Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoZm-3-2020.pdf
PDF · 145 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 14 092 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúci na území SR prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného zástupcom ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným v 1/ rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., v 2/ rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 5.962,40 Eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/13/2018-191 zo dňa 12. marca 2019 a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie istiny 171,35 Eur so 6% úrokom ročne od 11.03.2019 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/13/2018-191 zo dňa 12. marca 2019 v tejto časti z r u š u j e a konanie o zaplatenie 171,35 Eur so 6% úrokom ročne od 11.03.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/13/2018-191 zo dňa 12. marca 2019 v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.791,05 Eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 5.962,40 Eur od 11.04.2017 do 11.03.2019 a so 6% úrokom ročne zo sumy 5.791,05 Eur od 12.03.2019 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 19,87 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na ktorú povinnosť je zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou v 2/ rade a vo výroku o nároku žalobcu voči žalovanému v 1/ rade ako solidárne zaviazaného so žalovanou v 2/ rade na plnú náhradu trov konania, ktorá povinnosť žalovaného v 1 /rade zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia žalovanou v 2/ rade, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol. V poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.962,40 Eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 5.962,40 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 19,87 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako solidárne zaviazaným nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie Čl. I. § 75, § 17 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2 a 3, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 47, § 30 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2 a 3, § 49 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ) v spojení s § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalobcu v prejednávanej veci vystupuje právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, okresný súd primárne posudzoval procesné podmienky vo vzťahu k právomoci konajúceho súdu na prejednanie veci. Vzhľadom na okamih začatia konania v predmetnej veci podaním žaloby na Okresnom súde Trenčín dňa 19.01.2018 pri posúdení právomoci vychádzal z obsahu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré Nariadenie z hľadiska rozsahu jeho pôsobnosti sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu (čl. 1 bod 1). Podľa kapitoly II oddiel 1 čl. 4 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na základe citovaného ustanovenia a s poukazom na skutočnosť, že na strane žalovaných vystupujú fyzické osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky, konštatoval, že je daná právomoc Okresného súdu Žilina na prejednanie veci.
4. Z hľadiska aplikácie hmotného práva na právny vzťah procesných strán okresný súd poukázal na to, že na zmenky a šeky sa nevzťahuje nariadenie Rím I, t.j. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008. Rozhodné právo posudzoval podľa osobitných pravidiel, ktoré sú obsahom zákonnej úpravy č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, ktorý upravuje kolízne normy pre právne vzťahy s cudzím prvkom ako osobitné pravidlá k všeobecnej úprave, ktorou je v posudzovanom prípade zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Poukázal na ust. § 93 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového a vzhľadom na miesto vystavenie zmenky, platobné miesto a miesto, kde zmenkové vyhlásenia zmenkovo zaviazaných osôb boli uskutočnené, okresný súd aplikoval na daný skutkový stav Slovenský právny poriadok, a teda zákon č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový, ďalej len „ZZŠ").
5. Okresný súd uviedol, že predmetom žaloby bol žalobcom uplatnený zmenkový nárok voči žalovaným ako zmenečným ručiteľom - avalistom z vlastnej zmenky vystavenej dlžníkom IVAN metal, s.r.o. v Martine dňa 18.05.2015, znejúcej na sumu 5.962,40 Eur s dátumom splatnosti zmenky 10.04.2017, vystavenej v prospech veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava. Originál žalobcom predloženej zmenky sa nachádza v úschove okresného súdu a jeho fotokópia je obsahom súdneho spisu na č.l. 18. Zmenka má všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z druhej časti Čl. I. § 75 ZZŠ a je platnou vlastnou zmenkou.
6. Procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi IVAN metal, s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní dlžníka pod sp. zn. 6R/5/2017 ako pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere zo dňa 18.05.2015 a z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 18.05.2015 a zmenky zo dňa 18.05.2015 v celkovej sume 6.152,81 Eur, ktorá pozostáva zo sumy istiny 5.982,27 Eur a sumy úrokov 170,54 Eur. Primárne namietli, že reštrukturalizačné konanie, do ktorého si žalobca prihlásil tú istú pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní, začalo skôr ako konanie o zmenkových nárokoch, a preto navrhli konanie zastaviť s poukazom na ustanovenie § 159 CSP. Súčasne navrhli prerušiť predmetné konania do skončenia reštrukturalizácie a zohľadniť záväznú časť schváleného reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého bola pohľadávka žalobcu zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov s rozsahom uspokojenia 50%, t.j. vo výške 3.076,41 Eur v 20-tich kvartálnych splátkach s poukazom na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka uznesením súdu zo dňa 18.07.2018.
7. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2019 žalovaný v 1/ rade poukázal na čiastočnú úhradu vykonanú dlžníkom v sume 171,35 Eur podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, o čom ako dôkaz žalovaný v 1/ rade predložil potvrdenie príslušnej banky o prijatí platobného príkazu z účtu dlžníka na sumu 171,35 Eur dňa 08.03.2019.
8. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že vlastná zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok v prejednávanej veci a ktorá sa vo fotokópii nachádza na č.l. 18 spisu, bola pri jej
vystavení neúplná, t.j. išlo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečený záväzok výstavcu vlastnej zmenky zo Zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 18.05.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a výstavcom vlastnej zmenky - spoločnosťou IVAN metal, s.r.o. ako dlžníkom. Predmetná zmenka mala byť doplnená za podmienok vyplývajúcich z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, ktorá bola uzatvorená dňa 18.05.2015 medzi žalobcom, výstavcom zmenky a žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako avalistami zmenky, a to v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalovaní v konaní nespochybňovali uzatvorenie dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a rovnako nespochybňovali podpísanie žalobcom predloženej zmenky v postavení zmenečných ručiteľov (avalistov za vystaviteľa zmenky).
9. Okresný súd zhodnotil, že záväzok žalovaných v 1/ a v 2/ rade, vo vzťahu k splneniu ktorého žalobcom predložená zmenka plní zabezpečovaciu funkciu tak, ako to vyplýva z obsahu listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom v prejednávanej veci a ktorá skutočnosť nebola zo strany žalovaných v priebehu konania namietaná, vyplývala z úverovej zmluvy zo dňa 18.05.2015. Z predloženej zmluvy o úvere z označenia zmluvných strán vyplývalo, že žalobca v postavení veriteľa je podnikateľským subjektom poskytujúcim služby v oblasti bankovníctva a dlžník uzatváral zmluvu ako podnikateľ v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný v 1/ rade avaloval dlžníkom vystavenú zmenku v postavení fyzickej osoby, ktorá je konateľom výstavcu vlastnej zmenky a dlžníka úverovej zmluvy.
10. K žalovaným namietanej litispendencii konania podľa § 159 CSP okresný súd poznamenal, že litispendencia ako negatívna procesná podmienka vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Takáto prekážka predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie k zastaveniu konania. Na takúto prekážku súd musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Žalovaní v rámci procesnej obrany nepreukázali tvrdenú skutočnosť, že o tom istom predmete prebieha medzi tými istými osobami konanie na súde. Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným zákonom si prihlásili svoje pohľadávky (§ 119 ods. 1 ZKR). Žalovaní netvrdili a nepreukázali, že by mali postavenie účastníkov reštrukturalizačného konania a takéto ich postavenie z obsahu spisového materiálu nevyplýva. V rámci predmetného konania si žalobca uplatnil svoju zmenkovú pohľadávku voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako zmenečným ručiteľom, čím bola vylúčená (okruhom účastníkov konania a predmetom konania) totožnosť konania s reštrukturalizačným konaním. Námietku litispendencie uplatnenú žalovanými tak okresný súd vyhodnotil v celom rozsahu za nedôvodnú.
