Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/138/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/13/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.-I., B. A. XXXXX/XXD, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, proti žalovanému: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XXX/ X, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. júna 2020 č. k. 16C/138/2017-203 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - I., B. A. XXXXX/XXD, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, Csc., advokátom so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. Y. XXX/X, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500 eur s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 05.02.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky, a to 5,5 % úrokov z omeškania ročne za obdobie od 01.06.2017 do 04.02.2018 z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2017 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 500 eur a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný inzeroval v máji 2017 predaj motorového vozidla zn. Mercedes, o ktorého kúpu prejavil záujem. Nakoľko mal úprimný záujem o kúpu vozidla, poskytol žalovanému dňa 05.05.2017 oproti potvrdeniu zálohu vo výške 500 eur za účelom rezervácie. Následne si predmetné motorové vozidlo prelustroval a zistil, že pravdepodobne ide o skladačku a stratil o kúpu záujem. Listom zo dňa 01.06.2017 oznámil žalovanému, že odstupuje od záujmu kúpy motorového vozidla a vyzval ho na vrátenie zálohy. Žalovaného kontaktoval telefonicky, žiadal ho vrátil zálohu, ktorý ho arogantným spôsobom odbil. Pretože žalovaný nie je ochotný mimosúdne sa dohodnúť na vrátenie zálohy, bol nútený podať si žalobu na súd.

1.1 Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. -23 zo dňa 25.01.2018.

2. Proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že v marci 2017 na základe inzerátu zakúpil v predajni MERCEDES-BENZ v Bratislave havarovaný osobný automobil Mercedes E212 (správne podľa dokladov MERCEDES-BENZ E200 CDI). Majiteľom auta a predávajúcim bol Alexandra Taxi s. r. o. Bratislava. Auto si kúpil pre svoju potrebu a plánoval ho opraviť. Na základe zhoršenia jeho zdravotného stavu sa rozhodol auto predať. Na internetovej stránke autobazár ponúkol auto na predaj a ako prvý záujemca si prišiel havarované auto obhliadnuť žalobca s priateľkou. Po obhliadke sa rozhodol, že auto kúpi. Dohodnutá cena za havarované auto bola 8 000 eur.

Po vzájomnej dohode ho žalobca požiadal, či by bolo možné auto opraviť. Žalovaný požiadal svojich známych, či by auto opravili a dohodli opravu cca na 4 000 eur. Kúpna cena stúpla na 12 000 eur. Ako súhlas s dohodou žalobca zložil zálohu na opravu a následne kúpu vozidla Mercedes vo výške 500 eur. Auto bolo opravené za 14 dní a počas opravy si objednal i druhé kolesá, ktoré mu zabezpečil na svoje náklady vo výške 1 000 eur. Po výzve na prevzatie auta zistil, že žalobca nemá celú dohodnutú finančnú čiastku, mal len 8 000 eur a zostávajúcich 4 000 eur chcel splácať v mesačných splátkach po 500 eur z nájomného za rodinný dom, ktorý prenajíma v R.. Žalovaný súhlasil s touto možnosťou, ale len za podmienky, že až do splatenia dlžnej sumy zostane auto jeho majetkom. Žalobca trval na prepise auta na svoju osobu, čo vzbudilo v ňom podozrenie. Náklady vysoko presahovali čiastku 500 eur, ako je preprava, servis do Nitry, preprava z Nitry, preprava do Nových Zámkov na kontrolu originality, STK, EK. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

2.1 Zároveň doručil súdu protinávrh, ktorým sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 1 000 eur, čo bola cena kolies a náhradu trov konania. Žalovaný protinávrh zobral späť a súd konanie zastavil podľa . O trovách konania vo vzťahu k protinávrhu súd rozhodol podľa , tak, že zastavenie konania spôsobil žalovaný, ktorý zobral protinávrh späť pred otvorením pojednávania bez uvedenia dôvodu. Trovy konania by prináležali žalobcovi, ktorému však vo vzťahu k protinávrhu žiadne zo spisu nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. -117 zo dňa 05.02.2019 o uvedenom protinávrhu rozhodol výrokmi III a IV, ktoré neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť dňa 27.03.2019.

