Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/70/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Komárno, so sídlom Komárno, Námestie gen. Klapku 1, IČO: 00 306 525, zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, proti žalovaným: v rade 1/ L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, K., v rade 2/ S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.-J. S., V. XXXXX/XX D, v rade 3/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. na Q. č. XXX, v rade 4/ S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXXX/X, H., v rade 5/ S.. D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. ul. XXXX/XX, H., v rade 6/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, H., v rade 8/ A.B.D. P. U., s.r.o., so sídlom V. XX, G., F.: XX XXX XXX, v rade 9/ M. G. & group s.r.o. so sídlom Rožná 12, Komárno, IČO: 44 918 267, v rade 10/ K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, v rade 11/ J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, v rade 12/ F.. I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 13/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/ X, H., v rade 14/ M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 15/ S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X/X, H., v rade 16/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 17/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, H., v rade 18/ I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 19/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 20/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/ X, H., v rade 21/ E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 22/ Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 23/ F.. D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Q. XXXX/XX, H., v rade 24/ X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., v rade 25/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X/X, H., v rade 26/ Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, H., 29/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. K. XXXX/X, H., žalovaní v rade 1/, 2/, 4/, v rade 9/ - 16/, v rade 18/ - 25/ zastúpení: Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokátka, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 42 046 521, o zriadenie vecného bremena, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovaných 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -300 zo dňa 11. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. -364 zo dňa 17. februára 2020 , jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov kania m e n í tak, že žalovaným priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Žalovaným voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých nárokov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil (I. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na a (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.10.2018 zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť, preto bez potreby získania súhlasného stanoviska žalovaných z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania,

konanie podľa zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa , keď zavinenie zastavenia konania nepripísal ani jednej strane sporu (k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu výzvy súdu v zmysle adresovanej žalobcovi).

2. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podali odvolanie žalovaní 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25., cestou ich právnej zástupkyne, domáhajúc sa, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaní 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25., majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní konal v rozpore s , pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Na výzvu súdu žalobca vzal svoju žalobu dňa 08.10.2018 v celom rozsahu späť, nakoľko súd prvej inštancie posúdil žalobu tak, že je zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti poukázali na právny názor Ústavného súdu SR sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Podľa názoru žalovaných zastavenie konania späťvzatím žaloby zavinil žalobca a žalovaným 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25. a v súvislosti so súdnym konaním vznikli trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za právne správne a spravodlivé. Uviedol, že podaním návrhu na začatie konania, ako i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predovšetkým sledoval ochranu verejného záujmu, nakoľko verejná komunikácia prechádzala cez bytový dom vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. popod neho a hrozilo znemožnenie jej užívania; uvedené potvrdzuje i procesná obrana žalovaných. Ochranu verejného záujmu zabezpečoval ako prostredníctvom správnych orgánov tak i prostredníctvom súdu. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sledovali svoj vlastný záujem, ktorý bol v opozite s verejným záujmom, resp. s účelom, ktorý sledoval a pokúšal sa zabezpečiť žalobca. Žalobca, ochranu sledovaného verejného záujmu, dosiahol zápisom vecného bremena, t. j. práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a umožnenie vstupu na nehnuteľnosť za účelom vykonania rekonštrukcie, opráv a údržby miestnej komunikácie v prospech žalobcu, ktoré je v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 9228, evidovaného pre okres Komárno, pre obec Komárno, pre katastrálne územie Komárno, pod Z 6500-2018. Uviedol, že žalobca dosiahol uplatnený nárok inak a zároveň procesná obrana žalovaných bola v zmysle zápisu vecného bremena, bezúčelná a neúspešná. Žalovaní sa v konaní nebránili tým, že by žaloba bola nedôvodná, ale práve naopak, tým že nesúhlasia so zriadením vecného bremena. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie, resp. výrok o trovách konania za právne správny a spravodlivý v súlade so základnými princípmi , najmä princípom hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i s princípom, resp. rolou silného sudcu. Zároveň dal do pozornosti, že odvolaním napádané uznesenie súdu prvej inštancie je právne správne a spravodlivé i s poukazom na účelnosť a dôvodnosť trov konania, nakoľko jediná priama väzba na konanie v súvislosti s právnym zástupcom je chápaná len so samotným odvolaním voči výroku o trovách konania. Právny zástupca žalovaných v konaní neuskutočnil jediný právny úkon majúci charakter bránenia práva. Inak povedané i keby v predmetnom konaní bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania ich výška by bola, vzhľadom na neexistenciu priamych procesných úkonov právneho zástupcu 0,00 Eur. Podanie odvolania, len čo do trov konania, pričom má za to, že ich výška bola ku dňu podania odvolania 0,00 Eur. V tomto smere navrhol odvolaciemu súdu nepriznať nárok na trovy odvolacieho konania s poukazom na a taktiež navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní podľa a , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25. je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ). Výrok o zastavení konania (I. výrok) nebol napadnutý odvolaním, preto uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.

5. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa prvej vety , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu (ďalej len „"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti . Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Predmetom konania bola žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 24.10.2014, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že navrhovateľ ako vlastník parcely č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie Komárno, list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený a parcely č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavené plochy a nádvoria , parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený, je oprávnený z vecného bremena (in rem) pozostávajúceho z prejazdu autom a iným dopravným prostriedkom každodobého vlastníka parcely č. XXXX o výmere XXXX m2

- zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený, cez pozemok odporcov, parcela číslo XXXX o výmere XXX m2, parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H.. Odporcovia 1 až 27 sú povinní titulom z vecného bremena in rem viažuceho sa k pozemku v ich vlastníctve parcela č. XXXX o výmere XXX m2, parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H., vykonávanie prejazdu autom a inými dopravnými prostriedkami každodobým vlastníkom pozemku parcely č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., LV k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený a parcely číslo XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., LV k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený, toto právo trpieť.

10. Žalobca dôvodil tým, že odporcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - parcela č. XXXX o výmere XXX m2, parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H., na ktorom pozemku je postavená stavba - obytný dom, súpisné číslo XXXX, zhodne zapísaný na LV č. XXXX. Žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený a parcely č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavené plochy a nádvoria, parcela registra „C“, okres H., obec H., katastrálne územie H., list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nie je založený. Na týchto nehnuteľnostiach je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Geometrickým plánom č. 33938458-56/98 vyhotoveným dňa 01.04.1998 bola vytvorená parcela č. XXXX, avšak na časti tejto parcely sa nachádza inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Novovytvorená parcela č. XXXX bola prevedená na žalovaných, teda stavba v súčasnosti stojí na cudzom pozemku, preto žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno k pozemku vo vlastníctve žalovaných, ktorým prechádza miestna komunikácia vo vlastníctve žalobcu, ktorá sa využíva vo verejnom záujme.

11. Dňa 25.09.2018 súd prvej inštancie podľa vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby z dôvodu, že po predbežnom právnom posúdení veci, prihliadnuc na existujúce zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka stavby podľa ako aj neexistujúci naliehavý právny záujem na určení v zmysle navrhovaného petitu žaloby a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vychádzajúc z okruhu žalovaných ohraničeného v podanej žalobe, považoval žalobu za zjavne nedôvodnú. Dňa 08.10.2018 bolo doručené späťvzatie žaloby, pričom žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaných 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25. ( ) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25 je dôvodné.

13. V danej veci žaloba smerovala proti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely č. XXXX o výmere XXX m2, parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H. a odvolanie proti výroku o nároku na náhradu trov konania podali iba žalovaní 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25., odvolací súd sa v prvom rade zaoberal účinkami podaného odvolania a charakterom spoločenstva na strane žalovaných.

14. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

15. Podľa , , , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných (ods. 1). Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane (ods. 2). Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov (ods. 3).

16. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Ak dochádza k zmene žaloby, k jej späťvzatiu, k uznaniu alebo vzdaniu sa nároku, ako aj k uzatváraniu zmieru, je na procesnú perfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane. Vyplýva to z povahy veci - keďže ide o úkony s takzvanou hmotnoprávnou relevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých dotknutých spoločníkov. Podobné stanovisko však treba zaujať i v prípade niektorých ďalších dispozitívnych úkonov subjektov v nerozlučnom procesnom spoločenstve, a to napriek tomu, že zákon takéto úkony výslovne neuvádza, napríklad späťvzatie či vzdanie sa odvolania. Pokiaľ ide o samotné podanie opravného prostriedku, nebude rozhodujúca stránka procesná, ale stránka hmotnoprávna. Vyplýva to z . Pri nerozlučnom procesnom spoločenstve spravidla bude z právneho predpisu vyplývať určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi subjektmi. Dôsledne aplikujúc posledná veta tak dospejeme k názoru, že ak odvolanie podá jeden z nerozlučných spoločníkov, nenadobudne formálnu ani materiálnu právoplatnosť výrok rozhodnutia odvolaním napadnutý ani vo vzťahu k ostatným nerozlučným procesným spoločníkom.

17. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. )

18. V prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť (napr. právo užívať byt, právo chôdze cez určitú časť pozemku, právo čerpať vodu zo studne) a táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, sa vyžaduje, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy (nestačí ich súhlas). Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom uvedeného obsahu je nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže ňou takto disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. V prípadoch, v ktorých vecné bremeno obmedzuje iba práva jedného z podielových spoluvlastníkov v prospech oprávneného z vecného bremena (napr. osobné plnenie len jedného zo spoluvlastníkov), potom taký záväzok nezaťažuje celú nehnuteľnosť, ale len spoluvlastníka, ktorý zmluvu uzavrel, prípadne jeho právnych nástupcov vo vlastníctve jeho podielu. Pri dedení podielu na nehnuteľnosti nemožno rovnako zriadiť dohodou vecné bremeno k celej nehnuteľnosti, a to nielen preto, že okruh dedičov poručiteľa nemusí byť totožný s okruhom spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ale predovšetkým preto, že predmetom dedičstva nie je v takom prípade celá nehnuteľnosť. (R 12/1988)