11. K návrhu žalovaných na prerušenia konania do skončenia reštrukturalizácie okresný súd poukázal na zistené okolnosti k okamihu jeho rozhodovania, keď podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra dlžníka zo dňa 11.03.2019 vyplývalo skončenie reštrukturalizácie uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2018, sp. zn. 6R/5/2017-314, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.07.2018. Rovnako poznamenal, že v prejednávanej veci neboli zistené žiadne okolnosti pre fakultatívne alebo obligatórne prerušenie konania tak, ako tieto vyplývajú z obsahu zákonného ustanovenia § 162, 163 a 164 CSP.
12. K požiadavke žalovaných zohľadniť obsah súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu okresný súd konštatoval, že záväzok žalovaných ako zmenečných ručiteľov predstavuje samostatný záväzok bez ohľadu na závery reštrukturalizačného plánu. Žalobca ako remitent (prvý majiteľ zmenky) uplatňuje svoj nárok proti žalovaným ako priamym dlžníkom, ktorými sú zmenkový dlžník a ručitelia, ktorí zmenku podpísali. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako avalistami, t.j. zmenečnými ručiteľmi, bolo potrebné vychádzať z úpravy zmenkového ručenia v zákone č. 191/1950 Zb., kedy záväzok zmenečných ručiteľov predstavuje samostatný, abstraktný záväzok zo zmenky, pričom podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZZŠ je zmenečný ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Pre záväzok žalovaných ako avalistov nie je typická ani zásada akcesority, ani zásada subsidiarity, ktoré sú typické pri ručiteľských záväzkoch v civilnom práve. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
13. Okresný súd poznamenal, že ustanovenie § 155 ZKR obsahuje komplexné riešenie usporiadania vzájomných právnych vzťahov medzi prihlásenými veriteľmi, dlžníkom a ostatnými účastníkmi
reštrukturalizačného plánu. Na základe plánu ako právnej skutočnosti dochádza v zmysle zákona ku vzniku, zmene alebo zániku práv a záväzkov účastníkov reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol schválený a súdom potvrdený za účinnosti § 155 ods. 4 ZKR v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, kedy plán tak nemohol stanoviť na rozdiel od právnej úpravy platnej do 31.12.2011 zánik práva veriteľa vymáhať pohľadávku aj voči ručiteľom alebo spoludlžníkom dlžníka. Podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 155 ods. 4 ZKR, ktoré je potrebné na posudzovanú právnu vec aplikovať, je vylúčené, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. Teda aj v situácii, že v rámci schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka bola pohľadávka žalobcu zistená v celkovej prihlásenej sume 6.152,81 Eur a následne zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov s 50% rozsahom uspokojenia, t.j. vo výške 50% zo sumy 6.076,41 Eur v 20-tich kvartálnych splátkach, schválený reštrukturalizačný plán nemá žiadne právne účinky na záväzky žalovaných ako zmenečných ručiteľov, a teda obsah súdom schváleného reštrukturalizačného plánu nespôsobil zmenu ani zánik ručiteľských záväzkov žalovaných. Z uvedeného dôvodu preto ani nezaniklo právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa svojej zmenkovej pohľadávky voči ručiteľom dlžníka v pôvodnej výške vyplývajúcej z obsahu zmenky a zmenkového zákona bez ohľadu na to, že na základe reštrukturalizačného plánu došlo k zániku vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi v rozsahu 50%. Pokiaľ by žalovaní ako ručitelia uhradili žalobcovi pohľadávku zo zmenky a zároveň by túto pohľadávku uhradil aj zmenkový dlžník, žalobca by bol povinný sumu uhradenú navyše zmenkovým dlžníkom tomuto dlžníkovi vrátiť. Bolo by však v rozpore so zákonnou úpravou, ak by žalobca ako remitent (prvý zmenkový veriteľ) bol odkázaný v časti uspokojenia svojej pohľadávky na splátky od dlžníka stanovené reštrukturalizačným plánom. Pokiaľ by zo strany žalovaných ako zmenečných ručiteľov došlo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa, sú žalovaní oprávnení v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 ZZŠ uplatňovať práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručili a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
