Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoKR/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Y. zastúpenému: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., IČO: 47 237 023, Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -473 z 25.6.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 18.829,12 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.9.2016, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 30.7.2018, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 15.

2. Určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 18.829,12 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28.9.2016, prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 30.7.2018, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 15, je zabezpečená v prvom poradí záložným právom na nehnuteľnostiach úpadcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I., obec: I., okres: I..

3. Určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 288.508,46 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.9.2016, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 2 zo dňa 30.7.2018, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 16.

4. Určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 288.508,46 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28.9.2016, prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 2 zo dňa 30.7.2018, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 16, je zabezpečená v prvom poradí záložným právom na nehnuteľnostiach úpadcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I., obec: I., okres: I..

5. Určil, že žalobca veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 30.437,15 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.9.2017, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 3 zo dňa 30.7.2018, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 17.

6. Určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 30.437,15 eur proti úpadcovi Hotel Európa a. s., so sídlom Jilemnického 3, 081 02 Prešov, IČO: 31 411 967 z titulu Výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.9.2017, prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. Prihláškou pohľadávky č. 3 zo dňa 30.7.2018, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 17, je zabezpečená v prvom poradí záložným právom na nehnuteľnostiach úpadcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I., obec: I., okres: I..

7. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Vychádzal zo zistenia, že prihláškou pohľadávky k sp.zn. pod poradovým číslom 2, si žalobca ako veriteľ v konaní prihlásil pohľadávku vo výške 288.503,46 eur, právny dôvod vzniku pohľadávky bol uvedený daňový nedoplatok vo výške 288.508,46 eur na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý dňa 28.9.2016 vydal Daňový úrad Prešov a vykonateľnosť nadobudol dňa 28.9.2016 v zmysle ustanovenia uzavretou dňa 30.11.2006 medzi postupcom finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom bola pohľadávka postúpená na veriteľa - žalobcu. Z dôvodu preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj uvedeného prevodu pohľadávky bolo v prihláške uvedené, že pripája veriteľ doklady a to výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX a zmluvu o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016 a výpis z prílohy č. 1. Pokiaľ ide o uplatnenie zabezpečovacieho práva bolo uvedené, že ide o záložné právo na zabezpečenú sumu 288.508,46 eur s dátumom vzniku dňa 12.7.2012 a ide o zabezpečovacie právo v prvom poradí. Právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva bol uvedený: rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Sko, ktoré vydal Daňový úrad Prešov dňa 4. 7.2012 v zmysle Zákona o správe daní a poplatkov. Pokiaľ ide o predmet zabezpečovacieho práva tento bol identifikovaný, že ide o nehnuteľnosť vlastníka Hotela Európa a.s. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., obec I., okres I. ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape - zastavané plochy a nádvoria parcela č. 84/1 o výmere 2143 m2 spoluvlastnícky podiel 1/1, parcely registra C evidované na katastrálnej mape - zastavané plochy a nádvoria parcela č. 84/3 o výmere 480 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, stavba - budova na parcele č. 84 1/1 súpisné č. 901, spoluvlastnícke podiely 1/1. Predmetná prihláška bola opatrená podacou pečiatkou správcu zo dňa 6.8.2018.

9. Z prihlášky pod poradovým číslom 3, vyplýva, že veriteľ - žalobca si uplatnil pohľadávku vyčíslenú v sume 30.437,15 eur titulom daňového nedoplatku na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý dňa 14.9.2017 vydal Daňový úrad Prešov a vykonateľnosť nadobudol dňa 14.9.2017 v zmysle ust. § 89 Zákona o správe daní a poplatkov. Ďalej v prihláške bolo uvedené, že podľa zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2017 uzavretej dňa 30.11.2017 medzi postupcom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a žalobcom ako postupníkom bola postúpená pohľadávka na veriteľa - žalobcu. Predmetná prihláška obsahovala aj uplatnenie zabezpečovacieho práva, na zabezpečenú sumu 30.437,15 eur s dátumom vzniku dňa 12.07. 2012 v 1. poradí na základe rozhodnutia o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXX/XXXXXXXX/XXXX/Sko, ktoré vydal Daňový úrad Prešov dňa 4.7.2012 v zmysle ustanovenia § 81 Zákona o správe daní a poplatkov, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2012 a vykonateľnosť dňa 12.7.2012 predmet zabezpečovacieho práva bola identifikovaná nehnuteľnosti ako je vyššie uvedené.

10. Z prihlášky pod poradovým č. 1, vyplýva, že veriteľ - žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške 18.829,12 eur titulom a daňového nedoplatku vo výške 18.829,12 eur na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý dňa 28.9.2016 vydal Daňový úrad Prešov a vykonateľnosť nadobudol dňa 28.9.2016, v zmysle ustanovenia § 89 Zákona o správe daní a poplatkov. Rovnako veriteľ uviedol, že zmluvou o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016 uzavretou dňa 30.11.2016 medzi postupcom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovenská

konsolidačná, a.s. ako postupníkom bola postúpená pohľadávka na veriteľa - žalobcu, rovnako bol uvedený odkaz, že z dôvodu preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky prikladá výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX a zmluvu o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016 a výpisy prílohy č. 1. Prihláškou bolo uplatnené zabezpečovacie právo a to záložné právo dňa v 1. poradí na zabezpečenú sumu 18.829,12 eur s dátumom vzniku dňa 12.7.2012. Právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva bolo uvedené, že ide o rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sko., ktoré vydal daňový úrad Prešov dňa 4.7.2012 na zmysle ustanovenia § 81 Zákona o správe daní a poplatkov v s tým, že rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28.7.2012 a vykonateľným dňa 12.7.2012 predmetom zabezpečovacieho práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 2618 v katastrálnom území Komárno predmetná prihláška má podaciu pečiatku dňa 6.8.2018.

