Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-13-2021.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.-I., B. A. XXXXX/XXD, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, proti žalovanému: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XXX/ X, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. júna 2020 č. k. 16C/138/2017-203 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 eur s 5,5%- nými úrokmi z omeškania ročne od 05. 02. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania 5,5% ročne za obdobie od 01. 06. 2017 do 04. 02. 2018 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom.
1.2. Súd mal preukázané, že žalovaný inzeroval predaj motorového vozidla, pretože dňa 03. 04. 2017 mu vznikol vážny zdravotný problém (mal infarkt). Je pravdou, že žalobca prejavil záujem o kúpu motorového vozidla, ktoré si prišiel obhliadnuť ako prvý z viacerých záujemcov, čo potvrdil žalovaný spolu so svedkyňou Y. Y., čo obe strany potvrdili a počas tejto návštevy boli vyhotovené fotografie predložené žalobcom na (č. l. 101 - 108) a z fotografií je preukázané, že boli vyhotovované počas prvej návštevy žalobcu za prítomnosti svedkyne, čo žalobca jednoznačne vysvetlil a ozrejmil súdu s tým, že na fotografiách je i svedkyňa. Žalobca mal záujem o kúpu motorového vozidla, avšak pri obhliadke vozidla bol prekvapený, v akom stave sa vozidlo nachádzalo a nebolo pojazdné. Strany sporu jednali o možnosti opravy vozidla, v čom problém žalovaný nevidel a možnej výške kúpnej ceny. V čase obhliadky v rámci prvej návštevy k žiadnemu uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy neprišlo a nemohlo prísť, pretože predmet kúpy, t. j. pojazdné motorové vozidlo neexistovalo. Sám žalovaný potvrdil, že absolvoval technickú a emisnú kontrolu až dňa 19. 05. 2017 a v zmysle Osvedčenia o evidencii sa žalovaný stal vlastníkom vozidla EČV: NZ XXXGB dňa 23. 05. 2017. Kapota na predložených fotografiách žalobcom je inej farby ako ostatné časti vozidla a na prednej časti vozidla chýba ŠPZ. Kapota na prednej časti vozidla je farebne odlišná ako zadná časť vozidla. Predložená fotodokumentácia
potvrdzuje vyjadrenia žalobcu. Súd mal nepochybne preukázané, že v čase prvej návštevy žalobca odovzdal žalovanému sumu 500 eur ako zálohu za motorové vozidlo. Žalobca jednoznačne upresnil, že sa jednalo o finančnú čiastku, ktorá mala slúžiť k rezervácii predmetu kúpy po odstránení nedostatkov a spojazdnení motorového vozidla, čo žalovaný nepovažoval za problém tak, ako to potvrdil žalobca a vypočutá svedkyňa. Po zistení skutočností ohľadne pôvodu motorového vozidla sa žalobca rozhodol, že nemá záujem o kúpu motorového vozidla, a preto žiadal od žalovaného vrátenie žalovanej sumy, ktorá predstavovala po upresnení, ako aj logickom vysvetlení rezerváciu k motorovému vozidlu, ktoré malo byť predmetom kúpy. Žalovaný skutočnosti týkajúce sa prevzatia zálohy, rezervačného poplatku nepoprel a nevyvrátil. Žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa žalovanej pohľadávky, účel prevzatia, ani spôsob využitia. Vo svojej výpovedi uviedol, že táto suma nepokryla výdavky na prevoz vozidla, STK a EK. Žiadne listinné dôkazy nepredložil a nenavrhoval. Rovnako neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa výziev smerujúcich k žalobcovi na prevzatie motorového vozidla, vyplatenie kúpnej ceny. Kúpna zmluva je zmluva, ktorou sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaväzuje predmet prijať a zaplatiť kúpnu cenu. Pri kúpnej zmluve sa strany dojednávajú o „tovare proti cene“. Samotná kúpna zmluva je len zaväzujúcim právnym titulom, teda len právnym dôvodom na scudzenie veci. Samotná kúpna zmluva vlastnícke práva sama o sebe neprevádza. K prevodu vlastníckeho práva sa ešte vyžaduje právny spôsob (modus), t. j. odovzdanie veci, ak ide o hnuteľnú vec. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorého vznikne záväzkový právny vzťah. Kúpna zmluva vzniká ako akákoľvek iná zmluva. Predovšetkým sa vyžaduje, aby boli prejavy vôle účastníkov kúpnej zmluvy určité a zrozumiteľné. Požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti je potrebné chápať tak, že dojednanie ako o predmete zmluvy, tak o jeho cene, ako aj o právach a povinnostiach účastníkov z nej vyplývajúcich, musí byť natoľko zrozumiteľné a jednoznačné, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, ktoré nemožno odstrániť ani výkladom. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva vznikne vtedy, ak obsahuje dojednania o týchto podstatných častiach daného zmluvného typu. Bez dojednania o kúpnej cene, nie je kúpna zmluva platne uzavretá. S poukazom na tvrdenia a vyjadrenia strán sporu, súd mal za to, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ani ústnej, pretože v čase obhliadky motorového vozidla nebolo možné jednoznačne definovať predmet kúpy, keďže v tom čase bolo motorové vozidlo nepojazdné, bolo potrebné vykonať jeho opravu, absolvovať kontroly, až následne bolo prepísané na žalovaného a boli mu pridelené evidenčné čísla. Rovnako súd mal za to, že nebola dojednaná ani presne kúpna cena, pretože bolo potrebné vykonať opravu za účelom spojazdnenia motorového vozidla a je nepochybné, že konečnú cenu pri prvej obhliadke nebolo možné jednoznačne určiť. Žalobca nepotvrdil, že sa dohodli na kúpnej cene tak, ako uvádzal žalovaný vo výške 12 000 eur a tieto skutočnosti tvrdené žalobcom potvrdila i svedkyňa. V podstate i žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že po oprave mohla byť cena motorového vozidla 15 000 - 20 000 eur. Keďže nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy a nebolo naplnené zákonné ustanovenie týkajúce sa kúpnej zmluvy, je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Na základe toho, že nebola uzavretá riadna kúpna zmluva z dôvodov vyššie uvedených, nebolo možné ani odstúpiť od zmluvy. Ak aj žalobca vo svojich podaniach, prípadne vyjadreniach uvádzal, že odstúpil od zmluvy, je možné z obsahu a vo vzájomnej súvislosti konštatovať, že jednoznačne prejavil vôľu neuzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným ohľadne predmetu kúpy, ktorým malo byť motorové vozidlo po oprave a spojazdnení. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal vrátenia rezervačného poplatku, prijatím ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Medzi stranami sporu nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej by strany sporu ozrejmili, z akých dôvodov a príčin nie je možné uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, na čo strany sporu neprodukovali žiadne dôkazy. Žalobca uvádzal, že on navrhoval takéto riešenie, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný v odvolaní však uvádzal, že si spomenul, že bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú však ako dôkaz nikdy nepredložil. Žalobca predložil dostatok dôkazov, ktorými preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd nepopiera, že strany sporu jednali i ohľadne určitých súm, ktoré by mohli predstavovať cenu predmetu kúpy vo výške 8 000 eur a 4 000 eur, avšak ku konkrétnemu dojednaniu, ani v ústnej forme, nikdy neprišlo z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
1.3. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 05. 02. 2018, kedy žalovaný prevzal platobný rozkaz spolu so žalobou a od tohto obdobia mal vedomosť o peňažnom záväzku voči žalobcovi. V zostávajúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva
pohľadávky, a to úrokov z omeškania od 01. 06. 2017 do 04. 02. 2018 žalobu zamietol, keď žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby v tejto časti.
