Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/72/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., A. Z. XXX/XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Heydukova 12, IČO: 47 234 318, proti žalovanej: UNIQA Biztosító Zrt., IČO: 01-09-162794, so sídlom Róbert Károly, Budapešť, Maďarská republika, likvidačný zástupca UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Krasovského 15, IČO: 00 653 501, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -178 zo dňa 7. októbra 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , (ďalej len „“), (ďalej len „“) a zákonom o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 12. 2017 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4 680 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 18. 08. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania, titulom bolestného. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 02. 2018 žalobkyňa oznámila súdu prvej inštancie, že žalobu berie späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby dňa 11. 01. 2018 dobrovoľne pristúpila k úhrade žalovanej istiny vo výške 4 151 eur, čím skoro v celej výške splnila peňažnú povinnosť voči žalobkyni a neuplatňuje si rozdiel medzi požadovanou a plnenou sumou, neuplatňuje si úroky z omeškania, ale uplatňuje si náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia , vzhľadom na späťvzatie dôvodne podanej žaloby v dôsledku správania žalovanej, ktorá plnila žalobkyni až po podaní žaloby. S poukazom na stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že v konaní by bola neprimeraná tvrdosť, ak by súd postupoval podľa . Dôvodil, že žalobkyňa má na vzniku konania vplyv v tom smere, že skôr ako predložila žalovanému všetky doklady na posúdenie dôvodnosti nároku podala žalobu o zaplatenie, na predloženie dokladov bola žalovaným viacnásobne vyzývaná a nepredložila hodnoverný doklad, že na výzvy žalovaného by vhodným spôsobom reagovala tak, že chýbajúce doklady predložila, alebo namietala nepravdivé údaje alebo poučenia v oznámeniach žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že súd neskúmal osobné pomery strán sporu, ani ich príjem z dôvodu, že je toho názoru, že výsledok skúmania osobných pomerov a príjmu strán sporu by nemal žiaden vplyv na výsledok konania ani na rozhodnutie o trovách konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa bola povinná bez zbytočného

odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom tieto povinnosti vyplývajú aj zo a žalovaná listami zo dňa 29.04.2016, 30.10.2017, 18.12.2017, 10.01.2018 vyzýval na doplnenie dokladov, listom zo dňa 11.07.2016 oznámil zástupcovi žalobkyne, že k posúdeniu nároku poškodenej pristúpia po doručení konečného právoplatného rozhodnutia v danej veci (trestného konania), čo nastalo až dňa 29.09.2017 a v doručených listoch opakovane vyzýval na doplnenie chýbajúcich dokladov zo strany poškodenej. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná vo svojom odvolaní ani v následnom vyjadrení neuviedla a nepreukázala žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala uplatnenie iného zákonného ustanovenia o trovách konania. Z nálezov Ústavného súdu ČR, , , vyplýva, že pokiaľ by súd rozhodujúci o trovách pri zastavení na základe späťvzatia žaloby z dôvodu plnenia žalovaným rozhodoval len na základe procesných ustanovení, išlo by o formalistický prístup, ktorý by mohol navádzať žalobcov k podávaniu žalôb ešte pred splatnosťou a ich následkom by v každej situácii bolo uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. Ústavný súd ČR ďalej tiež uviedol, že princíp procesného výsledku nie je možné chápať formálne, nakoľko nie len petit, ale aj dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia. Tým, že žalobca zobral žalobu späť po zaplatení pohľadávky a netrval na príslušenstve pohľadávky od 18.08.2016 do zaplatenia, neumožnil súdu prvej inštancie posudzovať oprávnenosť žaloby a dátum splatnosti pohľadávky v zmysle hmotného práva. O trovách konania rozhodol podľa tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neprimeranej tvrdosti a prílišného formalizmu a vzhľadom na osobitnú povahu sporu, ktorého základ vyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení v znení noviel, ktorý upravuje práva a povinnosti poškodeného a poisťovateľa, a na názor Krajského súdu v Nitre v odôvodnení uznesenia sp. zn. -150 v bode 12, kde odvolací súd uviedol, že na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu výzvy na plnenie a jej príloh nemohla mať žalovaná spoľahlivo preukázané, že za spôsobenú škodu zodpovedá B. A. s motorovým vozidlo s EČV: I

