Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej spore žalobcu X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P., I. XX/X, zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12 proti žalovaným 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P., P. O. Z. XX/XX a 2/ VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Košice, Trieda SNP 39, IČO 44 166 591, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 11, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -21 zo dňa 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti 1/2 k bytu č. XX vo vchode č. 7, na 2. poschodí obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 62/4723, ktorý sa nachádza v k. ú. Nová Dubnica a je zapísaný Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti 31/4723 k pozemku parc. č. KN-C XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1319 m2, na ktorom je obytný dom postavený, ktorý sa nachádza v k. ú. Nová Dubnica a je zapísaný Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu

- rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku parc. č. KN-C XXX a pozemku parc. č. KN- C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Papradno a sú zapísané Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor na LV č. XXXX /všetky uvedené nehnuteľnosti ďalej v texte ako predmetné nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti - poznámka odvolacieho súdu/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej /výrok I./, vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ zamietol /výrok II./, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol v celosti /výrok III./ a žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému 1/ žalobu o určenie, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam neexistuje, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší /výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu dobrovoľnej dražby k predmetným nehnuteľnostiam. Ako dôvod uviedol, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 16.2.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu mal poskytnúť sumu vo výške 14 500 eur. Súčasne v ten istý deň podpísal zmluvu o zriadení záložného práva na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktorých je výlučným vlastníkom - rodinnému domu

súp. č. 976 postavenému na pozemku reg. "C" parc. č. XXX a k pozemku reg. "C", parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, evidované na LV č. XXXX Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor pre k.ú. Papradno. Dňa 22.9.2016 uzatvoril so žalovaným 1/ ako veriteľom ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu mal poskytnúť pôžičku vo výške 24 810 eur. Súčasne v ten istý deň podpísal aj zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 - a to k bytu č. XX, vo vchode č. 7, na 2 poschodí obytného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku reg. "C", parc. č. XXXX/X, evidovaný na LV č. XXXX Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pre k. ú. Nová Dubnica. Žalovaný 1/ však žalobcovi neodovzdal žiadne finančné prostriedky. Zmluvu o pôžičke zo dňa 16.2.2016 podpisoval na chodbe v priestoroch Centra voľného času v Novej Dubnici hoci je jeho podpis overený JUDr. PhDr. Zuzanou Korvínovou, notárkou v Trenčíne. Vie, že nejaká suma bola odovzdaná jeho dcére. Jemu však žiadne peňažné prostriedky odovzdané neboli. Druhú zmluvu o pôžičke zo dňa 22.9.2016 bol nútený podpísať z dôvodu, že inak by sa žalovaný 1/ domáhal úhrady pôžičky zo dňa 16.2.2016 súdnou cestou. Bolo mu povedané, že ak podpíše túto zmluvu, zruší sa záložné právo na dom v Papradne a založený zostane len spoluvlastnícky podiel k bytu. Nemal vedomosť o tom, že podpisuje ďalšiu zmluvu o pôžičke, pričom pri jej podpise mu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Podľa žalobcu sú uvedené zmluvy o pôžičke absolútne neplatnými z dôvodu, že na ich základe k odovzdaniu peňazí žalovaným 1/ žalobcovi nedošlo. Žalovaný 2/ listom zo dňa 11.9.2019 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne ho listom z toho istého dňa vyzval, aby umožnil ohliadku predmetu dražby. Nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha z dôvodu, že výkonom záložného práva by vznikol stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb - vydražiteľa. Pričom môže ísť o neplatnú dražbu. Výkon záložného práva na nehnuteľnosť, v ktorej má žalobca trvalý pobyt a v ktorej aj reálne býva, by sa nepochybne dotklo obydlia žalobcu, pričom právo na obydlie je garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práva slobôd. Výkon záložného práva, ku ktorému je žalovaný oprávnený pristúpiť i napriek skutočnosti, že je nepochybné, že pohľadávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom platne nevznikli, teda nemôže existovať ani záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie ich splatenia, teda reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. 