú možnosť, že asi nepozná pána N.. Dôvodom, prečo tak urobil, sú spôsobené obrovské dlhy jeho syna Y., ktorý si dlhodobo požičiaval peniaze od pána N., ktorý na tieto pôžičky má riadnu licenciu a živnosť. Ak by mu tieto pôžičky splatil, rodina A. dala do zálohy pánu N. všetok svoj majetok, čo mu osobne povedal pán A.. Keďže nechcel prísť o svoj majetok vrátanie rodičovského domu v M., aby vyrovnal synove dlhy, fiktívnou darovacou zmluvou tieto pozemky pánu N. daroval. Jeho syn Y. v tom čase dlhoval pánu N. okolo 65 000 eur a pán A. dobrovoľne mu povedal, že mu napíše čestné prehlásenie, že je dlžný 65 000 eur a že mu ich splatí do konca života. Toto čestné prehlásenie začal písať, nakoniec prestal, lebo si uvedomil, že je to záväzok voči jeho osobe. Pán A. mu povedal, že sa chce dostať naspäť k pozemkom ako vlastník, má si ich odkúpiť od pána N. za 65 000 eur naspäť.
30. Žalovaný v 1. rade súdu predložil rukou písané čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že dole podpísaný Y. A., nar. X.XX.XXXX, F. X. XX, T., osobne prehlasujem, že dlžím čiastku 65 000 eur, pričom zvyšok textu nie je dopísaný.
31. Žalovaný v 1. rade zároveň súdu predložil plnomocenstvo, ktorým dňa 13.2.2012 splnomocnil advokáta JUDr. Petra Čurillu, aby ho zastupoval v konaní o zaplatenie 70 000 eur s príslušenstvom. Dňa 22.2.2012 z advokátskej kancelárie JUDr. Petra Čurillu bol zaslaný žalovanému v 1. rade mail, ktorého prílohou bola kúpna zmluva spolu s návrhom na povolenie vkladu do katastra. Išlo o návrh kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný v 3. rade ako predávajúci a spoločnosť U. L., L..C..I.. ako kupujúci mal uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom predmetom kúpy boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2298 m2 a parc. Č.. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1034 m2. Kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške 70 000 eur. Zmluva nebola zmluvnými stranami podpísaná. Zároveň bol žalovanému v 1. rade zaslaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy.
32. Do spisu bolo založené rukou písané vyhlásenie (fotokópia žalovaného v 2. rade), z ktorého vyplýva: dole podpísaný Y. A. píšem túto výpoveď pri plnom vedomí. Dôvod „V poslednom období asi od 16.2. sa mi pán K. S.C. vyhráža likvidáciou mojej osoby mafiou z Popradu alebo Košíc. Vyhráža mi aj predajom mojej nehnuteľnosti v M. alebo jej vypálením chlapcami z Michaloviec. Silnými chlapcami mi pohrozil aj v reštaurácii „. J.“ pred svojim obhajcom pánom Čurillom a mojím synom Y.. Ďalej sa vyhrážal, že ma zoberú nejakí silní chlapci za mesto a tam podpíšem všetko, čo budú chcieť. Ak by sa stalo niečo mne alebo mojej rodine a bude naplnená niektorá z týchto hrozieb, hľadajte za tým pána K. S.. V Prešove 23.2.2012. Y. A..“
33. Žalovaný na 1. rade na pojednávaní dňa 16.2.2015 poukázal na to, že on sa aj po prevode nehnuteľnosti cítil byť vlastníkom pozemkov a na nich podnikal. Pre jeho podnikanie bolo potrebné uzatvoriť nájomnú zmluvu, keďže na pozemkoch ako vlastník bol zapísaný žalovaný v 2. rade a firma, ktorej prenajal pozemky, s touto firmou potreboval uzatvoriť nájomnú zmluvu. Za týmto účelom mu žalovaný v 2. rade dal plnú moc na všetky plnenia, ktoré boli potrebné k takémuto podnikaniu s tým, že všetky výnosy z takéhoto podnikania sú žalobcu v 