Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-29-2019.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Ing. R. N., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát, XXX 01 Ružomberok, Dončova 1443/5, proti žalovaným: 1. T. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom V. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: K. V., nar.XX.X.XXXX, bytom ul.XX.augusta XX, XXX XX F. a 2. Y. V., nar.XX.X.XXXX, bytom V. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v 1. a 2.rade voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.9.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom s podielmi vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 pozemkov CKN parc.č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2377 m2 a 1184 trvalý trávny porast o výmere 5905 m2 v k.ú. a obci V., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom. Tiež sa domáhal náhrady trov konania.
2.Žalobu po skutkovej stránke prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnil tým, že dňa 11.6.2018 Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor rozhodnutím spis. zn. V XXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným. Predmetom uvedenej zmluvy bol aj prevod spoluvlastníckych podielov darcu vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 (v súčte 17771/6947328) k pozemkom v k. ú. a obci V. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, a to k pozemkom CKN parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2377 m2 a CKN parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 5905 m2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k. ú. a obec V. tvoria uvedené nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami zapísanými na listoch vlastníctva č. D., D., D., D., D., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. V., na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a k. ú. N. M. a na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. N. spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Na spoločnej nehnuteľnosti hospodária spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom Komposesorátu pozemkového spoločenstva, V., sídlo: V. 155, PSČ: 034 82, IČO: 034 82.Žalobca je podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej hospodári Komposesorát pozemkové spoločenstvo, V., a bol ním aj v čase uzavretia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Jeho spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. V. podiel vo veľkosti 4/936, na listoch vlastníctva č. D., D., XXXX
k. ú. V. a XXXX k. ú. Lúčky podiel vo veľkosti 11635/7815744, na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. V. podiel vo veľkosti 4/1485, na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N. M. podiely vo veľkosti 43/4368 a 4/936, na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX k. ú. N. M. podiel vo veľkosti 23077/2026304 a na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N. M. podiel vo veľkosti 1/210. Pri prevode spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. a obec V. neboli žalobcovi tieto podiely ponúknuté na predaj predtým, ako boli prevedené zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2I. rade. Žalobca sa preto dvomi listami z 23.7.2019 adresovanými žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena v časti prevodu spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. a obec V., na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru spis. zn. V XXX/ D. z 11.6.2018. Obaja žalovaní toto dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy prevzali 6.8.2019. Vzhľadom na nerešpektovanie predkupného práva žalobcu a dovolanie sa neplatnosti z jeho strany je darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena v časti prevodu uvedených spoluvlastníckych podielov neplatným právnym úkonom. Žalovaný v 1. rade sa tak ex tunc opätovne stal podielovým spoluvlastníkom s podielmi vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 pozemkov CKN parc. č. D. trvalý trávny porast o výmere 2377 m2 a XXXX trvalý trávny porast o výmere 5905 m2 v k. ú. a obci V., určenia čoho sa žalobca domáha v tomto konaní. Na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem, keďže bolo porušené jeho predkupné právo, ktoré by v prípade ponuky zo strany žalovaného v 1. rade využil. Žalobca zároveň nevie, či by predkupné právo v prípade jeho rešpektovania využili aj iní členovia pozemkového spoločenstva, a preto sa nemôže domáhať, aby mu žalovaný v 2. rade ponúkol podiel na predaj. Vzhľadom na osobitný charakter hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou má žalobca záujem na tom, aby sa členmi pozemkového spoločenstva v dôsledku porušenia jeho predkupného práva nestali osoby, ktorých záujmy v rámci hospodárenia pozemkového spoločenstva môžu byť iné ako záujmy žalobcu. Bez určenia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade bude žalobca v tomto svojom právom chránenom záujme ukrátený. Žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, pričom okrem listu vlastníctva č. XXXX bolo jeho vlastnícke právo v čase podpisu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zapísané na nasledovných listoch vlastníctva katastrálne územie V.: D., D., D., XXXX a D., katastrálne územie N. M.: XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, katastrálne územie N.: XXXX. Uvedenou zmluvou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade len spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. D., ale ponechal si podiely k ostatným pozemkom, čo tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Tým bol porušený zákaz obsiahnutý v § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z., čo spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena v časti prevodu spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 4101/2315776 a 1367/1736832 k pozemkom CKN parc. č. D. a XXXX v k. ú. a obci V. pre jej rozpor so zákonom.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadal vykonať dokazovanie:
- list vlastníctva č. XXXX kú V.