11. Z prihlášky pohľadávky pod poradovým číslom 2 vyplýva, že bola prihlásená pohľadávka žalobcom v istine 288.508,46 eur s uvedeným právnym dôvodom vzniku - daňový nedoplatok vo výške 288.508,46 eur založeným na vykonateľnom výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý dňa 28.9.2016 vydal Daňový úrad Prešov, vykonateľnosť nadobudol dňa 28.9.2016 v zmysle uzavretou dňa 30.11.2016 medzi postupcom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovenská konsolidačná k, a.s. ako postupníkom a odkaz bol, že z dôvodu preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky pripája veriteľ je doklady, a to výkaz daňových nedoplatkov a zmluvu o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016. Rovnako bolo uplatnené zabezpečovacie právo - záložné právo na zabezpečovaciu sumu 288.508,46 eur s dátumom vzniku dňa 12.7.2012 s poukazom na právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva na základe rozhodnutia o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sko, ktoré vydalo Daňový úrad Prešov dňa 4.7.2012 v zmysle ustanovenia Zákona o správe daní a poplatkov s tým, že sa rozhodnutie stalo právoplatným 28.7.2012 a vykonateľným dňa 12.7.2012.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výkazom daňových nedoplatkov č. 104000163/2016 s dátumom vyhotovenia dňa 28.9.2016, ktorý Daňový úrad Prešov zostavil ku dňu 28.9.2016 z údajov evidencie daní u daňového dlžníka Hotel Európa, a.s. s uvedeným členením daňových nedoplatkov podľa ustanovenia § 89 ods. 2 písm. b) DP a podľa § 89 ods. 2 písm. c) spolu znejúci na sumu 18.829,12 eur. Predmetné dane mali pôvodnú splatnosť v rokoch 2007 až 2010.

13. Žalobca predložil taktiež výkaz daňových nedoplatkov tiež zostavených ku dňu 28.9.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX rovnakého daňového dlžníka, kde bolo uvedené členenie daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 2 písm. b) DP v sume 225.646,21 eur a podľa § 89 ods. 2 písm. d) DP daň z pridanej hodnoty 11.899,31 eur, cestná daň za vozidlá evidované v tuzemsku 66,38 eur, daň z príjmu právnických osôb so sídlom pozemskú 50.896,53 eur spolu celkom 288.508,46 eur. Predmetné dane mali pôvodnú splatnosť v rokoch 2007 až 2010.

14. Podľa výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX s dátumom vyhotovenia dňa 14.9.2017 evidoval Daňový úrad Prešov z evidencie daní daňové nedoplatky podľa ustanovenia § 89 ods. 2 písm. d) DP v celkovej sume 30.437,15 eur s tým, že daň z pridanej hodnoty bola 29.845,88 eur a daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti 591,27 eur, pričom išlo od dane s pôvodným dátumom splatnosti od 4.1.2011 do 22.12.2011.

15. Podľa zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016, táto bola uzatvorená medzi Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a žalobcom, podľa ustanovenia o správe daní a poplatkov v znení neskorších právnych predpisov pričom upravovala postúpenie dočasne nevymožiteľných daňových nedoplatkov daňových dlžníkov správcom.

16. Podľa čl. VII bodu 1 zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016 medzi stranami bolo dojednané, že táto zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky v zmysle Zákona o slobode informácií. Ak vyplýva povinnosť zverejniť zmluvu obom zmluvným stranám Centrálnom registri zmlúv, tak podľa ustanovenia § 5a ods. 13 Zákona o slobode informácií rozhodujúce pre nadobudnutie jej účinnosti je prvé zverejnenie zmluvy, t. j. zverejnenia, ktoré nastane skôr.

17. Podľa zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2017 uzatvorenou medzi Finančným riaditeľstvo Slovenskej republiky a žalobcom došlo podľa ustanovení § 86 DP k postúpeniu dočasne nevymožiteľný daňových nedoplatkov.

18. Podľa čl. VII bodu 1 zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov - Táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky v zmysle Zákona o slobode informácií. Ak vyplýva povinnosť zverejniť zmluvu obom zmluvným stranám v Centrálnom registri zmlúv, tak podľa § 5a ods. 13 Zákona o slobode informácií rozhodujúce pre nadobudnutie jej účinnosti je prvé zverejnenie zmluvy, t.j. zverejnenie, ktoré nastane skôr.

19. Podľa čl. I oboch zmlúv o postúpení pohľadávky bodu 3 bolo dojednané, že príloha č. jednej neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Údaje uvedené v prílohe č. 1 sú poskytnuté v súlade s ustanoveniami § 11 Daňového poriadku.

20. Zo strany žalobcu bolo predložené rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/X / XXXXXXX/XXXX / Sko zo dňa 4.7.2012, podľa ktorého Daňový úrad Prešov rozhodol v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 DP o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 337.807,88 eur, a to na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zostaveného Daňovým úradom Prešov z evidencie daní ku dňu 26.6.2012 vo výške 337.774,69 eur a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo staveného Daňovým úradom Prešov z evidencie daní ku dňu 26.6.2012 vo výške 33,19 eur, pričom bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam daňového dlžníka Hotela Európa a.s. zapísaný na liste vlastníctva XXXX k.ú. I.. Predmetné rozhodnutie bolo doručované B. Q. dňa 12.7.2012 a dňa 23.7.2012 Správe katastra Komárno.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom, a to výkazom daňových nedoplatkov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.6.2012 doložkou vykonateľnosti dňa 26.6.2012 znejúci na sumu 337.774,69 eur, ktorého jednotlivé položky rozčlenenia daňových nedoplatkov, podľa dátumu pôvodnej splatnosti, ako i výšky daňového nedoplatku sa zhodujú s výkazmi daňových nedoplatkov na, ktoré odkazovali prihlášky pohľadávok u žalobcu pod poradovým číslom 15, 16. a 17.