1.4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žaloba bola zamietnutá len v minimálnej časti a to príslušenstva pohľadávky s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zo strany súdu neboli dodržané zásady spravodlivého procesu a boli hrobu porušené jeho práva. Poukázal na pojednávanie dňa 19. 05. 2020, kedy mu bolo doručené krátkou cestou vyjadrenie žalobcu, pričom mu nebolo umožnené sa k uvedeným bodom vyjadriť pre krátkosť času. Súd mu nepodal vysvetlenie, kto bol v čase predaja vlastníkom jeho vozidla. Poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý najprv tvrdil, že bol u neho iba jedenkrát, napokon sa priznal, že bol u neho aj druhýkrát, pričom súd toto klamstvo nevyhodnotil a použil ho proti nemu ako priťažujúcu okolnosť. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s tvrdením žalobcu, keď v žalobe na vydanie platobného rozkazu uvádza, že odstupuje od záujmu kúpy motorového vozidla z dôvodu, že sa jedná o skladačku. V priebehu pojednávania svoju výpoveď zmenil v tom smere, že mu neposkytol pravdivé informácie ohľadne auta, ktoré bolo predtým taxi. Žiadosť o vrátenie finančnej zálohy mu nikdy nebola doručená a rovnako mu nebol doručený list, ktorým mal žalobca odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca na pojednávaní dňa 19. 05. 2020 tvrdil, že finančnú hotovosť poskytol s dobrým úmyslom, ale v predchádzajúcich výpovediach tvrdil, že od neho peniaze vylákal. Podarilo sa mu preukázať, že v čase predaja bolo auto skoro opravené, fotky predložil žalobca. Tým vyvracia nezmysly, ktoré tvrdí žalobca. K samotnému rozsudku mal výhrady, keď súd uviedol, že pojazdné motorové vozidlo neexistovalo, avšak opätovne opakuje, že auto predával v havarovanom stave za 8 000 eur. Predkladá odfotenú stránku inzerátu, ktorý bol zverejnený. Žalobca v konaní upresnil, že sa jednalo o finančnú čiastku, ktorá mala slúžiť k rezervácii kúpy auta, čiže zálohu na jeho auto. Súd účelovo klame, keď tvrdí, že nevyzval žalobcu k prevzatiu auta dňa 22. 05. 2017, o čom by svedčil aj výpis z jeho hovorov. Keby súd vyhovel jeho požiadavke a prikázal žalobcovi predložiť výpis z hovorov, potvrdilo by sa, že spolu často komunikovali. Súd klame, keď tvrdí, že žalobca nepotvrdil, že sa nedohodli na kúpnej cene. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 03. 12. 2018 žalobca tvrdil: „Bola medzi nami ústna dohoda na sumu 8 000 eur v hotovosti a 4 000 eur v splátkach po 400 eur.“ Súd zneužil voči nemu tvrdenie, keď uviedol, že trhová hodnota podobných áut sa pohybovala okolo 15 000 eur. Vtedy ešte nevedel predložiť súdu presné znenie inzerátu, nakoľko telefón, v ktorom bol inzerát odfotený, bol nefunkčný. Žalobca aj so svedkyňou tvrdili, že nevedeli, že sa jedná o havarované auto a z tohto dôvodu uviedol, že nehavarované autá tohto typu sa predávajú cca za 15 000 eur. Jeho cena za havarované auto 8 000 eur musela byť veľmi podozrivá. Namietal aj výrok o trovách konania, keď žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, avšak úroky mu sčasti boli zamietnuté. Navrhuje doplniť dokazovanie, a to uložením žalobcovi povinnosti predložiť výpis z telefonických hovorov a predvolať jeho manželku ako svedka, nakoľko ju žalobca viackrát uvádza vo svojich výpovediach.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že v odvolaní žalovaného sú uvádzané skutočnosti, ktoré si protirečia. Súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku poučil strany sporu o právach a povinnostiach v tom smere, že obidve strany majú právo navrhnúť dôkazy, pričom obe strany vyhlásili, že nenavrhujú dôkazy a zároveň boli poučené o tom, že dokazovanie je ukončené a na neskôr predložené dôkazy súd neprihliadne. Napriek uvedenému, žalovaný vo svojom odvolaní sa uchyľuje k urážkam súdu. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právne záväznými pokynmi KS v Nitre. Dôvody, ktoré uvádza žalovaný, sú právne irelevantné a súd by, vzhľadom na obsah poučenia, na ne nemal prihliadnuť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je možné podať odvolanie, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (I., III.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Žalovaný, ktorý podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, si zodpovedá za rozsah a dôvody podaného odvolania, preto odvolací súd bol viazaný vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného a po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, a preto možno konštatovať, že odôvodnenie spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o rozsah a dôvody odvolania, odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci tieto nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje, konštatujúc ich správnosť. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil vady v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