- zmluva o pozemkovom spoločenstve z 26.4.2015
- zmeny vlastníckych vzťahov od 2.1.2018 do 1.1.2019
- list vlastníctva č. XXXX k. ú. V. podiel vo veľkosti 4/936,
- listy vlastníctva č. D., D., XXXX k. ú. V. a XXXX k. ú. Lúčky podiel vo veľkosti 11635/7815744,
- list vlastníctva č. XXXX k. ú. V. podiel vo veľkosti 4/1485,
- list vlastníctva č. XXXX k. ú. N. M. podiely vo veľkosti 43/4368 a 4/936,
- list vlastníctva č. XXXX a XXXX k. ú. N. M. podiel vo veľkosti 23077/2026304 a
- list vlastníctva č. XXXX k. ú. N. M. podiel vo veľkosti 1/210
- dovolanie sa relatívnej neplatnosti + doručenka
- evidenčná karta podielnika
- listy vlastníctva katastrálne územie V.: D., D., D., XXXX a D.,
- listy vlastníctva katastrálne územie N. M.: XXXX, XXXX, XXXX a XXXX,
- listy vlastníctva katastrálne územie N.: XXXX
4.Žalobu s prílohami a procesnými poučeniami žalovaný v rade 1. prevzal dňa 14.11.2019 a žalovaný v rade 2. dňa 31.10.2019.
5.Žalovaný v rade 2. v replike doručenej súdu dňa 13.11.2019 uviedol, že skutočnosti uvedené v žalobe sú zrejme úmyselne skresľujúce a zavádzajúce, nakoľko sa domnieva, že pán Ing. N. neobhajuje záujmy Komposesorátu pozemkové spoločenstvo, V. , so sídlom V. č. 155, 034 82 N., ale svoje vlastné
obohatenie a prevod týchto nadobudnutých pozemkov. Darovacia zmluva bola podpísaná na základe § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. K Darovacej zmluve doložil vydané Obecným úradom V. potvrdenie o najbližšom príbuzenstve a to žalovaný v 2. rade ako on, je najbližšia žijúca rodina po línii otca k žalovanému v 1. rade jeho bratranca po prvej línii a to T. matke, čiže žalovaného v 1. rade v súrodeneckom vzťahu - jeho otec a Petrova mama boli súrodenci. Je sám narodený ako jediný syn bez súrodencov. Nakoľko ako najbližšej žijúcej rodine z pozície bratranca je jeho povinnosťou sa o neho postarať, lebo je invalidný dôchodca bez záujmu iných ľudí. Podpisom Darovacej zmluvy chcel zabrániť, aby sa niekto cudzí obohatil na jeho majetku bez starostlivosti, keďže po smrti matky ho začali navštevovať ľudia bez záujmu o jeho osobu, ale o jeho majetok bez výčitiek, mohol skončiť ako bezdomovec skrz cudzieho obohatenia. Nestará sa o neho sám, ale väčšiu energiu a záujem má jeho manželka, ktorá mu robí všade doprovod ako ZŤP a stará sa o neho vo všetkých smeroch. Už v minulosti sa stalo, že Peter - žalovaný v 1. Rade, bol oklamaný o majetok, prípad skončil na súde v Liptovskom Mikuláši s pozitívnym výsledkom pre T. - žalovaného v 1. , ktorý sa na tomto pojednávaní zúčastnil za prítomnosti jeho nebohého otca. Je si vedomý, že lesný pozemok Urbár - Komposesorát pozemkové spoločenstvo, V. sa nesmie prevádzať v častiach, nakoľko