1. rade a že všetky práva sú tiež v jeho kompetencii. Žalovaný v 1. rade tiež tvrdil, že tieto pozemky kúpil za peniaze svojich rodičov. Rodičia v tej dobe predávali rodinný dom pri Košiciach a tak disponovali peniazmi. Navyše od roku 1990 žalovaný v 1. rade podniká, jeho firma je flexibilná a v tej dobe vykazovala veľké zisky. Žalovaný v 2. rade mu dal všetky kompetencie, čo sa týkalo výnosov a podnikania alebo aj prípadného predaja týchto pozemkov, dal mu ďalšiu plnú moc keď boli u notára. Keď mu naznačil, že časť pozemkov by sa mohla predať, ale keďže on je zapísaný ako vlastník pozemkov, potrebuje plnú moc, s tým žalovaný v 2. rade nemal absolútny problém. Plnú moc mu dal a ďalšiu plnú moc bez problémov udelil jeho otcovi, lebo ho veľmi dobre poznal. Keď sa dohodli, že by bolo vhodné, aby otec mal takúto plnú moc pre prípad, keby sa mu niečo stalo po zdravotnej stránke. Okrem toho existuje ešte listinný dôkaz o tom, že sa žalovaný v 2. rade
zrieka práva. Spísali to spoločne, dali overiť u notára s obsahom, že sa vzdáva generálne všetkých práv súvisiacich s predajom výnosov z peňazí so všetkým, čo súvisí s LV č. XXXX, kde sú tieto parcely. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že po tom, keď sa dozvedel, že jeho pozemky previedol žalovaný v 2. rade na žalovaného v 3. rade, on kontaktoval JUDr. Čurillu s tým, že čo má robiť a on mu navrhol, aby uzatvoril kúpnu zmluvu a kúpil si tieto pozemky naspäť a sám mu vyhotovil kúpnu zmluvu a zaslal mu ju mailom. V tomto návrhu kúpnej zmluvy bola kúpna cena 65 000 eur, na druhý deň už 70 000 eur. Žalovaný v 1. rade následne zorganizoval stretnutie so žalovaným v 2. rade, ktorého sa pýtal, ako mohol predať jeho pozemky, na čo mu žalovaný v 2. rade povedal, že nemal inú možnosť, lebo by prišiel o celý svoj majetok a navrhol mu, aby kúpil pozemky s tým, že on uzná, že mu dlhuje 65 000 eur a že mu ich bude splácať po celý zvyšok života. Zároveň mu napísal čestné prehlásenie.
34. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v lete 2007 ho oslovil p. Q., ktorý mu ponúkol na predaj dva pozemky v lokalite Prešov, ktoré veľmi rýchlo potreboval predať, potreboval peniaze. On v tej chvíli takú hotovosť nevedel dať dokopy. Navrhol p. Q., že skúsi osloviť p. S., či náhodou nebude mať o tieto pozemky záujem. Stretli sa, dohodli a v 06/2007 p. S. odkúpil pozemky od p. Q. za peniaze, ktoré mu dali jeho rodičia z predaja ich domu v Košiciach. S ním sa potom rozprávali, že pokiaľ p. S. bude mať záujem niekedy tie pozemky predať, takže ich ponúkne jemu. Tak sa aj stalo v lete roku 2008, kedy mu tieto pozemky ponúkol na predaj. On sa o tom porozprával s rodinou a vysvetlil im, že sú indície, že cez tieto pozemky povedie diaľnica. Tak sa snažili nájsť spôsob, našli ho, peniaze si požičali - od Prvej stavebnej sporiteľne, od známeho a dali sme dokopy 1 550 000 Sk. Stretli sa vo firme U., kde bol prítomný aj p. Q., predložil zmluvu, ktorú podpísali a s p. S. išli na poschodie, kde v jeho kancelárii mu vyplatil požadovanú hotovosť, ktorú vložil do trezoru v kancelárii a potom išli p. Q. a S. na notársky úrad podpísať zmluvu a potom riešili kataster. Pri odovzdávaní peňazí nebol nikto prítomný, p. S. si neželal, aby sme o tom niekomu rozprávali. V roku 2009 zisťoval, čo s pozemkami bude, s p. S. išli na Jarkovú ulicu, kde sídli SSC