Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/304/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej, JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., so sídlom Štrbské Pleso 4078/78, Štrba, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, Žilina, Národná 17, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova č.10, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.09.2010 č.k. S/2012/02422-2.1 takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.09.2010 č.k. S/2012/02422-2.1 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 875,74 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13.6.2012 č. P:186/2012-R,S/2944/9734/12, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 Eur podľa ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) a podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v v 1. bode (pracovnoprávne vzťahy zákona o inšpekcii práce) a to

1./ v v znení neskorších predpisov (ďalej iba „“) a to tým, že zamestnávateľ porušil povinnosť prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 zamestnancom E. J., nar. XX.X.XXXX, W. Q., nar. XX.X.XXXX, W. B., nar. XX.X.XXXX, Z.. W. U., nar. XX.X.XXXX, V. O., nar. XX.X.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX,

2./ v v nadväznosti na a to tým, že zamestnávateľ neposkytol náhradu mzdy za mesiace júl, august a časť mesiaca september 2011 zamestnancom E. J., nar. XX.X.XXXX, W. Q., nar. XX.X.XXXX, W. B., nar. XX.X.XXXX, Z.. W. U., nar. XX.X.XXXX, V. O., nar. XX.X.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nemohli vykonávať prácu v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch a , ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, vykonanej v období od 8.9.2011 do 27.10.2011. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že o výsledku vykonanej inšpekcie u

žalobcu vyhotovil protokol zo dňa 27.10.2011 č. IPV-75-13-2.3/P-E24,A25-11, voči ktorému žalobca podal námietky, s ktorými sa inšpektor práce vyporiadal vo svojom stanovisku zo dňa 9.11.2011 tak, že na zistených nedostatkoch uvedených v protokole trvá.

Po začatí správneho konania žalobca oznámil, že zo skutočnosťami uvedenými v protokole v celom rozsahu nesúhlasí a nepovažuje okolnosti uvedené v ňom za súladné s objektívnym skutkovým a právnym stavom a preto považoval začatie správneho konania za neopodstatnené. Ďalej oznámil, že všetky nedostatky uvedené v protokole v stanovenej lehote odstránil a pripojil ako dôkaz výpis z účtu, z ktorého vyplývala úhrada jednotlivých mzdových nárokov zamestnancov. Žiadal, aby sa správny orgán oboznámil so zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2011 a zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2011 a vykonať výsluch štatutárneho orgánu žalobcu.

Správny orgán konštatoval, že uvedený výpis z účtu považuje za preukázanie odstránenia nedostatku uvedeného v bode III. B)2. protokolu a uviedol, že po opakovanom oboznámení sa so zmluvou o podnájme nebytových priestorov a z 19.1.2011 a zmluvou nájme nebytových priestorov z 1.2.2011 má za to, že sa nemení nič na skutočnosti, že žalobca mal zamestnancov E. J., W. Q., W. B., Z.. W. U.Č., V. O., S. Q., prihlásených v sociálnej poisťovni minimálne počas obdobia od 1.7.2011 do 27.10.2011 ako zamestnancov vykonávajúcich práce na základe pracovných zmlúv, čo má správny orgán preukázané na základe výpisov z registra poistencov sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené, menovaní zamestnanci boli naďalej zamestnancami žalobcu aj minimálne v období od 1.7.2011 do 27.10.2011. Žalobca bol preto povinný im prideľovať práce podľa pracovných zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výsluch štatutárneho orgánu žalobcu nepovažoval správny orgán za potrebný, vzhľadom na povahu prejednávanej veci a k dodatočnému odstráneniu nedostatkov uviedol, že táto okolnosť nič nemení na ich existencii v čase pred výkonom inšpekcie práce a nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenia právnych predpisov, ktoré žalobca svojim protiprávnym konaním porušil a to ust. s poukazom na ust. a ods.3 a tým finančne poškodil šiestich zamestnancov tým, že v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 im neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. V období júl, august a časť septembra 2011 neposkytol im náhradu mzdy. Vzhľadom na odstránenie nedostatkov a spoluprácu žalobcu v správnom konaní, správny orgán znížil navrhovanú pokutu zo sumy 6.000 Eur na sumu 3.000 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v rozhodnutí, pretože všetky nedostatky v stanovenej lehote odstránil. Poukázal na ust. v súvislosti s a ust. a . Uviedol, že žalobca mal reštauráciu dlhodobo v nájme do 30.6.2011. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo dňa 30.6.2011 a od 1.7.2011 táto činnosť, ktorou bolo prevádzkovanie reštaurácie, bola prevedená na nového zamestnávateľa - nového vlastníka priestorov reštaurácie, ktorý sa aj zaviazal túto reštauráciu prevádzkovať a na tento účel prevziať zamestnancov žalobcu. Od 1.7.2011 sa na nového zamestnávateľa spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. previedli všetky úlohy a činnosti zamestnávateľa HOTEL CROCUS, ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., ktorými boli: prenájom apartmánov a prevádzka Hotela Crocus, ktorá bezpochyby zahŕňala aj prevádzku reštaurácie. Vyplýva to zo zmluvy (čl. X, bod 10.3), v ktorom je uvedené, že tento prechod sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v trvalom pracovnom pomere k 1.7.2011. Zamestnávateľom prevedených zamestnancov bola od 1.7.2011 spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. a to až do dňa 21.9.2011, kedy žalobcovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobca v odvolaní uviedol, že neporušil ustanovenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a v prípade, ak by k porušeniu týchto predpisov došlo, tak zodpovedným subjektom nie je žalobca. Namietal tiež výšku uloženej pokuty ako neopodstatnenú a nedostatočne odôvodnenú.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazné materiály, ktorými by jednoznačne vyvrátil tieto porušenia zákona a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. v nadväznosti na a tohto zákona. Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2011 a zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2011 nič nemenia na skutočnosti, že odvolateľ mal predmetných šiestich zamestnancov počas obdobia od 1.7.2011 do 27.10.2011 prihlásených v sociálnej poisťovni ako zamestnancov, vykonávajúcich práce na