nevedel o ostatných pozemkoch, previedli len menované pozemky v žalobe. Ako náhle zistil skutočnosť, svoju chybu opravil a druhou Darovacou zmluvou previedol všetky ostatné pozemky, aby tvorili celok podľa zákona o Urbáre. Nakoľko Rozhodnutím katastrálneho úradu Ružomberok darovacia zmluva bola zapísaná, domnieval sa, že je všetko v poriadku. Jeho zámer bol ochrániť majetok jeho jediného žijúceho bratranca po jeho tete. Nepredpokladal, že niekto až súdnou cestou sa bude domáhať cudzieho majetku, lebo v tomto prípade sa nejedná o predaj pozemkov, ale darovanie v rámci rodiny. Preto si myslí, že celá žaloba je zavádzajúca a neopodstatnená. Pán Ing. N. sa odvoláva na zákon predaja pozemkov - Urbár a nie darovania v príbuzenskom vzťahu. Táto snaha o zrušenie darovacej zmluvy je až príliš nápadná, že sa niekto snaží získať majetok invalidného dôchodcu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pán Ing. N. má snahu obohatiť sa sám na týchto pozemkoch v žalobe o určenie vlastníckeho práva. Majetok by chcel, ale otázka znie, čí by doopatroval aj jeho bratranca - žalovaného v 1. rade, lebo nevie aké má diagnózy, aké lieky užíva a ako je na tom zle finančne.
6. Žalovaný v rade 1. v replike doručenej súdu dňa 26.11.2019 sa stotožnil so skutočnosťami a vyjadrením, ktoré boli popísané žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je jeho najbližší príbuzný, ktorý sa spolu s manželkou po smrti rodičov starajú o neho, nakoľko je invalidný dôchodca a sám by sa nevedel o seba postarať. Darovaciu zmluvu podpísal slobodne bez nátlaku, bola mu vysvetlená zrozumiteľne. Keby nemal bratranca s jeho manželkou, skončí na ulici. Nechápe tejto žalobe, nakoľko Katastrálny úrad Ružomberok schválil zápis darovacej zmluvy čo potvrdzuje Rozhodnutím o zápise do katastra nehnuteľností - čím zmluva ako právny úkon bola platne zapísaná. Venoval všetko žalovanému v 2. rade a nemyslí si, že porušili zákon. Podpisom Darovacej zmluvy sa chcel zabezpečiť, nemá už nikoho, kto by sa o neho postaral. Navštevovali ho cudzí ľudia, ktorý chceli jeho majetok, prepisom chce zabrániť obohateniu sa jeho majetku niekým iným. V minulosti už ho chceli raz obrať o majetok, na okresnom súde mu pomohol sa brániť otec žalovaného v 2.rade. Keby nemal bratranca a jeho manželku, nevie ako by skončil. Všetko mu to pripadá ako obohatenie p. Ing. N. na jeho majetku a nie chránenie Urbár - Komposesorát pozemkové spoločenstvo, V.. Žaloba je neopodstatnená a je presvedčený, že zachovali všetky právne úkony k prepisu jeho majetku. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pán Ing. N. má snahu obohatiť sa sám na týchto pozemkoch v žalobe o určenie vlastníckeho práva.
