Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu V. H., bytom P. XXX, právne zastúpeného Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 29. novembra 2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Žaloby z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka J. (ďalej len „správca dane“), vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, ktorá začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.02.2016 dňa 12.04.2016.

2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2015, september 2015 a november 2015 z dodávateľských faktúr od dodávateľa X. R., so sídlom F. XXXX, V., a to faktúr č. XXXXXXXX za dodanie tovaru - váha CM700, važiacia plošinka DIGI S-WP 15kg, vrátane dopravy, do Púchovský mäsový priemysel, a. s., v cene s DPH 9.674,40 eur (20 % DPH 644,96 eur), faktúry č. XXXXXXXX za dodanie tovaru - priebežná váha HI700long I/F&SC 6 kg L-R, zariadenie na domačkávanie etikiet RSZ 200 x 2, základ dane 63.456,00 eur (20 % DPH 12.691,33 eur) a faktúry č. XXXXXXXX s predmetom dodávky - priebežná váha HI700long I/F&SC 6 kg L-R, zariadenie na domačkávanie etikiet RSZ 200 x 2, základ dane 17.108,60 eur (20 % DPH 3.421,72 eur) a faktúry č. XXXXXXXX za dodanie tovaru priebežná váha HI700long I/F&SC 6 kg L-R, zariadenie na domačkávanie etikiet RSZ 200 x 2, základ dane 68.434,40 eur (20 % DPH 13.686,88 eur).

3. Správca dane ďalej zistil, že žalobca vykonával v rámci svojho predmetu podnikania v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach stavebné práce pre odberateľa J. H. so sídlom Y. XXXX/XX, J., a pre odberateľa Z. plus, s.r.o. Na základe vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu v rámci svojho predmetu podnikania vykonával tiež obchodnú činnosť s potravinárskymi strojmi a to ich predaj a prenájom. Žalobca predložil dňa 12.05.2016 k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

január 2015 až november 2015 iba časť dokladov. Nepredloženie zostávajúcich dokladov odôvodnil tým, že predal svoj podnik a pri predaji odovzdal kupujúcemu všetky doklady za obdobie celej svojej podnikateľskej činnosti od roku 2007 do konca roka 2015. Túto skutočnosť preukázal dokumentom v anglickom a slovenskom jazyku - Dohoda o predaji a kúpe aktív spoločnosti - Z. U., podpísanú dňa 06.04.2016 medzi predávajúcim V. H., L. XXX, a kupujúcim M. W. M. Z. X. T. XXXXX, N..

4. Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu a žalobcovi na vedomie výzvy na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.09.2016 a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.11.2016. Ďalšiu výzvu správca dane zaslal žalobcovi dňa 27.01.2017, kde ho vyzval na predloženie dôkazov a žiadal preukázať, že postupoval v súlade s ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane v platne podaných daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia január až november 2015, ktoré si uplatnil z dodávateľských faktúr.

5. Správca dane ďalej vykonal dokazovanie nahliadnutím do spisového materiálu daňového subjektu J., kde sa vykonávala daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rok 2015, vykonal výsluchy svedkov, oprávnených osôb spoločnosti H. U. C. O výsluchu svedkov bol upovedomený aj žalobca a týchto svedeckých výpovedí sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu. Správca dane ďalej pri výkone daňovej kontroly využil kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie január až november 2015 podané žalobcom, z ktorých vychádzal pri zisťovaní daňových dokladov.

6. Na základe Výzvy správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.01.2017, ktorou správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, okrem iného aj vo vzťahu k dodávateľovi X.., žalobca listom doručeným správcovi dane dňa 27.02.2017 na otázky správcu dane uviedol, že bol oslovený p. L., vedúcim technického oddelenia J. na základe čoho oslovil p. H., konateľa spoločnosti X. Vzájomná komunikácia prebiehala telefonicky alebo osobne. Zariadenia boli objednávané v priebehu roka 2015, na konkrétne dni si nespomína. Zariadenia prevzal za žalobcu jeho zamestnanec, ale nespomína si na jeho meno. Na preberacom doklade je to určite uvedené. Či bol tovar dodaný priamo výrobcom alebo zástupcom si nespomína. Tovar alebo zariadenie bolo inštalované na konečnom mieste prevádzky J., počas roku 2015 a v tom istom období bolo asi aj zaradené do užívania. Zaškolenie personálu nebolo súčasťou dodávky, pretože nešlo o technicky náročnú obsluhu samotného zariadenia. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky subdodávateľom. Výrobné čísla boli uvedené na dodávateľských faktúrach. Nevedel odpovedať, či na zariadeniach boli vykonávané záručné a pozáručné opravy odo dňa dodania a inštalácie na konečné miesto. Nevedel povedať kedy, kým a či vôbec boli vykonané pozáručné opravy. Nemá vedomosť, kde sa predmetný tovar momentálne nachádza a či po jeho dodaní spoločnosť J. uskutočnila nejaké ďalšie operácie. Všetky doklady preukazujúce preverované obchodné transakcie odovzdal pri predaji podniku kupujúcemu. Nepredložil žiadny listinný dôkaz k svojmu tvrdeniu.

7. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXX/XXXX zo dňa 24.03.2017 za zdaňovacie obdobia február, apríl, jún, júl, september, október a november 2015. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 28.03.2017. Žalobca sa k výsledkom a zisteniam uvedeným v protokole vyjadril písomne listom zo dňa 26.04.2017, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 28.04.2017. Správca dane listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2018 určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní na deň 29.05.2018, na ktoré sa žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil. O tejto skutočnosti spísal správca dane Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018.

8. Správca dane následne vydal dňa 11.06.2018 rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXXXX/ XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorými podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.686,88 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, v sume 644,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 a v sume 16.113,05 eur za zdaňovacie obdobie september 2015.

9. Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami.

II.

10. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami zo dňa 29.11.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/ XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX potvrdil rozhodnutia správcu dane zo dňa 11.06.2018.

11. Rozhodnutia odôvodnil citovaním odvolacích námietok žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane, popísal skutkový stav zistený správcom dane pri vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku a .

12. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré smerovali proti postupu zamestnancov správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že s tvrdením žalobcu, že podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi bydliskom fyzickej osoby a v danom prípade daňovú kontrolu nevykonal miestne príslušný správca dane, žalovaný nesúhlasil, pretože v danom prípade postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec. Podľa žalovaného z procesného predpisu je zrejmé, že daňovú kontrolu môže vykonávať ktorýkoľvek správca dane, ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Pri postupe daňovej kontroly nebol zo strany správcu dane porušený žiadny procesnoprávny predpis a z administratívneho spisu vyplýva, že výkon daňovej kontroly vykonávali poverení zamestnanci správcu dane na základe Poverenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.02.2016. Žalobca voči výkonu daňovej kontroly správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly žiadnym spôsobom písomne, resp. verbálne nenamietal.

13. Konštatoval, že protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol reálne žalobcovi doručený dňa 28.03.2017 a týmto dňom bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. Správca dane dňa 24.02.2017 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu Oznámenie č. XXXXXXXX/XXXX, v ktorom informoval žalobcu, že ústne pojednávanie vo veci oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2015 až november 2015 sa uskutoční dňa 17.03.2017 o 09.00 hod. Zásielka bola prevzatá dňa 02.03.2017. Dňa 14.03.2017 správcovi dane bol doručený list od splnomocneného zástupcu s vyjadrením, že si neuplatní právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyjadrovať sa v priebehu výkonu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, a preto tvrdenie žalobcu, že správca dane zabudol na pojem dokazovania je podľa žalovaného nedôvodné, pretože z predmetného listu splnomocneného zástupcu je zrejmé, že žalobca ani neprejavil záujem v priebehu výkonu daňovej kontroly sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, z čoho vyplýva, že v danom prípade pasivita v rámci dokazovania bola na strane žalobcu a nie na strane správcu dane tak, ako to tvrdí žalobca.

14. Žalovaný argumentoval, že žalobca vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 26.04.2017 odovzdal na poštovú prepravu dňa 27.04.2017, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 28.04.2017, ale spolu s predmetným vyjadrením nepredložil podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na základe Výzvy č. XXXXXX/XXXX zo dňa 24.03.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žiadne nové dôkazy.

