Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky - Daňový úrad, Stará Ľubovňa, Prešovská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 0063816, proti žalovanému: T. F. - ANOVA, so sídlom M. P. XXX, XXX XX U., IČO: 33 080 275, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, 040 01 Košice, o určenie právneho dôvodu popretých daňových pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 105 zo dňa 2.52013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že daňové pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka T. F. - ANOVA, M. P. XXX, XXX XX U., IČO: 33 080 275, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , sa čo do právneho dôvodu považujú za zistené.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobou zo dňa 13.4.2011 sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu popretých daňových pohľadávok. V reštrukturalizačnom konaní úpadcu žalobca prihlásil štyri prihlášky daňových pohľadávok v celkovej výške 12.673,51 eur. Reštrukturalizačný správca poprel právny dôvod týchto žalobcom prihlásených daňových pohľadávok, čo odôvodnil tým, že reštrukturalizácia bola povolená uznesením súdu zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2011 a vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov pripojených k prihláškam ako listiny preukazujúce údaje uvedené v týchto prihláškach, boli správcom dane vyhotovené, až po začatí reštrukturalizačného konania. Za účelom preskúmania jednotlivých daňových nedoplatkov obsiahnutých v dotknutých výkazoch a oprávnenosti ich uplatnenia ako daňových pohľadávok v reštrukturalizácii prihláškou, pripojil žalobca fotokópie príslušných listín (daňových priznaní, rozhodnutí a výpočtových listov). Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 5.1.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.1.2011, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania na základe návrhu podaného dlžníkom T.I.. Uznesením sp. zn.: zo dňa 13. januára 2011, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2011, povolil súd žalovanému reštrukturalizáciu a vyzval veriteľov, aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky. Žalobca prihlásil sporné pohľadávky v zákonnej lehote, tieto pohľadávky boli správcom reštrukturalizačnej podstaty popreté. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, pričom sa stotožnil s odôvodnením dôvodnosti prihlásených pohľadávok formou predpísanej prihlášky riadne a včas. Žalobca si uplatnil právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou v zákonom stanovenej lehote. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, žalobca ako správca dane,

postupoval pri vyrubovaní daní za roky za roky 2009 - 2011 v súlade so . Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že daňové nedoplatky obsiahnuté vo vykonateľných výkazoch nedoplatkov, predstavujú tzv. vykonateľné pohľadávky, teda pohľadávky, pre ktoré svedčí exekučný titul a teda právny dôvod prihlásených pohľadávok, pričom nesúhlasné dôvody žalovaného uplatnené v rámci jeho obrany v konaní neboli reštrukturalizačným správcom uvedené v zozname pohľadávok, a preto je potrebné ich vyhodnotiť ako nesporné. Podobne namietaná výška prihlásených pohľadávok nebola zo strany správcu reštrukturalizačnej podstaty popretá v zákonnej lehote a teda sa považuje za zistenú. Žalobca preukázal oprávnenosť riadne prihlásených pohľadávok, preto súd obranu žalovaného, vrátane popretia pohľadávky správcom, čo do právneho dôvodu a výšky, posúdil ako nedôvodnú.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na a tým, že úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Je toho názoru, že súd sa adekvátne nevysporiadal s jeho námietkami a v tomto smere je rozsudok arbitrárny, nedávajúci odpoveď na sporné otázky vznesené počas konania pred súdom. Žalovaný má za to, že jeho skoršia argumentácia, tak, ako bola prezentovaná v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, bola správna. Čo sa rozumie právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ozrejmuje predovšetkým súdna prax, ktorá vo vzťahu k tomu uviedla, že právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť ...“skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky“. Ak obsahuje prihláška pohľadávky do konkurzu údaje, ktoré nezameniteľným spôsobom indentifikujú skutok (skutkový dej), na ktorého základe veriteľ prihlasuje svoj nárok (v peňažnej podobe) konkurzu, ale konkurzný veriteľ (prehlasovateľ pohľadávky) ani do skončenia prieskumného konania neuviedol všetky skutočnosti významné pre posúdenie, či ide o pohľadávku pravú, uplatnenú v správnej výške a v správnom poradí, je to dôvodom na popretie pohľadávky, nie dôvodom na odstráňovanie vád prihlášky. Žalobca v jednotlivých prihláškach uvádza ako právny dôvod vzniku prihlasovaných pohľadávok len právoplatné výkazy daňových nedoplatkov vydané navyše po povolení reštrukturalizácie žalovaného (vo vzťahu k prihláškam číslo 1 až 3), resp. výpočtový list (vo vzťahu k prihláške č. 4). Žalovaný má za to, že v prihláške je potrebné podrobne uviesť právny dôvod vzniku pohľadávky, t. j. v tomto prípade konkrétnu skutočnosť, či zákonnú povinnosť v zmysle predpisu daňového práva, ktorá spôsobila vznik pohľadávky prihlasovanej do reštrukturalizačného konania. Tak, ako uvádza samotný žalobca, výkaz nedoplatkov nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ale len za istých okolností môže preukazovať ich existenciu. Z uvedeného vyplýva, že prihláška, ktorá ako právny dôvod uvádza výkaz nedoplatkov, je formálne nesprávna a čo do právneho dôvodu je potrebné takúto pohľadávku poprieť. Podľa žalovaného niet sporu o tom, že právnym dôvodom žalobcom prihlásených daňových pohľadávok nie je výkaz nedoplatkov, resp. výpočtový list, ale môžu ním byť len skutočnosti, ako napr. neuhradenie daní na základe daňového priznania, oznámenia alebo hlásenia, neuhradenie dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov, či neuhradene dane na základe právoplatných rozhodnutí. Nie je úlohou správcu, aby skúmal, čo sa skrýva za nesprávne určeným právnym dôvodom prihlásených pohľadávok veriteľov a aby sám iniciatívne u veriteľa zisťoval, čo sa uvedeným právnym dôvodom myslí. Formulár prihlášky pohľadávky dáva veriteľovi dostatok miesta na to, aby jednoznačne a nepochybne označil právny dôvod prihlasovanej pohľadávky, pričom uvedenie právneho dôvodu „Právoplatný výkaz z daňových nedoplatkov číslo 735/320/1825/11/Sax zo dňa 26.1.2011“ odpoveď na otázku, čo je právnym dôvodom pohľadávky, za žiadnych okolností nedáva. Právny akt majúci povahu sumáru už existujúcich pohľadávok nemôže byť ponímaný ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.6.1999 uvádza, že podklad nachádza pohľadávka až vo vykonateľných rozhodnutiach ukladajúcich daňovú povinnosť alebo v konkrétnej povinnosti ustanovenej zákonom, a nie vo výkaze samotnom. Uvedené platí aj o pohľadávke prihlásenej v prihláške číslo 4, kde je ako právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený výpočtový list správcu dane, ktorý taktiež nie je právnou skutočnosťou, na základe ktorej by bola prihlásená pohľadávka vznikla. Správne postup žalobcu mal byť taký, že právne akty prihlásené ako právne dôvody vzniku pohľadávky, mali byť v reštrukturalizačnom konaní k prihláškam priložené len ako prílohy osvedčujúce skutočný dôvod vzniku pohľadávky spočívajúci napr. v neuhradení dane. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie . Ak v prihláške žalobca nesprávne označil právny dôvod prihlasovaných pohľadávok, je

