Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu EuroISO, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO 36 345 610, právne zastúpeného Y.. R. R., advokátom so sídlom kancelárie Y. námestie XX/X, XXX XX K., proti žalovanému Stavebné profily s.r.o., so sídlom 020 61 Dolná Breznica 257, IČO 36 347 965, právne zastúpenému Y.. U. V., advokátom so sídlom kancelárie L. XX/XX, XXX XX T. F., o zaplatenie 1 128 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -100 zo dňa 28. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvej vete výrokovej časti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 128 eur, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 128 eur od 24.1.2017 do 12.2.2018, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 128 eur od 20.12.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v druhej vete výrokovej časti rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. Žalobca v žalobe, ktorou sa proti žalovanému domáhal splnenia peňažnej povinnosti, tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom bol predaudit pre implementáciu systému manažérstva podľa normy STN EN ISO 9001:2009, , OHSAS a opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva podľa uvedených noriem. Podľa článku IV.2 bola odmena za predaudit pri udržaní systému dohodnutá na 940 eur bez DPH. Dohodnutú odmenu vyfakturoval žalobca faktúrami č. 0072017 a č. 3202017, pričom žalovaný dňa 12.2.2018 uhradil iba faktúru č. 0072017 (č.l. 2pv). Pri rokovaniach predchádzajúcich uzatvoreniu zmluvy bol za žalobcu okrem prokuristky prítomný aj konateľ žalobcu, ktorý zmluvu podpísal na strane 4. Články VIII.1 a VIII.2 zmluvy upravujú ukončenie zmluvy pri porušení zmluvy, kým článok X.4 zmluvy rieši ukončenie zmluvy dohodou. Žalobca vystavil 2 rôzne faktúry za rôzne obdobia. Podľa článku IV.3 zmluvy nárok na odmenu vznikol aj v tom prípade, ak sa žalovaný rozhodol služby žalobcu nevyužiť. Žalovaný si vymienil zľavu za služby žalobcu s tým, že iba v prípade poskytnutia zľavy bude využívať služby počas 3 rokov (č.l. 40). Krajský súd v Bratislave

v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že hoci pri mene prokuristu chýba dodatok označujúci prokúru, toto nezakladá neplatnosť právneho úkonu, nakoľko údaj o tom, kto je prokurista, je zrejmý z obchodného registra. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že by mu konateľ žalobcu oznámil, že certifikát si nemusí predlžovať a postačí obyčajné oznámenie. Uvedené je v rozpore s textom zmluvy a so záujmami žalobcu na dosiahnutí zisku, keď žalobca značne znížil svoju odmenu za prvú časť predmetu zmluvy. V roku nasledujúcom po uzatvorení zmluvy došlo za dohodnutých podmienok k potvrdeniu certifikátu, keď vystavenú faktúru žalovaný zaplatil. Je teda zrejmé, že aj žalovaný si bol vedomý svojich povinností a jeho súčasné tvrdenia sú len účelové a vytrhnuté z kontextu. Suma 1 128 eur je odmenou za druhý predaudit. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu na vykonanie predauditu systému manažérstva, faktúry, kontrolný výkaz pre DPH, detail pohybu na bankovom účte, snímky z webstránky žalovaného, potvrdenie spoločnosti ISO CERT s.r.o. a navrhol vyžiadať kontrolný výkaz DPH žalovaného. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdil, že hoci zmluvu za žalobcu podpísala prokuristka T. N., v predmetnej zmluve absentuje dodatok označujúcu prokúru; predmetná zmluva je teda neplatná a v rozpore so zákonom, zmluva je neplatná aj z dôvodu neurčitosti zmluvných ustanovení týkajúcich sa vypovedania zmluvy a nejasné sú aj ustanovenia týkajúce sa platobných podmienok. Žalovaný považuje vystavenie faktúry č. 3202017 za neoprávnené a neopodstatnené. Zmluva zakladá len za pripravenosť žalobcu na plnenie podľa čl. II bod 6 nárok na odmenu, a to bez ohľadu na to, či žalovaný požiadal o poskytnutie niektorej alebo všetkých služieb, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom (č.l. 30). Rokovania spočívali iba v tom, že konateľ žalobcu na stretnutie priniesol prokuristkou už podpísanú zmluvu, pričom pri tomto stretnutí sa pravdepodobne urobila zmena na štvrtej strane zmluvy. Na tomto stretnutí bol žalovaný ubezpečený žalobcom, že ak certifikát po jednom roku nebude chcieť, že ho nemusí predlžiť a že stačí túto skutočnosť oznámiť žalobcovi. Uvedené vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.12.2017, kde na túto požiadavku žalobca nereagoval zamietavým postojom, len poukázal na omeškanie so skôr vystavenou platbou faktúry. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Vrchního soudu Praha č.k. , ktoré nie sú prekonané. V zmluve musí byť cena dohodnutá, čo však na nejednoznačné znenie článku VI. dodržané nie je. Predmetom plnenia nie je a nemôže byť dielo ako ho definuje v ustanovení a , keďže od ako základného ustanovenia v spojení s sa nemožno odchýliť. Pokiaľ ide o faktúru č. 3202017, žalovaný telefonicky a potom aj e-mailom požiadal o storno tejto faktúry z dôvodu nezáujmu o predĺženie platnosti certifikátov. Z článku III ods. 10 vyplýva, že bez vykonania dozorného auditu vydaný certifikát stráca platnosť. Keďže od 11.1.2016 nebol urobený ani jeden dozorný audit, certifikáty stratili v roku 2017 platnosť, a teda nebolo možné zo strany žalobcu vystaviť akúkoľvek faktúru. V zmluve sa nehovorí o zľave, preto nie je pravda, že si žalovaný vymienil zľavu. Na webovej stránke žalovaného sa síce nachádzali certifikáty - ale s inými číslami ISO, než s číslami ISO uvedenými v zmluve. Žalobca riešil certifikáty ISO , ISO a ISO 18001:2009 v roku 2016. Na webovej stránke žalovaného boli však v časti dokumenty zverejnené iné ISO certifikáty, a to ISO 14001:2004, ISO a ISO 9001:2008, čo tiež vyplýva zo žalobcom predloženej prílohy a ním predloženej písomnej zmluvy a vystavených faktúr. Po zistení skutočnosti, že na webovej stránke žalovaného sa nachádzajú iné, no súčasne neplatné certifikáty, žalovaný tieto odstránil. Certifikát stráca po roku platnosť, ak nebol vykonaný dozorný audit a potvrdená platnosť certifikátu. Tento dozorný audit však nerobí žalobca, ale spoločnosť ISO CERT, ktorá vydala certifikát. Výsledkom takéhoto dozorného auditu je potvrdenie platnosti certifikácie. Dozorný audit má určitú formu, zahŕňa rôzne dokumenty, musí byť daný plán - musí byť určený čas, predmet dozoru, dátum jeho vykonania a osoby, ktoré by ho mali vykonať, ďalej z dozorného auditu musí existovať prezenčná listina podpísaná zúčastnenými. Dôležité je, že musí existovať správa z takéhoto auditu a musí obsahovať aj závery. Výsledkom tejto činnosti je rozhodnutie o platnosti certifikácie. Toto, ako bolo uvedené, nemôže nielenže vykonávať žalobca, ale nemôže to ani fakturovať, keďže jeho činnosť je zameraná na kontrolu žalovaného pred vydaním certifikátu a následne vždy pred vykonaním dozorného auditu. Certifikát vydaný spoločnosťou ISO CERT žalovaný neužíva. Žalovaný nežiadal vykonať kontrolný audit a tento nevykonal žalobca ani spoločnosť ISO CERT. Preto je možné uzavrieť, že ak certifikát stratil po roku platnosť, a teda došlo k zániku zmluvy, nemožno z tohto titulu nič fakturovať. Žalobca vykonal fakturáciu v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a táto nepožíva ochranu. Žalovaný ako dôkaz označil e-mail zo dňa 12.12.2017 a žiadal, aby žalobca predložil správu o predaudite, aby ISO CERT predložila správu o audite a žiadal aj správu od SNAS.