22. Žalovaný odôvodnil popretie všetkých pohľadávok uplatnených troma prihláškami takmer totožnými dôvodmi:

23. V prvom rade poprel, čo do výšky uplatnené pohľadávky z dôvodov premlčania.

24. V tomto smere súd poukázal na to, že zo strany, žalobcu bol predložený prehľad daňových nedoplatkov, spolu s označením jednotlivých výziev, ktorými jeho právny predchodca realizoval podľa § 80 DP úkony, čím došlo k predĺženiu premlčacej doby následne s nástupom daňového exekučného konania.

25. Podľa § 85 ods. 1, 2, 3, 4, 5 DP - Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie. Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

26. Z týchto dôvodov súd posúdil dôvod popretia za nedôvodný.

27. Čo sa týka popretia s poukazom na nesprávny právny dôvod vzniku pohľadávky a to podľa odkaz na výkazy daňových nedoplatkov s tým, že ide o iba exekučný titul či to, že boli vyhotovené v roku 2016 a 2017 pre potreby prehľadu pre postúpenie tu súd poukazuje, na to, že aplikovateľný právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.1999. Podľa tohto rozsudku „použiteľnosť výkazu daňových nedoplatkov ako exekučného titulu nie je podmienená jeho doručením daňovému dlžníkovi. Výkaz nedoplatkov predstavuje sumár zročných pohľadávok, ktoré majú podklad vo vykonateľných rozhodnutiach vykladajúcich daňovú povinnosť, ktoré sa účastníkovi daňového konania doručujú, alebo ktoré majú podklad v povinnosti ustanovenej zákonom, ktorú má daňový subjekt splniť bez udania a doručenia rozhodnutia. Neobstojí preto námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný porušil zákon a poškodil ju na jej právach, keď akceptoval výkaz nedoplatkov bez toho, aby jej ho doručil. Právnu relevanciu nemá ani okolnosť, že daňový nedoplatok mohol daňový úrad vymáhať na základe samostatného platobného výmeru o vyrubení penále. Pri zostavovaní výkazu nedoplatkov, ktorý zahŕňa aj pohľadávky z vykonateľných rozhodnutí, je vecou správcu dane, ktorý z exekučných titulov použije“. Rovnako sa vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. zo dňa 30.9.2014, kde rovnako ako právny dôvod vzniku pohľadávky bol použitý výkaz nedoplatkov, ktorý mal povahu exekučného titulu, súd uviedol : „Uvedenie právoplatného výkazu nedoplatkov ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky je podľa súdu skutkovou okolnosťou, z ktorej možno usudzovať existenciu prihlasovaných pohľadávok“. Z týchto dôvodov v tejto právnej veci súd nemal dôvod sa odchýliť pri právnom posúdení od vyjadrených právnych záverov a aj v tomto smere považoval popretie pohľadávok žalobcu žalovaným za nedôvodné.

28. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na aplikovateľné rozhodnutie NS SR zo dňa 1.8.2018, kde predmetom posúdenia bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku správcom dane, a to rozhodnutím správcu dane v súlade s postupom podľa a nasl. a bolo konštatované, že: „záložné právo, ktoré vzniká správnym rozhodnutím správcu dane podľa (ďalej len „“) vzniká nezávisle od exekučného konania podľa , ako aj od daňového exekučného konania, ktoré je upravené v a nasl. DP záložné daňové právo je podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečovacím právom vymedzeným v , keď zákonodarca zabezpečovacím právom na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky, vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky ( prvá veta v znení účinnom do 31.12.2014). Ustanovenie DP upravuje, že po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupom podľa osobitného predpisu (s odkazom na ) sa začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania vyhlásením konkurzu sa zastavujú - , avšak v posudzovanej veci nie je exekučným záložným právom zriadeným v exekučnom konaní, postupom podľa , nemožno konštatovať, že zriadené je výkonom daňovej exekúcie, keď zákonodarca v 98 DP upravil spôsoby vykonávania daňovej exekúcie, keď považuje za exekúciu: daňovú exekúciu a) zrážkami zo mzdy a iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, e) predajom cenných papierov, f) predajom nehnuteľností, g) predajom podniku alebo jeho časti, h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti. Preto v prejednávanej veci sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku prvoinštančným súdom, ktorý poukazoval na účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k exekučnému konaniu a exekučnému záložnému právu. Podľa odvolacieho súdu nie je možné exekučné záložné právo a jeho posúdenie vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu posudzovať v rovnakom kontexte ako , zriadené postupom podľa a nasl. DP.“

29. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď stačí katastrálnemu úradu oznámiť kedy, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s ust. DP, na zriadenie daňového exekučného práva nedopadá právna úprava .

30. Pri posudzovaní popierajúceho úkonu prihliadol aj z pohľadu právnych viet rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , ktorý vyjadril „Z ustanovenia nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany správcu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.“. Súd má za to že uvedené právo patri aj veriteľovi ako je to v danej právnej veci. Avšak tiež NS SR uviedol, že: „Dôvodom pre účinné popretie

pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.“ Niektoré námietky žalovaného sa v danej právnej veci týkali práve skutočností, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutí v daňovom konaní napr. aj opakovaného vydávania výkazov daňových nedoplatkov, čo patrí podľa názoru súdu do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutia vydal., nemôžu byť preto dôvodom pre popretie pohľadávok ktoré boli uplatnené na základe v zmysle najneskôr vydaných výkazov.

31. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. ) - I. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. II. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

32. Podporne poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. , s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, )“.

33. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

34. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

35. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Poukázal na to, že súd rozhodol na každom pojednávaní, že nebude vyhotovovať zápisnicu, ale túto vyhotoví následne zo zvukového záznamu. Zápisnice z 3.5.2019 a 28.5.2019 nie sú hodnoverným písomným zachytením zvukového záznamu vyjadrení na pojednávaniach, a preto žalovaný požiadal o vydanie zvukových záznamov, s ktorými by sa mal oboznámiť odvolací súd.

