Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-7-2020.pdf
PDF · 140.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobkyne: O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, B., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B., právne zast.: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, o zaplatenie 1.290 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.290 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 6.2.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.290 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že v nedeľu dňa 24.3.2019 odišla na bohoslužby do miestneho kostola v B. a keď prechádzala cez námestie, v čase okolo 7.17 hod. na ňu zaútočili dva psy, z ktorých väčší, hnedý pes na ňu vyskočil a začal ju hrýzť do ľavej ruky v oblasti lakťa a následne aj do ľavého boku v oblasti bedrového kĺbu, v dôsledku čoho ju stiahol na zem, kde ju ešte hrýzol a držal. Až po výkrikoch neznámej osoby ju pes pustil a spolu s menším čiernym psom obaja odišli.
3. Následne bola sanitkou záchrannej zdravotnej služby prevezená na úrazové oddelenie do nemocnice v Žiline, kde jej bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť. Následkom zranení bola PN od 24.3.2019 do 26.4.2019, t. j. 33 dní. Pre ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracoval dňa 4.7.2019 MUDr. Peter Gemeš odborné vyjadrenie, ktorým stanovil bolestné ohodnotením počtom 65 bodov, čo predstavuje sumu 1.240 eur.
4. Tiež poukázala na to, že dňa 24.3.2019 vec oznámila obvodnému oddeleniu PZ v B., ktorý po skončení objasňovania, dňa 15.8.2019 postúpil vec Okresnému úradu Žilina na prejednanie priestupku voči obvinenému V. P., ktorý vec prejednal pod č. j. OÚ-ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR. V rámci priestupkového konania bolo nepochybne preukázané, že v kritický čas, kedy došlo k zraneniu žalobkyne sa voľne v blízkosti miesta skutku pohybovali dva psy, čo bolo dokumentované aj kamerovým záznamom. Tiež bolo preukázané, že majiteľom oboch psov bol žalovaný, ktorý túto skutočnosť nespochybňoval. Z identifikácie psov vyplynulo, že väčší pes hnedej farby bol plemeno - tibetský mastin a menší pes čiernej farby -plemeno vlčiak. V priestupkovom konaní žalovaný uviedol, že v noci zo dňa 23.3.2019 od 22.00 hod. neboli oba psy zavreté v koterci, boli pustené vo voľnom výbehu na záhrade rodinného domu bez náhubkov. K úniku psov na verejné priestranstvo došlo zrejme cez poškodený pravý spodný roh brány, ku ktorému poškodeniu muselo dôjsť v noci 23.-24.3.2019, lebo predtým brána nebola
poškodená. Po vykonaní dokazovania priestupkový orgán vydal dňa 4.11.2019 rozhodnutie, ktorým priestupkové konanie voči obvinenému V. P. zastavuje, podľa § 76 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, nakoľko skutok nespáchal obvinený z priestupku, nakoľko poškodenie brány oplotenia rodinného domu zo dňa 23.3.2019 na deň 24.3.2019, cez ktorú sa psy dostali na verejné priestranstvo bolo spôsobené následkom konania neznámej osoby a nie obvineným. Žalovaná zdôraznila, že nepochybne „skutok nespáchal obvinený z priestupku", nakoľko skutok spáchali psy, ktorých majiteľom bol žalovaný.
5. Právne žalobkyňa nárok kvalifikovala podľa § 415 a 420 Občianskeho zákonníka titulom náhrady škody spojenej s porušením prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Takýmto prípadom je aj posudzovanie zodpovednosti chovateľa domácich zvierat za škodu spôsobenú takýmito zvieratami, ktorá sa posudzuje podľa § 415 a 420 Občianskeho zákonníka z hľadiska potrebného dohľadu nad chovným zvieraťom tak, aby nemohlo spôsobiť škodu. Zdôraznila, že žiadny právny predpis neurčuje, akým spôsobom má byť zabezpečený potrebný dozor chovateľa nad svojim psom, z hľadiska prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka je chovateľ povinný urobiť všetky účinné opatrenia k tomu, aby vzniku škody zabránil. V mieste zvýšeného výskytu a pohybu osôb, kde sa možnosť vzniku podstatne zvyšuje, má chovateľ povinnosť zabezpečiť riziko kontaktu psa s inou osobou aj za pomoci prostriedkov, ktoré by situácia inak nevyžadovala. Žalovaný si v danej veci svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka nesplnil. V kritický čas večer dňa 23.3.2019 neuzamkol psov do kotercov, umožnil im v nočných hodinách voľný pohyb bez náhubkov, nezabezpečil riadne oplotenie domu a umožnil tak psom výbeh na verejné priestranstvo, kde následne došlo k napadnutiu a zraneniu žalobkyne. Porušením danej povinnosti spôsobil žalobkyni škodu za ktorú zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu ublížením na zdraví a ktorá pozostáva z 50 bodov bolestného v sume 1.240 Eur na základe lekárskeho posudku o bolestnom znalca MUDr. Gémeša zo dňa 4.7.2019 a za škody na veciach (dámska bunda, dámske nohavice) v sume 50 Eur, spolu vo výške 1.290 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla výsluch žalovaného, Nstržm. A., X. I., Q. A. a F. V..