4. Za nesporné skutkové tvrdenia určil súd prvej inštancie tvrdenia, že žalobca žalovanému vystavil faktúry č. 0072017 a č. 3202017, že žalovaný uhradil iba faktúru č. 0072017 - a to dňa 12.2.2018, že zmluvu podpísala prokuristka T., ale bez toho, aby pripojila dodatok označujúci prokúru, a že na zmluve je okrem iného aj podpis konateľa žalobcu.

5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom nedatovanú „Zmluvu na vykonanie predauditu systému manažérstva“. Predmetom zmluvy bol predaudit pri implementácii a opakovaný predaudit pri udržaní systému. Podľa článku II. činnosť dodávateľa pri opakovanom predaudite mala spočívať v tom, že dodávateľ preskúma stav riadenia a príručku kvality, vysvetlí výsledky interného auditu, odporučí podklady a zúčastní sa na dozornom audite. Opakované predaudity sa mali vykonávať po dobu 3 rokov počnúc rokom 2017. Spoločnosť ISO CERT LTD udelila žalovanému certifikát potvrdzujúci, že žalovaný má implementovaný systém ISO 14001:2004 v predmetoch „Komplexná stavebná činnosť“ a „Obchodná činnosť“ s tým, že certifikát bol vystavený dňa 28.12.2015, pričom prvý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2016 a druhý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2017. Certifikát bol platný do 28.12.2018. Spoločnosť ISO CERT LTD udelila žalovanému certifikát potvrdzujúci, že žalovaný má implementovaný systém OHSAS 18001:2007 v predmetoch „Komplexná stavebná činnosť“ a „Obchodná činnosť“ s tým, že certifikát bol vystavený dňa 28.12.2015, pričom prvý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2016 a druhý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2017. Spoločnosť ISO CERT LTD udelila žalovanému certifikát potvrdzujúci, že žalovaný má implementovaný systém ISO 9001:2008 v predmetoch „Komplexná stavebná činnosť“ a „Obchodná činnosť“ s tým, že certifikát bol vystavený dňa 28.12.2015, pričom prvý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2016 a druhý dozorný audit sa mal vykonať do 28.12.2017. Certifikáty č. 04-12-2015, 05-12-2015 a 06-12-2015 sú platné. Žalobca a spoločnosť ISO CERT s.r.o. nie sú držiteľmi akreditácie pre oblasť vykonávania certifikácie. Žalobca dňa 9.1.2017 faktúrou č. 0072017 vyfakturoval žalovanému 1 128 eur za „potvrdenie platnosti certifikátov manažérskeho systému“. Žalovaný dňa 12.2.2018 zaplatil žalobcovi 1 128 eur s tým, že ako VS uviedol „0000072017“. Žalobca dňa 5.12.2017 faktúrou č. 3202017 vyfakturoval žalovanému 1 128 eur za „potvrdenie platnosti certifikátov manažérskeho systému“. Žalovaný dňa 12.12.2017 e-mailom oznámil žalobcovi, že nemá záujem o predĺženie platnosti certifikátov (č.l. 62). Žalobca v kontrolnom výkaze DPH uviedol faktúru č. 2017320.

