Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-14-2019.pdf
PDF · 160.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobkyne: M.. O. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX C. proti žalovanému v 1. rade: O. Z. Z. - O.. B. B., Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073, v 2. rade: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30811236 právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., Kadnárová 83. 831 06 Bratislava o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd žalovanému v 2. rade voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.04.2019, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 31.07.2019 domáhala proti žalovanému v 1. a 2. rade ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť bezodkladne zverejniť na webovej stránke www.notar.sk <http:// www.notar.sk> ospravedlnenie v znení „Notárska komora Slovenskej republiky sa týmto ospravedlňuje M.. O. M. notárke so sídlom v U. za neoprávnený zásah do dobrého mena, keď sme zverejňovali Správy o stave Notárskej komory a jej disciplinárnych konaniach a nesprávne a bez dôkazovo informovali o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľnosti resp. že táto nezákonne rozhoduje“ a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť bezodkladne zverejniť na webovej stránke www.justice.sk <http://www.justice.sk> ospravedlnenie v znení „Minister spravodlivosti Slovenskej republiky sa týmto ospravedlňuje M.. O. M. notárke so sídlom v U. za neoprávnený zásah do dobrého mena, keď bez dôkazov informovalo o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľnosti resp. že táto nezákonne rozhoduje“. Žalobkyňa sa tiež domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1. a 2. rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne nemajetkovú ujmu vo výške 2,- eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutie DK 22/2018 jej bolo doručené do vlastných rúk 25.03.2019. Občan (právnická osoba) môže všetko, čo nie je zakázané, štátny orgán môže len to, čo mu je dovolené. Právomoc preskúmavať verejnú listinu neprináleží ani orgánom štátnej správy ani orgánom samosprávnych inštitúcií. Nadobúdací titul predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina iba pravdivosť toho, že ju spísal notár, a že účastníčka urobila pred notárom vyhlásenie. Neosvedčovala však existenciu podmienok vydržania najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na žalobkyni, ktorá z nej vyvodzovala pre seba priaznivé dôsledky. Samotné osvedčenie o vydržaní je jednou z činnosti notára, ide o osvedčenie právne
významnej skutočnosti, v danom prípade vydržanie vlastníckeho práva. Zo strany Ministra spravodlivosti SR dochádza k zásahu do súkromno-vlastníckej (intímnej) sféry občanov, kde má právo zasiahnuť len súd. Notárske listiny nie sú listinami verejnými z dôvodu, že ich vyhotovuje notár, ale zákonodarca deleguje právomoc vydávať verejné listiny na notárov. Pri notárskych zápisniciach verejná viera, ktorá ich charakterizuje, sa vzťahuje len k prehláseniu účastníkov. Pokiaľ notár osvedčuje, tak verejná viera sa nevzťahuje k pravdivosti výpovede, ale len k faktu, že daný účastník sa pred konkrétneho notára dostavil a danú výpoveď takto sformuloval a notár je za pomoci svojej úradnej pečiatky a podpisu osvedčil, toto oprávnenie delegoval na notára priamo štát. Pre verejnú listinu platí vyvrátiteľná domnienka správnosti. Jej správnosť sa nedokazuje, dokazuje sa naopak len jej nesprávnosť. Jedine súd tak ako mu to vyplýva z § 7 Občianskeho súdneho poriadku môže skúmať pravosť verejnej listiny aj z vlastného podnetu, nie však jej pravdivosť. Jej obsahovú nesprávnosť musí preukázať odporca. Navrhovateľ namietal zároveň zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože táto disciplinárna komisia a ani navrhovateľ nemá právomoc preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je verejnou listinou. Zo samotného návrhu navrhovateľa je zjavné, že tento sa zaoberá právnymi otázkami a hodnotí činnosť notára, ktorému je zverená v tejto otázke verejná moc, pričom preskúmava platnosť a účinnosť notárskej zápisnice a postup pri jej vydávaní má podľa navrhovateľa v 1. rade iba súd. Pokiaľ ide o námietku právomoci posudzovať verejnú listinu a jej náležitosti a tak rozhodovať či sa notár dopustil alebo nedopustil disciplinárneho previnenie pri spisovaní verejnej listiny poukazuje na to, že verejná listina nebola nikdy nikým napadnutá. Iba súd ako nezávislý orgán môže rozhodnúť o tom, či notárska zápisnica alebo osvedčenie vlastníctva je platné alebo neplatné. Doposiaľ však notárska zápisnica na základe oficiality nebola spochybnená. Bolo by v rozpore so záujmami štátu, aby na jednej strane neexistovala nikým napadnutá verejná listina a na druhej strane by bolo rozhodnutie z podnetu ministra spravodlivosti, ktorý má právomoc podať návrh na disciplinárnu komisiu, že táto listina bola vyhotovená v rozpore s Notárskym poriadkom, a že notár by mal byť disciplinárne postihnutý. Toto nemôže byť v záujme právneho štátu, lebo to svedčí o istej disharmónii medzi právnym poriadkom a spôsobom ako riešiť platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny čo odporuje tomu, aby voči tomu bola disciplinárna zodpovednosť. Žalovaní v 1. a 2. rade konali vo veci, v ktorej nemajú právomoc. Takéto konštatovanie prináleží len súdu. Disciplinárne návrhy sú podávané najmä v prípadoch kde vykonáva správu neznámych vlastníkov SPF alebo Lesy SR. K nedodržaniu objektívnej a subjektívnej lehoty žalobkyňa uviedla, že uplatnenie námietky zániku zodpovednosti až na pojednávaní nebránilo súdu vo veci rozhodnúť, vzhľadom na to, že v konaní postupuje podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nový Správny súdny poriadok precíznejšie upravuje postup