6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, na udalostiach nenesie žiadnu vinu a absentuje jeho zavinenie. Poukázal na dokazovanie pred príslušným správnym orgánom, a to priestupkové konanie sp. zn. OU-ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR, pričom správny orgán vykonaným dokazovaním potvrdil jeho tvrdenie, že za útok jeho psa nenesie žiadne zavinenie (vinu), a to ani čo i len z nedbanlivosti. V rozhodný deň, teda v nedeľu dňa 24.03.2019 v ranných hodinách, cca o 7-mej hodine nevedel o úniku psov pokiaľ mu p. A. nezavolal, že mu ušli psy. Po telefonáte vyšiel von, na pozemok jeho domu a zistil, že mu niekto poškodil bránu a to tak, že jeden plechový panel naspodku brány bol vytlačený ľudskou silou do vnútornej strany. Ako vyšiel pred bránu, uvidel svojich dvoch psov v parčíku. Jednalo sa o plemená šteňa vlčiak (nemecký ovčiak - poznámka súdu) a tibetský mastif menom Tan hnedej farby. Následne psov ihneď zavrel a snažil sa opraviť poškodenú bránu. Počas mu p. I. ako okoloidúci, povedal, že niekedy v rozmedzí 7.30 hod až 8.30 hod., nejaký pes dohrýzol nejakú pani. Následne, po zabezpečení plota pre istotu zašiel osobne na políciu v B., aby sa spýtal, čo sa vlastne stalo, kde policajt potvrdil, že nejaký pes pohrýzol žalobkyňu, na čo navštívil veterinárnu stanicu v B.. Pred správnym orgánom uviedol, že brána musela byť poškodená v noci pred útokom, pravdepodobne nejakým okoloidúcim. Poškodená brána v spodnej časti pozostávala z troch plechových blokov o rozmeroch asi 80x50 cm a poškodený bol pravý spodný roh zo strany cesty (z vnútorného pohľadu). Niekto ho poškodil, zrejme kopnutím tak, že plechovú časť sila vytlačila do vnútornej strany. Skutočnosť, že brána predtým (predo dňom škody) nebola poškodená môže dosvedčiť ako svedok pán A., ktorý býva neďaleko a prechádza sa pravidelne ráno a večer okolo jeho domu a aj okolo brány. V daný deň (a aj noc) bol v dome sám. Poukázal na dokazovanie pred správnym orgánom a zistenia, že on nebol tou osobou, ktorá svojím nedbanlivostným konaním umožnila prechod jeho psa plemena tibetský mastif, ktorý bol vo voľnom výbehu a bez náhubku z dôvodu ochrany jeho majetku, zdravia a života jeho osoby, na verejného priestranstvo cez poškodenú bránu. Správny orgán konštatoval, že obvinený V. P. by si sám nepoškodil bránu tak, aby umožnil svojim psom útek, súčasne uvádza, že k poškodeniu malo dôjsť v noci zo soboty na nedeľu, kedy je veľká migrácia mladých ľudí zo spoločenských akcií najmä pod vplyvom alkoholu, kedy často dochádza po vplyvom ich emócií, príp. alkoholu a iných okolností k poškodzovaniu najmä majetku v okolí. Tiež zdôraznil zistenie, že vandali mu okrem brány poškodili zrejme päsťami i fasádu, ktorá je poškodená doposiaľ. Návrh na výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňou vzhľadom na dokazovanie pred správnym orgánom považoval za nadbytočné.
