Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-17-2024.pdf
PDF · 139.63 KB
Case nature
Subarea
36Cb/17/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C.. D. XXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Kristína Jošthová, advokátka, Školská 693/31, 010 04 Žilina, IČO 42 214 963, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX a 2/ RJ Slovensko, s.r.o. so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 50 901 362, o určenie, že žalobca je spoločníkom žalovaného 2/ a iné, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 sa v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v žalobe proti žalovaným 1/, 2/ domáhal určenia, že je spoločníkom žalovaného 2/ s veľkosťou obchodného podielu v spoločnosti vo výške 50% (4 500,- €). Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej 1/ sumu 1,- € a žalovaných 1/, 2/ zaviazal na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že bol spoločníkom a konateľom žalovaného 2/ do 16.09.2022. V tento deň bola medzi žalobcom a žalovanou 1/ uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovanú 1/. V zmysle bodu 1.2 zmluvy, predmetom prevodu bol obchodný podiel žalobcu vo výške 4 500,- €, predstavujúci 50% z celkovej výšky obchodného podielu. V zmysle bodu 1.3 zmluvy bola v zmluve dojednaná odplata za prevod obchodného podielu vo výške 1,- €. Overenie podpisu žalobcu sa uskutočnilo 23.09.2022 a žalovanej 1/ dňa 26.09.2022. Žalovaný 2/ v roku 2022, podľa finstat.sk, mal zisk 14 174,- € a tržby vo výške 143 266,- €. Celkové výnosy dosiahol v roku 2022 vo výške 743 501,- €. V čase prevodu obchodného podielu zo žalobcu na žalovanú 1/, mal žalovaný 2/ na účte cca 700 000,- €. Žalobca považoval zmluvu o prevode obchodného podielu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1, § 39, 39a Obč. zák. z nasledovných dôvodov: Žalobca podpísal uvedenú zmluvu pod nátlakom osoby blízkej, jeho otca, p. H., s ktorým podnikal aj v iných spoločnostiach, avšak táto osoba bola právoplatne odsúdená za trestný čin, začo mu bol uložený trest zákazu vykonávať podnikateľskú činnosť, čiže žalobcu využíval ako konateľa, aby mohol vykonávať na uvedenú spoločnosť podnikateľskú činnosť. Nakoľko táto osoba vykonávala činnosť bez vedomia žalobcu, žalobca chcel spoluprácu s jeho osobou ukončiť v januári 2022, nakoľko zistil, že p. H. vykonával na uvedenú spoločnosť také obchody, ktoré viedli k početným daňovým kontrolám, pre podozrenia z krátenia a neodvedenia dane. Na základe toho dochádzalo medzi žalobcom a p. H. k sporom, najmä ohľadne vysvetlenia vykonaných obchodov na danú spoločnosť. Množstvo daňových kontrol stále rástlo a p. H. svoje podnikateľské aktivity na danú spoločnosť nevedel logicky vysvetliť. Predpokladom daňových kontrol bolo dovyrubenie dane, ktoré mala spoločnosť doplatiť, v tom čase sa p. H. od žalobcu ako konateľa spoločnosti dožadoval, aby predal celý svoj majetok (rodinný dom, auto, firmu Bonabeef) na to, aby mohol financie použiť na zaplatenie údajných strát v spoločnosti RJ Slovensko, s čím žalobca absolútne nesúhlasil. Z dôvodu podozrenia z daňových podvodov žalobca nechcel ďalej s p. H. spolupracovať, a chcel aby prestal vykonávať pre spoločnosť akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla spoločnosti spôsobiť ešte vyššiu škodu. Okrem uvedeného p. H. bez vedomia žalobcu vykonával obchody aj na jeho inú spoločnosť Bonabeef, registrovanú v ČR. Od tohto momentu začal p. H. žalobcu zastrašovať a vydierať ho, že ak na žalovanú
