Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoKR-17-2020.pdf
PDF · 191.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bola v ostatnej časti žaloba zamietnutá a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017. V poradí druhým výrokom v ostatnej časti žalobný návrh zamietol. V poradí tretím výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,80%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Po vykonanom dokazovaní a za aplikácie ust. § 87 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“) ako aj ust. § 451 ods.
1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné v časti vyhovieť a v ostatnej časti žalobu zhodnotil ako nedôvodnú.
3. Okresný súd poukázal na obsah žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, z ktorých bolo zrejmé, že sa domáha voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia svojej pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR v znení účinnom od 01.01.2012, a to pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 24.948,35 Eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 vo výške 22.897,80 Eur, spolu v úhrnnej výške 47.846,15 Eur, ktoré žalovaný ako správca konkurznej podstaty neuznáva, tieto popiera a v súvislosti s ktorými žalovaný vyzval žalobcu postupom podľa ust. § 87 ods. 8 ZKR na podanie žaloby v lehote 15 dní od doručenia výzvy správcu zo dňa 02.04.2019.
4. Okresný súd primárne posudzoval včasnosť podanej žaloby s poukazom na ust. § 87 ods. 8 ZKR, v zmysle ktorého lehota na podanie predmetnej žaloby sa viaže na lehotu 15 dní od doručenia výzvy správcu, ktorú žalobca preukázateľne prevzal dňa 03.04.2019 (prezentačná pečiatka k doručeniu Oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 03.04.2019 na č.l. 25 spisu), pričom žalobca uplatnil svoju pohľadávku na okresnom súde dňa 18.04.2019, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a preto konštatoval jej včasnosť.
5. Okresný súd zhodnotil, že žalobca ako popretý veriteľ je aktívne vecne legitimovaný v zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR a súčasne konštatoval aj pasívnu legitimáciu žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. § 87 ods. 8 ZKR.
6. Okresný súd poukázal na medzi stranami nespornú skutočnosť, a to vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., IČO: 36 634 832, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/3/2017 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 62/2017 dňom 30.03.2017, nesporné vlastnícke právo úpadcu k stavbe súp. č. XXX - Dom kultúry v Banskej Bystrici, Námestie slobody 3, zapísané na LV č. XXXX, situovanej na parc. č. C-KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2.995 m2, k.ú. K. K., ktorého výlučným vlastníkom je žalobca podľa listu vlastníctva vedeného Správou katastra Banská Bystrica č. XXXX.
7. Okresný súd uviedol, že medzi stranami spornou skutočnosťou je charakter pohľadávky žalobcu uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu ako pohľadávky proti podstate a jej výška.
8. Vo všeobecnosti okresný súd konštatoval, že pohľadávky proti podstate zákonná úprava vymedzuje ako pohľadávky, ktoré z časového hľadiska vznikli po vyhlásení konkurzu a z vecného hľadiska predstavujú pohľadávky vznikajúce o.i. pri správe a speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu a súčasne zákon prehlasuje za pohľadávky proti podstate individuálne určené pohľadávky podľa právneho dôvodu ich vzniku tak, ako sú špecifikované v ust. § 87 ods. 2 ZKR. Z časového hľadiska bolo zrejmé, že žalobca si uplatnil voči žalovanému pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť za obdobie od 30.03.2017 až do 28.02.2019, teda nesporne v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keď účinky zverejneného uznesenia o vyhlásení konkurzu nastali dňa 30.03.2017 (Obchodný vestník č. 62/2017).
9. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu nájomnej zmluvy v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatnil svoj nárok ako pohľadávku proti podstate úpadcu, nedošlo. Z uvedeného vyplývalo, že úpadca a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešlo zo zákona oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve úpadcu, keď žalobca je vylúčený z možnosti užívať predmetnú nehnuteľnosť a brať z nej úžitky.
10. Bolo zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému - správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, a to za obdobie od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do 28.02.2019, a to bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu na užívanie pozemku patriaceho žalobcovi. Keďže v zmysle ust. § 124 Občianskeho zákonníka majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a je im poskytovaná rovnaká právna ochrana, v dôsledku takejto právnej situácie je žalobca ako vlastník pozemku povinný
strpieť, aby jeho pozemok bol v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, avšak pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku, napríklad uzatvorenou zmluvou, potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie, zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. Teda v situácii, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, dochádza k obohateniu na úkor vlastníka pozemku, keďže vlastník stavby prijíma plnenie bez právneho dôvodu, pretože jeho majetok sa nezmenšuje, pričom za riadneho plnenia, pripadne za existencie platne uzatvorenej zmluvy by k zmenšeniu majetku vlastníka stavby nepochybne došlo. V prípade stavby na cudzom pozemku je zastavaný pozemok užívaný vlastníkom stavby a jeho úžitková hodnota sa konzumuje tým, že je na ňom postavená stavba bez ohľadu na to, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda bez ohľadu na to, či stavbu užíva sám, alebo ju prenecháva na užívanie inému, bez ohľadu na to, či mu stavba prináša zisk, alebo mu z vlastníctva stavby žiadny zisk neplynie.
11. V danom prípade podľa právneho názoru okresného súdu bolo potrebné ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR vykladať extenzívnejším spôsobom, keďže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu užívaním cudzej veci vznikajú správcovi náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty úpadcu pred tým, ako dôjde k jej speňaženiu. Z uvedeného pohľadu bolo irelevantné, či žalovaný ako správca konkurznej podstaty pokračuje v prevádzkovaní podniku, alebo akým spôsobom s nehnuteľnosťou vo vlastníctve úpadcu nakladá. Tým, že stavba úpadcu sa nachádza na pozemku vo vlastníctve inej osoby, s ktorou nemá úpadca, resp. správca konkurznej podstaty uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplýval právny titul užívania cudzieho pozemku, je užívacie právo žalovaným vykonávané, pričom faktické užívanie a jeho intenzita predstavujú užší pojem a predstavuje len spôsob realizácie tohto práva, za ktoré by bol správca povinný, v prípade existencie platnej zmluvy, platiť odplatu v podobe nájomného, prípadne inú stranami zmluvy dohodnutú náhradu. Situácia vzniknutá žalobcovi tým, že žalovaný so žalobcom zmluvu, ktorá by zakladala právny titul užívania cudzej veci, neuzatvoril, nemôže byť pretrvávajúcim protiprávnym stavom horšia, ako v prípade existencie zmluvy, kedy by nesporne všetky vznikajúce nároky z takto uzatvorenej zmluvy po vyhlásení konkurzu predstavovali pohľadávku proti podstate. Z uvedených skutočností okresný súd posúdil žalobcom uplatnený nárok ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, t.j. pohľadávku súvisiacu so správou majetkovej podstaty.
