Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/195/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcu: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Z., ul. T. č. XXXX, proti žalovaným: 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXXX, 2aa/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. J. Q. č. XXXX/XX, 2ab/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. J. Q. č. XXXX/XX, 2ac/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.-I., ul. R. č. XXX/XX, (žalovaní 2aa/ - 2ac/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej v rade 2a/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX), 3/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. X. č. XXXX/XX, 4/ Ing. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.-L., ul. I. č. XXXX/X, 5/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXX, (žalovaní 2aa/ až 5/ právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej 2/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX), 7/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z., t.č. Z., E. č. XXX, 8/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z., t.č. B., ul. Q. č. XXX, Česká republika 9/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXX (žalovaní 7/ až 9/ právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 3/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX a pôvodnej žalovanej 6/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX), 10/ Dpt. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. X. č. XXXX/XX, 11/ Ing. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. Y. č. XXXX/XX, 12/ Ing. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. X. č. XXX/XX, 13/ Ing. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. X. č. XXX/XX, 14/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Z., Z. č. XXX, prechodne Z., ul. Q. č. XXXX/XXB, 15/ Ing. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - O., Na O. č. XXX, 16/ B. Q., neznámy, 17/ J. Q., neznámy, 18/ J. Q., neznámy, žalovaní 16/ až 18/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova č. 36, 19a/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. č. XXX, 19b/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. č. XX, Česká republika (žalovaní 19a/ - 19b/ ako právni nástupcovia po pôvodne žalovanej 19/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX), 20/ D. Q., neznáma, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova č. 36, 21/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. č. XXXX, 22/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. M. R. L. č. XXXX, 23a/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXXX, 23b/ Mgr. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. Q. č. XXX/XX, 23c/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXXX, 23d/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U X., ul. E. X.. XXX/XX, (žalovaní 23a/ až 23d/ právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 23/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX), 24/ Mgr. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. R. č. XXXX/X, 25a/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX, Z., 25b/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad K., ul. O. č. XXX, Česká republika, 25c/ Ing. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. P. č. X, 25d/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B., ul. B. č. XXXX, Česká republika, 25e/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad P. č. XXX, 25f/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. K. č. XXX/X, Česká republika, 25g/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - Y., 25h/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX, Z. (žalovaní 25a/ až 25h/ právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 25/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX), 26/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Z., ul. A. X. č. XXXX/XX, prechodne Z., E. č. XXX (právny nástupca po pôvodnom žalovanom 26/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX), 27/ D. H., neznáma, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova č. 36, 28aa/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/XX. O. nad X., 29/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., E. č. XXX, (žalovaní 28a/ a 29/ právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 28/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a po pôvodne žalovanej 28a/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX), žalovaní 3/, 4/, 5/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 21/, 22/, 23a/, 23b/, 23c/, 23d/, 24/ a 26/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou L. I. - žalovanou 9/, 31/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U R. č. XXXX, (aj ako právnej nástupkyni po pôvodnom žalovanom 30/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX), 32/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXXX, žalovaní 31/

a 32/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, adresa kancelárie Čadca, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 36 416 525, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaných 31/ a 32/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -697 zo dňa 08. novembra 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným 31/ a 32/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovi voči žalovaným 1/ až 5/, 7/ až 29/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -697 zo dňa 08.11.2016 určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Z. ako parcela KNC č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a KNC č. 6964/8

- záhrada o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016 vyhotoveným geodetom Ing. R. P., X. XXXX/XX, XXX XX Z., patria v celosti do dedičstva po nebohej L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX (výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 31/ a 32/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobcovi voči žalovaným v rade 1/ až 5/ a v rade 7/ až 29/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Slovenskej republike priznal voči žalovaným v rade 31/ a 32/ nárok na náhradu trov z titulu trov preddavkovaných štátom v rozsahu 100 % (výrok IV.). Slovenskej republike nárok na náhradu trov z titulu trov preddavkovaných štátom voči žalovaným v rade 1/ až 5/ a 7/ až 29/ nepriznal (výrok V.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 03.12.1999 v spojení s doplnením dňa 26.10.2006 sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území (ďalej „kat. úz.") Z. ako pozemnoknižné parcely č. 8979 a 8984 vo vložkách 167 a 174, ktoré sú totožné s časťami parciel KN č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m2, KN č. 6963 - zastavané plochy o výmere 383 m2 v kat. úz. Z., vyznačenými vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 znalca Ing. Jozefa Miartuša bodmi č. 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48, bodmi a parcela KNC č. 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2 patria do dedičstva po L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právni predchodcovia - rodičia L. Q., zomrelá dňa XX.XX.XXXX a Z. Q., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, po ktorom L. Q. dedila boli pozemnoknižní spoluvlastníci pozemnoknižných parciel č. 8979 zapísanej vo vložke č. 167 a č. 8984 zapísanej vo vložke č. 174 v kat. úz. Z.. Spoluvlastnícke podiely v uvedených pozemnoknižných parcelách mali jeho právni predchodcovia s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi reálne vydelené už najmenej od r. 1943, odkedy ich samostatne užívali ako výluční vlastníci. Po reálnej deľbe užívali pozemky ako samostatné parcely, ktoré mali po vzniku geodézie evidované v parcelách EN č. 20640 - roľa o výmere 849 m2 a EN č. 20635 - roľa o výmere 1488 m2, EN č. 20634 - roľa o výmere 461 m2. V roku 1973 im tieto parcely zabrali Štátne majetky Čadca do honu, od roku 1981 boli v užívaní JRD (neskôr PD) Čierne. Pri určení vlastníckeho práva k týmto parcelám a po smrti poručiteľky pri určení do dedičstva nebolo v rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 23.08.1993 o vlastníctve k týmto parcelám rozhodnuté v celom rozsahu. Parcely neboli prejednané v častiach, ktoré sú totožné s časťami parciel KN č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m2, KN č. 6963 - zastavaná plocha o výmere 383 m2 a s parcelou KN č. 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2 a ktoré sú vyznačené vo vytyčovanom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 a dodatku č. 1 znalca Ing. Jozefa Miartuša bodmi 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48, bodmi a nebola prejednaná ani parcela KNC č. 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2. Tieto časti parciel bez právneho dôvodu ku dňu podania žaloby držali a mali zapísané na liste vlastníctva pôvodný žalovaný tohto času už zomrelý I. O. a žalovaná 31/, ktorí nikdy k týmto častiam parciel nezískali vlastnícke právo. Nadobudli vlastnícke právo iba ku pôvodne evidovaným parcelám EN č. 20638, 20637 a 20636 o celkovej výmere 1147 m2, ktoré nadobudol tohto času už zomrelý I. O. darovacou zmluvou sp. zn. R 158/71 a neskôr časť týchto parciel previedol darovacou zmluvou sp. zn. N 92/97 na žalovanú 31/. Pôvodný žalovaný I. O. si postavil na sporných parcelách rodinný dom a neskôr si protiprávne a bez povolenia prihradil plotom aj časti parciel právnych predchodcov žalobcu. Pôvodný žalovaný I. O.