1/, jeho partnerku F. G., neprepíše svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného 2/, resp. ak mu nedá peniaze získané predajom jeho majetku, tak ho dá zavrieť do basy z dôvodu prebiehajúcich daňových kontrol na uvedenej spoločnosti. S uvedeným žalobca nesúhlasil, považoval toto konanie za protiprávne, a chcel uvedené vyriešiť v zmysle zákona. V priebehu niekoľkých mesiacoch sa stretli v reštaurácii Kuria v obci Beckov, kde opätovne p. H. požadoval pod nátlakom a vyhrážaním prepis jeho obchodného podielu, že len v tom prípade prestane participovať na podnikateľských aktivitách spoločnosti žalobcu BONABEEF CZ s.r.o., a to bez vedomia žalobcu vystavovať fiktívne faktúry, čím dochádzalo k znižovaniu dane z príjmu na ostatných firmách p. H.. Tento nátlak na prepis obchodného podielu sa zvyšoval, nakoľko sa počet daňových kontrol zvyšoval, a žalobca o vykonaných obchodoch nemal žiadnu vedomosť a nemal nad nimi kontrolu. I. H. požadoval prepis obchodného podielu na svoju partnerku (resp. bieleho koňa) F. G. (žalovanú 1/) a žiadal, aby žalobca podpísal zmenky v hodnote 400 000,- € a 25 000,- € znejúce na veriteľa I. J., ktorý mal tieto peniaze požičať práve p. H., ktorý však ani v jednej firme reálne figurovať nemohol, nakoľko mal zákaz podnikateľskej činnosti. Tieto peniaze neboli nikdy fakticky žalobcovi vyplatené alebo boli odovzdané priamo p. H.. Toto malo byť použité na to, aby prevod sa uskutočnil bezodplatne, resp. za minimálnu cenu, pretože žalobca pod nátlakom prevzal záväzok na seba. Uvedené zmenky mali byť záruka, že žalobca nakoniec uvedený obchodný podiel prepíše. V tomto čase sa nátlak a vyhrážanie zo strany p. H. zvyšovali, vyhrážal sa, že žalobca pôjde do väzby z dôvodu daňových kontrol, nakoľko mal mať známych na vplyvných miestach, najmä v radoch policajtov, ktorí zariadia, že bude žalobca trestne stíhaný, čo sa nakoniec aj podarilo. Vyhrážky formuloval aj tak, že ak podiel neprepíše, tak mu zoberie všetok majetok, kým bude vo väzbe, že bude musieť všetky záväzky firmy, ktoré on nabral na spoločnosť splácať, pričom uvedené vedel zrealizovať prostredníctvom svojich účtovníčok, ktoré sa riadili jeho pokynmi. Pod týmto tlakom vyhrážok, že žalobca bude musieť všetky záväzky spoločnosti nútený platiť veriteľovi, pod tlakom vyhrážky väzby, žalobca nakoniec podľahol, a pod zámienkou, že bude z uvedeného vynechaný, pristúpil k podpísaniu dohody o prevode obchodného podielu na F. G. (žalovanú 1/). Žalobca veril, že p. H. ako jeho otec dodrží svoje slovo a záväzky, ktoré prevzal od I. J. na seba z titulu zmlúv o pôžičke žalobca pre záujmy spoločnosti, preberie a bude ich splácať spoločnosť RJ Slovensko, a on vyjde s čistým štítom. Podľa informácii od I. J., p. H. nedodržal slovo, a zapožičané finančné prostriedky na seba, resp. na spoločnosť žalovaného 2/ po prevode obchodného podielu, neprevzal a nevrátil mu ich. Po prevode obchodného podielu p. H. so žalobcom prestal komunikovať a žalobca na svoju ochranu zrušil disponibilný prístup p. H. k účtom v spoločnosti Bonabeef cz. Toto sa však p. H. nepáčilo, kedy poslal za žalobcom I. J., ktorý sprostredkoval telefónny hovor, v ktorom sa žalobcovi p. H. vyhrážal, že ak neodblokuje účty firmy Bonabeef cz, tak zariadi jeho vzatie do väzby. Kvôli neustálym vyhrážkam, ktoré nasledovali aj po prepise obchodného podielu, mal žalobca obavy o svoje zdravie, ako aj život, nakoľko vzatie do väzby nie je zanedbateľný zásah do osobnej slobody, čo má vplyv aj na podnikateľskú aktivitu. Toto odôvodnil tým, že má svojho človeka v NAKA, a vie zariadiť, aby ho vzali do väzby hneď ako vydá pokyn. Tieto vyhrážky žalobca bral vážne a radšej sa p. H. podrobil, aby sa vyhol možnosti skončiť bezdôvodne vo väzbe. Osoba p. H. je orgánom činným v trestnom konaní, či policajtom, resp. prokurátorom veľmi známa v rôznych kauzách, jedná sa o osobu prepojenú z podsvetím, rovnako s ľuďmi na vplyvných postoch, či v radoch policajtov, v NAKA, ako aj na súde. Tieto osoby p. H. upláca, aby pre neho robili. Pod tlakom vyhrážok a obavy o svoj život a zdravie, s vedomím, že sa jedná o človeka spojeného s podsvetím a obklopeným vplyvnými ľuďmi, žalobca opätovne ustúpil a účty mu odblokoval, kedy následne p. H. všetky peniaze, ktoré sa nachádzali na účtoch žalobcu, previedol na K. A. a L. I. s poznámkou „úhrady“. Čo však nezodpovedalo realite, nakoľko v tom čase žalobca nekomunikoval ani z jednou z uvedených osôb. Tieto osoby sú, podľa názoru žalobcu, bielymi koňmi p. H., na ktoré vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za úplatu, resp. pod hrozbami likvidácie. Z uvedeného vyplýva, že konanie ktoré predchádzalo, ale aj konanie, ktoré nasledovalo po prevode obchodného podielu, nie je v súlade so zákonom, naplňuje znaky trestného činu hrubého nátlaku, resp. vydieranie, a z tohto dôvodu nemôže byť platným právnym úkonom, nakoľko v prípade, že by nerobila osoba p. H. na žalobcu nátlak, ten by svoj obchodný podiel nepreviedol, a už vôbec nie za 1 euro, keď hodnota spoločnosti bola niekoľko stotisíckrát vyššia. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2022: „Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne.) U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.“ Zo skutočností uvedených v žalobe jednoznačne vyplýva, že zmluva o prevode obchodného podielu bola zo strany žalobcu podpísaná pod nátlakom, za existencie nevýhodných podmienok, kedy sa nemohol slobodne rozhodnúť, či skutočne dohodu podpíše a za akú cenu by
eventuálne, kedy sa nemohol slobodne rozhodnúť, previedol svoj obchodný podiel, ktorý v tomto prípade previedol za 1,- €, hoci zisk spoločnosti v roku 2022 predstavoval sumu cca 14 tis. a výnosy vo výške 743 501,- €, pričom na účtoch ku dňu prevodu bolo cca 700 000,- €. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastretiu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka,) napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný ( § 39 Občianskeho zákonníka).“ Podľa rozhodnutia NS SR č. 3Cdo/144/2010, nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka.) Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti poukazoval žalobca na rozhodnutie OS ZA 17C/211/2012, KS ZA 6Co 344/2014 , podľa ktorých právny úkon nie je urobený slobodne a vážne (skutočne), vtedy ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré sa s takýmto prejavom spájajú. Nápadne nevýhodné podmienky predstavujú onen objektívny ukazovateľ, ktorý môže napríklad spočívať v tom, že zmluvná strana za poskytnutie plnenia dostane od druhej strany plnenie neprimerane nižšej hodnoty, pričom uvedené treba vždy posudzovať individuálne. Rovnako sa žalobca nachádzal v tiesni, pričom tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav (rozrušenie, obavy o svoju osobu), ktorý takým spôsobom a takou závažnosťou dolieha na osobu uzavierajúcu zmluvu, že ju to obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Táto tieseň bola žalovanou 1/ zneužitá, čo možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, a teda konečne dojednanie tak nízkej ceny možno vyhodnotiť v zmysle uvedeného judikátu ako rozporné s dobrými mravmi. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Súd je pri posudzovaní vážnosti vôle konajúcej osoby povinný prihliadať aj na ich správanie pred a po urobení napadnutého právneho úkonu. Vôľa, ktorá nie je vážna, nemôže byť základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje, nezaniká. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať, musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti, nakoľko verejný záujem prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili. Podľa názoru žalobcu, uvedená zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná aj s poukazom na § 39a Obč. zák., nakoľko sa jedná o úžernícku zmluvu, keď za prevod svojho obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/ dostal symbolické 1 euro. O neplatnosti „úžerníckych zmlúv“ pojednáva aj rozhodnutie NS ČR č. 30Cdo 4665/2009, ktorý ustálil, že zmluvy, ktorú uzavrie zmluvná strana koristne,
