Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v rade 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., v rade 2/ K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 392 144, proti žalovaným: v rade 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava I, IČO: 00 686 930, v rade 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., so sídlom Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 36 706 655, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát, so sídlom Líščie nivy 7, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 269 695, v rade 3/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -441 zo dňa 4. júla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 25.05.2018 o 13.00 hod., v sídle žalovaného v rade 2/, navrhovateľom ktorej bol žalovaný v rade 1/, organizovaná žalovaným v rade 2/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre okres S., obec G. a pre katastrálne územie G., a to stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. C KN č. 32/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela reg. C KN č. 31 - záhrady o výmere 312 m2, parcela reg. C KN č. 32/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela reg. C KN č. 32/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a parcela reg. C KN č. 33 - záhrady o výmere 271 m2, ktorých predchádzajúcimi vlastníkmi boli žalobcovia v rade 1/ a 2/, je neplatná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania proti žalovaným v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

2. Nárok posudzoval súd prvej inštancie podľa , , , , , , , , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona o notároch.

3. Súd prvej inštancie mal preukázanú platne uzatvorenú Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. 2011134480 medzi veriteľom - žalovaným v rade 1/ a dlžníkmi (spoludlžníkmi) žalobcom v rade 1/

a žalobkyňou v rade 2/. Uzatvorenie zmluvy bolo preukázané Zmluvou o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 54.600,- eur na nadobudnutie a údržbu financovanej nehnuteľnosti, definovanej v tejto zmluve (ods. 1). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že úver bol poskytnutý podľa uvedenej zmluvy a zabezpečený záložným právom Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam (ods. 1), podľa a nasl. . Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.02.2012. Pre účely zriadenia záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a uzatvorenie úverovaného obchodu bol vypracovaný znalcom - Ing. Igor Kovačka, bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 53.200,- eur. Zhodnými vyjadreniami strán sporu ( ) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neplatili splátky v súlade so zmluvnou, t. j. pravidelne mesačne v 14. deň v príslušnom mesiaci, každá splátka 301,20 eur. Listom žalovaného v rade 1/ zo dňa 11.10.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že výška pohľadávky k 10.10.2017 z titulu nezaplatených mesačných splátok na predmetný úver je 1.427,93 eur. Žalovaný v rade 1/ zaslal žalobcovi v rade 1/ list zo dňa 27.10.2017, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa čl. 7.1./ a ust. . Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebol splnený predpoklad podľa pre použitie práva žalovaného v rade 1/ podľa listom zo dňa 27.10.2017. Podľa súdu prvej inštancie zmluva o úvere č. 2011134480, uzatvorená medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 1/, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom ( ) - žalovaným v rade 1/ a žalobcami v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi ( ), a to aj za situácie, keď nešlo o spotrebiteľský úver podľa , a , Zák. o spotr. úveroch. Ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. a nasl. ; ust. posledná veta nevylučuje použiť túto normu obchodného práva, nakoľko nie je toto ustanovenie v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný v rade 1/ tvrdil splnenie povinnosti podľa listom zo dňa 17.05.2017. Žalobcovia popierali doručenie predmetného listu - žalovaný 1/ doručenie preukázal podacím hárkom č. EPH 009653764 a mailovou správou zo dňa 28.03.2019, obom 19.05.2017. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či list žalovaného v rade 1/ zo dňa 27.10.2017, doručený žalobcom v rade 1/a 2/ dňa 19.05.2017, spĺňal náležitosti právneho úkonu aj v zmysle ust. . V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol na pojednávaní dňa 16.05.2019 predbežné právne posúdenie veci ( druhá veta ), že z oznámenia podľa musí byť zrejmé aj, pre ktorú omeškanú splátku sa má realizovať právo veriteľa podľa . List zo dňa 17.05.2017, podľa názoru súdu prvej inštancie, nespĺňa náležitosti právneho úkonu v zmysle , nakoľko vo vzťahu k požiadavke zákona v ust. nie je dostatočne určitým právnym úkonom, lebo z obsahu listu žalovaného v rade 1/ zo dňa 17.05.2017 nie je možné zistiť, pre ktorú omeškanú splátku žalovaný v rade 1/ uplatní právo podľa a dojednania podľa čl. 7.7.1 písm. a) VOP pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby, ktoré v zmysle čl. 8.8.5 úverovej zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon, ako to urobil žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 13.06.2019. Lebo listom, ktorým žalovaný 1/ upozornil žalobcov v rade 1/ a 2/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný v rade 1/ uviedol len sumu, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní, vo výške 1.049,13 eur. Pri dohodnutých mesačných splátkach vo výške 301,20 eur je zrejmé, že žalobcovia boli v omeškaní s troma celými splátkami a čiastočne so štvrtou splátkou, ktoré predchádzali termínu 17.05.2017. Žalovaný v rade 1/ však neidentifikoval konkrétnu splátku, vo vzťahu ku ktorej sa upozornenie zo dňa 17.05.2017 viaže. Uvedenú neurčitosť upozornenia podľa nemožno nahradiť výkladom, ako to urobil žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 16.05.2019. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podľa názoru súdu prvej inštancie podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z . Pre doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka určenia omeškanej splátky, pre ktorú sa realizuje právo veriteľa na zosplatnenie celého dlhu, je podstatná aj s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz. V prípade zročnosti celého dlhu postupom podľa pri absencii určenia konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ žiada zaplatenie celej pohľadávky „pre nesplnenie niektorej splátky“, nemožno potom zročnosť celého dlhu určiť, čo je podstatné okrem súdenej veci aj s ohľadom na ust. druhá veta , podľa ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka, teda musí byť zrejmé, ktorá nesplnená splátka.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že upozornenie v zmysle je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody, v danom prípade čl. 7.7.1/a VOP, uplatní svoje právo podľa , pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa . Zo znenia ust. teda vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, podľa názoru súdu prvej inštancie aj určenia omeškanej splátky, ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia podľa súdu prvej inštancie je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom žalobcovia v rade 1/ a 2/ po doručení listu zo dňa 17.05.2017, pred zosplatnením, v júni 2017, vykonali úhrady, čo v konaní nebolo rozporované. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až listom zo dňa 27.10.2017, t. j. viac ako po piatich mesiacoch od doručenia oznámenia podľa a cca 4 mesiacoch po následnej úhrade v júni 2017. Naviac, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa , uvádza sa len, že neeviduje úhradu splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 28.12.2011. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zhodnými vyjadreniami strán sporu ( ) mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ po doručení upozornenia v máji 2017 vykonali úhrady v dňoch 14.06. a 15.06.2017. Súd sa stotožnil s argumentáciou PZ žalobcov na pojednávaní dňa 13.06.2017, že aj pre vykonané úhrady nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru, lebo na základe upozornenia listom zo 17.05.2017 žalobcovia vykonali úhrady v júni 2017, teda aj na omeškanú splátku, ku ktorej žalovaný v rade 1/ tvrdil, že ku dňu 17.05.2017 boli žalobcovia v omeškaní viac ako tri mesiace, t. j. splátky splatnej dňa 14.02.2017. Po týchto úhradách už žalovaný 1/ nevykonal žiadne úkony v zmysle a v súvislosti so zosplatnením celého dlhu listom zo dňa 27.10.2017. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že potom aj v prípade, že by upozornenie žalovaného v rade 1/ listom zo dňa 17.05.2017 bolo dostatočne určité, pri preukázaní úhrad v júni 2017, podľa vyjadrenia žalovaného v rade 1/ zarátané na úhradu splátky splatnej 14.02.2017, 14.03.2017 a čiastočne 14.04.2017, potom žalovanému v rade 1/ nevzniklo právo podľa , toto vykonať listom zo dňa 27.10.2017, lebo neboli pre to súčasne splnené podmienky ust. . Žalobcovia na základe upozornenia listom zo dňa 17.05.2017 využili možnosť danú ust. a pred tým, ako žalovaný v rade 1/ použil svoje právo podľa , zaplatili na omeškanú splátku, ku ktorej žalovaný v rade 1/ tvrdil, že bolo zaslané upozornenie listom zo dňa 17.05.2017. Ak boli následne žalobcovia v omeškaní s ďalšími splátkami, na použitie práva podľa listom zo dňa 27.10.2017 už neboli splnené podmienky podľa . Podľa súdu prvej inštancie ust. treba toto ustanovenie vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom - oneskorene, konzumuje právo veriteľa na jednostranné zosplatnenie splátky. Takýto záver je možno vykladať aj vzhľadom na dikciu ust. , ktorá rovnako časovo limituje veriteľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Právo podľa mohol žalovaný v rade 1/ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle , ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie so splátkou, vo vzťahu ku ktorej žalovaný v rade 1/ vykonal upozornenie podľa listom zo dňa 17.05.2017, naďalej trvá. V čase, keď žalovaný použil právo podľa prvá veta - zosplatnenie listom zo dňa 27.10.2007, omeškaná splátka, vo vzťahu ku ktorej zaslal žalobcom upozornenie podľa , bola uhradená. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že pre predčasnú splatnosť peňažného záväzku žalobcov z úverovej zmluvy neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia v spojení s , ktorá skutočnosť bola rozhodná z hľadiska ust. Zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v liste zo dňa 11.10.2017 oznámil žalobcovi v rade 1/, že celková výška pohľadávky k 10.10.2017 je 1.427,93 eur. V zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzba 4,72 % ročne, výška splátky 301,20 eur. Podľa dojednania v čl. 5, bodu 5.1, 5.2 a , súčasťou mesačnej splátky sú okrem istiny aj dohodnuté úroky, ktoré podľa ust. sú príslušenstvom pohľadávky. Ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva listom zo dňa 22.11.2017 hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, ktorá bola zabezpečená záložným právom, ku tomuto dňu neprevyšovala 2.000,- eur. Pri výške mesačnej splátky 301,20 eur, splatnej vždy k 14. dňu v mesiaci, dlhu žalobcov ku dňu 10.10.2017 vo výške 1.427,93 eur a splatnosti ďalších dvoch splátok, 14.10. a 14.11., každá vo výške 301,20 eur, spolu 602,40 eur, k dátumu oznámenia o začatí výkonu záložného práva listom zo dňa 22.11.2017 predstavuje hodnota pohľadávky sumu 2.030,33 eur