a žalovaná 31/ s podanou žalobou nesúhlasili tvrdiac, že pozemok užívajú nerušene od r. 1970-1971, majú na ňom postavený rodinný dom. Je v prírode vydelený hranicou - oplotením. Nevedia, aký môže mať v danej veci žalobca naliehavý právny záujem na určení nehnuteľností do dedičstva. Aj Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných nachádzajúcich sa na neznámom mieste spočiatku žiadal žalobu zamietnuť, neskôr (podaním doručeným elektronicky dňa 30.06.2016) so žalobným návrhom súhlasil. Viacerí žalovaní s podanou žalobou súhlasili. Niektorí sa nevedeli k predmetu sporu vyjadriť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oznámením obsahu listín, znaleckým posudkom, geometrickým plánom ako i spisom okresného súdu Čadca sp. zn. . Pri rozhodnutí vychádzal z ust. , ďalej len „", , , , , . Konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. V konaní sa žalobca domáha určenia, že parcely KNC č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a KNC č. 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016 z parcely KNC č. 6964/1, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV") č. XXX kat. úz. Z. patria do dedičstva po L. Q. zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním, a to oznámením Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 30.08.2016 mal súd preukázané, že predmetný geometrický plán č. 5/2016 je do katastra nehnuteľností zapísateľný. Z LV č. XXX kat. úz. Z. vyplýva že k parcele KNC č. 6964/1 je evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke právo žalovaných 31/ a 32/. Preto určením, či parcely KNC č. 6964/7 a č. 6964/8 vytvorené z časti parcely KNC č. 6964/1, zapísanej na LV č. XXX v prospech žalovaných 31/ a 32/ patria, resp. nepatria do dedičstva po zomrelej L. Q., bude s konečnou platnosťou vyriešený právny vzťah žalobcu žalovaných k týmto sporným parcelám, teda či toho času už zomrelá L. Q. bola, resp. nebola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníckou parciel KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8. Okruh žalovaných v danom konaní súd považoval za ustálený. V súvislosti s uplatneným nárokom z vecnej stránky vykonaným dokazovaním, a to žalobcom v konaní predloženým geometrickým plánom č. 5/2016 mal súd preukázané, že parcely KNC č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a KNC č. 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2, ku ktorým sa žalobca domáha určenia, že patria do dedičstva po jeho právnej predchodkyni L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, boli vytvorené z časti parcely KNC č. 6964/1, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Z.. Uvedené sporné parcely sú zároveň podľa záverov v konaní vykonaného znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Pavla Krišpinského č. 5/2015 identické s časťou pozemnoknižnej parcely č. 8984, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo 174, s časťou parcely EKN č. 8982 a časťou parcely EN pred THM č. 20640. Ďalej mal preukázané, že k pozemnoknižnej parcele č. 8984, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 174 pre obec Čadca, s ktorej časťou sú identické sporné parcely KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8, svedčí vlastnícke právo právnej predchodkyni žalobcu L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX a jej manželovi Z. Q., zomrelému dňa XX.XX.XXXX. Vyplynulo to z pozemnoknižnej vložky č. 174, kde sú títo zapísaní ako spoluvlastníci pozemnoknižnej parcely č. 8984. Menovaní boli preto spôsobilí byť účastníkmi žalobcom tvrdenej reálnej deľby tejto pozemnoknižnej parcely. Tvrdenia žalobcu o reálnej deľbe potvrdil i miestnych pomerov znalý a vekovo zo všetkých žalovaných najstarší žalovaný 1/, ktorý potvrdil, že všetci to mali medzi sebou podelené a aj predmet sporu bol predmetom deľby, ktorú všetci rešpektovali. Spory medzi nimi neboli žiadne. Tvrdenia žalobcu potvrdili i ďalší žalovaní (3/, pôvodná žalovaná 6/ D. Q., žalovaná 7/) a to v tom smere, že právni predchodcovia žalobcu tam mali svoj vyčlenený záhon. V zhode s výpoveďami týchto žalovaných súd aj výpovede žalovaných 14/ a 15/, ktorí sú zároveň aj právnymi nástupcami po zomrelej L. Q.. S podanom žalobou súhlasili aj žalovaní 4/, 5/, 9/, 13/, 21/, 22/, 24/, 25/, 28 a pôvodný žalovaný J. Q., žalovaní 17/ a 19/. Pravdivosť výpovedí všetkých týchto žalovaných podľa názoru súdu potvrdzuje i oznámenie Mesta Čadca zo dňa 18.04.2016, podľa ktorého užívateľmi parcely EN pred THM č. 20640 - lúka o výmere 849 m2 boli L. Q. a manžel Z., po ktorom titulom dedenia na základe rozhodnutia sp. zn. D/59/69 nadobudla celé dedičstvo s výnimkou parcely č. 20406 menovaná L. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Uvedené dôkazy po ich vyhodnotení jednotlivo i vzájomných súvislostiach podľa súdu preukazujú, že L. Q. spolu so svojim manželom Z. Q. ako pozemnoknižní spoluvlastníci parcely č. 8984 nadobudli titulom reálnej deľby vlastnícke právo k reálne vydelenej časti tejto pozemnoknižnej parcely, ktorá podľa záverov vykonaného znaleckého dokazovania zodpovedá parcele EN pred THM č. 20640 a v súčasnosti parcele KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8, túto užívali, neboli pri tom až do ich zabratia Štátnymi majetkami rušení a v ktorej nehnuteľnosti následne po smrti Z. Q. titulom dedenia nadobudla L. Q. aj jeho spoluvlastnícky podiel. Vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, ktoré na základe geometrického plánu č. 5/2016 sú identifikované ako parcely KNC č. 6964/7 a č. 6964/8, v konaní rozporoval pôvodný žalovaný I. O. a následne jeho právni nástupcovia - žalovaní 31/ a 32/, ktorí sú vedení v evidencii nehnuteľností ako vlastníci týchto sporných nehnuteľností a ktorí zároveň v konaní tvrdili, že tieto nehnuteľnosti užívajú v dobrej viere. Žalovaných 31/ a 32/, ktorí počas celého konania