3. Z listín, ktoré žalobca k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil súd zistil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 16.2.2016 uzatvorili žalobca ako dlžník so žalovaným 1/ ako veriteľom. Predmetom je poskytnutie pôžičky vo výške 14 500 eur, ktorá je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Taktiež zmluvu o pôžičke zo dňa 22.9.2016 uzatvorili žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ, predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 24 810 eur, ktorá je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 16.2.2016 bola uzatvorená medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, zabezpečovala pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.2.2016 vo výške 14 500 eur, zálohom sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V čl. V bod 2 predmetnej zmluvy ("výkon záložného práva") sa uvádza - "záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoj nárok spôsobom podľa vlastného výberu, najmä a) priamym predajom zálohu / v takomto prípade je veriteľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou, tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, v opačnom prípade nesie veriteľ zodpovednosť za škodu, ktorú tým spôsobí/ b) predajom zálohu mimo dražby c) predajom zálohu na dražbe podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov d) predajom zálohu prostredníctvom súdneho exekútora e) iným spôsobom podľa rozhodnutia záložného veriteľa". Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.9.2016 bola uzatvorená medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, zabezpečovala pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.9.2016 vo výške 24 810 eur, zálohom sú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. V čl. V bod 2 predmetnej zmluvy ("výkon záložného práva") sa uvádza - "záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoj nárok spôsobom podľa vlastného výberu, najmä a) priamym predajom zálohu /v takomto prípade je veriteľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou, tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, v opačnom prípade nesie veriteľ zodpovednosť za škodu, ktorú tým spôsobí/ b) predajom zálohu mimo dražby c) predajom zálohu na dražbe podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov d) predajom zálohu prostredníctvom súdneho exekútora e) iným spôsobom podľa rozhodnutia záložného veriteľa". Z výpisu LV č. 1873 pre k. ú. Papradno vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na pozemku reg. "C" parc. č. XXX a pozemku reg. "C", parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2. Ďalej z neho vyplýva, že na základe záložnej zmluvy bolo zriadené na predmetné nehnuteľnosti záložné

právo, ktoré vzniklo vkladom pod V XXX/XX z 18.3.2016 - 1350/16. Z časti Poznámky vyplýva, že sa začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na návrh žalovaného 1/, pričom dražobníkom je žalovaný 2/. Z výpisu LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. Nová Dubnica vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 bytu č. XX, vo vchode č. 7, na 2 poschodí obytného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku reg. "C", parc. č. XXXX/X ako aj podielu vo veľkosti 31/4723 k pozemku parc. č. KN-C XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2. Ďalej z nich vyplýva, že na základe záložnej zmluvy bolo zriadené na predmetné nehnuteľnosti záložné právo, ktoré vzniklo vkladom pod V . Z časti Poznámky vyplýva, že sa začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmetné nehnuteľnosti na návrh žalovaného 1/. Listom zo dňa 11.9.2019 oznámil žalovaný 2/ žalobcovi začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe v zmysle . Záloh predstavujú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Výzvou zo dňa 11.9.2019 vyzval žalovaný 2/ žalobcu aby umožnil súdnemu znalcovi ohliadku predmetu dražby - nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu. 4. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa a , a , , , , až 3 /ďalej /. Uviedol, že žalobca sa návrhom domáha voči žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností z dôvodu, že záložné právo sa má vykonať na spornú pohľadávku, ktorá podľa neho platne nevznikla a teda nemôže existovať ani záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie splatenia takejto pohľadávky. Okrem uvedeného v nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu má žalobca trvalý pobyt a aj v nej reálne žije. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane poukázal na skutočnosť, že mu žalovaný 1/ žiadne finančné prostriedky neodovzdal, z ktorého dôvodu medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol. Uviedol, že je nepochybné, že pohľadávky, ktoré sú zabezpečené predmetným záložným právom platne nevznikli, teda nemôže existovať ani záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie ich splatenia. Posúdenie týchto otázok je však potrebné prenechať na rozhodnutie vo veci samej, keďže meritórne posudzovanie otázok, ktoré sú predmetom vo veci samej, by bolo v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predčasné. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť tak obydlia žalobcu ako aj ďalších nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. "Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo" (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.). Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Úlohou súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je skúmať dôvodnosť tvrdení žalobcu o tom, že pohľadávky platne nevznikli, ani o neexistencii záložného práva, ale jeho úlohou je preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a v zmysle týchto limitov prijať závery (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). V uvedenej veci žalobca svoj nárok osvedčil obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného 1/ formou dobrovoľnej dražby. Týmito nehnuteľnosťami sú jednak nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu a jednak nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve, t. j. byt v ktorom reálne žije. Hrozba výkonu záložného práva je osvedčená listom zo dňa 11.9.2019 žalovaného 2/, ktorým žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu na dražbe v zmysle ako aj výzvou zo dňa 11.9.2019, ktorou žalovaný 2/ vyzval žalobcu aby umožnil súdnemu znalcovi ohliadku predmetu dražby - nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zapísané aj v poznámke na LV č. XXXX k. ú. Nová Dubnica, LV č. XXXX k. ú. Nová Dubnica, LV č. XXXX k. ú. Papradno. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to SR v článku 20 a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby

do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ vo zvyšnej časti (ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil aj povinnosť zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby) zamietol, nakoľko žalovanému 1/ už prvým výrokom tohto neodkladného opatrenia uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Uloženie povinnosti zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby je potom nadbytočné, keďže dobrovoľná dražba predstavuje len jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (aj s poukazom na čl. V bod 2 zmluvy o zriadení záložného práva). Súd ďalej zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ ako dražobníkovi z dôvodu nedôvodnosti, pretože vo vzťahu k nemu nie sú osvedčené zákonné predpoklady pre využitie tohto inštitútu. Nositeľom záložného práva nie je totiž dražobník, ale záložný veriteľ, a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobcovi, ktorý je predmetom zálohu na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobcovi. Už samotná skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením bolo nositeľovi tohto práva, teda záložnému veriteľovi uložená povinnosť zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv žalobcu, ktoré ako tvrdí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú za daných okolností, t.j. za situácie, že prebieha proces dobrovoľnej dražby ohrozené. Úplne postačujúcou je tzv. predbežná úprava pomerov voči samotným účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, keďže táto sa v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách prenesie aj do právneho postavenia samotného dražobníka (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , sp. zn. ). Nakoľko nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd podľa uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v znení ktorého sa domáhal samotný žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a do výroku IV., ktorým bolo žalobcovi uložené podať do 30 dní žalobu vo veci samej, podal včas odvolanie žalovaný 1/. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má podľa zákona obsahovať okrem iného aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobca ako prílohy k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil záložné zmluvy, ako aj zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi žalobcom a ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako jeho veriteľom avšak zamlčal skutočnosť, že žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili dohodu o urovnaní dňa 23.07.2018, a to vo forme notárskej zápisnice. Predmetná notárska zápisnica, ktorej obsahom je dohoda o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným 1/, nahradila pôvodný záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.09.2016, čím vznikol úplne nový záväzok medzi žalobcom a žalovaným 1/. V predmetnej notárskej zápisnici žalobca uznal svoj dlh vzniknutý dňa 22.09.2016 na základe pôžičky zo dňa 22.09.2016 v celkovej výške 24 810 eur voči žalovanému 1/ a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do 23.08.2019. Žalobca ako dlžník zároveň výslovne súhlasil aj s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu, a to na všetok jeho majetok. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ mu neodovzdal žiadne finančné prostriedky je preto vedome nepravdivé. Zo skutočnosti, že žalobca uznal svoj dlh vo forme notárskej zápisnice vyplýva, že k uznaniu dlhu došlo na notárskom úrade a že žalobca ako jedna z jej strán má o jej existencii a obsahu vedomosť a so všetkými skutočnosťami v nej uvedenými žalobca súhlasil. Zásadná skutočnosť je aj tá, že notárska zápisnica je verejná listina, pri ktorej platí prezumpcia správnosti a pravdivosti údajov v nej obsiahnutých do momentu, kedy sa preukáže opak. Napriek tomu, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku a postačuje, aby tento nárok osvedčil, uvedené neznamená, že by konajúci súd mal úplne rezignovať na posudzovanie dôvodnosti tvrdení žalobcu. V prípade ak navrhovateľ neodkladného opatrenia vedome zamlčí pred konajúcim súdom tak podstatnú skutočnosť, ako je predmetná notárska zápisnica, uvedené je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a vyplýva z toho snaha o zneužitie práva na úkor druhej sporovej strany. V neposlednom rade poukázal žalovaný 1/ na to, že podľa bodu 2.4. Notárskej zápisnice sa žalobca ako dlžník zaviazal k úhrade vzniknutého dlhu na nasledovný účet žalovaného 1/ č.: SK 49 1100 0000 0029 3824 1269. Ako vyplýva z prehľadu úhrad vykonaných na predmetnom účte žalovaného 1/, žalobca od 14.08.2018 až do 14.10.2019 uhrádzal splátky jeho dlhu, a to v sume 200 eur každý mesiac. V prípade, ak by žalobca od žalovaného 1/ žiadne finančné prostriedky neobdržal a teda u žiadna pohľadávka nevznikla, nie je žiaden dôvod, aby tento svoj

dlh splácal. Na záver poukázal žalovaný 1/ na nedodržanie zásady primeranosti vo vzťahu k rozsahu nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj samotné neodkladné opatrenie nesmeruje len voči jednej nehnuteľnosti, ale smeruje tak voči rodinnému domu, ako aj bytu. V prípade, ak by súd mal za to, že tu je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, mal obmedziť buď len na byt, alebo len na rodinný dom. Nariadením neodkladného opatrenia na obe nehnuteľnosti súd znemožnil žalovanému 1/, aby sa domáhal uspokojenia svojich pohľadávok voči žalobcovi, ktoré boli riadne zabezpečené záložnými zmluvami a potvrdené aj notárskou zápisnicou. Konanie žalobcu, ktorý uzatvoril dve zmluvy o pôžičke, kde je jeho podpis úradne overený, k týmto pôžičkám uzatvoril dve zmluvy o zriadení záložného práva, kde je jeho podpis úradne overený, taktiež uzatvoril dohodu o urovnaní vo forme notárskej zápisnice na základe ktorej riadne plnil dohodnuté splátky, a po tom ako sa žalovaný 1/ ako veriteľ začne po splatnosti týchto pôžičiek domáhať výkonu svojho záložného práva, podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, považuje žalovaný 1/ za šikanózne konanie voči nemu a učebnicové zneužitie práva, ktorému by nemala byť priznaná právna ochrana. Žalobca má pritom svoj trvalý pobyt evidovaný v byte a nie v rodinnom dome, teda predajom rodinného domu by jeho obydlie nebolo žiadnym spôsobom ohrozené. Predmetný rodinný dom nie je rodinným domom v pravom slova zmysle, ale víkendovou chatkou určenou na rekreačné využívanie. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. 6. K odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril žalobca. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť v celom rozsahu. Podľa neho sú skutočnosti uvedené žalovaným 1/ v podanom odvolaní účelové a vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu nepodstatné. Čo sa týka žalovaným 1/ predloženej notárskej zápisnice zo dňa 23.07.2018, ktorej obsahom je dohoda o urovnaní ako aj vyhlásenie o uznaní záväzku a o súhlase s exekúciou uvádzam, že žalovaný 1/ na základe predmetnej notárskej zápisnice podal návrh na vykonanie exekúcie, ktoré konanie je vedené súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom st. z exekútorského úradu so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov pod sp. zn. 107EX 447/19, pričom v predmetnej veci podal žalobca návrh na zastavenie exekúcie, pretože predmetná notárska zápisnica nemôže byť platným exekučným titulom. Namieta platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 22.09.2016, na ktorej podklade bola spísaná aj dohoda o urovnaní vo forme notárskej zápisnice. Zmluvu o pôžičke zo dňa 22.09.2016 považuje žalobca za absolútne neplatnú, na jej základe nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, z dôvodu čoho nemôže obstáť ani notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom. Notársku zápisnicu bol žalobca nútený podpísať ako poslednú možnosť, ktorú mu dal žalovaný 1/ s tým, že ak notársku zápisnicu nepodpíše, tak v dražbe prídem o nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo. Žalobca nerozumel tomu, čo je obsahom notárskej zápisnice, podpisoval ju v tiesni len preto, aby nedošlo ku dražbe jeho nehnuteľností. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že splátky na základe dohody o urovnaní vo forme notárskej zápisnice žalobca riadne plnil. V notárskej zápisnici sa uvádza, že pravidelné mesačné splátky sú dohodnuté v minimálnej výške 2 000 eur mesačne a žalobca, ktorého príjem je dôchodok 645 eur mesačne, poukazoval žalovanému 1/ splátky vo výške 200 eur, ale išlo o splátky dlhu, ktorý mala voči nemu dcéra žalobcu Lenka Hnilková. Podľa žalobcu v danej veci je daná existencia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil svoj nárok a osvedčil aj obavu z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného 1/ formou dobrovoľnej dražby. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu, ku ktorému je žalovaný 1/ oprávnený pristúpiť i napriek skutočnosti, že pohľadávky, ktoré sú zabezpečené predmetným záložným právom platne nevznikli, teda nemôže existovať ani záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie ich splatenia, teda reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. 7. K vyjadreniu žalobcu na svoje odvolanie sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že žalobca síce podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom st. pod sp. zn. 107EX 447/19, ale uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 30.01.2020 bol tento návrh zamietnutý a súd uviedol, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje notársku zápisnicu, v ktorej okrem iného uznal svoj dlh vzniknutý dňa 22.09.2016 na základe pôžičky zo dňa 22.09.2016 voči žalovanému 1/ a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do dňa 23.08.2019. Žalobca toto svoje tvrdenie odôvodňuje údajnou neexistenciou záväzku. Ako už žalovaný uviedol vo svojom odvolaní, notárska zápisnica je verejnou listinou. Samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybnenie nemôže mať za následok , že sa z jej obsahu nebude vychádzať, lebo výslovné znenie zákona / / to neumožňuje. Preto, aby sa pri zisťovaní skutkového stavu k obsahu verejnej listiny neprihliadalo, musel by byť preukázaný opak. Ak však nie

je pravdivosť listiny vyvrátená preukázaním opaku, považuje sa obsah listiny za pravdivý. Predložená notárska zápisnica je platnou verejnou listinou a jej obsah v plnom rozsahu zodpovedá vôli žalovaného 1/ a žalobcu ako jej strán. Rovnako sú pravdivé aj všetky skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené a žalovaný 1/ odmieta akékoľvek tvrdenia o nátlaku na žalobcu, alebo že by žalobca nerozumel, čo je obsahom notárskej zápisnice. Pokiaľ žalobca spochybňuje pravdivosť notárskej zápisnice, mal možnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo ale neurobil. Žalovaný 1/ opätovne zdôraznil, že v predmetnej notárskej zápisnici žalobca vyslovene potvrdil, že predmetnú pôžičku dňa 22.09.2016 prevzal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ mu neodovzdal žiadne finančné prostriedky je preto vedome nepravdivé. Pokiaľ ide o splátky dlhu žalobcu, žalobca od 14.08.2018 až do 14.10.2019 uhrádzal splátky jeho dlhu, a to v sume 200 eur každý mesiac. V prípade, ak by žalobca od žalovaného 1/ žiadne finančné prostriedky neobdržal a teda tu žiadna pohľadávka nevznikla, nie je žiaden dôvod, aby tento svoj dlh splácal. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by dlh, ktorý splácal žalovanému 1/ nebol jeho záväzkom, ale záväzkom jeho dcéry, resp. že by jeho dcéra mala akýkoľvek dlh voči žalovanému 1/. 8. K uvedenému sa vyjadril žalobca. Potvrdil, že jeho návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, ale poukázal na to, že proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal a o jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol. K odovzdaniu peňazí na základe zmluvy o pôžičke nedošlo a záväzok žalobcu v čase spísanie notárskej zápisnice preto neexistoval. Notársku zápisnicu podpísal v tiesni a pod nátlakom. Zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané a navrhuje preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. o nariadení neodkladného opatrenia a IV. o povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej ako vecne správne potvrdiť podľa . 10. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolanie žalovaného 1/ ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a vyvodil z nich správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v . 11. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd dodáva nasledovné: 12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Ako vyplýva z ustanovení neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danej veci žalobca žiadal a súd prvej inštancie nariadil napadnutým uznesením neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil držať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobcu. Ide teda o neodkladné opatrenie, ktorým sa majú dočasne upraviť pomery strán sporu. Cieľom takéhoto neodkladného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna, teda dočasná úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ide o rozhodnutie dočasné, obmedzujúce sa len na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikujúce výsledok konania pred súdom. Slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, v prípade preukázania potreby takejto bezodkladnej úpravy pomerov. Pri jeho nariaďovaní, prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie dočasne upravujúce pomery strán sporu v prípade, ak existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V každom prípade ale platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v základnom, nevyhnutnom rozsahu, teda tak, aby sa nevytvoril nenávratný stav a tiež aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t.j. aby strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá nejaká povinnosť nebola obmedzená vo svojich právach spôsobom neprimeraným povahe veci a účelu neodkladného opatrenia. 15. Podľa odvolacieho súdu všetky vyššie uvedené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia dočasne upravujúceho pomery strán sporu boli splnené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predloženými listinami - výpismi z listov vlastníctva dostatočne osvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam i právny vzťah medzi ním a žalovaným 1/ vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke a zmlúv o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako osvedčil aj nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy svojmu vlastníckemu právu, keď doložil súdu listiny, z ktorých vyplýva, že žalovaný 1/ začal realizáciu svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam cestou dobrovoľnej dražby. Odvolací súd sa potom nateraz prikláňa k záveru, že žalobca osvedčil aj skutočnosť, že ujma, ktorá by bola spôsobená jeho vlastníckemu právu realizáciou záložného práva žalovaného 1/ cestou dobrovoľnej dražby, by nebola v plnom súlade s právom. 16. Žalobca v prvom rade poprel, že by od žalovaného 1/ niekedy prevzal peňažné prostriedky dojednaných pôžičiek. 17. Z predložených listín ďalej vyplýva, že prvú zmluvu o pôžičke /14 500 eur/ strany dojednali 16.02.2016 a táto pôžička mala byť vrátená v jednej bezúročnej splátke dňa 16.06.2016, teda o 4 mesiace. Pohľadávka žalovaného 1/ z tejto zmluvy o pôžičke mala byť zabezpečená záložným právom k rodinnému domu žalobcu, ktoré bolo zriadené zmluvou z rovnakého dňa ako je zmluva o pôžičke. Zo znaleckého posudku na ohodnotenie uvedeného rodinného domu žalobcu, ktorý bol podaný na objednávku žalovaného 2/ ako dražobnej spoločnosti, konkrétne z jeho príloh - objednávka na vypracovanie znaleckého posudku a výzva žalobcovi na sprístupnenie nehnuteľnosti k ohliadke, vyplýva, že žalovaný 1/ začal na uspokojenie svojej pohľadávky z uvedenej zmluvy o pôžičke realizovať záložného právo k rodinnému domu žalobcu cestou dobrovoľnej dražby. Napriek tomu, že žalobca si teda podľa uvedeného konania žalovaného 1/ nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2016, uzatvoril žalovaný 1/ ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom ďalšiu zmluvu o pôžičke /24 810 eur/ dňa 22.09.2016. Táto pôžička mala byť vrátená v jednej bezúročnej splátke dňa 22.4.2017, teda o 7 mesiacov. Aj pohľadávku z tejto zmluvy si žalovaný 1/ zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva dojednanou v rovnaký deň, tentokrát k spoluvlastníckemu podielu 1 žalobcu na byte v Novej Dubnici. Záväzky z tejto zmluvy o pôžičke boli nahradené záväzkami z dohody o urovnaní, ktorú spísali žalobca a žalovaný 1/ vo forme notárskej zápisnice dňa 23.07.2018. Z obsahu tejto notárskej zápisnice okrem iného vyplýva, že žalobca svoj záväzok na vrátenie pôžičky ku dňu spísania notárskej zápisnice v celom rozsahu nesplnil. Z tvrdení žalobcu, ktorý má 77 rokov, vyplýva, že žalobca je starobným dôchodcom s dôchodkom 645,- eur mesačne. 