zneužívajúca ľahkomyseľnosti, tieseň, slabosť rozumu, neskúsenosť alebo vzrušenia mysli druhej zmluvnej strany, pričom dá sebe alebo tretej sebe za plnenie sľúbiť alebo poskytnúť plnenie vzájomné, ktoré majetková hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, sú v rozpore s dobrými mravmi absolútne neplatné podľa § 39 OZ. O úžernícke zmluvy ide vtedy ak konajúci z okolnosti prípadu vedel, alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá vyššie uvedenými okolnosťami, a túto okolnosť využil a nevyžaduje sa, aby jeho konanie bolo súčasne v trestnom konaní označené ako trestný čin. Podľa § 39a Obč. zák., neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Z opísaných skutočností, je zrejmé, že v tomto prípade sa jednalo tiež o úžeru, nakoľko v tomto prípade bola zneužitá tieseň žalobcu, keď voči nemu smerovali vyhrážky o tom, že ho dostanú do basy, a z obavy o svoj život zmluvu podpísal. Dobré mravy Najvyšší súd SR definoval ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Podľa českej ustálenej judikatúry, sú dobré mravy definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych, mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvojujú určitú nemennosťou vystihujú podstatné historické tendencie, sú oznamované rozhodujúcej časti spoločnosti a majú povahu základných noriem. Podľa rozhodnutia NS ČR 22Cdo 1993/2001 ustálil, že neplatne uzavreté zmluvy boli v prípade, ak niekto koristne z ľahkomyseľnosti, tiesne, slabosti rozumu, neskúsenosti alebo vzrušenia mysli niekoho iného dá sebe alebo tretej sebe za plnenie sľúbiť alebo poskytnúť plnenie vzájomné, ktorého majetková hodnota je v nepatrnom nepomere k hodnote plnenia. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že tento úkon zo strany žalobcu bol urobený pod tlakom vyhrážky a vydierania, že sa nejednalo o jeho slobodnú vôľu, nakoľko v prípade, že by jeho vôľa nebola nikým ovplyvnená, zmluvu by v takomto znení nepodpísal, resp. by ju nepodpísal vôbec. Dôkazom toho, že jeho slobodná vôľa bola značne ovplyvnená a zneužitá žalovanou 1/ a p. H., je aj dohoda o výške odplaty za prevod obchodného podielu, ktorá bola 1,- €, a to aj napriek tomu, že firma mala dobrý hospodársky výsledok, a že žalobca bol osobou, ktorá sa podieľala na tom, aby firma prosperovala. Je potrebné, aby sa súd ako s predbežnou otázkou vysporiadal s platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle vyššie uvedených skutočností a ustálil, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti žalovaného 2/zo dňa 16.09.2022, uzavretá medzi žalobcom ako prevádzajúcim a žalovanou 1/ ako nadobúdateľom, ktorou sa prevádzal obchodný podiel žalobcu v rozsahu 50% z celkovej výšky obchodného podielu, je absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodňoval tým, že bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie by ostalo neistým. Určenie neplatnosti právneho úkonu – dohody o prevode obchodného podielu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, a to tak, že sa s kladným rozhodnutím súdu stane opätovne spoločníkom dotknutej spoločnosti, ktorej sa prevod obchodného podielu týkal. Toto priaznivé ovplyvnenie spočíva v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému. Bez takého určenia, ostane spornosť, či je alebo nie je žalobca spoločníkom danej spoločnosti a či spoločníkom aj naďalej ostane žalovaná 1/.
2.1. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej 1/ ako konateľke a spoločníčke žalovaného 2/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, k.ú. M., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 37/34 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2, parc. č. 37/35 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, parc. č. 37/42 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. 37/34 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc. č. 37/35 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, parc. č. 38 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40m2, parc. č. 41/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1151 m2, parc. č. 43/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a stavba súp. č. 2411, postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 41/2. Zároveň sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej 1/ ako konateľke žalovaného 2/ zdržať sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/.