15. Ďalej žalovaný argumentoval, že správca dane zaslal dňa 04.05.2018 splnomocnenému zástupcovi podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku písomnosť č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2018 vo veci určenia dňa prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní, ktorý určil na deň 29.05.2018, ústne pojednávanie so žalobcom, resp. jeho splnomocneným zástupcom vo veci prerokovania pripomienok uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2017 z dôvodu, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca sa so správcom dane na prerokovaní pripomienok doteraz nedohodli. Dňa 29.05.2018 sa žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili pred správcu dane za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňa 29.03.2017 dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nekontaktovali správcu dane žiadnym spôsobom (telefonicky, písomne), aby dohodli so správcom dane iný deň ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok k protokolu, a preto tvrdenie žalobcu, že správca dane neumožnil dohodnúť termín prerokovania pripomienok a

dôkazov vo vyrubovacom konaní, je podľa žalovaného nedôvodné, pretože správca dane v danom prípade postupoval v súlade s druhou vetou ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Vo výzve správca dane určil lehotu nie kratšiu ako 15 dní od jej doručenia, v ktorej sa má žalobca vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Poslednou písomnosťou spísanou vo vyrubovacom konaní po kontrole bol Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018, ktorý správca dane spísal podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Pri spísaní úradného záznamu správca dane rozsiahlo opísal zistené skutočnosti a zákonným spôsobom v lehote do 15 dní vydal rozhodnutia zo dňa 11.06.2018, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 30.06.2018.

16. K všeobecnému tvrdeniu žalobcu, že správca dane vo svojich rozhodnutiach za príslušné zdaňovacie obdobia uvádza v odôvodnení aj iné zdaňovacie obdobia, žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane za účelom výkonu daňovej kontroly zaslal žalobcovi Oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.02.2016 za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014 a január 2015 až december 2015, a preto aj ostatné súvisiace dokumenty, ako napr. oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly na základe žiadosti žalobcu, výzvy na predloženie dokladov, zápisnice o ústnom pojednávaní obsahujú vo svojom texte všetky zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom dane, u ktorých správca dane vykonal daňovú kontrolu. Na základe uvedeného žalovaný tvrdenie žalobcu, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí obsahuje aj iné zdaňovacie obdobia, považuje za nedôvodné.

17. Žalovaný uviedol, že z tvrdenia žalobcu nie je zrejmé, v čom mal uvedený postup správcu dane odporovať zásadám Daňového poriadku a predovšetkým ako uvedeným postupom správcu dane sťažil žalobcovi uplatňovanie jeho práv, pretože žalobca bol v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, t. j. zdaňovacím obdobím bol u neho kalendárny mesiac a za jednotlivé zdaňovacie obdobia bol povinný podávať aj podával mesačné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, a preto správca dane pri vydávaní predmetných rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia postupoval zákonným spôsobom v nadväznosti na podané daňové priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie. Preto žalovaný na základe uvedených skutočností tvrdenia žalobcu považuje za nedôvodné.

18. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné a v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním. Poukázal na relevantné zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly a uviedol, že žalobca vykonával v rámci svojho predmetu podnikania v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach stavebné práce pre odberateľa J. H., Y. XXXX/XX, XXX XX J., IČO XXXXXXXX, IČ DPH R a pre odberateľa Z. J. R., M. I. XXXX, XXX XX G. nad Y., IČO XXXXXXXX, IČ DPH R Splnomocnený zástupca žalobcu u správcu dane sa vyjadril, že v rámci svojho predmetu podnikania vykonával tiež obchodnú činnosť s potravinárskymi strojmi, a to ich predaj a prenájom. Žalobca predložil dňa 12.05.2016 k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015 iba časť dokladov. Nepredloženie zostávajúcich dokladov v rámci daňovej kontroly odôvodnil splnomocnený zástupca tým, že žalobca predal svoj podnik a pri predaji odovzdal kupujúcemu všetky doklady za obdobie celej svojej podnikateľskej činnosti od roku 2007 do konca roka 2015. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil správcovi dane dokument v anglickom a slovenskom jazyku - Dohodu o predaji a kúpe aktív - spoločnosti - Z. U. zo dňa 01.12.2015 (podpísaná dňa 06.04.2016), ktorá „mala byť uzatvorená“ medzi predávajúcim V. H., IČO XXXXXXXX, L. XXX, XXX XX L. a kupujúcim M. W. M. Z., bez uvedenia IČO, X. T. XXXXX, N.. Podľa bodu 4-4.1 bola medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena v sume 1.000,00 eur. Počas celej doby vykonávania predmetnej daňovej kontroly DPH komunikovali poverení zamestnanci správcu dane len so splnomocneným zástupcom žalobcu z dôvodu, že pán V. H. mal dlhodobé zdravotné problémy a bol uznaný práceneschopným ošetrujúcim lekárom. Žalobca bol presvedčený, že nemá žiadne povinnosti vo vzťahu k správcovi dane v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, preto už vo vzťahu k správcovi dane nekonal a mal za to, že správca dane si má obstarať sám doklady od jeho kupujúceho. Správca dane zaslal dňa 14.09.2016 splnomocnenému zástupcovi a na vedomie aj žalobcovi sa výzvu na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX a dňa 07.11.2016 opakovane zaslal výzvu na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX. V predmetných výzvach správca dane upozornil žalobcu na skutočnosť, že všetky doklady požadované správcom dane vo výzve sú dôkazom pri správe daní. Zároveň upriamil pozornosť žalobcu na skutočnosť, že Dohoda o predaji a kúpe aktív zo dňa 01.12.2015,

ktorú v origináli predložil správcovi dane dňa 12.05.2016 k vyššie uvedenej daňovej kontrole, nemá právne účinky pre daňové konanie.

19. Z obsahu predloženej predmetnej Dohody o predaji a kúpe aktív z 01.12.2015 vyplýva, že predávajúci sa zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu (podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov). Na základe zmluvy o predaji podniku dochádza len k prevodu povinností súkromnoprávnej povahy a nie je možné previesť povinnosti, ktoré vznikli na základe verejného práva (daňové povinnosti). Zároveň bol žalobca správcom dane upozornený, že v zmysle Daňového poriadku, dohody podľa ktorých daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné. Podľa žalobcu dá sa teda povedať, že neuznáva úplne alebo čiastočne prenos daňovej povinnosti napríklad v prípade predaja podniku tak, ako to deklaroval žalobca Dohodou o predaji a kúpe aktív uzatvorenou so spoločnosťou - M. W. M. Z., bez uvedenia IČO, X. T. XXXXX, N. k 01.12.2015.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 29.11.2016 bola doručená správcovi dane odpoveď na výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX, podpísaná žalobcom i jeho splnomocneným zástupcom, v ktorej je uvedené, že súčasťou predaja podniku v zmysle dohody o predaji a kúpe aktív zo dňa 01.12.2016 bolo aj odovzdanie všetkých daňových a účtovných dokladov, zmlúv a iných listín kupujúcemu, o čom bol spísaný preberací protokol dňa 10.04.2016. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v čase „odovzdania“ dokladov kupujúcemu už bolo žalobcovi doručené oznámenie o daňovej kontrole (dňa 04.03.2016) a bol aj na základe žiadosti žalobcu zo dňa 08.03.2016 dohodnutý zmenený termín začatia predmetnej daňovej kontroly DPH na deň 12.04.2016, ale žalobca neposkytol správcovi dane potrebnú súčinnosť, aby zabezpečil doklady potrebné k predmetnej daňovej kontrole i napriek tomu, že v danom čase ich musel mať k dispozícií, a preto argumentácia žalobcu, že „nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že sa dobrovoľne vzdal dokladov“, je podľa žalovaného irelevantná. Podľa žalovaného konanie žalobcu, ktoré sa týka predaja a kúpy jeho aktivít americkou spoločnosťou M. W. M. Z., bez uvedenia IČO, X. T. XXXXX, N., zo strany žalobcu sa javí ako účelové konanie, ktoré bolo ním vykonané za účelom nepredloženia kompletných dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobia a tým mareniu výkonu daňovej kontroly u žalobcu, a preto jeho tvrdenie, že „správca dane sa dôkazy nepokúsil zabezpečiť“ je z jeho strany fabulácia skutkového stavu, pretože tak, ako už bolo uvedené, odovzdanie všetkých daňových a účtovných dokladov, zmlúv a iných listín kupujúcemu „mal žalobca podľa spísaného preberacieho protokolu odovzdať“ až dňa 10.04.2016, t.j. v čase, kedy už bola začatá daňová kontrola, z čoho vyplýva, že ich mohol v čase začatia daňovej kontroly predložiť správcovi dane na výkon daňovej kontroly, a preto aj opakované tvrdenia žalobcu, že „správca dane nezistil skutočnosti, ktoré zisťovať mal, prípadne si neoveroval informácie, ktoré overovať mohol“, sú podľa žalovaného irelevantné.