súdu vo veciach správneho trestania a priamo ukladá správnemu súdu posudzovať skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutie prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konania. Disciplinárna komisia podľa praxe, ktorú uplatňuje, previnenia podľa disciplinárneho poriadku sa nepremlčujú, nakoľko zánik disciplinárnej zodpovednosti neobsahuje ani Notársky poriadok ani Disciplinárny poriadok. Pre účely disciplinárneho konania podporne platí zákon o priestupkoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty jedného roka na podanie takého návrhu uvedenej v § 92 prvá veta Notárskeho poriadku. Neexistuje kódex správneho trestania, preto rozhodnutia súdov SR vzťahujúcich sa na disciplinárne trestanie tvoria sústavu právnych noriem ako prameň práva a je nutné pri rozhodovaní postupovať tak, aby boli tieto rozhodnutia rešpektované v plnej miere, pričom rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/16/2016-81 rieši jednak zánik zodpovednosti v disciplinárnom konaní podľa Disciplinárneho poriadku NK SR a zároveň je ním NK SR ako každý disciplinárny senát viazaný. Ku kontrole uviedla, že navrhovateľ vykonal niekoľko kontrol a každú v rozpore s Notárskym poriadkom. Kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom, a preto nemožno prihliadať na dôkazy zistené na jej základe, a teda na základe takých dôkazov ani nemožno podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Navrhovateľ si zadovážil celoplošne všetky notárske zápisnice týkajúce sa vydržania podľa § 63 Notárskeho poriadku buď na základe písomného požiadania alebo na základe nezákonnej kontroly a v tejto praxi pokračoval. Kontroly nezákonne začali, nezákonne pokračovali a výsledky získané z kontrol nie je možné použiť ako dôkaz. Navrhovateľ si zabezpečil všetky zápisnice celoplošne za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a naposledy pod zámienkou súladu spisov a kancelárskym poriadkom i za rok 2016. Žalobkyňa pod sústavným psychickým tlakom a šikanou si neuvedomil viazanosť mlčanlivosťou klienta a i keď so slovnými výhradami tieto poskytla. Všetky kontroly boli nezákonné, lebo sa ich zúčastnil radový notár, nie člen prezídia, ktorý je viazaný mlčanlivosťou. Žalobkyňa do roku 2012 nemala žiadne disciplinárne previnenie a následne disciplinárne konanie o čom svedčí potvrdenie prezidenta Notárskej komory zo dňa 20.01.2014 číslo OD/00357/2014. Prvý disciplinárny návrh s návrhom na odvolanie vydal žalovaný v 1. rade pod sp. zn. DK 3/2012 za intenzívnej mediálnej podpory. Všetky návrhy boli spoločensko-politicky
motivované s cieľom získať voľný notársky úrad, pravdepodobne v tom čase pre uchádzača M.. M. Š., ktorý už je notárom pri Okresnom súde S. G.. V tom konaní nebolo možné preukázať hrubé zavinenie, za ktoré by bolo možné odňať úrad a úmerne intenzite obrany žalobkyne navrhovateľ podával ďalšie návrhy s rovnakým petitom - DK3/2016, DK12/2017, DK6/2016. Vo väčšine prípadoch bolo rozhodnuté v neprítomnosti žalobkyne a vo všetkých prípadoch rozhodnutia boli napadnuté opravným prostriedkom buď odvolaním alebo podaním správnej žaloby. Pri medializácii prvého prípadu Prezídium nariadilo kontrolu a správa z kontroly vyznela pozitívne v prospech žalobkyne. Disciplinárna komisia bola v zložení M.. Š. W., M.. Ľ. S., M.. U., M.. R., M.. G., M.. O.. Členstvo v orgánoch komory zabezpečuje minimálne imunitu, príjem a naplnenie osobných ambícii, členovia majú postavenie verejného činiteľa a v konaní sú viazaní právnym názorom súdu, ktorý vo veci konal. Navrhovateľ a samotné Prezídium vykonáva nátlak a šikanu o čom svedčí elektronická komunikácia s MS SR a výpisy z prezídia, kde sa uvádza plné meno žalobkyne v súvislosti s vykonštruovanými a politicky objednanými trestnými konaniami. V priebehu konania odmietajú vykonať dôkazy napr. pripojiť stanovisko Prezídia, ktoré rešpektovalo Nález Ústavného súdu SR a rozsudok Najvyššieho súdu SR. Pri osvedčovaní vlastníckeho práva sa realizuje ústavné právo - každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2010, usmernenie Prezídia pre notárov a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 566/2016 zo dňa 14.02.2017 a uviedla, že text výpiskov z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý sa odvoláva na nález Ústavného súdu SR možno považovať za vyjadrenie pre účely disciplinárneho konania DK 12/2017 a DK 6/2016. Každý má právo na to, aby jeho vec bola vybavená spravodlivo, každý má právo byť vypočutý pred prijatím individuálneho správneho aktu, ktorý by sa ho mohol nepriaznivo týkať, každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka. Uvedené žalobkyňa uviedla poukazujúc na porušenie princípu nediskriminácie - rovnakého zaobchádzania, princípu nestrannosti a nezávislosti, princípu objektivity, legitímneho očakávania, princípov, ktoré mali byť v konaní uplatňované a nie odsunuté za účel potrestať. O porušení zásady zdvorilosti (osočovanie osoby žalobcu) a ochrany osobných údajov ani nehovoriac. Výkon kontroly aj napriek tomu, že žiadny právny predpis nemôže pôsobiť nátlakovo, nemôže viac ako v nevyhnutnom rozsahu zaťažiť kontrolovaný subjekt, nemôže pôsobiť nátlakovo, ak má byť jeho účelom zistenie skutočností, ktoré v prípade žalobcu sa nepovažujú už za automaticky porušené. Keďže výška náhrady priznaná súdom by mala predstavovať paušalizovanú náhradu, nie možné vyjadriť presnú výšku spôsobenej nemajetkovej ujmy. Konanie podlieha súdnym poplatkom, žalobkyňa uplatnila nárok skladajúci sa z povinnosti žalovaného uverejniť ospravedlnenia a nárok na satisfakciu s ohľadom na popísané okolnosti, uplatnila len vo výške 2 eur, hoci táto suma nepredstavuje a ani nemôže predstavovať účinnú satisfakciu za to, že celá verejnosť bola ovplyvnená konaním žalovaného v 1. a 2. rade na úkor žalobcu.
