Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Samid AS, s.r.o. so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 36 722 120, zastúpeného konateľkou spoločnosti P., právne zastúpeného JUDr. Máriom Hollerom, so sídlom v Košiciach, Krmanová 16, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 22. októbra 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.07.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa a Daňového poriadku určil rozdiel v sume 36 990,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015, nepriznal nadmerný odpočet vo výške 5 820,05 Eura a vyrubil daň v sume 31 169,95 Eura, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňového subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvedené v žalobných námietkach podanej žaloby. Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil tento skutkový stav. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 bola začatá 12.05.2016. Oznámenie o vykonaní daňovej kontroly z 25.04.2016 prevzal daňový subjekt 28.04.2016. V deň začatia daňovej kontroly správca dane s platiteľom spísal zápisnicu, v ktorej odpovediach na otázky správcu dane uviedol, že spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávala činnosť spočívajúcu v spracovávaní ekonomickej a účtovnej agendy pre klientov a ekonomické poradenstvo. Mal 6 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere. Preverením dokladov správca dane zistil, že platiteľ dane si okrem iných zdaniteľných plnení uplatnil odpočítanie DPH od daňových subjektov za:

- poskytnuté služby od spoločnosti S 40, s.r.o., Hlavná 29, Prešov,

- vyfakturovanú odmenu v zmysle mandátnej zmluvy od spoločnosti STEELBAU s.r.o., Košice,

- poskytnuté služby pri projektoch od spoločnosti LF PARTNER, spol. s r.o., Hlavná 29, Prešov,

- umiestnenie reklamy na základe uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou SKANGROUP s.r.o., Stará Ľubovňa,

- nákup trafostanice od spoločnosti BÉNIT GROUP, s.r.o., Žriedlová 3/I, Košice.

3. Správca dane v súlade s § 20 Daňového poriadku predvolal na vypočutie P. E. konateľa spoločnosti SKANGROUP s.r.o. na deň 14.06.2016, ktorý predvolanie prevzal k vypočutiu svedka predvolal správca dane aj A. A., G. XX, konateľa spoločnosti LF PARTNER, spol. s r.o. Predvolanie bolo doručené v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Zároveň správca dane zaslal platiteľovi dane upovedomenie, ktoré boli doručené daňovému subjektu 20.05.2016. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného dňa 14.06.2016 správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom P. E., predmetom ktorého bolo preverenie skutočností, ktoré sa týkali umiestnenia reklamy na futbalovom štadióne v Košiciach. Z výpovede svedka vyplynulo, že si nepamätal, či spoločnosť SKANGROUP s.r.o. uzatvorila zmluvu o umiestnení reklamy s platiteľom dane, nevedel sa vyjadriť, či zmluvu podpísal, lebo si to nepamätal. Spoločnosť sa nakontaktovala na platiteľa dane cez osobu p. N.. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť SKANGROUP s.r.o. zodpovedala iba za umiestnenie reklamy, nebola zodpovedná za jej výrobu. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto bol zhotoviteľom reklamy, ani kto reklamný billboard odovzdal a komu za účelom jeho umiestnenia bolo potrebné zaplatiť. Podľa jeho tvrdenia, mohol odovzdať plagát aj p. N., ktorý mal generálnu plnú moc na preberanie písomností, vykonávanie ekonomickej činnosti a uzatváranie zmlúv. Svedok uviedol, že zo strany spoločnosti SKANGROUP s.r.o. DPH uvedená na faktúre za umiestnenie reklamy pre platiteľa dane bola v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2015 priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. Druhý svedok A. A. sa k ústnemu pojednávaniu nedostavil. Platiteľ dane nevyužil svoje právo a ústneho pojednávania sa nezúčastnil. Finančné riaditeľstvo SR k výpovedi svedka P. E. považuje za dôležité poznamenať, že z uvedenej výpovede je nespochybniteľné, že konateľ spoločnosti SKANGROUP s.r.o., P. E. nemal základnú vedomosť o zdaniteľných plneniach, ktoré sa týkali zabezpečenia umiestnenia reklamy pre platiteľa na futbalovom štadióne v Košiciach, pričom na samotnej faktúre č. XXXXXX zo dňa 09.11.2015 je uvedená fakturácia „na základe zmluvy o reklame“ a osoba, ktorá vystavila faktúru „E.“. Z predmetného je možné spochybniť, že preverovanú faktúru vystavil, resp. že mal o nej vedomosť, či vedomosť o celkovom procese zabezpečenia umiestnenia reklamy pre platiteľa dane.

4. Dňa 09.06.2016 správca dane vykonal miestne zisťovanie u záujmového združenia PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov, Mukačevská 10, Prešov, z ktorého spísal zápisnicu predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dobropisu vystaveného platiteľom dane pre záujmové združenie č. XXXXXX zo dňa 20.10.2015 na celkovú sumu 1 560,00 Eur z toho 20% DPH 260,00 Eur za služby k faktúre č. XXXXXXX. Podľa vyjadrenia predsedu združenia išlo o vyhotovenie ekonomickej analýzy a auditu za roky 2010 až 2014. Vypracovanie finančnej analýzy platiteľom dane nezodpovedalo predstavám združenia, preto bol vystavený dobropis. Zo strany združenia nedošlo k zaplateniu preverovanej faktúry. Požiadavka na vypracovanie finančnej analýzy bola zadaná ústne. Predmetná analýza nebola združením použitá. Finančné riaditeľstvo SR k zisteniu správcu dane dáva do pozornosti skutočnosť, že došlo k vypracovaniu finančnej analýzy, ktoré nezodpovedalo predstavám združenia, preto ju nepoužilo. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklaruje aj samotná faktúra č. XXXXXXX zo dňa 24.07.2015 s uvedeným dátumom dodania tovaru, resp. služby 24.07.2015 - spracovanie finančnej analýzy združenia za rok 2010 - 2014, čiže nebola vystavená faktúra na dodanie služby, ako tvrdí platiteľ dane v odvolaní. Uvedené je v rozpore s tvrdením platiteľa dane v odvolaní, že vinou združenia bola rozpracovanosť zákazky neúplná.

5. V súvislosti s uplatnením odpočítania dane za nákup trafostanice od spoločnosti BÉNIT GROUP, s.r.o., správca dane vykonal dňa 28.09.2016 miestne zisťovanie a spísal zápisnicu, ktorého predmetom bolo preverenie faktúry č. XXXXXXX zo dňa 01.12.2015 na celkovú sumu 5 400,00 Eur, z toho DPH 20% 900,00 Eur za dodanie trafostanice. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že spoločnosť BENIT GROUP, s.r.o. v roku 2015 nevykonávala žiadnu činnosť, DPH z vystavenej faktúry č. XXXXXXX bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december. Platiteľ dane vykonával pre spoločnosť BÉNIT GROUP, s.r.o. účtovnícku a ekonomickú správu a u tejto spoločnosti došlo k vzniku pohľadávok za vykonávané práce. Z uvedeného dôvodu bola vyhotovená kúpna zmluva za odpredaj trafostanice

a transformátora platiteľovi dane, k úhrade došlo započítaním pohľadávky. Predmetná trafostanica je stavba, ktorá je pevne spojená so zemou, k protokolárnemu odovzdaniu trafostanice nedošlo, k faktickému odovzdaniu došlo podpísaním zmluvy. Trafostanica bola postavená spoločnosťou BÉNIT GROUP, s.r.o. podľa požiadaviek leasingového podnájomcu, kolaudácia trafostanice bola vykonaná v roku 2008.

6. Platiteľ dane predložil v rámci daňovej kontroly mandátnu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou AGREL s.r.o., Trenčianske Stankovce, ktorej predmetom bola odplata za poskytnuté služby spočívajúce v „odbornej, technicko-inžiniersko ekonomickej pomoci pri uplatňovaní nárokov spoločnosti AGREL s.r.o. voči spoločnosti BCA Eurobox s.r.o.“, ktoré vznikli spoločnosti AGREL s.r.o. v dôsledku dodania plastových kontajnerov Big Boxen - BBO 1210 v množstve 20 000 ks. Výrobcom týchto kontajnerov bola spoločnosť AUER PACKAGING GMBH, Technologiepark, Amerang, Nemecko Následne platiteľ dane dňa 17.05.2013 uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou STEELBAU s.r.o., ktorá obsahuje ten istý predmet a je totožná s predchádzajúcou mandátnou zmluvou. Žalovaný k uvedeným zisteniam a predloženej mandátnej zmluve medzi AGREL s.r.o. a platiteľom dane zo dňa 14.05.2013 a následnej mandátnej zmluve medzi platiteľom dane a STEELBAU s.r.o. zo dňa 17.05.2013 poukazuje na skutočnosť, že v oboch zmluvách sa uvádza na strane č. 2 „súčasne uhradil žalovanému...“, pričom podľa predloženého popisu sporu AGREL s.r.o. - BCA Eurobox s.r.o., predložený pri miestnom zisťovaní zo dňa 23.06.2016 spoločnosťou STEELBAU s.r.o. je uvedené, že žaloba bola podaná v októbri 2013 na Krajinskom súde Traunstein v Nemecku voči AUER PACKAGING GMBH. Uvedenú žalobu predložil správcovi dane aj daňový subjekt AGREL s.r.o. počas miestneho zisťovania dňa 08.11.2016. Teda v predmetných mandátnych zmluvách sa spomína žalovaný v čase, keď ešte nebola podaná žaloba, čo spochybňuje, že uvedené mandátne zmluvy boli podpísané v deklarovanom období. Dňa 23.06.2016 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu STEELBAU s.r.o., z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorého predmetom bolo preverenie dodania služby pre platiteľa dane na základe mandátnej zmluvy zo dňa 17.05.2013 a vystavenej faktúry č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2015 na celkovú sumu 204 180,00 Eur, z toho DPH 20% 34 030,00 Eur. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že spoločnosť STEELBAU s.r.o. v roku 2015 vykonávala stavebnú a obchodnú činnosť. Konateľka platiteľa dane oslovila spoločnosť STEELBAU s.r.o. a poskytla mu kontakt na P.. F. v súvislosti so stavebnými prácami v spoločnosti AGREL s.r.o., kde bolo potrebné vykonať obhliadku vzniknutej situácie po poškodení skladovacích boxov na zeleninu. Na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy s platiteľom dane spoločnosť STEELBAU s.r.o. vykonávala technickú a inžiniersku činnosť, zastrešenie celej záležitosti a konzultácie. Predmetná služba bola podľa tvrdenia Q. dodávaná v subdodávke spoločnosťou DOLUX s.r.o., Moyzesova 36, Košice na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 23.12.2013. Daňový subjekt STEELBAU s.r.o. predložil správcovi dane uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou DOLUX s.r.o., ktorej predmet je totožný so zmluvami, ktoré boli medzi sebou uzatvárané.

7. Na základe týchto zistení správca dane dňa 28.09.2016 vykonal v sídle spoločnosti DOLUX s.r.o. miestne zisťovanie, z ktorého spísal úradný záznam a zistil, že spoločnosť DOLUX s.r.o. má na uvedenej adrese umiestnenú poštovú schránku, na orientačnej tabuli sa nenachádzalo označenie spoločnosti. Správca dane zaslal predvolanie konateľovi spoločnosti DOLUX s.r.o. Q. D. na deň 10.11.2016, upovedomil o tom platiteľa dane, ktorý prevzal upovedomenie dňa 17.10.2016. Zároveň bolo správcovi dane dňa 07.11.2016 doručené oznámenie o práceneschopnosti, svedok sa ospravedlnil, že sa nemôže zúčastniť ústneho pojednávania, nakoľko je práceneschopný. Zároveň predložil fotokópiu o dočasnej pracovnej neschopnosti. Správca dane zaslal opakované predvolanie na deň 19.12.2016. Zároveň upovedomil platiteľa dane o vypočúvaní. Dňa 05.12.2016 bola písomnosť poštovým doručovateľom vrátená správcovi dane s tým, že je potrebné ju doposlať na adresu Q. D., E., teda na inú adresu. Zásielka sa vrátila po opakovanom predvolaní na túto adresu z Košíc neprevzatá v odbernej lehote, svedok v deň určený v predvolanie na ústne pojednávanie sa nedostavil. Správca dane využil inštitút predvedenia, požiadal Obvodné oddelenie PZ Košice - Západ o predvedenie Q. D.. Zároveň upovedomil o tomto úkone platiteľa dane. Správcovi dane bolo doručené oznámenie Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, že sa nepodarilo policajným orgánom vykonať predvedenie svedka. Previerka bola vykonaná aj na sídle spoločnosti DOLUX s.r.o., kde sa nepodarilo svedka zastihnúť.

8. V rámci výkonu daňovej kontroly bola platiteľovi dane zaslaná výzva na predloženie dôkazov zo dňa 27.09.2016, v ktorej správca dane stanovil lehotu 15 dní. Výzva bola prevzatá dňa 30.09.2016. Dňa

12.10.2016 správca dane spísal s platiteľom dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo predloženie dôkazov v rámci výkonu daňovej kontroly na základe výzvy. Zo strany platiteľa dane bol predložený dôkaz k faktúre č. 110 zo dňa 31.10.2015 od dodávateľa LF PARTNER, spol. s r.o. K uvedenej faktúre sa platiteľ dane vyjadril, že uvedená spoločnosť pre neho vyhotovila nasledovné projekty: špeciálna rastlinná výroba, živočíšna výroba, skladovacie kapacity a pozberová úprava a oblasť odbytu, činnosti spojené s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou, obnova a rozvoj obcí, kde sú vymenované jednotlivé obce, technická pomoc z iniciatívy členských štátov

- schválenie štatútu Antény národnej siete rozvoja vidieka, spracovaný projekt Podpora pre miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER. Platiteľ dane predložil správcovi dane spracovaný projekt Podpora pre miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER. Ako dôkaz správca dane žiadal predložiť jednotlivé vyššie uvedené projekty, vystavené faktúry pre konečného realizátora projektu, dôkazy o tom ako použil uvedené služby ako platiteľ. Platiteľ dane v rámci predmetného ústneho pojednávania predložil odoslané faktúry z 24.07.2015 a 20.07.2016 pre Občianske združenie MAS PRAMENE Gánovce. Ďalej platiteľ dane uviedol do zápisnice, že trafostanica uvedená na faktúre č. XXX od BÉNIT GROUP, s.r.o. bola zakúpená za účelom ďalšieho predaja. Dôkazy k ostatným požadovaným dokladom neboli pri ústnom pojednávam predložené, platiteľ dane ich doručenie prisľúbil.

