Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale W. B. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 36301-5/2019-BA zo 21.05.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 36301-5/2019-BA zo 21.05.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 21272/2018-KEM-DvN z 19.12.2018 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 19.12.2018, ako orgán verejnej správy príslušný na rozhodnutie podľa piateho bodu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , zákona o sociálnom poistení a na ustanovenie čl. 61 ods. 1, 2,5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňom 08.10.2018 zaradil žalobcu do evidencie uchádzača o zamestnanie. Dňa 07.11.2018 si žalobca v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, potvrdenie kompetentnej inštitúcie členského štátu EÚ- Nórske kráľovstvo, pracovná zmluva, výplatné pásky, čestné prehlásenie manželky, že v Nórskom kráľovstve pracovala, potvrdenie o pobyte, rozhodnutie o kúpe nehnuteľnosti, cestovné doklady, rodné listy detí, čestné prehlásenie o návšteve predškolského zariadenia detí v Nórskom kráľovstve, rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka. V posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 08.10.2014 do 07.10.2018 bol na území Slovenskej republiky nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie ste preukázali doby poistenia v nezamestnanosti: od 08.10.2014 do 17.07.2015, od 01.01.2016 do

14.08.2016, od 15.08.2016 do 06.09.2016, od 07.09.2016 do 02.07.2017, od 03.07.2017 do 28.07.2017, od 29.07.2017 do 21.12.2017, od 22.12.2017 do 07.01.2018, od 08.01.2018 do 30.09.2018, 1287 dní.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ďalej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku konštatovala:

„Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania Vašich pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činností na území iného členského štátu Európskej únie dospela Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, k nasledovným záverom: Celková dĺžka pobytu (5 rokov) a stabilita zamestnania (práca pre jedného zamestnávateľa) v Nórskom kráľovstve boli vyhodnotene silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré ste uviedli ako väzby k Slovenskej republike. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že počas dlhodobého výkonu zamestnania v Nórskom kráľovstve ste sa spolu s manželkou a deťmi (mladšie narodené v Nórskom kráľovstve) dlhodobo zdržiavali, bývali a trávili svoj pracovný i mimopracovný čas, platili zákonné odvody a dane v Nórskom kráľovstve. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát Vášho bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Vzhľadom na to, že ste bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žalobcu na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na Vás nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

3. Žalobca dňa 28.01.2019 podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom argumentoval nasledovne:

„Žiadateľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky nepretržite od narodenia. Po uzavretí manželstva si s manželkou O. nemohli dovoliť zabezpečiť vlastné bývanie a bývali u rodičov manželky v ich 3-izbovom byte. Aj napriek snahe všetkých v byte bývajúcich nemali tam zabezpečené súkromie a po narodení syna sa potreba vlastného bývania stala ešte markatnejšia. Po zvážení všetkých alternatív získania finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastného bytu sa rozhodli pre prácu v zahraničí, teda na prechodnú dobu vycestovať do zahraničia a zarobiť si finančné prostriedky na kúpu bytu, aby si zabezpečili vlastné bývanie a v budúcnosti nemuseli splácať hypotekárny úver. Do Nórskeho kráľovstva vycestoval uchádzač o dávku sám 09.09.2013 a až keď získal prácu a až po nadobudnutí presvedčenia o možnosť zamestnania sa manželky v zahraničí sa dohodli, že do Nórskeho kráľovstva vycestuje aj manželka. Počas pobytu v Nórskom kráľovstve sa na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2017 nadobudli ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva byt na N. XX Q. O.. Trvalé bydlisko žiadateľa o dávku bolo vždy na území SR, nikdy nemal ani úmysel ho meniť. Počas zamestnania v zahraničí býval v podnájme a jeho bývanie tam malo len prechodný charakter. Žiadateľ o dávku pravidelne cestoval domov na Slovensko, pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Ponechal si vo vlastníctve svoje motorové vozidlo, ktoré poskytol len do nájmu pánovi Q. Š. a U. C.Ó., pričom osobne každoročne zabezpečoval garančné servisné prehliadky motorového vozidla. Pricestoval na Slovensko na svadbu či bol krsným rodičom dňa 23.11.2014 C. C. a dňa 28.08.2016 Y. C., či na iné udalosti v rodine, napr. aj potreby. Obdobie, počas mimosezónnej prevádzky u zamestnávateľa v Nórskom kráľovstve od novembra do januára trávil s celou rodinou na Slovensku. O tom, že dôvodom jeho práce v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov a že nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia SR dosvedčuje aj tým, všetky svoje finančné úspory smeroval na Slovensko. Počas celej doby mal len jeden osobný účet vedený na Slovensku v SLPS, a.s.. Na území Slovenska mal svojich lekárov u ktorých mal zdravotné karty. V Nórskom kráľovstve žiadateľ o dávku nemal v úmysle zotrvať a žiť tam dlhodobo, jeho okruh známych bol len z pracovného kolektívu a nevytvoril mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré mal a má na území Slovenska v mieste svojho bydliska a v mieste svojho bydliska jeho manželky, ako aj v blízkom okolí, keď aj preukázal, že na Slovensku sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, v slovenskom peňažnom ústave mal a má vedený účet, na Slovensku mal a má zdravotné karty u všeobecného lekára a stomatológa, na Slovensku prihlásil syna do 1. ročníka základnej školy, nezbavil sa vlastníctva ostatných hnuteľných vecí (každoročne osobne zabezpečoval kontroly STK a emisné kontroly na motorovom vozidle EVČ O.). Jeho prechodný pobyt v zahraničí

bol založený často na ekonomickom podklade, keď potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania pre svoju rodinu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadateľ o dávku navrhuje, aby v rámci odvolacieho konania boli zohľadnené a posúdené vo vzájomných súvislostiach.“

4. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava preskúmavaným rozhodnutím 36301-5/2019-BA zo dňa 21.05.2019 ako odvolací správny orgán rozhodol podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, číslo: 21272/2018-KEM-DvN, zo dňa 19.12.2018, tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Vo svojom rozhodnutí žalovaná okrem iného uviedla nasledovné dôvody neuznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti.