základe pracovných zmlúv. Poukázal tiež na vyjadrenie spoločnosti Luxury I.D. s.r.o. zo dňa 14.9.2011 a 10.10.2011, obsahom ktorých je skutočnosť, že podľa zmluvy o podnájme (zmluva z 19.1.2011) nedošlo k prevodu úloh zamestnávateľa neodovzdaním predmetu nájmu do užívania z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany prenajímateľa (žalobcu). Z tohto dôvodu nebolo možné ani prevziať zamestnancov Hotela Crocus. Táto spoločnosť oznámila, že napriek urgenciám jej nebol predložený žiaden zoznam zamestnancov, čím nebolo možné postupovať v zmysle .

Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že vzhľadom na to, menovaní zamestnanci boli naďalej zamestnancami žalobcu a to minimálne v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 a v tomto období im bol žalobca povinný prideľovať práce podľa pracovných zmlúv, ktoré s týmito zamestnancami uzavrel. Ani žalovaný nepovažoval návrh žalobcu vykonať výsluch štatutárneho orgánu HOTEL CROCUS, ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., za potrebný s odôvodnením, že povaha prejednávanej veci nevyžaduje tento výsluch a nariadením ústneho pojednávania sa neprispeje k objasneniu prejednávanej veci, pretože prvostupňový správny orgán mal nedostatky preukázané. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 3 ods.1, 3 a 4, § 32 a 34 Správneho poriadku, stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu o výške uloženej pokuty, pretože zohľadňuje závažnosť a rozsah dvoch podstatných zistených nedostatkov s poukazom na ust. § 19 ods.1 písm.a/ Zákona o inšpekcii práce. Výška uloženej pokuty zohľadňovala skutočnosť, že žalobca predložil pri inšpekcii požadované doklady a spolupracoval pri výkone inšpekcie práce a deklaroval, že nedostatky boli z jeho strany odstránené. Uložená pokuta s nachádza na spodnej hranici sadzby stanovenej zákonom o inšpekcii práce ustanovení § 19 ods.1, písm.a/, podľa ktorého je možné uložiť pokutu až do výšky 100.000 Eur.

Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote žalobu, v ktorej namietal, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach postupom a rozhodnutím správneho orgánu tým, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a porušil práva účastníka konania. Žiadal preto, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca namietal skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú podľa jeho názoru nepravdivé a to, že žalobca neprideľoval uvedeným šiestim zamestnancom prácu a neposkytol im náhradu mzdy za mesiace júl, august a časť september 2011. Namietal, že z jeho strany nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, čo je zákonným predpokladom pre uloženie sankcie a tiež to, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje tvrdenie o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto zaň zodpovedá s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Vyslovil názor, že správny orgán musí najskôr rozhodnúť o tom, že bol spáchaný správny delikt a následne musí rozhodnúť kto je za tento delikt zodpovedný a až potom sa môže uložiť sankcia. Výrok napadnutého rozhodnutia preto považuje za neurčitý a nezrozumiteľný.