12. Okresný súd poukázal na to, že v podmienkach konkurzného konania zásadne dlžníkovi nemožno pričítať zodpovednosť za bezprávny zásah do práv vlastníka veci, pokiaľ po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nakladanie s majetkom úpadcu prechádza na správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že ak osobe dlžníka nemožno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie, resp. protiprávny stav, teda užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, je na mieste uplatnenie podporného nároku pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v podobe nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v súvislosti so správou majetku úpadcu. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zákonná úprava nevyžaduje úmyselné konanie alebo protiprávny úkon dlžníka, ale predpokladá stav, kedy s (ne)konaním dlžníka právna úprava spája vznik bezdôvodného obohatenia. Môže tak dôjsť bez vôle zúčastnených subjektov, ale aj v situácii nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli strán. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v zásade, že nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. V takom prípade ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a to všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
13. Okresný súd uzavrel, že v posudzovanej právnej veci nastala situácia neexistencie právneho dôvodu na užívanie cudzej veci, čo znamená, že v danom prípade nenastala právna skutočnosť (uzavretie nájomnej zmluvy, zriadenie vecného bremena), ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Bezdôvodné obohatenie nemusí spočívať v tom, že sa zväčší majetok povinného, ale tiež v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci v prípade existencie platnej nájomnej zmluvy by k tomu došlo. Zásadne však po vyhlásení konkurzu sa nemôže žalobca dostať do horšej pozície ako v prípade, ak by mal uzatvorenú riadnu nájomnú zmluvu so správcom.
14. Okresný súd uviedol, že druhým základným predpokladom úspešnosti podanej žaloby je preukázanie výšky žalobcom uplatneného nároku, ktorú žalovaný učinil spornou.
15. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami v konaní nebolo sporné, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu je v časti zastavaný nehnuteľnosťou vo vlastníctve úpadcu, s čím je nepochybne spojené obmedzenie práva vlastníka pozemku bez toho, že by správca poskytoval žalobcovi akúkoľvek náhradu. Majetková hodnota v uvedenom zmysle predstavuje nielen zvýšenie aktív, ale aj stav, keď sa neznížili aktíva, hoci by sa, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, majetkový stav dlžníka zmenšil, pretože za prijímané plnenie (užívanie pozemku vo vlastníctve tretej osoby) by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle rozhodovacej praxe súdov ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného právneho titulu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.10.2006, sp. zn. 33 Odo 1405/2005). Keďže žalovaný vzhľadom na povahu tohto plnenia nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo forme peňažnej náhrady v zmysle ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to tomu, na úkor koho plnenie získal. Výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu je v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky potrebné odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.
16. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu k procesnej obrane žalovaného bolo zrejmé, že žalobca výšku bezdôvodného obohatenia viazal na žalobcom prijaté Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Banská Bystrica (ďalej tiež „Mesta“) vydané dňa 01.12.2017 (č.l. 126 spisu) a Cenovú mapu nehnuteľností (č.l. 144 spisu). Predmetné Zásady upravujú podmienky hospodárenia a nakladania s majetkom vrátane prenechávania majetku Mesta do nájmu podľa čl. 1 bod 2 písm. j) Zásad, ktoré súčasne v čl. 16 upravujú podmienky prenechávania majetku Mesta do nájmu iných právnických alebo fyzických osôb na základe písomných zmlúv vypracovaných v zmysle Všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto vychádzajú z výmery pozemku a podľa Zásad určovania výšky úhrad nájomného vymedzených v čl. 20 zohľadňujú účel nájmu v jednotkovej cene viazanej na Cenovú mapu nehnuteľností. Vyššie uvedeným postupom žalobca určil jednotkovú cenu, keď pre výšku nájomného za pozemok vo vlastníctve Mesta vychádzal z charakteru stavby nachádzajúcej sa na tomto pozemku ako stavby určenej na podnikanie a manipulačnej plochy v jednotkovej cene 17% z Cenovej mapy nehnuteľností, čomu zodpovedá žalobcom určená ročná sadzba 49,- Eur/m2 užívanej plochy.
17. Žalovaný spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia a určený koeficient pre výpočet obvyklého nájomného rozporoval a postup žalobcu tak označil za právne nedôvodný.
18. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 8/2009 zo dňa 13.11.2009, v ktorom najvyšší súd posudzoval určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca v prejednávanej veci obdobne viazal na prijaté zásady hospodárenia s majetkom obce, pričom najvyšší súd konštatoval, že: „predmetné zásady nebolo možné použiť pre stanovenie prospechu získaného žalovanou pri užívaní pozemku žalobkyne, v prvom rade už z toho jednoduchého dôvodu, že predmetom ich úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta). Spôsob, akým zásady určujú „cenu za prenájom“, je popritom aj v príkrom rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto predpisom nie sú Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta z 24.02.2006), je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy“.
19. Okresný súd sa s označeným rozhodnutím dovolacieho súdu a jeho právnou argumentáciou k spôsobu určenia výšky bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu stotožnil, pričom v intenciách uvedenej právnej argumentácie bolo procesným stranám uvedené predbežné právne posúdenie veci. Podľa rozhodovacej praxe súdov výška bezdôvodného obohatenia, vzniknutého užívaním veci bez právneho dôvodu, je určovaná výškou obvyklého nájomného v danom čase, za porovnateľných obchodných podmienok. Keďže zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta sú výsledkom rozhodovania zastupiteľského orgánu obce (mesta) a slúžia pre vymedzenie zásad nakladania s neupotrebiteľným, prípadne nepotrebným majetkom obce v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nemôžu byť bez ďalšieho spoľahlivým podkladom pre
určenie výšky bezdôvodného obohatenia, navyše v situácii, ak takýto spôsob určenia náhrady protistrana rozporuje a súčasne, ak žalobcom určený postup pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje aktuálny stav užívania veci po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako vlastníka stavby stojacej na pozemku žalobcu. Za takejto situácie okresný súd konštatoval, že žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal výšku uplatneného nároku v žalovanej sume 47.846,15 Eur.