2.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 žalobca poukazoval na to, že podal žalobu o určenie, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného 2/ z titulu absolútne neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti žalovaného 2/, vo veľkosti 50%. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvu o prevode obchodného podielu považoval v celom rozsahu za absolútne neplatnú z dôvodu, že zmluva bola podpísaná pod nátlakom partnera žalovanej 1/ a žiadal konajúci súd, aby vydal rozhodnutie, že žalobca je spoločník spoločnosti žalovaného 2/ s veľkosťou obchodného podielu v spoločnosti vo
výške 50% (4 500,-€ ). Žalobca je povinný uhradiť žalovanej 1/ sumu 1,- € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaní 1/,2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia rozsahu 100%. Žalovaný 2/ je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území M., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemky reg. „C“ parc. č. 37/34 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2, parc. č. 37/35 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, parc. č. 37/42 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. 37/34 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc. č. 37/35 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, parc. č. 38 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40m2, parc. č. 41/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1151 m2, parc. č. 43/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a stavba súp. č. 2411, postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 41/2. Žalobca nahliadnutím do obchodného registra zistil, že žalovaná 1/ spoločne s osobou K. A. založili ďalšiu obchodnú spoločnosť pod obchodným menom Alder, s.r.o., so sídlom Račianska 88B, Bratislava – mestská časť Nové Mesto. Výška vkladu žalovanej 1/ je 50 %, pričom v mene spoločnosti konajú v podpisujú konatelia spoločne. Spoločnosť žalovaného 2/ vybudoval žalobca, keď počas jeho pôsobenia vo funkcii konateľa a spoločníka spoločnosti profitovala, dosahovala vysoký zisk, ako aj tržby, a rovnako nadobudla nehnuteľností v katastrálnom území M. na základe Kúpnej zmluvy pod V 2989/2019, V-6903/2019, V 628/2020, V- 626/2020, V 1677/2022, V 943/2022. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými nie sú priaznivé, skôr vyhrotené, z dôvodu, že žalobca po prevode obchodného podielu na žalovanú 1/ vypovedal na daňovom úrade v jeho neprospech, ale hlavne v neprospech partnera žalovaného 1/ p. H. pre podozrenie z trestného činu daňového podvodu, mal žalobca obavu, že bude chcieť žalovaná 1/ ako konateľka previesť všetok majetok spoločnosti žalovaného 2/ na novú spoločnosť Alder, s.r.o., prípadne na iný podnikateľský subjekt. V prípade, že by sa všetok majetok žalovaného 2/, resp. jeho časť previedla na novú spoločnosť, žalovaný 2/ by týmto značeným spôsobom ostal poškodený a znížila by sa jeho hospodárska hodnota. Za rok 2022 boli tržby 143 266,- €, zisk na hodnote 14 174,- € a hodnota hmotného majetku vo výške 879 391,- €. V prípade, že by súd dospel k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná a žalobe žalobcu by v celom rozsahu vyhovel, prevodom majetku, či hnuteľného alebo nehnuteľného vo vlastníctve žalovaného 2/ by žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti mal problém získať späť prevedený majetok, a musel by na súd podať ďalšie žaloby, čím by sa len zaťažovali súdy novými žalobami a zvyšovala by sa neúmerne hospodárnosť konania. Bez vyhovenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ostane majetok dotknutej spoločnosti, ktorej spoločníkom sa žalobca domáha byť, nechránený, čím môže dôjsť k absolútnemu „vytunelovaniu“ spoločnosti a zníženie jej hospodárskej hodnoty na nulu, pretože nebude mať žiadny nehnuteľný majetok, ani žiadne aktíva. Žalobca mal zato, že do právoplatného rozhodnutia súdu je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to tak, aby bolo zabránené žalovanou 1/ zamýšľaným prevodom nehnuteľného majetku spoločnosti žalovaného 2/ na iné subjekty. Žalobca mal zato, že samotná skutočnosť, že žalovaná 1/ si založila ďalšiu spoločnosť, predstavuje existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť hodnotu spoločnosti, ktorej spoločníkom sa žalobca domáhal byť z titulu absolútne neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu. S poukazom na uvedené, ako i právnu úpravu týkajúcu sa inštitútu neodkladného opatrenia, podľa názoru žalobcu, je tu dôvodne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, že by budúci prevod nehnuteľností, resp. iného hnuteľného majetku spoločnosti žalovaného 2/ na iné subjekty, mohol vytvoriť neodstrániteľný právny stav, ktorý nemá oporu v zákone, vyvolávajúci ďalšie súdne spory. Podľa názoru žalobcu tu existuje naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, a teda skutočná potreba navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorou sa vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie tejto akútnej situácie. Žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácií ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“ Taktiež podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2015: „ Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až
po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenie účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ Žalobca poukazoval na uznesenie NS SR č. 3 Cdo 149/2010 zo dňa 05.08.2010, v zmysle ktorého pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky skutočnosti, ktorú má súd zistené pred vydaným konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúc, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
3. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca listiny: výpis Alder, s.r.o., IČO 55 766 609 z obch. registra zo dňa 06.02.2024, výpis z LV č. XXXX, k.ú. M. zo dňa 05.02.2024, prehľad o spoločnosti žalovaného 2/ z portálu N., zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2022 uzatvorené medzi veriteľom I. J. a žalobcom ako dlžníkom, výpis žalovaného 2/ z obch. registra zo dňa 30.01.2024, úplný výpis BONABEEF CZ s.r.o., IČO 280 86 872 z obchodného registra, Zápisnica Daňového úradu Trenčín č. 100299320/2024 zo dňa 18.01.2024 o ústnom pojednávaní zo dňa 18.01.2024, s ktorými sa súd oboznámil.
4.1. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
4.4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4.5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
4.6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4.7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
4.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4.9. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
5. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/290/2016 zo dňa 16.11.2016) Súd poskytne zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem, ktorého danosť sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/5/2017 zo dňa 28.02.2017)
6. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Z uvedeného dôvodu súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval, okrem iného, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.
7. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
8.1. Žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že je spoločníkom žalovaného 2/. Opodstatnenosť žaloby vyvodzoval z neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou mal dňa 16.09.2022 previesť svoj obchodný podiel u žalovaného 2/ na žalovanú 1/ za cenu 1,- €. Žalobca však takúto zmluvu o prevode obchodného podielu v konaní nepredložil (ani so žalobou, ani s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia). Vzhľadom k tomu neosvedčil právny vzťah medzi ním a žalovanou 1/, keďže nebola osvedčená existencia uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, a v dôsledku toho ani žalobcom tvrdené dôvody jej neplatnosti. Podľa úplného výpisu žalovaného 2/ z obchodného registra, žalobca bol zapísaný ako spoločník žalovaného 2/ v období od 16.12.2017 do 20.08.2018 s výškou vkladu 9 000,- €, v období od 21.08.2018 do 26.09.2022 s výškou vkladu 4 500,- € a v období od 27.09.2022 do 02.11.2022 s výškou vkladu 4 500,- €. Žalovaná 1/ je spoločníčkou žalovaného 2/ od 03.11.2022. Z uvedeného vyplýva, že výpis žalovaného 2/ neosvedčuje existenciu, zmluvné strany a obsah zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú mal, podľa tvrdení žalobcu, uzatvoriť so žalovanou 1/ dňa 16.09.2022, a teda ani zmluvne dohodnutú cenu obchodného podielu žalobcu 1,- €. Zo zápisnice Daňového úradu Trenčín č. 100299320/2024 o ústnom pojednávaní zo dňa 18.01.2024 je zrejmé, že žalobca bol ako svedok vypočutý vo veci daňovej kontroly obchodnej spoločnosti Victori SK trans, s.r.o., Zlatovská 2194/35, Trenčín, IČO 48 223 107 ohľadom poskytnutia všeobecných údajov a údajov o obchodnej činnosti spoločnosti BONABEEFCZ, s.r.o., Roháčova 145/14, Žižkov, 130 00 Praha 3, ČR, IČ 280 86 872, ktorej bol konateľom. Uvedená zápisnica však taktiež neosvedčuje existenciu zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu u žalovaného 2/ na žalovanú 1/, ktorá mala byť uzatvorená 16.09.2022, nakoľko žalobca sa ako svedok nevyjadril k zmluvným stranám, dátumu uzatvorenia zmluvy, ani výške zmluvne dohodnutej ceny obchodného podielu.
8.2. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvu o prevode obchodného podielu u žalovaného 2/ mal dňa 16.09.2022 uzatvoriť so žalovanou 1/ pod nátlakom zo strany jeho otca, ktorého partnerkou je žalovaná 1/. Takéto tvrdenie o nátlaku však žalobca tiež v konaní neosvedčil. Podľa žalobcu mala byť dôkazom nátlaku zmluvne dohodnutá cena obchodného podielu 1,- €, ktorá však v spore osvedčená nebola, nakoľko nebola predložená, ani osvedčená zmluva o prevode obchodného podielu. Nátlak zo strany otca žalobcu pri prevode obchodného podielu neosvedčujú ani žalobcom predložené zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2022, z ktorých písomného vyhotovenia vyplýva, že ide o štandardné zmluvy o pôžičke, ktorých obsah sa súdu predbežne nejavil byť ničím výnimočný, a to ani v kontexte z predloženou zápisnicou Daňového úradu Trenčín o ústnom pojednávaní zo dňa 18.01.2024, podľa ktorej ich žalobca vo výpovedi nespomenul, ale tvrdil, že podpísal zmenky na sumu 400 000,- € a 25 000,- €. Zmenky, na ktoré sa žalobca odvolával aj v žalobe, taktiež v tomto spore nepredložil.