„V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.j. údajov a skutočností, známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov a aj v Čestnom vyhlásení k preukázaniu zachovania bydliska na území SR, zo dňa 07.11.2018. Pri posudzovaní bydliska navrhovateľa bolo prihliadnuté aj na všetky dokumenty, ktoré predložil v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti. V druhostupňovom konaní boli zohľadnené aj skutočnosti uvedené navrhovateľom v odvolaní. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ sa podľa údajov uvedených vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska, zo dňa 07.11.2018, zdržiaval na území Nórska v období od septembra 2013 do septembra 2018, t.j. 5 rokov. b) situáciu navrhovateľa vrátane:

- povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska, zo dňa 07.11.2018, navrhovateľ uviedol, že v Nórsku pracoval v jednom pracovnom pomere, trvajúcom od 20.09.2013 do 27.09.2018, t.j. 5 rokov, pričom tento pracovný pomer nemal dočasný pomer nemal dočasný ani sezónny charakter. V zmysle formulára U1 (bod 3.4), zo dňa 31.10.2018, bol tento pracovný pomer navrhovateľa ukončený z dôvodu výpovede zamestnanca. Na základe uvedených skutočností možno navrhovateľovu pracovnú situáciu v Nórsku jednoznačne hodnotiť ako stabilnú s prioritnou orientáciou na nórsky pracovný trh.

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - podľa Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia bydliska, zo dňa 07.11.2018, sa navrhovateľ na území Nórska zdržiaval s najbližšími osobami - manželkou a dvoma maloletými deťmi (jedno z nich narodené v Nórsku). Na území Slovenska sa zdržiavali jeho rodičia, za ktorými sa vracal 6-krát ročne. Uvedenú periodicitu návratov však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal (v konaní o nároku o dávku v nezamestnanosti predložil cestovné doklady, z ktorých je zrejmé, že spolu s rodinou sa na Slovensko vrátil jedenkrát, a to v roku 2017 na 26 dní, taktiež spolu s rodinou uskutočnil cesty z prístavu Nynäshamn do prístavu Gdansk v roku 2014 a 2016 a túto cestu uskutočnil aj bez rodinných príslušníkov v roku 2018).

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti predložil navrhovateľ Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, doklady, z ktorých je zrejmé, že v roku 2017 nadobudol spolu s manželkou do vlastníctva nehnuteľnosť - byt na Slovensku. V zmysle Čestného vyhlásenia k preukázaniu zachovania bydliska na území SR, zo dňa 07.11.2018, počas pobytu v Nórsku býval navrhovateľ spolu s rodinou v podnájme. Bytovú situáciu v Nórsku považuje odvolací orgán za primeranú pomerom, kedy manželia spoločne s maloletými deťmi v prenajatej nehnuteľnosti žili, uhrádzali spoločné náklady a tvorili spoločnú domácnosť.

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (navrhovateľ bol zamestnaný na území Nórska, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Nórsko).

V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného

obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľove najbližšie osoby - manželka a maloleté deti sa zdržiavali spolu s ním v Nórsku. V súlade s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12.06.2019, boli celková dĺžka pobytu, orientácia na nórsky pracovný trh vrátane stability zamestnania na území Nórska, prítomnosť najbližších osôb (manželky a maloletých detí) v Nórsku, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti a motorového vozidla na Slovensku, pravidelné návraty na Slovensko za rodinnými príslušníkmi, úmysel vrátiť sa na Slovensko, zachovaný účet na Slovensku, zdravotné záznamy u lekárov na Slovensku, prihlásenie syna na základnú školu na Slovensku), ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval (aj s najbližšími osobami), býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Nórska a poberal sociálne dávky podľa nórskych právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného zamestnania práve na území Nórska. Za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci, Sociálna poisťovňa, ústredie, dňa 6. marca 2019, požiadala príslušnú nórsku inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov navrhovateľa počas jedného zamestnania na území Nórska. Dňa 16. apríla 2019 bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená odpoveď príslušnej nórskej inštitúcie, v zmysle ktorej navrhovateľ požiadal o dávku v nezamestnanosti na území Nórska dňa 19. januára, avšak táto jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedostatku predložených dokladov. Z odpovede príslušnej nórskej inštitúcie nevyplýva, že by zastávala iný názor vo veci bydliska navrhovateľa ako Sociálna poisťovňa. Nakoľko sa teda nejedná o spor inštitúcií v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, je posúdenie bydliska výlučne v právomoci tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, t.j. Sociálnej poisťovne. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nórska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.“

5. Ďalej v preskúmavanom rozhodnutí zo 21.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava argumentovala v nadväznosti na obsah bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku nasledovne:

„V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. V konaní o navrhovateľom nároku na dávku v nezamestnanosti bolo pri posudzovaní miesta jeho bydliska prihliadnuté aj na ostatné namietané skutočnosti (ponechanie účtu na Slovensku, smerovanie všetkých finančných úspor na Slovensko, ponechanie zdravotných záznamov u lekárov na Slovensku). Uvedené sú skutočnosti, ktoré sú nápomocné pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby, avšak v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia len dokresľujú situáciu dotknutej osoby nie je možné na ne nahliadať ako na rozhodujúce skutočnosti, ktoré jednoznačným spôsobom preukazujú miesto bydliska dotknutej osoby. Významnejším ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v súlade s ktorým bolo posúdené bydlisko navrhovateľa. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho

nariadenia (5 rokov) aj situácia navrhovateľa - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nórsku, orientácia na nórsky pracovný trh, prítomnosť najbližších osôb v Nórsku, plnenie daňových povinností na území Nórska a poberanie dávok podľa nórskych právnych predpisov) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľ si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Nórska nezachoval. V odvolaní navrhovateľ namieta, že nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenska. V tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktorí vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, na základe ktorého je možné jednoznačne usúdiť, že navrhovateľ si bydlisko na Slovensku počas pobytu v Nórsku nezachoval. Nakoľko o mieste bydliska navrhovateľa uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

II.

Správna žaloba

6. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 36301-5/2019-BA zo dňa 21.05.2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 24.07.2019 správnu žalobu, v ktorej uviedol nasledovné námietky:

„Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za nesprávne a nezákonné a v zákonom stanovenej lehote žiada súd o jeho preskúmanie z týchto podstatných dôvodov:

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takého doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.“

7. Žalobca ďalej v správnej žalobe zo dňa 24.07.2019 uvádza:

„Na základe vyššie citovaných nariadení žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej nie je správne a že splnil zákonný nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti v súlade s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Posúdenie žalovanej, že žalobca nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky nie je zákonné, ani správne, nie je ničím podložené a takýto záver nie je možné oprieť o zákonnú úpravu obsiahnutú v nariadení Európskeho parlamentu. Žalovaná výklad čl. 1 písm. j Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z ktorého vyplýva, že „bydlisko“ znamená miesto kde osoba zvyčajne býva vykladá subjektívne v neprospech žalobcu. Ak žalovaná svoj subjektívny výklad pojmu „bydlisko“ opiera o skutočnosť, že vraj požiadala príslušnú nórsku inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území Nórska, tak podľa názoru žalobcu uvedený postup nemá oporu v zákone. A to najmä z dôvodu, že rozhodnutie o dávke podľa platného zákona prislúcha na základe zákona žalovanej a tá má rozhodovať na základe predložených listinných dôkazov a v žiadnom prípade nie na základe obsahu listu úradu

cudzieho štátu, ktorého obsah nie je verifikovaný. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, čo bolo obsahom žiadosti žalovanej, či išlo vôbec o zaujatie stanovisko príslušnej inštitúcie v Nórsku k určeniu bydliska a centra záujmov žalobcu, preto že obsah žiadosti žalobcovi nikdy nebol poskytnutý k nahliadnutiu a nebol ani prenesený do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Rovnako aj písomné oznámenie spomínanej Nórskej strany zo dňa 16.04.2019 nie je možné obsahovo verifikovať a preto nie je možné objektivizovať, či úsudok žalovanej vyvodený z obsahu nórskej inštitúcie má vôbec reálny základ, teda že je správny a zhodný s názorom Sociálnej poisťovne (bol v žiadosti žalovanej vyslovený jej právny názor, že vo veci bydliska žalobcu a tento mu nórska strana potvrdila, ak áno na základe akých zákonných ustanovení a pod.) Teda žalobcovi nie je známy obsah listu žalovanej adresovaný nórskej strane a nie je mu známy obsah listu, ako odpovede nórskej strany, a nie je mu známe, z akých podkladov nórska inštitúcia vychádzala, ako ich zhromažďovala a či tieto informácie boli vôbec právne relevantné a použiteľné pre konanie žalovanej na základe o sociálnom poistení. Žalobca má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky nepretržite od narodenia. Po uzavretí manželstva si s manželkou O. nemohli dovoliť zabezpečiť vlastné bývanie a bývali u rodičov manželky v ich 3-izbovom byte. Aj napriek snahe všetkých v byte bývajúcich, nemali tam zabezpečené súkromie a po narodení syna sa potreba vlastného bývania stala ešte markantnejšia. Po zvážení všetkých alternatív získania finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastného bytu sa rozhodli pre prácu v zahraničí, teda na prechodnú dobu vycestovať do zahraničia a zarobiť si finančné prostriedky na kúpu bytu, aby si zabezpečili vlastné bývanie a v budúcnosti nemuseli splácať hypotekárny úver. Do Nórskeho kráľovstva žalobca vycestoval sám 09.09.2013 a až keď získal prácu a až po nadobudnutí presvedčenia o možnosť zamestnania sa manželky v zahraničí sa dohodli, že do Nórskeho kráľovstva vycestuje aj manželka. Počas pobytu v Nórskom kráľovstve na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2017 nadobudli ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva byt na N. XX Q. O.. Trvalé bydlisko žiadateľa o dávku bolo vždy na území Slovenskej republiky, nikdy nemal ani úmysel ho meniť a ani ho zmeniť. Počas zamestnania v zahraničí býval v podnájme a jeho bývanie tam malo len prechodný charakter. Žalobca o dávku pravidelne cestoval domov na Slovensko, pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Ponechal si vo vlastníctve svoje motorové vozidlo, ktoré poskytol len do nájmu pánovi Q. Š. a U. C., pričom osobne každoročne zabezpečoval garančné servisné prehliadky motorového vozidla. Pricestoval na Slovensko na svadbu či bol krstným rodičom dňa 23.11.2014 C. C. a dňa 28.08.2016 Y. C., či na iné udalosti v rodine, napr. aj pohreby. Obdobia, počas mimosezónnej prevádzky u zamestnávateľa v Nórskom kráľovstve od novembra do januára trávil s celou rodinou na Slovensku. O tom, že dôvodom jeho práce v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov a že nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky dosvedčuje aj tým, všetky svoje finančné úspory smeroval na Slovensko Počas celej doby mal len jeden osobný účet vedený na Slovensku v SLSP, a.s. Na území Slovenska mal svojich lekárov u ktorých mal zdravotné karty. V Nórskom kráľovstve žalobca nemal v úmysle zotrvať a žiť tam dlhodobo, jeho okruh známych bol len z pracovného kolektívu a nevytvoril mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré mal a má na území Slovenska v mieste svojho bydliska a v mieste bydliska jeho manželky, ako aj v blízkom okolí, keď aj preukázal, že na Slovensku sa stal bezpodielovým spoluvlastníckom nehnuteľnosti, v slovenskom peňažnom ústave mal a má vedený účet, na Slovensku mal a má zdravotné karty u všeobecného lekára a stomatológa, na Slovensku prihlásil syna do 1. ročníka základnej školy, nezbavil sa vlastníctva ostatných hnuteľných vecí (každoročne osobne zabezpečoval kontroly STK a emisné kontroly na motorovom vozidle EVČ O.) Jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade, keď potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania pre svoju rodinu. Podľa Čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie pre učenie centra záujmov dotknutej osoby musia zohľadniť povahu a osobitnú vlastnosť každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť vykonáva, trvalosť takejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, rodinného stavu a rodinných väzieb, stabilita bytovej situácie atď. a uvedené žalovaná neposúdila komplexne, nezohľadnila nestálosť pracovných miest žalobcu, ich neperspektívnosť, neustále sťahovanie sa za prácou a zmena bývania a celkove správanie sa žalobcu, ktorý počas pobytu v zahraničí mal trvalé bydlisko na území Slovenska, ktoré si neustále zveľaďoval, mal tu majetok, lekárov, rodinu, vzdelávací systém pre deti, kamarátov, dôchodkové poistenie a pod.