20. K výške pohľadávky proti podstate okresný súd konštatoval, že v konaní jediným akceptovateľným podkladom pre ustálenie výšky pohľadávky proti podstate bola nájomná zmluva so zhodným predmetom nájmu, ktorej trvanie bolo ukončené dohodou zmluvných strán dňa 31.12.2007 a ktorá preukazuje určité skutkové okolnosti, akými sú predmet nájmu a výška ročného nájomného, a to s prihliadnutím na súčasnú akceptáciu sadzby nájomného žalovaným vo výške 0,76 Eur/m2 ročne za užívanú plochu podľa Stanoviska žalovaného zo dňa 25.07.2019 (č.l. 49 spisu), čo zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 104/2008 zo dňa 30.06.2009). Najvyšší súd v označenej právnej veci v rámci podaného dovolania uviedol „...Odvolací súd pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z nájomnej zmluvy, ktorú účastníci konania nespochybňovali. Žalovaný platil na základe zmluvy nájomné dohodnuté v zmluve a bez akejkoľvek zmeny zmluvy akceptoval zvýšenie nájomného fakturovaného žalobcom. Aj keď zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom, táto listina je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje určité skutkové okolnosti, akými sú predmet nájmu a výška mesačného nájomného. Dovolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že bezdôvodné obohatenie žalovaného sa rovná dohodnutej výške nájomného“.
21. Okresný súd uviedol, že k preukázaniu výmery zastavanej stavbou Domu kultúry, súp. č. XXX a k preukázaniu účelu využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu žalobca predložil Znalecký posudok č. 352/2014 zo dňa 02.09.2014, spracovaný Ing. Petrom Puškárom, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý dal spracovať na účely iného súdneho konania, ktoré bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, zo záverov ktorého vyplývalo, že vzhľadom na povahu predmetnej stavby a stavby tvoriacej jej príslušenstvo, nie je možné pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom sa predmetná stavba nachádza, riadne užívať iným ako vlastníkom hlavnej stavby, súp. č. XXX, pričom žalobca súčasne doplnil, že stavba vo vlastníctve žalovaného bola skolaudovaná dňa 13.12.1979 stavebníkom Stavoinvesta IPO Banská Bystrica, spolu s doplnkovými stavbami, pričom z pozemku vo vlastníctve žalobcu sú do budovy vedené vstupy potrebné a nevyhnutné pre užívanie budovy, ako aj prístup k elektrickým zariadeniam potrebným pre technickú obsluhu budovy, obsluhu kinosály a bezbariérový prístup do budovy. Na pozemku vo vlastníctve žalobcu sú vybudované doplnkové stavby vo vlastníctve úpadcu, ktoré neboli predmetom geodetického zamerania znalcom z odboru Geodézia a kartografia Ing. Krišpínskym v prerušenom konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Cb/50/2010, ku ktorému sa vzťahuje znalecký posudok predložený žalovaným v tomto konaní. Žalobca predloženým znaleckým posudkom preukazoval užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného v celom jeho rozsahu s konštatovaním, že žalovaný uzatvoril prístupy do átria budovy, ktoré sa sčasti nachádzajú na pozemku žalobcu, a to s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu na č.l. 186 súdneho spisu. Na základe vykonaných dôkazov, a to listinou pod označením „Znalecký posudok č. 352/2014“ s pripojenou fotodokumentáciou, Potvrdením MÚ v Banskej Bystrici, Stavebný odbor zo dňa 05.08.2014 a Kolaudačným rozhodnutím MNV, odboru územného plánovania v Banskej Bystrici zo dňa 13.12.1979 okresný súd zistil, že predmetná budova - Dom kultúry č. súp. XXX, postavená na pozemku parc. č. 2338/2, kat. úz. K. K., je na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.12.1979 v užívaní - pôvodne stavebníka Stavoinvesta IPO, Banská Bystrica na základe vydaného stavebného povolenia zo dňa 07.09.1972 a následne kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.12.1979. Dňa 10.09.1997 uzatvoril žalobca ako vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza predmetná budova, s nájomcom Základná organizácia OZ KOVO ZVT Banská Bystrica, IČO: 17 052 823, nájomnú zmluvu, ktorou žalobca prenechal nájomcovi do dočasného nájmu pozemkovú nehnuteľnosť parc. č. KN 1204/45 ostat. plocha o výmere 2995 m2, kat. úz. K. K., vedenú na LV č. XXXX, zastavanú časťou budovy Domu kultúry, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve nájomcu, za dohodnuté ročné nájomné vo výške 23,- Sk, t.j. 0,76 Eur/m2, čo pri prenajatej výmere predstavuje sumu 68.885,- Sk, t.j. 2.286,56 Eur ročne. Z dôvodu následnej zmeny vlastníka stavby došlo Dohodou zo dňa 31.12.2007 k ukončeniu nájmu v celom rozsahu ku dňu 31.12.2007 (č.l. 50 - 52 spisu).
22. Okresný súd mal za zistené, že úpadca je vlastníkom predmetnej budovy od 10.06.2008 (LV č. XXXX na č.l. 18 spisu). Medzi stranami nebolo nesporné, že predmetná budova slúžila úpadcovi do vyhlásenia konkurzu na podnikateľské účely, teda za účelom dosiahnutia zisku. Aktuálne správca
konkurznej podstaty úpadcu nepokračuje v prevádzkovaní podniku a s vlastníkom pozemku žiadnu zmluvu neuzavrel, náhrady za užívanie pozemku, na ktorom je stavba úpadcu postavená, žalobcovi neposkytuje.
23. Okresný súd uzavrel, že určujúcim koeficientom výmery pozemku pre výpočet bezdôvodného obohatenia bola súdom určená, a to vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ostatná plocha nehnuteľnosti - pozemku vo vlastníctve žalobcu užívaná žalovaným o výmere 2.995 m2 (Znalecký posudok č. 352/2014 na č.l. 150 spisu), keď z vykonaných dôkazov bolo zistené, že užívanie predmetného pozemku inou osobou ako vlastníkom hlavnej stavby súp. č. XXX - Domu kultúry, nie je možné. Rovnako nie je technicky možné užívanie stavby bez jej príslušenstva, ktoré sa na predmetnom pozemku nachádza, ako sú spevnené plochy, schodiská, rampa, átrium s otvoreným podchodom, únikové protipožiarne cesty, keď podľa vyjadrenia znalca v závere znaleckého posudku je nutné stavbu posudzovať ako celok s príslušenstvom vonkajších úprav a stavieb, ktoré tvoria jeden prevádzkovo funkčný celok a plnia doplnkovú funkciu hlavnej stavby, t.j. Kultúrneho domu súp. č. XXX. Uvedenému záveru znalca korešpondoval aj obsah v minulosti uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá sa vzťahovala na celú výmeru pozemku parc. č. 1204/45 - ostatnú plochu o výmere 2995 m2, a preto vyčleňovanie výlučne zastavaných častí pozemku žalovaným v rámci ním uplatňovanej procesnej obrany, nemalo z hľadiska funkčnosti a možnosti využitia ostatných častí nehnuteľnosti žalobcom reálne opodstatnenie.