7.Žalobca v duplike doručenej dňa 23.12.2019 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že obidvaja žalovaní vo svojich vyjadreniach uvádzajú, že darovacia zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, keďže žalovaný v 2. rade je najbližšia rodina žalovaného v 1. rade a že sa o neho stará. Nijako však svoje tvrdenia nepreukazujú, žalobca o nich nemá vedomosť, a preto ich rozporuje. Nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný v 1. rade skončiť na ulici, keby nebol mal žalovaného v 2. rade, žaloba sa jeho domu nijako netýka. Obidvaja žalovaní uvádzajú, že sú bratrancami, ale z ich vyjadrení nevyplýva naplnenie druhej podmienky na aplikáciu § 116 Občianskeho zákonníka okrem existencie rodinného vzťahu medzi nimi, teda že by ujmu spôsobenú tomu druhému vzájomne pociťovali ako ujmu vlastnú. Žalovaní nijakým spôsobom túto skutočnosť nepreukazujú, oni ju dokonca ani netvrdia. Žalovaný v 2. rade uvádza, že zmyslom darovacej zmluvy bolo zabrániť tomu, aby sa nejakí ľudia obohatili na majetku žalovaného v 1. rade. Žalobca poprel, že by mal záujem nadobudnúť iný majetok ako podiel na spoločnej nehnuteľnosti, dovolaním sa relatívnej neplatnosti zmluvy a podaním žaloby iba bráni svoje porušené predkupné právo k podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ale nijako nezasahuje do ostatného majetku, ktorý bol zmluvou prevedený. Žaloba smeruje len voči pozemkom patriacim do
spoločnej nehnuteľnosti a na ostatné dojednania medzi žalovanými (prevod ostatných nehnuteľností, starostlivosť o žalovaného v 1. rade) nemá žiadny vplyv. Poznámka žalovaného v 2. rade, či by žalobca žalovaného v 1. rade aj doopatroval, tak je bezpredmetná. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného v 1. rade, že sa chce obohatiť na jeho majetku. Žalobca sa len domáha ochrany svojho porušeného práva a o nijaký majetok žalovaného v 1. rade oberať nechce, lebo keby mu bol žalovaný v 1. rade svoj podiel ponúkol na predaj, bol by ho kúpil, a teda žalovaný v 1. rade by dostal majetkovú protihodnotu za svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca poukázal na to, že samotné potvrdenie obce o blízkosti nejakých osôb nič nepreukazuje a nie je pre súd záväzné, túto otázku si musí vyriešiť sám. Takéto potvrdenia obce vydávali za účinnosti § 4 až § 6 zákona č. 140/2014 Z. z., avšak bez hlbšieho skúmania skutočného splnenia podmienok § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade tak nijako nepreukázali, že by v prípade prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi nimi nemali jej ostatní spoluvlastníci predkupné právo. Zároveň je darovacia zmluva v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti aj absolútne neplatným právnym úkonom, keďže došlo k porušeniu zákazu prevádzať podiely iba k niektorým pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť. Žalovaný v 2. rade to aj priznal, avšak uviedol, že už došlo k prevodu aj ostatných pozemkov. Právny úkon porušujúci uvedený zákaz je však absolútne neplatný, pričom absolútnu neplatnosť nemožno odstrániť dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (konvalidáciou) ani neskorším schválením platnosti úkonu (ratihabíciou). Neskorší prevod ostatných podielov k spoločnej nehnuteľnosti nerobí pôvodnú darovaciu zmluvu platnou a nemá vplyv na existenciu spoluvlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k pozemkom CKN parc. č. D. a XXXX v k. ú. a obci V.. Žalovaní síce nenamietali, že by žalobca nemal na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ale žalobca z opatrnosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 Cdo 542/2015 z 23.1.2017. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol: „Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva, prípadne neistoty v jeho právnom postavení, a tak dosiahnuť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu tak predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. či sa návrhom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či sa len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne konanie".