7. Tiež zdôraznil, že v priestupkovom konaní je zodpovednosť založená jedine v prípade, ak obvinený spácha skutok čo i len, resp. aspoň z nedbanlivosti teda ak osoba (škodca) a) vedela, že môže svojím konaním spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, ju nespôsobí, alebo b) nevedela, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala a mohla. 8. Žalovaný zdôraznil, že nemohol vzhľadom na svoje pomery a možnosti vedieť, že mu niekto, zrejme úmyselne (o čom som sám presvedčený), v noci poškodil bránu pri chodníku (a okrem toho i fasády na dome), čím umožnil prechod a útek psov, a už vôbec nie to, že tieto niekoho pohryzú. Považoval za iracionálne, aby si sám poškodil plot a umožnil tak psom, aby ušli. Ak by diera v plote existovala už pred inkriminovaným dňom, tak by psy ihneď ušli už predtým, čo sa nestalo, a čo potvrdili i svedkovia v správnom konaní. Preto pre nárok z náhrady škody absentuje na jeho strane zavinenie (§ 420 ods. 3 OZ a contrario), zavinené porušenie právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ) a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. K porušeniu prevenčnej povinnosti uviedol, že svojich psov mal pustených na vlastnom dvore bez náhubku na ochranu svojho majetku a života, čím neporušil žiadnu povinnosť a nespáchal žiaden priestupok, čo bolo právoplatne skonštatované a čím je súd viazaný (§ 193 C.s.p.). Zdôraznil, že nemožno rozumne očakávať, aby niekto v noci či ráno kontroloval plot a bránu pre prípad jej poškodenia a úteku psov. Aj prevenčná povinnosť má svoje limity, nie je bezbrehá, a naráža minimálne na požiadavku rozumného očakávania. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010) ktorý konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podľa § 193 CSP súd je viazaný výrokom rozhodnutia a nie odôvodnením. Či sú splnené podmienky nároku na náhradu škody súd skúma ako prejudicionálnu otázku samostatne bez viazanosti odôvodnením rozhodnutia o priestupku. Zdôraznila, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka tým, že nevykonal všetky potrebné opatrenia k tomu, aby ako chovateľ psov zabránil možnosti vzniku zranenia iných osôb, v danom prípade žalobkyne ich uhryznutím. Žiaden právny predpis neurčuje konkrétne, aké opatrenia má chovateľ psa urobiť k tomu ako má byť pes zabezpečený proti jeho úniku a proti spôsobeniu škody tretej osoby uhryznutím, preto chovateľ musí vykonať okolnostiach primerané opatrenia. Poukázala na rozhodnutie NS ČR zo 14.4.2004 sp. zn. 23Cdo/972/2003 podľa ktorého, ak právny predpis neurčuje podmienky pre zabezpečenie zvieraťa proti úniku, zodpovedá chovateľ za škodu, ktorú spôsobilo zviera uniknuté na verejnú komunikáciu a to bez ohľadu na to, akú formu prevenčného opatrenia smerujúceho k náležitému dozoru nad svojim zvieraťom zvolil, ako aj rozhodnutia NS ČR zo 4.6.2008, sp. zn. 25Cdo/3117/2006 a sp. zn. 22Cdo/2432/2008, RC 66/2009 podľa ktorých, vlastník, alebo chovateľ zvieraťa by mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému správaniu zvieraťa a mal by byť na takúto situáciu pripravený tak, aby ju zvládol. Obsah prevenčnej povinnosti pritom úzko súvisí s mierou, kde sa chovateľ so zvieraťom nachádza, pretože o odlišné povinnosti chovateľa ide ak na mieste pobytu priamo nehrozí vznik škody, oproti miestu pobytu, kde je zvýšený výskyt a pohyb osôb a kde sa možnosť vzniku škody podstatne zvyšuje a preto je potrebné psa zabezpečiť aj za pomoci prostriedkov, ktoré by inak situácia nevyžadovala.
10. K obrane žalovaného uviedla, že v správnom konaní žalovaný uvádzal ohľadne poškodenia brány, že táto bola zložená z troch pruhovaných blokov o rozmeroch 80x50 cm, poškodený bol pravý dolný roh zo strany cesty, smerom do dvora, držal na spodnej časti rámu brány a pri jeho oprave musel tento blok celý vyhnúť. Na otázku správneho orgánu ako boli pred poškodením plechové bloky uchytené, žalovaný uviedol, že boli priskrutkované. Tvrdenie žalovaného, že k poškodeniu brány a spôsobu poškodenia došlo v noci zo dňa 23.3.2019-24.3.2019 nie sú žiadnym relevantným dôkazom preukázané, pričom samotný žalovaný zmaril svojim postupom preverenie skutočností potrebných pre objasnenie tohto skutku. Potom ako sa dozvedel, že jeho psy unikli na verejnú komunikáciu, kde došlo k uhryznutiu osoby, žalovaný vykonal najskôr opravu brány a až potom sa dostavil na políciu, kde mu bolo oznámené, že v to ráno došlo k útoku jeho psov. V tejto súvislosti žalovaný polícii zamlčal, že psy ušli cez poškodenú bránu, že túto už svojpomocne opravil, čím zamedzil tomu, aby policajný orgán preveril a zadokumentoval, v rámci vyšetrovania ublíženia na zdraví spôsobenú O. V., skutočnosti preukazujúce poškodenie brány a možnosti úniku psov na verejnú komunikáciu. Keďže spôsobenie škody na zdraví došlo dňa 24.3.2019
v čase okolo 7.17 hod. je zrejmé, že psy, ktoré mali voľný, výbeh od 22.00 hod. dňa 23.3.2019 mali možnosť úniku približne v čase až okolo 7.00 hod. ráno, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu brány. Je nereálne, aby psy v prípade poškodenia brány neznámou osobou, nereagovali na takéto konanie klasickým štekaním a ak došlo k možnosti úniku psov poškodením brány je podivné, že nezaútočili na páchateľa takéhoto skutku, ktorý musel byť v bezprostrednej blízkosti brány.