za p. Š., ktorého pozná p. S. a tam sa uistili, že cez tieto pozemky pôjde diaľnica. V januári 2010 sa tieto dva pozemky rozdelili na štyri menšie. V marci 2010 ho oslovil p. S. s tým, žeby bolo vhodné mu udeliť plnú moc na predaj dvoch pozemkov SSC. S tým, že vedeli, že má kamaráta, ktorý pozná riaditeľa na SSC a že môže vyjednať lepšiu cenu. S tým sa dalo len súhlasiť, bolo to múdre. Tak mu udelil plnú moc. Potom sa nedialo nič, keď sa opýtal, či sa niečo deje s tými pozemkami, tak mu povedal, že sa nič nedeje. Až v novembri 2011 ho zasa požiadal p. S. udeliť plnú moc otcovi na prenájom dvoch pozemkov, ktoré zostali. Prejavila o to záujem SSC na uskladnenie svojich strojov, materiálu. Tak v novembri 2011 udelil plnú moc na prenájom dvoch pozemkov. Až v decembri sa stretol s p. Q. a ten mu povedal, že je bohatý, lebo dva pozemky predal a dva prenajal. On o tom nemal žiadnu vedomosť, p. S. ho o tom neinformoval. Keď sa ho na to pýtal, v tej dobe komunikovali menej a menej, pomaly ani vôbec, poprosil p. Q., nech to overí a on mu povedal, že je to tak, pozemky sú predané. On nevedel za koľko. Jeho syn mal dlžoby a tak v januári 2012 navštívil p. N., kde mu povedal o dvoch pozemkoch, ukázal mu LV a on si to overil na počítači, vysvetlil mu, že tieto pozemky boli využívané do konca roka 2011 firmou E., ktorá ich mala v prenájme a v tejto dobe sú už prenajaté SSC. Sadli do auta a on p. N. ukázal, o ktoré pozemky sa jedná s tým, že prejavil záujem, tak mu tie dva pozemky daroval darovacou zmluvou. Potom sa ešte vrátili na ten pozemok, tam sa jednalo o príjazdovú cestu, lebo tam bola jediná, tak mu vysvetlil, že tá bola v prenájme firme BIMPEX, s ktorou je dohoda stále možná a tá zmluva sa dá obnoviť. Týmto spôsobom doriešili ich finančné problémy u p. N.. Darovacia zmluva bola podpísaná a on to bral, že doriešili ich problémy. Tu začali problémy s p. S., inicioval stretnutie U GRÉKA, kde bol prítomný p. Č., p. S., on a jeho syn. Tam sa p. S. dožadoval, že má na neho prepísať svoj dom v Tušiciach. Nemal dôvod s tým súhlasiť a tam už padali silné slová, že ho vraj navštívia chlapci z Popradu a tým on podpíše, čo bude on chcieť. Alebo odznela druhá varianta, že chlapci z Michaloviec mu vypália dom. Začalo to byť vážne, p. S. vo februári 2012 inicioval stretnutie v reštaurácii na Sekčove C.. Táto pesnička sa opakovala ešte aj s tým, že má priznať dlh 65 000 eur. Vie, že začal písať nejaký papier, avšak mal vypité, ale keď si uvedomil, čo sa udialo, tak ten papier nepodpísal a bez slova a bez nejakých výsledkov odišiel. S p. S. sa stretli ešte raz u p. N., bolo to v marci 2012 s tým, že požadoval, aby sa zrušila darovacia zmluva, ale ani on a ani p. N. s tým nesúhlasil. Tak ho p. S. zobral do auta, že pôjdú k jeho ekonómke a tam podpíše nejaký papier a že keď ho podpíše, že sa to nejako urovná, utíši. V aute znova prízvukoval svoje slová o chlapcoch z Popradu alebo Michaloviec. Vo februári 2012 napísal vyhlásenie, že sa bojí o svoj život, lebo toto už bolo tretí krát vyhrážanie jeho osobe, jeho rodine, že to bude zlé. Napísal vyhlásenie, ktoré bolo overené u notárky, bolo to 23.2.2012. V tejto dobe sa vedú žaloby proti p. S., že si privlastnil za predaj jeho dvoch pozemkov 422 000 eur a proti Jánovi S., že si privlastnil za prenájom jeho dvoch pozemkov 35 000 eur. Vo vzťahu k listine ba čl. 223 spisu žalovaný v 2. rade uviedol, že listinu osobne nevypisoval, ale podpísal ju s tým, bolo to na žiadosť p. S., že