2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu voči žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal o rýchly postup vo veci z dôvodu, že podanie tejto žaloby môže smerovať k oddialeniu účinkov prípadného postihu žalobkyne za nezákonný postup pri osvedčovaní vyhlásení účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to s poukazom na čl. 9 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Žalovaný v 1. rade rozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne o existencii akéhokoľvek neoprávneného zásahu zo strany žalovaného v 1. rade, z dôvodu ktorého nemôže byť nároku v tejto časti vyhovené. Uviedol, že žaloba trpí zásadnými nedostatkami, v dôsledku ktorých nie je spôsobilá na riadne iniciovanie súdneho konania. Poukázal na nedostatky žaloby a to, že v texte žaloby sa prelínajú označenia subjektov žalobca, žalovaný, minister, Notárska komora, navrhovateľ, sťažovateľ, povinná osoba, správny orgán atď., celý text žaloby pôsobí ako zlepenec vyjadrení/sťažností/žalôb žalobkyne do rôznych konaní (disciplinárnych/správnych súdnych) ergo nie je žalobou o ochranu osobnosti, v petite žaloby žiada žalobkyňa zaviazať žalovaných na ospravedlnenie za „neoprávnený zásah do dobrého mena“ zverejňovaním Správ o stave Notárskej komory a jej disciplinárnych konaniach a nesprávne a bez dôkazov informovali o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľností resp. že táto nezákonne rozhoduje (žalovaný v 2. rade), bez relevantných dôkazov informoval(o) o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľností resp. že táto nezákonne rozhoduje (žalovaný v 1. rade) a to za stavu, že pre takýto petit absentuje v žalobe popis skutkových okolností resp. popis rozhodujúcich skutočností, zo žaloby ani z petitu nevyplýva koho, kedy a ako mal žalovaný v 1. rade informovať o nezákonnom postupe či rozhodovaní žalobkyne, za čo konkrétne, za ktoré vyjadrenia sa má žalovaný v 1. rade ospravedlniť, čo takýto petit robí neúplným a nejasným, ktorý ani nemôže poskytnúť ochranu žalobkyňou uplatňovanému právu. Žalobkyňa musí navrhnúť presné znenie rozsudku, ktorý má súd vydať, pričom obligatórnou podmienkou je, aby znenie ospravedlnenia korešpondovalo s difamujúcimi výrokmi, z ktorých je odvodený zásah do práva na ochranu osobnosti.
Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na nezrozumiteľnosť a neurčitosť žaloby, nejasnosť a neúplnosť žalobného petitu. Vychádzajúc z obsahu žaloby mal za to, že je možné sa domnievať, že žalobkyňa nesúhlasí s kontrolami vykonanými Ministrom spravodlivosti SR (nie ministrom žalovaným v 1. rade), s podaním disciplinárnych návrhov žalovaným v 1. rade resp. postupom predchádzajúcim podaniu týchto návrhov, rozhodovaním Disciplinárnej komisie žalovaného v 2. rade prípadne jej zložením. Skutkové tvrdenia žalobkyne sú však neucelené, bez logickej súvislosti s tvrdeným zásahom, ktorým malo byť informované či medializácia pochybení žalobkyne, pričom ako celok nie je možné z týchto tvrdení vyvodiť žiadne relevantné závery svedčiace o existencii akéhokoľvek nároku žalobkyne na ochranu osobnosti voči žalovaným. Pochybenia žalobkyne ako notárky sú predmetom disciplinárnych či súdnych konaní a právne otázky/argumenty prezentované žalobkyňou v tomto žalobnom návrhu môžu byť nanajvýš predmetom týchto konaní a nie konania o ochranu osobnosti. V konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sa žalobkyňa domáha ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy za poškodenie jej mena informovaním či medializáciou zo strany žalovaných, nie je namieste zaoberať sa otázkou právomoci štátnych orgánov, posudzovaním možnosti skúmania notárskej zápisnice či priebehom vykonaných kontrol a záverov z nich vyplývajúcich. Podľa § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že došlo k neoprávnenému zásahu ako aj to, že tento zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Žalovaný v 1. rade nerozporoval skutočnosť, že proti žalobkyni podal viacero návrhov na začatie disciplinárneho konania. Uvedeným postupom realizoval zákonné oprávnenia. Poukázal na § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. Právomoci ministra spravodlivosti SR v rámci oprávnenia disciplinárnej iniciatívy sú výslovne uvedené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je zákonom zverené oprávnenie a jeho využitie nemožno charakterizovať ako zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosti, ktoré popisuje žalobkyňa v žalobe mohli byť resp. mali byť a budú vyhodnocované v rámci samotného disciplinárneho konania, v ktorom je úlohou disciplinárnej komisie vyhodnotiť či skutočnosti v nich uvádzané zakladajú disciplinárne previnenie žalobkyne alebo nie. Neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby všeobecný súd suploval činnosť disciplinárnej komisie a sám prijímal závery o tom, či návrhy podané žalovaným v 1. rade boli dôvodné alebo nie t.z. konštatoval, či tam tvrdené pochybenia žalobkyne boli disciplinárnym previnením, za ktoré by jej malo byť uložené disciplinárne opatrenie, prípadne či boli návrhy žalovaným v 1. rade podané oneskorene alebo včas. Proti žalobkyni bolo žalovaným v 1. rade podaných 7 návrhov na začatie disciplinárneho konania (naposledy 22.10.2019), z ktorých bola žalobkyňa v štyroch disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v troch prípadoch (DK 18/2018, DK 22/2018, značku posledného nepozná) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol (právoplatne ani neprávoplatne). Argumentácia žalobkyne v žalobe je totožná s jej argumentáciou na disciplinárnych pojednávaniach i v správnych žalobách, ktoré voči rozhodnutiam disciplinárnej komisie priebežne podáva. Výkonom oprávnení, ktoré sú žalovanému v 1. rade zverené zákonom, nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práva na ochranu osobnosti aj keby sa ospravedlnenia za takýto zásah žalobkyňa domáhala (čo sa nedomáha). Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že pre absenciu opisu rozhodujúcich skutočností dotýkajúcich sa informovania žalovaným v 1. rade, ktoré malo predstavovať tvrdený zásah, nie je zo strany žalovaného v 1. rade možné uviesť ďalšiu procesnú obranu (resp. vzniesť námietku premlčania). Žalovaný v 1. rade tiež rozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne o existencii akéhokoľvek neoprávneného zásahu zo strany žalovaného v 1. rade, z dôvodu ktorého nemôže byť nároku v tejto časti vyhovené.