V zahraničí žalobca nemal v úmysle zotrvať a žiť tam dlhodobo, jeho okruh známych bol len z pracovného kolektívu a nevytvoril mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré má na území Slovenska v mieste svojho bydliska a v blízkom okolí. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má zato, že záver žalovanej o vytvorení si centrum záujmov na území Nórska je nepreukázaný, a postup akým k nemu dospel, najmä s poukazom na potvrdenie nórskej inštitúcie za nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé, na aké otázky táto inštitúcia odpovedala a pre aké dôvody neprihliadla na subjektívny úmysel žalobcu tak ako to predpokladá čl. 11 ods. 2 Nariadenia a navrhuje Krajskému súdu v Košiciach aby zrušil rozhodnutie žalovanej.“

III.

Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.09.2019 k obsahu žalobných námietok uvedených v správnej žalobe zo 24.07.2019 argumentoval zhodne s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo 21.05.2019, poukazujúc na právnu úpravu obsiahnutú v § 104 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, a v článku 61 ods. 1, 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v právnej nadväznosti na článok 65 ods. 5 písm. a) uvedeného „základného nariadenia“. V právnej nadväznosti na citovanú právnu úpravu žalovaný správny orgán argumentoval vo vyjadrení z 09.09.2019 nasledovne:

„Z uvedených ustanovení je zrejmá základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) sa určuje centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácii súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroj ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Dňa 7. novembra 2018 požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, čislo: KE2/ OSO/KE_III/ZAM/2018/65055, zo dňa 11. októbra 2018, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8. októbra 2018.

V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. 8. októbra 2014 do 7. októbra 2018, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru - Nórska. Uvedené preukázal formulárom U1, zo dňa 31.10.2018, v ktorom príslušná nórska inštitúcia osvedčila nasledovné:

- v bode 2.1.1 - poistené zamestnanie • od 1. januára 2014 do 17. júla 2015 • od 1. januára 2016 do 14. augusta 2016 • od 15. augusta 2016 do 6. septembra 2016 - poberanie rodičovských dávok • od 7. septembra 2016 do 2. júla 2017 • od 3. júla 2017 do 28. júla 2017 - poberanie rodičovských dávok • od 29. júla 2017 do 21. decembra 2017 • od 22. decembra 2017 do 07. januára 2018 - poberanie rodičovských dávok • od 08. januára 2018 do 30. septembra 2018

- v bode 3.4 - dôvod ukončenia zamestnania Výpoveď zamestnanca

Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky /v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia/.

Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Írska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru.

V nadväznosti na uvedené zdôrazňujeme, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Poukazujeme na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli dobu poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky).

Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie, by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v

nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmu na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Nórska.

Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočnosti vyplývajúcich z formulára U1, zo dňa 31. októbra 2018, ako i z údajov uvedených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov a aj v Čestnom vyhlásení k preukázaniu zachovania bydliska na území SR, zo dňa 07. novembra 2018.