2.2 Uznesením č. k. -36 zo dňa 28.03.2018 súd zrušil platobný rozkaz podľa .

2.3 Žalobca vo svojom vyjadrení odporu (č. l. 41) uviedol, že 01.06.2017 odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že pri kúpe mu žalovaný neposkytol úplné informácie o jeho pôvode, technickom stave, čím ho uviedol do omylu a ak by mal pri obhliadke tieto úplné informácie, nedošlo by z jeho strany k záujmu o kúpu a zloženiu zálohy. Žalovaný v čase obhliadky nemal k dispozícii technický preukaz k vozidlu. Kontrolu originality absolvoval až dňa 19.05.2017, ako aj technickú a emisnú kontrolu, z čoho vyplýva, že k ponuke na predaj došlo v čase, kedy ešte žalovaný nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a vozidla nebolo postavené na značkách a nemalo pridelené evidenčné číslo.

2.4 Žalovaný uviedol, že jeho auto bolo prihlásené do evidencie motorových vozidiel dňa 06.12.2011 a bolo mu pridelené EČV: P

3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. -117 zo dňa 05.02.2019 rozhodol tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 500 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.1 Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že neboli dodržané zásady spravodlivého procesu a zo strany súdu boli hrubo porušené jeho práva.

3.2 Uznesením č. k. -157 zo dňa 09.01.2020 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania (I., II.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení konventných procesných ustanovení vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za

prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom generatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej procesné práva je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strane namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu (uznesenie NS SR z 31. 10. 2017). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, aplikoval správnu právnu normu, t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval inú normu, obsah správnej právnej normy nesprávne právne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa SR, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti. Toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj vzhľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Vyžaduje sa, aby rozhodnutie súdu bolo presvedčivé a obsahoval dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolnosti každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Úlohou všeobecných súdov nie je len vyhľadať abstraktné pokyny zakotvené v právnej úprave, ale hľadať ich uplatnenie v konkrétnych prípadoch tak, aby rozhodnutia všeobecných súdov odrážali pravý zmysle nachádzania spravodlivosti. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale aj na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , ). Citované zákonné ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkaz potreby na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyvodil zo záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú povinnosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť nesplnil, keď vykonané dokazovanie riadne nevyhodnotil, a preto je jeho rozhodnutie sčasti predčasné, ale aj zmätočné, v rozpore s tvrdenými skutočnosťami strán sporu v konaní. Jeho skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, pretože výsledok hodnotených dôkazov nie je v súlade s ust. . Dopustil sa nesprávneho skutkového zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Vznikla tu tak situácia, kedy vyvstal logický rozpor v hodnotení dôkazov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo, a teda výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až . Opätovne sa súd prvej inštancie preto bude zaoberať skutkovými tvrdeniami strán sporu a v prípade rozporov, ako vznikli aj v danej veci, môže požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Predovšetkým si ujasní podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, posúdi, či k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo alebo bola uzavretá

iba zmluva o budúcej kúpnej zmluve, tak ako to tvrdil žalobca vo svojej výpovedi. Bude sa ďalej zaoberať tým, či suma 500 eur predstavovala rezervačný poplatok, alebo zálohu z kúpnej ceny (časť kúpnej ceny). Iba v prípade, že dospeje k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, sa bude zaoberať i platnosťou, resp. neplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Ďalej odstráni aj rozpor v tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že u žalovaného bol ohliadnuť predmetné motorové vozidlo jedenkrát, kedy auto sa nachádzalo v rozobratom stave, pričom v konaní na pojednávaní predložil súdu fotografie motorového vozidla s kapotou a celkovo v opravenom stave.