11. Zdôraznila, že ak by aj došlo ku škode na zdraví aj spôsobom ako uvádza poškodený, jeho zodpovednosť ako chovateľa psov napĺňa znaky porušenie prevenčnej povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, pretože ak sa nachádza pobyt chovateľa so zvieraťom v mieste, kde je zvýšený výskyt a pohyb osôb a kde sa možnosť vzniku podstatne zvyšuje, je potrebné zabezpečiť psa za pomoci prostriedkov, ktoré by inak situácia nevyžadovala. Vlastník alebo chovateľ zvieraťa by mal predvídať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému správaniu zvieraťa a k nepredvídaným okolnostiam a postarať sa o to, aby predišiel k možnej škode spôsobenej zvieraťom. Rodinný dom žalovaného s vonkajšími priestormi sa nachádza v tesnej blízkosti verejnej komunikácie, ktorá je veľmi frekventovaná ako pohybom osôb tak i dopravnými prostriedkami. Porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného spočívalo v tom, že v danú noc umožnil psom voľný výbeh v priestoroch pred domom bez náhubkov, čo žalovaný odôvodnil tým, že tak urobil na ochranu svojho majetku a života. Takáto ochrana by bola rovnako zabezpečená aj vtedy, ak by psy mali náhubky znemožňujúce uhryznutie iných osôb. Žalovaný mal povinnosť predvídať, že vzhľadom na blízkosť verejnej komunikácie môže dôjsť k nepredvídateľným okolnostiam a postarať sa to, aby v takom prípade nedošlo k uhryznutiu tretích osôb psami, čomu by zabránilo použitie náhubkov, pretože napriek úniku psov nebolo by došlo k zraneniu iných osôb. Poukázala aj na nesplnenie prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka spočíva tiež v tom, že žalovaný nemal bránu zabezpečenú v takom stave, aby aj v prípade nepredvídanej okolnosti a úniku psov k zraneniu osôb. Podľa vyjadrenia žalovaného, k úniku psov došlo tak, že neznáma osoba zrejme kopnutím vytlačil pravý spodný roh smerom do vnútornej strany, čím sa umožnil prechod a útek psov. Podľa žalovaného, bránu tvorili 3 plechové bloky o rozmeroch 80x50 cm, ktoré boli jednotlivo pri skrutkované k bráne. Ak sa neznámej osobe podarilo vykopnúť, resp. vytlačiť pravý spodný roh, je zrejmé, že táto časť plechového dielca, v porušenej časti buď nebola pri skrutkovaná alebo existujúca skrutka bola opotrebovaná a nefunkčná. Inak je nemožné, aby takúto časť plechového dielca bolo možné vykopnúť alebo vytlačiť do vnútornej časti bez použitia primeraného náradia. Ak žalovaný vykonal následne opravu poškodenej časti, táto oprava mohla spočívať len v tom, že takýto dielec opätovne priskrutkoval novými funkčnými skrutkami. O tom, že existujúca brána v čase skutku nezabezpečovala možný únik psov poškodeného nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný asi mesiac po úniku psov, si dal vybudovať novú bránu. O tom, že jeden zo psov žalovaného, a to plemena tibetský mastiť, ktorý napadol a dohrýzol žalobkyňu, svojim mohutným vzrastom, hmotnosťou a povahovými vlastnosťami nedával záruku, že by sa obdobného konania dopúšťal aj v budúcnosti, svedčí skutočnosť, že poškodený tohto psa dal po jeho napadnutí následne utratiť.
12. Žalovaný v duplike uviedol, že už v správnom konaní bolo vylúčené jeho zavinenie. Opačný princíp (ak by súd dospel k inému záveru) by bol v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania ako zásadou sporového konania. K rozhodnutiu NS ČR sp.zn. 25Cdo 972/2003 namietal rozdielne skutkové okolnosti a absencia záväznosti. Tiež zdôraznil, že samotný súd uviedol, že „I zde platí obecné predpokladané zavinení s možností vyvinění se ve smyslu ust. § 420 odst. 3 obč. zák., jestliže občan jako chovatel, který zvíře živí, opatruje a má nad ním dozor, prokáže, že škodu nezavinil (napr. že si ji zpusobil sám poškozený anebo tretí osoba, nebo že vznikla náhodou, pokud k uplatnení této náhody sám zavinené nevytvoril podmínky“ (srov. R 5/1981 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).
