Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ FILM AGENCY s. r. o., Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 31 326 757, 2/ M. M., D.. XX. V. XXXX, N. D. Ú. XXX/XX, XXX XX A. X, Č. F., 3/ JAKUBISKO FILM, s.r.o., Nad údolím 113/72, 147 00 Praha 4, IČO: 475 48 819, Česká republika, všetci zastúpení: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, za účasti intervenienta na strane žalobcov: LUCERNA - BARRANDOV, spol. s r.o., Štěpánská 704/61, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 442 65 808, Česká republika, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o náhradu škody vo výške 2.481.104 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ a intervenienta na strane žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -746 zo dňa 18. októbra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -746 zo dňa 18. októbra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcom v 1., 2., 3. rade a intervenientovi spoločne a nerozdielne právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia.

2. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , (ďalej len „“), , , o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „“), , až 3, , , (ďalej len „“).

3. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.213.496 eur, žalobcovi 2/ 50.000 eur a žalobcovi 3/ 1.267.608 eur. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že im vznikla škoda nakoľko, žalovaný ako koproducent audiovizuálneho diela - celovečerného filmu N. (ďalej len ,,dielo“) neoprávnene dielo zaznamenal technickým zariadením, resp. previedol dielo z „master Betacam“ nosiča na „DVD nosič“, t.j. vytvoril primárnu pirátsku DVD kópiu diela a následne vytvorením ďalších kópií primárnej pirátskej kópie diela na ďalšie DVD dátové nosiče, uploadom pirátskej kópie diela, získaného z (primárnej alebo

