Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., J. S. XXXX/ XX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 917,01 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k.7Er/576/2014-14 zo dňa 4. novembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k.7Er/576/2014-14 zo dňa 4. novembra 2019 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06.05.2014.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami veta tretia Exekučného poriadku, , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení účinnom do 31.12.2014, , , , , , , , , a .

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.05.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 917,01 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka: SR 00877/12 zo dňa 21.05.2012, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 821 02 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 21.06.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi dňa 23.06.2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 350,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- eur, teda celkovo zaplatiť 696,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 21.07.2011. Okrem toho dňa 23.06.2011 uzatvorili účastníci Rozhodcovskú zmluvu.

4. Následne súd prvej inštancie v rozhodnutí ustálil, že v predmetnej exekúcii primárnym právnym vzťahom je vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.06.2010 (ďalej zmluva o úvere). Citovaná zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov. Na túto zmluvu bolo potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení , nakoľko sa jednoznačne jednalo o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery a naopak povinný nie je podnikateľským subjektom, je označený menom a

priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia, ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného. Oprávnený si svoju pohľadávku zabezpečil zmluvou o úvere, zmenkou, ktorá bola vystavená na sumu 917,01 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 05.12.2011, ktoré údaje boli vyplnené oprávneným.

5. Okrem toho súd prvej inštancie mal za to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

6. V predmetnej exekúcii (ako to bolo už vyššie uvedené) išlo o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver, a v danom prípade (vzhľadom na povahu účastníkov exekúcie, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy úverovej ako aj rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom) bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V predmetnej exekúcii bolo ďalej zistené, že povinný (dlžník) si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní.

7. Súd prvej inštancie zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva t. j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, boli plne namieste. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a to aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musel mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Z uvedeného vyplývala pochybnosť, či spotrebiteľ-povinný mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Spotrebiteľ (ako je už vyššie uvedené) rozhodcovskú zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To bola pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snažil získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti považoval súd prvej inštancie za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Ostatné podmienky rozhodcovského konania boli skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 23.06.2011 nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Okrem toho predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. S poukazom na dohodu o vyplnení zmenky, ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok (bod 14), súd prvej inštancie bol toho názoru, že táto je v rozpore s ustanovením , ako aj zmenkový úrok je neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi.

8. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové zistenia. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy - teda povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na odvolacie dôvody obsiahnuté v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, že má vyžadované náležitosti, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu a oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.02.2014, kedy bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.05.2015, spisová značka SR 00877/12. Dňa 04.02.2016 bolo súdu prvej inštancie

postúpené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie vydal vo veci napadnuté uznesenie.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Podľa (ďalej len "") v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 22.02.2011), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa veta prvá (ďalej len "") v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

21. Podľa ods. ods. 5 v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. V tomto ohľade, najmä k tvrdeniam oprávneného uvedeným v odvolaní o potrebe preskúmania rozhodcovského rozsudku v spojení so zmluvou o úvere, ako aj rozhodcovskou zmluvou a zmenkou, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

23. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný".

24. Preskúmavajúc obsah spisu v súlade s vyššie uvedeným odvolací súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00877/12 zo 21.05.2011. Následne z rozhodcovského rozsudku odvolací súd zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie aj správne v napadnutom uznesení citoval a tiež preskúmaval jej platnosť. Okrem toho odvolací súd z obsahu súdneho spisu tiež zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve zmenka, zabezpečujúca pohľadávku oprávneného vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 401900721 zo dňa 23.06.2011, pričom zmluva o úvere bola zo strany súdu prvej inštancie posúdená ako spotrebiteľská zmluva.

25. Hodnotiac uvedené, odvolací súd musel dospieť k záveru, že postup súdu prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v rámci ktorého preskúmaval nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.06.2011 a tiež rozhodcovskú zmluvu a zmenku, bol správny. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie odvolací súd však vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie opomenul do spisu založiť aj rozhodcovskú zmluvu a uspokojil sa s jej znením vyplývajúcim z rozhodcovského rozsudku.

26. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia o tom, že rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom, sú predčasné a arbitrárne. Týmto postupom v konaní pred súdom prvej inštancie ako exekučným súdom došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko ak by v odvolacom konaní sám rozhodol a toto rozhodnutie by bolo v neprospech povinného, pripravil by tým povinného o právo na opravný prostriedok (teda riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi), ktoré je taktiež jedným z dielčich práv na spravodlivý súdny proces.

27. Základné právo na súdnu ochranu (právo na spravodlivý proces), obsiahnuté v (ústavný - ďalej len „“) je naplnené okrem iného tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“ sp. zn. z 31. augusta 2004, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky 2004 - II. polrok, s. 1030). Práve všeobecné súdy pritom sú a aj majú byť primárnym subjektom ochrany nielen zákonnosti, ale aj ústavnosti. Porušenie ústavného poriadku bez akýchkoľvek pochybení vzniká pri arbitrárnom (svojvoľnom) postupe premietajúcom sa do extrémneho excesu napadnutého rozhodnutia. Arbitrárne rozhodnutie je okrem iného také rozhodnutie, pri ktorom je vykonané hodnotenie dôkazov bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.

28. Za existencie uvedených skutočností bol odvolací súd povinný napadnuté uznesenie podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Odvolací súd, plniac si povinnosť ustanovenú v uvádza, že po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bude jeho povinnosťou vyžiadať si od oprávneného rozhodcovskú zmluvu a tú preskúmať v zmysle úvah, ktoré súd prvej inštancie podrobne rozobral v napadnutom uznesení, prihliadnuc pritom aj na závery odvolacieho súdu uvedené v predmetnom rozhodnutí.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie nerozhodoval, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného k opravným konaniam).