14. Podľa okresného súdu čiastočná úhrada pohľadávky žalobcu zmenkovým dlžníkom - spoločnosťou IVAN metal, s.r.o. bez ďalšieho nepreukázala zánik zmenkovej pohľadávky v tejto sume, keďže z vykonanej úhrady nebolo možné ustáliť, či ide o plnenie dlžníka na zmenku alebo kauzálny vzťah, t.j. pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 18.05.2015 a v akom rozsahu kauzálna pohľadávka zabezpečená zmenkou zanikla. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka, resp. avalistov zo zmenky zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného (kauzálneho) právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Žalovaný v 1/ rade zmenku podpísal jednak ako konateľ za vystaviteľa a tiež vo svojom mene ako ručiteľ. Z okolností prejednávanej veci bolo zrejmé, že ručiteľský záväzok žalovaný v 1/ rade prevzal z dôvodu, že je konateľom spoločnosti, ktorá zmenku vystavila. Napriek tomu sa podpisom zmenky per aval stali žalovaní samostatnými dlžníkmi, nezávislými od vystaviteľa zmenky. Záväzok dlžníkov zo zmenky je záväzkom abstraktným a nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá v prípade, že spĺňa formálne náležitosti stanovené zákonom, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Podpisom zmenky per aval vzniká samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil, ale podľa Čl. I. § 30 ZZŠ garantuje zaplatenie zmenky ako celok a len k zmenke je záväzok avalistov akcesorický. Pokiaľ žalovaní nedôvodnosť žaloby opierali o existenciu schváleného reštrukturalizačného plánu a predpoklad jeho plnenia dlžníkom, okresný súd konštatoval, že aj v prípade zabezpečovacej zmenky dostatočným dôvodom vystavenia zmenky je dohoda účastníkov zmluvy o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú vystaviteľ zmenky a avalisti podpísali. Z ust. § 30 ZZŠ vyplýva, že ručenie zabezpečuje zaplatenie zmenky, teda o ide o zabezpečenie záväzku zmenkového, vyplývajúceho z konkrétnej zmenky. A len na platnosť zmenky a formálny záväzok určitého dlžníka je viazaná existencia zmenkového záväzku avalistov.
15. Ďalej okresný súd posudzoval, či v odpore formulovaná obrana žalovaných bola spôsobilá ovplyvniť existenciu a obsah zmenkového záväzku, ktorý na seba žalovaní podpisom zmenky ako avalisti prevzali a ktorého úhrady sa žalobca podanou žalobou domáha. Vzhľadom na samostatnú a abstraktnú povahu zmenečných nárokov dospel k záveru, že žalovaní v rámci uplatnených prostriedkov procesnej obrany žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali nedôvodnosť žalovanej pohľadávky, nepreukázali.
16. Okresný súd uzavrel, že žalobca ako majiteľ platnej vlastnej zmenky je oprávnený vykonať svoje postihové práva voči žalovaným ako priamym dlžníkom, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. Čl. I. § 48 ZZŠ, a preto žalobe v rozsahu uplatnenom žalobou a vyplývajúcom z výrokovej časti tohto rozsudku
vyhovel. Žalovaných ako zmenečných ručiteľov zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.962,40 Eur spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 5.962,40 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia, vrátane odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 19,87 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ak by avalisti zmenku zaplatili, nadobúdajú práva zo zmenky v pozícii majiteľa zmenky, ktoré môžu uplatniť voči svojmu avalátovi, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. Čl. I. § 49 ZZŠ.
17. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu priznal voči žalovaným v 1/, v 2/ rade ako solidárne zaviazaným v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
18. Proti tomuto rozsudku, a to druhému a tretiemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že na pojednávaní dňa 12.3.2019 predložil doklad o čiastočnej úhrade dlhu. Dlžník IVAN metal, s.r.o. uhradil dňa 8.3.2019 žalobcovi splátku vo výške 171,35 Eur, v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu. Uvedená skutočnosť však v súdnom rozhodnutí nebola žiadnym spôsobom zohľadnená a okresný súd sa predloženým dokladom (dôkazom) v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Okresný súd pochybil, keď túto čiastočnú úhradu v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezohľadnil. Ďalej žalovaný v 1/ rade uviedol, že v reštrukturalizácii dlžníka IVAN metal, s.r.o. bola pohľadávka žalobcu prihlásená a zistená v celkovej výške 6.152,81 Eur. V zmysle záväznej časti reštrukturalizačného plánu bola pohľadávka žalobcu zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov, pričom táto pohľadávka bude uspokojená v rozsahu 50% t.j. vo výške 3.076.41 Eur v 20-tich kvartálnych splátkach. Reštrukturalizačný plán dlžníka IVAN metal, s.r.o. bol uznesením vydaným Okresným súdom Bratislava I dňa 18.7.2018 pod sp. zn. 6R/5/2017 potvrdený. Splátky v zmysle reštrukturalizačného plánu začal dlžník IVAN metal, s.r.o. plniť. Od dátumu súdneho pojednávania došlo k úhrade ďalšej splátky. Rozhodnutie považoval za neprimerane prísne, zaťažujúce jeho a manželku ako fyzické osoby, napriek tomu, že žalobca bude sčasti uspokojený v zmysle reštrukturalizačného plánu. Považoval za správne, zohľadniť záväznú časť schváleného reštrukturalizačného plánu, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu bude v rozsahu 3.076,41 Eur uspokojený priamo dlžníkom, teda, aby v tejto časti nároku žalobcu nevyhovel a zamietol ho. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
19. K doručenému odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. S odvolaním žalovaného v 1/ rade sa nestotožnil v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade tvrdil, že okresný súd sa nevysporiadal s úhradou spoločnosti IVAN metal, s.r.o. zo dňa 08.03.2019 vo výške 171,35 Eur, o čom doložil doklad, tak uvedené tvrdenie považoval za nepravdivé. V zmysle odsekov 27. a 32. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa s otázkou úhrady vysporiadal. Pokiaľ ide o skutočnosť, či mal okresný súd uvedenú úhradu zohľadniť a žalobcovi priznať nižší nárok, tak žalobca potvrdil, že dňa 11.03.2019 obdržal od spoločnosti IVAN metal, s.r.o. úhradu časti zmenkovej sumy. Tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že okresný súd nezohľadnil reštrukturalizačný plán spoločnosti IVAN metal, s.r.o., žalobca považuje za nedôvodné. Okresný súd sa s predmetnou otázkou vysporiadal správne, nakoľko už pred súdom prvej inštancie žalovaní žiadali zohľadnenie reštrukturalizačného plánu. Okresný súd v odseku 30. odôvodnenia uviedol, že k požiadavke žalovaných zohľadniť obsah súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu konštatuje, že záväzok žalovaných ako zmenečných ručiteľov predstavuje samostatný záväzok bez ohľadu na závery reštrukturalizačného plánu. Žalobca ako remitent (prvý majiteľ zmenky) uplatňuje svoj nárok proti žalovaným ako priamym dlžníkom, ktorými sú zmenkový dlžník a ručitelia, ktorí zmenku podpísali. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako avalistami, t.j. zmenečnými ručiteľmi, je potrebné vychádzať z úpravy zmenkového ručenia v zákone č. 191/1950 Zb., kedy záväzok zmenečných ručiteľov predstavuje samostatný, abstraktný záväzok zo zmenky, pričom podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZZŠ je zmenečný ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Pre záväzok žalovaných ako avalistov nie je typická ani zásada akcesority, ani zásada subsidiarity, ktoré sú typické pri ručiteľských záväzkoch v civilnom práve. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Žalobca sa s argumentáciou okresného
súdu v celom rozsahu stotožnil. Mal za zrejmé, že odvolanie žalovaného v 1/ rade je s výnimkou tvrdenej úhrady v celom rozsahu nedôvodné.
20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 9.8.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému v 1/ rade (doručenka na č.l. 231 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.