9. Dňa 17.10.2016 zaslal platiteľ dane elektronicky dôkazy, resp. vyjadrenie k faktúre int. č. XXX (č. dodávateľskej faktúry XXXXXXXX) zo dňa 25.10.2015 od dodávateľa S 40, s.r.o., platiteľ dane uviedol, že išlo o technickú koordináciu prepravy big boxov z Nemecka a predložil k tomu e-mailovú komunikáciu medzi B. K. a C. K., GALAXY Logistic s.r.o., Melčice-Lieskové, e-mailová komunikácia s S. N., zoznam evidenčných čísiel motorových vozidiel, ktorými bola preprava big boxov vykonaná. K faktúre dodávateľskej č. XXXXXXXX zo dňa 26.10.2015, dodávateľ STEELBAU s.r.o. sa platiteľ vyjadril, že celá zákazka, zabezpečenie a pomoc pri mimosúdnom vyrovnaní, bola dlhodobá a uzatvorená tak, že odmena bude poskytnutá iba v prípade uzatvorenia dohody a vyplatená až po podpísaní mimosúdneho vyrovnania. Všetky emailové a listové informácie za 3 roky majú byť uložené v spoločnosti AGREL s.r.o. Platiteľ dane si neúčtoval žiadne cestovné náhrady, ani konzultačné hodiny v priebehu rozpracovania zákazky. Rokovania a komunikácia sa uskutočnili na Slovensku a v Nemecku v prítomnosti konateľov spoločnosti AGREL a konateľa spoločnosti STEELBAU s.r.o. Riešené boli otázky - stavebné, ohľadom škôd, ekonomické a všeobecného charakteru ohľadom získania dobrej vôle k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Žalovaný ako odvolací orgán k tomuto konštatoval, že k uvedenému vyjadreniu platiteľa dane poukazuje na zásadný rozpor s tvrdením Q. E. za spoločnosť STEELBAU s.r.o., ktorý uviedol správcovi dane, že predmetné služby vykonala spoločnosť v subdodávke spoločnosťou DOLUX s.r.o. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keď platiteľ dane neúčtoval spoločnosti AGREL s.r.o. žiadne cestovné náhrady, ani konzultačné hodiny v priebehu rozpracovania zákazky, mal si viesť aspoň evidenciu vynaložených nákladov, ktoré mohol následne predložiť ako dôkaz správcovi dane (letenky, náklady za ubytovanie, náklady za dopravu a pod.), nehovoriac o uplatnení si nákladov pre účely daní. Na základe predloženého vyjadrenia platiteľa dane správca dane dňa 08.11.2016 vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu AGREL s.r.o., z ktorého bola spísaná zápisnica. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie prijatia služby od platiteľa dane na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 15.10.2015. Správca dane zistil, že rokovania, ktoré boli uskutočňované vo veci riešenia sporu, sa mali konať v Prešove a v Trenčíne, žiadne zápisy z týchto rokovaní neboli spisované, rokovaní sa mala zúčastňovať P.. K. (platiteľ dane) a Q. E. (STEELBAU s.r.o.), ten sa rokovaní zúčastnil cca dva až trikrát, žiadna iná osoba sa rokovaní nezúčastnila. Za právne záležitosti bol zodpovedný P.. F., konateľ spoločnosti AGREL s.r.o., v Nemecku boli uskutočnené rokovania, ale týchto sa nezúčastnila P.. K., ani p. E., nakoľko nebol dôvod. Rokovania, ktoré sa uskutočnili v Nemecku, boli s právnym zástupcom spoločnosti AGREL s.r.o. a so zástupcom spoločnosti AUER DE Gmbh, ktorú zastupovala právnická spoločnosť Taylor Wessing. Ponuku na zmier dala spoločnosť AUER DE Gmbh, ktorá navrhla aj mimosúdne vyrovnanie. V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť AGREL s.r.o. uviedla, že ponuku na zmier dala spoločnosť AUER DE Gmbh, ktorá navrhla aj mimosúdne vyrovnanie, preto námietku platiteľa dane v odvolaní považuje za neodôvodenú. Správca dane za účelom preverenia fakturácie tejto transakcie požiadal FR SR odbor boja proti podvodom o sprístupnenie kontrolných výkazov daňových subjektov spoločnosti DOLUX s.r.o., STEELBAU s.r.o., Samid AS, s.r.o. a AGREL s.r.o. Z poskytnutých informácií vyplýva, že spoločnosť DOLUX s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2015 kontrolný výkaz nepodala.

K faktúre int. č. XXX dodávateľskej faktúry XXXXXX zo dňa 09.11.2015 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o., predmet fakturácie na základe zmluvy o reklame platiteľ dane predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 08.01.2015 medzi B. K. a N., ktorým bola zaslaná grafika banneru. Správca dane zaslal dňa 30.01.2017 platiteľovi dane oboznámenie s predbežnými zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly, ktoré prevzal dňa 01.02.2017. V oboznámení správca dane stanovil platiteľovi dane lehotu 15 dní od doručenia písomnosti na predloženie dôkazov, resp. vyjadrenie.

10. Správca dane v oboznámení uviedol zistenia ohľadom záujmového združenia PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov, pričom vystavenie dobropisu pre toto záujmové združenie nebolo v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 zákona o DPH. Záujmové združenie pri miestnom zisťovaní potvrdilo, že zo strany platiteľa dane došlo k vypracovaniu ekonomickej analýzy a auditu za roky 2010 až 2014. To, že vypracovanie nezodpovedalo predstavám združenia, neznamená, že nedošlo k dodaniu služby. Ďalej správca dane poukázal na jednotlivé zistenia ohľadom fakturácie za poskytnuté služby spoločnosťou S 40, s.r.o. za prepravu big boxov z Nemecka, pričom nebolo platiteľom dane dostatočne preukázané, že tieto služby skutočne vykonávala spoločnosť S 40, s.r.o. Dôkazy, ktoré platiteľ dane predložil k faktúre za umiestnenie reklamy spoločnosťou SKANGROUP s.r.o., sú nepostačujúce pre uznanie práva na odpočítanie dane s náležitým zdôvodnením, okrem iného aj skutočnosť, že SKANGROUP s.r.o. DPH, ktorú uviedol na faktúre za umiestnenie reklamy pre platiteľa dane, nepriznal v daňovom priznaní a neodviedol ju v príslušnom zdaňovacom období. Spoločnosť SKANGROUP s.r.o. dňa 06.01.2016 zanikla zlúčením s nástupníckou spoločnosťou T.R.H., s.r.o., Moyzesova 50, Košice, kde konateľom je občan z Rumunska.

11. Ďalej správca dane poukázal na dôkazy, ktoré získal pri miestnych zisťovaniach u jednotlivých daňových subjektov v rámci výkonu daňovej kontroly za vyfakturovanie odmeny na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou AGREL s.r.o. a platiteľom dane, a následne uzatvorenie mandátnej zmluvy medzi platiteľom dane a STEELBAU s.r.o., nasvedčujú tomu, že k dodaniu služby nedošlo a poukázal pritom na rozporné tvrdenia jednotlivých daňových subjektov, ktoré sú popísané v odôvodnení rozhodnutia žalovaného na čl. 11. Platiteľ dane využil svoje právo a v stanovenej lehote predložil elektronicky vyjadrenie k predbežným zisteniam, ktoré je evidované zo dňa 13.02.2017 a toto sa zhoduje aj s námietkami a vyjadreniami uvedenými vyššie v odvolaní z 15.08.2018. Správca dane sa s vyjadrením platiteľa dane riadne zaoberal, vysporiadal sa s námietkami či tvrdeniami platiteľa dane a uviedol v ich v protokole z 02.03.2017. Tento protokol bol platiteľovi dane spolu s výzvou na vyjadrenie zaslaný a doručený dňa 29.03.2017. Správca dane v rámci vysporiadania sa s námietkami a tvrdeniami platiteľa dane uviedol, že pri daňovej kontrole nevychádzal iba z predložených dokladov, ale vykonal dokazovanie, pričom sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. K získavaniu informácií o možných rizikách v rámci obchodných vzťahov, resp. vytvorených reťazcov správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej správca dane uviedol, že podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane bol povinný zisťovať dodanie služby v celom obchodnom reťazci: DOLUX s.r.o.; STEELBAU s.r.o.; Samid AS, s.r.o. a AGREL s.r.o. V danom prípade ani jedna zo spoločností nepreukázala dodanie služby. Platiteľ dane relevantne nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu služieb od deklarovaných dodávateľov. Zároveň správca dane poukázal na dôkazy, na základe ktorých prišiel k uvedenému záveru, pričom poukázal na predloženie faktúry platiteľom dane od spoločnosti S 40, s.r.o., na základe ktorej neznamená, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil prepravu ako takú, ale spochybnil dodanie služby spoločnosťou S 40, s.r.o., nakoľko celá e-mailová komunikácia, ktorá bola správcovi dane predložená, je s osobou B. K., kde je P.. K. B. konateľkou spoločnosti. Z predložených dôkazov jednoznačne nevyplýva, že prepravu koordinovala spoločnosť S 40, s.r.o. Žiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o predloženie pohybov jednotlivých motorových vozidiel správca dane nepovažuje za potrebné, nakoľko nespochybňuje prepravu, to znamená ani pohyb motorových vozidiel, avšak spochybňuje koordináciu prepravy zo strany spoločnosti S 40, s.r.o. Zároveň správca dane poukázal na to, že platiteľ dane ani na výzvu správcu dane nepreukázal priamu a bezprostrednú väzbu na dodanie služby, t. z. ako uvedenú službu použil ako platiteľ. Finančné riaditeľstvo SR súhlasí s kontrolným zistením a vyhodnotením správcu dane, ako aj s tým, že nie je v tomto prípade účelné vykonať dôkaz na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Zároveň Finančné riaditeľstvo SR považuje tvrdenie platiteľa dane, že dostal zákazku na uvedenú dopravu, ale nemal

kapacitu na koordináciu predmetnej zákazky, preto si túto koordináciu objednal v spoločnosti S 40, s.r.o. za značne pochybné. Platiteľ dane totiž disponoval šiestimi zamestnancami, naopak spoločnosť S 40, s.r.o. nedisponovala žiadnym zamestnancom. Predmetnú kapacitu vedela zabezpečiť sama Ing. B. K..

12. Platiteľ dane na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, relevantné dôkazy nepredložil, iba uviedol, že všetky e-mailové a listové informácie za 3 roky sú uložené v spoločnosti AGREL s.r.o. Platiteľ dane si neúčtoval cestovné náhrady, ani konzultačné hodiny v priebehu rozpracovania zákazky, a ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce dodanie služby zo strany spoločnosti STEELBAU s.r.o. Vyjadrenie, že návrh na mimosúdne vyrovnanie nebol daný zo strany nemeckej spoločnosti AUER PACKAGING GMBH, ale platiteľa dane ničím nedoložil, nepreukázal. Správca dane pripomenul zistenia v spoločnosti STEELBAU s.r.o. v rámci miestneho zisťovania. Ďalej správca dane uviedol, že je nesporné, že spoločnosť AGREL s.r.o. disponuje znaleckými posudkami, avšak sa nedokázalo, že tieto dal vypracovať niektorý z dodávateľov v reťazci. Správca dane nespochybnil vzniknutú škodu, avšak má za preukázané, že k vyrovnaniu sporu došlo bez účasti platiteľa dane a jej subdodávateľov, t. j. spoločnosti STEELBAU s.r.o. a DOLUX s.r.o.

13. Správca dane ďalej k predloženému grafického návrhu banneru a fotografii skonštatoval, že predložená fotografia je nečitateľná, a nie je viditeľné, kde bol tento banner umiestnený. Predložená e- mailová komunikácia bola medzi B. K. a K. zo dňa 08.01.2015, z tejto vyplýva, že e-mail ohľadom grafiky banneru bol preposlaný platiteľovi dane od spoločnosti PANTERA SK, s.r.o. až na základe vykonaného ústneho pojednávania s daňovým subjektom dňa 12.10.2016. Správca dane poukázal na nezrovnalosti predloženej grafiky na základe výzvy a grafiky, ktorú predložil platiteľ dane na začiatku výkonu daňovej kontroly spolu so zmluvou o reklame, ako aj skutočnosť, že konateľ spoločnosti SKANGROUP s.r.o. pri vypočutí svedka sa nevedel hodnoverne vyjadriť k tomuto obchodnému prípadu. Správca dane tiež pripomenul, že platiteľ dane o vypočutí svedka bol upovedomený, ale svoje právo nevyužil a nezúčastnil sa ústneho pojednávania (upovedomený bol 17.05.2016).

14. K námietke platiteľa dane, že správca dane v oboznámení uviedol, že spoločnosť SKANGROUP s.r.o. nepriznala a neodviedla daň v príslušnom zdaňovacom období, zanikla zlúčením, použiť to ako priamy dôkaz, je absolútne irelevantné, správca dane uviedol, že išlo iba o oboznámenie daňového subjektu s predbežnými zisteniami a uvedenú informáciu nie je možné považovať za priamy dôkaz. Platiteľ dane však ani na výzvu správcu dane nepreukázal priamu a bezprostrednú väzbu na dodanie služby, t. j. ako použil uvedenú službu ako platiteľ. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenej námietke konštatovalo, že ju uviedol opakovane platiteľ dane v odvolaní, pričom sa s ňou správca dane náležíte vysporiadal a z toho dôvodu ju považuje za bezpredmetnú. Správca dane uviedol, že uplatnenie práva na odpočítanie dane u platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je podmienené jednak dodaním služby od jednotlivých dodávateľov, kedy vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a jednak použitím tohto plnenia na uskutočnenie svojich plnení, čiže dodaním tejto služby odberateľovi. Keďže si odpočítanie dane uplatnil platiteľ dane, je jeho povinnosťou predložiť správcovi dane relevantné doklady preukazujúce splnenie podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, ale platiteľ dane si dôkaznú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovení § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku nesplnil. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani dobromyseľnosti platiteľa. Zároveň správca dane poukázal aj na ustanovenie § 69 ods. 5 zákona o DPH a zistenie, že platiteľ dane si uplatnil odpočítanie dane za nákup trafostanice a transformátora na základe prijatej faktúry z 01.12.2015. Pri miestnom zisťovaní správca dane zistil, že sa jedná o stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou a kolaudácia tejto stavby bola uskutočnená v roku 2008. Správca dane poukázal na ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o DPH platiteľ dane bol povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie trafostanice. Zároveň za dodanie trafostanice vzniklo platiteľovi dane právo na uplatnenie odpočítania dane. Finančné riaditeľstvo súhlasí s kontrolným zistením správcu dane.

15. Správca dane ďalej uviedol, že za účelom správneho posúdenia podmienok umožňujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane analyzoval každé jedno zdaniteľné plnenie jednotlivo, vo svetle relevantných objektívnych okolností, za účelom preskúmania skutočností, či išlo poskytnutie služby zo strany dodávateľa za hospodársku protihodnotu, a identifikácie vnútornej a skutočnej povahy týchto plnení. V

uvedených prípadoch došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zmysle § 24 Daňového poriadku. Správca dane následne poukázal aj na § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, § 25 ods. 1 zákona o DPH. Doklady boli platiteľovi dane vrátené v poriadku. K zisteniam uvedeným v protokole platiteľ dane podal dňa 18.04.2017 elektronicky vyjadrenie, pričom vo vyjadrení poukázal na skutočnosti, na ktoré poukázal aj následne v odvolaní a poukázal na jednotlivé rozhodnutie Európskeho dvora. Ďalšie vyjadrenie platiteľa dane k neuznaniu odpočítania dane z prijatých zdaniteľných plnení je v zásade totožné s vyjadrením, ktoré bolo predložené správcovi dane pri oboznamovaní s predbežnými zisteniami z 13.02.2017.

16. Ďalej správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal nasledovné úkony, ktoré popísal v rozhodnutí na čl. 14 až 16 žalovaný.

17. V súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľného plnenia - zabezpečovanie dopravy, komunikácia s prepravcom Aure Packinging Czech a Galaxy Logistic s.r.o. ako aj technickej koordinácie prepravy big boxov z Nemecka, zaslal správca dane daňovému subjektu S 40, s.r.o. výzvu z 25.04.2017, aby predložil všetky doklady, ktoré súviseli s touto činnosťou. Daňový subjekt zaslal elektronickým podaním z 05.05.2017 odpoveď na výzvu, v ktorej uviedol, že služba koordinácie prepravy je zdokumentovaná emailovou komunikáciou (53 e-mailov) v mesiaci júl a august 2015. Služba spočívala v emailovej a telefonickej komunikácii a spoločnosť nemala žiadne náklady a nemá ani iné doklady, ktoré súviseli s touto činnosťou.