bude lepšie, keď tam napíšu, že boli prítomní rodičia pri odovzdaní peňazí, aby v prípade potreby mohli vypovedať na súde. On ju ani nemal možnosť prečítať. Videl ju, až keď mu pán doktor volal a ukázal ju vytiahnutú zo spisu, bližšie ju neštudoval, pretože bola podpísaná zo strachu, bez toho, aby čo i len riadok tejto zmluvy videl pri podpise. S tými
35. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že na prelome rokov 2011/2012 ho navštívil p. Y. A., aby dal do poriadku rodinné dlžoby. Keďže nemal on ani jeho rodina peniaze na vyplatenie svojich dlžôb, oboznámil ho, že je vlastníkom dvoch pozemkov na Budovateľskej ulici a predložil mu aj listy vlastníctva, z ktorých nesporne vyplývalo, že je výlučným vlastníkom týchto pozemkov. Na týchto listoch vlastníctva v tejto dobe neviazli žiadne ťarchy ani iné poznámky, ktoré by spochybňovali jeho vlastnícke práva. Taktiež ho oboznámil, že v minulosti bol vlastníkom ďalších dvoch pozemkov, ktoré predal Slovenskej správe ciest, čiže štátu. Tie pozemky mu aj osobne ukázal, pričom na tvare miesta ho oboznámil aj so špecifikáciami pozemkov, resp. prístupu, zoznámil ho so zástupcami firmy, ktorá umožňovala práva prechodu. Taktiež ho oboznámil, že tieto dva pozemky, ktorých je on vlastníkom, prenajíma Slovenskej správe ciest. Keďže Slovenská správa ciest nemala pochybnosti o jeho výlučných vlastníckych právach, tak to nemal ani on. Následne navrhol, že tie pozemky prevedie na neho za účelom vysporiadania týchto dlžôb. Právny zástupca žalovaného v 3. rade R.. T. pripravil listiny, ktorými previedol pozemky na neho, čím sa stal výlučným vlastníkom týchto pozemkov. Po nejakej dobe, keď už bol vlastníkom týchto pozemkov, ho navštívil vo firme p. K. S., kde prejavil záujem odkúpiť tieto pozemky na svoju spoločnosť U. L.. To znamená, že p. S. nikdy nespochybňoval jeho vlastnícke práva, ale prišiel za ním, že má záujem o odkúpenie týchto pozemkov. Počas konzultácie s p. S. nikdy nespochybňoval jeho vlastnícke práva, tieto rozhovory boli iba o príprave kúpno-predajných zmlúv za účelom odpredaja. P. K. S. požiadal ich spoločného právneho zástupcu JUDr. Čurillu, aby tieto kúpno-predajné zmluvy, ktoré JUDr. Čurilla im následne obom zaslal e-mailom na preštudovanie. Ani p. S. a ani on nemali výhrady k nim, dohodli si deň podpisu zmluvy v jeho firme na Budovateľskej ulici. Keď prišiel za p. S., chcel meniť nejaké podmienky v zmluve, s čím on nesúhlasil, preto v tento deň nedošlo ku podpisu kúpno- predajnej zmluvy. Pán A. mu nikdy nespomínal, že mal s týmito pozemkami problémy. Vychádzal z toho, že z ním predložených listov vlastníctva jasne vychádzalo, že je nesporným a výlučným vlastníkom, na týchto pozemkoch neviazli žiadne ťarchy, ani žiadne či už obmedzujúce alebo iné poznámky, ktoré by spochybňovali jeho vlastníctva. Takisto ho oboznámil s nájomnou zmluvou voči Slovenskej správe ciest, z ktorej usudzoval, že aj štát v zastúpení SSC si preveril, že je výlučným vlastníkom a že tam nie sú žiadne pochybnosti o jeho vlastníckych právach k týmto pozemkom. Z logického hľadiska, ak by mal nejaké pochybnosti, že k týmto pozemkom sa viažu nejaké nezrovnalosti, nikdy by nepristúpil na ich prevod na jeho osobu.