potrebné vychádzať z takéhoto nesprávneho označenia, a to bez možnosti dospieť k reálnemu právnemu dôvodu prihlásených pohľadávok výkladom. Správca je povinný pri prieskume prihlášok vychádzať v celom rozsahu z tlačiva prihlášky a nie je oprávnený zaujímať autonómny výklad údajov uvedených v prihláške len na základe príloh, či na základe vedomostí o nesprávnosti niektorého údaju prihlášky. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní poukázal na ďalšie vady prihlášok žalobcu, s ktorými sa ani žalobca, ani prvostupňový súd nevysporiadali. Navrhol preto alternatívne rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru, že súd správne rozlišuje proces posudzovania včasnosti a formálnej a obsahovej právnej perfektnosti prihlášky pohľadávky ako základného predpokladu uplatňovania nárokov veriteľa počas reštrukturalizácie a proces popierania prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Ak veriteľova prihláška nie je podaná včas, resp. nie je po formálnej a obsahovej stránke právne perfektná, reštrukturalizačný správca musí v zozname pohľadávok uviesť, že pohľadávka nebola prihlásená riadne a včas, aby následne mohol veriteľ podať žalobu o určenie, že jeho pohľadávka je prihlásená riadne a včas. To zo strany reštrukturalizačného správcu vykonané nebolo. Preto žalobca má za to, že jeho prihlášky boli podané riadne a včas. Popretie právneho dôvodu žalobcom prihlásených daňových pohľadávok bolo reštrukturalizačným správcom odôvodnené tým, že reštrukturalizácia bola povolená dňa 20.1.2011 a vykonateľné výkazy daňových nedoplatok pripojené k prihláškam boli správcom dane vyhotovené až po začatí reštrukturalizačného konania. Avšak ako je uvedené vyššie, v zozname pohľadávok nie je uvedené, že prihláška má nejaké formálne nedostatky. Popretie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky znamená, že dotknutá pohľadávka je sporná z hľadiska jej oprávnenosti - spravidla podľa hmotného práva, avšak výnimočne môže mať pohľadávka pôvod aj v procesných predpisoch. V incidenčnom konaní súd skúma oprávnenosť veriteľa prihlásiť si popretú pohľadávku z hľadiska existencie právneho dôvodu jej vzniku. Žalovaný neuviedol žiadnu dôležitú skutočnosť významnú pre popretie právneho dôvodu, čím nepriamo potvrdil, že voči štátnemu rozpočtu má nesplnené svoje daňové povinnosti, tak, ako boli správcom dane uvedené v prihláškach a pripojených listinách. K námietkam žalovaného týkajúcim sa výšky prihlásených daňových pohľadávok žalobca uviedol, že reštrukturalizačný správca nepoprel výšku prihlásených daňových pohľadávok žalobcom, a taktiež sa čo do výšky považujú za zistené. To isté platí aj pokiaľ ide o namietané úroky z omeškania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a teda bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Nakoľko rozsudok o veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho konania odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na určenie existencie právneho dôvodu popretých pohľadávok podaných podľa zákona číslo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej len ZoKR. Podľa tohto ustanovenia veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod popretej pohľadávky. V žalobe na určenie popretej pohľadávky sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Pokiaľ reštrukturalizačný správca poprel právny dôvod uvedený v prihláške pohľadávky, má takto podaná žaloba reagovať na dôvod popretia a rozsah popretia pohľadávky. Veriteľ teda môže podať žalobu len v takom rozsahu, v akom mu bola pohľadávka popretá. Pokiaľ bola podaná žaloba aj v časti, v ktorej pohľadávka nebola popretá a považuje sa za zistenú, musí súd v zistenej časti žalobu zamietnuť.