13. Poukazoval aj na skutočnosť, že pri úteku psov vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti je potrebné prihliadať na osobitosti prípadu, ktoré musí každý súd starostlivo, zodpovedne a dôkladne vyhodnotiť a potom dospieť k názoru, či v ich intenciách sú alebo nie sú splnené podmienky pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti. Navyše pokiaľ ide o nedbanlivostné konanie spočívajúce v nevedomosti, osobné pomery a možnosti sa skúmajú i cez prizmu možného správania sa každého v spoločnosti, akoby sa zachovali v podobnej situácii (všeobecná predstava správania sa) a aké dopady dané na nich má - môže mať (princíp spravodlivosti a dobrých mravov) a to aj s poukazom na názor Ústavného súdu (I. ÚS 26/2010, I. ÚS 726/2016, I. ÚS 457/2010), v zmysle ktorého cit.: „Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti...".
14. K ďalším tvrdeniam žalobkyne uviedol, že bránu si nechal vymeniť (po oprave jej skoršieho poškodenia spôsobeného inou osobou) až mesiac po udalosti z dôvodu jej poškodenia. Tiež útek psov až po poškodení brány považoval za preukázané a logické, pričom k poškodeniu brány došlo v neznámom čase v noci alebo tesne nad ránom. Dovtedajšie uchytenie dielcov na bráne bolo funkčné bez ohľadu na prípadné poškodenie skrutiek, pretože brána nejavila žiadne známky poškodenia alebo nefunkčnosti a nedovoľovala psom nikdy predtým utiecť. Žalobkyňa posúva požiadavky na odbornú starostlivosť (a prevenčnú povinnosť) a opatrenia proti úteku psov jednoznačne až do neakceptovateľných extrémov a nereálnej roviny, ktorých splnenie preto nemožno od nikoho rozumne (spravodlivo) požadovať a ani očakávať. Poprel zanedbanie vlastných možných (a predvídateľných) opatrení proti úteku psov.
15. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
16. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach.
17. Žalobkyňa osobitne poukázala na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že pri oprave použil tie isté skrutky a teda brána nebola dostatočne zabezpečená proti vypadnutiu dielca. Psy neboli vybavené náhubkami a v prípade voľného pohybu po dvore bolo povinnosťou chovateľa a držiteľa takéto okolnosti predvídať, čím došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti. Samotná žalovaná nemá najmenší podiel na vzniku škody. Zdôraznila, že žalovaný tiež zamlčal na polícii jeho tvrdenia, že k poškodeniu dielca mohlo dôjsť treťou osobou, inak by takýto poškodený dielec bol zadokumentovaný.
18. Žalovaný uviedol, že jeho prevenčná povinnosť nemôže zahŕňať predpoklad konania tretej osoby, ktorá poškodí bránu a spôsobí únik psov, ale len správanie psa. Zdôraznil, že nebolo preukázané porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalovaného v tomto ani v priestupkovom konaní a tvrdenia žalobkyne považoval za exces.
19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov vrátane z pripojeného spisu OU-ZA- OVVS2-2019/037213/1293/VR a výsluchom žalovaného. Súd zamietol návrh na vykonanie výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko výpoveď syna žalobkyne k prevenčným povinnostiam a výpoveď policajta objasňujúceho priestupok nemohla potvrdiť ani vyvrátiť skutkové tvrdenia. Výpovede ostatných svedkov boli zahrnuté v priestupkovom konaní, pričom žiadna zo strán ich nežiadala oboznámiť.
20. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č.j. OÚ- ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR zo dňa 4.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.11.2019 správny orgán zastavil konanie voči V. P. vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal inému z nedbanlivosti ublížiť na zdraví s následným spôsobením škody, keď dňa 24.3.2019 v čase okolo 07:17 hod. v B. mal nezabezpečiť dostatočne svojho psa menom Tan, plemena tibetský mastif, hnedej farby, ponechajúc ho samého voľne bez uviazania a náhubku, ktorý mal prejsť cez poškodenú bránu a zaútočiť zboku na okoloidúcu M. tak, že ju mal bezdôvodne pohrýzť do ľavej ruky a do oblasti bedrového kĺbu, nakoľko skutok nespáchal obvinený z priestupku.
21. Podľa § 193 CSP Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
22. V zmysle uvedeného je súd viazaný rozhodnutím o spáchaní priestupku. Ak správny orgán zastavil konanie, súd nie je viazaný jeho zisteniami a tieto musí posúdiť samostatne, samozrejme súd nemôže rozhodovať o priestupku (absencia právomoci mimo správneho súdnictva). Tiež súd v tejto súvislosti musí poukázať na skutočnosť, že predpoklady pre spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b)
zák. č. 372/1990 Zb. môžu byť odlišné od zodpovednosti za škodu. Tiež pre súd nemôže byť záväzné vyhodnotenie dôkazov správnych orgánom ani ním vyslovený názor.