8.V následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.2.2020 žalovaní v rade 1. a 2. opätovne uviedli, že darovacia zmluva bola podpísaná na základe § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ako blízke osoby mali možnosť prevodu bez povinnosti ponúknuť uplatnenia predkupného práva. Blízka osoba je nielen pokrvná osoba alebo najbližší príbuzní ale aj osoby, ktoré nie sú pokrvní príbuzní. Ako uviedol žalobca vo svojom vyjadrení, dôležité je skúmať zákonnú podmienku blízkej osoby, podľa ktorej platí, že za navzájom blízke osoby sa považujú aj osoby, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízkou osobou je príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke. Žalobca namieta na potvrdenie obce potvrdzujúceho vzťahu podľa zákona 140/2014 Z.z. k blízkym osobám, avšak potvrdenie obce je vydané matrikárkou, ktorá je trvalým pobytom od narodenia V. a rodinný pomer preukázaný občianskym preukazom a overením v matričnej knihe ako aj osobným poznatkom z pomerov žijúcich občanov v dedine. Podľa zistených informácií je prevod spoluvlastníckych podielov darovacou zmluvou bežnou záležitosťou s potvrdením obce o príbuzenskom vzťahu. Považovali za zmätočné a zavádzajúce vyjadrenia žalobcu, že žaloba sa netýka domu žalovaného v 1. rade. Chápu to tak, že žaloba je podaná na neplatnosť celej darovacej zmluvy, do ktorej patrí aj rodinný dom, a to stavba /druh stavby: 10 rodinný dom/ súp. č. XX postavená na parcele č. KN-C XXX postavená na zemnom povrchu. Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom k pozemkom CKN pare. č. D. a XXXX v k.ú. a obci V., tým pádom je neplatná aj k rodinnému domu a priľahlého pozemku. Katastrálny úrad Ružomberok schválil zápis darovacej zmluvy, čo potvrdzuje Rozhodnutím o zápise do katastra nehnuteľností - čím zmluva ako právny úkon bola platne zapísaná. Stotožnili sa s vyjadreniami, ktoré boli zaslané súdu dňa 22.11.2019 a dňa 13.11.2019 a znovu apelujú na ich zámer ochrániť bratranca žalovaného v 2. rade od obohatenia sa niekoho cudzieho na majetku. Ako žalobca tvrdí, že žalovaný v 1. rade neostane na ulici a dostane primeranú finančnú čiastku. Zdôraznili ešte raz, že žalovaný v 1. rade je ZŤP -osoba s opaterou a žalobca chce len využiť daný stav žalovaného v 1. rade a obohatiť sa. Podľa ich zistení katastrálny úrad nepochybil a obe darovacie zmluvy podľa katastrálneho zákona potvrdil a zapísal do katastra nehnuteľností na predmetný list vlastníctva. Popísané nehnuteľnosti žalobcu boli prevádzane darovacou zmluvou aj kvôli tomu, aby majetok zostal v rodine. Žalovaný má zálusk na osobné obohatenie, nakoľko je mu známy zdravotný stav žalovaného v 1. rade a aj sám si je vedomý a informovaný o rodinných vzťahoch žalovaných v 1.
rade a v 2. rade. Ak žalobca má úmysel po rozhodnutí súdu žalobe vyhovieť, odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade, tak táto žaloba je neopodstatnená a založená na klamstve. Pozemky žalovaný v 1. rade nemá v pláne predávať a nikdy ani nebude. Ak by mal žalobca úmysel o odkúpenie pozemkov, nikdy žalobcovi ich nepredá. V predchádzajúcich vyjadreniach žalovaný v 1. rade už bol pripravený podvodom o majetok a preto žalovaný v 2. rade chce ochrániť žalovaného v 1. rade ako osobu. Nie je zrejmé, ak súd žalobe vyhovie a darovacia zmluva sa stane neplatnou a pozemky sa vrátia žalovanému v 2. rade, čo bude mať z toho žalobca, nakoľko väčšia časť pozemkov ako celok je právne schválená Darovacou zmluvou Katastrálnym úradom Ružomberok, čo potvrdzuje Rozhodnutím o zápise do katastra nehnuteľností. Nie je im zrejmý účel tejto žaloby, nakoľko pozemky CKN pare. č. D. a XXXX v k.ú. a obci V. a stavba je na jednej darovacej zmluve a ostatok je na druhej darovacej zmluve a ak by súd žalobu schválil Darovacia zmluva sa stane právnym neplatným úkonom, môžu očakávať žalobu v konaní o určenie vlastníckeho práva druhej darovacej zmluvy. Podľa Katastrálneho zákona predmetnou darovacou zmluvou, na ktorú žalobca poukazuje, sa stal žalovaný v 2. rade podielovým spoluvlastníkom spoločenstva, môže rozhodovať o spoluvlastníckych podieloch a druhou darovacou zmluvou potvrdil celistvosť predmetných spoluvlastníckych podielov žalovaného v 2. rade. Právny úkon a účel žaloby je im známy a priznali pochybenie zákazu prevádzať spoluvlastnícke podiely, avšak ak súd žalobe vyhovie a darovacia zmluva sa stane právne neplatnou, žalovaný v 1. rade prevedie správne právne kroky k prevedeniu stavby, a to nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. V., obec V., okres C., a to parcela č. KN-C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 548 m2 stavba /druh stavby: 10 rodinný dom/ súp. č. XX postavená na parcele č. KN-C D. postavená na zemnom povrchu - v podiele 1/1.Avšak pozemok CKN parc. č. D. a XXXX v k.ú. a obci V. ostane na žalovaného v 1. rade. Zdôraznili, že táto žaloba je zavádzajúca, nakoľko žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení nehnuteľnosti nie kvôli porušeniu právneho úkonu darovacej zmluvy, ale k svojmu osobnému zámeru a obohateniu sa na dané popísané nehnuteľnosti.