18. Z dôvodu neuznania odpočítania dane v sume 34 030,00 Eur za fakturáciu odmeny na základe mandátnej zmluvy z dodávateľskej faktúry XX/XXXX od dodávateľa STEELBAU s.r.o. správca dane predvolal svedka Q. D. na výsluch na deň 19.05.2017. Svedok je konateľom spoločnosti DOLUX s.r.o. Predvolanie bolo svedkovi doručené dňa 17.05.2017 v zmysle § 31 ods. 2 daňového poriadku. Dňa 24.05.2017 bolo správcovi dane doručené podanie, čestné prehlásenie, zaevidované pod č. XXXXXX/ XXXX, v ktorom svedok ako konateľ spoločnosti DOLUX. s.r.o. čestne prehlásil, že v období rokov 2013 až 2015 pracoval pre spoločnosť STEELBAU s.r.o. na základe mandátnej zmluvy. Spoločnosť DOLUX s.r.o. skutočne služby uvedené v mandátnej zmluve pre spoločnosť STEELBAU s.r.o. dodala a za tieto služby riadne zaplatila. Na dôkaz svojho prehlásenia spoločnosť DOLUX s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie október 2015 kontrolný výkaz DPH.

19. Správca dane ďalej predvolal na deň 24.05.2017 na výsluch svedka Q. E. bývalého konateľa spoločnosti STEELBAU s.r.o.. Spoločnosť STEELBAU s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 04.05.2017, právnym nástupcom sa stala spoločnosť N. plus, s.r.o., Rožňavská 1, Košice. Aj napriek tomu, že sa predvolanie vrátilo neprevzaté späť, svedok sa dňa 03.07.2017 dostavil k správcovi dane k vypočutiu. Správca dane s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, do tejto svedok sa vyjadril, že bol telefonicky kontaktovaný P.. B. K., že sa má dostaviť na daňový úrad. Spoločnosť STEELBAU s.r.o. od roku 2013 mala iba jedného zamestnanca, konateľa spoločnosti. Ďalej svedok uviedol, že táto spoločnosť STEELBAU s.r.o. vykonávala technicko - inžiniersku činnosť a konzultáciu. Na ďalšiu otázku v čom spočívali jednotlivé činnosti, svedok uviedol, že na dosiahnutie mimosúdneho vyrovnania. Na otázku správcu dane či sa svedok zúčastnil rokovaní vo veci riešenia sporu, ktorý vznikol spoločnosti AGREL, s.r.o., svedok sa vyjadril, že časovo si nepamätá, rokovania boli v Košiciach, v Prešove, Trenčianskych Stankovciach a v Bratislave. Rokovania boli principiálne o dosiahnutí mimosúdneho vyrovnania. Z týchto rokovaní nebola spisovaná žiadna zápisnica, ani iný dokument, nebol dôvod. Rokovaní sa zúčastnila, p. K., p. F., ďalšie osoby sa nezúčastnili. Za spoločnosť STEELBAU s.r.o. sa rokovaní zúčastnil len konateľ. Svedok sa zúčastnil obhliadky priestorov nachádzajúcich sa v Trenčianskych Stankovciach. Na otázku správcu dane, či bol v súvislosti so vzniknutou škodou a uskutočnenou obhliadkou vypracovaný posudok, svedok uviedol, že z jeho strany nebol vypracovaný, bola len vizuálna obhliadka. Ďalej svedok uviedol, že sa nezúčastnil rokovaní v Nemecku. Pri miestnom zisťovaní, ktoré správca dane vykonal v spoločnosti STEELBAU s.r.o. ešte ako daňový subjekt uviedol, že služby boli uskutočnené v subdodávke a subdodávateľom bola spoločnosť DOLUX s.r.o., preto správca dane žiadal svedka o vyjadrenie, ktoré konkrétne činnosti táto spoločnosť v tomto prípade vykonávala, a v čom spočívali. Svedok sa vyjadril, že služby vykonával Q. D., konateľ spoločnosti DOLUX s.r.o. a išlo o technicko - inžiniersku, poradenskú a konzultačnú činnosť. Zo strany platiteľa dane boli tiež položené svedkovi otázky: či spolupracovali formou poradenstva pre spoločnosť AGREL s.r.o. v rokoch 2013 až 2015, na čo svedok uviedol, že áno, či sa stretávali z dôvodu poskytovania poradenstva, ktorého výsledkom bolo mimosúdne vyrovnanie pre spoločnosť AGREL

s.r.o., svedok uviedol, že áno. Či pripravili spoločne návrh na mimosúdne vyrovnanie, uviedol, že áno. Či spoločnosť uviedla v kontrolnom výkaze faktúru pre platiteľa dane za uskutočnené zdaniteľné plnenie, svedok uviedol, že áno. Či vie ešte zdokladovať, že reálne došlo k zdaniteľnému plneniu, svedok uviedol, že predkladá mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťami STEELBAU s.r.o. a DOLUX s.r.o. zo dňa 23.12.2013, za daňový subjekt DOLUX s.r.o. fotokópiu daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie október 2015. podací lístok zo dňa 18.04.2017, kontrolný výkaz zo dňa 18.04.2017.

20. Správca dane zaslal dňa 03.08.2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej požiadal o preverenie skutočnosti týkajúce sa mimosúdneho vyrovnania medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a AUER PACKAGING GMBH, Technologiepark, na ktoré bola dňa 21.02.2018 doručená odpoveď, ktorej prílohy tvorili vyjadrenie zástupcu spoločnosti AUER PACKAGING GMBH, ktoré boli preložené z nemeckého jazyka. Zástupca spoločnosti AUER PACKAGING GMBH podal nasledovné vyjadrenie: boli uskutočnené dodávky v hodnote cca 1 500 000,00 Eur s účelom splnenia povinnosti náhrady škody. Jednalo sa o 20 000 kusov big boxov a ďalších dodávok s hodnotou vyššou ako 550 000,00 Eur na základe dohody o vyrovnaní. Zo strany spoločnosti AUER PACKAGING GMBH viedol rokovania p. Q. B.. Spoločnosť bola zastupovaná advokátskou kanceláriou Taylor Wessing. Spoločnosť AGREL s.r.o., zastupovala advokátska kancelária TCI Rechtsanält, Mníchov. Rokovania prebiehali v Nemecku v advokátskej kancelárii Taylor Wessing v Mníchove. Spoločnosť BCA Eurobox podľa informácie p. Róberta Auera odstúpila svoje pohľadávky firme AGREL s.r.o. Bola predložená dohoda o vyrovnaní s príslušnými cenníkmi. Spoločnosť AUER PACKAGING GMBH pri vyrovnaní bola zastupovaná advokátskou kanceláriou a taktiež spoločnosť AGREL s.r.o. zastupovala advokátska kancelária. Spoločnosť Samid AS, s.r.o., ani jej zástupca, nie je pánovi Q. B. známa. Q. E. taktiež nie je pánovi Q. B. známy. O pánovi D. počul v súvislosti so spoločnosťou AGREL s.r.o., akú úlohu má v spoločnosti mu nie je známa. Napriek rozdielnym názorom na to, či uplatnené nároky zodpovedajú dôvodom, resp. výške škody, obe strany sa zhodli na tom, že súdny spor vyriešia uzatvorením zmluvy o vyrovnaní. Tento účel potvrdili Krajinskému súdu Traunstien prostredníctvom advokáta s tým, aby tento súd nariadil uzatvorenie zmluvy o vyrovnaní.

21. Správca dane predvolal na výsluch svedka N. N., K. R.. Svedok bol splnomocneným zástupcom spoločnosti SKANGROUP s.r.o. v období od 15.05.2015 do 06.01.2016. Dňa 19.05.2017 správca dane spísal so svedkom zápisnicu, v ktorej sa vyjadril svedok, že zo strany spoločnosti SKANGROUP s.r.o. mu bola udelená generálna plná moc, na začiatku bol majiteľom firmy a bol aj oprávnenou osobou. Spoločnosť SKANGROUP s.r.o. zodpovedala za výrobu a umiestnenie reklamy na základe objednávky konateľky platiteľa dane. Svedok sa ďalej vyjadril, že reklamný billboard vyrobila spoločnosť Green v Košiciach a osobne jednal s p. E.. Reklamný billboard mal byť umiestnený na futbalovom štadióne Lokomotívy Košice na Čermeľskej ulici a mal ho odovzdať správcovi štadióna, ktorého meno nevedel uviesť. Na otázku správcu dane, s kým spoločnosť SKANGRUOP s.r.o. uzatvorila zmluvu o umiestnení reklamy, svedok uviedol, že so správcom štadióna Lokomotívy Košice. Na ďalšiu otázku správcu dane, či na reklamnom banneri boli aj iné spoločnosti okrem platiteľa dane, svedok sa nevedel vyjadriť. Ďalšie otázky správca dane položil svedkovi k priznaniu daňovej povinnosti za uskutočnené zdaniteľné plnenie, keďže zo strany daňového subjektu SKANGROUP s.r.o. nebolo podané daňové priznanie a nebola daň priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. K uvedenému svedok uviedol, že bolo vyhotovené opravné daňové priznanie k tejto veci a sume. Platiteľ dane, ktorý sa vypočutia svedka zúčastnil, nepoložil svedkovi žiadnu otázku. V súvislosti s vyjadrením svedka k podaniu daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 spoločnosťou SKANGROUP s.r.o., správca dane zistil, že uvedená spoločnosť nemohla podať riadne, ani dodatočné daňové priznanie, nakoľko spoločnosť k 06.01.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia dobrovoľným výmazom a právnym nástupcom sa stala spoločnosť T.R.H., s.r.o., ktorá mala ako právny nástupca povinnosť podať uvedené daňové priznanie. V tejto súvislosti vykonal správca dane u daňového subjektu FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, Košice, miestne zisťovanie za účelom preverenia umiestnenia reklamy platiteľa dane v roku 2015 na billboarde nachádzajúcom sa na futbalovom štadióne Lokomotívy, a.s. Košice, Čermeľská ulica, ktorá spoločnosti FC VSS Košice, a.s. prenajala tento štadión. Miestnym zisťovaním boli zistené tieto skutočnosti a to podľa vyjadrenia oprávnenej osoby spoločnosť FC VSS Košice, a.s. nemala uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SKANGROUP s.r.o., ani so spoločnosťou greenplace, s.r.o. Na futbalovom štadióne Lokomotívy, a.s. Košice na Čermeľskej ulici nebol umiestnený reklamný billboard platiteľa dane, ktorého fotokópiu mu správca dane predložil k nahliadnutiu. Pre umiestnenie všetkých reklám na futbalovom štadióne uzatvárala zmluvy výlučne spoločnosť FC VSS Košice, a.s. a oprávnenou osobou na uzatváranie týchto zmlúv bol P.. N.. Podľa vyjadrenia daňového subjektu bolo vylúčené, aby mohol

správca štadióna uzatvárať zmluvy o umiestnení reklamných billboardov, či umiestňovať reklamy bez súhlasu P.. N.. Spoločnosť FC VSS Košice, a.s. predložila správcovi dane zoznam odoslaných faktúr za rok 2015, z ktorej vyplýva, že spoločnosti SKANGROUP s.r.o., ani greenplace, s.r.o. sa nenachádzajú v predloženom zozname. Spoločnosť SKANGROUP s.r.o. preveroval a šetril Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý zistil, že konateľ spoločnosti P. E. je dôvodne podozrivý z podieľania sa na páchaní daňovej trestnej činnosti, spoločnosť SKANGROUP s.r.o. si svoje podnikanie založila na vystavovaní fiktívnych faktúr.

22. Správca dane následne vyhodnotil zistené skutočnosti v rámci vyrubovacieho konania: Poskytnutie služieb - technická koordinácia prepravy big boxov z Nemecka na Slovensko nebola preukázaná platiteľom dane, ani spoločnosťou S 40, s.r.o. Zo strany spoločnosti neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že spoločnosť skutočne túto činnosť vykonávala. Správca dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nespochybnil prepravu big boxov z Nemecka na Slovensko, a preto nepovažoval požiadavku platiteľa dane za opodstatnenú, aby preveroval prepravu cez Národnú diaľničnú spoločnosť. K uplatneniu odpočítania dane na základe mandátnej zmluvy spoločnosťou STEELBAU s.r.o. platiteľ dane nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, iba sa vyjadril, že rokovania sa uskutočnili, rokovaní sa zúčastnili zástupcovia spoločností AGREL s.r.o., platiteľ dane a STEELBAU s.r.o. Platiteľ dane hodnoverne nepreukázal a nepredložil vecné dôkazy a argumenty, ktorými by preukázal a potvrdil reálnosť dodania služby. Znalecké posudky neboli vypracované žiadnymi obchodnými partnermi platiteľa dane, túto skutočnosť potvrdil aj svedok Q. E. za spoločnosť STEELBAU s.r.o. Tento sa vyjadril, že nevypracoval žiaden posudok, iba vizuálne posúdil vzniknutý stav. Správcom dane bolo zistené, že posudky boli vypracované STU Bratislava. Konateľ spoločnosti AGREL s.r.o. pri miestnom zisťovaní potvrdil skutočnosť, že s návrhom na mimosúdne vyrovnanie prišla spoločnosť AUER PACKAGING GMBH. Tvrdenie, že s touto myšlienkou prišla konateľka platiteľa dane, nevie platiteľ dane preukázať. Finančné riaditeľstvo SR považuje za dôležité uviesť, že advokátska kancelária Taylor Wessing je podľa dostupných informácií z internetu renomovanou advokátskou kanceláriou s medzinárodným dosahom, ktorá má by mala mať približne 400 partnerov a 1000 právnikov so širokým odborným záberom vo veľkom počte právnych oblastí, medzi ktorými je aj riešenie sporov. Advokátska kancelária TCI Rechtsanwält, Mníchov, ktorá zastupovala spoločnosť AGREL s.r.o., je podľa dostupných informácií združením nezávislých advokátskych kancelárií v Berlíne, Mainze a Mníchove s celkom 14 advokátmi s rozsiahlymi dlhoročnými skúsenosťami v praxi. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by s nápadom/návrhom na mimosúdne vyrovnanie neprišli predmetné renomované advokátske kancelárie, ale konateľka platiteľa dane, ktorá sa uvedenou činnosťou ani nezaoberá. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že spoločnosti AUER DE Gmbh a AGREL s.r.o. zastupovali v riešení sporu advokátske kancelárie v Nemecku.

23. Správca dane u daňového subjektu AGREL s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorého nevypočúval konateľa spoločnosti, ale preveroval skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Požiadavku platiteľa dane, aby správca dane vypočul opätovne konateľa spoločnosti AGREL s.r.o., nepovažoval za oprávnenú. Správca dane nesúhlasil s vyjadrením platiteľa dane, že v priebehu riešenia súdneho sporu prebiehali poradenské stretnutia na báze ekonomickej a technickej spolupráce, záverom ktorého bol návrh na mimosúdne vyrovnanie za účasti konateľky platiteľa dane a konateľa spoločnosti STEELBAU s.r.o., nakoľko podľa predloženej mandátnej zmluvy spoločnosť STEELBAU s.r.o. celú vec postúpila spoločnosti DOLUX, s.r.o. Ani jeden z konateľov spoločnosti sa nevyjadril, a ani nikto nepotvrdil, že rokovaní sa zúčastňoval aj pán D., ako konateľ spoločnosti DOLUX s.r.o. Konateľ spoločnosti STEELBAU s.r.o. pri miestnom zisťovaní, ako aj pri vypočutí svedka sa vyjadril, že celú vec v oblasti ekonomickej, technickej a poradenskej postúpil spoločnosti DOLUX s.r.o., za ktorú konal p. D.. Správca dane dal v tejto súvislosti do pozornosti rozpor, že ako mohli konatelia spoločnosti Samid AS, s.r.o. a STEELBAU s.r.o. prísť s návrhom na mimosúdne vyrovnanie, keď celá záležitosť bola postúpená spoločnosti DOLUX, s.r.o. V popise sporu, ktorý predložil pri miestnom zisťovaní daňový subjekt STELLBAU s.r.o. sa uvádza, že od podania žaloby po uzatvorenie dohody o zmieri prebiehali intenzívne mimosúdne rokovania (telefonicky, emailom a faxom) zúčastnených strán s nutným vycestovaním do Mníchova. Ak takéto rokovania boli

uskutočnené, potom je na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy, na ktoré už bol správcom dane vyzvaný. Daňový subjekt DOLUX, s.r.o. aj keď bol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty od marca 2015. Správcom dane bola zaslaná výzva na podanie daňového priznania, kroá bola doručená dňa 27.01.2016. Aj napriek tejto výzve daňové priznanie nepodal. správca dane aj napriek daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predvolal konateľa spoločnosti DOLUX, s.r.o. Q. D., ktorý na predvolania nereagoval, preto bol využitý inštitút predvedenia, ktorý nebol úspešný. Zaslanie čestného prehlásenia Q. D. nepovažuje správca dane za predloženie dôkazov, nakoľko podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, inštitút čestných prehlásení nie je zaradený do demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov, predstavuje iba jednostranný úkon, ktorý je neoveriteľný.