8.3. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola osvedčená existencia, zmluvné strany a obsah zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu u žalovaného 1/, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 1/ dňa 16.09.2022, ako ani zmluvne dohodnutá cena obchodného podielu žalobcu, ktorá mala byť (podľa neho) 1,- €, a teda ani žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, najmä nátlak zo strany jeho otca, mal súd zato, že v spore neboli doteraz osvedčené základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní práva a povinností žalobcu ako spoločníka žalovaného 2/, ktorému (spoločníkovi) mala byť prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana. Z uvedeného dôvodu, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. V tomto prípade však tak žalobca neurobil, keďže súdu nepredložil zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorú mal dňa 16.09.2022, podľa jeho tvrdenia, uzatvoriť so žalovanou 1/.
9. V časti, v ktorej sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 domáhal, aby bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, súd, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 05.02.2024 zamietol aj z toho (samostatného) dôvodu, že žalobca netvrdil, ani neosvedčil, že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia (v časti zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami) neobmedzia žalovaného 2/ neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, a tiež pri správe a údržbe predmetných nehnuteľností. V konaní nebol tvrdený, ani osvedčený dôvod, pre ktorý by žalovaný 2/ nemohol predmetné nehnuteľnosti užívať pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, alebo zabezpečovať ich správu a údržbu. V konaní nebolo osvedčené, že by zásah do práva žalovaného 2/ na podnikanie v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a do jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zákazom nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami bol primeraný ochrane žalobou uplatneného práva, a to naviac za situácie, keď nebol osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, z ktorého žalobca v žalobe vychádzal, teda neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a právne postavenie žalobcu ako spoločníka u žalovaného. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 2/, a teda žalovaná 1/, keďže ako fyzická osoba (konateľka a spoločníčka žalovaného 2/) nie je ich vlastníčkou, nemôže previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na inú osobu.
10. Podľa aktuálneho výpisu žalovaného 2/ z obchodného registra, žalovaný 2/ má dvoch konateľov, a to žalovanú 1/ a K. A., ktorí v mene spoločnosti konajú a podpisujú spoločne. Žalovaná 1/ ako konateľka žalovaného 2/ teda sama, bez druhého konateľa K. A., nemôže previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 2/, ani urobiť vo vzťahu k nim iné právne úkony. Aj z tohto dôvodu súd, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 v časti uloženia zákazu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami proti žalovanej 1/, keďže žalobca v tejto časti návrhu neosvedčil potrebu úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.
11. V zmysle § 328 ods. 1 CSP súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť zdržať sa prevodu obchodného podielu u žalovaného, tiež z toho (samostatného) dôvodu, že žalobca žiadal uložiť takúto povinnosť žalovanej 1/ ako konateľke žalovaného 2/ hoci ako konateľka obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným previesť nemôže. Podľa § 115 ods. 1 Obch. zák., ak spoločenská zmluva neurčuje inak, so súhlasom valného zhromaždenia môže zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka len spoločník, a to len obchodný podiel, ktorý mu patrí. Žalovaná 1/ ako konateľka žalovaného 2/ teda nie je v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pasívne vecne legitimovaná, keďže ako konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia previesť obchodný podiel, ktorí patrí niektorému zo spoločníkov žalovaného 2/. Súd podotýka, že žalovaný má dvoch spoločníkov, a to, okrem žalovanej 1/ aj K. A.. Obchodný podiel spoločníka K. A. žalovaná 1/ teda previesť nemôže aj z toho dôvodu, že jej nepatrí ani ako spoločníčke žalovaného 2/. Súd podotýka, že žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zákazu prevodu obchodného podielu u žalovaného 2/, to znamená aj obchodného podielu, ktorý patrí spoločníkovi K. A..
12. Záverom súd poukazuje na to, že žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti zdržať sa nakladania pozemkami reg. „C“ parc. č. 37/34 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 a parc. č. 37/35 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, ktoré mali byť evidované na LV č. XXXX, k.ú. M.. Na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. však takto identifikované pozemky evidované nie sú, a teda žalobca neosvedčil ich existenciu. Aj z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.02.2024 zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.