21. Podľa názoru žalovaného konanie žalobcu súvisiace s uzatvorenou zmluvou správca dane nespochybňoval tendenčne, pretože jasne a zákonným spôsobom poukázal na platnú legislatívu SR a to na ustanovenie v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Teda dochádza iba k prevodu povinností súkromnoprávnej povahy a nie je možné previesť povinnosti, ktoré vznikli na základe predpisov verejného práva, teda napr. daňové povinnosti a clo, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu SR. Zmluva o predaji podniku (predmetná dohoda o predaji a kúpe aktív) obsahuje iba súpis aktív, ktoré predajom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Žiadne pasíva (teda ani daň) nie sú predmetom tejto zmluvy. Tu je potrebné uviesť, že pri predaji podniku predávajúci nezaniká i napriek tomu, že prichádza o všetky aktíva a pasíva, ktorých ekonomickým ekvivalentom u predávajúceho bude kúpna cena. Kupujúci je právnym nástupcom predávajúceho len v rozsahu nadobudnutých aktív a pasív. Na rozdiel od predaja podniku pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností, dochádza k prechodu všetkých aktív a pasív tej spoločnosti, ktorá sa zlučuje, splýva s inou spoločnosťou. V prípade predaja podniku - fyzickej osoby, fyzická osoba je naďalej daňovým subjektom podľa Daňového poriadku a zodpovedá v celom rozsahu za svoje daňové povinnosti, ktoré jej vznikli z činnosti podniku do jeho predaja. Túto zodpovednosť správca dane môže voči subjektu predávajúcemu podnik uplatniť v súlade s ustanovením Daňového poriadku až do lehoty na zánik práva vyrubiť daň. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z ustanovenia Daňového

poriadku tak, ako je to v tomto rozhodnutí už uvedené, t.j. dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, ktorým je aj o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Na základe uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že správca dane správne vyhodnotil skutkový stav súvisiaci s formulovaným znením zmluvy o predaji podniku, keď uviedol, že v tejto časti zmluvy je znenie dohody pre správcu dane právne neúčinné a predávajúci ako daňový subjekt je povinný plniť si daňové povinnosti vyplývajúce z daňových predpisov. Z toho vyplýva aj povinnosť daňového subjektu byť súčinný správcovi dane pri prípadnom výkone daňovej kontroly, ktorej účelom je v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku zisťovanie alebo preverovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Z uvedeného tiež vyplýva, že daňový subjekt, ktorý predal podnik, resp. jeho splnomocnený zástupca je povinný pri výkone daňovej kontroly okrem iného aj plniť povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správca dane zaslal dňa 27.01.2017 splnomocnenému zástupcovi výzvu na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou požiadal žalobcu o predloženie dôkazov preukazujúcich, že pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, ktoré si uplatnil na základe dodávateľských faktúr od spoločností: J., postupoval v súlade s platnou legislatívou. Dňa 27.02.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX, podpísaná žalobcom aj jeho splnomocneným zástupcom, v ktorej žalobca odpovedal na jednotlivé otázky správcu dane, ale veľmi všeobecne a bez predloženia akýchkoľvek dôkazov.

23. Konštatovala, že správca dane v priebehu daňovej kontroly DPH zistil zo spisového materiálu daňového subjektu J., a.s., kde sa vykonáva daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia roka 2015, že v priebehu daňovej kontroly u uvedeného daňového subjektu boli vykonané miestne zisťovania v mesiaci január 2017 v spoločnostiach H. U., o.z. - R., L. s.r.o. a J. s.r.o. Predmetom miestnych zisťovaní bolo overovanie dodaní technologických zariadení a ďalších zariadení pre spracovanie, balenie mäsa od týchto spoločností do J., a.s. Počas uvedených miestnych zisťovaní boli zistené skutočnosti, ktoré majú priamy vplyv na výsledok daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, vykonávanej u žalobcu. Na základe zistených skutočností pri miestnych zisťovaniach zaslal správca dane oprávneným osobám spoločností H. U. C. (o. z.) R., L. R. a J. R.., predvolania na výsluch svedka, ktoré sa konali v mesiaci február 2017. Súčasne boli zaslané splnomocnenému zástupcovi upovedomenia o výsluchu svedkov s uvedením termínov a miesta ich konania. Uvedených svedeckých výpovedí sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Na základe týchto svedeckých výpovedí správca dane vyvodil závery, ktoré majú priamy vplyv na daňovú povinnosť žalobcu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobia. Pri výkone predmetnej daňovej kontroly DPH správca dane využil kontrolné výkazy za jednotlivé obdobia január 2015 až november 2015, podané žalobcom, z ktorých správca dane vychádzal pri zisťovaní daňových dokladov a na základe ktorých uplatňoval žalobca právo na odpočítanie dane v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, pretože k predmetnej daňovej kontrole boli žalobcom predložené len dodávateľské faktúry za rok 2015 a čiastočne aj účtovníctvo za r. 2015 (kniha prijatých faktúr, kniha vydaných faktúr, peňažný denník). Z predložených dokladov - dodávateľských faktúr za rok 2015 a na základe kontrolného výkazu DPH za obdobie november 2015 bolo zistené, že žalobca si uplatnil v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 odpočítanie dane 20% DPH spolu v sume 13 686,88 eura od dodávateľa X. R.., F. XXXX, XXX XX V., IČO XXXXXXXX, IČDPH R (ďalej len „X. SK spol. s r.o.“), z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX (interné číslo XXXXXXXXX) s dátumom dodania 29.10.2015, po odpočítaní zálohy zaplatenej dňa 31.08.2015 (faktúra číslo XXXXXXXX/int.č. XXXXXXXXX) so základom dane 68 434,40 eura, 20%DPH 13 686,88 eura, predmet dodania: priebežná váha Hl 700 long I/F&SC 6kg L-R (výrob.č. XXXXXXXXX), zariadenie pre domačkávanie etikiet RSZ 200x2 (výrobné číslo 1681). V zdaňovacom období február 2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 644,96 eura na základe faktúry od dodávateľa X. R., č. XXXXXXXX s dátumom prijatia platby dňa 18.02.2015 v celkovej sume 3869,76 Eura. Prijatá platba súvisí s faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 04.03.2015, ktorou dodávateľ X. R. vyfakturoval dňa 04.03.2015 dodanie tovaru - váha CM700, vážiaca plošinka DIGI S-WP 15 kg, vrátane dopravy do J. 90 km, v cene s DPH celkom 9 674,40 eura.

24. V zdaňovacom období september 2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane 20 % DPH v sume 16 113,05 eura od dodávateľa X. SK spol. s r.o. z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX s dátumom

dodania 04.08.2015 po odpočítaní zálohy zaplatenej dňa 12.05.2015 (fa č. 211/int. č. 250200107) so základom dane v sume 63 456,00 eur, 20 % DPH 12 691,33 eura, za dodávku tovaru váha HI 700 long I/F2SC 6kg L-R, zariadenie pre domačkávanie etikiet RSZ 200x2, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa a s dátumom prijatia platby dňa 31.08.2015, v sume 20 530,00 eur, 20 % DPH 3 421,72 eura, základ dane v sume 17 108,60 eura (realizovaná platba súvisí s faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 29.10.2015 v celkovej sume s DPH 102 651,60 eura, základ dane spolu 68 434,40 eura, s predmetom dodávky tovaru priebežná váha HI 700 long I/F2SC 6kg L-R, zariadenie pre domačkávanie etikiet RSZ 200x2).