Centrum záujmov dotknutej osoby je zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácii súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy

- jej rodinného stavu a rodinných väzieb

- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely

V súvislosti so skúmaním zachovania centra záujmov žalobcu na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti na území Nórska poukazujeme aj na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), v zmysle ktorého je v súčasnosti prijateľné prenesenie pracovníkov a určitých kategórii pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok žalobcove najbližšie osoby - manželka a maloleté deti sa zdržiavali s ním v Nórsku.

V súvislosti so žiadosťou žalobcu o dávku v nezamestnanosti na území SR zdôrazňujeme, že možnosť uplatniť si nárok nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platia poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami vyplávajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. V žalobe žalobca uvádza, že posúdenie žalovanej, že nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenska nie je zákonné, ani správne, nie je ničím podložené a takýto záver nie je možné oprieť o zákonnú úpravu obsiahnutú v základnom nariadení. V tejto súvislosti uvádzame, že keďže miesto bydliska žalobcu počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku, bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti zásadným kritériom ovplyvňujúcim zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti na území Nórska a tým pádom aj vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, bolo žalovanou dôsledne posúdené. Žalovaná pri skúmaní bydliska žalobcu postupovala v súlade s koordinačnými predpismi, a to v súlade s čl. 1 písm. j) základného nariadenia, v zmysle ktorého je bydliskom miesto, kde osoba zvyčajne býva (je nepochybné, e počas výkonu zárobkovej činnosti v

Nórsku býval žalobca zvyčajne v Nórsku) a v súlade s čl. ods. vykonávacieho nariadenia )čo je podrobne rozpísané na str. 4 napadnutého rozhodnutia). Žalobca v žalobe uvádza, že postup žalovanej, keď požiadala o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na jeho bydlisko príslušnú nórsku inštitúciu nemá oporu v zákone, pretože na základe zákona má o dávke rozhodovať žalovaná, a to na základe predložených listinných dôkazov a nie na základe listu úradu cudzieho štátu. Upozorňujeme, že o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti rozhodla vecne a miestne príslušná inštitúcia - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, a o odvolaní žalobcu podanému proti predmetnému rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, rozhodla žalovaná. Pri posudzovaní bydliska žalovaná zohľadnila všetky zistené skutočnosti (ako je podrobne uvedené na str. č. 4 napadnutého rozhodnutia) a na základe takto zisteného skutkového stavu posúdila bydlisko žalovaného ako nezachované na Slovensku. Za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci žalovaná, dňa 6. marca 2019, požiadala príslušnú nórsku inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území Nórska. Z odpovede príslušnej nórskej inštitúcie, doručenej dňa 16. apríla 2019, je zrejmé, že vo veci posúdenia bydliska žalobcu nedošlo k sporu inštitúcii v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, t.j., že by príslušná nórska inštitúcia zastávala opačný názor ako žalovaná. Aj na túto skutočnosť bolo v konaní o žalobcovom návrhu na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté, rovnako ako na všetky zistené skutočnosti relevantné na posúdenie jeho bydliska. V žalobe žalobca namieta, že žalovaná neposúdila jeho bydlisko komplexne a neprihliadla na nestálosť jeho pracovných miest a ďalšie skutočnosti svedčiace o zachovaní jeho bydliska na Slovensku. V súvislosti s pracovnou situáciou žalobcu opätovne uvádzame, že z Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia bydliska, zo Žiadosti o dávku v nezamestnanosti aj z Čestného vyhlásenia k preukázaniu zachovania bydliska na území SR, zo dňa 7. novembra 2018, vyplýva, že žalobca bol na území Nórska zamestnaný v stabilnom pracovnom pomere trvajúcom od septembra 2013 do septembra 2018. Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a nemal sezónny charakter (rovnako ako jeho predchádzajúci pracovný pomer na území Nórska trvajúci od februára 2010 do septembra 2013). Uvedené jednoznačne preukazuje, že pracovná situácia žalobca v Nórsku bola stabilná. Len pre úplnosť podotýkame, že vo formulári U1, zo dňa 31. októbra 2018, je v bode 2.1.1 osvedčená doba poistenia v nezamestnanosti, ktorá nevyhnutne nemusí byť totožná s dobou zamestnania. V súvislosti s touto námietkou žalobcu ďalej uvádzame, že v konaní o žalobcovom nároku na dávku v nezamestnanosti bolo pri posudzovaní miesta jeho bydliska prihliadnutá na všetky zistené skutočnosti (aj na ponechania účtu na Slovensku, ponechania zdravotných záznamov u lekárov na Slovensku atď.). V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia bolo bydlisko žalobcu posúdené na základe komplexného vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia aj situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia, jednoznačne preukazujú, že žalobca si centrum záujmov na Slovensku, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nórsku, nezachoval. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu ma dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, charakter vykonávanej činnosti na území Nórska, jeho rodinná aj bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobcu na daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Nórsku zachované bydlisko na území SR a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Nórska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol podľa .“

9. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením , posledná veta reagoval právny zástupca žalobcu vyjadrením zo dňa 10.09.2019:

„Žalobca vyjadrenie žalovaného považuje za subjektívne, bez náležitého zohľadnenia všetkých dôkazov žalobcu. žalobca v zahraničí, v Nórskom kráľovstve nemal v úmysle zotrvať a žiť dlhodobo. Motívom a záujmom jeho bolo len zarobenie si finančných prostriedkov na kúpu bytu na Slovensku, kde by jeho rodina mohla žiť, kde by mohol so svojou manželkou vychovávať deti. Iné posúdenie nie je správne a je v

priamom rozpore s jeho vôľou, ktorú prejavil návratom na Slovensko a kúpou bytu a predložených listín, ktoré jednoznačne preukazujú, že počas celej doby pobytu žalobcu v zahraničí jeho centrum záujmov ostala na Slovensku. Žalobca v Nórskom kráľovstve nebol nezamestnaný a skutočnosť, že na Slovensku bude nezamestnaný zistil až po návrate domov. Jeho záujmom nebolo byť nezamestnaným, ale nájsť si prácu a riadne a poctivo pracovať. Skutočnosť, že sa mu prácu nepodarilo nájsť a nepomohol mu s jej hľadaním ani Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, požiadal o dávku, ktorú právne predpisy umožňujú. Výklad žalovaného, že v danom prípade žalobca by akýmkoľvek spôsobom zneužíval túto sociálnu dávku je priam absurdný a žalobca si ho vykladá tak, že žalovaný nemá záujem riadne plniť tieto dávky a subjektívnym výkladom platného Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 znemožňuje jeho naplnenie. Na „zabránenie zneužitia sociálneho systému“ by žalovaný mohol poukazovať v prípade, ak by žalobca skutočne nebol preukázal ponechanie si všetkých väzieb na Slovensku počas svojho pobytu v zahraničí a ak by žalobca nechcel pracovať a úmyselne využíval túto dávku. Ak by po návrate na Slovensko nebol ochotný pracovať a súčasne počas celého pobytu v zahraničí na Slovensku nemal žiadne svoje záujmy

- rodinu, priateľov, auto (kde osobne zabezpečoval STK), účty v bankách, pravidelné návštevy, osobná účasť na rodinných udalostiach, zápis dieťaťa do ZŠ. Návštevu lekárov a pod. Poukaz žalovaného, že „cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti“ by bol správny, ak by žalobca mal v úmysle naďalej zotrvať v Nórskom kráľovstve, ak by v Nórskom kráľovstve nemal prácu a stal by sa tam nezamestnaným. No podľa názoru žalobcu, výklad žalovaného vo svojej podstate núti žalobcu natrvalo opustiť Slovensko, keďže na území Nórskeho kráľovstva by si s vysokou pravdepodobnosťou aj v ďalšom období bol našiel prácu a nestal by sa nezamestnaným. Žalobca mal v úmysle vychovávať svoje deti na Slovensku a po návrate na Slovensko si nevedel nájsť prácu, stal sa nezamestnaným a preto požiadal o dávku, ktorú mu žalobca aj napriek splneniu všetkých zákonných podmienok, len na základe nesprávneho subjektívneho výkladu pojmu „ zachovanie väzieb“ odmietol priznať a vyplatiť. Žalobca v Nórskom kráľovstve pracoval pre viacerých zamestnávateľov, vykonával sezónne práce a počas mimosezónnej prevádzky u zamestnávateľa v Nórskom kráľovstve od novembra do januára žil s rodinou na Slovensku. Žalovaný aj keď sa vo svojom vyjadrení snaží o objasnenie svojich úkonov, najmä písomného kontaktu s „príslušnou nórskou inštitúciou“ o spoluprácu a o vyjadrenie ich názoru k centru záujmov žalobcu, no opätovne ani len okrajovo neodstránil nezákonnosť svojho postupu a nepreskúmateľnosť tohto domnelého dôkazu. Ani z napadnutého rozhodnutia a ani z vyjadrenia nevyplýva, koho žalovaný oslovil, čím preukazuje, že svoju žiadosť adresoval príslušnej nórskej inštitúcii, ktorý právny predpis túto, žalobcovi neznámu, inštitúciu splnomocnil k vydávaniu potvrdení o centre záujmov žalobcu, neuviedol obsah žiadosti, ani obsah stanoviska nórskej inštitúcie atď. Obdobný právny názor zaujal aj Krajský súd v Košiciach v konaní -59 zo dňa 15.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2016, keď k takto zabezpečenému dôkazu uviedol „ súd považuje záver žalovaného, že uvedené potvrdenie írskej inštitúcie svedčí o tom, že si žalobkyňa vytvorila centrum záujmov na území Írska, za nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, na aké otázky zo strany žalovaného táto inštitúcia odpovedala...“(zhodne aj KS v Košiciach, sp. zn. -97 zo dňa 24.02.2016). Žalobca navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu všetkých trov konania“

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa () o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanoveniach , .

11. Konanie v preskúmavanej právnej veci sa riadi právnou úpravou obsiahnutou v zákone o sociálnom poistení (konanie vo veciach sociálneho poistenia - § 172 a nasl. uvedeného zákona).

12. Podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

13. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede (§ 196 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení).

14. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

15. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

16. Podľa § 209 ods. 1, druhá veta, ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

17. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

19. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

20. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že dané osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

• doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, • doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo • doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

21. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi

predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

22. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len "Nariadenie") o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely tohto Nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

23. Podľa článku 1 písm. k) základného nariadenia "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

24. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.9.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné Nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

25. Podľa čl. 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

26. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, na základe ktorej mala byť preskúmavaná právna vec žalobcu vykonaním dokazovania v administratívnom konaní a následne právne posúdená, súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa uvedenými právnymi predpismi dôsledne neriadili.

