Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Csp-322-2017.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Subarea
11Csp/322/2017
Uznesenie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol v spore žalobcov: 1/ J. Z., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. U. XXX, 2/ M.. J. U., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. U. X zastúpená X.. E. G., L. L. Š. XX, XXX XX A., 3/ U. V., S.. XX.X.XXXX, XXX XX V. XXX 4/ F. Z., S.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX W. S. N. zastúpený žalobkyňou v 1.rade proti žalovanému Q. M., L..V.. V. V. U. S. X, M. E.: XX XXX XXX o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume X.XXX,XX eur s prísl. takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Stranám konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca U. Z. sa podanou žalobou domáhal, vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 2.651,74 eur s príl..
2. Súd v priebehu konania zistil, že žalobca dňa 12.11.2017 zomrel. Dedičské konanie po žalovanom viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/277/2017.
3. Na základe vyššie uvedeného následne zistil, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine do úvahy patria J. Z., S.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XX XX W. S. N., M.. J. U., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. U. X, U. V., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. XXX, L. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX W. S. N..
4. Súd mal za preukázané, že počas konania žalobca zomrel a to dňa 12.11.2017. Súd zistil, že ako dedika zo zákona prichádzala do úvahy J. Z., S.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XX XX W. S. N., M.. J. U., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX X. U. X, U. V., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. XXX L. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX W. S. N..
5. Keďže predmetom konania je pohľadávka žalobcu - poručiteľa, ktorá nebola súčasťou dohody dedičov súd nemal inú možnosť, ako pokračovať v konaní so všetkými dedičmi, ktorý prichádzali do úvahy. Z uvedených dôvodov súd nemôže pokračovať len s tým dedičom na ktorého prešlo dedičstvo, ale musí pokračovať so všetkými dedičmi. Súd môže následne vyzvať potenciálnych dedičov, aby súdu oznámili či trvajú na podanej žalobe.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd uznesením zo dňa 19.03.2018, rozhodol o pokračovaní konania so všetkými vyššie uvedenými dedičmi .
7. Následne súd vyzval všetkých dedičov, aby súdu oznámili, či trvajú na žalobe ktorú podal ich právny predchodca. Všetci dedičia sa vyjadrili tak, že na žalobe, ktorú podal ich predchodca netrvajú a berú ju späť. Žalobkyne v 1. a v 3..rade dňa 21.10.2019 ( čl. 107) , žalobkyňa v 2 rade dňa 20.05.2019 a
žalobca v 4.rade dňa 7.05.2020 ( čl. 116). K späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania vo veci samej.
8. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa ust. § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Keďže žalobcovia, právni nástupcovia pôvodného nebohého žalobcu vzali návrh na začatie konanie späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania vo veci samej, tak ako je to vyššie uvedené, súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia zastavil.
12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Citované ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011 - 14, a prispôsobené novej právnej úprave).
16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
17. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2 M Cdo 17/2009).
18. Na základe uvedeného a s poukazom na to, že v danom prípade pôvodný žalobca zomrel, do konania zo zákona museli vstúpiť jeho právni nástupcovia, ktorí konanie nezavinili, žalobu nepodali sa súd zaoberal otázkou, či existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalovaný sa vyjadril, že si trovy konania uplatňuje.
19. V danom prípade súd o trovách konania rozhodol v zmysle cit. ustanovenia § 257 CSP pretože mal za to, že po preskúmaní veci, okolnosti prípadu, okolnosti na strane žalobcu , teda jeho úmrtie ako aj nezavinenie žalobcov na žalobe mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
20. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v tom, že právni nástupcovia pôvodného žalobcu žalobu nepodali, nezavinili jej podanie s vecou nemali nič spoločne ako aj to, že s nimi musel súd pokračovať v konaní aj napriek ich nesúhlasu, keďže ide o stranu žalobcu do ktorej vstúpili. Dôvody bližšie súd uviedol v uznesení zo dňa 19.03.2018.
21. Bolo by nespravodlivé, aby boli dedičia , právni nástupcovia pôvodného nebohého žalobcu zaťažení trovami konania , ktoré nezavinili a žalobu nepodali. Súd ma za to, že ide o výnimočnú situáciu a dôvody, ktoré sú vyššie uvedené a tieto podľa súdu zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle ust. § 257 CSP. Cieľom ustanovenia § 257 CSP je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
22. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo v danom prípade bolo pre žalobcov ( procesné zavinenie zastavenia konania ). Súd však došiel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako sú vyššie uvedené pre ktoré náhradu trov nepriznal. Súd má za to, že ide o celkom výnimočný prípad a jeho výnimočnosť spočívať v okolnostiach danej veci, tak ako je to vyššie uvedené .
23. Súd má tiež za to, že toto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanému, ktorých je bankou, podnikateľom s vysokými ziskami a majetkom, ktorý nepriznaním trov neutrpí žiadnu majetkovú stratu.
24. Preto má tiež súd za to, že nepriznanie trov žalovanému v danom prípade vzhľadom na okolnosti nie je a neodporuje dobrým mravom. Naopak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobcovia mali hradiť trovy žalovanému, pričom žalobu nepodali a do konania museli vstúpiť ako právni nástupcovia pôvodného nebohého žalobcu bez ohľadu na ich stanovisko. Toto ( to , že na žalobe netrvajú , nechcú v konaní pokračovať ) mohli vyjadriť až následne potom ako s nimi súd začal pokračovať v konaní v zmysle uznesenia zo dňa 19.03.2018.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.