25. Žalovaný argumentoval, že z dôvodu, že počas výkonu predmetnej daňovej kontroly DPH nebolo preukázané žalobcom obstaranie tohto tovaru a použitie obstaraného tovaru na jeho zdaniteľné obchody, správca dane zaslal dňa 27.01.2017 žalobcovi v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku výzvu na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou ho vyzval na predloženie dôkazov, ktorými mal preukázať reálne prijatie a použitie deklarovaného zdaniteľného obchodu na jeho podnikateľskú činnosť. V stanovenej lehote na predloženie dôkazov bola správcovi dane dňa 27.02.2017 (evidovaná pod číslom XXXXXX/XXXX) od žalobcu poštou doručená odpoveď, podpísaná splnomocneným zástupcom aj žalobcom, bez písomných dôkazov. V odpovedi k jednotlivým otázkam/požiadavkám správcu dane na predloženie dôkazov je uvedené vyjadrenie žalobcu bez predloženia dôkazov nasledovne: „Daňový subjekt V. H. - Z. bol oslovený p. L., vedúcim technického oddelenia v J., a.s. Daňový subjekt V. H. - Z. oslovil pána H. F., konateľa spoločnosti X. R. Vzájomná komunikácia prebiehala telefonicky alebo osobne. Zariadenia boli objednané v priebehu roka 2015, na konkrétne dni si nespomenieme. Za V. H. - Z. prevzal zariadenie jeho zamestnanec ale nespomenieme si jeho meno. Na preberacom doklade je však určite uvedené. Či bol tovar/zariadenie dodané priamo výrobcom alebo zástupcom si nevedeli spomenúť. Tovar alebo zariadenie bolo inštalované na konečnom mieste prevádzky v J., a.s. počas roku 2015, v tom istom období bolo asi aj zaradené do užívania. Zaškolenie personálu nebolo súčasťou dodávky, pretože nebolo potrebné z dôvodu, že sa jednalo nie o technicky náročnú obsluhu samotného zariadenia. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky subdodávateľom. Výrobné čísla boli uvedené na samotných dodávateľských faktúrach. Nevedeli povedať, či na zariadeniach boli vykonané záručné a pozáručné opravy odo dňa dodania a inštalácie na konečné miesto prevádzky v J., a.s. Nevedeli povedať kedy, kým a či vôbec boli vykonané pozáručné opravy. Nemali vedomosť kde sa predmetný tovar/zariadenie momentálne nachádza, či po jeho dodaní spoločnosť J., a.s. uskutočnila nejaké ďalšie operácie. Tvrdili, že všetky doklady preukazujúce preverované obchodné transakcie boli odovzdané pri predaji podniku V. H. - Z..“ Podľa žalovaného už zo samotného písomného vyjadrenia splnomocneného zástupcu a žalobcu vyplýva, že žalobca nevedel uviesť ani meno svojho zamestnanca, ktorý mal predmet fakturácie prevziať, nevedel, či predmetný tovar - zariadenie bolo dodané priamo výrobcom alebo zástupcom, nevedel, či na predmetných zariadeniach boli vykonané záručné a pozáručné opravy. Zároveň z predmetného vyjadrenia vyplýva, že predmet dodania mal byť priamo dodaný a inštalovaný v prevádzke spoločnosti J., ktorá si ho aj mala zaradiť do užívania. Podľa žalovaného vyjadrenie žalobcu nie je možné považovať za relevantný dôkaz, pretože nevedomosť žalobcu (na ktorú sa odvolával v predmetnom vyjadrení) nepreukazuje reálne prijatie a použitie deklarovaného zdaniteľného obchodu žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Z dôvodu, že žalobca za zdaňovacie obdobie november 2015 nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by objektívne preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane spolu v sume 13 686,88 eura od dodávateľa X. R., porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenia .

26. Na základe uvedeného žalovaný dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd poukázal „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení oprávnené“. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu sp. zn. , o ktoré sa opiera žalobca v podanom odvolaní a ktorý súvisí s dôkazným bremenom medzi správcom dane a žalobcom, žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade

nebolo dôkazné bremeno žalobcu absolútne, pretože dokazovanie reálnosti prijatia deklarovaných zdaniteľných obchodov vykonal správca dane, ale v preskúmavanom prípade bola pasivita na strane žalobcu tým, že svoje tvrdenia k deklarovaným zdaniteľným obchodom - fakturovanému zariadenia od spoločnosti X. R. žiadnymi vierohodnými dôkazmi nepreukázal, čo zdôvodnil tým, že „všetky doklady odovzdal pri predaji podniku“, neuniesol dôkazné bremeno podľa ustanovenia , a , a preto jeho tvrdenie, že „správca dane vydal rozhodnutie bez dôkladného a dôsledného preskúmania skutkového stavu“ je podľa žalovaného nedôvodné až zavádzajúce.

27. Podľa názoru žalovaného z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa snažil preniesť dôkaznú povinnosť na stranu správcu dane i napriek tomu, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia, resp. prešetrovacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prerokovať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil.

28. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdi SR sp. zn. zo dňa 07.10.2014, v ktorom najvyšší súd v súvislosti s dokazovaním v daňovom konaní ustálil nasledovný právny názor: Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

29. Uviedol, že zo spisového materiálu je evidentné, že v danom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením až 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa , , a Daňového poriadku. Citoval následne ustanovenia , , a Daňového poriadku, , .

30. Argumentoval, že aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane opakovane žiadal o predloženie dôkazov, ktoré by preukázali použitie prijatých zdaniteľných obchodov na účely podnikateľskej činnosti žalobcu. Zo strany žalobcu neboli predložené, t. j. žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepodložil svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by potvrdzovali prijatie a využitie nadobudnutých tovarov služieb na podnikateľské účely v nadväznosti na ustanovenia a , čím si v danej obchodnej transakcii nesplnil dôkaznú povinnosť. Tým, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne z dôkazy, ktorými by objektívne preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenia .

31. Podľa žalovaného v danom prípade je zrejmé, že správca dane neprekročil svoje kompetencie a neuplatnil výkon právomoci, ktorý je v rozpore s článkom SR, ale práve naopak správca dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia u žalobcu postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 , v jeho medziach, v rozsahu a na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikoval hmotnoprávny predpis - o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s procesným zákonom - Daňovým poriadkom.

32. Podľa žalovaného správca dane neprijal záver k predmetnej veci nesprávnym právnym posúdením a nevydal nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to v odvolaní tvrdí žalobca, pretože správca dane prijal záver k rozporným deklarovaným obchodom na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu

výkonu daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle §3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle citovaného ustanovenia pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a pri uplatňovaní osobitných predpisov vzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane v súlade § 3 ods. 6 citovaného zákona. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že preverením skutkového stavu správca dane zistil, že žalobca neobstaral predmetný tovar, preto ho nemohol použiť ako platiteľ a z dôvodu, že vyhotovil odberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie november, február a september 2015, bol povinný túto daň v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie priznať a ju aj zaplatiť, pretože podľa platnej legislatívy každá osoba, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru DPH, je povinná túto daň odviesť do štátneho rozpočtu v súlade s ustanovením , podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Žalobcovi, ktorý bol v danom prípade v postavení dodávateľa, vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty podľa , čiže v danom prípade správca dane v zmysle platnej legislatívy nebol oprávnený zisťovať skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu.

34. Zároveň uviedol, že čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre - akákoľvek osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, je povinná zaplatiť DPH podľa vnútorného systému. Citovaný článok je zahrnutý do hlavy XI. Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb smernice 2006/112/ES. Citovaný článok Smernice 2006/112/ES je premietnutý aj do zákona o dani z pridanej hodnoty ( ). Predmetnou problematikou sa zaoberajú rozhodnutia Súdneho dvora ES C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel.

35. K námietke žalobcu, v ktorých v odvolaní poukazuje na chyby správcu dane, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie, žalovaný uviedol, že správcom dane uvedené prípadné chyby v písaní ešte nezakladajú neplatnosť právneho úkonu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránil formálne vady, ktoré vzhľadom na zistený skutkový stav nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka daňového konania.

36. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca neuviedol ani v rámci odvolacieho konania žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a je evidentné, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na žalobcu, ale práve naopak, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vykonal vo veci v priebehu výkonu daňovej kontroly dokazovanie, o výsledku ktorého následne informoval žalobcu.