V preskúmavanej veci reštrukturalizačný správca mal bližšie nezisteného dňa poprieť právny dôvod 4 daňových pohľadávok žalobcu (číslo 13/1 až 13/4). Popretie odôvodnil tým, že reštrukturalizácia bola povolená uznesením súdu zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2011, no vykonateľné

výkazy daňových nedoplatkov pripojené k prihláškam ako listiny preukazujúce údaje uvedené v týchto prihláškach, boli správcom dane vyhotovené až po začatí reštrukturalizačného konania.

Prihláškou sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňujú pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím tohto konania. Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods. 2 ZoKR). Ostatné, neskôr vzniklé peňažné pohľadávky sú potom prednostnými pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, ale bežným spôsobom u dlžníka. Prihláškou je teda možné prihlásiť len pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Povinnosť prihlásiť pohľadávku pod sankciou zániku jej vymožiteľnosti sa týka všetkých pohľadávok vzniklých pred začatím reštrukturalizácie bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú splatné, či sa o nich vedie alebo nevedie súdne alebo iné konanie, vrátane exekučného konania.

V preskúmavanej veci reštrukturalizačný správca poprel označené pohľadávky z dôvodu, že mali vzniknúť až po začatí reštrukturalizácie. Len táto skutočnosť preto môže byť predmetom rozhodovania súdu.

Tlačivo prihlášky pohľadávky obsahuje položku 26: Právny dôvod vzniku pohľadávky. Takýmto právnym dôvodom je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Je ním napr. kúpna zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil, no dlžník nezaplatil kúpnu cenu, alebo pracovná zmluva, z ktorej si veriteľ uplatňuje nezaplatenú mzdu. Právnym dôvodom sú potom skutočnosti „na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000

- rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 27.10.1999).

Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a určite opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá (uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. z 28.2.2003).

Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa plná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok (§ 122 ods. 2 ZoKR).

K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Takýmito listinami sú napr. zmluvy, zmenky, uznanie dlhu, súdne, správne alebo im podobné rozhodnutia dokladujúce prihlásenú pohľadávku. V preskúmavanej veci ako právny dôvod vzniku pohľadávok evidovaných pod číslom 13/1 až 13/3 žalobca ako veriteľ uviedol: právoplatný výkaz daňových nedoplatkov číslo zo dňa 26.1.2011. K prihláške pohľadávky číslo 13/4 ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol výpočtový list číslo 735/320/1357/11.Buk zo dňa 20.1.2011 - „nahlásené pohľadávky za uložené pokuty za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie 2009 v lehote do 3 dní kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v zákona číslo “.

Takto vyznačené právne dôvody vzniku pohľadávky žalobca zdokladoval tak výkazmi daňových nedoplatkov, ako aj daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia uvedené v týchto výkazoch, resp. výpočtové listy vyhotovené žalobcom podľa zákona číslo a zákona číslo . Súčasťou priložených listín boli aj listiny obsahujúce právny dôvod, výpočet a výšku sankčného úroku, ako aj rozhodnutie žalobcu o uložení pokuty za nepredloženie hlásenia v lehote podľa zákona číslo dátované dňom 30.1.2011.