37. Totiž na pojednávaní 3.5.2019 súd vyslovil svoj predbežný právny názor, čo však nie je zaznamenané v zápisnici.

38. Zo zápisnice o pojednávaní, ktorá bola súdom vyhotovená, vyplýva, že súd sa zhodoval s argumentáciou žalovaného, že každá zabezpečená pohľadávka mala byť podaná samotnou prihláškou, súd poukázal na to, že postráda zo strany žalujúcej aj vo vzťahu k námietke premlčania riadne skutkové zdôvodnenia a poukázal na to, že až predložením daňového výkazu z 26.6.2012 (č.l. 71 spisu) je možné zidentifikovať, ktoré dielčie daňové nedoplatky s rôznym dátumom splatnosti dane mali byť následne

súčasťou daňových výkazov vyhotovených v roku 2016 a 2017, pričom súd vyžaduje zo strany žalobcu skutkové doplnenia k týmto dielčím pohľadávkam, ktoré z nich sú totožné s daňovými výkazmi z roku 2016 a 2017.

39. V zápisnici však nie sú uvedené ďalšie okolnosti, ktoré súd uviedol, „t.j. že zabezpečenie je teda z tohto daňového výkazu, ale uplatnené pohľadávky sú z výkazov z roku 2016, 2017. Súd má za to, že toto logicky nezapadá na riadne zdôvodnenie toho zabezpečenia tých pohľadávok. Je potrebné tú pohľadávku riadne špecifikovať. Súd má za to, že zo strany žalovaného bolo dôvodné vznášať aj vo vzťahu k tým formálnym náležitostiam tieto prihlášky tieto argumenty prihlášky nemajú tie náležitosti, ktoré by mali mať. Súd postráda zo strany žalujúcej riadnu argumentáciu žaloby, a keďže žalobca sa domáha vydania rozhodnutia, na ňom je dôkazné bremeno. Javí sa, že tie výkazy, ktoré nasledovali po roku 2012, naozaj to neboli výkazy, na základe ktorých tie pohľadávky vznikli. Jednoducho povedané. A potom tie prihlášky vo vzťahu k uvedenému právnemu dôvodu vzniku pohľadávky nie sú v poriadku. Len z týchto prihlášok a bez priloženia toho daňového výkazu za rok 2012 nebolo možné stotožniť a v tom prípade bolo možné úplne sa stotožniť s argumentáciou žalovanej strany. V každom prípade už doplnenie tých prihlášok ako také súd nebude akceptovať iba na dovysvetlenie, prípadne lepšie zdôvodnenie prípadného zamietnutia žaloby“.

40. Súd sa však bez odôvodnenia odklonil od tohto predbežne vysloveného právneho názoru.

41. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav v tomto konaní veriteľa obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

42. Súd vôbec neaplikoval tvrdenú zásadu, pretože neposúdil prihlásené pohľadávky tak, ako boli prihlásené. Súd nedostatočne odôvodnil rozsudok. Vôbec neodôvodnil ako dospel k záveru, že zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov boli zverejnené. Neaplikoval ustanovenie , ktoré je kogentné a vzťahuje sa na všetky zmluvy uzatvorené po 1.1.2011. Neaplikoval ustanovenie , podľa ktorého musia vykonať zverejnenie platne obe strany, pričom bolo preukázané, že ani jedna zmluva nebola platne zverejnená a zmluva o postúpení daňových nedoplatkov 2/2017 nebola vôbec zverejňovaná Finančným riaditeľstvom SR. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd riadne nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným na pojednávaní 28.5.2019, akým spôsobom boli zverejnené jednotlivé zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov. Súd nevykonal riadne ani dôkaz metodickým pokynom pre zverejňovanie zmlúv v Centrálnom registri zmlúv, podľa ktorého zmluva musí byť zverejnená aj s prílohami. Tento metodický pokyn uznal aj žalobca.

43. V zmysle ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje. V nadväznosti na toto ustanovenie v sú uvedené informácie, ktoré sa nezverejňujú, medzi nimi nie je ako informácia obchodné meno alebo iné údaje právnickej osoby - dlžníka. Tajomstvo je informácia, ktorej zachovanie v tajnosti je vo verejnom záujme. Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod č. konštatoval, že predmetom daňového tajomstva nie je informácia o daňovom nedoplatku.

44. Pokiaľ ide o dohodu zmluvných strán podľa čl. VII bod 5 zmlúv o postúpení daňových nedoplatkov, tak vystavovanie akýchkoľvek výpisov nenahrádza zákonnú povinnosť zverejnenia zmluvy a porušuje ústavné právo každého občana na prístup k informáciám. Preto treba konštatovať, že nenastali právne následky zmlúv o postúpení daňových nedoplatkov, teda popretý žalobca sa veriteľom nestal. Žalobca nepoprel žalovaným popreté poradia pohľadávok prihlásených žalobcom. Popretie poradia pohľadávok je teda účinné.

45. Súd tieto zákonné ustanovenia a rozhodnutia najvyššieho súdu ignoroval.

46. Zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov vôbec neboli zverejnené. Zmluva sa musí zverejniť celá, teda aj s prílohami. Prílohy zverejnené neboli a bez ich zverejnenia nie je zverejnená zmluva, pričom podľa platí, že ak k zverejneniu nepríde do 3 mesiacov od uzatvorenia zmluvy, platí, že zmluva o uzatvorená nebola. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

47. Súd nedostatočne odôvodnil rozsudok, keď sa nevyporiadal s námietkou žalovaného, že zverejnenie, ktoré bolo vykonané, nie je platným zverejnením zmluvy.

48. Vychádzajúc z ustanovenia o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý definuje, čo je povinne zverejňovaná zmluva, treba konštatovať, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie prihlášok. Súd sa nemusel ani ďalšími námietkami zaoberať v prípade, že by správne posúdil túto otázku a správne aplikoval ustanovenie .