21. Na základe výzvy podľa uznesenia č.k. 10CbZm/13/2018-238 zo dňa 28. októbra 2019, v zmysle uloženého pokynu Krajským súdom v Žiline vo Vrátení veci v podaní zo dňa 26.09.2019, žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 05.11.2019 oznámil, že dopĺňa podanie označené ako ,,Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 1/ rade" tak, že predmetné podanie predstavuje zároveň dispozitívny úkon (čiastočné späťvzatie žaloby) žalobcu vo vzťahu k sume 171,35 Eur.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 04.02.2020, bolo predmetné stanovisko doručené žalovanému (doručenka na č.l. 258 spisu) s tým, aby sa vyjadril k jeho obsahu, ktoré je zároveň čiastočným späťvzatím žaloby. Zároveň bolo uvedené, že ak sa žalovaný k čiastočnému späťvzatiu žaloby v lehote 15 dní nevyjadrí, bude sa predpokladať, že voči dispozitívnemu úkonu žalobcu nemá námietky. Žalovaný na predmetné podanie nereagoval.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného v 1/ rade a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP za aplikácie ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie istiny 171,35 Eur so 6% úrokom ročne od 11.03.2019 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie 171,35 Eur so 6% úrokom ročne od 11.03.2019 do zaplatenia zastavil. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.791,05 Eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 5.962,40 Eur od 11.04.2017 do 11.03.2019 a so 6% úrokom ročne zo sumy 5.791,05 Eur od 12.03.2019 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 19,87 Eur, na ktorú povinnosť je zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou v 2/ rade a vo výroku o nároku žalobcu voči žalovanému v 1/ rade ako solidárne zaviazaného so žalovanou v 2/ rade na plnú náhradu trov konania, ktorá povinnosť žalovaného v 1 /rade zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia žalovanou v 2/ rade bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/3/2020-263 zo dňa 12.06.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
25. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
26. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
27. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobca urobil čiastočnú dispozíciu so žalobou, ktorú v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 20.06.2019, upresneným v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 05.11.2019, zobral žalobu v časti o zaplatenie 171,35 Eur s 6% úrokom z omeškania od 12.03.2019 späť, pretože od dlžníka IVAN metal, s.r.o. predmetnú čistku dňa 11.03.2019 obdržal. Táto dispozícia bola určujúca a primárna aj v rámci vyvolaného odvolacieho konania pred krajským súdu z titulu podaného odvolania žalovaným v 1/ rade v podaní zo 10.5.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/13/2018-191 zo dňa 12. marca 2019. Vzhľadom k tomu, že ide o sporové konanie, tak svoje primárne opodstatnenie majú práve dispozitívne úkony strany sporu a z tohto dôvodu preto krajský súd v rámci svojho konania prihliadol práve k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom. S odkazom k citovanému ustanoveniu § 370 ods. 1, 2 CSP krajský súd poukazuje
na to, že žalovaný v 1/ rade výzvou zo dňa 04.02.2020, doručenou mu dňa 10.02.2020 (č.l. 259 spisu) bol vyzvaný, aby v lehote 15 dní oznámil, či súhlasí s týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom a v prípade, ak v určenej lehote nezašle stanovisko, nastane procesno-právna domnienka, že voči dispozitívnemu úkonu žalobcu nemá námietky. Žalovaný v 1/ rade sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadril, avšak vzhľadom k poučeniu s odkazom k ustanoveniu § 157 ods. 2 CSP nastal dôsledok súhlasu žalovaného v 1/ rade so späťvzatím žaloby. Súčasne bola splnená aj podmienka, že rozhodnutie okresného súdu zo dňa 12. marca 2019 v čase čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v podaní doručenom okresnému súdu dňa 20.06.2019, s upresnením v podaní doručenom okresnému súdu dňa 05.11.2019, ešte nenadobudlo právoplatnosť. Za tohto stavu boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom k čomu krajský súd postupoval tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
28. Vo vzťahu k druhému výroku odvolacieho súdu sa poukazuje na ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, podľa ktorých odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
29. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 10.5.2019, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v 1/ rade v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP.
30. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného v 1/ rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
31. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi, obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 1/ rade zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
32. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, po zohľadnení čiastočného dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorými bola žalovanému v 1/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.791,05 Eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 5.962,40 Eur od 11.04.2017 do 11.03.2019 a so 6% úrokom ročne zo sumy 5.791,05 Eur od 12.03.2019 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 19,87 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na ktorú povinnosť je zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou v
2/ rade, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval v podanom odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu.
33. K námietkam uvedeným v podanom odvolaní žalovaného v 1/ rade sa uvádza, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe okresného súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
34. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, jasným a precíznym spôsobom vysvetlil.
35. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd rozhodoval len o tom žalobnom nároku, ktorý žalobca uplatnil, pretože žalobca svoju pohľadávku vymedzil hlavne uvedením skutočností, označením dôkazov s následne formulovaným žalobným petitom, ktorému žiada rozhodnutím súdu vyhovieť. Bolo potrebné žalobcovu pohľadávku posudzovať komplexne, t.j. aké tvrdenia na túto žalovanú pohľadávku žalobca poskytol v konaní pred okresným súdom a od ktorých dôkazov ju odvodzuje. Bolo nevyhnutné prihliadnuť na tvrdenia poskytnuté žalobcom a doložené dôkazy k týmto tvrdeniam a obrane žalovaného v 1/ rade, čo aj uskutočnil okresný súd, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania napadnutým rozsudkom zhodnotil žalobcov nárok a obranu žalovaného v 1/ rade.
36. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd konštatuje, že pred okresným súdom nedošlo k žiadnej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu.
37. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného v 1/ rade bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala, keďže na riadne a správne zistený skutkový stav okresný súd aplikoval aj správne hmotné právo
38. Bolo zrejmé, že predmetom žaloby bol žalobcom uplatnený zmenkový nárok voči žalovaným ako zmenečným ručiteľom - avalistom z vlastnej zmenky vystavenej dlžníkom IVAN metal, s.r.o. v Martine dňa 18.05.2015, znejúcej na sumu 5.962,40 Eur s dátumom splatnosti zmenky 10.04.2017, vystavenej v prospech veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava. Krajský súd po oboznámení sa so zmenkou mal v zhode s okresným súdom preukázané, že išlo o vlastnú zmenku nachádzajúcu sa na č.l. 18 spisu (kópia, ktorej originál zmenky bol uložený v trezore Okresného súdu v Žiline), ktorá má všetky zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. Súčasne na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalovaní v 1/, v 2/ rade platnosť, ani pravosť zmenky nenamietali.
39. Pokiaľ sa žalovaní v 1/ rade v rámci prostriedkov procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní bránil tvrdením, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi IVAN metal, s.r.o. v reštrukturalizačnom konaní pod sp. zn. 6R/5/2017, a táto bola zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov s rozsahom uspokojenia 50%, t.j. vo výške 3.076,41 Eur v 20-tich kvartálnych splátkach podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, s poukazom na jeho potvrdenie, čo žiadal zohľadniť, tak krajský súd len na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zhode s okresným súdom poukazuje na právnu úpravu v Čl. I. § 47 ods. 1, 2 v spojení s Čl. I. § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len ,,zákona č. 191/1950 Zb."), ktorú považoval za potrebné zacitovať.