24. Vychádzajúc zo žalovaným akceptovateľnej jednotkovej sadzby za meter štvorcový užívanej plochy v cene 0,76 Eur/m2 okresný súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 2.276,20 Eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 (335 dní) vo výške 2.089,12 Eur, t.j. spolu 4.365,32 Eur, určenú ako súčin výmery pozemku 2.995 m2, na ktorej sa nachádza Dom kultúry vo vlastníctve žalovaného spolu s priľahlými budovami a vstupmi do predmetnej budovy, a výšky ročného nájomného za meter štvorcový dohodnutého v Nájomnej zmluve zo dňa 10.07.1998, uzatvorenej medzi žalobcom a základnou organizáciou OZ KOVO ZVT Banská Bystrica (č.l. 50 spisu), t.j. 0,76 Eur/m2 ročne, teda v sadzbe akceptovateľnej žalovaným v zmysle písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.07.2019 (č.l. 48 spisu).
25. Z uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré okresný súd určil z výmery užívanej plochy 2.995 m2 a za žalobcom v návrhu vymedzenú dobou užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t.j. za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 v sume 2.276,20 Eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 v sume 2.089,12 Eur, t.j. spolu vo výške 4.365,32 Eur. V ostatnej časti uplatneného nároku okresný súd tento ako nepreukázaný zamietol.
26. Nad rámec okresný súd poznamenal, že predmetom konania Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 43Cbi/6/2017 bolo určenie pohľadávok žalobcu prihlásených v konkurznom konaní úpadcu, a to s prihliadnutím na rozsah popretia správcom, v rámci ktorého konania súd nepreskúmava uplatnené pohľadávky v celej ich šírke, ale tak, ako bolo súdom konštatované aj v dôvodoch označeného rozhodnutia, úlohou incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, a či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurznom konaní tak, ako bola prihlásená (obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49). Čiže v súvisiacom konaní Okresný súd Žilina posudzoval opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť popieraceho prejavu správcu a posudzoval, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Pokiaľ správca konkurznej podstaty úpadcu poprel v konkurznom konaní úpadcu pohľadávky žalobcu prihlásené z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom svoju námietku správca oprel o námietku vedenia súdnych sporov ako bolo konštatované v bode 56. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017 zo dňa 14.07.2018, takáto námietka nemôže byť podkladom pre účinné popretie pohľadávky a takýto popierací prejav správcu nie je spôsobilý spochybniť prihlásenú pohľadávku žalobcu. Pokiaľ správca poprel pohľadávku žalobcu len s poukazom na konkurzom prerušené súdne konanie a neuviedol žiadne ďalšie argumenty spochybňujúce prihlásenú pohľadávku, s poukazom na vyššie označený nález ústavného súdu konajúci súd skonštatoval, že takéto popretie nemohlo vyvolať prieskumnú právomoc súdu ohľadne popretej pohľadávky, a preto sa konajúci súd ani nezaoberal a nemohol posudzovať dôvodnosť procesnej obrany uplatnenej správcom v iných súvisiacich sporoch pred okresnými súdmi, v nadväznosti na čo
pre absenciu relevantných námietok spochybňujúcich prihlásenú pohľadávku žalobcu, súd správcom popretú pohľadávku svojim rozhodnutím určil. Uvedený záver okresného súdu však nezbavil konajúci súd v predmetnej právnej veci posudzovať procesnú obranu žalovaného v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, ktorého podmienky vyplývajú z ust. § 87 ods. 9 ZKR.
27. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zistený pomer úspechu strán, keď úspech žalobcu predstavuje z celkovej priznanej sumy 4.365,32 Eur 9,12% a úspech žalovaného 90,88%, stranou úspešnejšou v konaní bol žalovaný, ktorému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalovaného v spore, t.j. vo výške 81,80% (90,88% - 9,12%). O výške priznaných trov okresný súd rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
28. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nakoľko okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 8/2009 zo dňa 13.11.2009, jeho závery, na základe ktorých uviedol, že žalobcom určený postup pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia, ktorý žalovaný namietal, nezohľadňuje aktuálny stav užívania veci po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako vlastníka stavby stojacej na pozemku žalobcu. Za takejto situácie konštatoval, že žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal výšku uplatneného nároku v žalovanej sume 47.846,15 Eur. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia okresný súd vychádzal z nájomnej zmluvy so zhodným predmetom nájmu, ktorej trvanie bolo ukončené dohodou zmluvných strán dňa 31.12.2007 s prihliadnutím na akceptáciu sadzby nájomného vo výške 0,76 Eur/m2 ročne za užívanú plochu žalovaným. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil. Uviedol, že v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14Cb/50/2010 vo veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, proti žalovanému: Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Námestie SNP 11, 960 01 Zvolen (teraz Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina), IČO: 36 634 832, o zaplatenie 68.234,40 Eur s príslušenstvom, titulom užívania nehnuteľnosti
- pozemok parc. č. KN 1204/45, k.ú. K. K., vo vlastníctve žalobcu, bez právneho titulu za obdobie od 10.06.2008 do 31.05.2010, vykonal okresný súd dokazovanie vo veci zistenia trhovej hodnoty prenájmu nehnuteľnosti v rokoch 2008 až 2010 pre potreby súdneho konania oslovením realitných kancelárií na vyjadrenie k cene prenájmu v lokalite, kde sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného (úpadcu) na pozemku žalobcu. Realitné kancelárie poskytli relevantné vyjadrenie o cene prenájmu v lokalite, kde sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného na pozemku žalobcu. Realitné kancelárie určili trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľnosti v celosti v rokoch 2008 až 2010 pre potreby súdneho konania na sumu od 8,- do 13,- Eur/m2/rok, čo bola cena porovnateľná s návrhom podaným žalobcom na Okresný súd Zvolen, kde bola uvedená cena nájmu vo výške 11,55 Eur/m2/rok. V označenom konaní dostatočným spôsobom zistil trhovú cenu prenájmu v danej lokalite, mieste a čase, kde sa nachádza pozemok žalobcu, za užívanie ktorého žiadal žalobca vydať bezdôvodné obohatenie od žalovaného v uvedenom konaní. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Zvolenská investičná, s.r.o., IČO: 36 634 832, bolo súdne konanie v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov Okresným súdom Zvolen prerušené. Zároveň žalobca poukázal na odôvodnenie výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom v podanom žalobnom návrhu v tomto konaní zo dňa 18.04.2019, v ktorom vyčíslil cenu prenájmu pozemku vo výške 8,33 Eur/m2. Výpočet výšky ceny bol uskutočnený ako cena za m2 a rok x výmera pozemku = cena ročného nájmu vo výške 24.948,35 Eur + výpočet alikvotnej časti za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 (počet dní 335) vo výške 22.897,80 Eur. Podľa CMN (Cenová mapa nehnuteľností Slovenska) je v danej lokalite cena nehnuteľností vo výške 49 Eur/m2 v období od roku 2017 do roku 2018. CMN poskytuje informácie o cenách všetkých druhov nehnuteľností v rámci celej Slovenskej republiky priamo z realitného trhu. Základom je neustále aktualizovaná databáza ponukových a realizovaných cien predaja a prenájmu nehnuteľností. Žalobca priložil ako dôkaz Vyjadrenie realitnej kancelárie LUX zo dňa 18.06.2012, listinu „Určenie trhovej hodnoty nehnuteľností - DATABANKA REALITY, s.r.o.