Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., so sídlom na Štrbskom Plese, na ul. Szentiványho č. 4078/11, IČO: 44 802 943, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, advokátom, so sídlom v Žiline, na ul. Národnej č. 17, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, na ul. Špitálskej č. 4, 6, 8, IČO: 00 681 156, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.06.2019 č.k. -363 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v dňoch 08.09.2011, 16.09.2011, 23.08.2011, 29.09.2011, 11.10.2011 a 27.10.2011 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia Inšpektorátom práce Z. zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Zistenia boli spísané v protokole zo dňa 27.10.2011, kde okrem iného bolo zistené, že niektorí zamestnanci za mesiace júl až september roku 2011 nedostali mzdu, resp. ju nedostali vo výplatnom termíne. Zistené nedostatky bolo nariadené odstrániť. Okrem toho Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č.k.: P:XXX/XXXX-R uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Národný inšpektorát práce Košice rozhodnutím č.: S XXXX/XXXXX-X.X odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie žalobca napadol žalobou na súde. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.05.2014 č.k. -87, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.07.2014 rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Národný inšpektorát práce Košice zrušil rozhodnutím č. S XXXX/XXXXX-X.X rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov o uložení pokuty 3.000 eur a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 08.12.2014 č.k.: P:XXX/XXXX-Rz zastavil konanie vo veci žalobcu, pretože nie je možné uložiť pokutu, nakoľko nedostatky vyplývajúce z protokolu inšpektorátu práce nie sú dostatočne preukázané.

4. Podaním zo dňa 25.05.2017 požiadal žalobca o náhradu škody žalovaného. Podanie síce nie je označené ako návrh na predbežné prerokovanie nároku, obsahovo však spĺňa všetky náležitosti tohto úkonu podľa ust. a

5. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2017 oznámil žalobcovi, že ho neodškodní. Oznámenie žalobca prevzal dňa 29.11.2017.

6. Žalobca na základe prvotne vytknutých nedostatkov v protokole zo dňa 27.10.2011 Inšpektorátu práce Prešov vyplatil Y. L. spolu sumu 995,35 eur, A. Z. sumu 1.880,01 eur, Bc. A. Q. sumu 2.373,88 eur, O. K. sumu 2.022,60 eur a A. M. sumu 837,13 eur, teda celkovo čiastku 8.108,97 eur. Táto suma nebola stranami sporu spochybnená.

7. Žalobca žiadal aj nemajetkovú ujmu 3.000 eur rovnajúcu sa výške uloženej pokuty.

8. Vyplatenie sumy 8.108,97 eur zamestnancom potvrdila aj svedkyňa O. A., ktorá u žalobcu pracovala. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o poškodení dobrého mena žalobcu.

9. Následne bolo zistené, že žalobca neskôr vyzval všetkých zamestnancov na vrátenie vyplatenej mzdy, avšak bezvýsledne.

10. Žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dvoch dôvodov, a to z titulu nesprávneho úradného postupu a z titulu nezákonného rozhodnutia.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený z titulu nesprávneho úradného postupu, tento tvrdený nesprávny úradný postup musí byť jednoznačne a jasne konkretizovaný pri predbežnom prerokovaní nároku a následne opísaný v žalobe. Žalobca jednoznačne nekonkretizoval v čom videl nesprávny úradný postup, ktoré úkony inšpektorátu práce boli nesprávne, vykonané bez zákonných podmienok, aké úkony opomenul vykonať alebo vykonať v stanovenej lehote, príp. nevykonanie niektorých úkonov.

12. Ani z uplatneného nároku na predbežné prerokovanie škody a ani zo žaloby tieto okolnosti nie sú zrejmé. Pre priznanie nároku na náhradu škody podľa ust. nebol zistený prvý základný predpoklad pre jeho priznanie. Žalobca má pritom povinnosť tvrdiť určité skutočnosti a tieto aj dôkazmi preukázať. Žalobca však netvrdil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Preto mu takto uplatnený nárok z právneho dôvodu podľa ust. priznaný nebol.

13. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody z titulu vydaného nezákonného rozhodnutia je možné konštatovať, že žalobca si nárok uplatnil návrhom na predbežné prerokovanie nároku tak, že za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: XXX/XXXX-R zo dňa 13.06.2012 o uložení pokuty 3.000 eur, ktoré bolo postupom podľa ust. zrušené Krajským súdom v Košiciach s tým, že následne Inšpektorát práce Prešov skonštatoval nedostatočné preukázanie nedostatkov na uloženie pokuty žalobcovi. Takto bol nárok uplatnený z titulu nezákonného rozhodnutia aj na súde žalobou, kde žalobca tvrdil vznik škody a nemajetkovej ujmy. Súd bol preto skutkovým tvrdením v žalobe žalobcu viazaný s tým, že v dôsledku takéhoto rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 3.000 eur žalobcovi vznikla škoda v sume 8.108,97 eur a nemajetková ujma v čiastke 3.000 eur.