49. Súd sa nevyporiadal s námietkou žalovaného, že na ten istý daňový nedoplatok nemôže byť vystavených viac výkazov daňových nedoplatkov a ani s námietkou, že výkaz daňových nedoplatkov nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky.

50. Výkazy daňových nedoplatkov sú exekučnými titulmi a je v rozpore so zákonom, aby na jeden daňový nedoplatok bolo vydaných viac exekučných titulov. Keďže žalobca v súdnom konaní predložil výkazy daňových nedoplatkov z roku 2007 a 2008, ktoré obsahovali aj daňové nedoplatky pojaté vo výkaze daňových nedoplatkov pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX je potrebné konštatovať, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je, ako to tvrdil žalobca, v prihláškach - výkazy daňových nedoplatkov z roku 2016 a 2017 a ani ako to tvrdil počas súdneho konania výkaz daňových nedoplatkov z roku 2012.

51. Uvedenie právneho dôvodu vzniku prihlasovanej pohľadávky je zákonná podmienka jej uznania. Výkaz daňových nedoplatkov nie je vždy právnym dôvodom vzniku daňových pohľadávok, pretože jeho vydaním nevzniká nový záväzkovo-právny vzťah. Výkaz o daňových nedoplatkoch má konštitutívne účinky iba v tých prípadoch, kedy je zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane.

52. Žalobca uviedol v prihláške, že z dôvodu preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj uvedeného prevodu pohľadávky pripája k prihláške doklady - výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, resp. XXXXXXXXX/XXXX, zmluvu o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2016 a výpis z prílohy č. 1, resp. č. 2/2017, ako aj výpis z prílohy č. 1. Teda žalobca uviedol právny dôvod vzniku pohľadávok - výkaz daňových nedoplatkov z roku 2016 a 2017, čo bolo dokazovaním vyvrátené.

53. Právnym dôvodom vzniku jednotlivých nedoplatkov citovaných vo výkaze je neplnenie si konkrétnych daňových povinností v konkrétnom zdaňovacom období. Právny dôvod vzniku pohľadávky je možné chápať ako právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Teda touto skutočnosťou môže byť nezaplatenie danie z príjmu fyzických osôb, nezaplatenie DPH za dané obdobie. Vyhotovenie výkazu daňových nedoplatkov je iba vznikom exekučného titulu a má deklaratórny charakter a iba v prípade, ak nebolo vydané rozhodnutie, má konštitutívny charakter. Súd však neobjasnil, ako dospel k tomu, že právny dôvod vzniku prihlasovaných pohľadávok je správne uvedený v jednotlivých prihláškach napriek tomu, že v bode 104 odôvodnenia súd uviedol, že preskúmava všetky tri sporné prihlášky, či popierací prejav vylučuje pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená.

54. Súd nemal preskúmať prípadné jednotlivé pohľadávky, z ktorých sa mala skladať pohľadávka prihlásená prihláškou, mohol skúmať len to, čo uviedol žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Súd nijako neodôvodnil, ako prišiel k záveru, že právnym dôvodom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 18.829,12 eur, prihlásenej prihláškou č. 1 žalobcu, zapísanej v zozname prihlášok č. 15, je výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX z 28.9.2016, že právnym dôvodom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 288.508,46 eur, prihlásenej prihláškou č. 2 žalobcu, zapísanej v zozname prihlášok pod č. 16, je výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX z 28.9.2016 a že právnym dôvodom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 30.437,15 eur, prihlásenej prihláškou č. 3 žalobcu, zapísanej v zozname prihlášok pod č. 17, je výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo 14.9.2017.

55. Súd v rozsudku uviedol, že žalobca je veriteľom z titulu výkazu daňových nedoplatkov, teda vyhovel požiadavke žalobcu uvedenej v incidenčnej žalobe, ktorá vychádza z podaných prihlášok. Súd bol však povinný takúto žalobu zamietnuť, pretože výkazy daňových nedoplatkov nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávok. Samotný žalobca v konaní uviedol, že výkaz nedoplatkov je sumár. Predmetom prihlášky musí byť pohľadávka, a tou nie je sumár, ale konkrétny daňový nedoplatok. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdom vyslovený právny názor a v závislosti od toho výsledok konania bol nepredvídateľný.

56. Súd nevykonal riadne navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Totiž na pojednávaní 28.5.2019 vykonal dokazovanie listinami, tieto však pri hodnotení dôkazov nevyhodnotil napriek tomu, že žalovaný poukazoval na ich iný obsah než tvrdí žalobca alebo že vôbec nemohli byť vydané a sú teda nulitné akty.

57. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

58. Súd sa totiž nezaoberal tým, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky do právneho dôvodu preto, že trvá na tom, že jednoznačne ukladá povinnosť uviesť právny dôvod vzniku pohľadávky a pri zabezpečených pohľadávkach pre každú osobitne. Žalobca toto nesplnil, právny dôvod vzniku pohľadávok v prihláškach uviedol nesprávne. Nejde o prílišný formalizmus, na ktorý sa žalobca odvoláva, ale o zákonnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné riadne preskúmanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky.

59. Samotný žalobca v žalobe uviedol, že daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, čo vyplýva z § 158 ods. 1 DP. Žalobca teda tvrdí, že daňový nedoplatok je pohľadávkou a nie výkaz daňových nedoplatkov. Samotný žalobca v prihláškach popretých pohľadávok uviedol, že z dôvodu preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky predkladá výkazy z roku 2016, 2017, čo však bolo vyvrátené stanoviskom Daňového úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že tieto výkazy nie sú právnymi dôvodmi vzniku pohľadávky, ale slúžili len na postúpenie pohľadávok ako pomocný interný materiál. Súd sa však s touto okolnosťou nevyporiadal.