24. Správca dane ďalej nesúhlasil s vyjadrením platiteľa dane, že vykonal iba formálnu kontrolu dokladov a nedôsledne skúmal reálnosť zdaniteľných plnení a upozornil na skutočnosť, že počas daňovej kontroly aj následného vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého predmetom bolo obstarávanie služby medzi viacerými platiteľmi. Ďalej správca dane uviedol, že obstarávanie služby súviselo s náhradou škody, ktorá bola uplatnená na nemeckom súde a týkala sa náhrady za poškodený dodávaný tovar. Náhrada škody nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, skutočnosť, že išlo o náhradu škody, bola potvrdená aj dodávateľom AUER PACKAGING GMBH, na základe žiadosti o MVI. Finančné riaditeľstvo SR súhlasilo s kontrolným zistením správcu dane a dodáva, že v tomto prípade nejde o výmenu plnení.

25. Vyjadrenie svedka p. N., že reklamný banner pre spoločnosť SKANGROUP, s.r.o. zabezpečila firma Green z Košíc a on jednal s pánom E. je zavadzajúce, nakoľko pán E. podľa verejne dostupného výpisu z Obchodného registra od 28.11.2014 nebol oprávnenou osobou jednať za spoločnosť a taktiež vyjadrenie svedka N., že reklamný banner bol odovzdaný správcovi futbalového štadióna, je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko prenajímateľ štadióna vylúčil takúto možnosť, žeby o umiestnení reklamy rozhodoval správca štadióna. Všetky zmluvy o umiestnení reklamy boli uzatvárané len s prenajímateľom futbalového štadióna, a to FC VSS Košice, a.s. Prenajímateľ sa vyjadril, že žiadnu zmluvu o umiestnení reklamy neuzatvoril zo spoločnosťou SKANGROUP, s.r.o. ani greenplace, s.r.o. v roku 2015. Čo sa týka opravy základu dane na základe vystaveného dobropisu pre záujmové združenie PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov sa správca dane vyjadril, že trvá na svojich zisteniach.

26. V súvislosti so zaslaním oznámenia z 15.05.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie v súvislosti s vyrubovacím konaním. Dňa 15.05.2018 správca dane spísal s platiteľom dane zápisnicu o ústnom pojednávaní v ktorej sa správca dane vyjadril k pripomienkam platiteľa dane k protokolu a vyhodnotil zistené skutočnosti v rámci vyrubovacieho konania. Platiteľ dane pri ústnom pojednávaní dôrazne požiadal správcu dane o prehodnotenie všetkých štyroch prípadov a zváženie všetkých predkladaných argumentov. Mal za to, že predložil všetky hodnoverné dôkazy a v troch prípadoch dokázal dodanie služby. Dňa 17.05.2018 bolo daňovým subjektom elektronicky doručené vyjadrenie k zápisnici. V tomto uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom správcu dane uvedenom na strane 12 zápisnice o ústnom pojednávam, v ktorom sa uvádza, že išlo o náhradu škody. Zároveň trval na tom, aby správca dane vypočul svedka v Nemecku a aby bol prítomný daňový subjekt výpovede. Z uvedeného dôvodu žiadal o vypracovanie nového dožiadania za prítomnosti platiteľa dane resp. za prítomnosti P.. F.. Správca dane sa k uvedenému vyjadril, že trvá na svojom zistení, že obstarávanie služby súviselo s náhradou škody, ktorá sa týkala náhradného plnenia za poškodený tovar. K vyjadreniu platiteľa dane, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri vypočutí svedka v Nemecku, správca dane uviedol, že bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorej predmetom bolo preverenie skutočností týkajúcich sa mimosúdneho vyrovnania medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a AUER Packaging Gmbh Technologieparkt. To, že zástupca nemeckej spoločnosti sa vyjadril, neznamená, že bol vypočutý ako svedok. Pánovi B. neboli položené žiadne otázky, správca dane žiadal iba o preverenie skutočností.

27. K predloženému dôkazu platiteľom dane, vyhlásenie konateľky združenia PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov, že k dodaniu služby ani jej zaplateniu nedošlo, správca dane skonštatoval, že trvá na svojich zisteniach. Predloženie vyhlásenia M. X. ako „konateľky“ občianskeho združenia nepovažuje správca dane za predloženie dôkazov s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 zákona Daňového poriadku. Správca dane poukázal na Smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13.07.2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie čl. 90 ods.

2 smernice. K odpočítaniu dane za poskytnuté služby spoločnosťou S 40, s.r.o. (technická koordinácia prepravy big boxov z Nemecka) sa správca dane už opakovane vyjadril a trval na svojich zisteniach. Vzhľadom k tomu, že platiteľ dane vo svojich vyjadreniach neuviedol iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vykonanie ďalšieho dokazovania, správca dane uviedol, že sa jedná o poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní a v lehote 15 dní vydá rozhodnutie. Správca dane vykonal v konaní vlastné dokazovanie, pričom vychádzal zo zásady preverovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom mal pochybnosti. Finančné riaditeľstvo SR k deklarovaným námietkam v odvolaní uviedol, že sa vyjadril vyššie v rámci vykonaných procesných úkonov správcom dane. S opakovanými námietkami platiteľa dane sa riadne vysporiadal správca dane už počas procesu vyrubovacieho konania a Finančné riaditeľstvo SR sa s nimi plne stotožňuje. Zároveň poukázal na to, že podľa predloženého spisového materiálu konštatuje, že správca dane bol úzko súčinný kontrolovanému platiteľovi dane, vykonal značné množstvo úkonov, či už na požiadanie platiteľa dane, alebo podľa vlastného uváženia. Vyhodnotenie dôkazov správcom dane bolo uskutočnené na základe vykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodnej žiadostí MVI, ako aj z početných podaní platiteľa dane, jeho dokladov, evidencií, materiálov a listín v súlade s § 24 ods. 4 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR má za to, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, žiadne dôkazy zhodnotenia nevylúčil, posudzoval dôkazy z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti, v protokole aj v rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a aké právne predpisy použil pri vyslovení kontrolných záverov. Na základe zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov a vrátenia veci daňovému úradu na nové konanie a priznania trov konania. Žalobca v dôvodoch žaloby poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane sú vecne nesprávne, pričom dôvodil tým, že čo sa týka umiestnenia reklamy na štadióne Lokomotívy Košice žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti obchodného prípadu, čoho priamym dôsledkom bolo jeho nesprávne právne posúdenie.

29. K výpovedi P. E., konateľa spoločnosti SKANGROUP s.r.o. uviedol, že z výpovede tohto svedka nepochybne vyplynulo, že si žalobca reálne u SKANGROUP s.r.o. objednal umiestnenie reklamného billboardu. Ďalej poukázal na to, akým spôsobom vyhodnotil výpoveď správca dane a žalovaný. Žalobca poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu nebol P. E. ako konateľ SKANGROUP s.r.o. konfrontovaný s vystavenou faktúrou a podpisom na nej, v dôsledku čoho je záver žalovaného o spochybnení celkového procesu zabezpečenia umiestnenia reklamy pre žalobcu predčasný a nedôvodný. Svedok N. N., ktorý bol v rozhodnom období splnomocneným zástupcom spoločnosti SKANGROUP s.r.o. mal generálnu plnú moc na jednanie za spoločnosť, pričom potvrdil, že žalobca si objednal u SKANGROUP s.r.o. umiestnenie reklamného billboardu. Svedok podľa žalobcu presne špecifikoval aj výrobcu predmetného billboardu. Táto výpoveď ozrejmuje, z akého dôvodu nemal konateľ spoločnosti, P. E., presnú predstavu o posudzovanom obchodnom prípade, nakoľko samotný obchod dojednával N. N.. Podľa žalobcu žalovaný, ako aj správca dane vyhodnotili za pochybnú časť výpovede N. N., v ktorej uviedol, že o výrobe billboardu jednal s p. E., pričom pochybnosť mala podľa záveru žalovaného spočívať v tom, že p. E. nebol osobou, ktorá bola v zmysle výpisu z obchodného registra, oprávnená jednať za spoločnosť. Žalobca namieta, že z výpisu z obchodného registra je možné zistiť, kto vystupuje za spoločnosť navonok. Poukázal na to, že je rozdiel medzi osobou, ktorá je oprávnená svojím konaním spoločnosť navonok zaväzovať a osobou, ktorá rokuje a dojednáva obchody pre spoločnosť, avšak v konečnom dôsledku nerozhoduje, do akých záväzkových vzťahov spoločnosť vstúpi. Záver žalovaného o tom, že vyjadrenie svedka N. N. je zavádzajúca a je záverom nesprávnym. Žalobca zároveň poznamenáva, že p. E. mal preukázateľne väzby na spoločnosť greenplace s.r.o. O grafike billboardu sa začalo jednať už v XX/XXXX a pán E. prestal byť konateľom spoločnosti greenplace s.r.o. až zápisom do obchodného registra až v 06/2015 a len samotná skutočnosť, že v rozhodnom čase nebol p. E. konateľom spoločnosti neznamená, že nebol oprávnený dohadovať

jednotlivé obchody. Podľa žalobcu žalovaný sa dopustil ďalšieho pochybenia pri hodnotení výpovede N. N., kedy uviedol, že billboard odovzdal správcovi dane, čo žalovaný vyhodnotil ako nepravdivé a zavádzajúce, pretože prenajímateľ uviedol, že správca nebol oprávnený rozhodovať o umiestnení billboardu. Je však zrejmé, že odovzdanie billboardu a jeho umiestnenie sú dve úplne odlišné veci. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri prešetrovaní tohto obchodného prípadu bolo zistené, že spoločnosť SKANGROUP s.r.o. zanikla ku dňu 06.01.2016 v dôsledku zlúčenia do spoločnosti T.R.H., s.r.o. To, že spoločnosť T.R.H., s.r.o. nebola registrovaným platiteľom DPH nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, žalobca nezodpovedá za konanie tretích osôb. O umiestnení reklamného billboardu svedčí aj fotografia jeho umiestnenia. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, koho má na mysli žalovaný pod označením oprávnená osoba, ktoré označenie používa v poslednom odseku na strane 16 napadnutého rozhodnutia; oprávnená osoba nemala rozpoznať vizuál billboardu. Je oprávnenou osobou predseda predstavenstva, P.. N. alebo iná osoba? Bola táto osoba v pomere k FC VSS Košice, a.s. alebo FC Lokomotíva Košice, a.s. v rozhodnom čase, keď mal byť billboard umiestnený? Podľa žalobcu vo vzťahu ku absencii zmluvy na umiestnenie billboardu žalobca poznamenáva, že nie všetky zmluvy sú zo zákona formálne, t.j. povinne písomné. Zároveň žalobca podotýka, že neexistencia písomnej zmluvy medzi SKANGROUP s.r.o. s FC VSS Košice, a.s. nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcovi, ako tretej osoby, ktorá do zmluvného vzťahu s FC VSS Košice, a.s. nevstúpila. Faktúra bola žalobcovi vystavená zo strany SKANGROUP s.r.o. zaplatil a predmetnú službu využil pri svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobca nepreukázal priamu a bezprostrednú väzbu na dodanie služby, t.j. ako použil uvedenú službu; tento záver žalovaného nie je správny a nemá oporu v skutkovom stave. Je zrejmé, že žalobca si objednal reklamu svojej spoločnosti prostredníctvom reklamného billboardu, čoho priamym dôsledkom bolo udržanie a nárast klientely, udržanie príjmov a podpora podnikateľského mena, čo konateľka žalobcu v konaní aj uviedla. Žalovaný, ako aj správca dane sa pri celkovom hodnotení tohto obchodného prípadu zaoberali skutočnosťami, ktoré nie sú pre posúdenie podstatné, pričom nevzali do úvahy podstatnú okolnosť, ktorá zo skutkového stavu vyplynula, a to, že k poskytnutiu služby skutočne došlo. Prípadné pochybenia zo strany obchodných partnerov žalobcu mu nemôžu byť pričítané na ťarchu a nedôvodne poškodzovať jeho práva a právom chránené záujmy.

30. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na žalobné dôvody ohľadom obchodu PARKOUR TEAM SLOVAJ PREŠOV. V tomto prípade malo byť vypracovanie ekonomickej analýzy. Ako vyplynulo z dokazovania, podklady, na základe ktorých mal žalobca analýzu vypracovať mu neboli zo strany PARKOUR TEAM SLOVAJ PREŠOV dodané. Z dôvodu absencie potrebných podkladov sa žalobca a PARKOUR TEAM SLAVOJ PREŠOV dohodli, že faktúra, ktorú žalobca medzičasom vystavil, bude dobropisovaná, a to vzhľadom k tomu, že objednanú službu nemohol žalobca riadne realizovať. Zo skutkového stavu je zrejmé, že k realizácii služby zo strany žalobcu tak, aby túto službu PARKOUR TEAM SLAVOJ PREŠOV aj akceptoval, hoci aj čiastočne, nedošlo. To, že k vypracovaniu analýzy skutočne nedošlo dokazuje aj vyhlásenie M. X.. Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku a zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu nepovažuje žalovaný uvedené vyhlásenie za dôkaz podľa tohto ustanovenia. Žalovaný nedôvodne odoprel vykonať vyhlásenie M. X. ako dôkaz, čím hrubo zasiahol do práva žalobcu a dopustil sa priameho porušenia ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

31. V žalobe ďalej žalobca argumentoval poukazom na obchodný prípad, v ktorom poskytoval žalobca službu spoločnosti AGREL, s.r.o. vo veci mimosúdnej dohody so spoločnosťou AUER DE GmbH; obsahom mimosúdnych jednaní malo byť vyjednanie náhradného dodania big boxov od výrobcu AUER DE GmbH. V prvom rade žalobca poukazuje na to, že žalovaný, ako aj správca dane nesprávne posúdili nárok, ktorý bol predmetom mimosúdnych jednaní; usúdili, že sa jedná o náhradu škody, čo však nezodpovedá skutočnému stavu a ani skutkovému stavu. Ku vzniku škody nedošlo ani na strane spoločnosti AGREL, s.r.o. a ani spoločnosti AUER DE GmbH; opak v konaní preukázaný nebol. Žalobca sa domnieva, že žalovaný, ako aj správca dane došli k tomuto záveru len preto, že v podkladoch ku tomuto obchodnému prípadu sa na viacerých miestach spomína slovo „škoda“ alebo „náhrada škody“, avšak nehodnotí obchodný prípad tak, ako sa skutočne stal, pričom neuvažuje to, že použité slová nie sú odrazom skutočnosti; podstatou je, čo reálne bolo predmetom mimosúdnych jednaní a nie ako bol nárok pomenovaný. Zo spisu je zrejmé, že AUER DE GbmH dodal big boxy, za ktoré mal AGREL, s.r.o. uhradiť ich kúpnu cenu, avšak nespĺňali požadované parametre zadefinované v objednávke; v rámci mimosúdnych jednaní bolo ujednané, že AUER DE GmbH zašle novú sériu big boxov, fakticky v rámci reklamačného konania.