9.Na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať dokazovanie listinami:
- rodné listy preukazujúce pôvod príbuzenského vzťahu
- potvrdenie Obce V. o príbuzenskom vzťahu
10. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na žalobe a požiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. V prvom rade poukázal na to, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1,2 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v zmysle príslušných ust. Zákona č. 97/2013 nie je možné previesť podiel iba v časti nehnuteľnosti, ale musí dôjsť k prevodu podielu celej spoločnej nehnuteľnosti. V tomto prípade boli prevedené iba určité nehnuteľnosti, čo je v rozpore s týmto zákonom. Z uvedeného dôvodu potom absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá je neplatná od začiatku, nie je možné konvalidovať prípadnou ďalšou zmluvou, aj keď žalovaní 1,2 uzatvorili darovaciu zmluvu k ďalším nehnuteľnostiam, teda podielom. Mal za to, že aj táto darovacia zmluva je neplatná, keďže žalobca ako dokladovali, sa dovolal relatívnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy, a to tak v prvej, pričom týmito došlo k skutočnosti, že žalovaný v rade 1. sa stal opätovne podielovým spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností a teda pokiaľ strany uzatvárali aj druhú darovaciu zmluvu, tak takisto je neplatným úkonom, pretože nedošlo k prevodu všetkých nehnuteľností. V prípade, že by súd neuznal tieto argumenty, mal za to, že zmluva je neplatná z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti pre porušenie predkupného práva žalobcu. Aj keď žalovaní uvádzajú, že došlo k aktu darovania medzi príbuznými, vo svojich vyjadreniach nikde neuvádzajú plnenie druhej podmienky uvedenej v ust. § 116 Občianskeho zákonníka, teda že by ujmu blízkej osoby pociťovala ako vlastnú. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu, tak vo svojich vyjadreniach žalovaní 1,2 nespochybňovali naliehavý záujem, pričom poukázal na to, že žalobca sa rozhodol na ochranu svojho práva využiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pretože nebolo možné, aby sa domáhal prevodu podielu, keďže tým, že sa dovolal relatívnej neplatnosti, tak obdarovaný sa nestal vlastníkom prevádzaných podielov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR, ktoré k svojmu vyjadreniu priložil. Naliehavý právny záujem je v potrebe odstránenia spornosti vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Poukázal na rozhodnutie NS 6 Cdo/542/2015. Žalobca nemal možnosť inej ochrany svojho predkupného práva ako podanie takejto žaloby.
11.Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v rade 1. uviedla, že zastupuje žalovaného 1, pretože on nie je schopný sa sám chrániť, je psychiatrický pacient, oni sa s manželom ujali starostlivosti o neho po smrti jeho matky a darovaciu zmluvu urobili len z toho dôvodu, aby ochránili jeho majetok, pretože
zistili, že určité osoby majú záujem o jeho nehnuteľnosti. Dozvedeli sa, že už v minulosti prišiel o dom, ktorý zdedil po otcovi, a keďže presne nevedeli, o aký majetok sa jedná, previedli dom a určité podiely k pozemkom. Keď však zistili, že sú ešte ďalšie pozemky v spoločnom hospodárení, tak previedli aj tieto pozemky, aby to nebolo v rozpore so zákonom. Podotkla, že kataster bez ďalšieho zapísal zmenu v katastri nehnuteľností. Následne sa dozvedeli, že pán N. sa potom vyhrážal na katastri, z akého dôvodu takýto prevod urobili. Ďalej uviedla, že pred týždňom im prišiel list od právneho zástupcu žalobcu, kde im oznámil, že sa dovolal neplatnosti prvej darovacej zmluvy a že teda je aj ďalšia zmluva neplatná, teda nevedela, ako si môže byť istý, pričom ešte pred pojednávaním im právny zástupca oznámil, že pokiaľ pánovi N.ovi zaplatia náklady za konanie, takže zoberie žalobu späť. Nevedela teda, či je si taký istý v správnosti podanej žaloby. Pokiaľ sa týka rozhodnutia najvyššieho súdu, tak jedná sa o iný prípad, u nich je to darovacia zmluva medzi príbuznými. Zdôraznila, že pokiaľ by aj došlo k určeniu vlastníctva v prospech žalovaného 1, tento nikdy pánovi N.ovi svoje podiely na nehnuteľnostiach nepredá. Na záver uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať trovy konania.