Žalobca ďalej namietal, že správny orgán rozhodol o porušení povinností vyplatenia mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa (žalobcu) a zároveň rozhodol o porušení jeho povinnosti prideľovať práce podľa pracovnej zmluvy, čo považuje za výroky vzájomne si odporujúce.

Konštatoval, že nájomnú zmluvu uzavretú dňa 19.1.2011 považuje za zmiešanú zmluvu v zmysle ust. , ktorá obsahovala jednak samostatnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ako aj dohodu v zmysle . Toto ustanovenie znamená, že v prípade prevodu hospodárskej jednotky (ktorým je zamestnávateľ alebo jeho časť) ako aj v prípade prevodu úlohy alebo činnosti inému zamestnávateľovi, prechádzajú k tomuto inému zamestnávateľovi aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov. Prevodom podľa tohto ustanovenia je taký prevod, ktorý si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov - hmotné a nehmotné osobné zložky, ktorých cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. Dôležité tak zostáva, že ide o prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachová svoju identitu. Toto sa rovnako vzťahuje aj na prípad, že na nového zamestnávateľa sa prevádza určitá úloha alebo činnosť. Pretože žalobca mal reštauráciu dlhodobo v nájme až do 30.6.2011, túto úlohu - prevádzkovanie reštaurácie zabezpečoval žalobca. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo dňa 30.6.2011 a od 1.7.2011 bola prevedená táto úloha na nového zamestnávateľa - nového vlastníka priestorov reštaurácie, ktorý sa

aj zaviazal túto reštauráciu prevádzkovať a na tento účel aj prevziať zamestnancov HOTELA CROCUS, ŠTRBSKÉ PLESO, a.s.. Podľa názoru žalobcu, zamestnávateľom od tohto dňa bola spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. až do 21.9.2011, kedy bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že aj druhý účastník zmluvy a to spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. považoval zmluvu za platnú, pretože v opačnom prípade by od neplatnej zmluvy nemohol odstúpiť. Ďalej tvrdil, že zamestnanci uvedení v rozhodnutí boli od júla 2011 zamestnaní u iného zamestnávateľa a so zamestnankyňou S. Q. bol dohodou ukončený pracovný pomer ku dňu 30.6.2011. Nebol preto dôvod prideľovať jej prácu a vyplácať mzdu v mesiacoch júl, august, september 2011.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby ju súd zamietol. Uviedol, že prvostupňový správny orgán sa opakovane oboznámil so zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2011 a so zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2011 a mal za to, že tieto zmluvy nemenia nič na skutočnosti, že žalobca mal zamestnancov E. J., W. Q., W. B., Z.. W. U., V. O. F. S. Q. prihlásených v sociálnej poisťovni minimálne počas obdobia od 1.7.2011 do 27.10.2011 ako zamestnancov vykonávajúcich práce na základe pracovných zmlúv, čo Inšpektorát práce Prešov preukázal na základe výpisov z registra poistencov Sociálnej poisťovne. Zároveň poukázal na vyjadrenie spoločnosti Luxury I.D. s.r.o. zo dňa 14.9.2011 a 10.10.2011, obsahom ktorého je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 19.1.2011 nebol zrealizovaný prevod úloh zamestnávateľa odovzdaním predmetu nájmu do užívania z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany prenajímateľa, následkom čoho nebolo možné prevziať zamestnancov žalobcu. Súčasne táto spoločnosť prvostupňovému správnemu orgánu oznámila, že aj napriek urgenciám nebol predložený zoznam zamestnancov, v dôsledku čoho nebolo možné postupovať podľa ust. . Vzhľadom na tieto skutočnosti boli menovaní zamestnanci naďalej zamestnancami žalobcu minimálne v období od 1.7.2011 do 27.10.2011. Vo vyjadrení zopakoval tie dôvody, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že správny delikt prvostupňový orgán preukázal na základe výpisov z registra poistencov sociálnej poisťovne, kontrolou ktorých bolo zistené, že menovaný žalobcom prihlásený do registra minimálne v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 ako zamestnanci vykonávajúci práce podľa pracovných zmlúv. Je nepochybné, že minimálne v tomto období bol žalobca povinný týmto zamestnancom prideľovať práce podľa pracovných zmlúv podľa , pretože nepreukázal ani ukončenie pracovných pomerov týchto zamestnancov v uvedenom období. K námietke žalobcu, aby sa sociálna poisťovňa vyjadrila k menovaným zamestnancom žalovaný uviedol, že vychádzal z materiálov získaných v čase výkonu inšpekcie práce, ktoré sú v spisovej zložke vo výpise registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne zo dňa 20.10.2011 je uvedený pri zamestnankyni S. Q. dátum prihlásenia dňa 14.6.2011, teda v tom čase prihlásenie trvalo a táto zamestnankyňa nebola odhlásená ku dňu 20.10.2011.