36. Svedok R.W. S. (otec žalovaného v 1. rade) na pojednávaní uviedol, že predali rodinný dom pri Košiciach, takže peniaze mali. S manželkou sa rozhodovali, zavolali aj deti, že dom je predaný, syn mal kde bývať. Syn keď vyštudoval, začal podnikať. Peniaze dostal pre celú rodinu, nevestu bral ako vlastné dieťa. Synovi dával peniaze po častiach, keď ich potreboval. Spolu to mohlo byť 1 milión korún. Chcel pomôcť svojmu synovi, neveste a vnukom. Oni sa rozviedli pre somarinu, on sa venoval veľa firme. Svedok v žiadnom prípade nevidel, aby p. A. vyplácal peniaze za pozemky. On nemal peniaze, bol chudobný človek, až ho ľutoval. Keď prišiel k jeho synovi do firmy, p. A. tam stále vysedával. Jedného dňa prišiel s pozemkami. Nevidel, aby A. dával nejaké peniaze, v žiadnom prípade. Keď ho raz viezol z firmy na Jarkovú ulicu, vtedy ho prosil o právnu radu. Syn napožičiaval také množstvo peňazí za vysoké úroky, vtedy mu došlo, že to nie je dobré. Vtedy zavolal synovi, aby to s tými pozemkami uložil na poriadok. A. povedal, že nie je problém. Išli k notárovi, že on môže disponovať s pozemkami. On mohol na druhý deň tie pozemky previesť na seba alebo na dcéru, ale neurobil to. Syn mu potom vravel, že keď bol na katastri, ich pozemky sú darované, nie predané, je tam darovacia zmluva. Vtedy bol nahnevaný, že sa nechal nachytať.
37. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:
38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 143a ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
39. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
40. Podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade za trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol sporné nehnuteľnosti
od manželov Q. za kúpnu cenu 1 550 000 Sk. Výsluchom svedka - otca žalovaného v 1. rade ako aj výpoveďou žalovaného v 1. rade mal za preukázané, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností pochádzali z väčšej časti od otca žalovaného v 1. rade, ktorý odpredal rodinný dom v Košiciach. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že synovi a jeho rodine daroval približne 1 milión korún. Podľa tvrdení žalovaného v 1. rade išlo asi o 95 % kúpnej ceny. V zmysle ustálenej judikatúry, ak sa na získanie veci použijú čo aj len sčasti prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude vec patriť do BSM (C.). Z uvedeného dôvodu súd považoval nehnuteľnosti za patriace do BSM.
