Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Petrom Kubejom, v spore žalobcu: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: A. D., E. XX.XX.XXXX, J. I. Ď. XX, D., o zaplatenie 73,01 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. z dlžnej sumy od 01.08.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2019 sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 73,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 73,01 eur od 01. augusta 2018 do zaplatenia. V dôvodoch uviedol, že žalovaný ako profesionálny vojak bol 09. apríla 2018 vyzvaný hliadkou Vojenskej polície na zistenie omamných a psychotropných látok v zmysle ust. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických a záchytných izieb v znení neskorších predpisov. súčasne v rámci vykonávania tohto úkonu bol poučený o tom, že v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je povinný uhradiť vojenskej polícii skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením. Poukázal na ustanovenia o štátnej službe profesionálnych vojakov, na ustanovenia , , , a Vyšetrenie na zistenie omamných a psychotropných látok bolo u žalovaného 09.04.2018 o 10:10 hod. na obväzisku Vojenského útvaru XXXX Z. testerom typu Multi - Drug 12 s pozitívnym výsledkom na „MET“, THC“ Na základe tohto výsledku bolo u žalovaného vykonané toxikologické vyšetrenie moču za účelom detekcie omamných a psychotropných látok. V súvislosti s týmto vyšetrením bol žalobca povinný v zmysle ust. uhradiť náklady za takéto vyšetrenie. Žalovanému bola v priebehu mesiacov jún júl 2018 opakovane zaslaná výzva na uhradenie pohľadávky v súvislosti s faktúrou, ktorá bola žalobcovi vystavená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. XXXXXXXXXX z 13.04.2018 vo výške 73,01 eur. Žalovaný túto úhradu nevykonal ani čiastočne a predmetné výzvy si v mieste svojho trvalého pobytu nepreberal. Na základe týchto skutočností si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania v súlade s ustanovením .

2. Dňa 20.06.2019 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k.: -6, ktorý však následne zrušil uznesením č.k.: -77 zo dňa 18.02.2020, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd uznesením č.k.:11Cpr/25/2019-81 dňa 13.05.2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu. Spolu s predmetným uznesením súd doručil žalovanému aj žalobu s prílohami. Žalovaný tieto listiny opakovane nepreberal na adrese trvalého pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR. Súdu sa napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia REGOB, ZVJS,MEO, SP, opakované doručovanie prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia OR PZ v Košiciach, lustrácia prostredníctvom Živnostenského registra, doručovanie prostredníctvom Mestskej polície Košice) v zmysle (ďalej len „“) nepodarilo získať inú adresu. Z uvedeného dôvodu súd následne postupoval podľa a doručil predmetnú zásielku žalovaného oznámením na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu dňa 29.05.2020.

4. Žalovaný sa žiadnym právne relevantným spôsobom k žalobe nevyjadril a teda nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu ani jeho nárok.

5. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ustanovením (ďalej len „“), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne 24. júna 2020 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo zverejnené 12. júna 2020 ( ).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (keďže žalovaný bol v priebehu prejednávania sporu nečinný) a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z Úradného záznamu č. K. Z.-XX/XXXXOddPO zo dňa 09.04.2018 o vykonaní testu na omamné alebo psychotropné látky v zmysle súd zistil, že hliadkou Vojenskej polície bola dňa 09.04.2018 vyzvaná osoba na zistenie alkoholu alebo iných psychotropných látok -osoba žalovaného, v mieste kontroly: Obväzisko K. Z., pričom vyšetrenie bolo vykonané o 10:10 testerom Multi

- Drug 12 so záverom pozitívne na MET, THC. Žalovaný zároveň uviedol, že nežiada lekárske vyšetrenie, pričom následne bola vyzvaná, aby sa podrobila lekárskemu vyšetreniu v zdravotníckom zariadení po odmietnutí orientačného testu, čo neodmietol. žalovaný sa k pozitívnemu výsledku dychovej skúšky nevyjadril.

8. Zo žiadosti o odborné vyjadrenie z odboru Zdravotníctvo a Farmácia, odvetvie Toxikológia súd zistil, že žalobca požiadal A.. P. S. o odborné vyjadrenie k vzorke moču žalovaného.