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti dňa 07.11.2018 potom, ako bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 08.10.2018 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V predmetnej veci nevykonal správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný žiaden výsluch na bližšie zistenie skutkového stavu. Žalovaný správny orgán za účelom zistenia skutkového stavu veci dňa 06.03.2019 požiadal nórsku inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania na území Nórska. Dňa 16.04.2019 bola Sociálnej poisťovni ústredie, doručená odpoveď príslušnej nórskej inštitúcie, v zmysle ktorej navrhovateľ požiadal o dávku v nezamestnanosti na území Nórska dňa 19.01.2019, avšak táto jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedostatku predložených dokladov. Z odpovede príslušnej nórskej inštitúcie nevyplýva, že by zastávala iný názor vo veci bydliska navrhovateľa ako Sociálna poisťovňa.

28. Vychádzajúc zo záverov obsiahnutých v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, žalobca mohol dosiahnuť dobu poistenia v nezamestnanosti započítaním doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej na území Nórska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ak by preukázal zachovanie bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru. Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si počas zamestnania na území Nórska centrum záujmov na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak, centrum svojich záujmov a bydlisko si v danom období preniesol na územie Nórska. S týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný správny orgán. Vychádzali z toho, že navrhovateľ od 08.10.2014 do 17.07.2015, od 01.01.2016 do 14.08.2016, od 15.08.2016 do 06.09.2016, od 07.09.2016 do 02.07.2017, od 03.07.2017

do 28.07.2017, od 29.07.2017 do 21.12.2017, od 22.12.2017 do 07.01.2018, od 08.01.2018 do 30.09.2018 pracoval v Nórsku. Išlo o dlhodobý výkon zamestnania v Nórsku. Spolu s navrhovateľom sa v Nórsku zdržovala aj jeho manželka a deti (mladšie dieťa narodené v Nórsku). Dlhodobo sa zdržiavali, bývali a svoj pracovný i mimopracovný čas trávili v Nórsku. Navrhovateľ platil zákonné odvody a dane v Nórsku.

29. Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí z 21.05.2019 citoval rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti či. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, „je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.“

30. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov oboch stupňov zároveň vyplýva, že správne orgány uviedli, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi svoj voľný čas. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň pojem „trvalý pobyt" nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií si navrhovateľ vytvoril podľa záverov administratívneho konania počas posledného zamestnania centrum záujmov na území Nórska.

31. Preto uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania (bez ohľadu na dôvody) a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Preto článok 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nebol v tomto prípade podľa žalovaného rozhodujúci, keďže otázka bydliska bola ustálená kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

32. Z obsahu žaloby vyplýva, že spornou skutočnosťou zásadného právneho významu, na základe ktorej žalovaný správny orgán nepriznal žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, je posúdenie zachovania centra záujmov žalobcu počas jeho pobytu a vykonávania zamestnania v Nórsku a záver, že dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nórska nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

33. So zreteľom na uvedené správny súd konštatuje, že v administratívnom konaní nebolo podľa jeho názoru dostatočne vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda členských štátov, alebo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (spôsob určenia bydliska). Pre prípad, že

by dohoda nebola možná medzi štátmi, je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie, pre objasnenie všetkých východiskových právnych kritérií postupu podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (v nadväznosti na článok 11 ods. 1), a až potom právne ustáliť, či je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru za zachované na území Slovenskej republiky. Správne orgány dostatočne nezisťovali, či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu a tiež vôbec nezisťovali úmysel žalobcu objektívne vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu v Nórsku počas tam vykonávaných dôb zamestnania zachovať alebo nezachovať si prioritne pevné väzby a centrum záujmov na území SR. Úmysel žalobcu, aké skutočnosti a okolnosti ho viedli k tomu, že v rozhodujúcom období pracoval v zahraničí správne orgány bližšie neskúmali. Prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci nepostupovali súdom uvádzaným spôsobom a preto sa s týmito skutočnosťami nemohli v odôvodnení rozhodnutí dostatočne ani vysporiadať.

34. Správny súd konštatuje, že správne orgány bez náležitého zistenia skutkového stavu nedôsledne posúdili centrum záujmu žalobcu a následne vec uzavreli s tým, že pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, vzhľadom na jeho bydlisko v zmysle čl. 65 ods. 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje čl. 61 základného nariadenia.

35. Z vykonaného dokazovania ohľadom zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie teda dospeli oba správne orgány podľa názoru správneho súdu k predčasným záverom.

36. Preto podľa správneho súdu podstatným nedostatkom tohto konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý ovplyvnil aj zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia je skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva iba to, že nárok na dávku v nezamestnanosti žalobca nemá podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preto, že žalobca preukázal iba dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, a to Nórska.

37. Žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia síce poukázal na článok 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/209 písm. a), b), i), ii), iii), iv), vi), avšak sa náležite nevyporiadal s dikciou ust. čl. 11 ods. 1 uvedeného Nariadenia, t. j. zisťovaniu či posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, uvádzaných v čl. 11 ods. 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami členských štátov. Až po tomto zistení vystupujú z hľadiska dôkazného do popredia okolnosti týkajúce sa určenia miesta bydliska žalobcu, pričom aj vtedy sa za rozhodujúce považuje úmysel, tak ako to vyplýva zo skutočností a dôvodov, ktoré žalobcu viedli k pobytu na území Nórska. Práve uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby občan členského štátu bez dohody a komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu sa neocitol napokon bez krytia touto dávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver tohto členského štátu, ktorý vybavuje žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.