3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť, keď žalobkyňa nepreukázala uplatnený nárok. Uviedol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že ide o žalobu, ktorá je zmätočná, nie je jasne preukázané akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa namiesto konkrétneho preukazovania zásahu do jej osobnosti sa venuje rozsiahlym citáciám judikatúry, ktorá nesúvisí s ochranou osobnosti, ktorej sa žalobkyňa žalobou domáha. Na Okresnom súde Bratislava I už prebieha konanie pod sp. zn. 16C/6/2019, týkajúce sa iného disciplinárneho konania a to DK 18/2018, pri ktorom žalobkyňa sa obdobne domáha ochrany osobnosti, len kvôli tomu, aby mohla oddialiť jeho rozhodnutie. Ochrana osobnosti slúži predovšetkým na ochranu pred zásahmi do súkromia fyzických osôb. Demonštratívny výpočet chránených práv fyzickej osoby je zakotvený v § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka. Ide o ochranu - najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena, prejavov osobnej povahy, ochranu písomností osobnej povahy, podobizne, obrazových snímkou a obrazových a
zvukových záznamov, týkajúcich sa fyzickej osoby alebo prejavov osobnej povahy. V žalobe žalobkyňa uvádza, že žalovaný v 1. a 2. rade prekročili svoju právomoc začatím disciplinárneho konania voči žalobkyni. V žalobe však absentuje preukázanie resp. tvrdenie akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobkyne, ktorá v pozícii verejného činiteľa vykonáva notársku činnosť. Žalobkyňa sa v žalobe nevenuje preukázaniu resp. ani naznačeniu aké konkrétne následky malo mať začatie disciplinárneho konania voči nej ako notárke, napr. v značnom poklese tržieb za obdobia nasledujúce po začatí disciplinárneho konania, keďže ako naznačila malo dôjsť k narušeniu dobrého mena, čo by malo mať za následok zníženú klientelu vo vzťahu k jej vykonávanej notárskej profesie. Zo žaloby nie je zrejmé prečo sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka v podobe náhrady nemajetkovej umy a vo forme ospravedlnenia, žaloba je nedôvodná a nepreskúmateľná. Rozsiahle konštatovanie žalobkyne o tom aké kompetencie má alebo nemá minister a komora vo vzťahu k notárskym zápisniciam nepreukazuje vzniknutú nemajetkovú ujmu, aby bola oprávnená na podanie žaloby v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie jednoznačne hovorí o znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a táto miera musí byť skutkovými tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami aj preukázaná v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných. Žalovaný v 2. rade mal za to, že žalobkyňa sa pokúša formou žaloby na ochranu osobnosti oddialiť disciplinárne konanie DK 22/2018 jej doručené 25.03.2019, nakoľko podaním tejto žaloby sa preruší disciplinárne konanie do momentu rozhodnutia vo veci samej v konaní o ochranu osobnosti podľa Čl. 9 bod 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky. Obdobne je tomu aj v konaní sp. zn. 16C/6/2019, kvôli ktorému je prerušené iné disciplinárne konanie. Je zjavné, že náprava, ktorej sa žalobkyňa dožaduje je predovšetkým vo forme morálnej satisfakcie - ospravedlnenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch by musela žalobkyňa preukázať, že nepostačuje len morálna satisfakcia, ale že dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti boli znížené až v takej miere, že jedinou nápravou je nemajetková ujma v peniazoch, ktorej sa žalobkyňa tiež dovoláva v sume 2 eur. Toto môže byť však prostriedok, ako v prípade úspechu účelovo navýšiť trovy právneho zastúpenia protistrany, keďže v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2000 eur ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Žalovaný v 2. rade poukázal na judikatúru, ktorá preukazuje, prečo žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti nemá oporu v zákone. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/274/2007 zo dňa 10.12.2008, podľa ktorého neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu ako otázku predbežnú posudzovať. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že žalobkyňa má možnosť brániť sa voči, podľa jej názoru, nezákonnému disciplinárnemu konaniu podaním správnej žaloby v zmysle § 93 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Vo vzťahu vyjadrenia miery akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/15/2003, podľa ktorého posudzuje sa intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti. V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo opakovane vyslovené, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Proti žalobkyni bolo a je vedených za jej pochybenia viacero disciplinárnych konaní, avšak ani v jednom z konaní, ktoré sa proti nej viedli a vedú, žalobkyňa nepreukázala, že by jej súd dal za pravdu. Existujú už rozhodnutia, kde bola žalobkyňa uznaná vinnou a vždy v prípade ak sa jedná o zákonný postup, nemôže byť daný nárok na ochranu osobnosti. Zoznam disciplinárnych konaní DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017, DK 18/2018, DK 22/2018, DK 5/2019.