6. Ako nepreukázané vyhodnotil súd prvej inštancie, že by žalovaný v kontrolnom výkaze DPH uviedol nejakú faktúru od žalobcu.

7. Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov, ktoré predložili strany sporu a skutočnostiam v listinách uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.

8. Za aplikácie a jednotlivých dohovorov, ktoré tvoria predmet a obsah jednotlivých práv a povinností uzavretej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že „Zmluva na vykonanie predauditu systému manažérstva“ je neplatná z dôvodu, že túto podpísala prokuristka T. bez toho, že by k svojmu podpisu pripojila dodatok označujúci prokúru, s týmto sa nestotožnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie ustanovenie o podpisovaní prokuristu má iba inštruktívnu povahu a porušenie tohto pravidla nevedie k neplatnosti právneho úkonu, nakoľko z textu zmluvy vyplýva, že T. N. konala ako zástupca (viď aj stranu 536 publikácie Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným Komplexná príručka vydaná vydavateľstvom Epos v roku 2004). V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že ústavný súd opakovane vyjadruje názor, že pri výklade právnych úkonov treba uprednostniť taký výklad právneho úkonu, ktorý nevedie k jeho neplatnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie je uzavretá zmluva platná, nakoľko spĺňa kritérium vyžadované , t.j. aby účastníci v zmluve dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Pretože v obchodnom registri je T. N. zapísaná ako prokuristka žalobcu, je zrejmé, že zmluvu podpísala na to splnomocnená osoba; z textu „za EuroISO, s.r.o. T. N.“ (viď strana 6 zmluvy) naviac jednoznačne vyplýva, že T. N. konala za žalobcu (a na súdenú vec nedopadá). S argumentom žalovaného, že zmluva je neplatná pre neurčitú úpravu výpovede, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol, že právny úkon je pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť neplatný iba vtedy, ak nedostatky nemožno odstrániť ani výkladom. V danom prípade však možno výkladom uskutočneným podľa ustáliť, že pokiaľ je v článkoch VIII.1 a VIII.2 použitý termín „vypovedať“, tento termín znamená „odstúpiť od zmluvy“ a že v článku X.4 použitý termín

„vypovedať s odsúhlasením oboch strán“ znamená „dohodu o zrušení záväzku“. Podľa názoru súdu prvej inštancie neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani to, že článok V. zmluvy neupravuje moment splatnosti odmeny. Absencia tejto úpravy v zmluve vedie iba k tomu, že je potrebné aplikovať zákonnú úpravu v , v zmysle ktorého vo vzťahu k odmene platí, že veriteľ bol oprávnený požadovať zaplatenie ceny ihneď po uzatvorení zmluvy. V zmysle predmetnej zmluvy mal žalobca vykonať : a) do 31.1.2016 predaudit pri implementácii systému manažérstva podľa noriem ISO , ISO a OHSAS , b) v prvom kvartáli roku 2017 opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva podľa noriem ISO , ISO a OHSAS , c) v prvom kvartáli roku 2018 opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva podľa noriem ISO , ISO a OHSAS , d) v prvom kvartáli roku 2019 opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva podľa noriem ISO , ISO , OHSAS (viď článok I zmluvy v spojení s článkom VI zmluvy). Z odmien za horeuvedené štyri predaudity sú pritom predmetom tohto konania úroky z omeškania z odmeny za prvý opakovaný predaudit (viď písmeno b/ odseku 10) a odmena za druhý opakovaný predaudit (viď písmeno c/ odseku 10). Pokiaľ ide o prvý a druhý opakovaný predaudit, žalobca v konaní nepreukázal, že tieto dva predaudity vykonal (t.j. nepreukázal, že v prvom kvartáli rokov 2017 a 2018 preskúmal stav riadenia žalovaného a príručku kvality žalovaného, že žalovanému vysvetlil výsledky interného auditu, že žalovanému odporučil podklady a že sa zúčastnil na dozornom audite, ktorý zjavne mala vykonať spoločnosť ISO CERT LTD). Skutočnosť, že žalobca v prvých kvartáloch rokov 2017 a 2018 predaudity pri udržaní systému manažérstva nevykonal, však v súdenej veci neznamená, že nemá nárok na dohodnutú odmenu 940 eur bez DPH za jeden predaudit. Dôvodom, prečo žalobca tieto predaudity nevykonal, bolo totiž zjavne to, že žalovaný žalobcu o poskytnutie týchto služieb nepožiadal (z článkov II.b.6, IV.4 a V.2 zmluvy totiž vyplýva, že bolo na žalovanom, aby sa rozhodol, či objednané služby využije - pri takomto dojednaní však bolo nevyhnutné, aby práve žalovaný žalobcu výslovne požiadal o poskytnutie služieb). Skutočnosť, že žalovaný žalobcu o poskytnutie služieb nepožiadal však neznamená, že žalovaný nemusí odmenu platiť. Žalovaný sa totiž v zmluve zaviazal, že odmenu zaplatí aj vtedy, ak služby žalobcu nevyužije (viď článok IV.4 a V.5 zmluvy). Vzhľadom na to, že žalovaný sa zaviazal odmeny za predaudity pri udržaní systému zaplatiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu reálne využije, súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 1 128 eur.