38. Žalovaný správny orgán uviedol, že v odvolacom konaní požiadal o stanovisko príslušnú nórsku inštitúciu, ktorá potvrdila, že žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti na území Nórska dňa 19.01.2019, avšak táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedostatku predložených listín. Žalovaný správny orgán na základe uvedeného dospel k záveru, že príslušná nórska inštitúcia nezastáva iný názor vo veci bydliska žalobcu ako Sociálna poisťovňa a v tomto prípade sa nejedná o spor inštitúcii v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 06.03.2019 zaslal písomné podanie príslušnej inštitúcii v Nórsku, ale z tohto podania nie je možné zistiť, čo bolo jeho obsahom, a teda či išlo o žiadosť k zaujatiu stanoviska tejto príslušnej inštitúcie v Nórsku ku k určeniu bydliska a centra záujmu žalobcu, pretože písomné podanie žalovaného je písané v anglickom jazyku, ku ktorému nie je zabezpečený doslovný preklad v slovenskom jazyku. Rovnako písomné oznámenie spomínanej nórskej inštitúcie zo dňa 11.04.2019 sa v administratívnom spise nachádza bez doslovného prekladu v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho nie je možné zistiť a verifikovať obsah uvedených písomných podaní, súd preto nemôže preskúmať tvrdenie žalovaného, že príslušná nórska inštitúcia potvrdila, že žalobca podľa jej záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území

Nórska. Súd na základe uvedeného považuje záver žalovaného, že aj uvedené potvrdenie nórskej inštitúcie svedčí o tom, že si žalobca vytvoril centrum záujmov na území Nórska, za nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, na aké otázky zo strany žalovaného táto inštitúcia odpovedala.

39. Správny súd poukazuje na povinnosť správneho orgánu zisťovať skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Preto je dôležité v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen k neoprávnenému prekrývaniu dávok z rôznych členských štátov, ale i to, aby následne žalobca nezostal mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.

40. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho nového rozhodnutia následne uvedie, vychádzajúc zo znenia , prvá veta (viazanosť správneho orgánu právnym názorom správneho súdu v ďalšom konaní), ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy aplikoval, súc viazaný právnym názorom správneho súdu, uvedeného v odôvodnení tohto rozsudku.

41. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa odstrániť súdom vytýkané nedostatky administratívneho konania a obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, a to podľa obsahu odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti sa javí byť nevyhnutným aj vypočutie žalobcu a vysporiadanie sa aj s jeho prípadnými dôkaznými návrhmi.

42. Záverom k predmetu konania správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.1.2013, obsahujúci právne hodnotenie obsahovo zhodnej skutkovej a právnej problematiky: „Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.

V administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia) a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, prípadne aj jej rodičov a priateľa či iných osôb.

Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Závery žalovanej však nie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia súvislostí aj na ujmu žiadateľa.

Na základe doterajšieho dokazovania sa preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností stotožniť s názorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobkyne na základe kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli.

Ďalej treba pripomenúť, že súčasťou skúmania a zistenia „miesta bydliska“ nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v Slovenskej republike, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania o mieste pobytu - výkonu zamestnania. O tejto skutočnosti žalovaná

nevykonala žiadne dokazovanie. Prítomnosť žalobkyne na území Gibraltáru nemohla žalovaná považovať bez ďalšieho skúmania za trvalé a stabilné bez zisťovania aj otázky reálneho bydliska (okrem iného).

Napokon bude potrebné, aby žalovaná osvedčila zhodu názorov na bydlisko žalobkyne v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia s príslušnou inštitúciou na území Gibraltáru a následne určila po vzájomnej dohode s touto inštitúciou „centrum záujmov“ dotknutej osoby. Bez vykonania dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej nebolo doložené riadne vykonaným dokazovaním a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď jej rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

43. Záverom správny súd poznamenáva, že sa oboznámil aj s obsahom rozsudkov NS SR č.k. z 27.11.2018, z 13.12.2017 a z 13.01.2018, na ktoré poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2019. Predmetné súdne rozhodnutie podľa názoru súdu neobsahujú zovšeobecňujúce právne závery majúce zároveň zásadný právny význam pre závery súdu v preskúmavanej právnej veci.

44. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah prvostupňového rozhodnutia z 19.12.2018 a na jeho „holé“ konštatovania o dĺžke pobytu mimo územia SR, dobe zamestnania žalobcu atď. a to bez ich hlbšej skutkovej a právnej analýzy a bez predchádzajúceho zistenia subjektívnych hľadísk a postojov žalobcu k otázke zachovania bydliska a centra záujmov na území Slovenskej republiky.

45. Správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanoveniach , , keďže zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Je preto predčasným a nepreskúmateľným i právne hodnotenie veci správnymi orgánmi, čo zakladá právny dôvod pre zrušenie administratívnych rozhodnutí podľa . Bez komplexného posúdenia zásadných otázok týkajúcich sa predmetného konania sú teda rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov predovšetkým v otázkach hodnotenia centra záujmov žalobcu a zachovania obsahu pojmu jeho bydliska, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude predovšetkým v nadväznosti na právny názor správneho súdu týkajúci sa ďalšieho priebehu administratívneho konania doplniť vo veci dokazovanie jednak z úradnej povinnosti, ako aj na základe možných dôkazných návrhov účastníka konania (žalobcu). Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa vydať vo veci nové rozhodnutie spĺňajúce všetky procesnoprávne kritéria obsiahnuté v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení citovaných v bodoch 11 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust a nasl. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.