Škoda by bola vznikla až vtedy, ak by došlo k úhrade kúpnej ceny za big boxy a tie by neboli nahradené novými. Žalovaný, ako aj správca dane, nesprávne posúdili skutkový stav. Zo spisového materiálu plynie, že žalovaný mal k dispozícii svedecké výpovede zástupcu spoločnosti AGREL s.r.o., z ktorého výpovede vyplynulo, že mimosúdne jednania za účelom vyrovnania medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a AUER DE GmbH prebiehali ako na území Slovenskej republiky, tak aj v Nemecku. Svedok potvrdil, že rokovaní za žalobcu sa zúčastňovala jeho konateľka a za spoločnosť STEELBAU s.r.o. sa rokovaní zúčastnil p. E.. Z výpovede zároveň vyplynulo, že rokovaní v Nemecku sa nezúčastnila ani konateľka žalobcu a ani p. E., nakoľko na to nebol dôvod ( nebol preto, lebo spoločnosť AGREL s.r.o. bola z dôvodu právnej istoty, ako aj s prihliadnutím ku odlišnosti legislatívy v Nemecku, zastúpená advokátskou kanceláriou pôsobiacou v Nemecku ). Svedok potvrdil, že ku dodaniu služby v zmysle mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a žalobcom, skutočne došlo. Z výpovede Q. E., ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti STEELBAU s.r.o. ( ktorá mala uzatvorenú mandátnu zmluvu so žalobcom ) vyplynulo, že pre žalobcu vykonával služby voči spoločnosti AGREL s.r.o., ktoré spočívali v dosiahnutí mimosúdnej dohody o urovnaní medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a AUER DE GmbH týkajúce sa big boxov. Žalobca ďalej uviedol, že svedok potvrdil, že rokovania prebiehali na území Slovenskej republiky, ako aj to, že rokovaní v Nemecku nezúčastnil. Z výpovede ďalej vyplynulo, že sa podieľal, spolu so žalobcom, na kreovaní uvedenej mimosúdnej dohody. Bolo zároveň potvrdené, že pre žalobcu uskutočnila zdaniteľné plnenie, na dôkaz čoho predložila do konania potrebné podklady. V konaní sa vyjadril aj svedok, Q. D., konateľ spoločnosti DOLUX s.r.o., ktorá mala uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou STEELBAU s.r.o., a pre ktorú vykonala zdaniteľné plnenie v zmysle tejto zmluvy; DOLUX s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie október 2015 kontrolný výkaz DPH. Nakoľko bola spoločnosť AGREL s.r.o. zastúpená advokátskou kanceláriou, nezúčastňoval sa rokovaní v Nemecku ani jej konateľ, nebolo to potrebné a ani žalobca, ako ani STEELBAU s.r.o., či DOLUX s.r.o.; je teda zrejmé, že z uvedeného dôvodu neboli žalobca, STEELBAU s.r.o., DOLUX s.r.o. p. B. známi. Zároveň žalobca uviedol, že je nutné poznamenať, že právny vzťah existoval len medzi spoločnosťami AGREL s.r.o. a AUER DE GmbH, t.j. z pohľadu snahy o urovnanie nebolo ani nutné, aby p. B. žalobcu poznal; to, že p. B. nepoznal žalobcu, zástupcu STELLBAU s.r.o., DOLUX s.r.o. neznamená, že na mimosúdnych jednaniach neparticipovali. Podľa žalobcu žalovaný, ako aj správca dane mali k dispozícii výpoveď žalobcu, ktorej pravdivosť bola podporená aj troma ďalšími svedeckými výpoveďami, u ktorých správca dane a ani žalovaný neuviedli, z akého dôvodu im neuverili. Tri svedecké výpovede (AGREL s.r.o., STEELBAU s.r.o., DOLUX, s.r.o.) si navzájom, v podstatných, a pre správne posúdenie tohto obchodného prípadu, podstatných okolnostiach, vôbec neodporujú, práve naopak, potvrdzujú, že ku jednaniam skutočne dochádzalo a že tieto jednania zároveň vyústili do uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi spoločnosťou AGREL s.r.o. a AUER DE GmbH. Absenciu písomných záverov z jednaní nemôže žalovaný klásť na ťarchu žalobcovi, nakoľko žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť viesť záznamy z rokovaní písomnou formou. Je evidentné, že žalovaný má v spise k dispozícii tri svedecké výpovede, ktoré sú v zmysle ustanovia § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazmi v konaní. Záver žalovaného o vysokej nepravdepodobnosti toho, že s nápadom na mimosúdne rokovania neprišla žalobkyňa, ale advokátske kancelárie zastupujúce AGREL s.r.o. a AUER DE GmbH je subjektívny a neexistuje pre neho opora v zistenom skutkovom stave. Skutočnosť, že to boli nemecké advokátske kancelárie, ktoré vypracovali znenie dohody nevylučuje, že k nápadu na spôsob mimosúdneho vyrovnania došlo u žalobkyne.

32. Žalobné dôvody čo sa týka dodania služby v obchodnom prípade S 40, s.r.o. preukazuje obsiahla emailová komunikácia, obsahom ktorej bolo zabezpečenie prepravy. Pochybnosti žalovaného v súvislosti s týmto obchodným prípadom nie sú dané a žalovaný, ako aj správca dane nesprávne posúdili skutkový stav, t.j. dodanie služby. Žalobca si objednal u spoločnosti S 40, s.r.o. technickú koordináciu prepravy big boxov z Nemecka. Táto bola preukázaná obsiahlej, dennodennej emailovej komunikácie P.. K., konateľky spoločnosti S 40, s.r.o. Vzhľadom ku komplikovanosti veci, musela mať osoba, ktorá koordináciu zabezpečovala, všetky potrebné informácie a prehľad, čo v prípade spoločnosti S 40, s.r.o. bola jej konateľka P.. K.. Celú koordináciu, ako je to zrejmé z predložených emailových správ, zabezpečovala konateľka spoločnosti S 40, s.r.o.; faktúry za dodanie služby boli vystavené, zaúčtované, zaplatené a daň odvedená do štátneho rozpočtu. Emailová komunikácia sa realizovala z emailového konta, na ktorý má prístup P.. K. z mobilnej aplikácie, takže je nepochybné, že koordináciu osobne zabezpečovala. Vo všetkých uvedených obchodných prípadoch postupoval žalovaný, ako aj správca dane v rozpore so , ako aj , čím došlo ku hrubému a nedôvodnému

poškodeniu žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktoré majú byť chránené a v konaní rešpektované. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako aj správca dane vychádzali pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci; napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť; skutkový stav, ktorý zistili daňové orgány v konaní nie je dostačujúc na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a správca dane za základ rozhodnutí je v rozpore so skutočnosťami zistenými v spise rozhodnutia nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a zároveň žalovaný a správca dane podstatne porušili ustanovenia daňového poriadku, čoho priamym následkom bolo vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vo veci samej. Z uvedeného žiadal žalobca zrušiť rozhodnutia žalovaného aj správcu dane podľa , e) f) a . Zároveň podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku.

III.

Vyjadrenie žalovaného

33. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 15.03.2019 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a navrhol súdu žaloby ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň sa vyjadril k odkladnému účinku a navrhol návrh na odkladný účinok zamietnuť.

34. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 07.05.2019, pričom zotrval na všetkých žalobných námietkach uvedených v žalobe a navrhol žalobe vyhovieť.

IV.

Závery správneho súdu

35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len S.s.p.), podľa ktorého sa správny súd v predmetnom konaní riadil.

36. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, ktorý ako správca dane rozhodol dňa 02.07.2018 pod č. XXXXXXXXX/XXXX a podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu ako žalobcovi rozdiel v sume 36 990,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015, pričom nadmerný odpočet v sume 5 820,50 Eur mu nepriznal a vyrubil daň v sume 31 169,95 Eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 na základe vykonanej daňovej kontroly podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku ako aj Žalovaný zdôraznil, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie DPH na základe predložených faktúr deklarovaných žalobcom za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015 od dodávateľov spoločností S 40, s.r.o. Prešov, STELBAU s.r.o., Kováčska 57, Košice, L.F. PARTNER, spol. s r.o., Hlavná 29, Prešov, SKANGROUP s.r.o., Okružná 87/40, Stará Ľubovňa a spoločnosti BÉNIT GROUP, s.r.o., Žriedlova 3/I, Košice.

41. Správca dane ako aj žalovaný dospeli na základe vykonaného dokazovania správcom dane k záverom, že zo strany žalobcu ako platiteľa dane došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH a v zmysle § 24 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov, pretože žalobca ako daňový subjekt nepreukázal použitie služieb ako platiteľ dane.

42. V zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, ak pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) platného Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktorého sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Na základe § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. V zmysle , v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

46. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobúdaní tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví: a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby, alebo pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru a služby.

47. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, je oprávnený daňový subjekt vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia výzvy.

48. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

49. V zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

50. Podľa správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

52. Podľa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

53. Podľa správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

54. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa.

55. Podľa správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo naj úplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

56. Podľa správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

57. Podľa ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, a v zmysle predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

59. Správca dane v rámci daňovej kontroly po preverovaní opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2015 na základe faktúr od dodávateľských spoločností konštatoval nereálnosť dodania tovaru uvedenými dodávateľskými spoločnosťami. Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vychádzal správca dane nielen z faktúr predložených platiteľom dane, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť dodania služby. Dôkazná povinnosť daňového subjektu pritom bola spojená s jeho povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Správny súd argumentuje tým, že v daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, teda žalobcovi, čo vyplýva z ustanovenia (Daňového poriadku), ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.

60. Na základe vykonaného dokazovania v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku správny súd ďalej konštatoval, že správca dane zistil, že predmet fakturácie deklarovaný na dodávateľských faktúrach dodaný nebol tak, ako to deklaruje žalobca. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, z čoho vyplýva, že nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu. Opätovne správny súd zdôraznil, že dôkazná povinnosť pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane je ďaleko prísnejšia, než je dôkazná povinnosť pri preukazovaní nároku u iných daní. Na základe všetkých zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Pritom právo na odpočítanie dane, ktoré si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období, správca dane ako aj žalovaný posudzoval na základe predložených dokladov a hlavne vlastnou činnosťou kontrolných orgánov a nadobudnutými dôkazmi, pričom tieto vyhodnocoval a pri vyhodnocovaní postupoval v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku tak, že dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

61. Za účelom správneho posúdenia podmienok umožňujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane, správca dane analyzoval každé jedno zdaniteľné plnenie jednotlivo vo svetle relevantných objektívnych okolností, za účelom preskúmania skutočností, či išlo o poskytnutie služby zo strany dodávateľa za

hospodársku protihodnotu a identifikácie vnútornej a skutočnej povahy týchto plnení. Pri konštatovaní, že v uvedených prípadoch, ktoré deklaroval žalobca v uvedenom zdaňovacom období IV. štvrťroka 2015, správca dane podľa správneho súdu dospel k správnemu záveru, že došlo zo strany daňového subjektu, teda žalobcu ako daňového subjektu k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na §51 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle § 24 Daňového poriadku žalobca ako daňový subjekt nepreukázal použitie služieb ako platiteľ.

62. Správny súd s poukazom na žalobné dôvody na základe rozsiahleho dokazovania správcu dane mal za preukázané, že tieto skutočnosti boli daňovou kontrolou, teda postupom správcu dane vykonané v súlade tak so Zákonom o dani z pridanej hodnoty ako aj v súlade s Daňovým poriadkom.

63. K jednotlivým žalobným bodom sa správny súd následne vyjadruje.

64. K umiestneniu reklamy na štadióne Lokomotívy v Košiciach správny súd poukázal na to, že v súvislosti s neuznaním odpočítania dane v sume 1 200 eur za umiestnenie reklamného billboardu na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.11.2015 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o., Okružná 877/40, Stará Ľubovňa, správca dane vykonal viaceré dôkazy a to tak vypočutie svedka P. E., konateľa spoločnosti SKANGROUP s.r.o., svedka N. N., ako aj oprávnenej osoby za FC VSS Košice, svedka p. P.. N. a na základe týchto jednotlivých výpovedí a preverením písomných dôkazov, ktoré predložil žalobca, mal správca dane bezpochyby preukázané, že k dodaniu reklamného billboardu na základe predloženej faktúry zo strany žalobcu uvedenou spoločnosťou, teda dodávateľom SKANGROUP s.r.o. tak, ako je deklarované v uvedenej faktúre, nedošlo. Žalobca predložil ku fakturácii za umiestnenie reklamy spoločnosťou SKANGROUP s.r.o. doklady, ktoré sú nepostačujúce pre uznanie práva na odpočítanie dane, pokiaľ správca dane uskutočnil s konateľom spoločnosti SKANGROUP s.r.o. P. E. ústne pojednávanie, na tomto svedok nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, že skutočne zo strany spoločnosti SKANGROUP s.r.o. došlo k umiestneniu reklamy na futbalovom štadióne v Košiciach ani to, kto reklamný billboard vyrobil, s ktorým futbalovým klubom mala spoločnosť SKANGROUP s.r.o. uzatvorenú zmluvu na umiestnenie reklamného billboardu. Žalobca daň, ktorú na predmetnej faktúre za umiestnenie reklamy pre spoločnosť Samid AS, s.r.o., nepriznal v daňovom priznaní a neodviedol v príslušnom zdaňovacom období, pričom spoločnosť SKANGROUP s.r.o. dňa 06.01.2016 zanikla zlúčením a nástupníckou spoločnosťou je spoločnosť T.R.H., s.r.o., Moyzesova 50, Košice, kde konateľom je občan Rumunska. Uvedené zistenia správcom dane viedli správcu dane k správnemu záveru, že skutočnosti, ktoré deklaruje žalobca uvedenou faktúrou, neboli reálne naplnené. Žalobca okrem zmluvy o reklame predložil aj grafický návrh banneru a fotografiu, ktorá však je nečitateľná a nie je z nej viditeľné, kde bol tento banner umiestnený. Zároveň správny súd poukazuje aj na to, že predložená e-mailová komunikácia medzi B. K. a p. N. dňa 08.01.2015 nepreukázala, že na základe tejto komunikácie došlo zo strany spoločnosti SKANGROUP aj k umiestneniu uvedeného reklamného billboardu na štadióne VS Košice tak, ako to deklaroval žalobca. Uvedený e-mail potvrdzuje len to, že ohľadom grafiky banneru bol preposlaný tento e-mail spoločnosti Samid AS, s.r.o., od spoločnosti PANTERA SK, s.r.o. až na základe vykonaného ústneho pojednávania so žalobcom dňa 12.10.2016. Správny súd poukázal na nezrovnalosti predloženej grafiky na základe výzvy a grafiky, ktorú predložil žalobca ako daňový subjekt na začiatku vykonávania daňovej kontroly spolu so zmluvou o reklame. Správca dane predvolal p. N. ako svedka na ústne pojednávanie, ktorý uviedol, že jednal s p. E., ktorý mal byť zástupcom spoločnosti Green v Košiciach, ktorá spoločnosť mala vyrobiť predmetný billboard. Čo sa týka výpovede svedka, tento bol splnomocneným zástupcom spoločnosti SKANGROUP s.r.o. v období od 15.05.2015 do 06.01.2016, kedy daná spoločnosť bola zrušená. Žalobca bol upovedomený o vypočutí uvedeného svedka, upovedomenie prevzal 24.04.2017, a daného výsluchu sa zúčastnil, pričom nepoložil svedkovi žiadnu otázku. Čo sa týka samotného obsahu predmetnej výpovede svedka N., podľa neho spoločnosť SKANGROUP, s.r.o., vykonávala stavebnú a reklamnú činnosť, pričom v tejto spoločnosti boli zamestnaní aj šoféri. Konateľke spoločnosti žalobcu telefonicky a e-mailovým kontaktom bol poskytnutý kontakt na spoločnosť SKANGROUP s.r.o. a tento kontakt poskytol spoločný známy. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, konateľka spoločnosti Samid AS, s.r.o., vo veci umiestnenia reklamy oslovila spoločnosť SKANGROUP s.r.o., ktorá zodpovedala za výrobu a umiestnenie reklamy na základe objednávky konateľky spoločnosti Samid AS. Svedok okrem iného sa vyjadril aj k tomu, že reklamný billboard vyrobila spoločnosť Green v Košiciach a osobne jednal s p. E.. Reklamný billboard bol umiestnený na futbalovom štadióne Lokomotívy Košice na Čermeľskej ulici a odovzdal ho on správcovi štadióna, ktorého meno nevedel uviesť, na základe uzatvorenej zmluvy. Zároveň uviedol, že so správcom štadióna Lokomotívy konal osobne on. Ohľadom toho, či na reklamnom banneri boli aj iné

spoločnosti, okrem spoločnosti Samid AS, s.r.o., svedok sa nevedel vyjadriť, ale uviedol, že to bolo to, čo bolo uvedené na objednávke a bolo odsúhlasené e-mailom. Čo sa týka priznania daňovej povinnosti za uskutočnené zdaniteľné plnenie, uviedol, že bolo správne opravené daňové priznanie k tejto veci a sume, avšak až, ako vyplýva, po vykonanej daňovej kontrole. Ohľadom zmluvy o umiestnení reklamy, v tejto súvislosti správca dane zistil, že uvedená spoločnosť SKANGROUP nemohla podať ani riadne ani dodatočné daňové priznanie, nakoľko dňa 06.01.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia dobrovoľným výmazom a právnym nástupcom sa stala spoločnosť T.R.H., s.r.o., Košice, ktorá mala ako právny nástupca podať daňové priznanie. Z informačného systému finančnej správy bolo preukázané, že táto spoločnosť nie je registrovaným platiteľom DPH, a teda daň z pridanej hodnoty priznaná nebola.