zotrvali na tom, že sporné parcely sú ich vlastníctvo, zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať toto nimi tvrdené vlastníctvo. Bolo na nich preukázať právny titul na základe ktorého získali so zreteľom na všetky okolnosti objektívne (nielen ich subjektívne) presvedčenie, že im sporné parcely vlastnícky patria, pretože iba samotné užívanie, hoc nerušené, bez preukázania právneho titulu vedúceho k objektívnemu presvedčeniu držiteľa o tom, že mu predmet držby vlastnícky patrí, na nadobudnutie vlastníckeho práva nepostačuje. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní 31/ a 32/ titul nadobudnutia sporných nehnuteľností ich právnym predchodcom I. O., od ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, v konaní nepreukázali. Podľa v konaní predloženého nadobúdacieho titulu - darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 197/71, Nz 201/71 zo dňa 01.03.1971 nadobudol právny predchodca žalovaných 31/ a 32/ I. O. titulom darovania od Z. O. a R. O. parcely vedené v EN pre kat. úz. Z.. 20638, č. XXXXX a č. 20636. Z uvedenej darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. 197/71, Nz 201/71 nadobudnutie nehnuteľností tvoriacich predmet daného súdneho konania identifikovaných podľa pozemnoknižného stavu ako časť pozemnoknižnej parcely číslo 8984, zapísanej vo vložke č. 174, resp. stavu EKN ako časť parcely EKN č. 8982 alebo stavu EN pred THM ako časť parcely EN pred THM č. 20640 nevyplýva. Rovnako ani z ďalších v konaní predložených nadobúdacích titulov, ktorými nadobúdali nehnuteľnosti právni predchodcovia I. O. a to Z. O. a R. O.. Zároveň žalovaní 31/ a 32/ a pred nimi ich právny predchodca I. O. netvrdili ani nepreukázali ani iný, ďalší právny titul, hoc neplatný, uzatvorený aj s inými osobami než s Z. O. a R. O., ktorý by v nich so zreteľom na všetky okolnosti vyvolal objektívne presvedčenie, že im tieto sporné parcely v súčasnosti geometrickým plánom č. 5/2016 zidentifikované ako parcely KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8 vlastnícky patria. Dobromyseľnosť žalovaných 31/ a 32/ a ich právneho predchodcu I. O. o tom, že im uvedené sporné parcely vlastnícky patria, napokon podľa názoru súdu spochybňuje i to, že aj v konaní predložené rozhodnutia (rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe Okresného národného výboru, odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva v Čadci č. 480/1971 zo dňa 05.03.1971, rozhodnutie o prípustnosti stavby Odboru výstavby Mestského národného výboru v Čadci č.j. Výst. 4691/1970 zo dňa 26.05.1971 a rozhodnutie Mestského národného výboru, Čadca č.j. Výst. 3027/1974 zo dňa 29.04.1974 pojednávajú o parcelách č. 20636, č. XXXXX a č. 20638, nie o parcelách, s ktorými boli sporné parcely KNC č. 6964/7 a č. 6964/ na základe znaleckého dokazovania stotožnené a tieto pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaných 31/ a 32/ neboli odstránené ani svedeckou výpoveďou svedkyne D. O., matky žalovanej 31/, ktorá síce vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že tieto nehnuteľnosti užívajú riadne oplotené, avšak dôkaz o tom, že vykonané oplotenie bolo aj skolaudované, žalovanými 31/ a 32/ súdu ku dňu rozhodovania predložený nebol. Súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaných 31/ a 32/, v rámci ktorej poukazovali na konanie vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. a tvrdili, že právnej predchodkyni žalobcu L. Q. už v uvedenom čase nič nebránilo uplatňovať tvrdené nároky ohľadom zásahov do vlastníckeho práva, a keď tak právna predchodkyňa žalobcu neučinila, je zrejmé, že právny predchodca žalovaných 31/ a 32/ konal vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam v dobrej viere, ako aj tvrdili, že právna predchodkyňa žalobcov v nadväznosti na uvedené konanie sp. zn. a tam vykonanú ohliadku miesta samého akceptovala v roku 1992 vzťahy v prírode hranicami vymedzené a na liste vlastníctva zapísané. Podľa názoru súdu to, v akom rozsahu sa právna predchodkyňa žalobcu domáhala, resp. nedomáhala v konaní vedenom pod sp. zn. svojho vlastníckeho práva, v žiadnom prípade nezbavuje žalovaných 31/ a 32/ (a pred nimi ich právneho predchodcu I. O.) dôkazného bremena preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti sú dobromyseľní v tom, že im sporné parcely vlastnícky patria, pričom na preukázanie tejto dobromyseľnosti nepostačuje iba to, že sporné parcely držia a užívajú. Iba preukázanie právneho titulu, hoc aj neplatného, ktorý však so zreteľom na všetky okolnosti vyvolá objektívne presvedčenie, že držiteľovi predmet držby aj vlastnícky patrí môže viesť k záveru (samozrejme v prípade neplatného právneho titulu i pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok) o nadobudnutí vlastníckeho práva. Zároveň túto obranu žalovaných 31/ a 32/ o tom, že právna predchodkyňa žalobcu akceptovala vzťahy v prírode hranicami vymedzené a na LV zapísané, vyvracia i to, že právna predchodkyňa žalobcu sa v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. domáhala určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k parcele EN pred THM č. 20640 vo výmere 849 m2 rovnajúcej sa výmere, ktorú mala ako držiteľka parcely EN pred THM č. 20640 evidovanú na evidenčnom liste, čo vyplynulo z oznámenia Mesta Čadca zo dňa 18.04.2016, podľa ktorého oznámenia bola L. Q. spolu s manželom Z. vedená ako užívateľ parcely EN č. 20640 o výmere 849 m2, ako aj to, že v čase vykonania dokazovania ohliadkou v konaní sp. zn. už bola právna predchodkyňa žalobcu zomrelá. Nebolo preto možné prihliadať ani na vyjadrenie D. O., že v konaní sp. zn. bola žalobcovi priznaná parcela č. 14670/3 o výmere 773 m2, ktorá je totožná so spornou plochou, pretože, ako už bolo uvedené právna