2. Vyššie citované uznesenie včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ), domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa v spojení s zmenil tak, že žalobkyni prizná plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a zároveň jej prizná náhradu trov odvolacieho konania. Za nelogické a právne nekonzistentné považuje žalobkyňa tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 8 (že žalobkyňa má na vzniku konania vplyv v tom smere, že skôr ako predložila žalovanému všetky podklady na posúdenie dôvodnosti nároku podala žalobu o zaplatenie). Uviedla, že od písomného uplatnenia nároku voči žalovanému uplynulo od podania žaloby viac ako 19 mesiacov, počas ktorých nebola žalovaná schopná ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Vo vzťahu k opakovaným žiadostiam žalovanej na zabezpečenie podkladov k poistnej udalosti domnelo verifikujúcim jeho obranu podotkla, že z jej strany ide o šikanózny a dubiózny výkon práva. V tomto smere odkázala na právnu teóriu, podľa ktorej, ak by v konkrétnom prípade podmieňovala poisťovňa ukončenie vyšetrenia preložením dokladov, ktoré zjavne nemajú súvislosť s uzavretým poistením alebo nemôžu mať vplyv na zistenie rozsahu plnenia, mohlo by byť také konanie hodnotené ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa (In: Števček, M.; Dulak, A. a kol. Veľké komentáre: II. Praha: C. H. Beck, 2015, 2920 s.). Zastala názor, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať účelnosť opätovných výziev žalovanej a obsahovú relevanciu žalobkyňou predložených dokladov v súvislosti s likvidáciou jej legitímneho nároku, a nie a priori osvojiť tvrdenia žalovanej o údajnej nedostatočnej súčinnosti. Bola toho názoru, že žalovaná mala už v čase predsúdneho konania k dispozícii takú sumu lekárskych správ, na základe ktorých bol nesporne preukázaný rozsah jeho povinnosti odškodniť legitímne nároky žalobkyne, v dôsledku čoho išlo zo strany žalovaného len o nedôvodné predlžovanie likvidácie, či zastieranie skutočnosti, že požaduje právoplatné meritórne rozhodnutie z trestného konania. Záverom podotkla, že v predmetnom spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce odchýlenie sa od zásady úspechu v otázke náhrady trov konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu po vecnej aj právnej stránke. Uviedla, že prvú výzvu na plnenie podal pred žalobou advokát pracovníkom oddelenia likvidácie škodových udalostí dňa 29.04.2016, súčasťou ktorej boli aj lekárske správy potvrdzujúce lekársky posudok o bolestnom, a to za nasledovné dni: 17.12.2015-20.12.2015 - preklad na JIS, 20.12.2015 - 21.12.2015 - preklad na úrazovú chirurgiu, 25.12.2015, 28.12.2015, 12.01.2016, 25.01.2016, 26.01.2016, 27.01.2016. Uviedla, že medzi správami absentovala prepúšťacia správa z prvotného ošetrenia od 14.12.2015-17.12.2015, pričom táto správa