9. Pretože žalovaný je v omeškaní so zaplatením odmeny za druhý predaudit, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu 40 € a úroky z omeškania zo sumy 1 128 eur. Hoci nebolo preukázané ani vykonanie predauditu v prvom kvartáli 2017, žalobca má z dôvodu uvedeného z odseku 12 nárok na odmenu aj za tento predaudit. Pretože žalovaný túto odmenu zaplatil s omeškaním, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania aj z týchto 1 128 eur. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že dojednaná povinnosť zaplatiť odmenu bez ohľadu na reálne poskytnutie služieb je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie sa s týmto nestotožnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie treba rozlišovať medzi poctivosťou a medzi racionalitou. Hoci samozrejme nie je racionálne, aby osoba X platila osobe Y za situácie, že osoba Y osobe X neposkytuje žiadne protiplnenie, nemožno nikomu brániť, aby sa dobrovoľne zaviazal, že bude platiť, hoci nedostane žiadne protiplnenie. V tomto prípade ide práve o situáciu, že žalovaný podpísal zmluvu, v ktorej sa zaviazal, že počas troch rokov zaplatí žalobcovi 940 eur ročne, hoci mu nemusí byť poskytnuté protiplnenie. Pretože žalovaný sa k tomuto zjavne zaviazal slobodne, je poctivé práve to, aby svoje zmluvné povinnosti splnil, hoci sa rozhodol, že dojednané protiplnenia nevyužije. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v praxi sú pomerne frekventované zmluvy medzi telekomunikačnými operátormi a ich klientmi, v zmysle ktorých klient platí mesačne určitú pevne stanovenú sumu za to, že môže pretelefonovať určitý počet minút. Je pritom výlučne na klientovi, či skutočné vyčerpá všetky predplatené minúty; na druhej strane však klient nemusí pretelefonovať ani jedinú sekundu - a napriek tomu musí zaplatiť toľko, ako keby pretelefonoval celý svoj limit. Hoci aj v týchto prípadoch môže dôjsť k situácii, že klient platí, hoci služby nevyužil, súdu prvej inštancie nebolo známe, že by bol takýto spôsob spoplatnenia telekomunikačných služieb považovaný za rozporný s poctivým obchodným stykom. Pokiaľ však zaplatenie úplného mesačného poplatku za telekomunikačné služby aj v prípade nevyužitia služieb je v súlade s poctivým obchodným stykom, je v súlade s poctivým obchodným stykom aj zaplatenie odmien za predaudity, hoci žalovaný o vykonanie predauditov nepožiadal. Podobnosť súdenej veci s poskytovaním telekomunikačných služieb na paušál je pritom daná tým, že kým zákazník platí telekomunikačnému operátorovi za to, že operátor rezervuje v prospech svojho klienta dostatočné technické prostriedky potrebné na uskutočnenie telefonátu, žalobca za 1 128 eur ročne vyčlenil svoje (najmä ľudské) zdroje na to, aby bol pripravený v prvých kvartáloch rokov 2017 a 2018

vykonať predaudity. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani obrana žalovaného, že dohodnuté odmeny nemusí zaplatiť, nakoľko certifikáty po jednom roku stratili platnosť. Ak totiž k strate platnosti certifikátov aj došlo (čo však preukázané nebolo), zjavne by to súviselo s nekonaním žalovaného, ktorý si nezabezpečil vykonanie dozorných auditov u ním vybranej certifikačnej spoločnosti a ktorý teda ani nepotreboval využiť pomoc žalobcu pri príprave na tieto audity (to, že žalovaný nepožiadal žalobcu o pomoc pri príprave na dozorný audit však vzhľadom na zmluvou nastavený systém odmeňovania v žiadnom prípade neznamená, že nemusel zaplatiť 2 x 940 eur bez DPH).

