Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/2/2019

Potvrdené rozhodnutím 13CoKR/17/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020, takto rozhodol: Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017, o d m i e t a . Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bola v ostatnej časti žaloba zamietnutá a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: L. P., C..A.., so sídlom kancelárie A. XXX, XXX XX J., T.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Žalobca j e veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019 uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -86 zo dňa 23.03.2017 s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 81,80%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v procesnom postavení veriteľa popretej pohľadávky žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina elektronickým podaním dňa 18.04.2019 domáha voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 01 Žilina, IČO: 36 634 832, určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. v celkovej výške 47.846,15 eur z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti - pozemku parc. č. R.-C. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere X XXX m2, v k. ú. K. K., ktorý je vo vlastníctve žalobcu a to za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zverejneným dňa 29.03.2017 v Obchodnom vestníku č. 62/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Zvolenská investičná s.r.o. Do funkcie správcu bol ustanovený L. P., C..A.., t. j. žalovaný. Úpadca je od 10.06.2008 podľa LV č. XXXX vlastníkom stavby súp. č. XXX - V. C. Z. K. K., G.M. A. X, situovanej na parc. č. R.-C. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere X XXX m2, k. ú. K. K., ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta K. K., vedená na Správe katastra K. K. na LV č. XXXX. Úpadca užíva nehnuteľnosť - pozemok bez právneho titulu a to za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019. Pozemok využíval úpadca aj v období tomuto predchádzajúcemu bez právneho titulu. Úpadca nepristúpil k majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemku pod stavbou odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva až d súčasného obdobia. Mestské zastupiteľstvo v K. K. uznesením v zmysle o majetku obcí nájom hore uvedenej nehnuteľnosti úpadcu schválilo nájom za cenu 34.592,25 eur ročne na dobu neurčitú. Na návrh nájomnej zmluvy úpadca reagoval odmietavo, keď podmienky pripojené k nájomnej zmluve pokladá za neprimerané, a preto predložil nový návrh nájomnej

zmluvy, s navrhnutou cenou nájmu 2.286,55 eur ročne. Žalobca v reakcii na námietky úpadcu poukázal na platné Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta K. K. schválených uznesením M. XXX/ XXXX dňa 25.08.2009, ktoré určujú cenu za nájom pozemkov pod existujúcimi stavbami slúžiacimi na účely podnikania, a to vo výške 15% ich ceny za meter štvorcový. Platobné podmienky boli v návrhu nájomnej zmluvy upravené a takto zmenený návrh bol opätovne odoslaný úpadcovi, na ktorý však úpadca nereagoval a k uzavretiu nájomnej zmluvy nepristúpil. Žalobca v návrhu poukázal na iné ním vedené konania, v rámci ktorých sa žalobca voči úpadcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2010 až ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, keď v dôsledku účinkov vyhlásenia konkurzu podľa boli žalobcom vyvolané súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi prerušené.

2. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti podstate z titulu bezdôvodného obohatenia, to za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 24.948,35 eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 vo výške 22.897,80 eur, spolu v úhrnnej výške 47.846,15 eur. Výšku tejto pohľadávky žalobca určil v súlade s platnými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta K. K. v znení Dodatkov č. 1 až 3 schválenými Uznesením Mestského zastupiteľstva K. K. č. XXX/XXXX- M. (ďalej len „Zásadami“ v príslušnom gramatickom tvare) ako prenájom pozemkov pod stavbami určenými na podnikanie a manipulačná plocha v cene 17% z ceny určenej podľa Cenovej mapy nehnuteľností Slovenska za meter štvorcový a rok, v zmysle čl. 20, bod 2, por. č. 10 Zásad. Žalobca ďalej uviedol, že Cenová mapa nehnuteľností (ďalej len „CMN“) Slovenska poskytuje informácie o cenách všetkých druhov nehnuteľností v rámci celej Slovenskej republiky. Podľa CMN je v danej lokalite cena nehnuteľnosti vo výške 49eur/m2 v období roku 2017 do roku 2018. Na základe uvedeného žalobca vykonal výpočet ako 17% zo sumy 49 eur/m2, to sa rovná 8,33 eur/m2, pričom výpočet výšky ceny uskutočnený ako cena za meter štvorcový a rok krát výmera pozemku predstavuje cenu ročného nájmu v celkovej výške 24.948,35 eur plus výpočet alikvotnej časti za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 vo výške 22.897,80 eur.