65. Čo sa týka zistení ohľadom uvedenej zmluvy a teda umiestnenia reklamného billboardu na základe zmluvy o reklame, správca dane miestnym zistením u daňového subjektu FC VSS Košice zistil, že v roku 2015 nemala spoločnosť FC VSS Košice, a.s., uzatvorenú so spoločnosťou SKANGROUP s.r.o. Stará Ľubovňa ani so spoločnosťou greenplace, s.r.o. Košice, uzatvorenú žiadnu zmluvu. Na futbalovom štadióne Lokomotívy a.s. na Čermeľskej ulici nebol umiestnený žiadny reklamný billboard spoločnosti Samid AS, s.r.o., ktorú fotokópiu predložil správca dane zástupcovi spoločnosti FC VSS Košice. Za tým účelom bol vypočutý P.. N., ktorý v tom čase bol oprávnený uzatvárať všetky reklamy na futbalovom štadióne za spoločnosť FC VSS Košice, a.s., ktorý po výpovedi pred správcom dane uviedol, že bolo vylúčené, aby mohol správca štadióne tak, ako to tvrdil svedok N., uzatvárať zmluvy o umiestnení reklamných billboardov a taktiež umiestňovať reklamy bez jeho súhlasu. Zo strany spoločnosti FC VSS Košice, a.s., bola predložená zostava, teda zoznam odoslaných faktúr za rok 2015, v ktorom zozname sa spoločnosť SKANGROUP s.r.o., resp. spoločnosť greenplace, s.r.o., nenachádzajú. Zároveň v tomto zisťovaní správca dane preveroval spoločnosť SKANGROUP s.r.o., a zo šetrenia Kriminálneho úradu finančnej správy zistil, že konateľ spoločnosti P. E. je dôvodne podozrivý z podieľania sa na páchaní daňovej trestnej činnosti, pričom spoločnosť SKANGROUP, s.r.o., si svoje podnikanie založila na vystavovaní fiktívnych faktúr. Za zdaňovacie obdobia apríl 2015 až september 2015 dodávateľom bola spoločnosť greenplace, s.r.o., Košice - konatelia boli L. a E., ktorí boli len do dátumu 28.11.2014 a od uvedeného dátumu sa konateľom spoločnosti stal nekontaktný občan z Rumunska. Posledné daňové priznanie podala spoločnosť SKANGROUP s.r.o., za I. štvrťrok 2015. Za obdobie apríl až september 2015 nebolo podané žiadne daňové priznanie a uvedená spoločnosť nepredložila správcovi dane ani žiadne účtovné doklady, pričom nespolupracovala a vyhýbala sa danému konaniu. Podľa záverov správcu dane ide o spoločnosť bez reálneho sídla, bez reálneho výkonu obchodnej a ekonomickej spoločnosti, ktorá bola v minulosti súčasťou umelo vytvorených podvodných reťazcov. Tieto skutočnosti použil správca dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku pri vyhodnocovaní predloženej faktúry ako aj uplatneného odpočítania DPH vo výške 1 200 eur za umiestnenie reklamného billboardu na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXX. Podľa správneho súdu správca dane dostatočným spôsobom zistil skutočnosti ohľadom umiestnenia reklamného billboardu na štadióne FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, na štadióne Lokomotívy, Čermeľská ul., pričom podľa názoru správneho súdu uvedené deklarované plnenie zo strany spoločnosť SKANGROUP s.r.o. na základe deklarovanej faktúry nedošlo. Pri svojom závere bezpochyby správny súd vychádzal z výpovede jednak konateľa spoločnosti p. P. E. ako aj svedkov p. N., P.. N. a zástupcu spoločnosti FC VSS Košice. Neobstojí podľa správneho súdu ani tvrdenie žalobcu, že reklamný banner pre spoločnosť SKANGROUP s.r.o. zabezpečila firma greenplace, s.r.o., ktorej konateľom bol p. E., ktorému podľa vyjadrenia N. reklamný banner bol odovzdaný správcovi futbalového štadióna. Uvedené tvrdenia boli preukázané ako nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko prenajímateľ štadióna vylúčil takúto možnosť, žeby o umiestnení reklamy rozhodoval správca štadióna, ktorý nemal na to ani kompetencie ani oprávnenie. Všetky zmluvy o umiestňovaní reklamy boli uzatvárané výslovne s prenajímateľom futbalového štadióna a to spoločnosťou FC VSS Košice, a.s., konkrétne osobou p. P.. N.. Zároveň pokiaľ tvrdil žalobca, že reklamný banner bol umiestnený na futbalovom štadióne nachádzajúcom sa na Čermeľskej ulici, túto skutočnosť nepotvrdil ani prenajímateľ štadióna a nepreukázal tak fotografiou ako aj e-mailovou poštou, e-mailovou komunikáciou medzi konateľkou spoločnosti žalobcu a p. N., že uvedená reklama bola umiestnená na tomto štadióne na základe predmetnej zmluvy o umiestnení reklamy a na základe faktúry, ktorou deklaroval žalobca oprávnenie na odpočet DPH. Správny súd preto považuje žalobnú námietku ohľadom tých skutočností, ktoré žalobca uvádza v žalobe, že si objednal reálne u spoločnosti SKANGROUP umiestnenie reklamného billboardu a že tento billboard bol umiestnený na futbalovom štadióne Lokomotívy, avšak doklady, ktoré predložil žalobca za účelom deklarovania uvedenej služby, preukázateľne nespĺňali také náležitosti, na základe ktorých by správny

súd dospel k záveru, že daná spoločnosť SKANGROUP s.r.o. uvedené služby pre žalobcu v zmysle predloženej dodávateľskej faktúry vykonala. Preto považuje žalobnú námietku ohľadom deklarovania umiestnenia reklamy za neopodstatnenú.

66. Čo sa týka druhej žalobnej námietky, správny súd mal za preukázané, že správca dane vykonal ohľadom záujmového združenia PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov miestne zisťovanie 09.06.2016, z ktorého bola spísaná zápisnica a predmetom zisťovania bolo preveriť vystavený dobropis kontrolovanou spoločnosťou Samid AS, s.r.o., pre záujmové združenie. Žalobca vystavil pre záujmové združenie PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov dobropis č. XXXXXX zo dňa 20.10.2015 na celkovú sumu 1 560 eur, z toho DPH bolo 260 eur za služby k faktúre č. XXXXXXX. Čo sa týka samotného miestneho zisťovania, spoločnosť žalobcu vypracovala ekonomickú analýzu a audit za roky 2010 až 2014, pričom vypracovanie tejto analýzy spoločnosťou žalobcu nezodpovedalo predstavám združenia, a preto nedošlo zo strany združenia k zaplateniu za vypracovanie analýzy a táto analýza zostala nepoužitá. Vystavenie dobropisu pre záujmové združenie PARKUR TEAM SLAVOJ Prešov, ktorým boli dobropisované poskytnuté služby, toto nebolo vystavené v súlade s § 25 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého ustanovenia sa základ dane opraví pri dodaní tovaru a služby, pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru ako je uvedené v § 25 písm. a) zákona. Záujmové združenie, aj keď potvrdilo, že zo strany spoločnosti Samid AS, s.r.o. došlo k vypracovaniu ekonomickej analýzy a auditu za roky 2010 až 2014, avšak toto nezodpovedalo predstavám združenia, neznamená to, že nedošlo k dodaniu služby. Žalobca ako daňový subjekt mohol znížiť uvedenú cenu služby, nakoľko došlo k vzniku daňovej povinnosti. Avšak tento si uplatnil odpočítanie DPH z predmetnej faktúry v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH, z čoho vyplýva, že dodanie služby bral ako zrealizované. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že predložil elektronicky vyjadrenie k protokolu a zároveň aj k predmetnej faktúre za ekonomickú analýzu a audit za roky 2010 až 2014, správny súd poukázal na skutočnosti obsiahnuté v ustanovení § 25 ods. 1 zákona o DPH, že pokiaľ žalobca dodal služby a odberateľ, tzn. záujmové združenie uvedenú analýzu neprebral, resp. podľa združenia nezodpovedala táto predstavám, správny súd poukazuje na obsah uvedeného ustanovenia ako aj na príslušné ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorých pokiaľ bolo dodanie služby preukázané, čo napokon potvrdila aj v čestnom prehlásení konateľka záujmového združenia. Bolo potrebné zo strany žalobcu, aby znížil čiastočne alebo úplne zrušil dodávku služby, pri preukázaní, že záujmové združenie uvedený audit nepovažovalo za vypracovaný v súlade s jeho požiadavkami s poukazom teda na to ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd preto považuje za nedôvodnú aj uvedenú námietku žalobcu, že ekonomická analýza nebola dodaná a poukaz na vyhlásenie M. X. s dôrazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré aj správny súd vyhodnotil obdobne ako daňové orgány, že nejde o dôkazný prostriedok, ktorý môže považovať za dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

67. Čo sa týka žalobnej námietky obchodného prípadu, kedy poskytol žalobca službu spoločnosti AGREL, s.r.o., vo veci mimosúdnej dohody so spoločnosťou AUER DE GmbH, pričom obsahom mimosúdnych jednaní malo byť vyjednanie náhradného dodania big boxov od výrobcu AUER DE GmbH, správny súd poukázal na rozsiahle dokazovanie ohľadom tohto uplatneného nároku na odpočet DPH s poukazom na tie skutočnosti, ktoré správca dane bezpochyby vyhodnotil ako správne s poukazom na to, že na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 26.10.2015, v zmysle ktorej žalobca dodávateľovi spoločnosti STEELBAU, s.r.o., Kováčska 57, Košice, fakturoval odmenu za činnosť na základe mandátnej zmluvy. Správca dane poukázal na to, že celá zákazka zabezpečenie a pomoc pri mimosúdnom vyrovnaní bola podľa žalobcu dlhodobá a uzatvorená tak, že odmena bude poskytnutá iba v prípade uzatvorenia dohody a vyplatená až po podpísaní mimosúdneho vyrovnania. Všetky e- mailové a listové informácie za 3 roky boli uložené v spoločnosti AGREL, s.r.o., a spoločnosť žalobcu si neúčtovala žiadne cestovné náhrady ani konzultačné hodiny v priebehu rozpracovania celej zákazky. Podľa žalobcu rokovania a komunikácia sa uskutočnili na Slovensku i Nemecku v prítomnosti konateľov spoločnosti AGREL a konateľa spoločnosti STEELBAU. Riešené boli otázky stavebné, ohľadom škôd, ekonomické a všeobecného charakteru, ohľadom získania dobrej vôle k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu spoločnosti AGREL, s.r.o., Strojnícka, Prešov, dňa 08.11.2016, ktorého predmetom bolo preverenie prijatia služby od spoločnosti žalobcu na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 15.10.2015, ako aj zistenie riešenia sporu, ktorý vznikol spoločnosti AGREL, s.r.o., pri dodaní big boxov počas naskladňovania, ku ktorým došlo k ich poškodeniu. Ako vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti AGREL, s.r.o., rokovania mali byť uskutočňované vo veci riešenia sporu v Prešove, v Trenčíne, žiadne zápisky sa z týchto rokovaní

nespisovali. Rokovaní sa zúčastňovala P.. K. ako konateľka spoločnosti žalobcu a p. E., konateľ spoločnosti STEELBAU, s.r.o., tento sa zúčastnil približne 2 - 3x. Žiadna iná osoba sa na rokovaní nezúčastnila. Za právne záležitosti bol zodpovedný P.. F., konateľ spoločnosti AGREL, s.r.o. V Nemecku boli uskutočňované rokovania, ale týchto sa nezúčastňovala ani P.. K. ani p. E.. Rokovania, ktoré boli v Nemecku, boli správnym zástupcom spoločnosti AGREL a so zástupcom spoločnosti AUER DE GmbH, ktorú zastupovala právnická spoločnosť Taylor Wessing. Ponuku na zmier dala spoločnosť AUER DE GmbH, ktorá navrhla aj mimosúdne vyrovnanie. Daňový subjekt AGREL predložil v rámci zisťovania správcovi dane k nahliadnutia aj rôzne znalecké posudky, okrem iného aj o tom, že už pri realizácii stavby došlo k nesprávnej pokládke podlahy, čím došlo pri naskladnení kontajnerov k jej poškodeniu. Správca dane pri preverovaní tejto transakcie požiadal Finančné riaditeľstvo SR, odbor boja proti podvodom, o sprístupnenie kontrolných výkazov daňových subjektov, ktorí sa podieľali na uvedenom prípade a to spoločnosti DOLUX, s.r.o., STEELBAU, s.r.o., Samid AS, s.r.o., a AGREL, s.r.o.