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z predpokladu platnosti uzavretej zmluvy na vykonanie predauditu systému manažérstva a z následného vyvodenia záveru, že žalovaný bol povinný využívať služby žalobcu s poukazom na čl. IV. bod 4. zmluvy s povinnosťou ich úhrady s poukazom na čl. IV. bod 2. zmluvy, pričom súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné a rozhodné, či žalovaný služby využil, resp. požiadal o ich využitie. Tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný aj v odvolaní opätovne poukázal na to, že zmluvne dohodnuté služby sú viazané výlučne pre získanie platného ISO certifikátu služby podľa čl. IV. bod 1. zmluvy a následne po získaní platného certifikátu každoročne pre udržanie tohto ISO certifikátu podľa čl. IV. bod 2. zmluvy. Služba podľa čl. IV. bod 2. zmluvy pripravuje subjekt pre úspešné absolvovanie dozorného auditu, ktorého úspešné absolvovanie predlžuje platnosť vydaného ISO certifikátu o ďalší rok. Povinnosť každoročne vykonávať dozorné audity je uvedená v čl. III. bod 10. zmluvy. Je nesporné, že žalovaný, žalobca a spoločnosť ISO CERT s.r.o. neurobili dozorný audit a preto v zmysle čl. III. bod 10. zmluvy došlo po roku od vydania certifikátov k strate ich platnosti. V rozpore s týmto dojednaním a s vykonaným dokazovaním je záver súdu prvej inštancie vychádzajúci z vyjadrenia spoločnosti ISO CERT s.r.o. o platnosti certifikátov. Vyjadrenie tejto spoločnosti je bezvýznamné pre posudzovanú vec. V súlade so zmluvou došlo k strate platnosti vydaných certifikátov dňom 28.12.2016, čím došlo aj k zániku platnosti zmluvy z iného dôvodu, t.j. iným spôsobom ako plnením. Žalovanému nemožno účtovať službu podľa čl. IV. bod 2. zmluvy, keďže takýto predaudit nevedie k udržaniu systému manažérstva, ktorý už zanikol stratou platnosti certifikátov bez ohľadu na to, či bude alebo nebude v skutočnosti aj realizovaný. Súd prvej inštancie sa v odôvodnením rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného vymedzenia služby vo faktúre č. 3202017 a časového nesúladu jej vystavenia so zmluvou, v čom žalovaný zároveň videl výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva podľa ochranu. Merítkom poctivého obchodného styku v tomto odvetví podnikania je Slovenská národná akreditačná služba (SNAS), ktorá je podľa verejnoprávnou inštitúciou s činnosťou na neziskovom základe s pôsobnosťou akreditačného orgánu v zmysle podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (podrobne uvedené v čl. II. prvý odsek odvolania žalovaného). Služby počas viazanosti, tzv. paušál, mal žalobca pokrytý v zmysle zmluvy platbou faktúry č. 0072017 a požadovanie ďalšej platby po skončení viazanosti nie je na mieste. Žalovaný e-mailom zo dňa 12.12.2017 oznámil, že nemá záujem o predĺženie platnosti certifikátov, z ktorého zároveň, bez ohľadu na použitú formuláciu, vyplýva, že žalovaný nemá záujem o používanie certifikátov v budúcnosti. S poukazom na žalovaný uviedol, že vyjadril svoju vôľu v budúcnosti nepoužívať certifikáty. Tento e-mail je reakciou na faktúru žalobcu č. 3202017. Služba, ktorú žalobca uvádza vo faktúre, nie je v zmluve na žiadnom mieste upravená. S týmto tvrdením sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Rovnako sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so stratou platnosti certifikátov, v odôvodnení uvádza len, že tieto sú platné. V závere odvolania zotrval žalovaný na tvrdení o neplatnosti uzatvorenej zmluvy najmä s poukazom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 4.4.1995 sp.zn. . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalobu zamietol.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.3.2019 k odvolaniu žalovaného ( ) uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy, potrebné na jeho zistenie a vec správne posúdil po právnej stránke, vo veci správne rozhodol. Zmluva je dostatočne určitá a zrozumiteľná, neplatnou ju nerobí to, že ju podpísala prokuristka. Zmluvu nerobí neurčitou ani neuvedenie momentu splatnosti odmeny, kedy je potrebné aplikovať .