predchodkyňa žalobcu sa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k parcele EN pred THM č. 20640, s ktorou parcelou bol predmet sporu stotožnený, vo výmere nie 773 m2, ale vo výmere 849 m2. Dôkaznej povinnosti preukázať právny titul, od ktorého žalovaní 31/ a 32/ odvodzovali vlastnícke právo k sporným parcelám, žalovaných 31/ a 32/ nezbavovalo ani tvrdenie, že Ing. Jozef Miartuš v znaleckom posudku č. 1/1999 uviedol, že hranica medzi parcelou č. 6964 a č. 14670/3 nie je narušená. Naopak aj z tohto znaleckého posudku vyplynula konštatácia znalca, že Ing. Q. patrila parcela č. 20640 a č. 20635 a pánovi O. parcela č. 20636, č. XXXXX a č. 20638 ako aj konštatácia, že pán O. nadobudol predmetné parcely darovacou zmluvou registrovanou pod sp. zn. RI 158/71 o celkovej výmere 1147 m2, pričom oplotený pozemok, ktorý v súčasnosti užíva, má výmeru 1645 m2, čo potvrdzuje tvrdenia žalobcu, nie žalovaných 31/ a 32/. Povinnosti preukázať právny titul, od ktorého žalovaní 31/ a 32/ odvodzujú nimi tvrdenú dobrú vieru o oprávnenosti ich držby a užívaní sporných parciel a ich vlastníkom práva k sporným nehnuteľnostiam, žalovaných 31/ a 32/ nezbavuje ani ich obrana spočívajúca v tom, že medzi predmetom sporu a ďalšou nehnuteľnosťou, ktorú vlastní rodina žalobcu, sa nachádza parcela č. 14670/41. Dobromyseľnosť žalovaných 31/ a 32/ podľa názoru súdu nebola zachovaná ani základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi I. O. ako darcom a žalovanou 31/ ako obdarovanou a spísanej formou notárskej zápisnice sp. zn. N 92/97, Nz 89/97 zo dňa 26.03.1997, na základe ktorej právny predchodca žalovanej 31/ daroval žalovanej 31/ spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach, osvedčenia o dedičstva č. k. -24, D not 252/11 zo dňa 01.02.2012, na základe ktorého titulom dedenia po zomrelom I. O. nadobudla spoluvlastnícky podiel v sporných parcelách žalovaná 31/ a darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 18.05.1998 medzi žalovanou 31/ a žalovaným 32/ predmetom ktorej bol tiež podiel v sporných nehnuteľnostiach, keďže v čase, kedy boli uvedené darovacie zmluvy uzatvorené a bolo rozhodnuté o dedičstve po zomrelom I. O., mali žalovaní 31/ a 32/ vedomosť o spornosti tohto ich práva, keďže boli žalobcom upozorňovaní na to, že im vlastnícke právo k týmto sporným parcelám nepatrí. Žalovaní 31/ a 32/ tak v konaní nepreukázali platný právny titul nadobudnutia sporných nehnuteľností, ako aj nepreukázali ani neplatný právny titul, ktorý by však bol so zreteľom na všetky okolnosti spôsobilý vyvolať v žalovaných 31/ a 32/ a ich právnom predchodcovi I. O. objektívne (nielen ich subjektívne) presvedčenie, že im sporné parcely KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8 vlastnícky patria, a to po celú zákonom stanovenú dobu. Žalovaní 31/ a 32/ tak svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8 vytvoreným geometrickým plánom č. 5/2016 z parcely KNC č. 6964/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v konaní nepreukázali. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach žalobcom uplatnený nárok na určenie, že parcely KNC č. 6964/7 - záhrady o výmere 94 m2 a KNC č. 6964/8 - záhrady o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016 patria do dedičstva po L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný, keďže mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu L. Q. uvedené nehnuteľnosti nadobudla titulom reálnej deľby a dedenia po svojom manželovi Z. Q. a žalovaní 31/ a 32/ svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nepreukázali. Určil preto, že parcely KNC č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a KNC č. 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2, kat. úz. Z. vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016 vyhotoveným geodetom Ing. R. P. patria do dedičstva po L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Žalobca bol v konaní čo do uplatneného nároku na určenie, že do dedičstva po zomrelej L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patria parcely KNC č. 6964/7 a KNC č. 6964/8 vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016 úspešný, keď že súd tomuto ním uplatnenému nároku vyhovel. Zároveň podľa názoru súdu bol žalobca úspešný i čo do nároku na určenie, že do dedičstva po zomrelej L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patrí aj nehnuteľnosť v kat. úz. Z. pôvodne zapísaná ako pozemnoknižná parcela č. 8979 zapísaná vo vložke 167, ktorá je totožná s časťami parciel KNC č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m2 a KN č. 6963 - zastavaná plocha o výmere 383 m2 vyznačená vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 Ing. Jozefa Miartuša bodmi č. 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48 a parcela KN č. 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2, vo vzťahu ku ktorému nároku súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu správania sa žalovaných 31/ a 32/, ktorí nerozporovali, že túto nehnuteľnosť vydali, čo možno tiež vyhodnotiť ako úspech žalobcu Žalobca bol preto v konaní v celom rozsahu úspešný a prináleží mu tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však žalobcom v konaní uplatnený nárok rozporovali iba žalovaní 31/ a 32/ a pred nim ich právny predchodca I. O., korí v nadväznosti na vyššie uvedené zdôvodnenie boli v danom konaní neúspešní a ostatní žalovaní žalobcom uplatnený nárok uznávali, súd preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal žalobcovi iba voči žalovaným 31/ a 32/ a voči žalovaným 1/ až 5/ a 7/

až 29/ súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd priznal Slovenskej republike voči žalovaným 31/ a 32/ ako neúspešným v danom konaní nárok na náhradu trov, ktoré boli štátom preddavkované pri úhrade časti znaleckej odmeny, ako aj preddavkované pri použití motorového vozidla súdu na ohliadke miesta samého, v rozsahu 100 %. Voči žalovaným 1/ až 5/ a 7/ až 29/ Slovenskej republike nárok na náhradu trov preddavkovaných štátom nepriznal, keďže žalovaní 1/ až 5/ a 7/ až 29/ svojím správaním, kedy nárok žalobcu ako úspešného v danom konaní uznali, predmetné konanie nevyvolali.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní 31/ a 32/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za nesprávne a nezákonné, a to z dôvodov: a/ procesných vád konania a b/ že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, čoho dôsledkom bolo i nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s nesprávnym a nezákonným rozhodnutím z dôvodu procesných vád konania vytýkali súdu, že žalobca po pojednávaní vytýčenom súdom na deň 03.05.2016 dvakrát podal procesný návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorú súd pripustil napriek nimi vznášaným námietkam, že podanie nie je možné považovať z hľadiska za zmenu návrhu (, najmä ), pričom žalobca k takémuto procesnému podaniu neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu odôvodňujúcu procesný postup. Následne po tom ako súd na pojednávaní dňa 08.11.2016 pripustil zmenu žaloby, konal procesne nesprávne, nakoľko vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku by sa snáď takéto podanie dalo považovať za podanie - čiastočné späťvzatie návrhu, lebo žalobca redukoval uplatnený nárok vo vzťahu k tvrdenému zásahu do vlastníckych práv. Keďže žalobca dané procesné podanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nebol im vytvorený priestor reagovať naň prípustnou procesnou obranou. Z tohto hľadiska nebola dodržaná „rovnosť zbraní". Ďalej súd v nadväznosti na rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby nedodržal postup podľa a teda, že predmetné rozhodnutie vyhotoví písomne a následne, že ho bude doručovať stranám sporu, neprítomným na pojednávaní, na ktorom zmenu pripustil a tak, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia existoval spôsobilý predmet konania - vec, o ktorej je možné rozhodnúť. Podľa žalovaných 31/, 32/ ide o procesné pochybenia, ktoré z dôvodu nepredvídateľného a pre nich prekvapivého postupu súdu spôsobili zmätočnosť rozhodnutia vo veci a potrebu jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom ich odstránenia a zachovania právnej čistoty súdneho konania a právnej istoty strán sporu v konaní pred súdom. V ďalšej časti odvolania žalovaní 31/ a 32/ namietali nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V rámci nich uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú skutkových a právnych tvrdení, ktoré v priebehu konania prezentovali a na týchto, z dôvodu, že majú relevantný význam vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom rozhodnutí veci, nemajú čo meniť. Zároveň vo vzťahu k nim poukázali i na výpoveď vypočutej svedkyne D. O., matky žalovanej 31/ a osoby priamo vecou z minulosti dotknutej. Ďalej žalovaní 31/ a 32/ tvrdili, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na vedení sporu, a to z dôvodu, že na základe tvrdení samotného žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva už jeho právnymi predchodcami a skutkovým zdôvodnením ako k nemu malo dôjsť (žalobca tvrdil, že sporné nehnuteľnosti už v minulosti jeho právni predchodcovia minimálne v roku 1943 nadobudli, a to reálnou deľbou, avšak v konaní sp. zn. tvrdil, že tieto nadobudli jeho právni predchodcovia na základe zámen), vo vzťahu k výroku a nároku, ktorého sa domáha, vzhľadom na danú právnu úpravu platnú v minulosti, nemôže obstáť. Tento rozpor zakladajúci možné iné posúdenie podmienok vydržania a nadobudnutia vlastníckeho práva priamo deľbou (k roku 1943) súd v konaní neodstránil a ani sa bližšie týmito, pre rozhodnutie veci základnými právnymi kritériami nadobudnutia vlastníctva, nezaoberal, čoho dôsledkom je tak preukázané nesprávne právne posúdenie veci. Možné je preto i konštatovať, že pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov potom vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcu, vo vzťahu ku ktorým tvrdí dôvodnosť uplatneného nároku, neobstojí ani záver súdu o tom, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na danom určení. V súvislosti s vydržaním žalovaní 31/ a 32/ uviedli, že to bola práve L. Q., ktorá nikdy v čase, kedy sporné nehnuteľnosti začali užívať ich právni predchodcovia vo vzťahu k tomuto spôsobu ich užívania námietky nikdy nevzniesla. Nič jej nebránilo dovolať sa ochrany práva nielen v čase výstavby oplotenia na správnom orgáne, kedy mohla požadovať zastavenie stavby či bezprostredne na to žalobou na súde. Ochrany sa nedovolala ani v rokoch 1983 až 1984 v súvislosti s novelou . Mali za to, že po tom práve i k tomuto stavu novelou účinnou 01.01.1992 sa stal už právny predchodca k tomuto dňu, ako nielen zapísaný vlastník, ale v pochybnostiach i ako osoba, ktorej svedčí oprávnená držba, nespochybniteľným vlastníkom. Na tomto nemôže zmeniť už ani skutočnosť, že v roku 1992 si právna predchodkyňa začala voči nemu uplatňovať svoje tvrdené vlastnícke nároky (žalobca tvrdené konanie o