K námietke žalobcu nepresnej špecifikácii obdobia neposkytovania náhrady mzdy (čas mesiaca september), žalovaný uviedol, že časové obdobie je zdokumentované v dokladoch získaných pri inšpekcii práce, ktoré sú súčasťou spisovej zložky.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie je predčasné, pretože ide len o rozhodnutie o uložení pokuty, pričom o údajnom porušení pracovno-právnych predpisov ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie voči účastníkovi konania (žalobcovi) zaslaním oznámenia o začatí správneho konania, v ktorom bola navrhovaná pokuta vo výške 6.000 Eur za nedostatky uvedené v protokole v časti III. B bod 1 a 2. Vzhľadom k oznámeniu žalobcu, že nedostatky boli z jeho strany odstránené a informoval o tom aj prvostupňový správny orgán a dokladoval toto oznámenie aj výpisom z účtu, bola znížená celková výška navrhovanej pokuty na 3.000 Eur. Túto výšku považuje správny orgán za primeranú a uloženú v súlade s ust. § 19 Zákona o inšpekcii práce.

Súd podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Podľa § 19 ods.1 písm.a/ Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a/ v prvom bode až treťom bode a šiestom bode, alebo za porušenie záväzkov, vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 Eur, a ak v dôsledku tohto

porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 Eur.

Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa ustanovenia a 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa , ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa , ods.1 ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona zamestnávateľa alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Prevod podľa ods. 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková ( ).

Prevodca je za právnická alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa ods.2 prestáva byť zamestnávateľom ( ).

Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa ods.2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom ( ).

Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté ( ).

Podľa , zamestnávateľ je povinný najneskôr 1 mesiac predtým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o

a/ dátume alebo navrhovanom dátume prechodu,

b/ dôvodoch prechodu,

c/ pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov,

d/ plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

Podľa zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac predtým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov ( ).

Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa ( ).

Podľa , ak zamestnávateľ - prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom v tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa - nájomcu.

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv (podľa ).

Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak ( ). Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak ( ).

Predmetom súdneho preskúmavania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov o uložení pokuty vo výške 3.000 Eur podľa Zákona o inšpekcii práce žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v v prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce a to (porušenie povinností zamestnávateľa prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy v období od 1.7.2011 do 27.10.2011 zamestnancom E. J., W. Q.T., W. B., Z.. W. U.Č., V.T. O. F. S.S. Q.S. a v nadväznosti na (porušenie povinností zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy za mesiac júl, august a časť september 2011 týmto zamestnancom pre iné prekážky na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v a , zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 8.9.2011 do 27.10.2011).

Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty je predčasné, pretože najskôr je potrebné rozhodnúť o tom, že bol spáchaný administratívny delikt, kto ho spáchal, akým spôsobom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia je možné rozhodnúť o uložení sankcie. Ďalej tvrdil, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola nesprávne právne posúdená, pretože zo strany žalobcu k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovení nedošlo.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.1.2011 vlastníkom predmetu dražby, ktorým je kaviareň, reštaurácia, kuchyňa, kongresové miestnosti a ďalšie sa stala spoločnosť Luxury I.D. s.r.o., ktorá toho istého dňa uzavrela zmluvu o podnájme so žalobcom ako prenajímateľom. Predmetom nájmu boli apartmány, hnuteľné veci, garáže. Doba nájmu bola dohodnutá od 1.7.2011 do 30.6.2021. Článok 10 tejto zmluvy pojednáva o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle , v ktorom je okrem iného uvedené, že prílohu tvorí zoznam zamestnancov, ktorý však v čase zmluvy ešte neexistoval. Dňa 1.2.2011 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Luxury I.D. s.r.o. uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou vlastník nehnuteľností Luxury I.D. s.r.o. prenajala žalobcovi okrem iných nebytové priestory, konkretizované v bode 1.3 zmluvy na dobu do 30.6.2011. predmetom tejto zmluvy nebol prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

V spise sa nachádza oznámenie konateľa spoločnosti Luxury I.D. s.r.o. z 10.10.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca napriek urgenciám mu nepredložil do dnešného dňa (t.j. do 10.10.2011) zoznam zamestnancov a preto nemohol postupovať podľa .

Spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. oznámením z 20.9.2011 odstúpil od zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2011 pre podstatné porušenie zmluvy.

V spise sa tiež nachádza zápisnica z porady z 21.1.2011, ktorou predstavenstvo spoločnosti HOTEL CROCUS, ŠTRBSKÉ PLESO, a.s. informovalo zamestnancov o situácii, ktorá vyplynula z opakovanej dražby hnuteľného a nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v apartmánovom dome CROCUS zo dňa 19.1.2011. Na tejto porade boli zamestnanci akciovej spoločnosti informovaní o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy podpísanej medzi spoločnosťami HOTEL CROCUS, ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., a Luxury I.D. s.r.o. zo dňa 19.1.2011. Zamestnanci boli informovaní, že novým majiteľom reštaurácie, v ktorej pracujú, je od 1.2.2011 spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. a táto spoločnosť bude počnúc dňom 1.7.2011 prevádzkovať reštauráciu Hotela CROCUS. Zamestnanci boli informovaní, že sa ich táto zmena v pracovnoprávnom, ekonomickom a sociálnom nedotkne a nový prevádzkovateľ reštaurácie Hotela CROCUS sa v podnájomnej zmluve zo dňa 19.1.2011 zaviazal, že si zamestnancov ponechá na základe článku 10 podnájomnej zmluvy. V spise sa nachádza aktualizovaný zoznam zamestnancov Hotela CROCUS, ktorý žalobca zaslal mailovou poštou konateľovi spoločnosti Luxury I.D. s.r.o..

Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zástupca žalobcu R.. W. N. uviedol, že v čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Luxury pracoval ako prevádzkar a zúčastnil sa na porade zamestnancov, ktorú zvolal konateľ spoločnosti Luxury I.D. s.r.o. pán Melo a ktorý oznámil, že od 1.7.2011 preberá všetkých zamestnancov. Potom tento konateľ ešte vykonával individuálne pohovory s jednotlivými zamestnancami, ktorým oznámil, že kde a od kedy budú na akej pozícii pracovať. Konštatoval, že reštaurácia tvorí podstatnú časť, ktorú vydražila spomínaná spoločnosť, žalobca prevádzkoval reštauráciu a apartmány na základe nájomných zmlúv a v deň dražby uzavrel s vydražiteľom podnájomnú zmluvu, v ktorej sa dohodol, že preberá do podnájmu všetky apartmány a reštauráciu. Viacerí vlastníci apartmánov však nesúhlasili s takouto ďalšou prevádzkou a vypovedali nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a vlastníkmi apartmánov a tak 1.7.2011, keď malo dôjsť k odovzdaniu nehnuteľnosti, konateľ spoločnosti Luxury zistil, že žalobca mu môže odovzdať iba časť apartmánov a reštauráciu. Za tejto situácie konateľ spoločnosti stratil záujem o prevádzkovanie tejto nehnuteľnosti a prestal komunikovať aj so zamestnancami žalobcu. Šiesti zamestnanci, ktorí boli zamestnaní v reštaurácii, tak od 1.7.2011 nevedeli kam patria, či k spoločnosti Luxury alebo k žalobcovi. Zamestnanci sa na podnet žalobcu obrátili na inšpektorát práce, aby zistil skutočný stav, s tým, že žalobca si bol vedomý, že neporušil žiadne predpisy. Žalobca podal aj oznámenie o delimitácii pracovníkov zdravotnej a sociálnej poisťovni, ale sociálna poisťovňa oznámila, že musí mať spätnú väzbu pozitívnu väzbu o novom zamestnávateľovi a keďže spoločnosť Luxury zrejme neprihlásila nových týchto zamestnancov, ostali evidovaní na žalobcovi. V čase od 1.7.2011 žalobca nebol vlastníkom a nemal ani iný právny titul na prevádzkovanie reštaurácie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil súdu potvrdenie správy HOTELA CROCUS s.r.o. ŠTRBSKÉ PLESO o som, že od 1.7.2011 do 22.11.2011 bola evidencia správcu nebytového priestoru č. X na LV č.XXXX vedená na spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. a táto spoločnosť počas uvedeného obdobia uhrádzala všetky platby súvisiace s obchodným priestorom reštaurácie v Hoteli s apartmánmi CROCUS. Ďalej súdu predložil dohodu o vykonaní uzavretú dňa 14.4.2011 s S. Q. na dobu určitú od 15.4.2011 do 30.6.2011 a pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí pracovali v reštaurácii a nie v ubytovacej časti zariadenia. Ďalej súdu predložil ako dôkaz o tom, že spoločnosť Luxury prevádzkovala reštauráciu, faktúry, ktorými fakturovala stravovacie služby ubytovaným hosťom správe HOTELA CROCUS s.r.o.. právny zástupca tiež predložil súdu dôkaz o tom, že spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. bol zaslaný zoznam zamestnancov žalobcu, ktorých mal nový zamestnávateľ prevziať ešte dňa 19.2.2011.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že správny orgán nerozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pre svoje rozhodnutie si nezadovážil všetky dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom ozrejmili to a za akých okolností a akým spôsobom sa dopustil správneho deliktu. Vzhľadom na prednesy zástupcov žalobcu na pojednávaní na krajskom súde, ktoré spochybnili skutkový stav zistený správnym orgánom, tak ako je uvedený v oboch rozhodnutiach. Predovšetkým je potrebné zisťovať, či došlo k prevodu zamestnancov podľa na spoločnosť Luxury I.D. s.r.o. v čase od 1.7.2011 do 21.9.2011, t.j. do doručenia odstúpenia od zmluvy, či táto spoločnosť reštauráciu v tomto období prevádzkovala (svedčia o tom listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní) a s ktorými zamestnancami. Podľa evidencie sociálnej poisťovne, ktorá sa nachádza v spise, niektorí