V preskúmavanej veci sa z. č. musí aplikovať v súlade s z. č. z dôvodu, že daňové konanie sa začalo pred účinnosťou tohoto zákona, t. j. pred 1.1.2010.

VIII. časť z. č. nazvanú Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu, preformulovala novela s účinnosťou od 1.9.2007.

Na účely reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa z. č. . Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do povolenia reštrukturalizácie ( z. č. ).

Za daňovú pohľadávku vzniklú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje, okrem skôr uvedenej pohľadávky, aj daňová pohľadávka zistená z výsledku daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia (, z. č. ).

Po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási takéto daňové pohľadávky spôsobom a v lehote ustanovenej v § 28, § 29, § 121 a § 122 ZoKR.

V zmysle zákona číslo o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov - ďalej len ZSDP, je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov exekučným titulom. Tento zostaví správca dane z údajov evidencie daní a obsahuje, okrem iného, výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, pôvodnú splatnosť daní a deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Tento deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je zároveň dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov, ani jeho vykonateľnosti.

Exekučným titulom je však aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie (§ 74 ods. 1 písm. a) ZSDP) (napr. platobný výmer).

V tejto súvislosti je právne významný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.1999. Podľa tohto rozsudku „použiteľnosť výkazu daňových nedoplatkov ako exekučného titulu nie je podmienená jeho doručením daňovému dlžníkovi. Výkaz nedoplatkov predstavuje sumár zročných pohľadávok, ktoré majú podklad vo vykonateľných rozhodnutiach vykladajúcich daňovú povinnosť, ktoré sa účastníkovi daňového konania doručujú, alebo ktoré majú podklad v povinnosti ustanovenej zákonom, ktorú má daňový subjekt splniť bez udania a doručenia rozhodnutia. Neobstojí preto námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný porušil zákon a poškodil ju na jej právach, keď akceptoval výkaz nedoplatkov bez toho, aby jej ho doručil. Právnu relevanciu nemá ani okolnosť, že daňový nedoplatok mohol daňový úrad vymáhať na základe samostatného platobného výmeru o vyrubení penále. Pri zostavovaní výkazu nedoplatkov, ktorý zahŕňa aj pohľadávky z vykonateľných rozhodnutí, je vecou správcu dane, ktorý z exekučných titulov použije“.

Deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný, je daný účelom, na ktorý sa takýto výkaz vyhotovuje a v konečnom dôsledku závisí od správcu dane.

Tak, ako bolo už skôr uvedené, právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorý sa uvádza k prihláške, sa rozumie súhrn skutočností, ktoré boli dôvodom vzniku pohľadávky. Tieto skutočnosti sa musia v prihláške podrobne opísať, okrem iného aj z dôvodu, že v prípade popretia pohľadávky uplatnenej v prihláške, sa v žalobe o určenie popretej pohľadávky možno domáhať len toho, čo sa uviedlo v prihláške. Znamená, že v prípadnom následnom incidenčnom konaní sa veriteľ môže dovolávať len tých skutočností, ktoré uviedol v prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky.

Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia o jeho začatí v Obchodnom vestníku. Za deň zverejnenia rozhodnutia sa pritom považuje deň nasledujúci po dni, kedy k zverejneniu rozhodnutia skutočne došlo. Uvedený posun má ten zmysel, že v deň, keď bolo rozhodnutie skutočne zverejnené, tretie osoby sa nemohli o ňom dozvedieť už od prvej sekundy tohto dňa, čo v prípade hmotnoprávnych a procesných účinkov spojených so začatím reštrukturalizačného konania môže mať zásadný význam (§ 199 ods. 9 ZoKR)..

V preskúmavanej veci došlo k reálnemu zverejneniu začatia reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2011. Preto sa za deň zverejnenia považuje nasledujúci deň 21.1.2011.

Výkazy daňových nedoplatkov, uvedené ako právny dôvod vzniku pohľadávky, v troch prihláškach (č. 13/1, č. 13/2, č. 13/3), konkrétne uvádzajú tie právne skutočnosti, na základe ktorých vznikla žalobcovi pohľadávka, pričom vo všetkých prípadoch sa jedná o pohľadávku vzniklú predo dňom 21.1.2011.

Nie je preto právne významné, že samotné výkazy boli vyhotovené až po 21.1.2011, t. j. po začatí reštrukturalizácie.

V prihláške č. 13/4 bol výpočtový list vyhotovený 20.1.2011 a obsahuje rozhodnutie o uložení pokuty za oneskorené podanie hlásenia za rok 2009. Preto aj v tomto prípade nebol zistený dôvod na popretie tejto pohľadávky reštrukturalizačným správcom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s napadnutý rozsudok potvrdil.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto v súlade s a mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov. Žalobca si ich náhradu neuplatnil. Neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov nevzniklo. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.