III.

37. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, nesúhlasil s ich rozhodnutiami, považoval ich za nezákonné, ktoré sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a vykonaného dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie dokazovania nevyhnutné pre správne určenie dane. Zároveň namietal, že žalovaný a správca dane podstatným spôsobom porušili ustanovenia o konaní v daňovom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

38. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci žalovaným i správcom dane, rozhodnutie považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné, ktoré nevychádza zo správneho zistenia dane podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku, nerešpektujúc práva žalobcu ako daňového subjektu v daňovom konaní podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku, jednostranné vykonaného dokazovania smerujúceho len k zvýšeniu

daňovej povinnosti žalobcu, nesprávne právne posúdenie veci, nezohľadňovanie základnej zásady daňového konania podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, porušenie ustanovení § 63 ods. 1 a 2, § 64 ods. 2 písm. a) a § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku v nadväznosti na § 46 ods. 8 Daňového poriadku.

39. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že žalovaný a správca dane nesprávne aplikovali ustanovenie a , hoci zákonné podmienky boli splnené a svojvoľne v rozpore s ústavnoprávnym rámcom vykladali základné interpretačné pravidlo uvedené v Daňového poriadku a zásadu bremena dôkazu podľa Daňového konania na ujmu práva oprávnených záujmov žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane považoval žalobca za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, keď pri aplikácii základného interpretačného pravidla uvedeného v Daňového poriadku a základnej zásady uvedenej v Daňového poriadku nekonkretizoval, v čom spočíval záujem štátu a obcí pri vydaní nezákonných rozhodnutí voči žalobcovi, a aké konkrétne dôkazy by mal žalobca predložiť v daňovom konaní, ak podľa právneho názoru správcu dane mal žalobca byť tou stranou v daňovom konaní, ktorá mala preukazovať skutočnosti, ktoré už z povahy veci nie je možné preukázať pre objektívnu nemožnosť splnenia takejto povinnosti.

40. Zistenie skutkového stavu považoval žalobca za nedostatočné z dôvodov, že ak správca dane v prvom stupni požadoval predložiť od žalobcu listinné dôkazy a skutočnosti, ohľadom ktorých u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie týkajúce sa čiastočne podniku žalobcu predanú novému nadobúdateľovi, na ktorého skutočnosti žalobca nemá žiadny dosah, správca dane tým požadoval od žalobcu splnenie povinnosti, ktoré je pre neho objektívne nesplniteľné.

41. Namietal, že správca dane v rozpore s § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1 a 2 Daňového poriadku vykonal činnosť smerujúcu k správe daní počas celého daňového konania miestne nepríslušným správcom dane, čo je v rozpore s výslovným znením právnej normy ustanovenej Daňovým poriadkom a vydal rozhodnutie, ktoré je nulitným správnym aktom podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku. Argumentoval, že miestna príslušnosť sa podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku riadi bydliskom fyzickej osoby. Žalobca má bydlisko v rámci okresu A., kde spadá do miestnej príslušnosti Daňového úradu V., prípadne pobočka G. nad Y., nie však do územného obvodu mesta J. alebo J.. Za nulitný správny akt považuje rozhodnutia žalovaného a správcu dane aj z dôvodu svojvoľného a nezákonného konania pri porušení ustanovenia až 6 Daňového poriadku, článku 2, bod 2 .

42. Žalobca namietal, že správca dane nepostupoval pri správe daní rozhodujúc o právach a povinnostiach žalobcu tak, aby dbal a zachovával práva a právom chránené záujmy žalobcu, keď pri skúmaní zdaniteľných plnení na vstupe uplatňoval výlučne zásadu obsahovej stránky a pri skúmaní výhod na strane žalobcu pri zdaniteľných plneniach na výstupe uplatňoval výlučne zásadu formálneho skúmania. Správca dane porušil ustanovenie § 44 ods. 1 Daňového poriadku, keď nezisťoval alebo nepreveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ale len skutočnosti rozhodujúce o zvýšení daňovej povinnosti, čím len naoko a formálne zisťoval správne určenie dane a porušil tým práva žalobcu správne zistiť daň, správnosť ktorej sa podľa Daňového poriadku posudzuje vo vzťahu nielen k povinnostiam ale aj k právam daňového subjektu. Správca dane sa nezaoberal zisťovaním skutočnosti, ktoré by priniesli pre žalobcu určité výhody v podobe zníženia jeho daňovej povinnosti.

43. Namietal, že správca dane sa iba obmedzil na konštatovanie, že právny vzťah s J. H., nepopiera, nie je sporný, a preto nebude vykonávať v tomto smere dokazovanie, ktorého výsledky podľa žalobcu by mohli naopak oprávnenosť odpočítania dane na vstupe byť v jeho prospech a to vo vzťahu k použiteľnosti dodaného zdaniteľného plnenia pre budúce zdaniteľné plnenia žalobcu. Pri preverovaní skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane správca dane sa zameral len na formálne zistenie, že žalobca daň vykázal bez toho, aby preveroval obsahovú stránku zdaniteľných plnení a predovšetkým, či vykazujú povahu faktu bez ohľadu na formálnu deklaráciu.

44. Žalobca citoval ustanovenie § 68 ods. 1, 2, 4 písm. a), ods. 5 a 6 Daňového poriadku a argumentoval, že zákonodarca pri vykonávaní daňovej kontroly presne stanovil legislatívne pravidlá pre správu dane, ako má správca dane postupovať, ak má za to, že postupom v daňovom konaní má byť vyrubovacie konanie ukončené rozhodnutím správcu dane. ustanovuje, že výsledkom daňovej kontroly po začatí vyrubovacieho konania je rozhodnutie a nie rozhodnutia správcu dane. Zákonodarca v právnej norme v Daňového poriadku výslovne stanovil a použil jednotné číslo podstatného

mena rozhodnutie a tým jednoznačne určil zákonné obmedzenia správcu dane vykonávať správu dane tým, že vyrubovacie konanie ukončí na základe jedného protokolu o vykonaní daňovej kontroly a následným vydaním jedného rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu a na základe jedného protokolu vydal 7 rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 46 ods. 1 a ustanovenia § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že výsledkom daňovej kontroly je jeden protokol, ktorý sa mal vzťahovať na všetky daňovou kontrolou zistené porušenia, napr. aj pre prípadné uplatňovanie práva na odpočítanie dane na vstupe a konanie ukončiť jedným rozhodnutím. Za takýchto okolností postup správcu dane považuje za protiústavný. Žalovaný túto nezákonnosť neodstránil ani v odvolacom konaní a v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu nedáva na špecifický argument žalobcu ako odvolateľa v daňovom konaní žiadnu odpoveď, hoci podľa jeho názoru ide o otázku zásadného právneho významu.

45. Žalobca považoval skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ napadnutých rozhodnutí, v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože počas daňového konania boli zabezpečené a predkladané dôkazy o tom, že došlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré ďalej slúžilo žalobcovi na dosiahnutie zdaniteľných plnení v budúcnosti (právny vzťah s J.). Bolo preukázané, že dodanie tovaru žalobca využil pre svoje konkrétne zdaniteľné plnenia v budúcnosti prostredníctvom plnení pre konečného odberateľa, ktorých dôkazy sa správca dane nepokúsil ani len formálne zabezpečiť od nadobúdateľa podniku žalobcu.