60. Súd nesprávne posúdil aj zabezpečenie prihlásených pohľadávok. Totiž povahu daňového záložného práva vo vzťahu k je potrebné vždy dôsledne posudzovať podľa toho, či bolo zriadené správcom dane v rámci daňovej exekúcie, alebo mimo nej. Žalovaný v tomto smere tvrdil, že bolo zriadené v rámci daňovej exekúcie, čo potvrdzuje samotný žalobca v priebehu konania.

61. Súd však priznáva daňovému záložnému právu účinnosť aj po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania. Totiž vo viacerých bodoch odôvodnenia súd vychádza z toho, že rozhodnutie o zriadení záložného práva XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sko zo 4.7.2012 je rozhodnutím o zriadení daňového záložného práva a nie rozhodnutím o zriadení exekučného záložného práva. Súd sa nezaoberal zákonnou povinnosťou prihlásiť každú pohľadávku pokiaľ je zabezpečená záložným právom na samostatnom tlačive. Dôvody, pre ktoré je to nevyhnutné a ktoré zákonodarcu viedli k takej právnej úprave sú z odvolania žalovaného zrejmé.

62. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sko, týmto záložným právom neboli zabezpečené prihlásené pohľadávky, ale iné pohľadávky z výkazu daňových nedoplatkov z 26.6.2012 vo výške 337.774,69 eur a vo výške 33,19 eur, čo sú úplne iné pohľadávky a nedoplatky ako tie, ktoré sú prihlasované pod č. 15, 16 a 17, pretože podľa prihlášok ide o výkaz daňových nedoplatkov z roku 2016 a 2017. Nevykonanie právneho posúdenia, či na jednu daňovú pohľadávku môžu byť platne vydané viaceré výkazy daňových nedoplatkov spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces a neumožňuje žalovanému kvalifikovane sa proti dôvodom rozsudku brániť v odvolacom konaní. Treba zdôrazniť, že nedoplatky, na ktoré už je vydaný výkaz daňových nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom, nemôžu byť predmetom ďalšieho výkazu daňových nedoplatkov. Výkazy daňových nedoplatkov nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávok.

63. Súd dospel k záveru vo výrokoch rozsudku, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania proti úpadcovi Hotel Európa, a.s. sú zabezpečené v prvom poradí záložným právom na nehnuteľnostiach úpadcu, zapísaných na LV XXXX, k.ú. I.. Z rozhodnutia súdu a ani z podanej žaloby však nie je zrejmé, na základe akého úkonu vzniklo záložné právo, ako súd dospel k záveru, že bolo nejaké záložné právo žalobcu zapísané na LV XXXX. Žalobca priložil k žalobe LV z 9.10.2018 s údajmi platnými k 8.10.2018. Toto LV žiadny údaj o zápise záložného práva neobsahuje. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol úpadca vlastníkom zapísaných nehnuteľností, čo nemá vplyv na posúdenie vecí, ale poukazuje to na nevykonateľnosť rozsudku a na jeho nesprávnosť. Výkazmi daňových nedoplatkov z 28.9.2016 a zo 14.9.2017 nevznikli žiadne pohľadávky žalobcu a tieto nie sú titulom vzniku.

64. Z analýzy daňových nedoplatkov a ich podrobného preskúmania vyplýva, že aj keď sú celkové sumy pohľadávok (nedoplatkov) uvedených vo výkaze nedoplatkov z roku 2012 a rokov 2016 a 2017 podobné, nejde o totožné nedoplatky, a teda nemožno ani konštatovať, že by dané pohľadávky boli zabezpečené záložným právom. Súd teda dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

65. Súd v bode 118 odôvodnenia vyvodzuje záver, že žalobca neprihlásil pohľadávky v súlade s , avšak konštatuje, že nesplnenie zákonnej povinnosti nemá žiadny účinok. To je však v rozpore s , z ktorého vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na ňu neprihliada. Žalobca v konaní pripustil, že prihlášku podal nesprávne, iba vylučoval právo veriteľa poprieť pohľadávky z formálnych dôvodov.

66. Z konania jednoznačne vyplynulo, že prvé výkazy daňových nedoplatkov sú z roku 2007 a 2008 a všetko čo sa udialo potom je vo vzťahu k týmto pohľadávkam namietateľné a žalovaný to namietal po práve. Z výkazov daňových nedoplatkov doložených žalobcom na pojednávaní 28.5.2019 vyplýva, že výkazy daňových nedoplatkov za rok 2007 a 2008 boli celkom v sume 9.724.915,- Sk, teda 332.808,04 eur. Na tieto daňové nedoplatky už nebol právny dôvod vystavovať ďalšie výkazy daňových nedoplatkov a žalovaný mal právo túto okolnosť namietať.

67. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

68. Súd vôbec neskúmal povinnosť zverejnenia zmlúv o postúpení pohľadávok a neposúdil dôvody, ktoré viedli žalovaného k záveru, že postúpenie pohľadávok je neúčinné a že po troch mesiacoch od ich uzatvorenia nastal zákonný následok podľa , pričom platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Súd nesprávne posúdil povinnosť aplikácie ustanovenia , keď z neho vyvodzuje, že nesplnenie povinnosti podať samostatné prihlášky na zabezpečené pohľadávky sa nespája s takým účinkom, aby sa na takú prihlášku neprihliadalo. Takýto výklad je v rozpore so znením , z ktorého vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na ňu neprihliada. Zákonnou povinnosťou žalobcu v zmysle bolo vyhotoviť toľko tlačív, koľko prihlasoval zabezpečených pohľadávok, pretože mu to ukladá zákon. Tento nedostatok viedol k uvedeniu nesprávneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky v zmysle vyššie uvedeného. Jednotlivé výkazy daňových nedoplatkov obsahovali pohľadávky z rôznych právnych dôvodov, teda ani sumárne uvedená pohľadávka nemohla mať uvedený jeden právny dôvod vzniku.