upozornení na zásah do vlastníctva do tohto času ako reálnym spôsobom nepreukázal). Žalovaní 31/ a 32/ tvrdili, že vo vzťahu k predmetu ich terajšieho vlastníctva (a to i vo vzťahu k predmetu sporu) boli pri jeho užívaní dobromyseľní, nakoľko už ich právni predchodcovia nehnuteľnosti v stave, ako boli I. O. v roku 1971 po zámennej zmluve nadobudnuté, teda EN parc. č. 20636, č. XXXXX, č. 20638, predstavovali v prírode vymedzené plochy, ktoré presne tak ako mu boli takto jeho právnymi predchodcami i v prírode ukázané, začal užívať a následne si ich v roku 1974 i oplotil. Vzhľadom na uvedené súd vec nesprávne právne posúdil, ak dané právne normy vzťahujúce sa k inštitútu vydržania nesprávne vyložil (najmä teda na ich neprospech). Mali za to, že žalobca v žiadnom prípade dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemal a nemohol byť so svojou žalobou úspešný. Na záver uviedli, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nie je nesprávnym rozhodnutím pokiaľ ide o vec samú, ale i nesprávnym rozhodnutím vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd podľa ich názoru prehliadol nielen zmätočnosť podaní žalobcu, ale i to, že oproti pôvodne v konaní uplatnenému nároku, kedy sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zásadne väčšom rozsahu ako mu bolo súdnym rozhodnutím priznané (110 m2), a to že pri uzavretí dohody, ktorá mala mať následne u neho vplyv na podanie čiastočného späťvzatia žaloby sa riešilo cca 100 m2, potom minimálne z hľadiska princípu úspechu strán konania vo veci je zrejmé, že tento bol na oboch stranách zásadne zhodný a tomu mal zodpovedať i výrok o náhrade trov konania. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd vo vzťahu k všetkým výrokom, z dôvodov podľa , , , a rozsudok súdu prvej inštancie najmä podľa a nasl. i podľa písm. b/ zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnili i právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 31/ a 32/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a určiť, že žalovaní 31/ a 32/ sú povinní nahradiť mu trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia pred súdom prvej a druhej inštancie. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaných 31/ a 32/ v obidvoch bodoch odvolania. Mal za to, že z vykonaného dokazovania a ním predložených dôkazov od roku 1999 je jednoznačne preukázané, že títo a tiež aj ich právny predchodca, nikdy neboli vlastníkmi časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom daného sporu. Nenadobudli ich dobromyseľnou držbou a titulom vydržania. Naopak ich držba bola svojvoľná (tzv. okupácia veci). Držba nemohla byť dobromyseľná, vôľa nebola odvodená od vôle posledného vlastníka a nepreukázali žiaden titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalovaných 31/ a 32/, že podanie zo dňa 09.09.2016 nie je možné považovať z hľadiska po 01.07.2016 účinným procesným ustanovením za zmenu návrhu (, najmä ), že on v tomto procesnom podaní neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, ktorou takýto svoj procesný postup odôvodňuje, ...pričom súd sa následne ani v rozhodnutí vo veci samej s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal) uviedol, že podľa môže žalobca počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu, podanie - zmena žaloby nadväzuje na výsledky konania, pričom práve skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, najmä skutočnosť, že okupovanú časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. pkn 8984, ktorú v minulosti užívala L. H. právny predchodca žalovaných 31/ a 32/ jej zaplatil, boli dôvodom na podanie zmeny žaloby, takisto zmenou žaloby nedošlo k zmene príslušnosti súdu a preto súd nemal dôvod na postup podľa , t.j. nemal dôvod nepripustiť zmenu žaloby. On zmenu žaloby odôvodnil na pojednávaní dňa 08.11.2016 práve vyššie uvedenou skutočnosťou, že časť okupovanej parcely v minulosti užívala L. H. a právny predchodca žalovaných 31/ a 32/ jej túto ňou užívanú časť parcele zaplatil (str. 4 zápisnice o pojednávaní dńa 08.11.2016, prvý odsek). Zdôvodnenie zmeny žaloby do zápisnice na pojednávaní nie je dôvodom na nepripustenie zmeny žaloby v zmysle Pravdou nie je ani tvrdenie, že žeby sa súd týmto podaním v rozhodnutí vôbec nezaoberal, súd si predsa na pojednávaní dňa 08.11.2016 zdôvodnenie zmeny žaloby vypočul, následne o nej uznesením zo dňa 08.11.2016 rozhodol a v rozsudku sa aktuálnym petitom a zdôvodnením zmeny žaloby zaoberá v bode 19 na strane 12 rozsudku. Akceptácia zmeny žaloby súdom po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach opierajúca sa o geometrický plán č. 5/2016 vyhotovený geodetom Ing. R. P. vyplýva i z bodu 99 rozsudku (str. 29 rozsudku). Ďalej žalobca (k tvrdeniu žalovaných 31/ a 32/, že súd dňa 08.11.2016 rozhodol o na rozhodnutie veci ešte nespôsobilom predmete konania /rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby nemohlo nadobudnúť právoplatnosť/ a teda rozhodnutie vo veci samej jej bez ďalšieho predčasné,... čím súd odňal stranám konania možnosť uplatňovať im patriace procesné práva) uviedol, že v zmysle o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania, vyhlásením uznesenia (proti ktorému nie je možné sa dovolať) na pojednávaní sa stáva uznesenie právoplatným a nič na tom nemení ani skutočnosť, že subjektom,