42. Pokiaľ ide o Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 14.12.2011, v ktorej žalobkyňa vyhlásila, že sporné nehnuteľnosti nikdy nepatrili do BSM účastníkov dohody, súd považuje predmetnú dohodu v tejto časti za neplatný právny úkon. Dohodu o modifikácii BSM možno uzavrieť po vzniku manželstva a to len do budúcna. Takáto dohoda sa nemôže vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzavretím tak ako to bolo v tomto prípade a to z dôvodu, že takouto dohodou nemožno zasahovať do už vzniknutých vlastníckych práv. Navyše na platnosť dohody o modifikácii BSM sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, ktorá v danom prípade dodržaná nebola. Uvedené má za následok, že dohoda o vyporiadaní BSM je v tejto časti absolútne neplatná a sporné nehnuteľnosti by tak mali patriť do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Vzhľadom k tomu, že v lehote troch rokov od zániku BSM nedošlo ohľadom týchto nehnuteľností k vysporiadania dohodou ani rozhodnutím súdu, predmetom sporu bolo tak ako to súd uznesením zo dňa 6.5.2013 pripustil, určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade s poukazom na § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
43. V ďalšom súd skúmal platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2008, ktorou žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že kúpna zmluva bola robená iba „naoko“, lebo chcel nehnuteľnosti vyňať spod režimu BSM, chcel ich pre seba a že kúpna cena mu nikdy nebola žalovaným v 2. rade vyplatená. Tu je dôležité poukázať na časové a skutkové okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 6.10.2008 a hneď nasledujúci deň bol podaný návrh na rozvod manželstva. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dozaista neboli ideálne. Je preto uveriteľné, že žalovaný v 1. rade sa nechcel deliť so žalobkyňou a previedol tak tieto nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v 2. rade v tej časti, pokiaľ tvrdil, že kúpnu cenu vyplatil žalovanému v 1. rade. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli so žalovaným v 1. rade veľmi dobrí priatelia, žalovaný v 1. rade mu 100% dôveroval. Túto skutočnosť žalovaný v 2. rade nerozporoval ako ani to, že mu finančne vypomáhal. O veľmi dobrých, až bratských vzťahoch medzi nimi svedčí aj svedecká výpoveď JUDr. Q.. Za situácie, ak žalovaný v 1. rade nechcel do masy BSM zahrnúť sporné nehnuteľnosti, tak tieto previedol na žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej ceny, žalovaný v 2. rade uviedol, že si zobral pôžičku od Prvej stavebnej sporiteľne a časť mu požičali synovia, resp. rodina. Žalovaný v 2. rade o tvrdených skutočnostiach nepredložil žiaden dôkaz, napr. úverovú zmluvy s bankou, výpisy z účtu a pod. Navrhol ako svedka vypočuť svojho syna Y., napokon na tomto výsluchu netrval zo zdravotných dôvodov. Ďalších svedkov, ktorí by mu dosvedčili pôžičku na kúpu nehnuteľností, vypočuť nenavrhol. Navyše v tom čase pracoval ako nočný vrátnik a niekedy nemal peniaze ani na bežné veci, žalovaný v 1. rade mu poskytoval rôzne pôžičky. Súd nemohol uveriť jeho tvrdeniam ani z dôvodu, že v konaní bolo tvrdené a nerozporované, že jeho syn Y. mal veľké finančné problémy, čo napokon viedlo žalovaného v 2. rade, že sporné nehnuteľnosti daroval žalovanému v 3. rade na vyplatenie synových dlhov. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že k vyplateniu finančných prostriedkov došlo v kancelárii žalovaného v 1. rade. V spise sa nachádza jeho vyjadrenie (čl. 223), v ktorom mal vyhlásiť, že k odovzdaniu kúpnej ceny došlo za prítomnosti rodičov žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní toto svoje vyjadrenie odmietol s tým, že podpísal ho na žiadosť žalovaného v 1. rade, že aby v prípade sporu mohli rodičia vypovedať na súde. Otec žalovaného poprel, aby niekedy videl odovzdanie kúpnej ceny žalovaným v 2. rade žalovanému v 1. rade. Ani svedok JUDr. Q. nepotvrdil, aby bol prítomný pri odovzdaní peňazí. O odovzdaní kúpnej ceny nebol vyhotovený ani žiadny doklad, napr. príjmový alebo výdavkový pokladničný doklad. Za takejto situácie, že malo dôjsť k odovzdaniu peňazí medzi „štyrmi očami“ je preto len ťažko uveriteľné, aby si účastníci nevyhotovili o tom písomný doklad. Navyše nič im nebránilo odovzdať peniaze za prítomnosti svedka JUDr. Q.