23. V prípade spôsobenia škody zvieraťom je zrejmé, že sa nejedná o priame pôsobenie žalovaného (ani ako obvineného).
24. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
25. Podľa citovanej právnej normy od každého je možné v zásade očakávať, že sa bude správať ako priemerne rozumná osoba. Zákon ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnému prostrediu (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqytk> je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqzda>. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Ak určitým správaním došlo k porušeniu konkrétnej zakazujúcej normy, nebude potrebné skúmať, či bola porušená aj prevenčná povinnosť. Požiadavka protiprávnosti bude splnená tým, že došlo k porušeniu osobitného zákazu. Prevenčnou povinnosťou sa určujú kvalitatívne nároky na konanie jednotlivca. Ak niekto vykonáva určitú činnosť, má sa správať dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby v dôsledku neopatrnosti nespôsobil inému škodu, inak koná protiprávne. Podľa komentáru Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=nnptembrhfpxg327mv3gwmjql5uq&rowIndex=0>(ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.) prevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie prichádza do úvahy často aj v prípadoch, ak škoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu, ale v dôsledku zanedbania dohľadu, ktorý mal podľa normálneho behu vecí vykonávať nad zdrojom nebezpečenstva. Zdroj nebezpečenstva vykladáme široko a rozumieme ním napríklad akúkoľvek vec, vrátane zvierat, ktoré vzhľadom na svoje vlastnosti môžu spôsobiť škodu iným osobám a nad ktorými je rozumné požadovať dohľad určitej osoby (napr. R 5/1981 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njptcojygfpxexzvl5rws5q> civ vo vzťahu k zodpovednosti za škodu spôsobenú domácim zvieraťom v dôsledku zanedbania riadneho dozoru). Miera, do akej bola osoba povinná dohliadať nad zdrojom rizika je flexibilná a môže závisieť od okolností prípadu (vyššia miera dohľadu nad zvieraťom na mieste s väčším výskytom ľudí, Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Podobne sa žiada posúdiť napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú vytopením susedného bytu prasknutím hadice práčky, keďže určitú mieru prevenčnej povinnosti - dohľadu nad pracím postupom - je rozumné očakávať. Prevenčnú povinnosť dohliadať nad zdrojom nebezpečenstva nemožno vykladať veľmi široko, ale vždy s ohľadom na rozumnú mieru dohľadu. Preto správca turistických chodníkov nemá povinnosť kontrolovať v každom čase všetky chodníky a mostíky v spravovanom území a okamžite odstraňovať vzniknuté závady (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 618/2001). Tento záver je možné zovšeobecniť na správcov prevádzok alebo priestorov slúžiacich verejnosti, napríklad kúpalisko, ihrisko, park či budova alebo organizátora (športového) podujatia.
26. Pre určenie obsahu prevenčnej povinnosti, teda pre určenie konkrétnej úrovne opatrnosti, ktorú má osoba vynaložiť pri svojej činnosti je rozhodujúcich množstvo kritérií a okolnosti prípadu. Závisí napríklad od miesta, času, osobitostí vzťahu konajúceho a ohrozeného, rizika vzniku škody, jej výšky a povahy, výšky nákladov na odvrátenie škody či obvyklosť správania za určitých podmienok. Všetky sa žiada vnímať pohľadom priemernej a rozumnej osoby.
27. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z. obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný.
28. Podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bytča č. 8/2008 zo dňa 16.12.2008 v znení VZN č. 6/2011 o niektorých podmienkach držania psov, § 4 ods. 1, na území Mesta Bytča je voľný pohyb bez
dozoru držiteľa psa alebo osoby, ktorá psa vedie zakázaný, povolený je len na vodítku. Podľa § 4 ods. 7 cit. nar. držiteľ psa je povinný zabezpečiť, aby sa pes nemohol svojvoľne bez vodiacej osoby dostať na verejné priestranstvo alebo na cudzí pozemok. 29. V súdenom prípade je podľa názoru súdu nevyhnutné prihliadať na viacero okolností, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti, teda veľkosť plemena (schopnosť spôsobiť zranenia), povahové vlastnosti plemena, výcvik a socializáciu psa a tomu zodpovedajúce povinnosti pri zabezpečení proti prípadnému úniku.
30. Pes plemena Tibetský mastiff, oficiálne podľa FCI Tibetská doga patrí medzi väčšie psy s výškou v kohútiku od 61 po 74 cm, 34 - 74 kg (fena/pes), pôvodom strážne psy. Nepochybne sa jedná o plemeno, ktoré môže byť v strete s človekom nebezpečné. Miera nebezpečnosti je závislá od socializácie a výcviku ako aj okolností stretu, či sa jedná o stret v priestore psa (strážený priestor) či mimo priestoru, vyprovokovania útoku a pod.. Na všetky uvedené skutočnosti musí chovateľ (vlastník či držiteľ) psa prihliadať.
31. V konaní bolo nepochybné, že pes žalovaného plemena Tibetská doga (Tibetský mastiff) sa dostal na verejné priestranstvo z areálu stráženého rodinného domu žalovaného, ktorý bol vlastníkom psa a na verejnom priestranstve napadol žalovanú, pričom je spôsobil poranenia, ktorých rozsah nebol sporný. Preukázaný bol aj odborným vyjadrením súdneho znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, so špecializáciou pre traumatológiu - MUDr. X. Gémeša, ktorý opísal zranenia O. V. spôsobené pohryzením psa dňa 24.03.2019, otvorená rana lakťa na chrbtovej oblasti veľkosti 10 x 4 cm a dve menšie ranky v okolí veľkosti do lem; vpravo v čelovej oblasti na hranici vlasatej časti hlavy hematóm a odierka o veľkosti 3x2cm; odrenina s hlbokým hematómom v oblasti ľavého boku na rozhraní femorálnej a gluteálnej oblasti na vonkajšej strane lokalizácie panvy a stehna charakteru zadrapenia s pohybom zvrchu nadol v dlhej ose a okolitým hematómom v rozsahu 5 cm; rovnaký charakter odreniny s hlbokým hematómom v inguine vľavo v rozsahu 15 cm. Podľa rozsahu a popisu poranenia ide o ranu po pohryznutí v oblasti ľavého lakťa, pomliaždeniny v oblasti čelovej a trieslovej vľavo a poranenia zo zaškriabnutia v oblasti stehnovo zadkovej vľavo. Ide o komplex poranení, ktoré presne korešpondujú s popisom mechanizmu, ktoré uviedla O.. Rana v oblasti lakťa vznikla priamym uhryznutím a roztrhnutím kože a podkožia. Rana v oblasti hlavy vznikla veľmi pravdepodobne úderom hlavy pri páde na podložku. Rana v oblasti zadkovej vznikla uškrabnutím pazúrom psa a pomliaždenie a hematóm v inguinámej oblasti vznikli následkom tupého poranenia, veľmi pravdepodobne pádom na podložku. Zranenie si vyžadovalo liečbu a príp. PN v trvaní od 24.3.2019 do 26.4.2019, čo je 33 dní. Celá liečba je dokumentovaná a kontinuálna.
32. Obrana žalovaného spočívala vyvinením sa zo zodpovednosti za útek psa, nakoľko pes mal utiecť cez poškodený dielec v bráne, pričom poškodenie malo byť spôsobené treťou osobou.
33. Hoci uvedenú obranu v celom rozsahu prevzal správny orgán pri rozhodovaní o zodpovednosti za priestupok, súd osobitne musí zdôrazniť skutočnosť, že ani z obsahu pripojeného priestupkového spisu a ani z iných dôkazov nemal preukázané, že pes ušiel z dvora rodinného domu žalovaného cez poškodený dielec v bráne, a že brána bola poškodená treťou osobou. Všetky tieto tvrdenia prijal správny orgán bez výhrad a odvíjal sa od danej tézy. Vo vzťahu k úteku psa a preukázanému poškodeniu brány môže byť logické predpokladať útek cez poškodený dielec o rozmeroch 80 x 50 cm. Súd však nepovažuje za preukázané a dôvodné, že by k poškodeniu mohlo dôjsť výhradne treťou osobou. V prvom rade súd poukazuje na to, že nebolo preukázané a tvrdené, že by došlo k určitej výraznej deformácii diela pôsobením tretej osoby, kde kop či úder by mal spôsobiť deformáciu, najmä ak malo dôjsť k oddeleniu dielca od podložky, ku ktorej bol priskrutkovaný. Nemožno vylúčiť ani to, že dielec vytlačili psy žalovaného, pretože súd nemal preukázaný smer a spôsob vytlačenia, prípadne, že psy využili určité drobné poškodenie či vadu a dielec otvorili smerom do vnútra. Podľa určitých skúseností sudcu s chovom a výcvikom psov, dokáže pes hrabaním alebo pretláčaním pysku vytvoriť značný tlak, ktorý môže spôsobiť aj otvorenie nezaistenej brány, dielca, pletiva a pod.. Uvedenými úvahami sa správny orgán ani len nezaoberal a bezbreho prijal obhajobu žalovaného. Pritom mimo tvrdenia žalovaného žiaden svedok netvrdil, že by videl niektorú osobu, ako poškodila dielec brány. Pritom „vykopnutie“ dielca celokovovej brány musí spôsobiť značný hluk, pričom takáto reakcia musela bezpodmienečne vyvolať reakciu psov štekotom a narážaním do brány. Nie je možné, aby riadne pripevnený dielec bol vykopnutý či vytlačený nehlučne bez reakcie strážneho a služobného psa.