ktoré neboli prítomné na pojednávaní súd doručuje uznesenie do vlastných rúk. Ust. na ktoré sa žalovaní 31/ a / odvolávajú neurčuje, že uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby nadobúda právoplatnosť až dňom doručenia subjektom, ktoré neboli prítomné na pojednávaní. Žalovaní 31/ a 32/ boli na pojednávaní dňa 08.11.2016 prítomní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ostatní žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, pričom neoznámili súdu žiaden závažný dôvod neúčasti, ktorý by bránil pojednávaniu v ich neprítomnosti, navyše títo žalovaní (okrem žalovaných 31/ a 32/) sa v minulosti v tomto konaní jednoznačne vyjadrili, že so žalobou súhlasia a že si do spornej parcele nerobia nárok, sami žiadali, aby už na ďalšie pojednávanie neboli predvolávaní a vyjadrili súhlas s tým, aby sa ďalej konalo v ich neprítomnosti. Zmenou žaloby došlo k zúženiu uplatňovaného práva, t.j. ak v doterajšom konaní žalovaní (okrem žalovaných 31/ a 32/) vyjadrili súhlas so žalobou v pôvodnom širšom rozsahu uplatneného práva zúžením uplatneného práva a pojednávaním v ich neprítomnosti nijako nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti uplatňovať im patriace procesné práva, ani k inému obmedzeniu ich práv. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaných 31/ a 32/, že „neobstojí ani záver súdu, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalobca tvrdí, že sporné nehnuteľnosti už v minulosti nadobudli jeho právni predchodcovia minimálne v roku 1943 a to reálnou deľbou, čo však má byť v rozpore s jeho tvrdeniami uvedenými ako žalobcom v konaní sp. zn. , kde mal tvrdiť, že tieto nadobudli jeho predchodcovia na základe zámen". On i v konaní sp. zn. tvrdil, že „predmetné nehnuteľnosti jeho právna predchodkyňa užívala až do 70-tých rokov s tým, že nehnuteľnosti boli pred desiatkami rokov reálne podelené..." (viď odôvodnenie rozsudku, str. 2 prvý odsek), citácia, o ktorú sa žalovaní 31/ a 32/ opierajú (viď odôvodnenie rozsudku strana 2 dole) je konštatovaním súdu, ktoré vyplynulo z dokazovania, najmä z výsluchov účastníkov, ktoré však nijako nepopiera ani nie je v rozpore s jeho tvrdením, lebo ak súd v konaní sp. zn. tvrdí že „v 40-tych rokoch nadobudla L. Q. aj so svojím manželom Z. Q. predmetné parcele na základe zámen medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi" má na mysli doslova predovšetkým zámeny medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, teda zámeny podielov tak, aby si reálne podelili konkrétne parcele a mohli ich reálne užívať. Zámena podielov medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi je jednou z foriem ich reálnej deľby. K tomuto súdna prax zaujala stanovisko, že ak bola spoločná nehnuteľnosť za platnosti bývalého uhorského práva na Slovensku reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov čo i len mlčky uzavretou dohodou (konkludentným činom), je potrebné vyvodiť, že medzi účastníkmi dohody došlo k zrušeniu spoluvlastníctva. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 uverejneného v Úradnej zbierke rozhodnutí NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľnosti nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, na platnosť takejto deľby nevplýva ani okolnosť, že niektoré časti z nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti majú zase spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Žalobca tiež považoval za nepravdivé tvrdenie, že žalovaných 31/ a 32/, že „L. Q. nikdy v čase kedy sporné nehnuteľnosti začali užívať ich právni predchodcovia, vo vzťahu k tomuto spôsobu ich užívania námietky nikdy nevzniesla". Podľa neho v konaní bolo zdokumentované, že nebohá L. Q. počas svojho života a jej synovia Y. Q. a Ing. Y. Q. právneho predchodcu žalovaných 31/ a 32/ I. O. na protiprávny zásah do susedných nehnuteľností upozorňovali a žiadali vrátenie, resp. úhradu protiprávne okupovanej časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a podobne, ako na protiprávnosť konania upozorňovali a vrátenie, resp. úhradu okupovaných častí ich nehnuteľnosti požadovali minimálne i D. P. a L. H.. Jeho právna predchodkyňa sa súdnou cestou svojho vlastníckeho práva dovolávať nemohla, pretože vtedajší režim vlastnícke právo k pôde občanovi odopieral. Žalovaní a ani ich právni predchodcovia nepreukázali žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, toto právo nenadobudli a ani nemohli nadobudnúť ani titulom vydržania, pretože nesplnili základnú podmienku vydržania a to dobromyseľnosť. Z tohto dôvodu ani tzv. vydržacia lehota na ich strane, resp. na strane ich právnych predchodcov nikdy nezačala a ani nemohla začať plynúť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval správne v rozhodnutí vo veci v celom rozsahu po skutkovej i právnej stránke a vyporiadal sa s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní pred okresným súdom a v napadnutom rozsudku dostatočne zodpovedal v konaní na nastolené otázke relevantného charakteru.

4. Žalovaní 31/ a 32/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu (v replike) uviedli, že za pravdu im výslovne dal i sám žalobca keď sám uviedol a potvrdil, že „Zmenou žaloby došlo k zúženiu uplatňovaného práva, t.j. ak v doterajšom konaní žalovaní (okrem žalovaných v rade 31/ a 32/) vyjadrili súhlas so žalobou v pôvodnom širšom rozsahu uplatneného práva zúžením uplatneného práva pojednávaním v ich neprítomnosti nijako nemohlo dôjsť k odňatiu

možnosti uplatňovať im patriace procesné práva...". Z uvedeného je zrejmé, že žalobca možno z formálneho hľadiska uplatnil zmenu žaloby (názvom), avšak materiálne (obsahom) je jeho procesný úkon - podanie čiastočným späťvzatím žaloby. Niet akýchkoľvek pochýb, že v konaní došlo k procesnej vade - nesprávnemu procesnému postupu súdu, čím sú podľa nich naplnené minimálne odvolacie dôvody podľa a V ostatnej časti považovali vyjadrenie žalobcu po skutkovej a právnej stráne za tendenčné a nesprávne a nemali za potrebné vyjadrovať sa k nemu nad nimi v odvolaní uvedenú podrobnú právnu a skutkovú argumentáciu.

5. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (vyjadrenie k replike) uviedol, že sa nebude vyjadrovať k vyjadreniu žalovaných 31/ a 32 hlavne z dôvodu, že títo neuviedli žiadne nové právne a skutkové tvrdenia, tie sú stále rovnaké aké uviedli vo svojom odvolaní.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ). 7. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovaným určenia, že označená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke - L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

8. Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, že rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie takejto žalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú žalobcovi voči žalovanému žiadne práva. Nie je ním deklarované, že by žalobca ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to, že by žalovaný vlastníkom veci nebol (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.01.2012).

9. Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel keďže mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu L. Q. sporné nehnuteľnosti nadobudla titulom reálnej deľby a dedenia po svojom manželovi Z. Q. a žalovaní 31/ a 32/ svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nepreukázali.

10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných 31/ a 32/ viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba ich tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré týkajú procesných podmienok ( ).