“ zo dňa 18.07.2012. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný užíva nehnuteľnosť - pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, a to za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, tak ako aj úpadca odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX - Dom kultúry v Banskej Bystrici, Námestie Slobody 3, evidovanej na LV č. XXXX od 10.06.2008 do súčasného obdobia. Mal za to, že výška uplatneného nároku v žalovanej sume 47.846,15 Eur je oprávnená a je primeraná pre územie, v ktorom sa nachádza. Žalobca súčasne poukázal na rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017 zo dňa 14.06.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/48/2018 zo dňa 29.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2019, vo veci totožných strán sporu ako v tomto konaní o určenie popretých pohľadávok žalobcu v konkurznom konaní sp. zn. 1K/3/2017, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté v prospech žalobcu. Predmetom podanej žaloby boli okrem daňových (zabezpečených aj nezabezpečených) pohľadávok žalobcu aj pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia úpadcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo užívaním nehnuteľností - pozemku parc. č. C KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2.995 m2, k.ú. K. K. vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je situovaná stavba súp. č. XXX - Dom kultúry v Banskej Bystrici, Námestie Slobody 3, evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve úpadcu, bez právneho titulu v konkrétnych časových obdobiach. Okresný súd určil, že žalobca je v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 veriteľom vymáhateľnej inej pohľadávky s príslušenstvom - body IX., X., XI. výrokovej časti rozsudku v určených výškach titulom bezdôvodného obohatenia úpadcu, pričom vychádzal z vyčíslenej hodnoty bezdôvodného obohatenia žalobcom vo výške 11,55 Eur/m2/rok. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
29. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.08.2020. Žalovaný v prvom rade uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje a považuje ho za správny. Pokiaľ žalobca v rámci odvolania vyjadril nesúhlas so záverom Okresného súdu Žilina, ktorý sa týka určenej výšky bezdôvodného obohatenia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2009, sp. zn. 5Cdo 8/2009, tak žalovaný v rámci uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu poukázal na vetu „Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania“. Uviedol, že je nepochybné, že užívanie stavby vo výlučnom vlastníctve úpadcu zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre okres Banská Bystrica, katastrálne územie K. K., a teda stavby Dom kultúry, so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. 1204/25, druh: Ostatná plocha a parcele reg. „C“ č. 1204/45, druh: Ostatná plocha (ďalej len „Nehnuteľnosť“), od vyhlásenia konkurzu nie je možné stotožňovať s užívaním Nehnuteľnosti na podnikateľské účely, nakoľko správca nepokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu. Jediným účelom aktuálneho užívania Nehnuteľnosti je jej „držba“ za účelom jej speňaženia. Z tohto dôvodu by podľa žalovaného nebolo účelné a spravodlivé aplikovať na spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia spôsob, aký by sa použil v prípade aktívneho využívania Nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť, a na aký poukazuje žalobca. Pokiaľ žalobca predložil vyjadrenia spoločnosti Realitná kancelária LUX, s.r.o. zo dňa 18.06.2012 a DATABANKA REALITY, s.r.o. zo dňa 18.07.2012, ktoré v rámci dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cb/50/10 zabezpečil tento súd a tieto vyjadrenia obsahujú určenie predpokladanej trhovej hodnoty nájmu daných nehnuteľností za obdobie od 10.06.2008 do 31.05.2010, tak žalovaný poukázal na to, že vo vyjadrení od realitnej kancelárie DATABANKA REALITY, s.r.o. samotná realitná kancelária uvádza: „Počas doby pôsobenia našej realitnej kancelárie na realitnom trhu sme neprenajímali žiadny podobný pozemok, a preto nemáme vedomosť o primeranej cene nájmu za m2/rok takéhoto pozemku“. Z uvedeného vyjadrenie realitnej kancelárie DATABANKA REALITY, s.r.o. nie je možné pokladať za relevantné. Čo sa týka Realitnej kancelárie LUX, s.r.o., ide o predpokladanú trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľností využívaných na komerčný (podnikateľský) účel. Ako žalovaný uviedol, Nehnuteľnosť od vyhlásenia konkurzu na podnikateľský účel využívaná nie je, na čo nemá vplyv skutočnosť, či úpadca v minulosti na tento účel Nehnuteľnosť využíval alebo nie. Naviac, vyjadrenie realitnej kancelárie žalovaný nepovažoval za relevantné pre posúdenie primeranosti výšky bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca v závere odvolania poukazoval na právnu argumentáciu súdu uvedenú v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017 a v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/48/2018, s tým, že súd vo výroku rozsudku vychádzal z vyčíslenej hodnoty bezdôvodného obohatenia žalobcom, tak podľa žalovaného nie je možné stotožňovať incidenčné konania, akým bolo vedené konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43Cbi/6/2017 s konaním o popretie pohľadávky proti podstate, akým je predmetné konanie sp. zn. 10Cbi/2/2019, keď sa jedná o osobitné druhy konaní, predmetom ktorých je preskúmanie rôznych skutočností. Predmetom incidenčného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43Cbi/6/2017 bolo preskúmanie popieracieho úkonu správcu úpadcu, pričom v tomto konaní je nevyhnutné posudzovať všetky aspekty (najmä dôvod a výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky). Právna argumentácia žalobcu vyplývajúca zo súdneho rozhodnutia v odlišnom konaní tak nie je aplikovateľná na toto súdne konanie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
30. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.09.2020. K vyjadreniu žalovaného, v ktorom prezentuje názor, že k spôsobu výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia úpadcu za užívanie stavby vo výlučnom vlastníctve úpadcu by nebolo účelné a spravodlivé aplikovať spôsob, aký by sa použil v prípade aktívneho využívania nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť, pretože jediným účelom aktuálneho užívania nehnuteľnosti je jej „držba“ za účelom jej speňaženia, žalobca poukázal na to, že uvedená stavba postavená na pozemku žalobcu znemožňuje akékoľvek využitie nehnuteľnosti na ďalšie účely, a to počas celého obdobia od jej nadobudnutia úpadcom až do súčasného obdobia, ktorý rôznymi obštrukciami znemožnil uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalobcom, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tak, ako to konštatoval aj okresný súd a z uvedeného dôvodu dochádza k bezdôvodnému obohateniu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu na užívanie pozemku patriaceho žalobcovi. Žalovaný uvedenú nehnuteľnosť zapísal do Súpisu majetku podstát v r. 2017 a do súčasného obdobia s nehnuteľnosťou nakladá, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 86 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný má zákonné možnosti na nakladanie s majetkom úpadcu a tak aj vysporiadanie nárokov žalobcu vyplývajúcich z užívania pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená. To, ako žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcu, nachádzajúcu sa pod stavbou