3. Žalobca v právnom postavení veriteľa s odkazom na ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZKR“) ako veriteľ úpadcu si uplatnil v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. voči úpadcovi pohľadávku proti podstate v celkovej výške 47.846,15 eur. Dňa 03.04.2019 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate spolu s výzvou podľa . Žalovaný popretie odôvodnil tým, že pohľadávku žalobcu nie je možné klasifikovať ako pohľadávku proti podstate podľa , nakoľko pohľadávka žalobcu nespĺňa zákonnú definíciu pohľadávky proti podstate. Žalovaný konštatoval, že ako správca nepokračuje v prevádzke podniku úpadcu a medzi žalobcom a správcom nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy. Pohľadávku žalobcu žalovaný označil za spornú aj čo do jej výšky, a to s poukazom na iné súdne konanie, v ktorom žalobca uplatnil pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2012 s totožným právnym dôvodom pohľadávky proti podstate v celkovej výške 47.846,15 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v oznámení o neuznaní pohľadávky žalovaný poukazuje aj na znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa 24.04.2014 v znení jeho Doplnku zo dňa 19.01.2016, podľa ktorého Dom kultúry, ktorý je postavený na pozemku žalobcu o výmere X XXX m2, nezaberá celú výmeru pozemku, ale len plochu o výmere XXX m2. Zvyšnú časť pozemku o celkovej výmere X XXX m2 považuje žalovaný za verejné priestranstvo, ktoré je verejne prístupné a využívané na verejných akciách povolených Mestom K. K.. Žalovaný taktiež poukazuje na nájomnú zmluvu zo dňa 10.07.1998 uzatvorenú medzi Mestom K. K. a predchádzajúcim vlastníkom V. C., predmetom ktorej bol nájom pozemku s ročnou výškou nájomného stanovenou na sumu 762,20 eur. Žalovaný rozporuje spôsob určenia koeficientu pre objekt stavby, keď ako určujúcim bol žalobcom zvolený koeficient týkajúci sa stavieb určených na podnikanie, a z ktorého žalobca odvíja výšku svojej uplatnenej pohľadávky. Žalovaný zdôrazňuje, že obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019 je obdobím, kedy žalovaný ako osoba oprávnená nakladať s majetkom úpadcu v zmysle ust. nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu.

4. Dňa 12.03.2019 bola žalovanému odoslaná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej žalobca v zmysle vyzval žalovaného ako správcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania nehnuteľností - pozemku v celkovej výške 47.846,15 eur za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, na ktorú výzvu žalovaný reagoval oznámením doručeným dňa 04.04.2019, v ktorom žalobcom uplatnenú pohľadávku poprel v celom rozsahu.

5. K právnej stránke veci žalobca uviedol, že úpadca spolu so stavbou vo svojom vlastníctve užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu a privlastňuje si tak úžitky z neho, a to bez akejkoľvek náhrady vo vzťahu k žalobcovi. Vo väzbe na ust. a ust. , sa žalobca domáha vydania plnenia prijatého žalovaným bez právneho dôvodu užívaním cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho vec užívať. S poukazom na ust. má žalobca za to, že v danom prípade ide o pohľadávku proti podstate ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, pričom existencia nájomnej zmluvy v danom prípade nie je rozhodná. Zo strany úpadcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu vo výške, ktorá bola žalobcom určená spôsobom obvyklým pri určovaní nájomného v súlade s platnými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta K. K.. Žalobca ďalej uviedol, že úpadca ako vlastník stavby má predmetnú nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku spoločnosti, ktorá mala ako majetková hodnota slúžiť úpadcovi na podnikanie. Žalobca preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Ako dôkaz žalobca označil a k návrhu pripojil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre obec K. K., k. ú. K. K. (č. l. 10), výpis z listu vlastníctva č. XXXX obec K. K., k. ú. K. K. (č. l. 18), uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -350 zo dňa 04.07.2017, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -200 zo dňa 16.10.2014 (č. l. 20), uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 07.03.2019 (č. l. 21) s doručenkou zo dňa 12.03.2019 (č. l. 24), oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 02.04.2019 (č. l. 25), výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.032.019 spolu s doručenkou (č. l. 27, 28), návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.06.2010 a zo dňa 06.06.2012.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2019 rozporuje charakter žalobcom uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v zmysle ust. psím. e) , nakoľko podľa názoru žalovaného predmetná pohľadávka nespĺňa zákonnú definíciu pohľadávky proti podstate. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnená pohľadávka nepredstavuje náklady vynaložené na správu konkurznej podstaty ani pohľadávky súvisiace s prevádzkovaním podniku, keďže žalovaný ako správca nepokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu a navyše pohľadávka žalobcu ani nevyplýva zo zmlúv uzatvorených so žalovaným, keď medzi žalobcom a žalovaným nie je uzatvorená žiadna zmluva. Žalovaný preto namieta, že pohľadávku uplatnenú žalobcom nie je možné individuálne uspokojiť, a preto pohľadávku žalobcu žalovaný poprel v celom uplatnenom rozsahu.

8. Žalovaný súčasne pohľadávku žalobcu považuje za spornú aj čo do jej výšky, poukazujúc na iné súdne konanie, v rámci ktorého žalobca uplatňoval pohľadávku z rovnakého právneho dôvodu, avšak za rozdielne obdobie, za ktoré malo podľa tvrdenia žalobcu bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Za účelom objasnenia skutkového a právneho stavu bolo v súdnom konaní pod sp. zn. Okresného súdu Banská Bystrica nariadené znalecké dokazovanie z odboru Geodézia a kartografia, a v rámci tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 24.04.2014 v znení jeho Doplnku zo dňa 19.01.2016, z ktorého vyplýva, že stavba, ktorá je postavená na pozemku žalobcu, nezaberá celú výmeru pozemku tak, ako uvádza žalobca, ale bezprostredne len plochu o výmere XXX m2. Vo vzťahu k ploche XXX m2 žalovaný uznal existenciu určitého obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu, pričom plocha o výmere X XXX m2 je využiteľná ako verejné priestranstvo, je verejne prístupná a podľa vedomostí žalovaného aj využívaná pri verejných akciách povolených žalobcom. Žalovaný namieta, že úpadca nevyužíva pozemok v rozsahu uvádzanom žalobcom, keď podľa znaleckého posudku úpadca bezprostredne využíva len časť pozemku o výmere XXX m2, pričom obmedzene využíva časť pozemku o výmere XXX m2.