68. Ako správny súd poukázal vyššie pri posúdení rozhodnutia žalovaného, dôkazy, ktoré správca dane získal pri miestnych zisťovaniach jednotlivých daňových subjektov v rámci výkonu daňovej kontroly za vyfakturovanie odmeny na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou AGREL, s.r.o. a Samid AS a následne uzatvorenie mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou Samid AS, s.r.o., a spoločnosťou STEELBAU, s.r.o., nasvedčuje k tomu, že k dodaniu služby nedošlo. Pritom správne poukázal správca dane, že jednotlivé vyjadrenia daňových subjektov sú odlišné. Spoločnosť AGREL, s.r.o., sa vyjadrila, že rokovania boli uskutočnené v Prešove a Trenčíne, pričom spoločnosť žalobcu uviedla, že rokovania boli na Slovensku a v Nemecku. Zatiaľ čo spoločnosť STEELBAU uviedla, že vykonávala iba obhliadku vzniknutej situácie, avšak z tejto obhliadky nebola predložená žiadna dokumentácia, spoločnosť AGREL, s.r.o., predložila pri miestnom zisťovaní znalecké posudky, ktoré boli vypracované treťou osobou. Správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, že žiadna zo spoločnosti nepredložila doklady a dôkazy, ktorými pre preukázala dodanie, resp. prijatie služby a neboli predložené ani žiadne zápisnice ani písomnosti, iba ústne vyjadrenia jednotlivých zástupcov spoločností. Ako vyplýva z mandátnej zmluvy, mali sa riešiť otázky stavebné, ohľadom škôd, ekonomické a všeobecného charakteru ohľadom získania dobrej vôle k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Správny súd však poukazuje na to, že z vyjadrenia konateľa AGREL, s.r.o., ktorý potvrdil, že s návrhom na mimosúdne vyrovnanie prišla spoločnosť AUER DE GmbH, nie spoločnosť žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť potvrdili aj dožiadaním zistené informácie z Nemecka. Preukázané bolo aj to, že rokovanie s nemeckým partnerom uskutočňovala spoločnosť AGREL, s.r.o., prostredníctvom svojho právneho zástupcu v Nemecku, tohto rokovania sa nikdy nezúčastnila ani spoločnosť žalobcu ani spoločnosť STEELBAU, s.r.o. Za právne záležitosti bol zodpovedný Ing. F., konateľ spoločnosti AGREL, s.r.o. Ako vyplynulo z dokazovania, konateľ spoločnosti STEELBAU, s.r.o., pri svojej výpovedi uviedol, že služba bola dodaná v subdodávke, t. j. že službu pre spoločnosť dodala spoločnosť DOLUX, s.r.o., pričom konateľ spoločnosti AGREL, s.r.o., sa vyjadril, že žiadna tretia osoba sa rokovaní nezúčastnila. Aj napriek vyjadreniam jednotlivých konateľov spoločnosti, že boli uskutočnené rokovania vo veci riešenia sporu, neboli počas daňovej kontroly predložené správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia a preto dospel aj správny súd k tomu, že dodanie služby tak, ako ju žalobca deklaruje predloženou faktúrou nedošlo.

69. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že sa nemal možnosť vyjadrovať k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia v priebehu daňovej kontroly, s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov na základe jeho tvrdenia, pretože nevychádzal iba z predložených dokladov, ale vykonal dokazovanie, pričom sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a vo všetkých vzájomných súvislostiach tieto zistené skutočnosti vyhodnocoval. K získaniu informácií o možných rizikách v rámci obchodných vzťahov vytvorených reťazcov správca dane správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , v zmysle uvedeného právneho názoru sa správca dane aj počas vykonávania dokazovania predmetnej veci správal. Postupoval v súlade so zákonom a pre pochybnosti o zrealizovaní dodaní služby dbal o to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a preto bol povinný zisťovať dodanie služby v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými uvedenými spoločnosťami, ktoré sa do tohto obchodu zapojili, teda spoločnosti DOLUX, s.r.o., STEELBAU, s.r.o., spoločnosti žalobcu ako aj spoločnosti AGREL, s.r.o. V danom prípade podľa zistení správcu dane ani jedna zo spoločnosti nepreukázala dodanie služby, ktorá bola deklarovaná faktúrou a predloženou mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou STEELBAU, s.r.o., ako aj spoločnosťou DOLUX, s.r.o., ako aj spoločnosťou AGREL, s.r.o. Predloženie faktúry zo strany

samotného žalobcu nebol takým dôkazom, ktorým by presvedčil správny súd o tom, že k dodaniu danej služby v súlade s predloženými mandátnymi zmluvami ako aj faktúrou boli vykonané. Správca dane s poukazom na tú skutočnosť, že objasňoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle prejednávacej zásady, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, avšak žalobca nepredložil dôkazy, ale uviedol, že všetky e-mailové a listové informácie za tri roky sú uložené v spoločnosti AGREL, s.r.o. Bolo preukázané, že žalobca si neúčtoval žiadne cestovné náhrady ani konzultačné hodiny v priebehu rozpracovania zákazky a spoločnosť žalobcu ani na výzvu správcu dane nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce samotné dodanie služby zo strany spoločnosti STEELBAU, s.r.o. Vyjadrenie, že návrh na mimosúdne vyrovnanie nebol daný zo strany nemeckej spoločnosti AUER PACKAGING GmbH, ale zo strany žalobcu však ničím nedoložil, nepreukázal to, že takéto rokovania sa uskutočnili z podnetu samotného žalobcu. Správca dane podľa správneho súdu vykonal správne miestne zisťovanie tak v spoločnosti STEELBAU, s.r.o., ak aj spoločnosti DOLUX, s.r.o., a zistil, že spoločnosť STEELBAU, s.r.o. mala vykonávať technickú a inžiniersku činnosť, zastrešenie celej záležitosti a konzultácie, avšak na túto činnosť uzatvorila mandátnu zmluvu so spoločnosťou DOLUX, s.r.o., ktorá bola v čase vykonania daňovej kontroly už nekontaktná a nepodávala daňové priznania. Správca dane správne potvrdil, že znalecké posudky nemôže vypracovať ktokoľvek, ale len fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na takúto činnosť oprávnenie. Podľa záverov správcu dane spoločnosť AGREL, s.r.o., disponovala v čase vykonania daňovej kontroly znaleckými posudkami, avšak správcovi dane sa nepodarilo preukázať, že tieto dal vypracovať niektorí z dodávateľov v samotnom obchodnom reťazci, ktorý bol preverovaný. Správca dane nespochybnil vzniknutú škodu, avšak mal za preukázané, že k vyrovnaniu sporu došlo bez účasti spoločnosti žalobcu ako aj jeho subdodávateľov, t. j. spoločnosti STEELBAU, s.r.o., a spoločnosti DOLUX, s.r.o. Správny súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a poukaz na to, že e-mailové a listové informácie za tri roky sú uložené v spoločnosti AGREL, s.r.o., nepresvedčili správny súd o tom, že došlo k dodaniu služieb tak, ako ich deklaroval žalobca uvedenou faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2015, kedy na základe mandátnej zmluvy zo dňa 17.05.2013 fakturoval za činnosť v sume 170 150 Eur bez DPH spoločnosti STEELBAU, s.r.o. Na základe vykonaných miestnych zisťovaní spoločnosti STEELBAU, s.r.o., Košice a AGREL, s.r.o., Prešov bolo zistené správcom dane, že rokovania vo veci riešenia vzniknutého problému sa uskutočňovali na Slovensku a Nemecku, avšak ani jeden z preverovaných daňových subjektov nepotvrdil uvedené skutočnosti pri miestnom zisťovaní. Z jednotlivých jednaní neboli predložené žiadne zápisnice, resp. iné písomnosti, ktoré by preukázali, že sa skutočne rokovania uskutočnili a že sa ich zúčastnili zástupcovia žalobcu, resp. spoločností STEELBAU, s.r.o. či DOLUX, s.r.o. Samotné vyjadrenia konateľov spoločností aj podľa správneho súdu nie sú dostatočným dôkazom toho, že sa rokovania uskutočnili, teda tvrdenia žalobcu, že on bol za mimosúdnym vyrovnaním sa nepreukázali. Spoločnosť STEELBAU, s.r.o., sa vyjadrila, že vykonala iba obhliadku vzniknutej situácie bez vypracovania nejakého posudku a predloženia dôkazov, pričom znalecké posudky, ktoré spoločnosť AGREL, s.r.o., predložila k nahliadnutiu, vypracovala tretia strana Ekonomická univerzita Bratislava. Zároveň správny súd poukázal na to, že oprávnená osoba za spoločnosť STEELBAU, s.r.o., pri miestnom zisťovaní uviedla, že služba bola vykonávaná v subdodávke a to spoločnosťou DOLUX, s.r.o., Moyzesova 37, Košice. Pritom táto spoločnosť vystavila faktúru pre spoločnosť STEELBAU, s.r.o., dňa 26.10.2015, ktorou fakturovala odmenu za poskytnutú službu pre spoločnosť AGREL, s.r.o., pričom od marca 2015 nepodávala spoločnosť DOLUX, s.r.o., žiadne daňové priznania na DPH, a preto jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH k 31.10.2015. Spoločnosť DOLUX, s.r.o., takisto nepodala za zdaňovacie obdobie október 2015 daňové priznanie a ani nepodala kontrolný výkaz. Skutočnosti, ktoré tvrdili konatelia spoločnosti Samid AS, s.r.o., (žalobcu) a spoločnosti AGREL, s.r.o., že sa rokovania uskutočnili, a že sa ich zúčastňovali, pričom ani jeden neuviedol, okrem konateľa spoločnosti STEELBAU, s.r.o., že rokovaní sa zúčastnila aj iná osoba, teda konateľ spoločnosti DOLUX, s.r.o. Správny súd zdôraznil, že pritom právne záležitosti neboli predmetom rokovaní a tieto si zabezpečovala sama spoločnosť AGREL. Ako ďalej bolo preukázané, rokovaní v Nemecku sa zúčastnil konateľ spoločnosti AGREL, s.r.o. a nemecká právnická kancelária, ktorá v danom spore spoločnosť aj zastupovala. S návrhom na mimosúdne vyrovnanie prišiel nemecký výrobca plastových kontajnerov spoločnosť AUER DE GmbH, ktorého zastupovala takisto nemecká právnická kancelária a návrh na mimosúdne vyrovnanie nebol vypracovaný spoločnosťou žalobcu, ani nedošlo k mimosúdnej dohode na podnet žalobcu. Dôsledným preverovaním skutočnosti správcom dane bolo zistené, že odmena za poskytnuté služby bola vyfakturovaná v reťazci obchodných služieb na území Slovenskej republiky a to spoločnosti DOLUX, s.r.o., spoločnosti STEELBAU, s.r.o., spoločnosti žalobcu a spoločnosti AGREL, s.r.o., u ktorých sa

nepreukázalo reálne dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov aj napriek tomu, že si tieto služby medzi sebou fakturovali. Správny súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania správcom dane, spoločnosť AGREL, s.r.o., uzatvorila 14.05.2013 mandátnu zmluvu so spoločnosťou žalobcu. Žalobca uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou STEELBAU, s.r.o., 17.05.2013 a následne spoločnosť STEELBAU, s.r.o. uzatvorila mandátnu zmluvu so spoločnosťou DOLUX, s.r.o., 23.12.2013. Z uvedených skutočností správny súd mal za to, že predmet vo všetkých prípadoch je totožný a to poskytnutie služby v odbornej technicko-inžiniersko-ekonomickej pomoci pri uplatňovaní nárokov spoločnosti AGREL, s.r.o., voči spoločnosti BCA Eurobox, s.r.o., Štefana Majora, Veľké Uľany, ktoré vznikli spoločnosti AGREL, s.r.o., v dôsledku dodania plastových kontajnerov Big Boxen - BBO 1210 v množstve 20000 ks. Výrobcom plastových kontajnerov bola AUER PACKINGING GmbH Nemecko. Vzájomne si teda spoločnosť DOLUX, STEELBAU a spoločnosť žalobcu, ako aj spoločnosť AGREL, s.r.o., vystavili odberateľskú faktúru v dňoch 26.10.2015 a 15.10.2015 na celkové sumy 200 490 eur, na 204 180 eur a na 172 200 eur medzi sebou vzájomne. Konateľka spoločnosti žalobcu uviedla, že návrhy vymysleli konatelia spoločnosti Samid AS, s.r.o., a STEELBAU, s.r.o., na mimosúdne vyrovnanie a ďalej popísala, že správca dane vyhodnotil, že služba nebola dodaná z dôvodu, že neexistujú zápisnice z jednaní, pričom poukázala na to, že v zmysle zákonných procesov je možná ústna dohoda a popísala, čo rozumie pod ústnou dohodou. Podľa konateľky spoločnosti zmluvy boli vyhotovené, podpísané a ich realizácia nastala až po podpísaní mimosúdnej dohody. K tejto skutočnosti správny súd poukazuje na to, že medzitým došlo k mimosúdnej dohode medzi spoločnosťou AGREL, s.r.o. a nemeckou spoločnosťou AUER DE GmbH, pričom uvedenú mimosúdnu dohodu schválil Krajinský súd v Mníchove. Rozsiahlym dokazovaním správca dane bezpochyby preukázal, že návrh na mimosúdne vyrovnanie nepodal žalobca prostredníctvom konateľky spoločnosti žalobcu ale právnická kancelária, ktorá zastupovala nemeckú spoločnosť AUER DE GmbH. Z dôvodu neuznania odpočítania dane v sume 34 030 eur za fakturáciu odmeny na základe mandátnej zmluvy z dodávateľskej faktúry XX/XXXX pre dodávateľa STEELBAU, s.r.o., Kováčska 57, Košice, správca dane viackrát predvolával svedka Q. D., ktorého na viaceré predvolania ani na základe predvolania o predvedenie nebolo možné vypočuť. Svedok bol konateľom spoločnosti DOLUX, s.r.o., ktorá vystavila faktúru s tým istým predmetom fakturácie pre spoločnosť STEELBAU, s.r.o., pričom ide o totožný predmet faktúry aj približne o rovnakú sumu, ako bola uplatnená žalobcom z dodávateľskej faktúry pre spoločnosť STEELBAU. Spoločnosť STEELBAU na základe mandátnej zmluvy, ktorú uzatvorila so spoločnosťou DOLUX, skutočne služby uvedené v mandátnej zmluve pre spoločnosť STEELBAU, s.r.o., dodala a za tieto služby riadne zaplatila. To uviedol v čestnom prehlásení konateľ spoločnosti DOLUX, s.r.o. Na dôkaz svojho prehlásenia spoločnosť DOLUX, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie október 2015 kontrolný výkaz DPH, avšak uvedený dôkaz správne správca dane vyhodnotil ako nie dôkaz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože ide o jednostranný úkon, ktorého nebolo možné v skutočnosti v tomto prehlásení overiť. Čo sa týka samotného zdaniteľného plnenia medzi dodávateľom STEELBAU, s.r.o. a odberateľom žalobcom, boli preverované v rámci daňovej kontroly viaceré vyjadrenia tak svedka Q. E., ktorý je bývalým konateľom spoločnosti STEELBAU, ktorý potvrdil, že išlo o technicko-inžiniersku činnosť za konzultáciu, pričom jednotlivé činnosti spočívali na dosiahnutie mimosúdneho vyrovnania. Čo sa týka otázky, či sa zúčastnil svedok ako konateľ spoločnosti riešenia sporu, ktorý vznikol spoločnosti AGREL, tento uviedol, že si nepamätá, ale že rokovania boli v Košiciach, Prešove, Trenčianskych Stankovciach a v Bratislave. Rokovania boli principiálne o dosiahnutie mimosúdneho rokovania. Žiadne zápisnice ani iný dokument nebol vypracovaný a rokovaní sa zúčastnila p. K., p. F. a ďalšie osoby sa nezúčastňovali. Za spoločnosť STEELBAU, s.r.o., sa zúčastňoval on ako konateľ uvedených jednaní. Samotný konateľ bol aj pri obhliadke priestorov nachádzajúcich sa v Trenčianskych Stankovciach ohľadom škody, ktoré vznikli na big boxoch a kontajneroch, v ktorých boli umiestnené potraviny na zeleninu a podlahu. Ďalej svedok uviedol, že sa nezúčastnil žiadnych rokovaní v Nemecku. Čo sa týka služby, ktoré boli uskutočnené subdodávateľom spoločnosťou DOLUX, s.r.o., podľa tohto svedka konkrétne činnosti táto spoločnosť v tomto prípade vykonávala, a to Q. D., konateľom spoločnosti DOLUX, s.r.o. a išlo o technicko- inžiniersko-poradenskú konzultačnú činnosť. Čo sa týka formy poradenstva pre spoločnosť AGREL, uviedol na otázku daňového subjektu „áno, že bola vykonávaná“, takisto na všetky otázky, ktoré boli položené zo strany daňového subjektu, odpovedal konateľ spoločnosti, že „áno“, či sa stretávali z dôvodu poskytovania poradenstva, „áno“, či pripravovali spoločný návrh na mimosúdne vyrovnanie, „áno“, ako aj to, že či spoločnosť uviedla v kontrolnom výkaze faktúru pre spoločnosť žalobcu, „áno“, a takisto aj či zdokladoval, že reálne došlo k zdaniteľnému plneniu na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi STEELBAU a DOLUXOM, potvrdil, že „áno“. Všetky tieto skutočnosti a odpovede na otázky

daňového subjektu, ktoré zodpovedal konateľ spoločnosti STEELBAU, boli ústneho charakteru, avšak žiadne písomné dôkazy o týchto uskutočnených mimosúdnych rokovaniach neboli predložené, z toho mal súd za preukázané, že k nim reálne nedošlo.