7. Predmetom konania bola žaloba žalobcu o zaplatenie 500 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný inzeroval v máji 2017 predaj motorového vozidla zn. Mercedes, o ktorého kúpu prejavil záujem a dňa 05. 05. 2017 poskytol žalovanému zálohu vo výške 500 eur za účelom rezervácie. Následne si motorové vozidlo prelustroval a zistil, že ide pravdepodobne o skladačku a stratil záujem o kúpu. Listom zo dňa 01. 06. 2017 oznámil žalovanému, že odstupuje od kúpy motorového vozidla a vyzval ho na vrátenie zálohy. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca si prišiel pozrieť motorové vozidlo na základe inzerátu, ktorý zverejnil. Žalobca si však auto predstavoval inak a uviedol mu, že ak auto opraví, on si auto zoberie. Dohodli sa na kúpnej cene 8 000 eur v hotovosti a 400 eur v splátkach, avšak podľa vyjadrenia žalovaného (na č. l. 91) tento uviedol, že žalobca chcel prepísať auto hneď ako zaplatí sumu 8 000 eur a zvyšok bude splácať v splátkach, s čím on nesúhlasil. Aj v podanom odpore žalovaný tvrdil, že so splátkami súhlasil len za podmienky, že auto bude až do splatenia dlžnej sumy jeho majetkom. Súd prvej inštancie sa riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a zaoberal sa tým, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne motorového vozidla Mercedes Benz e 200 cdi. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a to ani ústnej, keď v čase obhliadky motorového vozidla, a teda v čase, kedy podľa tvrdenia žalovaného malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, motorové vozidlo nebolo pojazdné a bolo potrebné vykonať jeho opravu, absolvovať kontroly a až následne bolo potom prepísané na žalovaného a boli mu pridelené evidenčné čísla. Dospel k záveru, že nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, a preto, pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia poskytnutého rezervačného poplatku vo výške 500 eur, jeho žaloba bola dôvodná, a preto zaviazal žalovaného na vrátenie sumy 500 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a dospel k rovnakému právnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorého malo byť sporné motorové vozidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré spočívalo v preukázaní skutočností, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že so žalobcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne motorového vozidla, na preukázanie svojich tvrdení mal označiť dôkazy. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí preukázať to, čo tvrdí, pričom poslednou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je možnosť uplatniť a navrhovať dôkazy do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (ust. § 154 CSP). Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 19. 05. 2020 strany sporu zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie a následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
8. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol dodržaný spravodlivý proces a boli hrubo porušené jeho práva.
8.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožňoval s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03).
8.2. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že až na pojednávaní dňa 19. 05. 2020 mu bolo doručené krátkou cestou vyjadrenie žalobcu a nebolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť. Zo zápisnice z pojednávania dňa 19. 05. 2020 vyplýva, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 12. 05. 2020 bolo v písomnej forme do podateľne súdu doručené dňa 19. 05. 2020 o 12:30 hod., ktoré súd krátkou cestou doručoval na pojednávaní žalovanému. Zo zápisnice však nevyplýva, že by žalovaný sa chcel k tomuto podaniu žalobcu vyjadriť, resp. že by pre krátkosť času sa k nemu vyjadriť nemohol. Rovnako zo zápisnice nevyplýva, že by z tohto dôvodu žalovaný žiadal o odročenie pojednávania za účelom vyjadrenia sa k podaniu žalobcu. Postup súdu prvej inštancie preto nie je možné charakterizovať ako postup, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v neprospech žalovaného.
9. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal hodnotenie dôkazov a neodstránenie rozporov, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, súd prvej inštancie, vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia vyhodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol starostlivo na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 191 CSP), zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania, ako aj z prednesov strán sporu. Skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a námietky žalovaného v podanom odvolaní nie sú právne významné z hľadiska hmotného, teda z hľadiska záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorého by malo byť sporné motorové vozidlo.
10. Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a to za účelom doplnenia dokazovania, odvolací súd poukazuje aj na ust. § 154 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. 05. 2020 po vyjadrení strán sporu, že nemajú žiadne iné návrhy na ďalšie dokazovanie, vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedeného dôvodu tak žalovaný už nemohol po tom, čo bolo dokazovanie pred súdom prvej inštancie vyhlásené za skončené, navrhovať vykonanie ďalších dôkazov.
11. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé zmeniť správny záver súdu prvej inštancie, a pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500 eur s 5,5%-ným úrokom z omeškania od 05. 02. 2018 až do zaplatenia a zároveň ho zaviazal zaplatiť aj náhradu trov konania v rozsahu 100%, je jeho rozhodnutie vecne správne a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 odsek 1, 2 CSP.
12. Pokiaľ žalovaný namietal výrok o náhrade trov konania, keď nárok žalobcu bol v príslušenstve (5,5%- ný úrok z omeškania za obdobie od 01. 06. 2017 do 04. 02. 2018 zamietnutý) a bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok síce nerieši situáciu, pokiaľ mala strana sporu neúspech v pomerne nepatrnej časti (ako to bolo pôvodne v ust. § 143 ods. 3 OSP), avšak na daný prípad je potrebné aplikovať základné princípy článku 4 ods. 2 CSP a to princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodnúť podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vzhľadom na to, že žalobca bol vo veci samej v celom rozsahu úspešný
a nepatrný neúspech mal len v časti príslušenstva, odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).