9. Za spornú žalovaný označil rovnako výšku pohľadávky, keď jej výpočet žalobca opiera o Zásady hospodárenia, a ktorá je určená súčinom prenajímanej plochy 2 995 m2 a hodnoty 1 m2, stanovenej podľa Cenovej mapy nehnuteľností Slovenska, násobenej koeficientom určeným podľa Zásad hospodárenia pre stavby určené na podnikanie (17%). Žalovaný poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 10.09.2017, predmetom ktorej bol nájom predmetného pozemku s ročnou výškou nájomného v sume 762,20 eur (žalovaným nesprávne uvedená výška ročného nájomného, ktorá je podľa zmluvy len alikvotnou časťou nájomného za rok 1997) na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 10.09.1997, ktorá zanikla až dňa 31.12.2007, pričom výška nájomného sa počas platnosti uvedenej zmluvy nezmenila. Žalovaný zdôraznil, že žalobca uplatňuje pohľadávku titulom užívania pozemku vo viac než 30-násobnej výške oproti poslednému vyššie uvedenému nájomnému vzťahu, predmetom ktorého bolo užívanie

totožnej veci - predmetného pozemku. Žalobcom požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia tak žalovaný nepovažuje za primeranú s poukazom na charakter, resp. účel V. C. ako stavby, ktorý sa oproti roku 2007 nezmenil. Žalovaný rozporuje spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom, pričom skutočnosť, že úpadca má V. C. zahrnutý do obchodného majetku spoločnosti, a teda musí sa jednať o stavbu určenú na podnikanie, žalovaný považuje za nepodložený názor žalobcu bez právneho základu. Žalovaný poukazuje na list vlastníctva, na ktorom je predmetná stavba - V. C. zapísaná ako druh stavby XX, a teda ide o budovu na kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria). Druh stavby nedefinuje, či sa jedná o budovu určenú na podnikanie alebo nie, a preto určenie konkrétneho koeficientu žalobcom pri určení výšky pohľadávky žalovaný označuje za nenáležite odôvodnené.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že v období od 30.03.2017 do 28.02.2019, teda od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, počas ktorého úpadca už nevykonáva podnikateľskú činnosť, žalovaný nepokračuje v prevádzke podniku úpadcu podľa . V prípade, ak by kategória účelu nájmu podľa Zásad hospodárenia závisela od rozhodnutia žalobcu, bez ohľadu na účel a povahu stavby, je nesporné, že dom kultúry v súčasnosti nepredstavuje budovu určenú na podnikanie a na tento účel sa aktuálne ani nevyužíva. Žalovaný tak rozporuje charakter žalobcom uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate a rozporuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky, keď jej výpočet označuje za nesprávny, a to vzhľadom na nesprávne určenú výmeru časti užívaného pozemku a rovnako žalobcom určený koeficient výpočtu bezdôvodného obohatenia. Pre prípad preukázania charakteru pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate žalovaný uviedol, že správca by mohol túto uznať len do výšky 1.386,12 eur, vychádzajúc z jednotkovej ceny 0,76 eur/m2 krát výmera XXX m2 za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 722,76 eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019, t. j. za 335 dní vo výške 663,36 eur. Predmetnú výšku pohľadávky žalovaný určil ako súčin výmery pozemku, na ktorej sa nachádza V. C. vo vlastníctve úpadcu a výšky ročného nájomného za meter štvorcový dohodnutého v Nájomnej zmluve zo dňa 10.07.1998 uzatvorenej medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a predchádzajúcim vlastníkom na nej stojacej stavby (nehnuteľnosti aktuálne vo vlastníctve úpadcu).

11. Žalovaný ako dôkaz označil a k vyjadreniu pripojil Nájomnú zmluvu zo dňa 10.09.1997 (č. l. 50), Dodatok č. 1 zo dňa 02.08.2002 (č. l. 51), Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2007 (č. l. 52), časť znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 52), Doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX (č. l. 54).

12. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného zo dňa 23.08.2019 označil dôvody popretia uvádzané žalovaným za irelevantné a popierajúci prejav žalovaného založený na tvrdeniach, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, za zavádzajúce a účelové. Žalobca uviedol, že pohľadávky uplatnené v konaniach, ktoré boli v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu prerušené, si žalobca prihlásil v konkurznom konaní úpadcu prihláškou a to právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - pozemku parc. č. R.-C. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere X XXX m2, k. ú. K. K., vedenej na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, bez právneho titulu úpadcom, za obdobie od roku 2008 do roku 2017 spolu v úhrnnej výške 269.567,40 eur s príslušenstvom, ktoré žalovaný poprel, a ktoré Okresný súd Žilina vo veci žaloby o určenie pohľadávky žalobcu rozhodol v konaní sp. zn. tak, že určil pohľadávku žalobcu v konkurznom konaní úpadcu rozsudkom Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 29.05.2019. Žalobca uviedol, že úpadca je od 10.06.2008 podľa LV č. XXXX vlastníkom stavby súp. č. XXX - V. C.Ú. v K. K., G. A. X, situovanej na parcele č. R.-C. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere X XXX m2, k. ú. K. K., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vedená na Správe katastra K. K. na LV č. XXXX, ktorý stav stále trvá. Žalovaný nehnuteľnosť žalobcu využíva. Vlastnícke právo žalobcu danou nehnuteľnosťou disponovať a získať z tejto majetkový prospech na zabezpečovanie činností v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je znemožnené v plnom rozsahu. Žalobca poukázal na ust. , ktoré ustanovenie definuje podnik ako súbor troch zložiek podnikania a to hmotných , nehmotných a osobných zložiek podnikania. Vo vzťahu k nehmotnej zložke podniku žalobca uviedol, že táto musí byť nevyhnutne prítomná pri podniku, a preto i právo užívať nehnuteľnosti, vlastnícky patriace tretej osobe, za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, je potrebné považovať za úkon užívania nehnuteľnosti v širšom ponímaní ako prevádzkovanie podniku. Vzhľadom na uvedené žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Spolu s vyjadrením žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu rozsudok Okresného

súdu Žilina, č. k. -166 zo dňa 14.07.2018 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 29.05.2019.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.09.2019 zotrvával na svojich doterajších vyjadreniach uvedených v popretí pohľadávky žalobcu zo dňa 02.04.2019 a vo vyjadrení zo dňa 25.07.2019. K žalobcom namietanému postupu správcu v prerušených konaniach žalovaný uviedol, že v súvislosti s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej činnosti je správca povinný zvážiť postup v súdnych konaniach začatých pred vyhlásením konkurzu a pravdepodobnosť úspechu úpadcu, resp. správcu v danom konaní. Veritelia v prípade nesúhlasu správcu s pokračovaním v konaní majú právo si pohľadávky uplatniť v konkurznom konaní incidenčnou žalobou, ktoré je konaním vyvolaným popieracím úkonom správcu, a predmetom ktorého je zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá, a teda či popierací prejav žalovaného obstojí alebo nie, a či pohľadávka žalobcu sa má v konkurznom konaní uspokojovať tak, ako bola uplatnená alebo nie. Uviedol, že žalobcom označené súdne konania nemajú pre predmetné konanie žiadnu relevanciu, nakoľko v tomto konaní sa posudzuje otázka, či pohľadávka žalobcu predstavuje pohľadávku proti podstate, čo žalovaný odmieta a je potrebné vysporiadať sa aj s jej výškou. Žalovaný odmieta stotožňovať pojem podnik podľa s pojmom prevádzkovanie podniku podľa ustanovení a zdôrazňuje, že v rámci konkurzného konania úpadcu žalovaný ako správca neprevádzkuje podnik a nevyvíja žiadnu ekonomickú činnosť, ktorá by mohla generovať zisk, a ktorá by mohla byť považovaná za prevádzkovanie podniku. Žalovaný vykonáva len úkony smerujúce k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu. Nakoľko má za to, že v danej veci nie sú splnené podmienky podľa ust. , navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

14. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia svojej pohľadávky proti podstate v zmysle ust. v znení účinnom od 01.01.2012, ktoré žalovaný ako správca konkurznej podstaty neuznáva, tieto popiera a v súvislosti s ktorými žalovaný vyzval žalobcu postupom podľa na podanie žaloby v lehote 15 dní od doručenia výzvy správcu zo dňa 02.04.2019.

15. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu súd na daný skutkový stav aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

16. Podľa , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a

kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (4) Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. (5) Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku. (6) Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

17. Primárne súd posudzoval včasnosť podanej žaloby s poukazom na ust. , v zmysle ktorého lehota na podanie predmetnej žaloby sa viaže na lehotu 15 dní od doručenia výzvy správcu, ktorú žalobca preukázateľne prevzal dňa 03.04.2019 (prezentačná pečiatka k doručeniu oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 03.04.2019

- č. l. 25), pričom žalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde dňa 18.04.2019, t. j. v zákonom stanovenej lehote, a preto súd konštatuje včasnosť podanej žaloby.

18. Žalobca ako popretý veriteľ je aktívne vecne legitimovaný v zmysle ust. a súčasne súd konštatuje aj pasívnu legitimáciu žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu podľa . V prípade, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, veriteľ je oprávnený domáhať sa žalobou podanou voči správcovi určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate a to v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal.

19. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., IČO: 36 634 832 uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 23.03.2017 s účinkami zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 62/2017 dňom 30.03.2017. Rovnako je medzi stranami nesporné vlastnícke právo úpadcu k stavbe súp. č. XXX - V. C. v K. K., G.M. A. X, zapísané na LV č. XXXX, situovanej na parc. č. R.-C. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere X XXX m2, k. ú. K. K., ktorého výlučným vlastníkom je žalobca podľa listu vlastníctva vedenom Správou katastra K. K. č. XXXX.