14. Rozhodnutie o uložení pokuty bol správny akt vydaný v administratívnom konaní. Týmto rozhodnutím nevznikli, nezrušili sa a ani neboli deklarované žiadne práva a právom chránené záujmy ani povinnosti žalobcu, teda ani povinnosť vyplatiť náhradu mzdy spolu vo výške 8.108,97 eur. K úhrade nevyplatenej mzdy došlo žalobcom priamo v prospech zamestnancov po zistení nedostatkov podľa protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27.10.2011, nie na základe zrušeného rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi. Za prípadnú vzniknutú škodu, avšak nie podľa , zodpovedá iný subjekt, nie žalovaný. Žalobcovi v dôsledku zrušenia rozhodnutia a následného zastavenia konania preukázateľne škoda vo výške 8.108,97 eur nevznikla.

15. Naviac žalobca vyplácal zamestnancom náhradu mzdy v mesiacoch júl až december 2011 v zmysle protokolu zo dňa 27.10.2011. Sporné rozhodnutie o uložení pokuty 3.000 eur je vydané až 13.06.2012 a neukladá okrem pokuty žalobcovi žiadnu povinnosť na úhradu mzdy zamestnancom.

16. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme 3.000 eur v dôsledku zrušenia rozhodnutia o uložení pokuty 3.000 eur bolo zistené, že žalobca svoj nárok nepreukázal. Tým, že bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi, nebola zistená a ani žalobcom preukázaná žiadna ujma, ktorú bolo potrebné satisfakčne nahradiť konštatovaním porušenia práva, nieto ešte vyčísliť nemajetkovú ujmu v peniazoch, čo nakoniec ani žalobca netvrdil, neoznačil na uvedené žiadne dôkazy a v priebehu konania vypočutá svedkyňa existenciu tohto nároku nepotvrdila.

17. Preto aj nárok z titulu vydania nezákonného rozhodnutia na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bol zamietnutý.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust.

19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obe strany sporu.

20. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že protokol zo dňa 27.10.2011 bol vydaný predčasne a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko neskôr ten istý správny orgán správne konanie zastavil, pretože pôvodne vytýkané nedostatky považoval za nepreukázané. Žalovaný však správne a dostatočne nezistil skutkový stav ani v čase vydania napadnutého protokolu, ani k dnešnému dňu a nepotvrdil, či k prevzatiu zamestnancov došlo alebo nedošlo. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov o zastavení konania zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že nie je možné uloženie pokuty, keďže údajné nedostatky nie sú dostatočne preukázané. V pôvodnom konaní nebolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu, nakoľko nebol dostatočne zistený skutkový stav, pričom z predmetného rozhodnutia vyplýva, že nedostatky, tak ako sú konštatované v protokole zo dňa 27.10.2011, nie sú dostatočne presne a jednoznačne preukázané tak, aby bolo možné následne konštatovať porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

21. Žalovaný napadol len výrok o trovách konania a tento navrhol zmeniť tak, aby žalovanému bola náhrada trov konania priznaná v plnom rozsahu. Žalovanému totiž vznikli trovy konania minimálne v rozsahu cestovných nákladov poverených zamestnancov na zastupovanie žalovaného v sídle súdu.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že len odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o trovách konania je opodstatnené.

23. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonom. Vychádzajúc z tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

25. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, zodpovednosť štátu vyplýva z ust. Podľa tohto ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) .

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené, jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je vznik škody.

27. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 8.108,97 eur odvádza od čiastok, ktoré v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyplatil Y. L. vo výške 995,35 eur, A. Z. vo výške 1.880,01 eur, Bc. A. Q. vo výške 2.373,88 eur, O. K. vo výške 2.022,60 eur a A. M. vo výške 837,13 eur. Takto vyplatené sumy samotný žalobca považuje za náhradu mzdy vyplatenú bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čo je zrejmé z podaní žalobcu zo dňa 02.02.2015, ktorými vyzýval Y. L., A. Z., Bc. A. Q., O. K. a A. M. na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 179, 183, 185, 187 a 190 spisu).

28. Z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom môže byť v civilnom sporovom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má strana sporu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda jej ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa tohto právneho predpisu má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa a to existencia samotnej škody.

29. Vyššie uvedený záver pritom vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci dňa 13.02.2013 ako aj zo skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2009 vydaného vo veci .

30. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uplatnenej žalobcom vo výške 3.000 eur je potrebné zdôrazniť, že takáto nemajetková ujma v peniazoch sa v súlade s ust. uhrádza v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

31. Žalobca svoj nárok na úhradu nemajetkovej ujmy ničím právne významným nepreukázal. Vo vzťahu k poškodeniu dobrého mena žalobcu sa v konaní vyjadrovala svedkyňa O. A. na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018, ktorá výslovne uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby došlo k nejakému poškodeniu dobrého mena žalobcu. V tomto smere si žalobca nesplnil, resp. nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom malo byť unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočívalo na jeho strane vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok, s výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň v súlade s ust. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Nariadených pojednávaní sa zúčastňovali i poverení zamestnanci žalovaného a teda žalovanému vznikli trovy pozostávajúce minimálne v rozsahu cestovných nákladov týchto zamestnancov poverených na zastupovanie žalovaného v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovanému ako úspešnej strane sporu tak vzniklo v súlade s ust. právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust.

34. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný i nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a , , pričom o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).