11. Žalovaní 31/ a 32/ v odvolaní v prvom rade považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné z dôvodu procesných vád konania. V súvislosti s tým vytýkali súdu, že žalobca po pojednávaní vytýčenom súdom na deň 03.05.2016 dvakrát podal procesný návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorú súd pripustil napriek nimi vznášaným námietkam, že podanie nie je možné považovať z hľadiska za zmenu návrhu (, najmä ), pričom žalobca k takémuto procesnému podaniu neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu odôvodňujúcu procesný postup. Následne po tom ako súd na pojednávaní dňa 08.11.2016 pripustil zmenu žaloby, konal procesne nesprávne, nakoľko vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku by sa snáď takéto podanie dalo považovať za podanie - čiastočné späťvzatie návrhu, lebo žalobca redukoval uplatnený nárok vo vzťahu k tvrdenému zásahu do vlastníckych práv. Keďže žalobca dané procesné podanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nebol im vytvorený priestor reagovať naň prípustnou procesnou obranou. Z tohto hľadiska nebola dodržaná „rovnosť zbraní". Ďalej podľa nich súd v nadväznosti na rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby nedodržal postup podľa a teda, že predmetné rozhodnutie vyhotoví písomne a následne, že ho bude doručovať stranám sporu, neprítomným na pojednávaní, na ktorom zmenu pripustil a tak,

aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia existoval spôsobilý predmet konania - vec, o ktorej je možné rozhodnúť. Podľa žalovaných 31/, 32/ ide o procesné pochybenia, ktoré z dôvodu nepredvídateľného a pre nich prekvapivého postupu súdu spôsobili zmätočnosť rozhodnutia vo veci a potrebu jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom ich odstránenia a zachovania právnej čistoty súdneho konania a právnej istoty strán sporu v konaní pred súdom.

12. V danej veci sa žalobca žalobou došlou súdu dňa 03.12.1999 sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patria v celosti (1/1) nehnuteľnosti v kat. úz. Z. pôvodne zapísané ako pozemnoknižné parcely 8979 a 8984, zapísané v pozemnoknižných vložkách číslo 167 a 174, ktoré sú totožné s časťami parciel KNC č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m, KNC číslo 6963 - zastavaná plocha o výmere 383 m2 vyznačenými vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku číslo 1/1999 súdneho znalca Ing. Jozefa Miartuša bodmi č. 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48, bodmi a parcela KN číslo 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2. Dňa 19.04.2010 bol súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, a to v časti určenia, že do dedičstva po L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patrí v celosti (1/1) nehnuteľnosť v kat. úz. Z. pôvodne zapísaná ako pozemnoknižná parcela č. 8979, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 167, ktorá je totožná s časťami parciel KNC č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m2 a KN č. 6963 - zastavaná plocha o výmere 383 m2, vyznačená vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 Ing. Jozefa Miartuša bodmi č. 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48 a parcela KN č. 14670/4 ostatná plocha o výmere 50 m2, nakoľko žalovaní 32/ a 33/ (správne 31/ a 32/ - poznámka odvolacieho súdu) a pôvodný žalovaný 30/ tieto nehnuteľnosti žalobcovi vrátili. Okresný súd uznesením č. k. -345 zo dňa 21.02.2014 konanie v časti určenia, že do dedičstva po zomrelej L. Q., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patrí v celosti (1/1) nehnuteľnosť v katastrálnom území Z. pôvodne zapísaná ako pozemnoknižná parcela 8979, zapísaná vo vložke číslo 167, ktorá je totožná s časťami parciel KNC číslo 6964 - záhrada o výmere 1104 m2 a KN číslo 6963 - zastavaná plocha o výmere 383 m2, vyznačená vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 Ing. Jozefa Miartuša bodmi číslo 502/124-12/124-14/124-17/124-13/124-16/501/48 a parcela KN číslo 14670/4 - ostatná plocha o výmere 50 m2 zastavil. Predmet sporu tak predstavovali nehnuteľnosti - pôvodne zapísaná ako pozemnoknižná parcela 8984, zapísaná vo vložke č. 174, ktorá totožná s časťou parcele KN č. 6964 - záhrada o výmere 1104 m2, vyznačená vo vytyčovacom nákrese znaleckého posudku č. 1/1999 znalca Ing. Jozefa Mjartuša bodmi . Následne súdu došlo podanie zo dňa 16.04.2016 (č.l. 533 spisu), ktorým žalobca žiadal rozhodnúť: Súd určuje, nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Z. ako pozemnoknižná parcela 8984 vo vložke 174 a to parcela registra C č. 14670/41 o výmere 17 m2 evidovaná v katastri nehnuteľností ako ostatná plocha a parcele č. 6964/5 o výmere 126 m2 a č. 6964/6 o výmere 24 m2 vyznačené v geometrickom pláne č. 36046728-76/2015 vyhotovenom spoločnosťou Geomerkart s.r.o. bodmi 1-2-3-4-5-6-7 patria v celosti do dedičstva po L. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Okresný súd na pojednávaní dňa 03.05.2016 rozhodol, že „Súd zmenu rozsudočného návrhu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Čadca dňa 18.04.2016 pripúšťa v časti, ktorá znie: „Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. Z. ako pozemnoknižná parcela 8984 vo vložke 174, a to parcela KNC 6964/5 o výmere 126 m2 a KNC č. 6964/6 o výmere 24 m2, vyznačené v geometrickom pláne č. 36046728-76/2015, vyhotovenom spoločnosťou Geomerkart, s.r.o. bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 patria v celosti do dedičstva po zomrelej L. Q., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX" a nepripúšťa v časti, ktorá znie: „ Súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná v kat. úz. Z. ako pozemnoknižná parcela 8984 vo vložke 174, a to parcela KNC č. 14670/41 - ostatná plocha o výmere 17 m2 patrí do dedičstva po zomrelej L. Q., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Následne na pojednávaní dňa 03.05.2016 (č.l. 576 p.v. spisu) splnomocnený zástupca žalobca uviedol: „Žiadame podľa geometrického plánu Ing. Krišpinského určiť nehnuteľnosti do dedičstva po L. Q. v časti vymedzenej bodmi 1, 2, 3 a bodmi X, Y, ktorá nehnuteľnosť je identická s časťou parcely vyznačenej na vytyčovacom nákrese Ing. Jozefa Miartuša bodmi 38, 23, 24, 32 a 51. Súd pojednávanie odročil za účelom upresnenia návrhu zo strany žalobcu, t.j. v akom rozsahu sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomr. L. Q.". Žalobca podaním zo dňa 08.06.2016 (č.l. 590 spisu) žiadal, aby súd rozhodol nasledovne: Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Z. ako pozemnoknižná parcela 8984 vo vložke 174, a to parcela reg. CKN č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a parcela registra CKN 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2, vyznačené v geometrickom pláne č. 5/2016 vyhotovenom geodetom Ing. R. P., X. XXXX/XX, XXX XX Z., ktorý dopĺňa geometrický plán č. 36046728-76/2015, vyhotovený spoločnosťou Geomerkart s.r.o. k

znaleckému posudku č. 5/2015 znalca Ing. Pavla Krišpinského bodmi 1-2-3-10-9-8 patria v celosti do dedičstva po neb. L. Q., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX. Žalobca podaním zo dňa 09.09.2016 (č.l. 660 spisu), doručeným súdu dňa 14.09.2016 a to označeným zmena žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. v zmysle žiadal, aby súd rozhodol nasledovne: Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Z. ako parcela registra CKN č. 6964/7