20. Medzi stranami spornou skutočnosťou je charakter pohľadávky žalobcu uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu ako pohľadávky proti podstate a jej výška.

21. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pohľadávky proti podstate zákonná úprava vymedzuje ako pohľadávky, ktoré z časového hľadiska vznikli po vyhlásení konkurzu a z vecného hľadiska predstavujú

pohľadávky vznikajúce o.i. pri správe a speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu a súčasne zákon prehlasuje za pohľadávky proti podstate individuálne určené pohľadávky podľa právneho dôvodu ich vzniku tak, ako sú tieto špecifikované v ust. . Z časového hľadiska je zrejmé, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť za obdobie od 30.03.2017 až do 28.02.2019, teda nesporne v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keď účinky zverejneného uznesenia o vyhlásení konkurzu nastali dňa 30.03.2017 (Obchodný vestník č. 62/2017). Medzi stranami je nesporné, že k uzavretiu nájomnej zmluvy v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje svoj nárok ako pohľadávku proti podstate úpadcu, nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že úpadca a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešlo zo zákona oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve úpadcu, keď žalobca je vylúčený z možnosti užívať predmetnú nehnuteľnosť a brať z nej úžitky.

22. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu a to za obdobie od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do 28.02.2019, a to bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu na užívanie pozemku patriaceho žalobcovi. Keďže v zmysle ust. majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a je im poskytovaná rovnaká právna ochrana, v dôsledku takejto právnej situácie je žalobca ako vlastník pozemku povinný strpieť, aby jeho pozemok bol v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, avšak pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku, napríklad uzatvorenou zmluvou, potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. Teda v situácii, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, dochádza k obohateniu na úkor vlastníka pozemku, keďže vlastník stavby prijíma plnenie bez právneho dôvodu, pretože jeho majetok sa nezmenšuje, pričom za riadneho plnenia, pripadne za existencie platne uzatvorenej zmluvy by k zmenšeniu majetku vlastníka stavby nepochybne došlo. V prípade stavby na cudzom pozemku je zastavený pozemok užívaný vlastníkom stavby a jeho úžitková hodnota sa konzumuje tým, že je na ňom postavená stavba bez ohľadu na to, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda bez ohľadu na to, či stavbu užíva sám, alebo ju prenecháva na užívanie inému, bez ohľadu na to, či mu stavba prináša zisk, alebo mu z vlastníctva stavby žiadny zisk neplynie. V danom prípade je podľa právneho názoru konajúceho súdu potrebné ustanovenie vykladať extenzívnejším spôsobom, keďže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu užívaním cudzej veci vznikajú správcovi náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty úpadcu pred tým, ako dôjde k jej speňaženiu. Z uvedeného pohľadu je teda irelevantné, či žalovaný ako správca konkurznej podstaty pokračuje v prevádzkovaní podniku, alebo akým spôsobom s nehnuteľnosťou vo vlastníctve úpadcu nakladá. Tým, že stavba úpadcu sa nachádza na pozemku vo vlastníctve inej osoby, s ktorou nemá úpadca resp. správca konkurznej podstaty uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplýval právny titul užívania cudzieho pozemku, je užívacie právo žalovaným vykonávané, pričom faktické užívanie a jeho intenzita predstavujú užší pojem a predstavuje len spôsob realizácie tohto práva, za ktoré by bol správca povinný, v prípade existencie platnej zmluvy, platiť odplatu v podobe nájomného, prípadne inú stranami zmluvy dohodnutú náhradu. Situácia vzniknutá žalobcovi tým, že žalovaný so žalobcom zmluvu, ktorá by zakladala právny titul užívania cudzej veci, neuzatvoril, nemôže byť pretrvávajúcim protiprávnym stavom horšia, ako v prípade existencie zmluvy, kedy by nesporne všetky vznikajúce nároky z takto uzatvorenej zmluvy po vyhlásení konkurzu predstavovali pohľadávku proti podstate. Na základe vyššie uvedených skutočností súd posúdil žalobcom uplatnený nárok ako pohľadávku proti podstate podľa , t.j. pohľadávku súvisiacu so správou majetkovej podstaty.

25. V podmienkach konkurzného konania zásadne dlžníkovi nemožno pričítať zodpovednosť za bezprávny zásah do práv vlastníka veci, pokiaľ po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nakladanie s majetkom úpadcu prechádza na správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že ak osobe dlžníka

nemožno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie, resp. protiprávny stav, teda užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, je na mieste uplatnenie podporného nároku pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v podobe nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v súvislosti so správou majetku úpadcu. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zákonná úprava nevyžaduje úmyselné konanie alebo protiprávny úkon dlžníka, ale predpokladá stav, kedy s (ne)konaním dlžníka právna úprava spája vznik bezdôvodného obohatenia. Môže tak dôjsť bez vôle zúčastnených subjektov, ale aj v situácii nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli strán. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v zásade, že nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. V takom prípade ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a to všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. V posudzovanej právnej veci nastala situácia neexistencie právneho dôvodu na užívanie cudzej veci, čo znamená, že v danom prípade nenastala právna skutočnosť (uzavretie nájomnej zmluvy, zriadenie vecného bremena), ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Bezdôvodné obohatenie nemusí spočívať v tom, že sa zväčší majetok povinného, ale tiež v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci v prípade existencie platnej nájomnej zmluvy by k tomu došlo. Zásadne však po vyhlásení konkurzu nemôže sa žalobca dostať do horšej pozície ako v prípade, ak by mal uzatvorenú riadnu nájomnú zmluvu so správcom.