bola od advokáta žiadaná listami zo dňa 11.07.2016, 30.10.2017 a 19.12.2019. Tieto žiadosti boli plne v súlade s o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Namietala tvrdenie o šikanóznom a dubióznom výkone práva zo strany pracovníkov žalovanej. Až podaním žaloby sa táto správa dostala do dispozície žalovanej, a preto, hneď ako bola táto správa k dispozícii a mohol sa posúdiť nárok za bolestné vo svojom celku, dňa 11.01.2018 bol nárok za bolestné uhradený bez zbytočného odkladu na účet advokáta. Záverom uviedla, že každý nárok uplatnený poškodeným za bolestné a prípadne aj za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje 1. jednak samostatnými pracovníkmi oddelenia likvidácie škodových udalostí alebo 2. v súčinnosti s posudkovým lekárom príslušného zdravotného odvetvia, pričom aj títo lekári musia mať k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na konkrétny prípad za účelom zistenia a) správnosti určenia diagnózy podľa bodového ohodnotenia uvedenej v prílohe č. 1 citovaného zákona a b) správnosti výšky bodového ohodnotenia, ak je stanovený rozsah bodov od - do.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že naďalej v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a aplikáciu , ako výnimočného odklonu od zásady úspechu v spore, považuje žalobkyňa v prejednávanej veci za neakceptovateľnú, odnímajúcu jej legitímny nárok na refundáciu nákladov ako plne úspešnej strane. Opätovne poukázala na skutočnosť, že od písomného uplatnenia nároku voči žalovanému uplynulo do podania žaloby viac ako 19 mesiacov, počas ktorých nebola žalovaná schopná ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Uviedla, že na preukázanie dôvodnosti jej nárokov predložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorou disponovala. Žalovaná počas viac ako 19 mesiacov odmietla preskúmať legitímne nároky žalobkyne in meritum, a to výhradne z dôvodu absencie jediného lekárskeho nálezu (prvotná prepúšťacia správa žalobkyne z obdobia 14.12.2015 - 17.12.2015). K povinnosti žalovanej odškodniť legitímne preukázané nároky bez nutnosti právoplatného skončenia trestného konania dala žalobkyňa do pozornosti argumentáciu obsiahnutú v čl. I. vyjadrenia žalobkyne zo dňa 04.02.2019.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví s príslušenstvom. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 12. 2017 domáhala zaplatenia bolestného vo výške 4 680 eur s úrokom z omeškania 5 % p. a. od 18. 08. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 16. 02. 2018 žalobkyňa súdu oznámila, že žalobu berie späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby dňa 11. 01. 2018 dobrovoľne pristúpila k úhrade žalovanej istiny vo výške 4 151 eura. Pretože žalovaná skoro v celej výške splnila peňažnú povinnosť voči žalobkyni, žalobkyňa si neuplatnila rozdiel medzi požadovanou a plnenou sumou, neuplatnila si úroky z omeškania, ale uplatnila si náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa , pretože k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovanej. Súd prvej inštancie vzhľadom na uplatnenie dispozičného práva žalobkyne konanie vo veci zastavil a s poukazom na stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že konanie oboch procesných strán malo vplyv na výsledok sporu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -124 zo dňa 23.05.2018 konanie právoplatne zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením (keďže pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo

uznesením odvolacieho súdu č. k. -150 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).

9. Žalobkyňa napadla vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že je toho názoru, že v danej veci mala plný úspech vo veci, keď žalovaná plnila po podaní žaloby podstatnú časť žalovaného plnenia a v danej veci nemožno aplikovať , teda nie je tu daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne, bolo úlohou odvolacieho súdu, či sú v danej dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , teda či sú dané dôvody, aby sa stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobkyňa výzvou na plnenie zo dňa 28.04.2016 si voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu za bolesť vo výške 4 680 Eur, pretože bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 265 bodov; podľa , si uplatnila účelne vynaložené liečebné náklady vo výške 144,88 Eur a podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov si poškodená uplatnila nárok na cestovné náhrady účelne vynaložené na jej liečenie spolu vo výške 63,93 Eur. V súvislosti s dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si uplatnila právny nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla vo výške 106,22 Eur. Zároveň žalobkyňa podľa normatívneho znenia žiadala poisťovateľa, aby jej bolo poskytnuté poistné plnenie minimálne v rozsahu primeraného preddavku. Vo výzve na plnenie žalobkyňa predložila splnomocnenie udelené jej právnemu zástupcovi, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.03.2016, správu pre ošetrujúceho lekára zo dňa 20.12.2015, prepúšťaciu správu zo dňa 20.12.2015, správu pre ošetrujúceho lekára zo dňa 21.12.2015, prepúšťaciu správu zo dňa 21.12.2015, lekárske správy zo dňa 25.12.2015, 28.12.2015, 12.01.2016, 25.01.2016, konečný výsledkový list k žiadanke č. NZ/51402668, lekársku správu zo dňa 27.01.2016, uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 14.12.2015, email zo dňa 11.04.2016 (ktorým právny zástupca žalobkyne zisťoval poisťovateľa motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom nehody), pokladničné doklady, náklady v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 14.12.2015, vyúčtovanie nákladov na cestovné osobným motorovým vozidlom, čestné vyhlásenie k vyúčtovaniu cestovného k osobnému motorovému vozidlu, letenky a výpis z kartového účtu.

