Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-5-2020.pdf
PDF · 69.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej: Bc. G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Q. XXX/XX, o vymoženie 1.840,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2112/2009-23 zo dňa 09. augusta 2019 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie, výrokom I., exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Trenčín, uznesením sp. zn. 22OdK/55/2018 z 22.02.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného. Preto súd prvej inštancie, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku) a podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, a to voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Podľa názoru oprávneného bolo v danom prípade potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011 a v tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Uzavrel, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nevidel dôvod na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila povinná. Uviedla, že v dôsledku finančných problémov žiadala súd o vyhlásenie osobného bankrotu, pričom je bola ustanovená správkyňa konkurznej podstaty. Momentálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku, celkový príjem má 167 eur mesačne a nie je schopná uspokojovať práva veriteľov inak ako prostredníctvom správcu.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
12. Zo spisového materiálu v danej veci a oprávneným uvádzaných odvolacích námietok vyplýva, že oprávnený svojim odvolaním napáda len výrok II. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. 13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Ak by teda zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že ust. § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie, a táto možnosť nevyplýva ani z ust. CSP, a contrario odvolanie prípustné nie je.
14. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).