4. Súd vykonal doplňujúce dokazovanie výsluchom strán sporu a zopakoval dokazovanie na (č. l. 119 ods. 3), a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Právny zástupca žalobcu doručil súdu návrh na rozšírenie petitu žaloby zo dňa 19.05.2020 tak, že sa domáha zaplatenia príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01.06.2017 do zaplatenia. Súd pripustil rozšírenie petitu žaloby na pojednávaní dňa 19.05.2020 uznesením podľa a .

5.1 Podaním zo dňa 19.05.2020 doručil súdu zároveň i vyjadrenie k veci samej, v ktorom uviedol. Súd správne mal za preukázané, že žalovaný zverejnil inzerát na predaj osobného motorového vozidla. Účelovo menil svoju výpoveď, tak ako to vyplýva z odporu proti platobného rozkazu a ústnej výpovede na pojednávaní a preto i Krajský súd dospel k inému právnemu záveru. Predmet zmluvy nebol vo vlastníctve žalovaného. Istina 500 eur je len rezerváciou na kúpu predmetu zmluvy. Predmet kúpy de jure neexistoval. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo potvrdili aj obe strany sporu. Žalovaný súdu zamlčal, že pri osobnej prehliadke predmetu kúpy, predmet kúpy neexistoval, nevidel ho ani žalobca, žalovaný ho ešte len skladal. Predmet kúpnopredajnej zmluvy nemohol žalobca preskúšať ani uskutočniť skúšobnú jazdu. Tieto dôvody boli hlavné, prečo nemohol byť urobený prepis predmetu zmluvy na meno žalobcu. Žalovaný od začiatku koná v rozpore s dobrými mravmi, tak ako je vyššie uvedené, nepredložil žalobcovi k nahliadnutiu veľký technický preukaz, čím by preukázal, že predmet zmluvy nevykazuje neodstrániteľné právne vady. Žalobca a žalovaný sa dohodli na cene predmetu zmluvy, ale táto dohoda bola predčasná, nakoľko predmet zmluvy fyzicky neexistoval a žalobca len prejavil vážny záujem byť kupcom s podmienkami ako ich mal súd pri vykonanom dokazovaní za preukázané a k tomuto účelu smerovala i vyplatená záloha, ktorú žalovaný prijal. Žalovaný doposiaľ žalobcu nevyzval k odskúšaniu a prevzatiu predmetu zmluvy, ale naďalej disponuje s celou prevzatou zálohou, pričom žalovaný v dôsledku odstúpenia od zmluvy bez právneho dôvodu disponuje s finančnou hotovosťou 500 eur. Žalobca zdôrazňuje, že k riadnemu právne perfektnému uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, uhradil len rezervačný poplatok, ktorý by mal byť odpočítaný od prípadne riadnej uzavretej zmluvy, pričom žalovaný o tejto skutočnosti vo svojich ústnych a písomných podaniach nič neuvádza. Samotný žalovaný písomne súdu oznámil, že zmluva uzavretá nebola.