s príslušenstvom. Potom bol dôvodný záver, že pri dlžnej sume ku dňu 22.11.2017 vo výške 2.030,33 eur s príslušenstvom bola hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva (úroku z úveru) nižšia ako 2.000,- eur; v zmysle ust. , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa súdu prvej inštancie pretože nenastala splatnosť celého dlhu - účinky oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 27.10.2017, nebolo možno dražiť predmetné nehnuteľnosti, lebo hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala 2.000,- eur. Bolo porušené ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách, dôvodne žalobcovia požiadali súd prvej inštancie podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, aby určil neplatnosť dražby, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , pretože žalobcovia mali proti žalovaným v rade 1/ až 3/ plný úspech, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v rade 1/ v zákonnej lehote, pričom namietal, že súd nesprávne posúdil neurčitosť jednostranného právneho úkonu veriteľa z dôvodu, že nie je zrejmé, ktorej konkrétnej splátky sa týka upozornenie zo dňa 17.05.2017 na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že nie je dané výslovné upozornenie na postup podľa . Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne spojil povinnosť upozornenia na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s konkrétnou splátkou, pre ktorú bola splatnosť vyhlásená, pretože podľa jeho názoru z právnej úpravy nevyplýva záver, že vo vzťahu k omeškaniu dlžníka musí byť splnená podmienka kvalifikovaného omeškania práve s tou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa . Odvolateľ poukázal na to, že zákon neobsahuje žiadne časové obmedzenie, maximálnu lehotu pre upozornenie, obsahuje iba požiadavku na minimálnu dištančnú lehotu medzi upozornením a uplatnením práva v zmysle . Zákonná podmienka kvalifikovaného omeškania sa vzťahuje iba na uplatnenie práva v zmysle . Nestotožnil sa so záverom súdu ohľadne posudzovania upozornenia ako právneho úkonu, keďže toto upozornenie má iba informačnú funkciu. Odvolateľ má tiež za to, že ani ust. , ani ust. nekladie na predmetné listiny žiadne požiadavky na ďalšie ich obsahové náležitosti. Podľa názoru odvolateľa v upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.05.2017 bola uvedená suma dlžnej pohľadávky 1.042,- eur, pričom žalobca na výzvu reagoval zaplatením sumy vo výške 692,57 eur, teda vo výške rozdielu 349,43 eur, bol riadne uzrozumený s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. upozornenie bolo v tejto časti vykonané a napriek tomu táto suma a každá ďalšia splátka úveru nebola uhradená. Z uvedených dôvodov má za to, že v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 27.10.2017 bola splnená podmienka upozornenia na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré zostali v omeškaní od 17.05.2017 do 27.10.2017. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že vzhľadom ku skutočnosti, že po vykonaných úhradách v mesiaci jún 2017 v sume 700,- eur už neboli v omeškaní so zaplatením najmenej 3 splátok v zmysle výzvy zo dňa 17.05.2017, preto možnosť žalovaného v rade 1/ ako veriteľa žiadať zosplatnenie celého úveru, zanikla. Po vykonaní čiastočných úhrad v mesiaci jún 2017 žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 27.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa čl. 7.1 písm. a) zmluvy a , k čomu došlo napriek tomu, že od zaslania výzvy zo dňa 17.05.2017 žalobcovia pristúpili k úhradám dlžných splátok a žalovaný v rade 1/ už voči nim následne nevykonal žiadne úkony v zmysle . Z uvedeného dôvodu sa stotožňujú s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že jednak výzva zo dňa 17.05.2017 je neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti a zároveň aj s tým, že na zosplatnenie celého úveru listom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 27.10.2017 neboli splnené zákonom stanovené predpoklady. Poukázali tiež na to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ bola výška ich dlhu voči žalovanému v rade 1/ ku dňu 26.10.2017 vo výške 1.427,93 eur vrátane úrokov z úveru, aj po pripočítaní ďalších 2 splátok úveru by ich dlh voči žalovanému 1/ nedosahoval ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva sumu prevyšujúcu 2.000,- eur bez úrokov z úveru.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rade 1/ v rozsahu danom ustanoveniami , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaného v rade 1/, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie ).