Súd prvej inštancie správne a v intenciách dohody strán ustálil, že prípadné nevykonanie predauditu žalobcom nemá vplyv na vznik jeho nároku na odmenu, nakoľko žalovaný o ich vykonanie nežiadal, v zmluve sa však zaviazal odmenu zaplatiť aj v takomto prípade. Žalobca považuje za správny aj názor súdu prvej inštancie, že takáto dohoda nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s prihliadnutím najmä na to, že certifikáty vystavené žalovanému na základe činnosti žalobcu, platnosť nestratili. K jednotlivým dôvodom, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, sa žalobca vyjadril tak, že zdôraznil, že sám žalovaný mal certifikáty, vydané na základe činnosti žalobcu, preukázateľne uverejnené na www- stránke ešte v čase súdneho sporu, teda po tom ako podľa neho stratili platnosť, a zo stránky ich stiahol účelovo po tom, čo na to upozornil žalobca. Argumentáciu žalovaného považoval žalobca za účelovú aj z dôvodu, že žalovaný uhradil faktúru č. 0072017 po viac ako roku až na základe výzvy, pričom dôvodnosť tejto faktúry nespochybňoval. Spoločnosť ISO CERT s.r.o. ako vydavateľ certifikátu je jedinou osobou oprávnenou záväzne sa k vyjadriť k platnosti či neplatnosti certifikátu. V zmysle vyjadrenia SNAS, ktoré súd prvej inštancie zadovážil na návrh žalovaného, tak žalobca ako aj spoločnosť ISO CERT s.r.o. nie sú držiteľmi akreditácie pre oblasť vykonávania certifikácie a vzájomné vzťahy medzi nimi a tretími osobami sa spravujú výlučne dohodami, ktoré medzi sebou uzatvoria, a nie pravidlami SNAS, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že zánikom certifikátov došlo k zániku zmluvy iným spôsobom ako splnením. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy táto skutočnosť nevyplýva. K tvrdeniu žalovaného, že nemal záujem o predĺženie platnosti certifikátov, čo mal žalobcovi oznámiť e-mailom zo dňa 12.12.2017 a takéto oznámenie môže byť vykladané ako prejav vôle zmluvu ukončiť, žalobca poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú (čl. IV. bod 3. zmluvy) a žalovaným označený prejav vôle, je možné vykladať len ako návrh na ukončenie zmluvy pred jej riadnym ukončením, na ktorý je potrebný súhlas zo strany žalobcu. Vo vzťahu k nárokom po ukončení zmluvy poukázal žalobca na čl. VIII. bod 4. zmluvy. Žalobca nedal žiaden dôvod na ukončenie zmluvy a bol pripravený plniť svoje zmluvné povinnosti. S námietkami žalovaného o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že táto bola podpísaná prokuristkou žalobcu sa správne vysporiadal súd prvej inštancie. Zároveň žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.9.2018. Podľa názoru žalobcu žalovaný v odvolaní neuvádza skutočne relevantný a racionálny dôvod, z ktorého by vyplývala nesprávnosť súdneho rozhodnutia alebo nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie, neuvádza žiadne nové skutočnosti a argumenty. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.4.2019 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.3.2019 ( ) zopakoval tvrdenia a argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na text faktúry č. 3202017 uviedol, že ak chcel žalobca v tejto faktúre fakturovať niečo iné, tak to mal vo faktúre vymedziť. Výsledkom je, že faktúra žalobcu, od ktorej odvodzuje svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy, obsahuje plnenie, ktoré sa v zmluve nevyskytuje, a teda nemohlo byť ani teoreticky poskytnuté. Nejde tiež ani o predaudit podľa uzatvorenej zmluvy. Aj v prípade, že by bol predmet fakturácie vymedzený v súlade so zmluvou, tak aj tak nemohol v čase vystavenia faktúry žalobca takúto činnosť fakturovať práve pre skoršiu stratu platnosti certifikátov a podporne aj pre časový nesúlad vystavenia faktúry s čl. VI. bod 3. posledná veta zmluvy, kde sa uvádza termín I. kvartál kalendárneho roka. Skoršia faktúra č. 0072017 bola vystavená podľa uzavretej zmluvy v I. kvartáli toho roka, t.j. januára 2017. Faktúra č. 3202017 bola vystavená ešte v decembri 2017 (IV. kvartál) predchádzajúceho roka, hoci mala byť vystavená až v I. kvartáli 2018, teda predčasne, v čase, keď to zmluva nedovoľovala. Faktúru z obsahového a časového nie je možné pre nedôvodnosť a predčasnosť zaplatiť. K zaplateniu predchádzajúcej faktúry č. 0072017 žalovaný uviedol, že možno len odvodzovať, že sa jednalo o predmet zmluvy vzťahujúci sa na plnenie podľa čl. I. bod 2 a podľa čl. II. písm. b/ bod 1 až 5 zmluvy, keďže táto skutočnosť z faktúry nevyplýva. Čo bolo obsahom tejto faktúry sa žalovaný dozvedel až v tomto konaní, čo môže hodnotiť ako chybu. Predmetom faktúry č. 3202017 je totožné plnenie ako vo faktúre č. 0072017, čiže zo strany žalobcu došlo v jednom roku k duplicitnej fakturácii za to isté plnenie. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.5.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.4.2019 ( ) uviedol, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení s tým, že tvrdenia žalovaného popiera, tieto žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú tvrdeniami, ktoré mohol uplatniť už v priebehu konania, k čomu však nedošlo.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a

, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 30.6.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa podstatnými tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie a zmluvné dojednania žalobe o splnenie peňažnej povinnosti vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa a dopĺňa a uvádza :

19. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia , pretože sa stotožňuje v podstatných hodnoteniach s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa . Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe vyhovel. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

20. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane písomných a ústnych vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že ako nesporné skutkové tvrdenie a preukázaný dôkaz je potrebné hodnotiť uzatvorenie zmluvy na vykonanie predauditu systémového manažérstva (ďalej len zmluva) v písomnej forme, v ktorej mal žalobca postavenie dodávateľa a žalovaný mal postavenie objednávateľa, obaja ako podnikatelia podľa . Jednotlivé zmluvné strany sú identifikované základnými údajmi v rozsahu obchodného mena, vrátane právnej formy, sídla, označenia osoby, ktorá tú ktorú zmluvnú stranu zastupuje, základných identifikačných údajov v rozsahu IČO, DIČ, IČ DPH a uvedenia zápisu v obchodnom registri. Z týchto údajov je nesporné, že žalovaného zastupoval C., u ktorého nie je uvedená žiadna funkcia ani oprávnenie konať v mene alebo za objednávateľa. Žalobcu zastupovala T. N., u ktorej nie je taktiež uvedená žiadna funkcia ani oprávnenie konať v mene alebo za dodávateľa. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že uzatvoreniu zmluvy predchádzali rokovania zmluvných strán, ktorých sa zúčastnili konatelia oboch obchodných spoločností a prokuristka T. N.. Osoby konateľov oboch spoločností a prokuristka žalobcu sú osoby, ktoré sú zápisom do obchodného registra oprávnené konať v mene a za spoločnosť. Konanie konateľov ako štatutárnych orgánov spoločnosti s právnou formou spoločnosť s ručením obmedzeným predstavuje navonok konanie samotnej obchodnej spoločnosti, ktorá prostredníctvom konateľa - fyzickej osoby prejavuje svoju vôľu. Prokúra a konanie prokuristu je konaním za obchodnú spoločnosť ako splnomocnenej fyzickej osoby v rozsahu s obmedzením podľa , nakoľko v prokúre udelenej T. nie je podľa zápisu v obchodnom registri zahrnuté oprávnenie scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti. V zmysle platí, že prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa pri právnom úkone v písomnej forme vyžaduje pre konanie prokuristu jednak podpis prokuristu a jednak pripojenie dodatku k obchodnému menu podnikateľa s označením prokurista. Písomná forma právneho úkonu - zmluvy na vykonanie predauditu systémového manažérstva, ktorú žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili najneskôr v januári 2016, keďže začiatok plnenia zmluvy bol dohodnutý od 11.1.2016 (čl. VI. bod 1. zmluvy), predstavuje v danom prípade dohovorenú formu právneho úkonu. Zmluva na vykonanie predauditu systémového manažérstva, ktorú uzatvorili zmluvné strany - strany sporu, nie je zmluvným typom zmluvy upraveným v ( ). Vzhľadom na obsah uzatvorenej zmluvy a obsah dohodnutých práv a povinností v tejto zmluve odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto zmluvu ako zmluvu nepomenovanú (inominátnu) uzavretú podľa . Zákonná úprava nevyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu. Jej podstatnou a zákonnou náležitosťou (časťou), samozrejme okrem určenia zmluvných strán, je dostatočné určenie predmetu záväzkov zmluvných strán. Práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým ustanoveniami uzavretej zmluvy. Ak určitá otázka nie je v zmluve upravená, má v súvislosti s nepomenovanou zmluvou v obchodných vzťahoch význam (analógia legis), prípadne aj použitie (analógia iuris) s uprednostnením ako lex specialis.