4. Žalobkyňa následne uviedla, že žalobou na ochranu osobnosti sa dovoláva ochrany osobnosti a nie oddialenia disciplinárnych konaní. Ochrany osobnosti sa dovoláva z dôvodu, že Správny poriadok ani Civilný sporový poriadok nepripúšťa dôkaz o existencii právnej normy. Notársky poriadok stanovuje, že notárska zápisnica zapísaná v Notárskom centrálnom registri je účinná voči všetkým, ide o právnu fikciu, ktorá platí aj pre navrhovateľa ministra spravodlivosti SR. V priebehu disciplinárnych konaní, ktoré sa začali cielene voči jej osobe z politicko-spoločenských dôvodov v roku 2012, došlo už druhýkrát k novele Notárskeho poriadku na základe ňou predkladaného tvrdenia. V žalobe na ochranu osobnosti dlhodobo namieta zverejňovanie údajov, nerešpektovanie základných princípov prezumcie neviny, rovnosť subjektov pred zákonom, keď pri pochybnostiach treba rozhodnúť v prospech obvineného a neznalosť zákona neospravedlňuje. V zápisniciach prezídia Notárskej komory SR sa uvádza meno žalobkyne v negatívnom význame, prejavuje sa to v spochybňovaní jej kompetentnosti zo strany klientov, ktorí disponujú neskutočne podrobnou znalosťou o jej osobe a v nejednom prípade uvádzajú aj zdroj získania týchto informácii od svojich dvorných notárov. Vzhľadom k publicite mena žalobkyne sa jej osoba stala predmetom vydierania, čo bolo aj oznámené na OR PZ v Lučenci, Odbor poriadkovej polície. Vec bola následne postúpená do kompetencie NAKA. Navrhovateľ (žalovaný v 1. rade) dlhodobo vykonával šikanu a nútil žalobkyňu porušovať povinnosť mlčanlivosti, zvyšoval jej náklady konania a svojim konaním spôsobil nestabilitu pracovno-právnych vzťahov a žalobkyňu ekonomicky poškodil. Uviedla, že navrhovateľ ani disciplinárny senát nerešpektuje objektívnu lehotu pre zánik disciplinárnej zodpovednosti v zmysle rozsudku sp. zn. 8Sžo/22/2014 zo dňa 30. apríla 2015, pričom otázka zániku priestupkovej zodpovednosti je upravená v § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
5. Žalovaný v 1. rade v následnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, keď ani z vyjadrenia žalobkyne a predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru o tom, že by zo strany žalovaného v 1. rade dochádzalo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne formou informovania o nezákonnom postupe žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne o existencii politicko-spoločenských dôvodov pre jej disciplinárne stíhanie, ktoré označuje ako cielené, prípadne o šikane ostávajú v rovine jej subjektívnych pocitov a pre prijatie/akceptovanie týchto záverov neexistuje žiaden relevantný podklad. Tvrdenia o disciplinárnych stíhaniach ako takých, nemôžu byť podstatné pre posúdenie toho, či bližšie nekonkretizovaným „zverejňovaním“ dochádza k zásahu do osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by zo strany žalovaného v 1. rade došlo k akémukoľvek zverejňovaniu informácii o jej osobe, ktoré by bolo spôsobilé preukázať existenciu závažného zásahu do jej osobnosti. Zo strany žalobkyne ide o nezrovnalosti skutkových tvrdení, keď namieta priebeh disciplinárnych konaní a postup žalovaného v 2. rade ale nároku sa domáha z titulu zverejňovania informácii. K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania žalovaný v 1. rade uviedol, že je zjavné, že navrhnutými dôkazmi nemôže dôjsť k preukázaniu skutočnosti, že žalovaný v 1. rade zverejňoval informácie o žalobkyni, ktorými zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti. Žalovaný v 1. rade opätovne poukázal na to, že úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je rozhodovať o tom akým spôsobom prebieha konanie pred disciplinárnym senátom prípadne posudzovať jeho rozhodovanie, keď pre takýto postup sú určené osobitné procesné pravidlá, ktoré žalobkyňa aj využíva.
6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa ani v žalobe a ani vo vyjadrení nepreukázala svoj nárok. K tvrdeniu žalobkyne, že disciplinárne konania sa začali voči jej osobe cielene z politicko-spoločenských dôvodov uviedol, že špekulácie tohto typu sú nielen absurdné, ale pre dané konanie aj nerelevantné a ničím preukázané. Ochrany osobnosti sa žalobkyňa domáha z titulu, že Prezídium Notárskej komory uvádza v zápisniciach z rokovania osobné údaje v podobe mena a priezviska a tie majú byť uvádzané v negatívnom význame, čo sa má potom prejavovať pri spochybnení jej kompetentnosti zo strany klientov. Zo strany žalobkyne ide o všeobecné konštatovanie, ktoré nepreukazuje nárok v podobe vzniknutej nemajetkovej ujmy. Zápisnice sú neverejné a to znamená, že bežní klienti sa nemôžu, vzhľadom k úzkemu okruhu ľudí, ktorí majú k zápisniciam prístup, informovať o tom, čo uvedie Prezídium NK SR v zápisnici. I v prípade ak by tieto zápisnice boli verejné, je ťažko predpokladať, že väčšina klientov, ktorí idú navštíviť notára by mali naštudované o notárovi zápisnicu Prezídia Notárskej komory SR. K tvrdeniu, že na základe jej argumentácie disciplinárna komisia prestala v správach uvádzať mená disciplinárne stíhaných notárov uviedol, že sa uvádzajú iniciály notára a jeho sídlo. K tvrdeniu, že negatívne informácie o osobe žalobkyne vychádzajú od „dvorných notárov“ uviedol, že je potom na mieste otázka či by sa žalobkyňa nemala domáhať ochrany osobnosti od tých jednotlivých notárov, ktorí podľa jej názoru poškodzujú jej meno a nie voči žalovanému v 2. rade, ktorý by potom nebol pasívne legitimovaný. Žalobkyňa sa tiež môže obrátiť na Prezídium NK SR, nakoľko by došlo k
porušeniu Etického kódexu čl. 2 ods. 1 zo strany dotknutých notárov. K tvrdeniu žalobkyne, že osoba žalobkyne sa stala predmetom vydierania o čom zaslala dôkaz v podobe Upovedomenia zo strany Obvodného oddelenia PZ v U. o postúpení trestnej veci na NAKA, nakoľko sa jedná o podozrenie z prečinu podľa § 336 ods. 1 TZ uviedol, že žalobkyňa buď nevie ako orgány v trestnom konaní klasifikovali prvotne skutok, ktorý v trestnom oznámení uviedla alebo uvádza zavádzajúce skutočnosti. Trestný čin vydierania je zaradený po ustanovenie § 189 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., ustanovenie § 336 Trestného zákona definuje skutkovú podstatu trestného činu nepriamej korupcie. Žalobkyňa doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by žalovaný v 2. rade akýmkoľvek konaním porušil osobnostné práva žalobkyne, čím by jej vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by jej akýmkoľvek konaním mala vzniknúť ujma. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
7. Súd na pojednávaní dňa 29.06.2020 konal v neprítomnosti žalobkyne, keď žalobkyňa sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavila, doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 26.06.2020, pojednávanie odročiť nežiadala, súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.