46. Žalobca konštatoval, že v rámci plnenia svojich zákonných povinností predložil správcovi dane listinné dôkazy uvedené v protokole zo dňa 17.03.2017, ako napr. knihu vystavených faktúr za rok 2015, knihu prijatých faktúr za rok 2015, dodávateľské faktúry, kontrolné výkazy k DPH na rok 2015 ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 16.04.2015 uzavretú s J. a. s., dohodu o predaji a kúpe aktív s nadobúdateľom M. X. M. Z.. Správca dane počas daňového konania tendenčne spochybňoval konanie žalobcu a svoju pozornosť zameral na predaj časti podniku žalobcu nadobúdateľovi M. X. M. Z. a odôvodňovanie skutočnosti, ktoré predložená dohoda o predaji časti podniku žiadnym spôsobom nezbavuje žalobcu k plneniu jeho povinnosti v daňovom konaní. Namietal, že žalobca počas daňovej kontroly na ústnych pojednávaniach či v písomných vyjadreniach nikdy nevzniesol námietku a nedôvodil, že na základe dohody s M. X. M. Z.. došlo k prechodu daňovej povinnosti na tohto nadobúdateľa. Vytkol správcovi dane jeho pasívne konanie pri žiadosti zabezpečiť alebo aspoň vyvinúť snahu o zabezpečenie listinných dôkazov od nadobúdateľa podniku M. X. M. Z.. S ohľadom na dojednania uvedené v obsahu dohody je pre žalobcu nepochopiteľné, že namiesto plnenia povinnosti správcu dane správne zistiť daň, odvracia pozornosť od svojho nekonania pri žiadostiach žalobcu na zabezpečenie listinných dôkazov o zdaniteľných plneniach a upriamoval pozornosť na právny a skutkový stav, ktorý nebol sporný.

47. Žalobca konštatoval, že v rámci daňovej kontroly vykonanej správcom dane poskytol správcovi dane súčinnosť v rozsahu, v akom správca dane požadoval a predkladal všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré mali vzťah k predmetu daňovej kontroly. Napriek uvedenému správca dane právo na odpočítanie dane ako odôvodnený neuznal z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane na vstupe a to len vo vzťahu k použiteľnosti tohto zdaniteľného plnenia pre zdaniteľné plnenie žalobcu. Správca dane ani takto dodané zdaniteľné plnenie platiteľom X. R.., na podklade predložených dôkazov nepovažoval za dostačujúce napriek podrobným skutkovým tvrdeniam žalobcu k rozhodujúcim skutočnostiam charakterizujúcich okolnosti dodania každého zdaniteľného plnenia a doplňujúcich vysvetlení žalobcu vo vzťahu k ich použiteľnosti pre zdaniteľné plnenia žalobcu v postavení platiteľa v budúcnosti. Správca dane sa objektívne nezaoberal touto skutočnosťou a len formálnym spôsobom nenamietal právny vzťah s konečným užívateľom spoločnosťou J., a.s. bez skúmania obsahovej stránky prípadných výhod, ktoré z tohto mohli pre žalobcu vyplynúť. Týmto postupom správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

48. Žalobca bol toho názoru, že priebeh daňovej kontroly vyrubovacieho konania ako aj závery, ktoré zo zistených skutočností správca dane odvodzuje, zhrnuté v napadnutých rozhodnutiach, sú dôkazom o tom, že správca dane sa okrem iného zameral na zisťovanie skutočností, ktoré s predmetom kontroly nesúvisia alebo s ním súvisia len okrajovo a neboli sporné (napr. analýza predaja časti podniku). Správca dane nezisťoval skutočnosti, ktoré zisťoval mal, prípadne si neoveroval informácie, ktoré si overovať mohol (napr. evidenciu prijatého tovaru), nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhoval, a ktoré majú kľúčový význam pre posúdenie ekonomickej podstaty a hlavného účelu posudzovaných transakcií, ani riadne neodôvodnil, prečo takéto dôkazy neboli vykonané.

49. Žalobca namietal, že samotné rozhodnutia nespĺňajú obsahové náležitosti ustanovené Daňovým poriadkom § 63 ods. 5 Daňového poriadku čo do ich odôvodnenia.

50. Žalobca namietal procesné pochybenie správcu dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pretože mu uprel právo dohodnúť správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Neumožnil mu dohodnúť termín prerokovania, ale svojvoľne a direktívne určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov, pričom tomuto procesnému úkonu nepredchádzala žiadna dohoda alebo pokus o dohodu so žalobcom.

51. Uviedol, že samotné vyrubovacie konanie začalo dňa 29.03.2017, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca vo vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy a správca dane už nevykonával žiadne dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Z postupu správcu dane je zvláštne, prečo pri takomto konštatovaní nevydal rozhodnutie hneď ako to bolo možné, ale rozhodnutie vydal až po roku úplnej nečinnosti, čo je v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

52. Žalobca považuje za zmätočné rozhodnutia v tom, že z odôvodnení nie je zrejmé, na základe akých podkladov a skutočností boli vydané. Poukázal na nesprávne označenie čísla protokolu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane ako aj nepresne označenie dátumu začatia vyrubovacieho konania.

53. Žalobca namietal, že v napadnutých rozhodnutiach správca dane uvádza skutočnosti, ktoré neboli zistené ani počas výkonu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania a nemajú žiadnu súvis s daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním, ktorých výsledkom sú ním napadnuté rozhodnutia. Správca dane poukazuje na fakt, že zisťoval skutočnosti zo spisu iného daňového subjektu, avšak neuviedol, akým spôsobom tieto skutočnosti zisťoval, akých konkrétnych skutočností sa týkali, a či o tomto úkone vyhotovil nejaký písomný dokument. Rovnako správca dane poukazuje na vykonané miestne zisťovania, avšak neuvádza kedy a u koho boli konkrétne vykonané. Tvrdené skutočnosti správcom dane sú všeobecné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Súčasne správca dane uvádza predvolania svedkov, avšak neuvádza, akých konkrétnych svedkov sa to týkalo, kto sa ich zúčastnil a s akým výsledkom. Správca dane poukazuje aj na kontrolné výkazy za jednotlivé zdaňovacie obdobia, avšak neuvádza, ako konkrétne využil tieto kontrolné výkazy, akým spôsobom ich nadobudol, a aké konkrétne údaje využil. Správca dane teda neuvádza, ktoré konkrétne zistenia ho viedli k svojmu záveru, ktoré konkrétne dôkazy a ani to, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, či spochybnil uplatnené odpočítanie dane z dôvodu spochybnenia existencie samotného tovaru alebo z dôvodu spochybnenia konkrétneho dodávateľa. Správca dane odmietol ním navrhnuté preverovanie, ktoré by jednoznačne potvrdilo, že spochybnené zdaniteľné obchody sa uskutočnili presne tak, ako sú zachytené v daňovom priznaní v DPH v príslušnom kontrolnom výkaze.

54. Žalobca argumentoval, že v prípade, ak kontrolovaný platiteľ preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich účasť na daňovom podvode alebo zneužití práva. Jedine tento dôvod v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ prelamuje zásadu neutrality dane. V daňovom konaní bolo preukázané, že dodanie zdaniteľných plnení preukázal jemu dostupnými dokladmi, ktoré mal možnosť správcovi dane predložiť a splnil si tak svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane v daňovom konaní požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, ktoré nemal k dispozícii, a ktoré vyplývajú z účtovnej a inej evidencie vedenej na strane nadobúdateľa podniku žalobcu, pričom ani sa len nepokúsil vyvinúť snahu o ich zabezpečenie. Vyžadovanie splnenia povinnosti, ktoré objektívne nemal ako preukázať, je podľa jeho názoru neprípustným prenosom dôkazného bremena zo strany správcu dane. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 15.03.2011. Správca dane v danom prípade podľa žalobcu vychádzal z nesprávnej aplikácie ustanovenia Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena daňového subjektu, ktoré nie je absolútne. Žalobca je toho názoru, že preukázal vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa a . Všetky zákonné podmienky boli kumulatívne splnené, preto postup správcu dane považuje za nezákonný, pretože formálna stránka uzavretých obchodov bola objektivizovaná reálnym dodaním tovaru, t. j. obsahovou stránkou vykonaným dokazovaním, ktoré správca dane bez vecného základu a neprípustným spôsobom prenesenia dôkazného bremena neuznal a navyše konal jednostranne a jednosmerne na ujmu jeho práv a právom chránených záujmov. Žiadal,

aby správny súd rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

IV.

55. K žalobám sa vyjadril žalovaný písomnými podaniami zo dňa 08.07.2019, v ktorom uviedol, že podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutých rozhodnutiach, pridržiava sa dôvodov v nich uvedených, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Rovnako ako v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v žalobách, nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej a navrhol správnemu súdu žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

56. Správny súd doručil vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 08.07.2019 právnemu zástupcovi žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia. Právny zástupca žalobcu žiadosťou doručenou správnemu súdu dňa 11.02.2020 požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia na 30 dní od doručenia uznesenia. Správny súd vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu a predĺžil lehotu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe do 06.03.2020. Žalobca však toto svoje právo nevyužil a k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadril.

V.

57. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

58. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

59. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

60. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

61. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

62. Predmetom preskúmania v tomto konaní sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.11.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) zo dňa 11.06.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorými správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.686,88 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, v sume 644,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 a v sume 16.113,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015.

63. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vypočul na nariadenom pojednávaní žalobcu a jeho právneho zástupcu a dospel k názoru, že žaloby žalobcu nie sú dôvodné.

64. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.06.2020. Súhlasil s pojednávaním vo veci aj v jeho neprítomnosti.

65. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXX/XXXX zo dňa 24.03.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 28.03.2017. V zdaňovacom období február 2015, september 2015 a november 2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa X. R.., so sídlom F. XXXX, V., za dodanie tovaru - váha CM700, vážiacia plošinka DIGI S-WP 15 kg, priebežná váha HI700long I/F&SC 6 kg L-R a zariadenie na domačkávanie etikiet RSZ 200 x 2. Správca dane právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia žalobcovi neuznal a to z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadny z dôkazov, ktorým by objektívne preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane a svojim postupom porušil ustanovenie a v nadväznosti na ustanovenie .

66. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho zistenia dane podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku, nerešpektuje práva žalobcu, nesprávne právne vec posúdil, aplikoval nesprávnu právnu normu, rozhodnutie je nepreskúmateľné a podstatným spôsobom došlo k porušeniu ustanovení Daňového poriadku.

67. Ako podstatné porušenie ustanovení Daňového poriadku žalobca vyhodnotil, že rozhodnutia správcu dane sú nulitným správnym aktom podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, pretože ich vydal miestne nepríslušný správca dane, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalobca má bydlisko v rámci okresu A. spadajúcej do miestnej príslušnosti Daňového úradu V., prípadne pobočka G. nad Y.. Túto námietku správny súd posúdil ako nedôvodnú.

68. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

69. Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

70. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

71. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

72. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že výkon daňovej kontroly vykonávali poverení zamestnanci Daňového úradu Prešov, pobočka J., na základe udeleného Poverenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.02.2016. Žalobca v celom daňovom konaní nenamietal, že daňová kontrola je vykonávaná miestne nepríslušným správcom dane. Postup správcom dane bol v danom prípade plne v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý umožňuje vykonávať daňovú kontrolu aj správcom dane u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. Žalobca argumentoval ustanovením § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, avšak skutočnosti, ktoré uvádza, ako dôvod nulity rozhodnutí správcu dane, sa na toto ustanovenie nevzťahujú. Z citovaného ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku nesporne vyplýva, že nulitným rozhodnutím je také rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; to neplatí pre prípad miestne nepríslušného správcu dane (iba ak ide o obec ako správcu dane). Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný daňový úrad, čo v danom prípade je aj Daňový úrad Prešov.

73. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane porušil ustanovenie § 68 v spojení s § 46 ods. 1 Daňového poriadku tým, že na základe jedného protokolu o vykonaní daňovej kontroly vydal 7 rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ je výsledkom daňovej kontroly jeden protokol, ktorý sa vzťahuje na všetky daňovou kontrolou zistené porušenia, správca dane má konanie ukončiť jedným rozhodnutím.

74. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určuje lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonávanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

75. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku prvá a druhá veta zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.

76. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu (prvá veta).

77. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve, v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

78. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa §19 a to aj opakovane. V tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

79. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty u žalobcu bola zameraná na preverenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 a január až december 2015.

80. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že žalobca bol v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, t. j. zdaňovacím obdobím bol u neho kalendárny mesiac a za jednotlivé zdaňovacie obdobia bol povinný podávať aj podával mesačné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty.

81. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

82. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

83. Podľa do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ, okrem platiteľa registrovaného podľa alebo , ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa , ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa alebo , dodal tovar podľa alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

84. Správny súd poukazujúc na vyššie citované ustanovenia a Daňového poriadku konštatuje, že žalobca interpretuje ustanovenie Daňového poriadku izolovane, bez zohľadňovania ďalších citovaných ustanovení Daňového poriadku a . Správny súd je toho názoru, že v prípade, ak správca dane vykonal jednu daňovú kontrolu za niekoľko zdaňovacích období a vydal viaceré rozhodnutia za každé zdaňovacie obdobie zvlášť, nepostupoval v rozpore s ustanovením Daňového poriadku, rovnako nie je v rozpore s Daňovým poriadkom, ak správca dane v napadnutých rozhodnutiach ako podklad použil protokol z daňovej kontroly zahŕňajúci viaceré zdaňovacie obdobia a na základe tohto protokolu začal jedno vyrubovacie konanie. S touto námietku žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vysporiadal.

85. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné z dôvodu, že správca dane požadoval od neho predložiť listinné dôkazy a skutočnosti, ohľadom ktorých u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie týkajúcej sa čiastočne podniku žalobcu predaného novému nadobúdateľovi, na ktorého skutočnosti žalobca nemá žiadny dosah, a teda požadoval splnenie povinnosti, ktoré je preňho objektívne nesplniteľné.

86. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenie, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjekt, poskytnúť výpisy alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti a k výstupným dátam z týchto softvérov.

87. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca predložil k daňovej kontrole dňa 12.05.2016 za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015 iba časť dokladov (dodávateľské faktúry za rok 2015, čiastočne účtovníctvo za rok 2015, kniha prijatých faktúr, kniha vydaných faktúr, peňažný denník), pričom nepredloženie zostávajúcich dokladov v rámci daňovej kontroly odôvodnil tým, že predal svoj podnik a pri predaji odovzdal kupujúcemu všetky doklady za obdobie svoje podnikateľskej činnosti od roku 2007 do konca roka 2015. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil dôkaz Dohodu o predaji a kúpe aktív spoločnosti Z. U. zo dňa 01.12.2015, podpísanú dňa 06.04.2016, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim V. H., L. XXX, a kupujúcim M. W. M. Z.. (bez uvedenia IČO), X. T. XXXXX, N., za kúpnu cenu v sume 1.000 eur.

88. Podľa § 55 ods. 15 Daňového poriadku dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú

pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov správca dane opodstatnene požadoval a vyzýval žalobcu výzvami zo dňa 14.09.2016 (č. XXXXXXXXX/XXXX) a dňa 07.11.2016 (č. XXXXXXXXX/XXXX) na predloženie dokladov, a teda splnenie si povinnosti žalobcu podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku.

89. Žalovanému a rovnako aj správnemu súdu neušlo pozornosti, že žalobca listom zo dňa 29.11.2016, ktorou reagoval na výzvu správcu dane zo dňa 07.11.2016, uviedol, že súčasťou Dohody o predaji a kúpe aktív zo dňa 01.12.2016 bolo aj odovzdanie všetkých daňových a účtovných dokladov, zmlúv a iných listín kupujúcemu, o čom bol spísaný preberací protokol dňa 10.04.2016. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že daňová kontrola, resp. oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 04.03.2016 a na základe jeho žiadosti zo dňa 08.03.2016 bol zmenený termín začatia daňovej kontroly na 12.04.2016, t. j. v čase, kedy mu bolo oznámené začatie daňovej kontroly, musel mať k dispozícii všetky doklady potrebné pre jej vykonávanie a aj napriek tomu tieto odovzdal kupujúcemu dňa 10.04.2016 a správcovi dane neposkytol potrebnú súčinnosť. Správny súd rovnako ako aj žalovaný považuje toto konanie žalobcu za účelové. Neopodstatnená je v tomto smere aj námietka žalobcu, ktorý vytýka správcovi dane, že sa nepokúsil zabezpečiť účtovné doklady od nadobúdateľa spoločnosti M. W. M. Z.., pretože z ustanovenia § 45 ods. 2 Daňového poriadku táto povinnosť je jednoznačne daná daňovému subjektu nie správcovi dane.

90. Za nedôvodné považuje správny súd námietky žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné a v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním, že počas daňového konania predložil všetky dôkazy o tom, že došlo k zdaniteľnému plneniu vo vzťahu k J., a. s., a teda predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, že správca dane sa nezaoberal skúmaním použiteľnosti zdaniteľného plnenia a nedbal na zachovanie jeho práv a právom chránených záujmov.

91. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

92. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré používa na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

93. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

94. Podľa prvá veta platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).

95. Účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

96. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

97. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

98. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

99. Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy.

100. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

101. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

102. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

103. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

104. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

105. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

106. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

107. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

108. Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

109. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V danom prípade nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto je aj na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávajúcim, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: ).

110. Správny súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, september a november 2015 predložil iba časť dokladov a na výzvy správcu dane na predloženie ďalších dokladov a dôkazov na preukázanie uplatnenia svojho nároku žalobca žiadne ďalšie dôkazy nepredložil. Vo vzťahu k dodávateľovi X. R., žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane uviedol k realizácii tohto obchodu, že bol oslovený p. L., vedúcim technického oddelenia v J., a.s. Žalobca oslovil p. H. F., konateľa spoločnosti X. R., pričom vzájomná komunikácia prebiehala telefonicky alebo osobne. Zariadenia boli objednávané v priebehu roka 2015, na ktoré dni si nespomenie. Za žalobcu prevzal zariadenie jeho zamestnanec, ale nespomína si na jeho meno. Na preberacom protokole je však určite uvedené (žalobca preberací protokol nepredložil). Či bol tovar - zariadenie dodané priamo výrobcom alebo zástupcom, si nevedel spomenúť. Tovar alebo zariadenie bolo inštalované na konečnom mieste prevádzky v J.., počas roku 2015. V tom istom období bolo asi aj zaradené do užívania. Zaškolenie personálu nebolo súčasťou dodávky, pretože nebolo potrebné z dôvodu, že išlo nie o technicky náročnú obsluhu samotného zariadenia. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky subdodávateľom, výrobné čísla boli uvedené na dodávateľských faktúrach. Nevedel odpovedať, či na zariadeniach boli vykonávané záručné a pozáručné opravy odo dňa dodania a inštalácie na konečné miesto prevádzky J.. Nevedel povedať, kedy, kým a či vôbec boli vykonané pozáručné opravy, nemal vedomosť, kde sa predmetný tovar - zariadenie momentálne nachádza, či po jeho dodaní spoločnosti J.., uskutočnila nejaké ďalšie operácie. Správny súd sa stotožňuje v danom prípade s tvrdením žalovaného, že takéto vyjadrenie žalobcu nie je relevantným dôkazom vzhľadom k jeho neurčitým vyjadreniam a nepreukazuje reálne prijatie a použitie deklarovaného zdaniteľného obchodu žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca teda nepreukázal, že tovar nadobudol tak, ako je to uvedené v dodávateľských faktúrach od dodávateľa X., čím porušil ustanovenie a v spojení s . Podľa ustanovenia každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

111. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú sú skutočne realizovanými plneniami. Žalobca v danom prípade neuniesol toto dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.

112. Správny súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane neprihliada na jeho práva a právom chránené záujmy v rámci daňovej kontroly, uvádza, že táto námietka je neopodstatnená a nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a prebiehajúcej daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že správca dane dňa 24.02.2017 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom oboznámil žalobcu, že sa uskutoční ústne pojednávanie vo veci oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január až november 2015. Žalobca dňa 14.03.2017 na základe tohto oznámenia doručil správcovi dane list, v ktorom sa vyjadril, že si neuplatní nárok podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyjadrovať sa k priebehu výkonu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, teda sám sa vzdal svojho práva vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, ktoré správca dane zaobstaral v rámci daňovej kontroly.

113. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 18.10.2007, podľa ktorého ústavný súd vyslovil názor, že ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa, nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

114. V tomto smere považuje správny súd za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že zo strany správcu dane bol porušený , pretože mu uprel právo dohodnúť so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených v súlade s Daňového poriadku.

115. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane zaslal dňa 04.05.2018 splnomocnenému zástupcovi žalobcu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku list č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2018, v ktorom mu oznámil určenie dňa prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní na deň 29.05.2018, žalobca ani jeho splnomocnený zástupca na tento list správcu dane žiadnym spôsobom nereagoval, neoznámil mu ani telefonicky alebo písomne, že sa v uvedený deň nemôže zúčastniť prerokovania a nedohodol si so správcom dane iný termín. Dňa 29.05.2018 sa nedostavil pred správcu dane za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní, ani sa žiadnym spôsobom neospravedlnil z neúčasti na tomto konaní. Na základe toho správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018, v ktorom opísal zistené skutočnosti a označil tento úradný záznam za poslednú písomnosť spísanú vo vyrubovacom konaní. Správny súd mal teda za preukázané, že žalobca bol v danom prípade pasívny a nevyužil svoje práva, ktoré mu správca dane zákonným spôsobom poskytol.

116. Žalobca argumentoval v žalobných námietkach, že v prípade preukazovania účasti na daňovom podvode alebo možnom zneužití práva je v zmysle judikatúry najvyššieho súdu dôkazné bremeno len na správcovi dane. Túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú, pretože z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, žeby správca dane a žalovaný konštatovali, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky preukazujúce účasť žalobcu na daňovom podvode alebo zneužití práva.

117. Žalobca vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 15.03.2011, v ktorom judikoval, že je neprípustné, aby správca dane prenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt v prípade, ak tento preukázal dodanie zdaniteľného plnenia od iného platcu a to nielen samotnými faktúrami. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že tento názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol prekonaný ďalšou judikatúrnou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to napr. rozsudkami sp. zn.: , , , ako aj rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky . Správny súd však aj zdôrazňuje, že žalobca dodanie zdaniteľného plnenia od iného platcu nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi v priebehu daňovej kontroly okrem faktúry.

118. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, t. j. okrem faktúry nepredložil žiadne dôkazy reálne preukazujúce fakturované dodávky tovaru, tým nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie odpočítania dane v zmysle .

119. Pokiaľ žalobca poukazoval na vady v napadnutom rozhodnutí správcu dane, ktoré spočívali v nesprávnom označení protokolu o vykonaní z daňovej kontroly alebo k nesprávnym dátumom začatia vyrubovacieho konania, správny súd konštatuje, že takéto vady v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno považovať za vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia.

120. Podľa § 63 ods. 12 Daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Z citovaného ustanovenia je teda nepochybné, že chyby v písaní alebo chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti

je možné opraviť kedykoľvek aj po právoplatnosti rozhodnutia daňového orgánu, a teda nemôžu byť spôsobilé vyvolať nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

121. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvňuje hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

122. Správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti aj čo do ich odôvodnenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie daňových orgánov, ako sa vysporiadal žalovaný s námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

123. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu uvedeným v žalobe správny súd uvádza, že podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ani Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorí z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Aj Európsky súd pre ľudské práva napríklad v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruis vs. Španielsko konštatoval, že podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že sa treba vysporiadať s každým argumentom. Táto skutočnosť sa dotýka aj rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil také právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá aby mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

124. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žaloby žalobcu podľa ako nedôvodné zamietol.

125. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 24.06.2020 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal podľa prerušiť toto konanie z dôvodu, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom svedčia o spáchaní podvodu a vykonaní určitej trestnej činnosti, žalobca sa rozhodol podať trestné oznámenie, a preto do doby, kým sa o trestnej veci nerozhodne, považuje za dôvodné konanie prerušiť. Predložil písomné vyhotovenie trestného oznámenia, ktoré mieni podať.

126. Podľa správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

127. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa zamietol z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky pre prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia . Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. ustanovení preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (prvá veta). V zásade nemá správny súd v rámci dokazovania nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ). Skutočnosti uvádzané žalobcom na nariadenom pojednávaní neboli uvádzané v konaní pred orgánom verejnej správy - správcom dane a žalovaným a neboli žalobcom namietané a uvádzané v žalobe. Tvrdenie žalobcu, že bol voči jeho osobe spáchaný podvod zo strany tretích osôb a mierni podať trestné oznámenie, nie je preto pre správny súd takou skutočnosťou, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci, a pre ktorú by mal konane prerušiť.

128. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal a vo vzťahu k žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nezistil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedené v .

129. Senát správneho súdu toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.