19. Ak vecné bremeno a jemu zodpovedajúce právo je spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností a ak patria pozemky, na ktorých viazne vecné bremeno, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, niekoľkým osobám spoločne, patrí oprávnenie na žalobu o obmedzení alebo zrušení vecného bremena nerozdielne všetkým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom vecné bremeno viazne; žalovanými majú byť potom nerozdielne všetci spoluvlastníci pozemku, s ktorým je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu (R 37/1953)

20. Spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže disponovať s nehnuteľnosťou zaťaženou vecným bremenom, iba v rozsahu je spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ vecné bremeno obmedzuje iba práva jedného z podielových spoluvlastníkov, potom obmedzuje iba toho zo spoluvlastníkov, ktorý uzavrel zmluvu, prípadne jeho právneho nástupcu vo vlastníctve podielu. Vecné bremeno zaťažujúce celú nehnuteľnosť však nemožno presunúť na ideálne diely niektorého zo spoluvlastníkov, preto v takomto prípade môžu vecné bremeno zriadiť len všetci spoluvlastníci spoločne.

21. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena - práva prejazdu cez pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a keďže uvedené vecné bremeno by zaťažovalo celý pozemok žalovaných resp. jeho časť vymedzenú geometrickým plánom, odvolací súd je toho názoru, že na strane žalovaných existuje nerozlučné spoločenstvo, a rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na strane žalovaných, a preto odvolanie podané žalovanými 1., 2., 4., 10. - 16., 18. - 25. spôsobuje, že výrok o nároku na náhradu trov konania nenadobudol formálnu ani materiálnu právoplatnosť ani vo vzťahu k ostatným nerozlučným procesným spoločníkom.

22. Vzhľadom na podané odvolanie žalovaných bolo ďalej úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zákonnou právnou úpravou.

23. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

26. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.09.2009).

28. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link=' %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 6 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď ).

29. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

30. Odvolací súd uvádza, že predstavuje zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

31. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.

32. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).

33. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu (teraz ) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 25. februára 2009)

34. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti, avšak vždy iba moderovať - nemôže túto povinnosť preniesť na inú stranu sporu.

35. Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. (nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. ).

36. Súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov konania stranám, pretože mal za to, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania.

37. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že čisto z procesného hľadiska v danej veci zastavenie konania zavinil žalobca, a to späťvzatím žaloby v celom rozsahu, a preto majú nárok na náhradu trov konania žalovaní. Žalobca nevzal žalobu späť z dôvodu, že by žalovaní svojím správaním po podaní žaloby splnili to, čoho sa žalobca domáhal (pričom iba v tomto prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalobca), ale zobral žalobu späť, pretože súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto súd prvej inštancie uplatnil postup podľa a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že uplatňovanie inštitútu nedôvodnej žaloby je len nástrojom na zrýchlenie a zhospodárnenie konania, ktoré má žalobcu uchrániť pred vznikom trov spojených s ďalším priebehom konania.

38. V danej veci súd prvej inštancie vzhliadol nedôvodnosť podanej žaloby s poukazom na o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

39. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že ku dňu účinnosti vyššie citovaného zákona (1. marca 2009) nemal vlastník stavby (žalobca) k pozemku pod stavbou v jeho vlastníctve dohodnuté iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, preto mu toto právo ku dňu účinnosti vyššie citovaného zákona vzniklo. Uvedené potvrdzuje aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom H., pre obec H., katastrálne územie H., kde je zapísané v časti „C“ zapísané vecné právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a umožnenie vstupu na nehnuteľnosť za účelom vykonania rekonštrukcie, opráv a údržby miestnej komunikácie v zmysle v znení neskorších predpisov v prospech oprávneného z vecného bremena Mesto Komárno, so sídlom Nám. gen. Klapku 1, 945 01 Komárno, IČO: 00 306 525, na pozemku parc. reg. C-KN č. XXXX a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 33938458-48/2018, Z- 6500/2018.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca podal žalobu, ktorú zobral žalobca späť na základe predbežného právneho posúdenia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, a z LV č. XXXX je zrejmé, že žalobca to, čoho sa domáhal podanou žalobou dosiahol inou cestou (ktorá bola možná aj pred podaním žaloby), bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti ( ), ak by súd nepriznal nárok na náhradu trov konania strane, ktorej v súvislosti s bránením jej práv vznikli výdavky (minimálne za úkon podľa vyhlášky č. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom), a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania podľa , pričom odvolací súd nevzhliadol dôvody hodného osobitného zreteľa podľa , pre ktoré by inak oprávnenej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

41. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v zmysle ust. , a priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ) Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).