9. Z odborného vyjadrenia z dôvodu podozrenia so spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa o priestupkoch, kde zadávateľom bola Vojenská polícia Prešov, a ktoré vypracovala MVDr. P. S. súd zistil, že v predloženej vzorke moču odobratej u žalovaného dňa 09.04.2018 o 10:45 bola dvoma nezávislými metódami potvrdená prítomnosť kanabinoidov, metamfetamínu - pervitínu a jeho metabolitu amfetamínu. Taktiež metódou plynovej chromatografie s hmotnostným detektorom bolo v moči dokázaná prítomnosť nikotínu a cotinínu. Z odpovede na otázku č.4 zo záveru odborného vyjadrenia súd zistil, že identifikácia 11-nor-delta-9THC-COOH, ktorý je inaktívnym metabolitom bez psychoaktívnch účinkov na organizmus v moči je považovaná za najlepší dôkaz nedávaneho požitia kanabisu. Pozitívne nálezy metamfetamínu

- pervitínu a jeho metabolitu amfetamínu svedčia o tom, že menovaný užil pervitín - metamfetamín.

10. Z faktúry č. XXXXXXXX dodávateľa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súd zistil, že Vojenskej polícii bola fakturovaná suma za toxikologické vyšetrenie Martin Knotek - žalovaný v celkovej sume 73,01 eur, so splatnosťou dňa 13.05.2018, dátumom plnenia 11.04.2018 a dátumom vystavenia 13.04.2018.

11. Z pohybu na účte klienta na čl. 21 vyplýva, že žalobca uhradil na účet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za predmetné toxikologické vyšetrenie sumu 73,01 eur a to 09.05.2018.

12. Z listiny označenej Laboratórne vyšetrovacie metódy - náklady súd zistil, jednotlivé položky následne vyfakturovanej sumy 73,01 eur, pričom sa jednalo o imunochromatografický skríning drog a liečiv v moči v sume 13,208 eur, kvalitatívna analýza toxikologicky významných látok metódou TLC v sume 45,412 eur a analýza toxikologicky významných látok metódou plynovej chromatografie v sume 14,394 eur.

13. Z výziev žalobcu (v zast. Vojenskej polície) adresovaných žalovanému zo dňa 30. 05.2018, 07.06.2018, 22.06.2018 a 24. 07.2018 súd zistil, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej sumy za náklady spojené s pozitívnym vyšetrením na prítomnosť návykovej alebo inej latky v celkovej sume 73,01 eur. Žalovaný si predmetné zásielky opakovane nepreberal v mieste svojho trvalého pobytu.

14. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani čiastočne.

15. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

16. Podľa ust. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov profesionálny vojak je povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.

17. Podľa ust. , profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

18. Podľa ust. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "") a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

19. Podľa ust. , osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.

20. Podľa ust. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov pôsobnosť Vojenskej polície sa vzťahuje na vojakov.

21. Podľa ust. , z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropná látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, realizovaného v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.

22. Podľa ust. , lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom.

23. Podľa ust. , v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením.

24. Podľa ust. a v platnom znení dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa článku 6 ods. 1 (ďalej len"CSP"), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa článku 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

29. Podľa článku 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

30. Podľa ustanovenia , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Podľa ustanovenia , , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žaloba žalobcu je plne dôvodná, a preto jej vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca listinnými dôkazmi súdu preukázal opodstatnenosť svojho nároku a to tým, že preukázal súdu vykonanie toxikologickej skúšky na prítomnosť psychotropných alebo iných omamných látok u žalovaného, ktoré bolo s pozitívnym výsledkom a následne vyfakturovanie špecializovaného pracoviska, ktoré vykonalo odborne vyšetrenie moču žalovaného na prítomnosť týchto látok. Následne došlo zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k vyfakturovaniu poskytnutých služieb v celkovom objeme 73,01 eur, pričom túto sumu žalobca preukázateľne dňa 09.05.2018 uhradil na účet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V zmysle ustanovenia je tak žalovaný ako osoba, u ktorej bol zistený pozitívny výsledok lekárskeho vyšetrenia povinný uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, na ktorého splnenie bol opakovane zo strany žalobcu vyzývaný súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.08.2018 do zaplatenia a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. januára 2011 sp. zn. .

34. Súd naviac uvádza, že žalovaný sa k podanej žalobe nijako nevyjadril bol v konaní pasívny a nepredložil súdu také skutkové tvrdenia, ktoré by mohli relevantne spochybniť žalobcom uplatňovaný nárok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Súd má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by

mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. Následkom tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia , pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákonne predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

35. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s .

36. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa článku 17 , Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

40. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o rozsahu nároku na náhradu trov konania. Keďže bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , pričom na túto náhradu zaviazal žalovaného. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté príslušným súdnym úradníkom tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.