sekundárnej) pirátskej DVD kópie diela na disky rôznych filehostingových služieb (rapidshare.com, czshare.cz a pod.), šírením diela formou zverejňovania internetových odkazov (spravidla na warezových internetových stránkach). tzv. sťahovaním (download) diela koncovými užívateľmi bez zaplatenia ceny licencie, vznikla žalobcom definovaná škoda. Uviedli, že prvé protiprávne zverejnenie diela bolo zistené českou protipirátskou úniou na slovenskom warezovom fóre Warlink (www.warlink.net <http://www.warlink.net>), pričom dielo bolo zverejnené osobou, vystupujúcou pod prezývkou ,,O.“ dňa 20.01.2009 22:54 hod.. Poukázali na to, že dielo bolo len zo serveru www.ulozto.cz do 05.05.2009 stiahnuté v 290.477 prípadoch, pričom je odôvodnený predpoklad, že zo slovenského serveru www.ulozto.sk bol uskutočnený obdobný počet stiahnutí pirátskych kópií diela, pirátsku kópiu diela tak bolo možné (resp. v niektorých prípadoch i naďalej je) stiahnuť z približne 20 filehostingových služieb. Podľa ich odhadov bolo priamo zo siete Internet stiahnutých najmenej jeden a pol milióna pirátskych kópií diela a ich počet sa v dôsledku ďalšieho protiprávneho šírenia neustále znásoboval, presný počet stiahnutí pirátskej kópie diela však objektívne nie je možne zistiť. Ďalej uviedli, že Koprodukčná zmluva zo dňa 07.07.2006 právo vyhotoviť kópiu diela žalovanému nepriznáva, naopak, presne upravuje spôsob, akým prebehne schvaľovacia projekcia diela a ako sa po jej uskutočnení a schválení strany STV naloží s čistopisom diela. Poukázal na to, že žalovaný mohol nakladať s kópiou diela, zaznamenanou na nosiči Betacam, iba dvoma spôsobmi, keď mal právo premietnuť dielo počas jeho kontrolnej (schvaľovacej) projekcie, t.j. vizuálne skontrolovať jeho súlad s parametrami, špecifikovanými v zmluve a následne mal právo/povinnosť buď odovzdať Betacam nosič žalobcovi, t.j. spoločnosti Jakubisko film na odstránenie zistených nedostatkov, alebo Betacam nosič vložiť do obálky, zapečatiť a takto zapečatenú obálku uschovať vo svojom trezore až do dňa jeho televíznej premiéry, na iné konanie žalovaný oprávnený nebol a akékoľvek konanie v rozpore s uvedeným je konaním v rozpore s ako aj . Žalovaný podľa nich konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami, keď protiprávne vyhotovil primárnu pirátsku DVD kópiu („master DVD“) diela a umožnil sprístupnenie diela verejnosti. Pri výpočte výšky ušlého zisku žalobca 1/ vychádzal z predpokladaného predaja rozmnožením diela na slovenskom a českom trhu. Žalobcovi 2/ protiprávnym šírením autorom neautorizovaného diela vznikla ujma, ktorú je nemožné vyčísliť v peniazoch, táto ujma spočíva v zásahu do umeleckej a autorskej integrity autora diela, ktorý je povinný v dôsledku porušenia povinnosti iným subjektom znášať šírenie pirátskej kópie diela. Vzhľadom na mimoriadny vysoký počet stiahnutých pirátskych kópií diela považoval žalobca 2/ poskytnutie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku, za nepostačujúce a žiadal od žalovaného nemajetkovú ujmu vo výške 50.000 eur. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca 3/ nie je aktívne vecne legitimovaný na jej podanie, nakoľko nebol zmluvnou stranou koprodukčnej zmluvy a neexistuje zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom 3/, žalovaný neporušil koprodukčnú zmluvu uzavretú so žalobcom 1/, žalovaný nevyhotovil iný záznam na DVD nosič než ten, ktorý prevzala hneď po skončení schvaľovacej projekcie zástupkyňa žalobcov, pričom výsledky trestného stíhania preukázali protiprávnosť konania subjektu bez pričinenia žalovaného. Namietal tiež neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcami tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou a neexistenciu samotnej škody. Poukázal na to, že žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by skutočne dosiahli výnos z predaja diela prostredníctvom uvedených nosičov, ktorý predpokladali, vzhľadom na čo je výška škody uplatnená žalobcami nepreskúmateľná. Súd nemohol vykonať avizovaný dôkaz žalobcu - súkromný znalecký posudok, ktorý mal preukazovať výšku majetkovej škody, nakoľko tento nebol predložený od 01.03.2017 (kedy bolo žalobcom avizované jeho doloženie) do 07.05.2018 (kedy uplynula súdom uložená lehota na predloženie tohto dôkazu), znalecký posudok bol súdu doručený len v elektronickej podobe dňa 18.10.2018, teda v deň pojednávania, kedy súd vyhlásil v prejednávanej veci rozsudok. Súd uznesením č.k. -601 zo dňa 05.04.2018, právoplatným dňa 25.04.2018, uložil žalobcom 30-dňovú lehotu na predloženie tohto znaleckého posudku. Taktiež pre neúčasť žalobcu 2/ na pojednávaniach nemohol byť vykonaný jeho výsluch, pričom súd nepovažoval jeho výsluch za nevyhnutný na riadne právne vyhodnotenie prejednávanej veci. Oznámením zo dňa 27.02.2018 bolo súdu oznámené, že do konania vstupuje ako intervenient na strane žalobcov spoločnosť Lucerna - Barandov, spol. s r.o.. Vzhľadom na návrh žalovaného, aby súd nepripustil vstup intervenienta do konania, súd rozhodol o tomto návrhu uznesením č.k. -682 tak, že tomuto návrhu nevyhovel. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Dňa 07.07.2006 uzavreli žalobca 1/ a žalovaný koprodukčnú zmluvu, na základe ktorej si zmluvné strany určili práva a povinnosti pri zabezpečení výroby diela - celovečerného filmu s názvom N.. Žalovaný sa zaviazal zúčastniť sa na

úhrade nákladov na výrobu diela finančným vkladom vo výške 10.000.000 Sk. Dňa 23.12.2008 sa uskutočnila kontrolná projekcia diela v priestoroch žalovaného, premietnutie diela za účasti žalobcom 1/ poverenej osoby p. B. a pracovníkov žalovaného. Po skončení projekcie, vzhľadom na isté technické nedostatky bol Betacam nosič, z ktorého sa vykonalo premietnutie diela odovzdaný späť zástupkyni žalobcu 1/ na odstránenie týchto nedostatkov. Spolu s Betacam nosičom bol zástupkyni žalobcu 1/ aj DVD nosič s nahratým dielom, ktorý počas kontrolnej projekcie vyhotovil žalovaný. Zástupkyňa žalobcu 1/ následne s oboma nosičmi opustila priestory žalovaného. V januári 2009 bolo žalobcami zistené, že dielo, ktoré bolo premietnuté na kontrolnej projekcii, je dostupné na stiahnutie na sieti Internet. Za sporné súd považoval, či žalovaný zavinil svojím konaním únik diela na sieť Internet a či zodpovedá za tým spôsobenú škodu a nemajetkovú ujmu žalobcom vo výške, ktorú si títo uplatnili v súdnom konaní. Dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Poukázal na to, že zo strany žalovaného nebolo zistené porušenie zákona alebo zmluvy, ktoré by mohlo odôvodňovať u neho existenciu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcom únikom diela na sieť Internet. Uviedol, že žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom v konaní nepreukázali výšku škody, ktorej sa od žalovaného domáhali, pri výpočte výšky škody použili len vlastné odhady, čomu nemožno priznať právnu relevanciu. Napriek tomu, že súd v konaní neprihliadol na znalecký posudok (koncentrácia konania), ktorý bol súdu doručený v deň posledného pojednávania 18.10.2018, súd sa s ním mimo dokazovania oboznámil a konštatoval, že ani v prípade, ak by znalecký posudok bol súdu doručený najneskôr v ním určenej lehote, nemohol by naň prihliadať, obsahom znaleckého posudku je totiž len prevzatý ten postup pri výpočte výšky škody, ktorý uplatnili žalobcovia v žalobe, pričom znalecký posudok danej kvality nezodpovedá základným zákonným podmienkam kladeným na znalecký posudok a je pre súdne konanie nepoužiteľný. Nestotožnil sa s procesnou obranou žalovaného, že jeho postavenie ako výrobcu, resp. spoluvýrobcu diela, mu v zmysle zmluvy a umožňuje vyhotoviť rozmnoženinu diela; takéto tvrdenie nemá oporu v zákone ani v uzavretej zmluve, kedy žalovaný bol koproducentom, avšak z titulu tohto postavenia mu udelené právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela na žiadne účely. Napriek uvedenému mal súd za to, že vytvorenie DVD kópie pri kontrolnej projekcii nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za únik diela na sieť Internet, pretože samotné vytvorenie DVD kópie nespôsobilo únik diela, a v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by boli vytvorené ďalšie kópie master DVD žalobcom. Mal tiež za to, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, nakoľko za konanie, ktoré spôsobilo žalobcom škodu považoval neoprávnené použitie diela a jeho uverejnenie na internete, pričom samotné vyhotovenie kópie DVD s dielom a jeho odovzdanie zástupkyni žalobcu nemožno považovať zo strany žalovaného za neoprávnené použitie diela ako takého, pretože dispozícia s dielom bola aj po vytvorení kópie DVD stále v rukách žalobcu, resp. jeho poverenej zástupkyne. Okrem toho dal do pozornosti zásadné rozpory vo vyjadreniach zástupkyne žalobcu 1/ pani W. B. v čestnom prehlásení, ktoré bolo prílohou žaloby, tvrdeniami pani B. a jej otca v trestnom konaní a jej výpovedi na pojednávaní dňa 01.07.2015. Poukázal na to, že k DVD nosiču mohli mať prístup iné osoby v okrese D. R., ako aj kolega pani B., ktorý mal DVD v Prahe prevziať. Keďže neboli preukázané predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcom bezpochyby vznikla, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody, nemohol byť tento ani zodpovedný za prípadnú nemajetkovú ujmu žalobcu 2/, ktorá bola žalobou požadovaná.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Poukázali na to, že súd v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania na deň 18.10.2018 o 09:00 hod., pričom právny zástupca žalobcov dňa 17.10.2018 zaslal súdu elektronicky podanie označené ako „Zaslanie znaleckého posudku/žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní/žiadosť o odročenie pojednávania“, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa. Právny zástupca žalobcov týmto podaním informoval súd o skutočnosti, že vzhľadom na zložitosť požadovaného posúdenia, ktoré mal znalec vykonať v rámci súkromného znaleckého posudku na preukázanie dôvodnosti nároku uplatneného v