a v akom časovom horizonte dôjde k odpredaju stavby úpadcu, nemôže byť na ujmu žalobcu, nakoľko to nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia a zotrval na názore, že vyčíslená výška bezdôvodného obohatenia žalobcom v sume 8,33 Eur/m2 ročne za užívanú plochu, v danom území je oprávnená a primeraná, a preto nie je dôvodné použitie výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia Okresným súdom Žilina, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, v ktorom vychádzal zo sumy 0,76 Eur/m2 ročne za užívanú plochu žalovaným s poukazom na Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestom Banská Bystrica ako prenajímateľom a Základnou organizáciou OZ KOVO ZVT Banská Bystrica dňa 10.9.1997, teda v období 20 rokov spätne. Takto vyčíslená výška bezdôvodného obohatenia je v rozpore s aktuálnymi cenami nájmu v danom území. Žalobca uviedol, že preukazuje súdu Nájomnú zmluvu č. 1204/2019/PS-ESM, v zmysle ktorej v postavení nájomcu uhrádzal prenajímateľovi ročné nájomné v sume 9,00 Eur/m2 bez DPH za prenajatý pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Banská Bystrica, pri železničnej stanici a tento je v blízkosti pozemku, na ktorom sa nachádza stavba úpadcu. Tvrdenie o hodnote prenájmu nehnuteľností žalobca opiera aj o predložené listinné dôkazy uvedené v odvolaní. Podľa žalobcu okresný súd dostatočným spôsobom neskúmal výšku uplatneného nároku a v tomto smere je preto potrebné zmeniť rozhodnutie Okresného súdu Žilina, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu tak, že výšku výpočtu bezdôvodného obohatenia uzná v sume, ako to uviedol žalobca v žalobe, ktorá vychádza zo sumy 8,33 Eur/ m2 ročne za užívanú nehnuteľnosť
- pozemok pod stavbou úpadcu. Podľa žalobcu pre posúdenie všetkých aspektov ním uplatnenej pohľadávky je potrebné opätovne vyhodnotiť predložené listinné doklady, a je možné vychádzať z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017, v ktorom sú totožné strany sporu a jedná sa neoprávnené užívanie toho istého pozemku vo vlastníctve žalobcu nachádzajúceho sa pod stavbou úpadcu. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
31. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.09.2020. Žalovaný v prvom rade uviedol, že nehnuteľnosť nie je možné dať do nájmu, nakoľko táto nie je v technicky spôsobilom stave na jej riadne užívanie, ktorej skutočnosti si je žalobca nepochybne vedomý. Vzhľadom na potenciálne náklady (napr. kúrenie, vodné a stočné, elektrická energia) nie je účelné, aby ako správca uviedol nehnuteľnosť do stavu, v rámci ktorého by nehnuteľnosť mohol prenajať. Jediným východiskovým riešením sa javí predaj nehnuteľnosti, pričom žalovaný vykonáva všetky úkony potrebné pre čo najrýchlejší priebeh tohto predaja. V súvislosti s prezentovaným názorom žalobcu ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný súhlasil s rozsudkom a považoval ho za správny. Mal za to, že spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia určený Okresným súdom Žilina je spravodlivý a primeraný. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu predloženú žalobcom, žalovaný poukázal na to, že nájomný vzťah, ktorý touto zmluvou vznikol, sa týka zjavne iného pozemku, o inej výmere a na iný účel užívania ako v prípade sporného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Daná nájomná zmluva tak podľa žalovaného nespĺňa podmienky, aby mohla byť akceptovaná ako podklad na výpočet bezdôvodného obohatenia v tomto súdnom konaní. K tvrdeniu žalobcu, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je možné vychádzať aj z rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 43Cbi/6/2017, žalovaný odkázal na svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, na ktorých zotrval s tým, že predmetom incidenčného konania, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43Cbi/6/2017 bolo preskúmanie popieracieho úkonu správcu úpadcu, pričom v konaní o popretie pohľadávky proti podstate je nevyhnutné posudzovať
všetky aspekty žalobcom uplatnenej pohľadávky. Právna argumentácia žalobcu vyplývajúca zo súdneho rozhodnutia v odlišnom konaní tak nie je aplikovateľná na toto súdne konanie.
32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017, odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/17/2020-331 zo dňa 26.02.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
34. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
35. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 07.08.2020 (č.l. 257-259 spisu).
36. Vo vzťahu k svojmu prvému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-238 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, Žilina 010 03, v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia dňa 30.03.2017, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu o určenie, že je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu v celkovej sume 4.365,32 Eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2017 do 28.02.2019, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu vyhlásenom uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/3/2017-86 zo dňa 23.03.2017 s účinkami zverejnenia dňa 30.3.2017, vyhovené, tento výrok nevyznel v neprospech žalobcu, keďže v tejto časti bolo vyhovené jeho nároku, a teda týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
37. Vo vzťahu k druhému výroku odvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá (II. výrok), krajský súd uvádza, že za viazanosti ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP základom pre jeho konanie a rozhodovanie boli odvolacie dôvody žalobcu, vyjadrené v ním podanom odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 07.08.2020 (č.l. 257-259 spisu). Pokiaľ žalobca nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní (č.l. 257-259 spisu), tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery,
ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalobca v odvolaní (č.l. 257-259 spisu) nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, a to napríklad vzťahujúce sa k základu uplatnenej pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, že ide o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR, nebola rozporovaná výmera pozemkov, tak potom ani krajský súd nemal daný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalobcu podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k základu pohľadávky žalobcu, k tomu, že ide o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR a ani výmeru pozemku. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom, kde je stranou sporu žalobca a žalovaný, ale aj z dôvodu, že v odvolaní žalobca poukazuje na prijaté rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 43Cbi/6/20107 zo dňa 14.06.2018 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 13CoKR/48/2018 zo dňa 29.05.2019, bez diferencovania odlišnosti predmetu posudzovania v tejto sporovej veci, rozsahu a dôvodov odvolania, ktorými je krajský súd ako súd odvolací viazaný, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
38. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (II. výrok) a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu. Ak žalobca nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne krajský súd mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalobcu, t.j. čo žalobca v odvolaní nenamietal, sa zákonite po tom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
39. Primárne odvolací súd uvádza, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov. Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami.
40. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia sú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo
ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a okolnosti namietané žalovaným v ním podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemali za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí.
41. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd poukazuje na Čl. 8 CSP v znení strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania. Zároveň konštatuje, že pred okresným súdom bolo v rozsahu stranami sporu uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP) v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého bol povinný vychádzať aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP, za procesného stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 153 a § 154 CSP, obsiahnutej v uznesení Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/2/2019-63 zo dňa 31. júla 2019, doručenom žalobcovi dňa 01.08.2019 podľa doručenky na č.l. 66 spisu, ktorá bola aj súčasťou predvolania na nariadené pojednávanie na deň 28.01.2020, doručenom žalobcovi dňa 03.01.2020 podľa doručenky na č.l. 108 spisu, predvolania na deň 15.05.2020 doručenom žalobcovi dňa 23.03.2020 (doručenka na č.l. 203a spisu) a predvolania na deň 23.06.2020, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.05.2020 podľa doručenky na č.l. 218 spisu. To, že v konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania a jeho doplnenie žalobca ani nenavrhol, vyplývalo i z podania žalobcu doručeného okresnému súdu dňa 02.04.2020 (č.l. 205-207 spisu), v ktorom o.i. uviedol to, že…,,žalobca vykonanie ďalších dôkazov v prejednávanej veci nenavrhuje“… a ďalej, že …,,navrhuje, aby súd rozhodol na základe predložených dôkazov vo veci samej bez jeho prítomnosti“.
42. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu, obrany žalovaného, dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., IČO: 36 634 832 uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/3/2017 zo dňa 23.03.2017, s účinkami zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 62/2017 dňa 30.03.2017. Nebolo sporným vlastnícke právo úpadcu k stavbe súp. č. XXX - Dom kultúry v Banskej Bystrici, Námestie slobody 3, zapísané na LV č. XXXX, situovanej na parc. č. C-KN 1204/45 - ostatné plochy o výmere 2 995 m2, k.ú. K. K., ktorého výlučným vlastníkom je žalobca podľa listu vlastníctva vedeného Správou katastra Banská Bystrica č. XXXX, teda, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu je v časti zastavaný nehnuteľnosťou vo vlastníctve úpadcu, s čím je nepochybne spojené obmedzenie práva vlastníka pozemku bez toho, že by správca poskytoval žalobcovi akúkoľvek náhradu. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že k uzavretiu nájomnej zmluvy v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatnil svoj nárok, ako pohľadávky proti podstate úpadcu nedošlo.
43. Bolo zrejmé, že žalobca sa žalobou, postupom podľa ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“ alebo ,,ZKR“) domáhal určenia, že jeho pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, a to za obdobie od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do 28.02.2019 bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu na užívanie pozemku patriaceho žalobcovi, t.j. za obdobie od 30.03.2017 do 30.03.2018 vo výške 24.948,35 Eur a za obdobie od 31.03.2018 do 28.02.2019 vo výške 22.897,80 Eur, spolu v úhrnnej výške 47.846,15 Eur, uplatnená u správcu
konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/3/2017 a popretá správcom konkurznej podstaty úpadcu Oznámením o neuznaní pohľadávky proti podstate spolu s výzvou podľa § 87 ods. 8 ZKR, doručeným žalobcovi dňa 03.04.2019, je pohľadávkou proti podstate.
44. V odvolacom konaní nebola vyvolaná spornosť k výkladu § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a jeho dopadu na pohľadávku žalobcu a jej posúdenie. Len k úplnosti dodáva krajský súd, že v ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. sú upravené pohľadávky proti podstate, ktorých znakom je, že vznikajú v priebehu konkurzného konania, a preto je ich možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Odvolací súd súhlasí so zhodnotením okresného súdu v odseku 24. odôvodenia, že ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR je potrebné v danom prípade vykladať extenzívnejším spôsobom. Tým, že stavba úpadcu sa nachádza na pozemku vo vlastníctve inej osoby, s ktorou nemá úpadca, resp. správca konkurznej podstaty uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplýval právny titul užívania cudzieho pozemku, je užívacie právo žalovaným vykonávané, pričom faktické užívanie a jeho intenzita predstavujú užší pojem a predstavuje len spôsob realizácie tohto práva, za ktoré by bol správca povinný, v prípade existencie platnej zmluvy, platiť odplatu v podobe nájomného, prípadne inú stranami zmluvy dohodnutú náhradu. Stav, že žalovaný so žalobcom zmluvu, ktorá by zakladala právny titul užívania cudzej veci, neuzatvoril, nemôže byť pretrvávajúcim protiprávnym stavom horší, ako v prípade existencie zmluvy, kedy by nesporne všetky vznikajúce nároky z takto uzatvorenej zmluvy po vyhlásení konkurzu predstavovali pohľadávku proti podstate, a preto posúdil žalobcom uplatnený nárok ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, t.j. pohľadávku súvisiacu so správou majetkovej podstaty.
45. Žalobca nesúhlasil s postupom a právnym posúdením okresného súdu, ktorý pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záveru vysloveného v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo 8/2009 k zásadám hospodárenia s majetkom obce a pri určení výšky nájmu vychádzal z nájomnej zmluvy so zhodným predmetom nájmu, ktorej trvanie bolo ukončené dohodou zmluvných strán dňa 31.12.2007, s prihliadnutím na akceptáciu sadzby nájomného vo výške 0,76 Eur/m2 ročne za užívanú plochu. Poukázal na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14Cb/50/2010 žalobcu a žalovaného Zvolenská investičná s.r.o., IČO: 36 634 832 o zaplatenie 68.234,40 Eur s príslušenstvom titulom užívania nehnuteľnosti, pozemok parc. č. C-KN 1204/45, k.ú. K. K. vo vlastníctve žalobcu, bez právneho titulu bolo vykonané dokazovanie na zistenie trhovej ceny hodnoty prenájmu nehnuteľnosti v rokoch 2008 - 2010 oslovením realitných kancelárií, ktoré určili trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľností v celosti na sumu od 8 Eur do 13 Eur/m2/rok. Ďalej uviedol, že v žalobe na odôvodnenie výšky bezdôvodného obohatenia vyčíslil cenu prenájmu pozemku vo výške 8,33 Eur/m2, pričom výpočet bol uskutočnený ako cena za m2 a rok x výmera pozemku = cena ročného nájmu. Uviedol, že podľa Cenovej mapy nehnuteľností Slovenska je v danej lokalite cena nehnuteľnosti vo výške 49 Eur/m2 v období roku 2017-2018. K tomu doložil dôkaz, a to Vyjadrenie Realitnej kancelárie LUX, s.r.o. zo dňa 18.06.2012, Určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti - DATABANKA REALITY, s.r.o. zo dňa 18.07.2012 a v rámci vyjadrenia v podaní zo dňa 14.09.2020 predložil Nájomnú zmluvu zo dňa 10.9.1997 a Nájomnú zmluvu č. 1204/2019/PS-ESM zo dňa 26.04.2019.
46. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom, jeho posúdením považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Okresný súd pri posudzovaní (ne)dôvodnosti popieracieho prejavu správcu čo do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky vychádzal len z tých tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku v prvoinštančnom konaní uplatnil vo väzbe na tvrdenia a dôkazy doložené žalovaným v rámci prostriedkov procesnej obrany. Žalobca tak v žalobe zo dňa 18.04.2019 ako aj vo vyjadrení do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.01.2020 k určenej výške pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdil a túto preukazoval platnými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Banská Bystrica v znení Dodatkov č. 1 - 3, schválenými uznesením Mestského zastupiteľstva Banská Bystrica č. 317/2015
- MsZ ako prenájom pozemkov pod stavbami určenými na podnikanie a manipulačná plocha v cene 17% z CMN (Cenová mapa nehnuteľností Slovenska) za m2 a rok, t.j. 17% zo sumy 19 Eur/m2 = 8,33 Eur/ m2). Napriek tomu, že podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.01.2020 (č.l. 110 - 114 spisu) bol okresným súdom vykonaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, v rámci ktorého bolo okresným súdom vyslovené predbežné právne posúdenie veci, žalobca uviedol, že …,,teda zotrváva na výške, ktorú v žalobe uviedol, na výške bezdôvodného obohatenia…“, a ďalej, že …,,Čiže určenie výšky bezdôvodného obohatenia vychádza zo základného dokumentu Mesta Banská Bystrica, ktorým tento určuje ceny nehnuteľností na území Mesta Banská Bystrica, v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o nakladaní s majetkom obcí“, ktorý postup výpočtu, určený koeficient pre výpočet obvyklého nájomného bol v
rámci obrany žalovaným namietaný a rozporovaný. Ak okresný súd zistený dôkazný stav posudzoval v zmysle záverov vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho pod sp. zn. 5Cdo 8/2009, jeho postupu nemožno nič vytknúť. Vychádzajúc z argumentácie najvyššieho súdu v tomto rozhodnutí k zásadám hospodárenia s majetkom obce odvolací súd považuje za potrebné súhlasiť so zhodnotením okresného súdu vyjadreným v odseku 30. odôvodnenia, že zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta sú výsledkom rozhodovania zastupiteľského orgánu obce (mesta) a slúžia pre vymedzenie zásad nakladania s neupotrebiteľným, prípadne nepotrebným majetkom obce v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nemôžu byť bez ďalšieho spoľahlivým podkladom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, navyše v situácii, ak takýto spôsob určenia náhrady protistrana rozporuje a súčasne, ak žalobcom určený postup pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje aktuálny stav užívania veci po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako vlastníka stavby stojacej na pozemku žalobcu, a preto žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal výšku uplatneného nároku v žalovanej sume 47.846,15 Eur. Za tohto stavu, pokiaľ žalobcom predložený dôkaz nebol zhodnotený ako relevantný, potom okresný súd správne považoval za akceptovateľný podklad pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia výšku ročného nájomného za meter štvorcový, dohodnutého v Nájomnej zmluve zo dňa 10.9.1997, uzatvorenej medzi žalobcom a Základnou organizáciou OZ KOVO ZVT Banská Bystrica (č.l. 50 spisu), t.j. 0,76 Eur/m2 ročne, ktorá bola akceptovaná i žalovaným (podanie na č.l. 48).
47. Pokiaľ žalobca až v podanom odvolaní použil tvrdenie o konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14Cb/50/2010 o zaplatenie 68.234,40 Eur s príslušenstvom titulom užívania totožnej nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. C-KN 1204/45, k.ú. K. K. vo vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho titulu, k čomu bolo vykonávané dokazovanie na zistenie trhovej ceny hodnoty prenájmu nehnuteľnosti v rokoch 2008 - 2010 a realitné kancelárie určili trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľnosti v celosti na sumu od 8 Eur do 13 Eur/m2/rok, k čomu doložil dôkaz, a to Vyjadrenie Realitnej kancelárie LUX, s.r.o. zo dňa 18.06.2012, Určenie trhovej hodnoty nehnuteľností - DATABANKA REALITY, s.r.o. zo dňa 18.07.2012, tak je potrebné uviesť, že použil tento nový prostriedok procesného útoku až v odvolaní. Ak žalobca ako odvolateľ až v odvolaní poskytol nové tvrdenie a predložil nový dôkaz, naviac datovaný rokom 2012, tak nepochybne ide o uvedenie novoty, u ktorej nepreukázal splnenie zákonných podmienok k tomu, aby na ňu bolo možné prihliadať ako na dôkaz relevantný, hoci uplatnený až v podanom odvolaní. Bolo povinnosťou žalobcu ako odvolateľa dokázať, že tento nový prostriedok procesného útoku nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, ktorý zákonný predpoklad žalobca ako odvolateľ nesplnil, preto na túto novotu - nové tvrdenie a dôkaz odvolací súd nemohol prihliadnuť (§ 366 CSP), v spojení aj s charakterom sporu. Zároveň, ak až v podanom vyjadrení zo dňa 14.09.2020 žalobca k preukazovaniu výšky bezdôvodného obohatenia doplnil svoje tvrdenie k výške nájmu, doložil Nájomnú zmluvu č. 1204/2019/PS-ESM zo dňa 26.04.2019, tak toto tvrdenie - dôkaz neboli predložené včas, t.j. v rámci odvolacej lehoty, a preto na ne nemohlo byť odvolacím súdom prihliadané za aplikácie ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
48. K poukazu žalobcu na konanie a rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/6/2017 zo dňa 14.06.2018 a rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 13CoKR/48/2018 zo dňa 29.05.2019, v podrobnostiach sa poukazuje na záver vyjadrený v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom krajský súd len zvýrazňuje, že žalobca nediferencoval odlišnosti predmetu posudzovania v tejto sporovej veci, ako aj rozsah a dôvody odvolania, ktoré mohli byť v tejto veci posudzované.
49. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
50. Z dôvodu, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (II. výrok), ktorým v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, ktorý výrok, hoci osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a contrario, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou stranou je žalovaný, keďže žalobca zavinil vo vzťahu k prvému výroku, že jeho odvolanie muselo byť odmietnuté a vo vzťahu k druhému výroku nebol úspešnou stranou sporu. Preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.