26. Druhým základným predpokladom úspešnosti podanej žaloby je preukázanie výšky žalobcom uplatneného nároku, ktorú žalovaný učinil spornou. V zmysle ust. musí sa vydať všetko, čo sa neodbudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

27. Medzi stranami v konaní nie je sporné, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu je v časti zastavaný nehnuteľnosťou vo vlastníctve úpadcu, s čím je nepochybne spojené obmedzenie práva vlastníka pozemku bez toho, že by správca poskytoval žalobcovi akúkoľvek náhradu. Majetková hodnota v uvedenom zmysle predstavuje nielen zvýšenie aktív, ale aj stav, keď sa neznížili aktíva, hoci by sa, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, majetkový stav dlžníka zmenšil, pretože za prijímané plnenie (užívanie pozemku vo vlastníctve tretej osoby) by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle rozhodovacej praxe súdov ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného právneho titulu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.10.2006. sp. zn. ). Keďže žalovaný vzhľadom na povahu tohto plnenia nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo forme peňažnej náhrady v zmysle ust. a to tomu, na úkor koho plnenie získal. Výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu je v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky potrebné odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu k procesnej obrane žalovaného je zrejmé, že žalobca výšku bezdôvodného obohatenia viazal na žalobcom prijaté Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta K. K. (ďalej tiež „Mesta“) vydané dňa 01.12.2017 (č. l. 126) a Cenovú mapu nehnuteľností (č. l. 144). Predmetné Zásady upravujú podmienky hospodárenia a nakladania s majetkom vrátane prenechávania majetku Mesta do nájmu podľa čl. 1 bod 2 písm. j) Zásad, ktoré súčasne v čl. 16 upravujú podmienky prenechávania majetku Mesta do nájmu iných právnických alebo fyzických osôb na základe písomných zmlúv vypracovaných v zmysle Všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto vychádzajú z výmery pozemku a podľa Zásad určovania výšky úhrad nájomného vymedzených v čl. 20 zohľadňujú účel nájmu v jednotkovej cene viazanej na Cenovú mapu nehnuteľností. Vyššie uvedeným postupom žalobca určil jednotkovú cenu, keď pre výšku nájomného za pozemok vo vlastníctve Mesta vychádzal z charakteru stavby nachádzajúcej sa na tomto pozemku ako stavby určenej na podnikanie a manipulačnej plochy v jednotkovej cene 17% z Cenovej mapy nehnuteľností, čomu zodpovedá žalobcom určená ročná sadzba 49,- eur/m2 užívanej plochy.

28. Žalovaný spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia a určený koeficient pre výpočet obvyklého nájomného rozporoval a postup žalobcu tak označil za právne nedôvodný.

29. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13.11.2009, v ktorom Najvyšší súd posudzoval určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca v prejednávanej veci obdobne viazal na prijaté zásady hospodárenia s majetkom obce, pričom Najvyšší súd konštatoval, že: „predmetné zásady nebolo možné použiť pre stanovenie prospechu získaného

žalovanou pri užívaní pozemku žalobkyne, v prvom rade už z toho jednoduchého dôvodu, že predmetom ich úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta). Spôsob, akým zásady určujú „cenu za prenájom“, je popritom aj v príkrom rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto predpisom nie sú Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta z 24.02.2006), je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy“.

30. S vyššie označeným rozhodnutím dovolacieho súdu a jeho právnou argumentáciou k spôsobu určenia výšky bezdôvodného obohatenia sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, pričom v intenciách uvedenej právnej argumentácie bolo procesným stranám uvedené predbežné právne posúdenie veci. Podľa rozhodovacej praxe súdov výška bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním veci bez právneho dôvodu je určovaná výškou obvyklého nájomného v danom čase, za porovnateľných obchodných podmienok. Keďže zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta sú výsledkom rozhodovania zastupiteľského orgánu obce (mesta) a slúžia pre vymedzenie zásad nakladania s neupotrebiteľným, prípadne nepotrebným majetkom obce v súlade so o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nemôžu byť bez ďalšieho spoľahlivým podkladom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, navyše v situácii, ak takýto spôsob určenia náhrady protistrana rozporuje a súčasne, ak žalobcom určený postup pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje aktuálny stav užívania veci po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako vlastníka stavby stojacej na pozemku žalobcu. Za takejto situácie súd konštatuje, že žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal výšku uplatneného nároku v žalovanej sume 47.846,15 eur.