zamestnanci reštaurácie boli evidovaní u spoločnosti Luxury I.D. s.r.o. a to W. B. od 5.7.2011 do 30.9.2011, V. O. od 5.7. do 31.8.2011, S. Q. od 5.7.2011 do 30.9.2011. S týmito skutočnosťami sa právny orgán vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal, hoci to žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Ak teda došlo k prevzatiu niektorých zamestnancov spoločnosťou Luxury, potom by neprichádzalo do úvahy u týchto zamestnancov zavinenie zo strany žalobcu.

Podľa názoru súdu tiež obidva skutky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí si navzájom odporujú za predpokladu, že od 1.7.2011 žalobca už nemal v podnájme reštauráciu a teda reálne nemohol poskytovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť za prácu mzdu, ale za predpokladu, že nedošlo k prevzatiu zamestnancov, resp. ak toto prevzatie nebolo riadne dohodnuté a uskutočnené v zmysle zákona, potom by mu ostala iba povinnosť vyplatiť náhradu mzdy pre iné prekážky v práci. V konaní bude správny orgán povinný sa vysporiadať aj s tou skutočnosťou, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností voči zamestnankyni S. Q., tak ako to vyplýva z listinných dôkazov o dohode o skončení pracovného pomeru a dohode o uzavretí pracovného pomeru na určitý čas.

Pretože zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, súd podľa ,, rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa , správny orgán je viazaný právnym názorom súdu.

Žalobnú námietku žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je iba rozhodnutím o uložení pokuty, súd nepovažuje za dôvodnú, pretože vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené (i keď v opačnom poradí) kto porušil zákonnú povinnosť, akým spôsobom, ktoré ustanovenia boli porušené a aká sankcia sa za toto porušenie ukladá.

Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 250k ods.1 priznal právo na náhradu trov konania. Trovy pozostávajú z trov právneho zastupovania a to prevzatie a príprava zastupovania 142,04 Eur (1 úkon 134 Eur, paušál 8,04 Eur), žaloba na súd á 142,4 Eur, účasť na pojednávaní 142,04 Eur, náhrada za stratu času 7 hodín 187,60 Eur, cestovné motorovým vozidlom K., L., H.-O. O. Ev.č.E.-XXXCH Žilina- Košice a späť 782,42 Eur, súdny poplatok 70 Eur, cestovné zástupcu žalobcu 23,32 Eur. Trovy konania je povinný zaplatiť žalovaný do rúk právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.