34. Súd tiež musí uviesť, že nebolo v súvislosti s tvrdeniami žalovaného a jeho obranou (vrátane obrany v priestupkovom konaní), že spodný dielec brány, cez ktorý mali ujsť psy, bol riadne pripevnený, aby odolal bežnému fyzického pôsobeniu (napr. bežné kopnutie do brány štekajúceho psa, tlaku psa), ktoré je možné predpokladať. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že opravu brány vykonal použitím jestvujúcich skrutiek (šróbov) tak, že medzi šróby boli dané veľké podložky, a zároveň po oboch stranách brány boli dané veľké dosky tak, aby nemohlo dôjsť k vypadnutiu dielca. Podľa opisu opravy brány žalovaným pravdepodobne došlo k vypadnutiu dielca uchyteného skrutkami ich uvoľnením cez otvor, ktorý slúžil na jeho priskrutkovanie či už roztlačením otvoru alebo jeho zväčšením následkom opotrebenia koróziou. Pritom chovateľ strážneho psa musí predpokladať základnú a bežnú reakciu strážneho psa, obranu teritória (stráženého územia) a tomu musí vykonať zodpovedajúce zabezpečenie oplotenia proti úniku alebo prijať iné adekvátne opatrenia. Pritom vykonanie primeraných zabezpečení, aby nemohlo dôjsť k uvoľnenie brány či jej časti ani pôsobením vonkajšej sily, či už psa alebo aj prípadne chodca, ktorý by kopol do dielca, súd preukázané nemal.
35. Súd opätovne zdôrazňuje, že ani v tomto konaní ako v priestupkovom konaní nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by spodný dielec vykopla či poškodila tretia osoba. O takejto skutočnosti nemôže svedčiť ani poškodená fasáda a už vôbec nie len poškodenie brány. Existenciu tretej osoby nepotvrdil žiaden zo svedkov, o pôsobení jej sily nebol predložený ani konštatovaný jediný dôkaz. V priestupkovom konaní svedkovia opisovali len opravu brány a reakciu žalovaného, nie však udalosti súvisiace so spôsobením poškodenia brány. Teda poškodenie dielca brány treťou osobou je len v rovine úvah a dohadov. Naviac ak sa stávalo, že prechádzajúce osoby z času na čas v noci poškodili fasádu domu či kopli do brány, musel žalovaný takéto udalosti predpokladať a tomu prispôsobiť aj zabezpečenie.
36. Súd ďalej poukazuje aj na potrebu preventívnych opatrení vo vzťahu k utváraniu a upevňovaniu charakteru psa, najmä výcvikom a socializáciou. Hoci žalovaný tvrdil, že pes plemena Tibetská doga (mastiff) mal dvojročný základný výcvik, súd vzhľadom na nevyprovokovaný útok psa považoval výcvik a socializáciu psa za nedostatočné. Socializovaný pes so základným výcvikom nemôže bezdôvodne zaútočiť na človeka (pokiaľ nemá poruchu charakteru). Pri dvojročnom výcviku musel žalovaný zistiť možnosti psa, odhadnúť jeho správanie a charakter, teda aj prípadnú agresivitu voči iným ľuďom či zvieratám, čo opätovne svedčí o nedostatku prijatých preventívnych opatrení. Pes s absolvovaným základným výcvikom a socializáciou nemôže na verejnom priestranstve ani len prejaviť agresivitu a už vôbec nie zaútočiť na človeka pokiaľ k tomu nedostane povel, nebráni teritórium alebo inú osobu, prípadne nie je napadnutý alebo vyprovokovaný útokom.
37. V konaní súd mal teda preukázané, že žalovaný dokonca porušil povinnosti uložené podľa § 5 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z. a § 4 ods. 7 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bytča č. 8/2008 zo dňa 16.12.2008 v znení VZN č. 6/2011 o niektorých podmienkach držania psov, pričom porušil aj prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka pre zabránenie útoku ním vlastneného psa. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že neporušil žiadnu z jeho povinností vrátane prevenčnej povinnosti.
38. Súd ďalej zistil, že následkom porušenia povinnosti žalovaným bola útokom ním držaného psa spôsobená škoda na zdraví žalovanej, ktorej výška bola ustálená odborným posudkom v rozsahu 65 bodov, čo predstavuje pri hodnote bodu sumu 1.240 eur podľa opatrenia z 16. mája 2018 č. S05091- OL-2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
39. Taktiež súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobkyne, pretože táto bola spôsobená priamo útokom psa, ktorý ušiel z chovného priestoru žalovaného.
40. Vo vzťahu k zavineniu súd poukazuje na skutočnosť, že zavinenie je prezumované, žalovaný svoje zavinenie nevyvrátil (nevyvinil sa (neexkulpoval)) ani neliberalizoval dôvody viny, pričom súd má preukázané zavinenie minimálne z nevedomej nedbanlivosti, teda že nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
41. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Nakoľko v spore bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).