31. K výške pohľadávky proti podstate súd konštatuje, že v konaní jediným akceptovateľným podkladom pre ustálenie výšky pohľadávky proti podstate bola nájomná zmluva so zhodným predmetom nájmu, ktorej trvanie bolo ukončené dohodou zmluvných strán dňa 31.12.2007, a ktorá preukazuje určité skutkové okolnosti, akými sú predmet nájmu a výška ročného nájomného, a to s prihliadnutím na súčasnú akceptáciu sadzby nájomného žalovaným vo výške 0,76 eur/m2 ročne za užívanú plochu podľa stanoviska žalovaného zo dňa 25.07.2019 (č. l. 49), čo zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.06.2009). Najvyšší súd v označenej právnej veci v rámci podaného dovolania uviedol „Odvolací súd pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z nájomnej zmluvy, ktorú účastníci konania nespochybňovali. Žalovaný platil na základe zmluvy nájomné dohodnuté v zmluve a bez akejkoľvek zmeny zmluvy akceptoval zvýšenie nájomného fakturované žalobcom. Aj keď zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom, táto listina je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje určité skutkové okolnosti, akými sú predmet nájmu a výška mesačného nájomného. Dovolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že bezdôvodné obohatenie žalovaného sa rovná dohodnutej výške nájomného“.

32. K preukázaniu výmery zastavanej stavbou V. C., súp. č. XXX a k preukázaniu účelu využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu žalobca predložil súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 02.09.2014 spracovaný T.. O. O.Š., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý žalobca dal spracovať na účely iného súdneho konania, ktoré bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, zo záverov ktorého vyplýva, že vzhľadom na povahu predmetnej stavby a stavby tvoriace jej príslušenstvo, nie je možné pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom sa predmetná stavba nachádza, riadne užívať iným ako vlastníkom hlavnej stavby, súp. č. XXX, pričom žalobca súčasne doplnil, že stavba vo vlastníctve žalovaného bola skolaudovaná dňa 13.12.1979 stavebníkom A. T. K. K., spolu s doplnkovými stavbami, pričom z pozemku vo vlastníctve žalobcu sú do budovy vedené vstupy potrebné a nevyhnutné pre užívanie budovy, ako aj prístup k elektrickým zariadeniam potrebným pre technickú obsluhu budovy, obsluhu kinosály a bezbariérový prístup do budovy. Na pozemku vo vlastníctve žalobcu sú vybudované doplnkové stavby vo vlastníctve úpadcu, ktoré neboli predmetom geodetického zamerania znalcom z odboru Geodézia a kartografa T.. C. v prerušenom konaní Okresného súdu Zvolen, č. k. , ku ktorému sa vzťahuje znalecký

posudok predložený žalovaným v tomto konaní. Žalobca predloženým znaleckým posudkom preukazuje užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného v celom jeho rozsahu s konštatovaním, že žalovaný uzatvoril prístupy do átria budovy, ktoré sa sčasti nachádzajú na pozemku žalobcu, a to s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu na č. l. 186 súdneho spisu.

33. Na základe vykonaných dôkazov, a to listinou pod označením „Znalecký posudok č. XXX/XXXX“ s pripojenou fotodokumentáciou, Potvrdením MÚ v K. K., Stavebný odbor zo dňa 05.08.2014 a Kolaudačným rozhodnutím MNV, odboru územného plánovania v K. K. zo dňa 13.12.1979 súd zistil, že predmetná budova - V. C. č. súp. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X kat. úz. K. K. je na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.12.1979 v užívaní - pôvodne stavebníka A. T., K. K. na základe vydaného stavebného povolenia zo dňa 07.09.1972 a následne kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.12.1979.

34. Dňa 10.09.1997 uzatvoril žalobca ako vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza predmetná budova, s nájomcom J. U. U. C. J. K. K., T.: XX XXX XXX, nájomnú zmluvu, ktorou žalobca prenechal nájomcovi do dočasného nájmu pozemkovú nehnuteľnosť parc. č. C. XXXX/XX ostat. plocha o výmere XXXX m2, kat. úz. K. K., vedenú na LV č. XXXX, zastavanú časťou budovy V. C., ktorá bola v tom čase vo vlastníctve nájomcu, za dohodnuté ročné nájomné vo výške 23,- Sk, t.j. 0,76 eur/m2, čo pri prenajatej výmere predstavuje sumu 68.885,- Sk, t.j. 2.286,56 eur ročne. Z dôvodu následnej zmeny vlastníka stavby došlo Dohodou zo dňa 31.12.2007 k ukončeniu nájmu v celom rozsahu ku dňu 31.12.2007 (Nájomná zmluva zo dňa 10.09.1997 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.08.2002, Dohoda zo dňa 31.12.2007 - č.l. 50 - č.l. 52).

35. Úpadca je vlastníkom predmetnej budovy od 10.06.2008 (LV č. XXXX - č.l. 18). Medzi stranami je nesporné, že predmetná budova slúžila úpadcovi do vyhlásenia konkurzu na podnikateľské účely, teda za účelom dosiahnutie zisku. Aktuálne správca konkurznej podstaty úpadcu nepokračuje v prevádzkovaní podniku a s vlastníkom pozemku žiadnu zmluvu neuzavrel, náhrady za užívanie pozemku, na ktorom je stavba úpadcu postavená, žalobcovi neposkytuje.