69. Súd neaplikoval ustanovenie § 158 ods. 1 DP, podľa ktorého daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Súd dospel k záveru, že právnym dôvodom vzniku pohľadávok sú výkazy daňových nedoplatkov. Ani celkový daňový nedoplatok zostavený správcom dane k určitému dňu nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok ako to uvádza žalobca. Pretože celkový daňový nedoplatok nevznikol ako jedna právna skutočnosť, ale je súčtom rôznych právnych dôvodov, na základe ktorých vznikol podstatne skôr ako tento sumár - výkaz daňových nedoplatkov.

70. Nesprávnym právnym posúdením je aj nerešpektovanie tak, aby bolo rozlíšené prihlásenie istiny, úrokov, poplatkov, nákladov s uplatnením, pretože každý je z iného právneho dôvodu. Žalobca prihlásil všetko v jednej sume, pričom v tejto sume nie sú len nedoplatky na daniach, ale aj úroky z omeškania a pod. To všetko spôsobuje nepreskúmateľnosť podaných prihlášok. Súd sa s tým však nevyporiadal. Keby bol prihlášky preskúmal tak, ako mu to určuje zákon, musel by dospieť k záveru o nutnosti žalobu zamietnuť.

71. Žalobca založil celkom deväť rozhodnutí, ktorými zastavil daňové exekučné konania, a to na sumy celkom 329.184,84 eur, teda tieto sumy nedoplatkov existovali v roku 2007 a žalovaný na ne viedol daňové exekučné konania až do polovice roku 2016, kedy exekučné konania zastavil. Teda výkazy daňových nedoplatkov z roku 2012, 2016 a 2017 nemohli obsahovať nedoplatky, na ktoré už boli vedené exekučné konania, a keďže ich obsahovali, boli vystavené nezákonne a na ich základe vôbec nebol dôvod prihlasovať pohľadávky a ani uplatňovať opätovné daňové exekučné konanie na rovnaké pohľadávky ako tie z roku 2007. Teda na tú istú pohľadávku nemohol vystaviť ďalší exekučný titul a ak ho vystavil, tak bol vydaný nezákonne, pričom nie je možné naň vôbec prihliadať. Na základe takého výkazu bolo aj vydané rozhodnutie o zriadení záložného práva nezákonne. Vôbec neobstojí,

že právnym dôvodom vzniku týchto pohľadávok je výkaz daňových nedoplatkov z roku 2016 a 2017. Žalobca neodstránil rozpor, na ktorý poukázal aj súd, teda rozpor v právnom dôvode prihlásených pohľadávok a vzniku zabezpečovacieho práva.

72. Súd sa nevyporiadal s námietkou žalovaného, že na nedoplatky, na ktoré už je vydaný výkaz daňových nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom, nemôže byť vydaný ďalší výkaz daňových nedoplatkov.

73. Súd nesprávne posúdil splnomocnenie udelené B. Q., pričom táto osoba nebola oprávnená konať za spoločnosť Hotel Európa, a.s., a teda žalobca nepreukázal doručenie rozhodnutia o zriadení záložného práva, čo má význam pre posúdenie jeho účinkov.

74. Súd nesprávne rozhodol aj v otázke náhrady trov konania, pretože neprihliadol na to, že žalobca zavinil toto súdne konanie, keď nepodal riadne prihlášky.

75. Rozhodnutie súdu je teda nepreskúmateľné, nespĺňa náležitosti uvedené v , čo je porušením práva na spravodlivý proces.

76. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

77. V následných vzájomných vyjadreniach (, , ) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.

78. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

79. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia nevykazuje vady, ktoré by mohli byť kvalifikované ako nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

80. Podľa tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

81. Podľa - Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

82. Podľa - Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

83. Podľa - Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

84. Podľa - Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.

85. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2012 (DP), na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

86. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že prihláškou č. 1 z 30.7.2018, doručenou správcovi dňa 6.8.2018, prihlásil žalobca zabezpečenú pohľadávku vo výške 18.829,12 eur, prihláškou č. 2 z 30.7.2018 zabezpečenú pohľadávku vo výške 288.508,46 eur a prihláškou č. 3 zabezpečenú pohľadávku vo výške 30.437,15 eur, taktiež z 30.7.2018. O náležitostiach týchto prihlášok nemá odvolací súd pochybnosti, nakoľko boli vyhotovené na predpísanom tlačive s náležite špecifikovaným dôvodom tejto pohľadávky, a preto v zmysle správca žalobcovi potvrdil doručenie prihlášok a ich úplnosť v mailovej komunikácii z 15.8.2018, kde taktiež potvrdil, že ide o zabezpečené pohľadávky v sume 337.774,73 eur s tým, že tieto prihlášky boli riadne doručené a sú zapísané v zozname prihlásených pohľadávok, pričom ich možno považovať za úplné. Za týchto okolností ani odvolací súd nemá dôvod pochybovať o náležitostiach prihlášok a riadnom uplatnení prihlásených pohľadávok v rámci konkurzného konania.

87. Pokiaľ ide o právny dôvod týchto pohľadávok, tento je (v zmysle vyššie uvedeného) náležite v prihláškach špecifikovaný, pričom týmto právnym dôvodom sú tzv. výkazy nedoplatkov č. XXXXXXXXX/ XXXX z 28.9.2016, XXXXXXXXX/XXXX z 28.9.2016 a č. XXXXXXXXX/XXXX zo 14.9.2017. Výkazy nedoplatkov v zmysle ustálenej súdnej praxe ( z 22.6.1999 Najvyššieho súdu SR a z 30.9.2014) sú použiteľné ako exekučný titul, pričom uvedenie právoplatného výkazu nedoplatkov ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky je skutkovou okolnosťou, z ktorej možno usudzovať existenciu prihlásených pohľadávok. Preto takéto odôvodnenie prihlášok uplatnených žalobcom v predmetnom konkurznom konaní je plne v súlade so zákonom.