8. Súd vykonal žalobkyňou označené dôkazy v žalobe a to oboznámením sa s listinnými dokladmi - výzva Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR zo dňa 20.03.2019 vo veci sp. zn. DK 22/2018 - Disciplinárne konanie, návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 24.09.2018 číslo 30052/2018-152/DK/7, list žalobcu zo dňa 08.10.2018 adresovaný M.. Š., Ministerstvo spravodlivosti SR k sp. zn. 30052/2018/152, potvrdenie Notárskej komory SR číslo OD/00357/2014 zo dňa 20.01.2014, Zápisnica zo zasadnutia Prezídia Notárskej komory SR konanom dňa 29. novembra 2017, dňa 11.12.2018, dňa 10.03.2017, dňa 06.06.2018, dňa 19.10.2018, dňa 28.06.2017, dňa 25.01.2018, dňa 29. novembra 2017, dňa 11.12.2018, dňa 10.03.2017, dňa 06.06.2018, dňa 19.10.2018, dňa 25.01.2018, stanovisko Notárskej komory SR k vykonávaniu kontroly, sprievodný list žalobcu z 21.09.2017 k zaslaniu vyžiadaných notárskych spisov, zoznam notárskych zápisníc - v období od 01.01.2015 do 31.12.2015, list žalobcu zo dňa 22.03.2017 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR vo veci zapožičania spisov, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR číslo 47480/2016/152 zo dňa 03.01.2017 o vykonaní kontroly, poverenie Notárskej komory SR zo dňa 10.01.2017, poverenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.01.2017, žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR č 36728/2017/152 zo dňa 11.09.2017 o zapožičanie spisov, list Ministerstva spravodlivosti SR č. 30052/2018/152 zo dňa 03.09.2018 vo veci vrátenie zapožičaných notárskych spisov (r. 2015), žiadosti Ministerstva spravodlivosti SR adresované žalobkyni o zapožičanie notárskych spisov zo dňa 16.10.2018, zo dňa 09.10.2018, zo dňa 03.10.2018, zo dňa 07.11.2018, zo dňa 21.09.2018, upovedomenie Obvodného oddelenia PZ v U. č. ČVS:P.-XXXX/LC-U.-XXXX zo dňa 13.12.2019
9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované za preukázané, že 9.1. Žalobkyňa je notárka so sídlom Notárskeho úradu v U.. 9.2. Proti žalobkyni bolo žalovaným v 1. rade podaných 7 návrhov na začatie disciplinárneho konania (naposledy 22.10.2019), z ktorých bola žalobkyňa v štyroch disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v troch prípadoch (DK 18/2018, DK 22/2018, značku posledného nepozná) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol (právoplatne ani neprávoplatne). 9.3. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním číslo 47480/2016/152 zo dňa 03.01.2017 oznámilo žalobkyni vykonanie kontroly, ktorá sa uskutoční dňa 30.01.2017 s ohľadom na potrebu prešetrenia postupu žalobkyne pri výkone notárskej činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku. Predmetom kontroly sú notárske zápisnice, ktorými žalobkyňa ako notárka osvedčila vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účelom kontroly je preverenie splnenia podmienok podľa ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku pre vydanie notárskych zápisníc o vydržaní. 9.4. Notárska komora SR poverila ako svojho zástupcu k osobnej prítomnosti pri kontrole notárskeho úradu, ktorá sa uskutoční dňa 30.01.2017 M.. R. N. ako to vyplýva z poverenia OD/005/2017 zo dňa 10.01.2017. 9.5. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky M.. G. Š. vykonaním kontroly na Notárskom úrade notárky M.. O. M., kontroly, ktorá sa uskutoční dňa 30.01.2017 ako to vyplýva z poverenia č. 47480/2016/152 zo dňa 10.01.2017.
9.6. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním č. 36728/2017/152 zo dňa 11.09.2017 požiadal žalobkyňu vzhľadom na výsledky kontroly o zapožičanie všetkých notárskych spisov spĺňajúcich náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku týkajúcich sa osvedčenia vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených v období od 01.01.2015 do 31.12.2015. 9.7. Žalobkyňa listom zo dňa 21.09.2017, doručeným dňa 25.09.2017, oznámila Ministerstvu spravodlivosti SR, že zasiela na zapožičanie všetky notárske spisy spĺňajúce náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku a Kancelárskeho poriadku za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. 9.8. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním adresovaná žalobkyni zo dňa 21.09.2018, zo dňa 03.10.2018, zo dňa 09.10.2018, zo dňa 16.10.2018, zo dňa 07.11.2018, zo dňa 16.01.2019 požiadal o zapožičanie v tom-ktorom podaní uvedených notárskych spisov a to vzhľadom na potrebu prešetrenia podnetov na prešetrenie postupu žalobkyne. 9.9. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky B. B. podal Notárskej komore Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni číslo 30052/2018-152/DK/7 zo dňa 24.09.2018 a navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 písm. d) Notárskeho poriadku zbavenie notárskeho úradu. 9.10. Podľa potvrdenie Notárskej komory SR číslo OD/00357/2014 zo dňa 20.01.2014 voči žalobkyni nebolo okrem disciplinárneho konania DK 3/2012 vedené iné disciplinárne konanie od 1. septembra 1994 odkedy bola vymenovaná za notárku. 9.11. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 10.03.2017 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného
- bod 8, 9 list PR/00367/2017, ktorým M.. G. Š., referentka odboru dohľadu nad právnickými profesiami MS SR zaslala Zápisnicu o priebehu kontroly na NÚ M.. O. M., notárky so sídlom v U., konanej dňa 30.01.2017, ktorej predmetom boli notárske zápisnice o vydržaní spísané v období od 15.02.2014 do 31.12.2014 a list PR/00377/2017, ktorým M.. G. Š., referentka odboru dohľadu nad právnickými profesiami MS SR, zaslala Zápisnicu o priebehu kontroly na NÚ M.. O. M., notárky so sídlom v U., konanej dňa 30.01.2017, ktorej predmetom boli notárske zápisnice o vydržaní spísané v období od 15.02.2014 do 30.01.2017. 9.12. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 28.06.2017 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR poverilo prezidenta Notárskej komory SR, aby osobne prediskutoval na najbližšom stretnutí s O.. N. možnosti sprístupňovania údajov z CIS v prípade kontrol notárskych úradov vo veciach vydržania a zároveň poverilo Analytickú a legislatívnu skupinu, aby sa k tejto téme vyjadrili z technického a legislatívneho hľadiska. 9.13. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 29.11.2017 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-02-01, list PR/01953/2017, ktorým M.. O. M., notárka so sídlom v U., zasiela oznámenie, že dňa 27.10.2017 podala žalobu na OS Bratislava I na ochranu osobnosti proti žalovaným SR v zastúpení MS SR, NK SR a ďalší, návrhu bola pridelená sp. zn. 4C/51/2017. 9.14. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 25.01.2018 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-02-09, list PR/00132/2018, ktorým M.. I. Č., Dr. Notárka so sídlom vo Z. a M.. L. Č., notár so sídlom v A. zaslali Prezídiu NK SR Žiadosť o zaujatie stanoviska k problematike spôsobu vykonávania kontrol NÚ zo strany MS SR a kontroly spisov s podrobným právnym odôvodnením. 9.15. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 06.06.2018 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-03-09, list PR/00923/2018, ktorým Prezídium PZ, národná kriminálna agentúra národná protikorupčná jednotka Banská Bystrica zaslal žiadosť o informácie k notárskej činnosti vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné a o zaslanie informácii o všetkých disciplinárnych konaniach vedených proti žalobkyni, najmä informácií o stave konaní a spôsobe ich ukončenia s popisom konaní, ktoré zakladajú disciplinárne previnenie. 9.16. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 19.10.2018 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-03-07, list PR/01592/2018, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v U., odbor kriminálnej polície PZ, zaslalo dožiadanie vo veci trestného konania žalobkyne, konkrétne v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku zaslanie disciplinárnych konaní (vedených a ukončených) proti žalobkyni. 9.17. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 11.12.2018 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného
materiál 12-03-04a, list PR/0042/2018, ktorým O.. L.. H. Y., vyšetrovateľ PZ OR PZ v Rimavskej Sobote zaslal žiadosť o podanie správy či NK SR eviduje alebo evidovala sťažnosť resp. či bolo zahájené disciplinárne konanie na notára - žalobkyňu v súvislosti s vyhotovením zápisníc - osvedčenie o vydržaní N 424/2012, Nz 7963/2015 zo dňa 10.03.2015 a osvedčením o vydržaní N 1024/2012, Nz 1053/2015 zo dňa 27.03.2015 a ak áno s akým výsledkom. 9.18. Obvodného oddelenia PZ v U. podaním číslo ČVS:P.-XXXX/LC-U.-XXXX zo dňa 13.12.2019 upovedomilo žalobkyňu, že jej trestné oznámenie, ktoré podala na oddelení dňa 11.12.2019 bolo dňa 13.12.2019 odstúpené na ďalšie konanie na NAKA, odbor stred, Banská Bystrica ako podozrenie z prečinu podľa § 336 ods. 1 TZ
10. Súd základ uplatneného nároku žalobkyne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Za zásah do tohto práva je považované každé konanie ale aj opomenutie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je každé konanie či opomenutie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zásahu stanovenými právnym poriadkom. Účelom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv primerané zadosťučinenie. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v citovaných ustanoveniach je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a skutočnosť, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza).
13. Žalobkyňa sa voči žalovanému v 1. a 2. rade domáhala ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v dôsledku zásahu do jej práva na ochranu jej osobnosti vychádzajúc z obsahu žaloby. Žalobkyňa nárok na ochranu osoby odôvodnila všeobecne, keď uviedla, že zo strany žalovaného v 1. rade dochádza k zásahu do súkromno-vlastníckej (intímnej) sféry občanov, kde má právo zasiahnuť len súd a to v súvislosti s notárskymi zápisnicami. Podľa žalobkyne žalovaní v 1. a 2. rade pokiaľ tvrdí, že notárske zápisnice boli vyhotovené notárom v rozpore s Notárskym poriadkom a pokiaľ disciplinárna komisia skúma náležitosti verejnej listiny a následne skúma a vyvodzuje disciplinárnu zodpovednosť voči notárovi, koná vo veci, v ktorej nemá právomoc, nakoľko takéto konštatovanie
prináleží len súdu. Žalobkyňa poukázala na nedodržanie objektívnej a subjektívnej lehoty vo vzťahu k zániku zodpovednosti, vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty jedného roka. Žalobkyňa tiež namietala vykonanie kontrol žalovaným v 1. rade, ktoré boli vykonané v rozpore s Notárskym poriadkom. Uviedla, že žalovaní vykonávajú nátlak a šikanu a žalovaný v 2. rade uvádza jej meno v súvislosti s vykonštruovanými a politicky objednanými trestnými konaniami. V priebehu disciplinárnych konaní odmietajú vykonať dôkazy.