6. Žalobca v rámci doplňujúcej výpovede uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadrení a zdôraznil, že žalovaný zverejnil zavádzajúci inzerát, na základe ktorého prejavil záujem o kúpu motorového vozidla a keď prišiel, motorové vozidlo bolo rozhádzané, nepojazdné, nemalo kapotu. Dohodli sa so žalovaným, že dá auto dokopy, vytiahol od neho 500 eur a potom zistil skutočnosti, ktoré uvádzal. Nevedel udať, dokedy mal žalovaný dať auto dokopy. Suma 8 000 eur v hotovosti a 4 000 eur v splátkach boli hodnoty, o ktorých sa bavili, s čím však už nesúhlasil po preverení skutočností. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve spísaná nebola. Fotodokumentáciu, ktorú predložil do spisu (č. l. 105 a nasl.) si vyhotovil, keď boli pozrieť auto. Kapota bola iba prikrytá, nebola upevnená. Žalovaný nevedel o tom, že si robí fotky. Okrem výziev na žalovaného, snažil sa telefonicky kontaktovať i jeho manželku na t. č. XXXX XXX XXX. Upozorňoval i starostu obce Trávnica telefonicky, aby dohovoril občanovi obce, aby mu vrátil peniaze. Telefónne číslo na manželku žalovaného mu poskytol žalovaný, ktorá bola prítomná, keď tam boli a písala potvrdenie o prevzatí peňazí. U žalovaného bol dvakrát, prvýkrát na inzerát a druhýkrát pre svoje peniaze. Bolo to preto, že žalovaný nereagoval na jeho výzvy, nedvíhal telefón, išiel si pre peniaze. Druhýkrát si jednoznačne pýtal finančnú hotovosť. Počas druhej návštevy s ním nikto nebol. Finančnú hotovosť poskytol žalovanému s dobrým úmyslom s tým, že dôjde k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Po vykonanom dokazovaní žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6.1 Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi zdôraznil, že žalovaný viackrát menil svoje skutočnosti a predkladal rôzne listiny s tým, že konal v rozpore s dobrými mravmi. Inzeroval predaj motorového vozidla, ktorého nebol vlastníkom, vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu, ktorú uzatváral s predávajúcim.

Medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadne podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy, spôsob prevzatia a vyplatenia kúpnej ceny, t. j. splátkového kalendára. Pri prehliadke bolo auto rozhádzané, nejednalo sa o jednotný celok. Žalovaný nepreukázal, že by vyzýval žalobcu na prevzatie motorového vozidla. Žalovaný vlastní motorové vozidlo, ako aj finančné prostriedky. Medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Suma 500 eur, ktorá bola prevzatá žalovaným predstavovala rezervačný poplatok za účelom, tým, že dôjde k uzavretiu Kúpnej zmluvy s tým, aby došlo k prevodu vlastníctva a zápisu i na dopravnom inšpektoráte. Keďže medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva, žalobca sa domáhal vrátenia zmluvy 500 eur a preto nemohlo dôjsť ani k riadnemu odstúpeniu od zmluvy. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. Žalovaný vo svojej doplňujúcej výpovedi upresnil, že dal žalobcovi telefónne číslo, ktoré žalobca považoval za telefónne číslo manželky, ale jedná sa o jeho telefón ako záložný telefón s tým, že na toto telefónne číslo mohol žalobca volať aj o jednej v noci a niekto by telefón zdvihol. Trval na tom, aby žalobca predložil výpis z hovorov za dané obdobie. Žalovaný zdôraznil, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že došlo k uzatvoreniu Kúpnopredajnej zmluvy alebo Zmluvy o budúcej zmluve v ústnej forme a preto žiadal žalobu zamietnuť.

8. Vypočutá svedkyňa Y.. R. Y., uviedla, že v máji 2017 na základe inzerátu žalovaného išli so žalobcom pozrieť motorové vozidlo k žalovanému. Prekvapil ich prvý dojem, pretože auto nebolo pojazdné, nemalo kapotu, nebola tam batéria, bolo rozobraté. Inzerát nevidela. Na všetko, čo sa pýtali, žalovaný tvrdil, že to nie je problém. Pýtali sa konkrétne na fľak na kapote, čo žalovaný zahmlieval a následne zistili, že sa jednalo o auto, ktoré bolo používané v taxi službe. Žalovaný uviedol, že nemá peniaze na súčiastky. V čase, keď boli u žalovaného bol problém aj v tom, že auto nebolo napísané na žalovaného, čo sa tiež dozvedeli v rámci rozhovoru, čo ich prekvapilo, keď žalovaný auto predával. Následne žalovaný nezdvíhal telefón, tak začali mať podozrenie, či ich neoklamal. Hovorilo sa o cene auta, že časť sa zaplatí v hotovosti a časť na splátky. Termíny sa asi nespomínali, pretože auto bolo nepojazdné, záležalo na tom, kedy sa prepíše na žalovaného a kedy sa spojazdní. Bola pri tom, keď žalobca telefonoval žalovanému a nezdvihol a vie o sms, ktoré mu posielal, na ktoré žalovaný nereagoval. Nemala vedomosť o tom, že by žalovaný kontaktoval žalobcu, že si má prísť prevziať auto. I napriek tomu, že ich prekvapilo to, v akom stave sa auto nachádzalo, dali žalovanému zálohu s tým, že sa rozhodnú, keď sa auto spojazdní.