10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

11. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne spojil povinnosť upozornenia na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s konkrétnou splátkou, pre ktorú bola splatnosť vyhlásená, pretože podľa jeho názoru z právnej úpravy nevyplýva záver, že vo vzťahu k omeškaniu dlžníka musí byť splnená podmienka kvalifikovaného omeškania práve s tou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa ustanovenia , odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie touto odvolacou námietkou uplatnenou už v prvostupňovom konaní riadne vyporiadal. Preto pokladá za potrebné uviesť, že „...všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania. Procesný postoj účastníka konania nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.01.2013). Navyše odvolací súd konštatuje, že opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho názoru, ktorú vyslovil súd prvej inštancie, je podporená aj komentárom k ustanoveniu z vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - , komentár I., 2015 - strana 576, na ktorý správne poukázali žalobcovia. Z komentára k uvedenému ustanoveniu je zrejmé, že ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba podľa našej mienky ods. 8 (teraz 9) vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu , ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku 8 (teraz 9) malo prestavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme , je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Z komentára je ďalej zrejmé, že ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia troch mesiacov z omeškania so zaplatením splátky

a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa v súlade s odsekom 9 . Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného v rade 1/, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil neurčitosť jednostranného právneho úkonu veriteľa z toho dôvodu, že nie je zrejmé, ktorej konkrétnej splátky sa týka upozornenie zo dňa 17.05.2017 na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že nie je dané výslovné upozornenie na postup podľa ustanovenia . V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bodoch 96. až 99. rozsudku, ktorý jasne a zrozumiteľne vyargumentoval. Aj odvolací súd má za to, že ak predčasné zosplatnenie pohľadávky nespĺňa náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v odseku 9, alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana.

13. Navyše odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v odseku 102. a 103. zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, avšak tento dôvod zamietnutia žaloby nebol namietaný odvolacími námietkami napriek tomu, že pri namietanom nesprávnom právnom posúdení je okrem konkretizácie pre vec rozhodujúcej právnej otázky a uvedenia jej riešenia súdom prvej inštancie potrebné vysvetliť, v čom bolo riešenie právnej otázky súdom prvej inštancie nesprávne a uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. Pričom sa predpokladá, že odvolateľ predostrie takú právnu argumentáciu, ktorá „presvedčí“ odvolací súd, že rozhodnutie súdu prvej inštancie skutočne spočíva v nesprávnom právnom posúdení a na odstránenie tejto vady sa vyžaduje jeho meritórny zásah.

14. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania majú žalobcovia 1/, 2/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalovaným 1/ - 3/ úspešní.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )