Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/58/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, IČO: 00 178 454, Bratislava, Rastislavova č. 914/3, zastúpený spoločnosťou JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., advokát, s. r. o., IČO: 51 853 281, Nitra, Fándlyho č. 7, za ktorú koná JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., proti žalovanému: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., IČO: 31 642 284, Bratislava, Panenská č. 33, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, Bratislava, Bajkalská č. 13, za ktorú koná JUDr. Marián Kurhajec, o zaplatenie sumy 28.691,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. februára 2020, č.k. -340, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. februára 2020, č.k. -340, vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.2.2020, č.k. -340, I. pokračoval v konaní; II. zastavil konanie; III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; IV. upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a.s., IČO: 36 631 124, Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu rozhodnutia vrátil žalobcovi sumu 1.703,79 € titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. Uznesenie vo výroku I., ktorým pokračoval v konaní odôvodnil ustanovením ; uznesenie vo výroku II. o zastavení konania odôvodnil ustanoveniami , , , a dôvodil tým, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pre predbežným prejednaním sporu a pojednávaním. Výrok III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % odôvodnil ustanoveniami , , dôvodiac tým, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, takže zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi sporových strán. Ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, prizná súd protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie, resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne

nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého v prípade zastavenia konania by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. Uviedol, že v danej veci zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keď žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby a preto má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia, samostatným rozhodnutím. Uznesenie vo výroku IV. o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a žalobcovi1 vrátil súdny poplatok krátený o 1 %.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zastavenie konania procesne zavinil on. Žalobca uviedol v rámci späťvzatia žaloby, že dňa 6.2.2020 mu uhradil uplatnený nárok, avšak dňa 16.1.2020 došlo medzi ním a žalobcom k uzavretiu dvoch dohôd o urovnaní, podľa ktorých si medzi sebou urovnávali nárok žalobcu v konaní, ktoré dohody priložil k odvolaniu. Predmetnými dohodami odstránili spornosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje novými, čiže doterajší záväzok zanikol a bol nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z dohody o urovnaní. Uhradil svoj záväzok vyplývajúci z titulu uzavretých dohôd o urovnaní, nie z titulu žalovaného nároku ako nesprávne uviedol žalobca. Z uvedeného dôvodu tak nezavinil procesne zastavenie konania, pričom sa v zmysle dohôd o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 925,88 €, ale tento nárok je samostatným nárokom vyplývajúcim z uvedených dohôd. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný mu uhradil trovy konania vo výške 925,88 € za dva úkony právnej služby v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 16.1.2020.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [ , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 28.691,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania podľa za neoprávnené použitie hudobných diel v rokoch 2016 a 2017. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.2.2020 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný uplatnený nárok žalobou zaplatil dňa 6.2.2020.

6. Odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Uvedené zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v ). Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (nálezy Ústavného súdu Českej republiky , ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu Českej republiky ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

8. Žalobca žiadal žalobou zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 28.691,- € s príslušenstvom z dôvodu neoprávneného použitia hudobných diel v rokoch 2016 a 2017, následne vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil ním uplatnený nárok, ale žalovaný predložil spolu s odvolaním dve Dohody o urovnaní zo dňa 16.1.2020, z ktorých vyplýva, že medzi stranami sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. ohľadne nárokov žalobcu vyplývajúcich z dohody; zmluvné strany sa dohodli, že žalobca vezme žalobu späť, požiada o zastavenie konania v lehote do 30 dní odo dňa zaplatenia všetkých nárokov podľa dohody s tým, že žalobca má nárok na trovy právneho zastúpenia za dva právne úkony vo výške 925,88 € a žiadne ďalšie trovy právneho zastúpenia si žalobca a žalovaný (používateľ) voči sebe nárokovať nebudú; žalobca požiada o vrátenie súdneho poplatku, resp. jeho časti podľa platnej a účinnej legislatívy (článok VI. bod 4. dohôd o urovnaní). Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že procesne nezavinil zastavenie konania, keďže počas konania sporové strany uzavreli dohody o urovnaní, v zmysle ktorých žalovaný žalobcovi zaplatil nároky vyplývajúce z neoprávneného použitia hudobných diel za roky 2016 a 2017 v sumách uvedených v týchto dohodách (článok III. bod 1.), v čom odvolací súd vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno žalobcovi priznať náhradu trov konania. Sám žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný mu zaplatil trovy konania v zmysle dohody o urovnaní.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa zmenil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

11. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia ods. l v spojení s V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Ostatné výroky napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).