70. Čo sa týka samotného dožiadania správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií týkajúceho sa mimosúdneho vyrovnania medzi spoločnosťou AGREL, s.r.o. a AUER PACKINGING GmbH, bola doručená správcovi dane 21.02.2018 odpoveď na žiadosť, ktorého prílohou bolo vyjadrenie zástupcu spoločnosti AUER PACKINGING GmbH pána B.a, ktorý uviedol, že boli uskutočnené dodávky v hodnote približne 1,5 milióna eur, jednalo sa o povinnosť náhrady škody. Zo strany spoločnosti AUER PACKINGING GmbH viedol rokovania p. Q. B. Spoločnosť bola zastupovaná Advokátskou kanceláriou Taylor Wessing a spoločnosť AGREL, s.r.o., zastupovala Advokátska kancelária TCI Rechtsanwält Mníchov, rokovania prebiehali v Nemecku v Advokátskej kancelárii Taylor Wessing v Mníchove. Spoločnosť BCA Eurobox podľa informácie Q. B. odstúpila svoje pohľadávky firme AGREL, s.r.o. Bola predložená dohoda o vyrovnaní s príslušnými cenníkmi. Spoločnosť AUER PACKINGING GmbH pri vyrovnaní bola zastupovaná ako už uviedol advokátskou kanceláriou a takisto spoločnosť AGREL bola zastupovaná advokátskou kanceláriou. Spoločnosť žalobcu ani osoba jej zástupcu nie je mu známa, ani pán Q. E., konateľ spoločnosti STEELBAU, s.r.o., a takisto nie je známa p. Q. B.. O pánovi D. počul v súvislosti so spoločnosťou AGREL, akú úlohu má v spoločnosti, mu nie je známa. Čo sa týka riešenia sporu, túto mimosúdnu dohodu riešili obidve advokátske kancelária a mimosúdna dohoda bola predložená spoločnosťou AUER PACKINGING GmbH Krajinskému súdu Traumstein prostredníctvom advokáta a tento súd nariadil uzatvorenie zmluvy o vyrovnaní. Na základe uvedeného rozsiahleho dokazovania a skutočnosti, ktoré boli predmetom jednotlivých vyjadrení sa konateľov, ako aj dožiadania medzinárodnej MBI, správny súd dospel k záveru, že uvedená žalobná námietka žalobcu nie je spôsobilá na to, aby správny súd zrušil predmetné rozhodnutia z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k reálnemu naplneniu mandátnych zmlúv medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťami STEELBAU, s.r.o., následne spoločnosti DOLUX, s.r.o., ako aj spoločnosti AGREL, s.r.o., ktorú v konečnom dôsledku, ako bolo preukázané, zastupovala advokátska kancelária a návrh na mimosúdne vyrovnanie nebol podávaný zo strany žalobcu ale zo strany spoločnosti AUER DE GmbH, Nemecko.

71. Ohľadom dodania služby v obchodnom prípade spoločnosťou S 40, s.r.o., poukazuje žalobca na obsiahlu e-mailovú komunikáciu, ktorej obsahom bolo zabezpečenie prepravy. Pochybnosti správcu dane ako aj závery žalovaného napadol žalobca v žalobnej námietke k žalobe s tým, že si objednal u spoločnosti S 40, s.r.o., technickú koordináciu prepravy big boxov z Nemecka, pričom koordinácia bola žalovanému ako aj správcovi dane riadne preukázaná obsiahlou denno-dennou e-mailovou komunikáciou konateľky spoločnosti S 40, s.r.o., P.. K., ktorá vlastne bola tak konateľkou spoločnosti S 40, s.r.o., ako aj spoločnosti Samid AS, s.r.o. Žalobca poukázal na to, že celú koordináciu, ako je zrejmé z predložených e-mailových správ, zabezpečovala konateľka spoločnosti, faktúry za dodanie služby boli vystavené, zaúčtované, zaplatené a bola odvedená aj daň zo štátneho rozpočtu. K uvedenému postupu správca dane vykonal dokazovanie, z ktorého mal správny súd za bezpochyby preukázané, že k samotnému dodaniu služby tak, ako ju deklaruje žalobca na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2015, nedošlo. Pritom predmetom fakturácie mali byť poskytnuté služby, podľa vyjadrenia žalobcu išlo o technickú koordináciu prepravy big boxov z Nemecka, pričom medzi konateľkou spoločnosti žalobcu B. K., PANTERA SK a C. K. zo spoločnosti GALAXY Logistic s.r.o., Melčice

- Lieskové a e-mailovou komunikáciou s S. N. bolo preukázané na základe zoznamu evidenčných motorových vozidiel, ktorým bola preprava big boxov vykonaná. Žalobca uvedené služby deklaruje touto faktúrou, pričom správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predloženie faktúry zo strany žalobcu od spoločnosti S 40, s.r.o., ešte neznamená, že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil prepravu ako takú, ale spochybnil dodanie služby, teda koordináciu samotnej prepravy spoločnosťou S 40, s.r.o., nakoľko celá e-mailová komunikácia, ktorá bola správcovi dane predložená, je s osobou B. K., kde je P.. B. K. konateľkou spoločnosti tak žalobcu ako i spoločnosti S 40, s.r.o. Žiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o predloženie pohybov jednotlivých motorových vozidiel správca dane správne nepovažoval za potrebné, pretože nakoľko nespochybňoval samotnú prepravu, teda pohyb motorových vozidiel, ale spochybňuje koordináciu prepravy zo strany spoločnosti S 40, s.r.o. bol by tento úkon bezpochyby nehospodárny a vykonaný naviac. Samotná preprava aj koordinácia zo strany spoločnosti S 40, s.r.o., bola spochybnená. Spoločnosť žalobcu ani na výzvu správcu dane nepreukázala priamu a bezprostrednú väzbu na dodanie služby, t. j. aby ako daňový subjekt uvedenú službu použil ako platiteľ pre svoju ekonomickú činnosť. S poukazom na tieto skutočnosti a s dôrazom

na to, že správca dane rozsiahlym vykonaným dokazovaním poukázal na jednotlivé pochybenia žalobcu ako daňového subjektu pri uplatňovaní DPH, bezpochyby bolo preukázané, že žalobca sa uplatnením dane z pridanej hodnoty dopustil porušenia príslušných ustanovení zákona o DPH. V tomto prípade správny súd argumentuje aj poukazom na ustanovenie o dani z príjmov s dôrazom na ekonomický alebo personálne prepojenú osobu, alebo inak prepojenú osobu, pričom iným prepojením sa rozumie obchodný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

72. Čo sa týka deklarovania odpočtu DPH dodávateľskou faktúrou BÉNIT GROUP, s.r.o., Žriedlová 3/I, Košice, pričom predmetom fakturácie bola trafostanica v sume 4 500 eur, DPH 900 eur, správca dane zistil, že sa jedná o stavbu, ktorá je pevne spojená so základom, kolaudácia tejto stavby bola vykonaná v roku 2008. Z predložených listinných dôkazov, teda kúpnej zmluvy je bezpochyby preukázané, že predmetom kúpy je trafostanica. Nejde o dobropis, ako to uviedol žalobca, ale ide o predmet kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako daňový subjekt predložil. Kúpna cena je uvedená v kúpnej zmluve, zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 4 500 eur a na predmetnej faktúre dodávateľ uviedol k cene daň vo výške 900 eur, z čoho vyplýva, že rozhodol danú nehnuteľnosť zdaniť. Pri miestnom zisťovaní predložil žalobca evidenciu záznamov o DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 a daňové priznanie, ktorým priznal a odviedol daň vo výške 900 eur. Na základe uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie odpočítania dane v riadku 21 až 23 daňového priznania z dôvodu samozdanenia nehnuteľnosti.

73. Ako správny súd vyššie poukázal, podľa ustanovenia § 44 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dne zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovených osobitných predpisov. Na základe uvedeného s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie správcom dane mal správny súd za to, že Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Nakoľko ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

74. Na základe citovaných ustanovení Daňového poriadku ako aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto paragrafu a vykonal pri hodnotení dôkazov na základe vyhľadávacej metódy všetky dôkazy hodnotil jednotlivo ako aj v spojení, pričom na základe prejednávacej zásady nevyhľádavacej správca dane bol povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace tak v prospech platiteľa ako aj v jeho neprospech. S poukazom na príslušné ustanovenie § 24 ods. 2 až 4 Daňového poriadku mohol ako dôkaz využiť a použiť všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, čo sa týkalo jednotlivých prípadov, ktoré teda boli predmetom rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného. S poukazom na ustanovenie §45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt, teda žalobca má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k ním ústne alebo písomné vysvetlenie a v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. S poukazom na uvedené citované ustanovenia správny súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali jednotlivé daňové prípady, na základe ktorých si uplatnil DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2015. Nepostačuje, ako už súd uviedol, iba predloženie samotnej faktúry v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Daňového poriadku, ale je potrebné, aby predložil listinné dôkazy, ktoré teda bezpochyby preukazujú uvedené dodania služieb, resp. prác tovaru a služieb, ktoré teda žalobca participoval na základe predložených dodávateľských faktúr.

75. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-384/04, podľa čl. 29 tohto rozsudku musia členské štáty pri výkone právomoci, ktoré im boli smernicami Spoločenstva zverené, dodržiavať právne zásady a to najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Ako vyplýva z uvedeného rozsudku, pri zásade proporcionality je treba pripomenúť, že hoci je legitímne, že cieľom opatrení v súvislosti s ručením za daň je chrániť čo najúčinnejšie práva štátu, nesmie sa pritom prekročiť rozsah

nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vyvodzovať zodpovednosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné iba v prípadoch, že táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie zostane nezaplatená. Správny súd argumentuje poukazom na to, že je potrebné prihliadať na čl. 31 citovaného rozsudku, podľa ktorého hoci smernica umožňuje členskému štátu stanoviť, že určitá osoba môže byť zodpovedná spoločne a nerozdielne za zaplatenie DPH, keď v čase plnenia v jej prospech vedela alebo musela vedieť, že DPH dlžná z tohto plnenia zostane nezaplatená, takisto platí, že takéto predpoklady by znemožňovali platiteľovi vrátiť ich dôkazmi o opaku, a teda nemôžu zakladať si systém objektívnej zodpovednosti. Ďalej poukazuje správny súd na čl. 33 citovaného rozsudku, z ktorého vyplýva, že subjekty, ktoré príjmu opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, že ich obchody nie sú súčasťou reťazca, ktoré obsahuje plnenie poznačené podvodom na DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto obchodov bez toho, aby zisťovali, že bude spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie tej totožnej dane iným platiteľom.

76. Správny súd však argumentuje skutočnosťou, že tak správca dane, ako aj žalovaný nedávali za vinu žalobcovi, že sa dopustil podvodného konania. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca si v rámci preverovania sporných faktúr správcom dane nedostatočne ekonomicky nezabezpečil jednotlivé spoločnosti, ktoré boli dodávateľom, resp. odberateľom služieb žalobcu, bolo na jeho vadu.

77. Čo sa týka rozloženia dôkazného bremena, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: a ešte počas daňovej kontroly uviedol, že si je vedomý, že pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak Najvyšší súd SR na druhej strane uviedol, že nie je možné od daňového subjektu spravodlivo požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám daňový subjekt nepodieľal, následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. K tomuto tvrdeniu žalobcu však poukazuje správny súd na to, že aj napriek výzvam správcu dane žalobca ako daňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktorými by bezpochyby preukázal, že k plneniu na základe faktúr, ktoré predložil, skutočne došlo. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z ustanovenia § 49 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. V uvedených ustanoveniach zákona o DPH sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva pre odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, nestačí však len vyhotovenie faktúry s náležitosťami podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve podmienky preukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť. Správny súd ďalej poukazuje na to, že dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej ako aj materiálnej podmienky. Žalobca ako daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné daňové doklady, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v takom prípade, že je nepochybne preukázaná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ a rovnako aj zo Smernice Rady EÚ č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

78. Správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 18. júna 2020, kde najvyšší súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 23.02.2011 možno konštatovať, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto j e jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich znamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

79. Pokiaľ žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu vydané pod sp. zn.: z 15. marca 2011, v ktorom je najvyšší súd venuje pozornosť najmä otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výklad ustanovenia , v citovanom rozhodnutí najvyšší súd uvádza, že skutočnosti vymedzené v a v zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňový subjekt na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať núdzu. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-80/11 - Mahageben, v ktorom ESD v tejto veci vyslovil právny názor, že daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že:

- osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o daňový podvod.

- táto zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osoba na faktúre napríklad - splnila si povinnosť podať daňové priznanie, uhradila daň,

- zdaniteľná osoba nemá iné dokumenty ako tie, ktoré zo zákona musí mať.

80. Európsky súdny dvor pripomína, že právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu. Požadovať však zodpovednosť bez zavinenia je nad rámec aj takého vznešeného cieľa, akým je ochrana verejných financií.

81. Podľa správneho súdu nepreukázal žalobca predloženými listinnými dôkazmi, že zabezpečil svoju ekonomickú činnosť takým spôsobom, aby sa vyhol konaniu iných obchodných spoločností, ktoré konali v rozpore so zákonom o DPH ako aj v rozpore s Daňovým poriadkom (poukaz na spoločnosť DOLUX, s.r.o., na spoločnosť STEELBAU, s.r.o., ako aj S 40, s.r.o.).

82. Správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. S poukazom na uvedenú zásadu správny súd preskúmal zákonom napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že správne orgány konali v súlade so zákonom o DPH, teda ako aj v súlade s Daňovým poriadkom -

83. Čo sa týka žalobných námietok, správny súd ešte v závere argumentuje poukazom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré žalobca citoval počas daňového konania vo vyjadreniach a domáhal sa toho, aby jeho v prípade boli aplikované ich závery. Správny súd uviedol, že vo svojej rozhodovacej činnosti sa najvyšší súd zaoberal problematikou odpočtu a to vo viacerých rozsudkoch, pričom ako už poukázal na rozhodnutie sp. zn.: zo dňa 18. júna 2020, ako aj rozhodnutie sp. zn.: z 28. mája 2020 a napokon aj poukazuje na rozsudok skorší z 25. januára 2012, z ktorého vyberá nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora a bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkom Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery z týchto rozsudkov uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.

84. Skutkový stav zistený tak správcom dane ako aj žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočet dane z pridanej hodnoty je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad, bol podľa názoru správneho súdu dostatočne preukázaný, v rozhodnutiach náležite odôvodnený, a preto správny súd s poukazom na tú skutočnosť, že daňové orgány správne zistil skutkový stav, tento premietli so správnym právnym záverom do odôvodnenia svojich rozhodnutí, ktoré náležite odôvodnili s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o DPH ako aj Daňového poriadku. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo reálne k materiálnemu naplneniu deklarovaných plnením žalobcom na základe predložených faktúr. Žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) aj § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH a preto správny súd konštatoval, že odpočet DPH mu nebol priznaný právom, pretože nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami.

85. Preto správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že daňové orgány dostatočne nezistili skutkový stav veci, z ktorého vyvodili správny právny záver, na základe čoho vydali preskúmavané rozhodnutia, ktoré boli dostatočne odôvodnené a teda súdom preskúmateľné.

86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Žalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému podľa , preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

87. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.