36. Určujúcim koeficientom výmery pozemku pre výpočet bezdôvodného obohatenia bola súdom určená, a to vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ostatná plocha nehnuteľnosti - pozemku vo vlastníctve žalobcu užívaná žalovaným o výmere X XXX m2 (Znalecký posudok č. XXX/XXXX

- č.l. 150), keď z vykonaných dôkazov súd zistil, že užívanie predmetného pozemku inou osobou ako vlastníkom hlavnej stavby súp. č. XXX - V. C., nie je možné. Rovnako nie je technicky možné užívanie stavby bez jej príslušenstva, ktoré sa na predmetnom pozemku nachádza, ako sú spevnené plochy, schodiská, rampa, átrium s otvoreným podchodom, únikové protipožiarne cesty, keď podľa vyjadrenia znalca v závere znaleckého posudku, je nutné stavbu posudzovať ako celok s príslušenstvom vonkajších úprav a stavieb, ktoré tvoria jeden prevádzkovo funkčný celok a plnia doplnkovú funkciu hlavnej stavby, t.j. C. V. súp. č. XXX. Uvedenému záveru znalca korešponduje aj obsah v minulosti uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá sa vzťahovala na celú výmeru pozemku parc. č. XXXX/XX - ostatnú plochu o výmere XXXX m2, a preto vyčleňovanie výlučne zastavaných častí pozemku žalovaným v rámci ním uplatňovanej procesnej obrany, nemá z hľadiska funkčnosti a možnosti využitia ostatných častí nehnuteľnosti žalobcom reálne opodstatnenie.

37. Vychádzajúc zo žalovaným akceptovateľnej jednotkovej sadzby za meter štvorcový užívanej plochy v cene 0,76 eur/m2 ročne súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 2.276,20 eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 (335 dní) vo výške 2.089,12 eur, t. j. spolu 4.365,32 eur, určenú ako súčin výmery pozemku X XXX m2, na ktorej sa nachádza V. C. vo vlastníctve žalovaného spolu s priľahlými budovami a vstupmi do predmetnej budovy, a výšky ročného nájomného za meter štvorcový dohodnutého v Nájomnej zmluve zo dňa 10.07.1998, uzatvorenej medzi žalobcom a základnou organizáciou U. C. J. K. K. (č. l. 50), t.j. 0,76 eur/m2 ročne, teda v sadzbe akceptovateľnej žalovaným v zmysle písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.07.2019 (č. l. 48).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré súd určil z výmery užívanej plochy X XXX m2 a za žalobcom v návrhu vymedzenú dobou užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 v sume 2.276,20 eur a za obdobie od 31.03.2018

do 28.02.2019 v sume 2.089,12 eur, t. j. spolu vo výške 4.365,32 eur. V ostatnej časti uplatneného nároku súd tento ako nepreukázaný zamietol.

39. Nad rámec vyššie uvedených skutočností súd poznamenáva, že predmetom konania Okresného súdu Žilina pod sp. zn. bolo určenie pohľadávok žalobcu prihlásených v konkurznom konaní úpadcu, a to s prihliadnutím na rozsah popretia správcom, v rámci ktorého konania súd nepreskúmava uplatnené pohľadávky v celej ich šírke, ale tak ako bolo súdom konštatované aj v dôvodoch označeného rozhodnutia, úlohou incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, a či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2014, č. k. -49). Čiže v súvisiacom konaní Okresný súd Žilina posudzoval opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť popieraceho prejavu správcu a posudzoval, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Pokiaľ správca konkurznej podstaty úpadcu poprel v konkurznom konaní úpadcu pohľadávky žalobcu prihlásené z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom svoju námietku správca oprel o námietku vedenia súdnych sporov ako je konštatované v bode 56 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. zo dňa 14.07.2018, takáto námietka nemôže byť podkladom pre účinné popretie pohľadávky a takýto popierací prejav správcu nie je spôsobilý spochybniť prihlásenú pohľadávku žalobcu. Pokiaľ správca poprel pohľadávku žalobcu len s poukazom na konkurzom prerušené súdne konanie a neuviedol žiadne ďalšie argumenty spochybňujúce prihlásenú pohľadávku, s poukazom na vyššie označený nález Ústavného súdu konajúci súd skonštatoval, že takéto popretie nemohlo vyvolať prieskumnú právomoc súdu ohľadne popretej pohľadávky, a preto sa konajúci súd ani nezaoberal a nemohol posudzovať dôvodnosť procesnej obrany uplatnenej správcom v iných súvisiacich sporoch pred okresnými súdmi, v nadväznosti na čo pre absenciu relevantných námietok spochybňujúcich prihlásenú pohľadávku žalobcu, súd správcom popretú pohľadávku svojim rozhodnutím určil. Uvedený záver súdu však nezbavuje konajúci súd v predmetnej právnej veci posudzovať procesnú obranu žalovaného v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, ktorého podmienky vyplývajú z ustanovenia .

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , v spojení s ustanovením , podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na zistený pomer úspechu strán, keď úspech žalobcu predstavuje z celkovej priznanej sumy 4.365,32 eur 9,12% a úspech žalovaného 90,88%, stranou úspešnejšou v konaní bol žalovaný, ktorému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalovaného v spore, t. j. vo výške 81,80% (90,88% - 9,12%). O výške priznaných trov súd rozhodne v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).