tomto konaní, ako aj vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy a práceneschopnosť osloveného znalca, vypracovanie predmetného znaleckého posudku trvalo dlhšie obdobie. Nakoľko bolo zrejmé, že v prípade zasielaného znaleckého posudku sa jedná o rozsiahly listinný dôkaz, s ktorým sa konajúci súd ako aj protistrana musí oboznámiť, čo si vyžaduje dodatočný časový priestor, ktorý vzhľadom na krátkosť času do termínu pojednávania nie je možné vytvoriť, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali súd, aby ospravedlnil neúčasť žalobcov a ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.10.2018, aby v predmetnej veci nepojednával, a toto pojednávanie odročil na nový termín. Namietali, že napriek tomu, že predmetné podanie so žiadosťou o odročenie pojednávania bolo súdu doručené dňa 17.10.2018, súd až dňa 18.10.2018 o 08:52 hod., teda 8 minút pred začatím pojednávania doručil do žalobcami uvedenej e-mailovej schránky právneho zástupcu žalobcov oznámenie, ktorým oznámil žalobcom, že ich žiadosti o odročenie pojednávania nemôže vyhovieť, nakoľko neboli splnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania v zmysle , žiadne bližšie vysvetlenie tohto svojho rozhodnutia však neuviedol a svoj postup žiadnym spôsobom neobjasnil. Vzhľadom na krátkosť času od doručenia oznámenia o rozhodnutí súdu o žiadosti žalobcov o odročenie pojednávania do začatia pojednávania, nebolo v možnostiach žalobcov a/alebo ich právneho zástupcu dostaviť sa včas na predmetné pojednávanie a tohto sa zúčastniť, súd však napriek tomu pojednávanie dňa 18.10.2018 o 09:00 hod. otvoril a vo veci samej pojednával a rozhodol napadnutým rozsudkom bez účasti žalobcov alebo ich právneho zástupcu. Poukázali na to, že súd ani v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akých dôvodov nevyhovel ich žiadosti o odročenie pojednávania, postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcov o odročenie pojednávania tak považovali za nepreskúmateľný a arbitrárny. Zastávali názor, že v rámci svojho elektronického podania zo dňa 17.10.2018 splnili všetky podmienky pre odročenie pojednávania podľa . Mali za to, že takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcov na prístup k súdu a verejné vyhlásenie rozsudku v ich prítomnosti, nakoľko súd si nesplnil povinnosti vyplývajúce z zákona , a neupovedomil bezodkladne žalobcov, ako ich návrh na odročenie pojednávania posúdil, vo veci samej konal a aj rozhodol. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že znalecký posudok predložený žalobcami dňa 18.10.2018 nemohol ako dôkaz vykonať, nakoľko tento nebol súdu predložený v rámci súdom určenej lehoty poukázali na to, že opakovane informovali súd o skutočnosti, že znalkyňa M.. L.. W. G., O., U..O., ktorú žalobcovia oslovili za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého posudku, je dlhodobo práceneschopná odo dňa 02.05.2018, čo aj riadne preukázali. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade sa jedná o znalecké dokazovanie v špecifickej oblasti, v rámci ktorej znaleckú činnosť vykonáva len minimum znalcov (resp. žalobcom sa nepodarilo nájsť iného znalca z uvedenej oblasti) a vzhľadom na to, že znalkyňa oslovená žalobcami mala predmetný znalecký posudok z väčšej časti dokončený, žalobcovia aj z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania mali za to, že najvhodnejším riešením bolo, aby znalecké dokazovanie v danej veci dokončila nimi oslovená znalkyňa. Z uvedených dôvodov žiadali opakovane súd o predĺženie lehoty na predloženie predmetného znaleckého posudku, čomu však súd nevyhovel. Zdôraznili, že bezodkladne po odpadnutí tejto prekážky doručili súdu predmetný znalecký posudok, napriek tomu sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s ich žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie znaleckého posudku ani so žiadosťami o predĺženie tejto lehoty, ani s predloženými dôkazmi osvedčujúcimi nemožnosť vypracovania znaleckého posudku v stanovenej lehote. Zastávali názor, že predložený znalecký posudok obsahuje konkrétne údaje o predpokladaných, avšak aj skutočných predajoch jednotlivých nosičov s dielom, ako aj údaj o predpokladaných, ale aj ušlých príjmoch z predaja práv na užívanie diela, pričom znalkyňa podrobne objasnila samotnú metodiku výpočtu jednotlivých nárokov vyčíslených v tomto posudku, ako aj dôkazy a podklady, z ktorých pri výpočte týchto nárokov vychádzala. Záverom poukázali na povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. S ohľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.01.2019 intervenient na strane žalobcov oznámil, že súhlasí a pripája sa k podanému odvolaniu žalobcovi, ako aj ku všetkým skutočnostiam a celému obsahu tohto odvolania a žiadal, aby odvolací súd predmetnému odvolaniu vyhovel.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019. Poukázal na to, že v žiadosti o odročenie pojednávania doručenej súdu dňa 17.10.2018 žalobcovia už po štvrtýkrát požiadali súd o odročenie pojednávania. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a jemu predchádzajúce konanie za zákonné. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený, a teda preskúmateľný, pričom súd sa podrobne venoval všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcami uplatnené nároky, keď konštatoval že neboli preukázané predpoklady

zodpovednosti žalovaného za žalobcami tvrdenú ujmu, nakoľko v konaní nebolo zistené také porušenie zákona alebo zmluvy zo strany žalovaného, ktoré by odôvodňovalo jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcom, nebola preukázaná výška škody, absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou ujmou na strane žalobcov. Dodal, že súd mal už pred pojednávaním dňa 18.10.2018 všetky podklady na to, aby mohol v spore rozhodnúť, na čom nemohol už nič zmeniť žalobcami predložený znalecký posudok, ani nič, čo by žalobcovia povedali, ak by na pojednávaní boli prítomní. Vyjadril názor, že otázka podania a dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania nebola otázkou podstatnou pre rozhodnutie súdu o žalobe, preto sa s ňou súd v napadnutom rozsudku ani nemusel vysporiadať. Dal do pozornosti, že znaleckému posudku doručenému spolu s uvedenou žiadosťou sa súd v napadnutom rozsudku podrobne venoval. Mal za to, že ani ďalšie skutočnosti, ktorými žalobcovia odôvodňovali nepredloženie znaleckého posudku v určenej lehote, neboli pre rozhodovanie o žalobe podstatné, preto súd nebol povinný v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť, ako sa s týmito skutočnosťami vysporiadal. Poukázal na to, že z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že predloženie znaleckého posudku, ktorým žalobcovia preukazovali výšku vzniknutej škody konaním žalovaného, nebolo podstatné pre rozhodnutie súdu v tomto spore z dôvodu, že ak by aj bol znalecký posudok predložený včas, bol by irelevantný, keďže neboli preukázané ostatné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za žalobou uplatnené nároky, pričom znalecký posudok by bol nepoužiteľný, keďže v jeho texte a ani v prílohách obsiahnuté žiadne údaje, ktoré by mohli odôvodňovať výšku škody. Z uvedených dôvodov by bolo podľa žalovaného nadbytočné, ak by sa v napadnutom rozsudku súd osobitne vyjadroval k žiadosti žalobcov o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie znaleckého posudku, k žiadostiam žalobcov o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku alebo k dôkazom osvedčujúcim nemožnosť vypracovania znaleckého posudku v súdom stanovenej lehote. Vo vzťahu k námietke žalobcov o arbitrárnosti napadnutého rozsudku uviedol, že arbitrárnosť je námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobcovia však k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v odvolaní neuviedli žiadne konkrétne argumenty. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcov o tom, že súd svojím procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces, pričom uviedol, že rozhodnutie R 66/2017, na ktoré poukazovali žalobcovia, je v danom prípade nepoužiteľné, keďže vychádza z odlišných skutkových okolností. Zdôraznil, že žalobcovia zaslali súdu predmetnú žiadosť dňa 17.10.2018 v takom čase (16.31 hod.), kedy sa s ňou vzhľadom na úradné hodiny podateľne nemohol súd v rovnaký deň (objektívne) oboznámiť, mohol sa s ňou oboznámiť a aj oboznámil až dňa 18.10.2018 po 8.00 hod., pričom bezodkladne, a teda v súlade s , oznámil právnemu zástupcovi žalobcov výsledok posúdenia danej žiadosti. Vyjadril názor, že z predmetnej žiadosti je zrejmé, že neexistovali žiadne dôležité dôvody na odročenie pojednávania. Zdôraznil, že predloženie znaleckého posudku mohlo byť dôvodom na odročenie pojednávania iba na strane súdu alebo žalovaného, a to za účelom oboznámenia sa s obsahom znaleckého posudku, kedy konanie pojednávania iba jeden deň po predložení znaleckého posudku mohlo byť na ujmu jedine žalovanému, ktorý nemal pred pojednávaním dostatočný priestor na oboznámenie sa s týmto znaleckým posudkom, žalovaný však o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, ani z iného dôvodu, nežiadal. Dodal, že konaním pojednávania iba deň po predložení znaleckého posudku by žalobcovia žiadnu ujmu neutrpeli. Mal za to, že ak nebol pre rozhodnutie súdu podstatný samotný znalecký posudok, pre rozhodnutie súdu nemohlo byť podstatné ani akékoľvek jeho doplnenie. Okrem toho uviedol, že žalobcovia v predmetnej žiadosti uvádzali len dôvody, pre ktoré malo byť pojednávanie odročené, avšak netvrdili a ani nepreukazovali žiadne osobitné dôvody, ktoré by žalobcom alebo ich právnemu zástupcovi bránili v osobnej účasti na pojednávaní. V tomto smere poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním žalobcov, vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -746 zo dňa 18. októbra 2018 je potrebné v zmysle , potvrdiť ako vecne správny.

9. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl. 10 ods. 1 až 3 , strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

11. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Podľa ,

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa ,

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

14. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -746 zo dňa 18. októbra 2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia ani intervenient na strane žalobcov neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver

nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

18. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaný zaplatil žalobcovi 1/ sumu 1.213.496 eur, žalobcovi 2/ sumu 50.000 eur a žalobcovi 3/ 1.267.608 eur. Súd napadnutým rozsudkom žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia. Z podaného odvolania odvolací súd zistil, že žalobcovia namietajú najmä skutočnosti týkajúce sa nevyhovenia ich žiadosti zo dňa 17.10.2018 o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a odročenie pojednávania vytýčeného na deň 18.10.2018 o 9:00 hod., prílohou ktorej bol Znalecký posudok č. 5/2018 vyhotovený znalkyňou M.. L.. W. G., O., U..O.. Namietali tiež, že súd nevysvetlil, z akých dôvodov neposudzoval, resp. zamietol ich žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie znaleckého posudku a žiadosti o predĺženie tejto lehoty. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

19. V ustanovení , , je zakotvená sudcovská koncentrácia konania a v je všeobecne vyjadrená povinnosť riadneho vedenia sporu tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 , podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).

20. Odvolací súd pre ilustráciu považuje za potrebné uviesť stručnú chronológiu konania. Na pojednávaní dňa 01.03.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že majú pripravený znalecký posudok, ktorý má preukazovať výšku majetkovej ujmy, súd toto pojednávanie odročil na deň 23.06.2017 za účelom doplnenia dokazovania. Podaním zo dňa 16.06.2017 žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 23.06.2017 primárne z dôvodu, že znalec L.. M. G. pre náročnosť posudzovania otázky objednaný znalecký posudok nevyhotovil. Uznesením č.k. -480 zo dňa 23.06.2017 súd konanie prerušil podľa . Na základe návrhu podaného žalovaným súd vydal dňa 13.11.2017 uznesenie č.k. -491 o pokračovaní v konaní. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 28.03.2018. Podaním zo dňa 27.03.2018 žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28.03.2018 primárne z dôvodu zmeny znalca (M.. L.. W. G., O., U..O..) a náročnosti posudzovanej otázky v znaleckom posudku. Ďalším podaním zo dňa 27.03.2018 žalobcovia zároveň oznámili vypovedanie plnej moci právnemu zástupcovi. Súd tejto žiadosti žalobcov nevyhovel, pojednávanie dňa 28.03.2018 sa konalo a bolo odročené na deň 28.06.2018. Uznesením č.k. -601 zo dňa 05.04.2018, právoplatným dňa 25.04.2018, súd určil žalobcom lehotu 30 dní od doručenia uznesenia na predloženie znaleckého posudku, ak takýto dôkazný prostriedok budú chcieť v konaní použiť. Podaním zo dňa 08.06.2018 právny zástupca žalobcov požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku o 60 dní. Oznámením zo dňa 01.06.2018 súd právnemu zástupcovi žalobcov oznámil, že uvedenej žiadosti nevyhovel a k ďalšiemu predĺženiu lehoty nepristúpil, nakoľko od oznámenia žalobcov o tom, že si dali vyhotoviť znalecký posudok uplynul už takmer rok a žiaden znalecký posudok nebol súdu žalobcami predložený, pričom takýmto postupom by došlo k prieťahom v konaní. Pojednávanie vytýčené na deň 28.06.2018 bolo z dôvodov na strane súdu zrušené a ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 18.10.2018. Podaním doručeným súdu dňa 17.10.2018 o 16:31 hod., právny zástupca žalobcov žiadal súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 18.10.2018 o 9:00 hod. a odročenie tohto pojednávania, zároveň zaslal súdu elektronicky Znalecký posudok č. 5/2018 vyhotovený znalkyňou M.. L.. W. G., O., U..O.. Súd prostredníctvom emailu, ktorý právny zástupca žalobcu uviedol v podaní zo dňa 17.10.2018, v deň pojednávania 18.10.2018 o 8:52 hod. oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť, nakoľko neboli preukázané, a tým pádom ani splnené predpokladané dôvody na odročenie pojednávania v zmysle . Na pojednávaní dňa 18.10.2018, na ktorom súd vyhlásil napadnutý rozsudok, sa nezúčastnil žiaden zo žalobcov ani ich právny zástupca, prítomný bol len právny zástupca intervenienta a právny zástupca žalovaného.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia viackrát počas konania žiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu náročnosti posudzovania otázky znalcom v znaleckom posudku. Napriek tomu, že už na pojednávaní dňa 01.03.2017 právny zástupca žalobcov avizoval, že majú pripravený znalecký posudok, tento nebol súdu včas doručený a žalobcovia ho nepredložili ani v lehote stanovenej uznesením č.k. -601 zo dňa 05.04.2018, ktorá uplynula dňa 07.05.2018. Odvolací súd poukazuje na to, že v Oznámení zo dňa 01.06.2018, ktoré bolo reakciou na žiadosť žalobcov zo dňa 08.06.2018 o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku o 60 dní, dal súd právnemu zástupcovi žalobcov na vedomie, že k ďalšiemu predĺženiu lehoty nepristúpil, nakoľko od oznámenia žalobcov o tom, že si dali vyhotoviť znalecký posudok uplynul už takmer rok a žiaden znalecký posudok nebol súdu zo strany žalobcov predložený. Odvolací súd považuje takýto postup súdu prvej inštancie za správny, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, s cieľom zabrániť vzniku prieťahov v konaní, nakoľko zo strany žalobcov dochádzalo k neustálemu odďaľovaniu predloženia dotknutého znaleckého posudku. Okrem toho je potrebné upozorniť na skutočnosť, že žalobcovia nepredložili predmetný znalecký posudok ani v požadovanej dodatočnej lehote 60 dní. Súd mal po prvýkrát možnosť oboznámiť sa so Znaleckým posudkom č. 5/2018 až dňa 18.10.2018, t.j. v deň pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Keďže súd určil žalobcom lehotu na predloženie znaleckého posudku, ktorí si uloženú povinnosť v stanovenej lehote nesplnili, súd nemusel na oneskorene predložený Znalecký posudok č. 5/2018 prihliadať. Takýto postup je v súlade s ustanovením o sudcovskej koncentrácii konania, keď s ohľadom na vyššie uvedené nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovia konali starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Odlišnú argumentáciu žalobcov odvolací súd považoval za nedôvodnú. Odvolací súd len na okraj poukazuje na to, že zo znaleckého posudku vyplýva dátum vyhotovenia dňa 31.07.2018, čo je v rozpore s tvrdením žalobcov v podaní zo dňa 17.10.2018, že im bol predmetný znalecký posudok zo strany znalca doručený až „v týchto dňoch“. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že z bodu 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa so žalobcami predloženým Znaleckým posudkom č. 5/2018 mimo dokazovania oboznámil, pričom konštatoval, že ani v prípade, ak by predmetný znalecký posudok bol doručený súdu včas, nemohol by naň prihliadať, keďže nezodpovedá základným, zákonným podmienkam kladeným na znalecký posudok. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym názorom žalovaného, že predmetný znalecký posudok by na rozhodnutí súdu v danej veci nič nezmenil, nakoľko ak by aj preukazoval výšku žalobcami uplatnenej škody, žaloba by bola zamietnutá z dôvodu, že v konaní neboli preukázané ostatné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a to protiprávnosť konania žalovaného a príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a tvrdenou škodou žalobcov.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že dňa 16.08.2018 bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 18.10.2018 o 9:00 hod., t.j. o termíne pojednávania bol upovedomený s veľkým časovým predstihom a mal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Podaním doručením súdu dňa 17.10.2018, t.j. jeden deň pred pojednávaním, bolo zo strany právneho zástupcu žalobcov doručené súdu podanie označené ako „Zaslanie znaleckého posudku/ žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní/ žiadosť o odročenie pojednávania“. V tomto podaní žalobcovia tvrdili, že požiadali znalca o doplnenie daného znaleckého posudku, avšak pre dlhodobú práceneschopnosť znalca toto doplnenie znaleckého dokazovania nie je možné realizovať do termínu pojednávania. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nepreukázali, že požiadali znalca o doplnenie znaleckého posudku. Zároveň v tomto podaní žalobcovia uviedli, že „nakoľko je žalobcom zrejmé, že v prípade zasielaného znaleckého posudku sa jedná o rozsiahly listinný dôkaz, s ktorým sa tak konajúci súd ako aj protistrana musí oboznámiť, čo si vyžaduje náležitý časový priestor, ktorý vzhľadom na krátkosť času do termínu pojednávania nie je možné vytvoriť, dovoľujeme si z opatrnosti požiadať konajúci súd, aby ospravedlnil neúčasť žalobcov a ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.10.2018 o 9:00 hod, aby v predmetnej veci nepojednával a toto pojednávanie odročil na nový termín“. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedené podanie žalobcov bolo doručené súdu dňa 17.10.2018 o 16.31 hod., t.j. po skončení úradných hodín podateľne Okresného súdu Bratislava IV, súd sa preto mohol s predmetnou žiadosťou oboznámiť až nasledujúci deň, t.j. 18.10.2018 po