18. Na základe uvedených skutočností možno mať podľa odvolacieho súdu dôvodné pochybnosti o tom, že vyššie uvedené peňažné pôžičky boli skutočne žalobcovi poskytnuté tak ako to má vyplývať z predložených zmlúv o pôžičke. Žalovaný mal obe pôžičky poskytnúť žalobcovi v rozmedzí 8 mesiacov, pričom druhú z pôžičiek, v ešte vyššej sume ako prvú, mal nelogicky poskytovať žalobcovi v čase, kedy mala byť prvá pôžička podľa zmluvy celom rozsahu splatená, čo preukázane nebola. Obe pôžičky pritom žalovaný poskytoval, opäť v rozpore s elementárnou logikou, žalobcovi ako fyzickej osobe, dôchodcovi, mužovi vo veku skoro 73 rokov /v čase prvej pôžičky/, ktorý nemal žiadnu objektívnu možnosť ich zo svojho starobného dôchodku v dojednaných lehotách splatiť. 19. Uvedené skutočnosti spolu s opakovaným tvrdením žalobcu, že žalovaný 1/ mu sumy peňažných pôžičiek podľa uzatvorených zmlúv neodovzdal, dôvodne spochybňujú, že skutočne došlo k pôžičkám žalobcovi zo strany žalovaného 1/ ako tieto vyplývajú z obsahu zmlúv o pôžičke zo dňa 16.02.2016 a 22.09.2016. V dôsledku toho je potom dôvodne spochybnená aj existencia záložného práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré záložné právo má zabezpečovať práve pohľadávky žalovaného 1/ z týchto zmlúv o pôžičke. Realizácia takéhoto záložného práva cestou dobrovoľnej dražby by potom predstavovala neoprávnenú ujmu vlastníckemu právu žalobcu. 20. Na tomto závere nič nemení ani notárska zápisnica zo dňa 23.07.2018, na ktorú poukazuje žalovaný 1/ vo svojom odvolaní. Je pravdou, že sa jedná o verejnú listinu a preto je potrebné vychádzať z toho, že potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak / /. Uvedené je ale potrebné aplikovať s ohľadom na všetky súvislosti, teda v danom prípade prihliadnuť na to, že verejná listina bola predložená v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V takomto konaní postačuje ak navrhovateľ neodkladného opatrenia svoje tvrdenia osvedčí, nemusí ich bez pochybnosti preukázať. Preto ak protistrana predloží v tomto konaní verejnú listinu, nie je nevyhnutné, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal, že skutočnosti, ktoré sú v nej osvedčené nie sú pravdivé, postačí ak toto osvedčí. V tomto konaní práve uvedená situácia, ako je vyššie uvedené, nastala. 21. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného 1/ o neprimeranosti nariadeného neodkladného opatrenia, keď mal súd podľa neho zakázať realizáciu záložného práva len vo vzťahu k jednej zo založených nehnuteľností, ani táto námietka nie je namieste. Ako už odvolací súd uviedol, žalobca osvedčil - dôvodne spochybnil, že skutočne došlo k pôžičkám zo strany žalovaného 1/ a v dôsledku toho je potom dôvodne spochybnená aj existencia záložného práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam. Nie je preto žiadny dôvod pripustiť výkon takto spochybneného záložného práva čo i len k jednej z nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Nejde tu o otázku primeranosti obmedzenia ukladaného

neodkladným opatrením ale o otázku bezprávnej ujmy, ktorá môže byť vlastníckemu právu žalobcu spôsobená realizáciou takéhoto záložného práva. 22. Záverom odvolací súd opätovne pripomína skutočnosť, ktorú v napadnutom rozhodnutí zvýraznil už súd prvej inštancie. K bytu, ktorý je predmetom záložného práva žalovaného 1/ a ktorý má byť predaný pri jeho realizácii na dobrovoľnej dražbe, sa viaže právo žalobcu na obydlie. Toto právo je vykonávaním dobrovoľnej dražby bezprostredne ohrozené, pričom k výkonu záložného práva záložný veriteľ-žalovaný 1/ pristúpil na základe záložnej zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca namieta. Na odvrátenie takéhoto nebezpečenstva pritom nemá žalobca iný právny prostriedok ako neodkladné opatrenie. K ochrane jeho práva nemôže slúžiť ani žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, keď takáto ochrana práva žalobcu je až následná, t.j. po uskutočnení dobrovoľnej dražby, teda po prípadnom porušení jeho práva /viď. napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -41 zo dňa 14. septembra 2011/. 23. Treba tiež uviesť, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaný 1/ neutrpí žiadnu nereparovateľnú ujmu, keď jeho záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach je týmto rozhodnutím nedotknuté a on môže svoje zabezpečené pohľadávky v prípade úspechu v spore vo veci samej naďalej uspokojiť pri jeho realizácii. Na druhej strane realizácia záložného práva cestou dobrovoľnej dražby môže na strane žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností spôsobiť len ťažko reparovateľnú ujmu v podobe straty vlastníckeho práva. 24. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj na to nadväzujúcej časti vo výroku IV. o povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej, je teda vecne správne a preto ho odvolací súd ako také potvrdil. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).