88. Pokiaľ ide o zverejnenie predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej tieto pohľadávky nadobudol žalobca, č. 2/2016 z 30.11.2016, uzavretou medzi postupcom - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a žalobcom ako postupníkom, nemá odvolací súd pochybnosti o platnosti a účinnosti tejto zmluvy. Nemožno totiž konštatovať, že by predmetná zmluva nebola zverejnená v zmysle , , nakoľko v konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že táto zmluva v Centrálnom registri zmlúv zverejnená bola s výnimkou jej príloh, ktoré zverejnené neboli z dôvodu ochrany daňového tajomstva, pričom odvolací súd je toho názoru, že nemožno len z tejto okolnosti mechanicky vyvodzovať to, že zmluva ako celok zverejnená nebola. Poskytnutie informácie o tejto zmluve bolo dodržané a oprávnený subjekt mohol preto čerpať informácie () aj z takto dostupného zdroja, prípadne na podklade zverejnenia domáhať sa ďalších informácií u povinného subjektu, pokiaľ by takýto postup bol dôvodný v zmysle citovaného zákona. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorú však je potrebné v tejto veci aplikovať je ustanovenie DP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa nepoužije. Nemôže preto obstáť námietka žalovaného spočívajúca v neúčinnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalobcom s odkazom na ustanovenie .

89. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, nakoľko správne poukázal na to, že v zmysle § 85 ods. 1, 2, 3, 4, 5 DP sa právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčuje po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, avšak ak správca doručí daňovému subjektu v zmysle § 80 DP, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená. Táto výzva bola daňovému subjektu doručená a nachádza sa v spisovom materiáli na č.l. 38. Preto nemožno mať pochybnosti o tom, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie sú premlčané.

90. Taktiež nie sú pochybnosti o tom, že ide o zabezpečené pohľadávky, tzv. daňovým záložným právom tak, ako to ustálil súd prvej inštancie v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo 4.7.2012 pod č. XXXXXXX/X/XX/XXXXX/XXXX/Sko, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.7.2012. V tejto súvislosti je nepochybne známe, že treba rozlišovať medzi exekučným záložným právom a daňovým záložným právom, pričom pokiaľ exekučné záložné právo zaniká v súvislosti s nariadením konkurzu ako zákonný dôsledok tohto procesného postupu, nezaniká a je teda naďalej zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie daňových nedoplatkov tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci ( pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.8.2018, ktoré sa problematikou rozdielností daňového exekučného práva a daňového záložného práva a účinkov vyhlásenia konkurzu na tieto zabezpečovacie inštitúty zaoberá ). Preto nemožno spochybniť ani postavenie žalobcu ako záložného veriteľa. V tejto súvislosti treba tiež upriamiť pozornosť na to, že nie je nevyhnutný ani zápis do registra záložných práv, nakoľko ide o vznik tzv. mimozmluvného záložného práva. Údajné rozdiely medzi výkazom nedoplatkov pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a výkazmi XXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXX/XXXX, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní nijako nenamietal v prvoinštančnom konaní, pričom v odvolaní pripustil, že celková suma pohľadávok prihlásená žalobcom predmetnými prihláškami predstavuje 337 774,37 eur a je o 33,19 eur nižšia ako celková zabezpečená suma podľa rozhodnutia XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sko ( 337 807,88 eur ). Preto táto námietka žalovaného taktiež nie je spôsobilá privodiť iné závery, než aké urobil súd prvej inštancie v prejednávanej veci.

91. Spochybnenie plnomocenstva osoby, ktorá zastupovala v tom čase dlžníka, t.j. Hotel Európa, a.s. B. Q. nie je náležite odôvodnené a nemal o ňom pochybnosti ani daňový úrad, ktorý s touto splnomocnenkyňou konal.

92. Pokiaľ ide o procesnú stránku veci, treba konštatovať, že nevyhotovenie zápisnice o pojednávaní a odkaz na použité záznamové prostriedky, z ktorých dodatočne mala byť zápisnica o pojednávaní vyhotovená, takýto postup nie je v rozpore s , nakoľko len, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. To znamená, že následné vyhotovenie zápisnice o pojednávaní zo záznamu technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku nie je vylúčené, pretože tento postup predpokladá . Napokon žalovaný po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie mal možnosť sa so záznamom vykonaným v prejednávanej veci v zmysle zoznámiť, avšak tento na základe úradného záznamu z 11.7.20119 (č.l. 502 spisu) vyhlásil (prostredníctvom svojho právneho zástupcu), že netrvá na zaslaní vyhotoveného CD poštou v zmysle žiadosti na č.l. 500 spisu. Právny názor vyslovený súdom prvej inštancie na niektorom z pojednávaní pred rozhodnutím vo veci nie je právne záväzný, pretože ide o právny názor predbežný, pričom oboznámenie strán s takýmto názorom a následne iné rozhodnutie vo veci, nemožno kvalifikovať ako vadu, ktorá by mohla mať za následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv niektorej zo strán alebo aby išlo o vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

93. Rozhodujúcou okolnosťou je to, aby súdne rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a spĺňalo požiadavky uvedené v , kde sú formulované základné požiadavky na obsah súdneho rozhodnutia, a teda aj požiadavky tzv. preskúmateľnosti. Z tohto pohľadu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa tak z hľadiska vnútorného členenia rozhodnutia, jeho logickej štruktúry a nadväznosti jednotlivých častí tohto rozhodnutia všetky požiadavky špecifikované v tomto zákonnom ustanovení , nakoľko súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje aj riadnu špecifikáciu právneho posúdenia prejednávanej veci. Preto nemožno konštatovať, aby obsah tohto rozhodnutia a jeho odôvodnenie zakladali vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

94. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania, odvolací súd rozsudok podľa potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody špecifikované v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

95. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

96. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).