12.Žalovaný v rade 2. sa pridržal výpovede splnomocnenej zástupkyne žalovaného v rade 1. a uviedol, že je to smutné, keď chcú obrať o majetok človeka, ktorý sa nevie sám brániť.
13. Predmetná žaloba je svojou podstatou žalobou podľa ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, teda žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Na základe uvedeného bolo potom v prvom rade zo strany súdu povinnosťou ex offo skúmať či žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti viď uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017(Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania).
14.Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP [teraz § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku -pozn.súdu] má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne) existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].
15.Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 241/2008).
16. Po oboznámení sa s obsahom žaloby a prejavmi sporových strán, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.
17. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom s podielmi vo veľkosti 4101/2315776 a 1XXX/1736832 pozemkov CKN parc.č. D. trvalý trávny porast o výmere 2377 m2 a XXXX trvalý trávny porast o výmere 5905 m2 v k.ú. a obci V., zapísaných na LV č. D., vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom. Svoj nárok opieral o porušenie jeho predkupného práva a naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že „nechce aby sa členmi
pozemkového spoločenstva v dôsledku porušenia jeho predkupného práva stali osoby, ktorých záujmy v rámci hospodárenia pozemkového spoločenstva môžu byť iné ako záujmy žalobcu".
18.Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu súd dospel k záveru, že určením vlastníckeho práva v prospech žalovaného v rade 1. by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo, tento by nedosiahol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 1. na svoju osobu ale len by došlo k tomu, že žalovaný v rade 1. by sa opätovne stal vlastníkom podielov vo veľkosti 4101/2315776 a 1XXX/1736832 pozemkov CKN parc.č. D. trvalý trávny porast o výmere 2377 m2 a XXXX trvalý trávny porast o výmere 5905 m2 v k.ú. a obci V., zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaný v rade 1. nemá žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnych predpisov aby predal svoj podiel žalobcovi, okrem toho je potrebné podotknúť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. V. je zapísaných celkovo 305 podielových spoluvlastníkov a teda pokiaľ by žalovaný v rade 1. prejavil úmysel svoje podiely odpredať môže zmluvu po splnení zákonných podmienok, uzatvoriť s ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov. Okrem toho odvodzovať naliehavý právny záujem od skutočnosti, že žalobca nechce aby sa členmi pozemkového spoločenstva v dôsledku porušenia jeho predkupného práva stali osoby, ktorých záujmy v rámci hospodárenia pozemkového spoločenstva môžu byť iné ako záujmy žalobcu, je neakceptovateľné s poukazom na skutočnosť, že ťažko možno predpokladať, že ostatní 304 -ia podieloví spoluvlastníci konajú výlučne so záujmami žalobcu.
19. Ustálená súdna prax umožňuje podať žalobu pre porušenie predkupného práva (§140 Občianskeho zákonníka) aj v prípade darovacej zmluvy (viď rozhodnutie NS SR R58/2005-1Cdo102/2005) avšak zo strany žalobcu musí byť preukázané, že navrhovaným určením dosiahne odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
20. Súd má za to, že žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem nepreukázal a preto bolo potrebné jeho žalobu, bez vykonávania ďalšieho dokazovania vo veci samej, zamietnuť.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. S prihliadnutím na plný úspech žalovaných vo veci, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
22.O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.