40. Podľa Čl. I. § 47 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať
plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
41. Podľa Čl. I. § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
42. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia 47 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili, sú zodpovední majiteľovi solidárne. Zmenkové ručenie je materiálne samostatným záväzkom, zhodným však svojou právnou povahou so záväzkom, ktorý korešponduje vyhláseniu podpisovateľa, za koho sa ručiteľ zaručil. Záväzok zmenkového ručiteľa je síce preto obsahovo ten istý ako záväzok dlžníka, ale je samostatný. Svoju záväznosť čerpá z vlastného právneho dôvodu a pristupuje k záväzku. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera, a teda to, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 362/2005 (s ktorým sa stotožnil vo svojom uznesení aj Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 383/2011 zo dňa 08. septembra 2011), podľa ktorého ...„Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov". Je nepochybné, že zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Osobitným zmenkovo-právnym prostriedkom na zabezpečenie záväzkov zmenkovým dlžníkom je zmenkové ručenie, tzv. aval. Ručiteľské vyhlásenie sa napíše na zmenku alebo na jej prívesok doložkou „ako ručiteľ" alebo „per aval". Záväzok ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Jedným zo základných znakov abstraktnosti zmenky je jej nezávislosť na kauze, teda na príčinnom vzťahu zmenkového záväzku a dôvodu jeho vzniku, ktorý viedol k podpísaniu zmenky. Ak aj kauzálny vzťah pre vznik zmenkového vzťahu existuje, nie je ale pre platnosť alebo pre vymáhateľnosť zmenkovej pohľadávky rozhodujúci. Z fotokópie zmenky ako tvorí súčasť spisu na č.l. 18 spisu, vyplývalo, že žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade mali postavenie avala - zmenkového ručiteľa za záväzok IVAN metal, s.r.o. (výstavca). Právo zo zmenky je samostatné, abstraktné a založené výlučne zmenkou, pričom dôkazom o existencii tohto práva je samotná zmenka. Pohľadávka vyplývajúca zo zabezpečovacej zmenky nie je závislá na zistenom záväzku a má postavenie nezávislej a samostatnej pohľadávky zmenkového veriteľa.
43. V zhode so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 31. odôvodnenia rozsudku, i odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 155 ods. 4 ZKR, je vylúčené, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. Teda aj za stavu, že v rámci schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka bola pohľadávka žalobcu zistená v celkovej prihlásenej sume 6.152,81 Eur a následne zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov s 50% rozsahom uspokojenia, t.j. vo výške 50% zo sumy 3.076,41 Eur v 20-tich kvartálnych splátkach, schválený reštrukturalizačný plán nemal žiadne právne účinky na záväzky žalovaných ako zmenečných ručiteľov. Obsah súdom schváleného reštrukturalizačného plánu tak nespôsobil zmenu ani zánik ručiteľských záväzkov žalovaných. Z uvedeného dôvodu preto ani nezaniklo právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa svojej zmenkovej pohľadávky voči ručiteľom dlžníka vo výške vyplývajúcej z obsahu zmenky a zmenkového zákona.
44. Krajský súd konštatuje, že tak v konaní pred okresným súdom, ani vo vyvolanom odvolacom konaní žalovaný v 1/ rade netvrdil a ani nepredložil také dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom zmenili zistený skutkový stav. Okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktorých pravosť, resp. obsah relevantným spôsobom žalovaný v 1/ rade nespochybnil, a tieto správne zhodnotil postupom podľa ust. § 191 CSP. V súvislosti s ust. § 191 CSP odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, čo bolo okresným súdom aj dodržané. Pokiaľ sumár vykonaných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalobcovho nároku a ktorým dôkazným stavom bol krajský súd viazaný (§ 383 CSP), tak za situácie, keď podľa ust. § 220 ods. 2 CSP okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, bolo jeho rozhodnutie presvedčivé. Z uvedeného potom došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v časti napadnutého výroku s uvedením obmedzenia nároku žalobcu spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku krajského súdu (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach krajský súd odkazuje za aplikácie § 387 ods. 2 CSP na podrobné zdôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
45. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nebol v odvolaní žalovaným v 1/ rade osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý, a preto tento ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení napadnutého výroku prvoinštančného rozhodnutia o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Napriek tomu, že žalobca vo vzťahu k späťvzatej časti procesne zavinil zastavenie konania (doklad o úhrade 171,35 Eur bol predložený už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie), išlo o neúspech pomerne nepatrný k predmetu odvolacieho konania ( 2,87%), pretože v zostávajúcej časti bol úspešný. Z uvedeného bolo preto krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.