9. Žalobca predložil výpisy sms správ, zo dňa 22.05.2017, ktorými žiadal žalovaného o vrátenie zálohy v sume 500 eur za Mercedes, zo dňa 11.07.2017 s tým, že zálohu žalovaný prevzal 05.2017 na výzvy nereagujete s tým, že žalobcovi tieto peniaze chýbajú, pretože je momentálne PN a 28.07.2017.

9.1 Dňa 24.05.2017 žalobca adresoval žalovanému žiadosť o vrátenie finančnej zálohy vo výške 500 eur, ktorú mu zaplatil do vlastných rúk dňa 05.05.2017, nakoľko od kúpy vozidla odstupuje vzhľadom na skutočnosť neposkytnutia úplných informácií o technickom stave motorového vozidla. Zálohu žiadal vrátil do 7 dní.

9.2 Výzvu na vrátenie zálohy doručoval žalovanému i právny zástupca žalobcu.

9.3 Dňa 05.05.2017 strany sporu podpísali potvrdenie ako kupujúci - žalobca a predávajúci - žalovaný, v zmysle ktorého žalovaný potvrdil, že prevzal od žalobcu 500 eur ako zálohu za motorové vozidlo Mercedes 212 (správne podľa dokladov MERCEDES-BENZ E200 CDI).

9.4 Z protokolu o technickej kontrole vozidla zo dňa 19.05.2017 mal súd preukázané, že dátum prvej evidencie vozidla EČV: P bol dňa 06.12.2011. Jedná sa o osobné motorové vozidlo MERCEDES-BENZ E200 CDI. Vozidlo je na premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé.

9.5 Z protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla zo dňa 19.05.2017 mal súd preukázané, že motorové vozidlo je na premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé.

9.6 Z osvedčenia o evidencii (technického preukazu) mal súd preukázané, že držiteľom osvedčenia k predmetnému motorovému vozidlu pod EČV: V je žalovaný od 23.05.2017.

9.7 Zo správy ORPZ Nové Zámky, Okresný dopravný inšpektorát (č. l. 82 a nasl.) mal súd preukázané, že držiteľom motorového vozidla od 06.12.2011 do 27.05.2015 bol TAXI TREND Bratislava s. r. o., od

27.05.2015 do 01.03.2017 Alexandra Taxi s. r. o., od 01.03.2017 R. R., t. j. žalovaný v zmysle histórie držiteľov. Z evidenčnej karty vozidla mal súd preukázané, že sa jedná o motorové vozidlo MERCEDES- BENZ E 200 CDI osobné vozidlo, AA sedan bielej farby. Dátum prvej evidencie 06.12.2011, dátum posledného záznamu 23.05.2017.

10. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo sa vydalo na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

13. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia, pričom jedným z nich je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Znamená to, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Majetkový prospech môže vzniknúť aj plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.

14. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

15. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Po vykonanom doplňujúcom dokazovaní v zmysle záverov odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti uplatňovanej istiny je dôvodná. Súd mal preukázané, že žalovaný inzeroval predaj motorového vozidla, pretože dňa 03.04.2017 mu vznikol vážny zdravotný problém (mal infarkt). Je pravdou, že žalobca prejavil záujem o kúpu motorového vozidla, ktoré si prišiel obhliadnuť ako prvý z viacerých záujemcov, čo potvrdil žalovaný spolu so svedkyňou Y.. R. Y., čo obe strany potvrdili a počas tejto návštevy boli vyhotovené fotografie predložené žalobcom na (č. l. 101 - 108) a z fotografií je preukázané, že boli vyhotovované počas prvej návštevy žalobcu za prítomnosti svedkyne, čo žalobca jednoznačne vysvetlil a ozrejmil súdu, s tým že na fotografiách je i svedkyňa. Žalobca mal záujem o kúpu motorového vozidla, avšak pri obhliadke vozidla bol prekvapený v akom stave sa vozidlo nachádzalo a nebolo pojazdné. Strany sporu jednali o možnosti opravy vozidla , v čom problém žalovaný nevidel a možnej výške kúpnej ceny. V čase obhliadky v rámci prvej návštevy k žiadnemu uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy neprišlo a nemohlo prísť, pretože predmet kúpy, t. j. pojazdné motorové vozidlo neexistovalo. Sám žalovaný potvrdil, že absolvoval technickú a emisnú kontrolu až dňa 19.05.2017 a v zmysle Osvedčenia o evidencii sa žalovaný stal vlastníkom vozidla EČV : V dňa 23.05.2017. Kapota na predložených fotografiách žalobcom je inej farby ako ostatné časti vozidla a na prednej časti vozidla chýba ŠPZ. Kapota na prednej časti vozidla je farebne odlišná ako zadná časť vozidla. Predložená fotodokumentácia potvrdzuje vyjadrenia žalobcu. Súd mal nepochybne preukázané, že v čase prvej návštevy žalobca odovzdal žalovanému sumu 500 eur ako zálohu za motorové vozidlo. Žalobca jednoznačne upresnil, že sa jednalo o finančnú čiastku, ktorá mala slúžiť k rezervácii predmetu kúpy po odstránení nedostatkov a spojazdnení motorového vozidla, čo žalovaný nepovažoval za problém tak, ako to potvrdil žalobca a vypočutá svedkyňa. Po zistení skutočností ohľadne pôvodu motorového vozidla sa žalobca rozhodol, že nemá záujem o kúpu motorového vozidla a preto žiadal od žalovaného vrátenie žalovanej sumy, ktorá predstavovala po upresnení ako aj logickom vysvetlení