21. K vzniku oprávnenia konať za podnikateľa prokuristom vzniká až zápisom do obchodného registra ( ) a tento zápis má konštitutívny charakter. Splnenie podmienky písomnej formy v zmysle za situácie, že zákon pre platný vznik zmluvy a záväzkového vzťahu nevyžaduje obligatórne písomnú formu, nemožno v danej veci nedostatok písomnej formy v podobe neuvedenia, že za dodávateľa podpísala zmluvu T. N. bez pripojenia dodatku prokuristka, bez ďalšieho posudzovať a hodnotiť ako neplatný právny úkon. Na tomto mieste poukazuje odvolací súd na názory a závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2014, sp.zn. , z ktorého vyplýva, že ak právny úkon nemusí spĺňať podmienku písomnej formy, ale napriek tomu je zachytený písomne, nebude nesprávnosť pri podpisovaní prokuristu spravidla znamenať neplatnosť právneho úkonu, ak je možné určiť, kto právny úkon urobil. Súd prvej inštancie správne hodnotil, že T. N. je zapísaná ako prokuristka žalobcu v obchodnom registri a zmluvu podpísala osoba na to splnomocnená a oprávnená ako zástupca.

22. Odvolacie tvrdenie žalovaného, že dohodnuté služby sú viazané výlučne pre získanie platného ISO certifikátu služby podľa čl. IV. bod 1. zmluvy a následne po získaní platného certifikátu každoročne pre udržanie tohto ISO certifikátu služby podľa čl. IV. bod 2. zmluvy, ktorými sa subjekt pripravuje pre úspešné absolvovanie dozorného auditu, ktorého úspešné absolvovanie predlžuje platnosť vydaného