- záhrada o výmere 94 m2 a parcela registra CKN č. 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 5/2016, vyhotovenom geodetom Ing. R. P., X. XXXX/XX, XXX XX Z., patria v celosti do dedičstva po neb. L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX. Rovnaké znenie je aj v podaní zo dňa 31.10.2016 (č.l. 671 p.v. spisu). Žalovaní 31/, 32/ v podaní z 12.10.2016 (č.l. 681 spisu) reagovali na podanie žalobcu zo dňa 09.09.2016

- zmena žaloby. Uviedli, že z dôvodu žalobcom označeného podania vo vzťahu k je vo vzťahu k ust. danej právnej úprave zrejmé, že ide o podanie nejasné a nezrozumiteľné nakoľko nie je z jeho obsahu zrejmé, či ide o uplatnenie iného práva alebo o uplatnenie práva v rozšírenom rozsahu, a potom sa k jeho obsahu na tento čas nevedie riadne vyjadriť. Žiadali, aby súd konal v súlade s a to za účelom zistenia čoho sa žalobca domáha, tohto vyzval na odstránenie vád takéhoto podania a to pod následkami odmietnutia takéhoto podania, ak nebude v súlade s výzvou opravené. Okresný súd na pojednávaní dňa 08.11.2016 (č.l. 687 p.v. spisu) vyhlásil uznesenie, ktorým súd pripúšťa zmenu žaloby, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 14.09.2016 v znení: Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v k. ú. Z. ako parcela KNC č. 6964/7 - záhrada o výmere 94 m2 a parcela KNC č. 6964/8 - záhrada o výmere 16 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 6/2016, vyhotoveným geodetom Ing. R. P., X. XXXX/XX, XXX XX. Z., patria v celosti do dedičstva po neb. L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a zomr. dňa XX.XX.XXXX.

13. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo aleo sa uplatňuje iné právo (ods. 1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (ods. 2). Za zmenu žaloby nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 3).

14. Ustanovenie definuje zmenu žaloby. Novinkou v právnej úprave je, že za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena tzv. petitu (žalobného návrhu - ), ale aj akékoľvek zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera. Ide o reakciu na stabilnú judikatúru. 15. Podľa ust. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (ods. 1). Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk (ods. 2). Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( ).

16. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu konštatuje, že predmetom sporu je určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej L. Q.. Žalobca si svojimi podaniami aj po dni 03.05.2016 uplatňuje rovnaký nárok pričom ohľadom označených nehnuteľnosti menil len ich výmeru v dôsledku čoho boli geometrickými plánmi vytvorené iné parcely - viď zmena žaloby na pojednávaní dňa 03.05.2016 a podanie zo dňa 08.06.2016 (č.l. 590 spisu). Okrem toho v súvislosti s podaniami zo dňa 08.06.2016 a zo dňa 09.09.2016 (č.l. 660 spisu) došlo aj k zmene vyhotoviteľa geometrického plánu. Takéto podania nebolo možné považovať za čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle ust. Nešlo totiž o netrvanie na žiadanej konkrétnej parcele ako tomu bolo napr. pri uznesení okresného súdu č. k. -345 zo dňa 21.02.2014. Vzhľadom na uvedené bol postup okresného súdu, ktorý rozhodoval o návrhu na zmenu žaloby správny a odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných 31/ a 32/ o existencii procesnej vady konania. Námietku žalovaných 31/ a 32/ v odvolaní, že v nadväznosti na rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby žalobca nedodržal postup podľa a teda, že predmetné rozhodnutie vyhotoví písomne a následne, že ho bude doručovať stranám sporu, neprítomným na pojednávaní, na ktorom zmenu pripustil a tak, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia existoval spôsobilý predmet konania - vec, o ktorej je možné rozhodnúť, považoval odvolací súd tiež za nedôvodnú. Z obsahu spisu okresného súdu a to konkrétne zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.11.2016 vyplýva, že na pojednávaní bol prítomný splnomocnený zástupca žalovaných 31/ a 32/. Z toho dôvodu nebolo povinnosťou súdu doručovať tomuto uznesenie o pripustení zmeny žaloby

vyhlásené na uvedenom pojednávaní. Táto námietka by mohla byť akceptovaná len pokiaľ by bola vznesená stranami sporu neprítomnými stranami na uvedenom pojednávaní.

17. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.

19. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných 31/ a 32/ v odvolaní.

20. Pokiaľ žalovaní 31/ a 32/ v odvolaní namietali nesprávne skutkové závery treba uviesť, že v rámci nich sa len pridržiavali svojich tvrdení prezentujúcich v priebehu konania. Ohľadom výpovede D. O., matky žalovanej 31/ a osoby podľa nich priamo vecou v minulosti dotknutej, odvolací súd uvádza, že okresný súd sa týmto dôkazom v odôvodnení rozhodnutia zaoberal. K poukazovaniu na tvrdenie žalobcu v tomto konaní o nadobudnutí sporných nehnuteľností jeho právnymi predchodcami reálnou deľbou napriek tvrdeniu v konaní sp. zn. , že tomu bolo na základe zámen je potrebné poukázať na to, že aj keď súd v konaní sp. zn. tvrdí že „v 40-tych rokoch nadobudla L. Q. aj so svojím manželom Z. Q. predmetné parcele na základe zámen medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi" (viď odôvodnenie rozsudku, str. 2 prvý odsek), žalobca v konaní sp. zn. v žalobe tvrdil, že „predmetné nehnuteľnosti jeho právna predchodkyňa užívala až do 70-tých rokov s tým, že nehnuteľnosti boli pred desiatkami rokov reálne podelené...", teda tak ako v tomto konaní. Je tiež nepravdivým tvrdenie, žalovaných 31/ a 32/, že „L. Q. nikdy v čase kedy sporné nehnuteľnosti začali užívať ich právni predchodcovia, vo vzťahu k tomuto spôsobu ich užívania námietky nikdy nevzniesla". Z obsahu vykonaného dokazovania vyplývajú tvrdenia jej synov Y. Q. (žalovaného 14/) a Ing. Y. Q. (žalovaného 15/), že právneho predchodcu žalovaných 31/ a 32/ I. O. na protiprávny zásah do susedných nehnuteľností upozorňovali a žiadali vrátenie, resp. úhradu protiprávne okupovanej časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Čo sa týka tvrdenia o nadobudnutí nehnuteľnosti vydržaním aj podľa odvolacieho súdu žalovaní 31/ 32/ nepreukázali, že sa ich držba opiera o dovolený právny titul (iný, ako vlastnícky), prípadne v dobrej viere opierajú držbu o domnelý právny titul (napr. neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudli vec), ktorý nesmie byť v rozpore so zákonom. Nesplnili tak základnú podmienku vydržania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a to boli v danom prípade žalovaní 31/ a 32/.

21. Vzhľadom na uvedené, námietky, ktoré žalovaní 31/ a 32/ uviedli v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách účastníkov konania založeného na zásade procesného zavinenia na zastavení konania zo strany žalovaných 31/ a 32/ ( ) a úspechu žalobcu v spore ( ) ako i výroku o trovách štátu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu a

preto mu súd priznal voči neúspešným žalovaným 31/ a 32/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ). Žalobcovi voči žalovaným 1/ až 5/, / až 29/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia bol postoj uvedených žalovaných, ktorí nárok žalobcu nerozporovali a uznávali. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).