rezerváciu k motorovému vozidlu, ktoré malo byť predmetom kúpy. Žalovaný skutočnosti týkajúce sa prevzatia zálohy, rezervačného poplatku nepoprel a nevyvrátil. Žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa žalovanej pohľadávky , účel prevzatia ani spôsob využitia. Vo svojej výpovedi uviedol, že táto suma nepokryla výdavky na prevoz vozidla, STK a EK. Žiadne listinné dôkazy nepredložil a nenavrhoval .Rovnako neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa výziev smerujúcich k žalobcovi na prevzatie motorového vozidla, vyplatenie kúpnej ceny. Kúpna zmluva je zmluva, ktorou sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaväzuje predmet prijať a zaplatiť kúpnu cenu. Pri kúpnej zmluve sa strany dojednávajú o „tovare proti cene“. Samotná kúpna zmluva je len zaväzujúcim právnym titulom, teda len právnym dôvodom na scudzenie veci. Samotná kúpna zmluva vlastnícke práva sama o sebe neprevádza. K prevodu vlastníckeho práva sa ešte vyžaduje právny spôsob (modus), t. j. odovzdanie veci, ak ide o hnuteľnú vec. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorého vznikne záväzkový právny vzťah. Kúpna zmluva vzniká ako akákoľvek iná zmluva. Predovšetkým sa vyžaduje, aby boli prejavy vôle účastníkov kúpnej zmluvy určité a zrozumiteľné. Požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti je potrebné chápať tak, že dojednanie ako o predmete zmluvy, tak o jeho cene ako aj o právach a povinnostiach účastníkov z nej vyplývajúcich musí byť natoľko zrozumiteľné a jednoznačné, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, ktoré nemožno odstrániť ani výkladom. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva vznikne vtedy, ak obsahuje dojednania o týchto podstatných častiach daného zmluvného typu. Bez dojednania o kúpnej cene, nie je kúpna zmluva platne uzavretá. S poukazom na tvrdenia a vyjadrenia strán sporu, súd mal za to, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ani ústnej, pretože v čase obhliadky motorového vozidla nebolo možné jednoznačne definovať predmet kúpy, keďže v tom čase bolo motorové vozidlo nepojazdné, bolo potrebné vykonať jeho opravu, absolvovať kontroly, až následne bolo prepísané na žalovaného a boli mu pridelené evidenčné čísla. Rovnako súd mal za to, že nebola dojednaná ani presne kúpna cena, pretože bolo potrebné vykonať opravu za účelom spojazdnenia motorového vozidla a je nepochybné, že konečnú cenu pri prvej obhliadke nebolo možné jednoznačne určiť. Žalobca nepotvrdil, že sa dohodli na kúpnej cene tak, ako uvádzal žalovaný vo výške 12 000 eur a tieto skutočnosti tvrdené žalobcom potvrdila i svedkyňa. V podstate i žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že po oprave mohla byť cena motorového vozidla 15 000 - 20 000 eur. Keďže nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy a nebolo naplnené zákonné ustanovenie týkajúce sa kúpnej zmluvy, je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Na základe toho, že nebola uzavretá riadna kúpna zmluva z dôvodov vyššie uvedených, nebolo možné ani odstúpiť od zmluvy. Ak aj žalobca vo svojich podaniach, prípadne vyjadreniach uvádzal, že odstúpil od zmluvy, je možné z obsahu a vo vzájomnej súvislosti konštatovať, že jednoznačne prejavil vôľu neuzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným ohľadne predmetu kúpy, ktorým malo byť motorové vozidlo po oprave a spojazdnení. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal vrátenia rezervačného poplatku, prijatím ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Medzi stranami sporu nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej by strany sporu ozrejmili, z akých dôvodov a príčin nie je možné uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, na čo strany sporu neprodukovali žiadne dôkazy. Žalobca uvádzal, že on navrhoval takéto riešenie, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný v odvolaní však uvádzal, že si spomenul, že bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú však ako dôkaz nikdy nepredložil. Žalobca predložil dostatok dôkazov, ktorými preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd nepopiera, že strany sporu jednali i ohľadne určitých súm, ktoré by mohli predstavovať cenu predmetu kúpy vo výške 8 000 eur a 4 000 eur, avšak ku konkrétnemu dojednaniu ani v ústnej forme nikdy neprišlo, z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroky z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania od 05.02.2018, kedy žalovaný prevzal platobný rozkaz spolu so žalobou a od tohto obdobia mal vedomosť o peňažnom záväzku voči žalobcovi. Výšku úrokov z omeškania súd určil s poukazom na

18.1 V zostávajúcej časti súd žalobu žalobcu týkajúcu sa zaplatenia príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania od 01.06.2017 do 04.02.2018 zamietol, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby v tejto časti a v podstate ani sám nevedel ozrejmiť, prečo sa domáha zaplatenia príslušenstva pohľadávky od 01.06.2017, keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva že prvý list adresovaný žalobcom žalovanému je zo dňa 24.05.2017 (č.l.48), avšak spôsob doručenia a prevzatia predložený nebol. Vo výzve predchádzajúci právny zástupcu žalobcu , bez uvedenia dátumu sa len odvoláva na dátum 01.06.2017a sms správ adresovaných žalovanému takýto dátum nie je zrejmý.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý mal úspech, pretože žaloba bola zamietnutá len v minimálnej časti, a to príslušenstva pohľadávky s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.