ISO certifikátu o ďalší rok, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Pri posudzovaní tohto odvolacieho tvrdenia vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu preukázaného v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním a z obsahu práv a povinností, záväzkov strán sporu z uzavretej zmluvy a z ostatných listín ako skutočností preukázaných dôkaznými prostriedkami. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd je toho názoru, že pre posúdenie žalobou uplatneného peňažného nároku je podstatný dohodnutý predmet plnenia podľa čl. I. bod 1. a 2. zmluvy týkajúci sa predauditu pri implementácii systému manažérstva podľa konkrétnych noriem a opakovaného predauditu pri udržaní systému manažérstva podľa konkrétnych noriem. V rámci čl. II. zmluvné strany vymedzili činnosti dodávateľa - žalovaného v písm. a/ pre predmet zmluvy čl. I. bod 1. a v písm. b/ pre predmet zmluvy čl. I. bod 1 a 2. V čl. II. písm. b/ zmluvné strany dojednali v bode 6. pripravenosť dodávateľa poskytnúť službu pri údržbe systému manažérstva počas celej doby platnosti v rámci termínu stanoveného v čl. IV. bod 3. zmluvy. Zároveň túto pripravenosť definovali ako rezervovanie dostatočných materiálovo- technických a personálnych kapacít dodávateľa tak, aby bol schopný začať poskytovať svoje služby objednávateľovi v lehote najneskôr 14 pracovných dní odo dňa, keď ho objednávateľ o ich poskytnutie požiada s prihliadnutím na povinnosť objednávateľa uvedenú v čl. III. bod 10. zmluvy. Súd prvej inštancie sa zaoberal a hodnotil vo vzájomných súvislostiach obsah dohovorov medzi zmluvnými stranami, ktoré vyplývajú z čl. III. bod 2., bod 9., z čl. V. bod 2. a 5., z čl. II. písm. b/ bod 6., z čl. IV. bod 4. zmluvy. Z obsahu uzatvorenej zmluvy, najmä z čl. II. v spojení s predmetom zmluvy podľa čl. I. bod 1. a 2. zmluvy bola činnosť žalobcu - dodávateľa vymedzená ako predaudit pri implementácii systému manažérstva a ako opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva so začiatkom plnenia zmluvy od 11.1.2016 s tým, že predmet plnenia podľa čl. I. bod 1. zmluvy vykoná žalobca do 31.1.2016 (čl. VI. bod 2. zmluvy) a predmet plnenia podľa čl. I. bod 2. zmluvy bude žalobca vykonávať po dobu 3 (troch) rokov, počínajúc rokom 2017, v termíne I. kvartál kalendárneho roka. Povinnosti žalovaného - objednávateľa dohodli zmluvné strany v čl. III. zmluvy, vo vzťahu k dohodnutej odmene najmä v čl. III. bod 2., 9. a 10. zmluvy. V zmysle týchto dohovorov sa žalovaný zaviazal využiť ponúkané služby a činnosti žalobcu v dohodnutom termíne s tým, že tieto služby využíva podľa vlastného uváženia a nie je povinný využiť všetky činnosti žalobcu. Zároveň zmluvné strany dohodli, že nevyužitie služieb nemá vplyv na dohodnutú výšku odmenu žalobcu ani na cenu prípadných služieb naviac. Žalovaný sa zaviazal zabezpečiť si výkon certifikácie v zmysle predmetu zmluvy na vlastné náklady u certifikovanej spoločnosti podľa vlastného výberu tak, aby sa certifikácia uskutočnila najneskôr do jedného mesiaca od dátumu uvedeného v čl. VI. bod 2. zmluvy (t.j. do jedného mesiaca od 31.1.2016). Odmena, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 0072017 zo dňa 9.1.2017 so splatnosťou do 23.1.2017 a č. 3202017 zo dňa 5.12.2017 so splatnosťou do 19.12.2017 predstavuje odmenu dohodnutú podľa čl. IV. bod 2. zmluvy vo výške 940 eur bez DPH, spolu vo výške 1 128 eur. Podľa čl. VI. zmluvy, bez nutnosti vykonania výkladu vôle zmluvných strán, bola zmluva uzatvorená na dobu určitú so začiatkom od 11.1.2016 na dobu 3 rokov, t.j. do 11.1.2019. V súlade s čl. IV. bod 4., s čl. V. bod 5. v spojení s čl. II. písm. b/ bod 6. zmluvy o pripravenosti žalobcu na poskytnutie služby v rozsahu opakovaného predauditu pri udržaní systému manažérstva sa zmluvné strany dohodli, že služby opakovaného predauditu sa považujú za poskytnuté a nárok žalobcu na odmenu (940 eur bez DPH) v plnom rozsahu za existujúci a oprávnený už samotnou pripravenosťou žalobcu bez ohľadu na to, či žalovaný požiada žalobcu o poskytnutie niektorej alebo všetkých služieb tohto opakovaného predauditu pri udržaní systému manažérstva. V zmysle týchto dohovorov vznikol žalobcovi nárok na odmenu (čl. I. bod 2., čl. II. písm. b/ bod 6., čl. IV. bod 2., čl. V. bod 5. v spojení s čl. VI. bod 3. zmluvy). Vyúčtovanie odmeny vo výške 1 128 eur žalobcom faktúrou č. 0072017 a vo výške 1 128 eur faktúrou č. 3202017 nie je podľa názoru odvolacieho súdu viazané na termín vykonania opakovaného predauditu podľa čl. VI. bod 3. zmluvy, ale na dohodnutú pripravenosť podľa čl. II. písm. b/ bod 6. zmluvy.

23. V kontexte dohodnutých jednotlivých práv a povinností zmluvy na vykonanie predauditu systému manažérstva sú podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvne dohodnuté služby sú viazané výlučne na získanie platných ISO certifikátov s prihliadnutím na ním tvrdenú skutočnosť, že žalovaný nepožiadal žalobcu ani iný subjekt o výkon certifikácie, bez vykonania ktorého stratili vydané certifikáty platnosť a v dôsledku straty ich platnosti došlo k zániku uzatvorenej zmluvy iným spôsobom ako plnením, nedôvodné a bez opory v zmluvných právach a povinnostiach. Odmena, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 3202017, je odmenou dohodnutou a jej vyúčtovanie ako dohodnutý výkon práva žalobcu nemožno v zmysle týchto práv považovať za rozporný so zásadami poctivého obchodného styky ako to prezentuje a odôvodňuje žalovaný. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v dôvodoch odvolania neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by z vecného a časového hľadiska spochybňovali obsah práva žalobcu a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi odmenu za pripravenosť na vykonanie opakovaného predauditu pri udržaní systému manažérstva v čase uzatvorenia zmluvy po dobu troch rokov. Povinnosť žalobcu vykonať opakovaný predaudit pri udržaní systému manažérstva bola viazaná na požiadanie žalovaného a túto povinnosť by musel splniť v lehote najneskôr do 14 pracovných dní.

24. Odvolací súd po vyhodnotení vyššie uvedeného podstatného odvolacieho tvrdenia žalovaného konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem a zmluvných dohovorov v uzatvorenej zmluve na základe správne zisteného skutkového stavu.

25. K ostatným odvolacím tvrdeniam žalovaného hmotno-právneho charakteru, ktorými namietal názory a závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na uvádza, že práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„ Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“ ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého ...„ pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).