8:00 hod. (začiatok úradných hodín). Zo spisového materiálu vyplýva, že súd ešte pred otvorením pojednávania vytýčeného na deň 18.10.2018 o 9:00 hod., konkrétne o 8:52 hod. prostredníctvom emailu (na emailovú adresu uvedenú právnym zástupcom žalobcu v podaní zo dňa 17.10.2018) právnemu zástupcovi žalobcov oznámil, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť, nakoľko neboli preukázané, a tým pádom ani splnené predpokladané dôvody na odročenie pojednávania v zmysle . Odvolací súd mal preto preukázané, že súd dodržal postup podľa , keď bezodkladne upovedomil emailom právneho zástupcu žalobcov, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie. Odvolací súd zastáva názor, že v takomto prípade sa mali žalobcovia, resp. ich právny zástupca vo vlastnom záujme dostaviť dňa 18.10.2018 o 9.00 hod. na Okresný súd Bratislava IV. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym názorom súdu, že v danom prípade neexistovali dôležité dôvody na odročenie pojednávania tak, ako to vyžaduje a žalobcovia, resp. ich právny zástupca neuviedli relevantné dôvody na ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že predloženie Znaleckého posudku č. 5/2018 dňa 17.10.2018 mohlo byť dôvodom na odročenie pojednávania iba na strane konajúceho súdu alebo žalovaného, a to za účelom oboznámenia sa s obsahom predmetného znaleckého posudku. Žalovaný však o odročenie pojednávania dňa 18.10.2018 z tohto dôvodu, ani z iného dôvodu, nežiadal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval žiadosť žalobcov doručenú súdu prostredníctvom ich právneho zástupcu, za neopodstatnenú a nedôvodnú.

24. Keďže napriek tomu, že konajúci súd v zmysle ustanovení bezodkladne právnemu zástupcovi žalobcov prostredníctvom emailu oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, sa žalobcovia ani ich právny zástupca na pojednávaní dňa 18.10.2018 z vlastnej vôle nezúčastnili, a teda nevyužili svoje procesné právo, odvolací súd dospel k záveru, že súd postupoval správne, keď pojednávanie dňa 18.10.2018 uskutočnil a vec meritórne prejednal v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval súvisiace námietky žalobcov za nedôvodné, nakoľko procesný postup súdu bol správny a žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.05.2010, podľa ktorého „Z citovaných ustanovení a ústavného zákona vyplýva, že základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené , nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva.“

25. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením . S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcov ako nedôvodnú, kedy ani jeden zo žalobcami uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený.

26. Nakoľko je odvolací súd v zmysle viazaný rozsahom odvolania, inými, ako namietajúcimi skutočnosťami, sa nezaoberal.

27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

28. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -746 zo dňa 18. októbra 2018 v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi 1/, 2/, 3/ a intervenientovi na strane žalobcov spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).