14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobkyne na ochranu osobnosti nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonom požadovaných predpokladov. Nepreukázala neoprávnenosť zásahu, zásahu, ktorý je vykonaný v rozpore s právom a jeho oprávnenosť nevyplýva z ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka alebo osobitných predpisov, ktoré zásah dovoľujú. Žalovaný v 1. rade podaním disciplinárnych návrhov realizoval zákonné oprávnenie vychádzajúc z ustanovení § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 91 a § 92 zákona č. 323/1992 Zb. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je zákonom zverené oprávnenie a jeho využitie nemožno charakterizovať ako zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosti, ktoré popisuje žalobkyňa v žalobe mohli byť resp. mali byť vyhodnocované v rámci samotného disciplinárneho konania, v ktorom je úlohou disciplinárneho senátu vyhodnotiť či skutočnosti v nich uvádzané zakladajú disciplinárne previnenie žalobkyne alebo nie. Všeobecný súd nie je oprávnený ani v konaní na ochranu osobnosti skúmať či disciplinárne návrhy boli podané dôvodne, či boli zachované zákonom stanovené lehoty a či úkony, ktoré im predchádzali boli dôvodné a či oprávnenými orgánmi zistené nedostatky a pochybenia sú disciplinárnym previnením či nie a či bola zachovaná objektívna lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti. Súd tiež nie je oprávnený v konaní na ochranu osobnosti skúmať priebeh vykonaných kontrol u žalovanej, preverovať závery týchto kontrol a hodnotiť dôkazy pri nich získané. 14.1. Podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktoré žalobkyňa nesporovala bolo žalovaným v 1. rade proti žalobkyni podaných 7 návrhov na začatie disciplinárneho konania, z ktorých bola žalobkyňa v 4 disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v 3 prípadoch (DK 18/2018 a DK 22/2018, značka posledného nebola uvedená) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol. 14.2. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 176/2013 zo dňa 26.septembra 2013, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 9/2014 pod č. 127/2014, niektoré zásahy, zdanlivo sa javiace ako neprípustne zasahujúce do osobnostných práv, nie sú neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak existujú okolnosti vylučujúce jeho neoprávnenosť. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008 sp. zn. 3 Cdo 201/2007). Neoprávnenosť je spravidla vylúčená aj v prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v rámci úradného konania, pokiaľ zásah nevybočil z medzí daných platnými predpismi. „Ak je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie tohto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani ak sa prípadne neskôr preukáže, že nebolo vydané dôvodne“ (R 36/2009). Treba pripomenúť, že už v Zborníku III. Najvyššieho súdu, SEVT, Praha 1980, str. 197 bol vyslovený názor, že „nemožno pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu podľa ustanovenia § 165 O.s.p.“. 14.3. Fyzická osoba sa môže domáhať ochrany osobnosti v prípade ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do jej osobnosti za kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov a to existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pričom tento zásah musí byť neoprávnený a musí tiež existovať príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnením/ nesplnením ktoréhokoľvek z týchto predpokladov je možnosť vzniku sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka vylúčená. 14.4. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného v 1. a 2. rade. Súd prisvedčil žalovaným, že žalobkyňa svoje tvrdenia o existencii politicko-spoločenských dôvodov pre jej disciplinárne stíhanie, ktoré označila ako cielené a šikanózne nepreukázala, tieto ostali v štádiu tvrdenia bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný v 1. a 2. rade zasiahol do osobnostných práv
žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že zverejnením jej mena v žalobkyňou označených zápisniciach Prezídia Notárskej komory, z toho ktorého zasadnutia, došlo k závažnému zásahu do osobnosti žalobkyne, ktorý sa prejavil v spochybnení jej kompetentnosti zo strany klientov. Súd v zhode so žalovaným v 2. rade uvádza, že žalobkyňa uvedené konštatovala vo všeobecnosti, bez bližšie uvedených následkov a bez akéhokoľvek preukázania tvrdených následkov. Naviac zápisnice sú neverejné, a teda bežní klienti sa nemôžu, vzhľadom k úzkemu okruhu ľudí, ktorí majú k zápisniciam prístup, informovať o tom, čo uvedie Prezídium NK SR v zápisnici. Žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by jej akýmkoľvek konaním mala vzniknúť ujma. Uvedením skutočností v žalobkyňou označených zápisniciach bez ďalšieho nedošlo k preukázaniu, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na ochranu osobnosti. V konaní nebolo preukázané, že by bolo práve tým ohrozené a poškodené dobré meno a povesť žalobkyne, a že by tým bolo zasiahnuté do osobnej integrity žalobkyne. V kontexte uvedených informácii resp. konštatovania, že Prezídium notárskej komory vzalo na vedomie tam uvedené skutočnosti nevyplýva úmysel znevážiť a uraziť žalobkyňu. Uvedené podľa názoru nie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. 14.5. Súd z týchto dôvodov považoval nárok žalobkyne na ochranu osobnosti za neopodstatnený a nedôvodný. Žalobkyňa v konaní neuniesla ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, že zo strany žalovaného v 1. a 2. rade došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti.
15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti nie je dôvodná, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobkyňa v konaní nepreukázala kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na ochranu osobnosti, pričom nesplnenie čo i len jedného z predpokladov je dôvodom na zamietnutie žaloby. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že došlo zo strany žalovaného v 1. a 2. rade k neoprávnenému zásahu, a teda, že by z ich strany bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti nezákonným spôsobom.
16. V priebehu pojednávania žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie pripojením disciplinárneho spisu týkajúceho sa M.. M. Č.X., notár so sídlom v Z., M.. G. G. notár so sídlom v Š., O. Y. notár so sídlom v R. O., výsluchom neidentifikovaných osôb žalobkyňou označených ako notárov podľa prezenčnej listiny prítomných na konferenciách od roku 2012 a dokazovanie zistením okruhu všetkých notárov, ktorým boli správy z disciplinárnej komisie doručené a okruhu všetkých notárov, ktorým boli doručované uznesenia prezídia NK SR s uvedením mena žalobkyne v negatívnom význame. 16.1. Súd žalobkyňou navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku. Žalobkyňa navrhnuté dokazovanie neodôvodnila a neuviedla na preukázanie akých skutočnosti by malo byť predmetné dokazovanie vykonané. Žalobkyňou navrhnuté dokazovanie za stavu, keď žalobkyňa neuniesla v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne preukázania neoprávneného zásahu do jej práva na ochranu osobnosti bolo nadbytočné.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v 1. a 2. rade v spore, keď žalovaný v 1. a 2. rade mal v konaní plný úspech. Súd žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný v 1. rade si výslovne náhradu trov konania neuplatnil. Žalovanému v 2. rade súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.