Á., ktorý bol pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú aj vyhotovoval a potom šiel so žalovaným v 1. rade overiť podpis ako aj na kataster. O tom, že išlo o zmluvu fingovanú svedčí napokon aj to, že žalovaný v 1. rade sa aj po prevode vlastníckeho práva na žalovaného v 2. rade správal ako vlastník sporných nehnuteľností, bral z nich úžitok, uzatváral nájomné zmluvy. Dokonca na základe splnomocnenia zo dňa 11.3.2010 bol oprávnený zastupovať žalovaného v 2. rade pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predaja jeho
majetku - pozemkov zapísaných na LV XXXX. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na strane účastníkov kúpnej zmluvy chýbala vážnosť vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu z 6.10.2008, preto súd vyhodnotil predmetný právny úkon ako absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne súd tu vidí aj obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva svojim účelom a cieľom obchádzala práva žalobkyne ako spoluvlastníčky.
44. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorou žalovaný v 3. rade namietal, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote do troch rokov od zániku BSM, súd poukazuje na to, že po pripustení zmeny žaloby je predmetom sporu žaloba, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred tzv. relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Na absolútnej neplatnosti zmluvy nič nemení skutočnosť, že zmluva je súčasne postihnutá ďalšou vadou, s ktorou zákon spája relatívnu neplatnosť (uznesenie NS ČS sp. zn. 22 Cdo 1206/2001 z 8.10.2001).
45. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa 6.10.2008 za neplatný právny úkon, žalovaný v 2. rade nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade darovacou zmluvou zo dňa 23.1.2012. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010 z 30.3.2011). V judikatúre sa vyskytli aj iné právne názory a to v prospech dobromyseľného nadobúdateľa, avšak vždy súd prízvukuje, že je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti jednotlivých prípadov (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3.5.2017). V tomto prípade má súd za to, že ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a zásada právnej istoty majú prednosť pred prípadnou dobromyseľnosťou žalovaného v 3. rade, keďže žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného v 2. rade a nijako nemohla ovplyvniť prechod vlastníckeho práva ani (ne)vyplatenie kúpnej ceny.
46. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 3. rade súd poukazuje, že v čase podania žaloby bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností a tak rozsudkom súdu by jeho vlastnícke právo bolo dotknuté, preto správne žalobkyňa ako žalovaného označila aj žalovaného v 3. rade.
47. Pokiaľ ide o ďalších nadobúdateľov nehnuteľností (v súčasnosti sú sporné nehnuteľnosti zapísané na spoločnosť vevo, s.r.o.), súd poukazuje na to, že títo neboli dobromyseľnými nadobúdateľmi, lebo ako to vyplýva z LV č. XXXX, bola uvedená poznámka o prebiehajúcom spore na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/57/2012. V zmysle 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, resp. o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Aj v zmysle súčasne platného a účinného Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Z uvedených dôvodov je výrok rozsudku záväzný aj pre všetkých nadobúdateľov sporných nehnuteľností, lebo návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný v čase, keď na LV bola zapísaná poznámka o spore o určenie vlastníckeho práva.
48. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, každému v podiele 1.
49. Súd nevykonal dôkaz oboznámením sa so zvukovým záznamom predloženým žalovaným v 1. rade so stretnutia medzi žalovaným v 1. rade, žalovaným v 2. rade, jeho synom a právnym zástupcom žalovaného v 1. rade, lebo mal pochybnosti o zákonnosti získaného dôkazu. Zároveň mal za to, že doteraz vykonané dokazovanie je dostatočné pre vecné posúdenie a spravodlivé rozhodnutie veci.
50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).