12. Listom zo dňa 11.07.2016 právneho zástupcu žalobkyne informovali, že im nebola predložená prvotná správa z hospitalizácie od 14.12.2015 do 17.12.2015 a vyzvali ho na jej predloženie. K vyčísleniu cestovných nákladov za návštevy počas hospitalizácie žiadali o predloženie potvrdenia príslušného odborného lekára, v ktorom boli tieto návštevy lekárom odporúčané. K dokladom o zakúpení liekov dňa 22.12.2015, 11.01.2016, 12.01.2016, 25.01.2016, 29.01.2016, 18.02.2016 žiadala o predloženie príslušných lekárskych správ, kde boli lieky predpísané príslušným lekárom. K dokladom za zakúpenie letenky z titulu dovolenky v sume 106,22 Eur oznámili, že uvedené náklady nespadajú do nárokov v zmysle , a preto jej uvedený nárok nie je možné priznať. Zároveň žalobkyňu informovali, že k posúdeniu nárokov poškodenej pristúpia po obdržaní konečného právoplatného rozhodnutia v danej veci a požiadali o jeho predloženie. Listom zo dňa 30.10.2017 žalovaná potvrdila príjem uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky o zastavení trestného stíhania o opätovne žalobkyňu vyzvali na predloženie prvotnej správy z hospitalizácie, lekárske správy od 02/2017 do ukončenia liečby, k vyčísleniu cestovných nákladov za návštevy počas hospitalizácie žiadali o predloženie potvrdenia príslušného odborného lekára, v ktorom boli tieto návštevy lekárom odporúčané. K dokladom o zakúpení liekov dňa 22.12.2015, 11.01.2016, 12.01.2016, 25.01.2016, 29.01.2016, 18.02.2016 žiadala o predloženie príslušných lekárskych správ, kde boli lieky predpísané príslušným lekárom. Listom zo dňa žalovaná opätovne žiadala o predloženie dokladov potrebných k posúdeniu jej nárokov.

13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.12.2017 domáhala zaplatenia nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 4 680 eur spolu s príslušenstvom. Spolu so žalobou doručila súdu prvej inštancie (okrem iného) správu pre ošetrujúceho lekára zo dňa 17.12.2015 a prepúšťaciu správu zo dňa 17.12.2015.

14. Dňa 10.01.2018 žalovaná informovala žalobkyňu, že dňa 09.01.2018 obdržali prvotnú lekársku správu poškodenej za obdobie hospitalizácie od 14.12.2015 do 17.12.2015, ktorá bola súčasťou žaloby

o náhradu škody zo bolestné a zároveň žalobkyňu vyzvali na doplnenie dokladov k vyčísleniu cestovných nákladov a dokladom o zakúpení liekov.

15. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nespochybňuje podstatu nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne, ale až podaním žalobného návrhu s prílohami - doložením prepúšťacej správy skutočne preukázal opodstatnený nárok na náhradu bolestného. Z uvedeného dôvodu pracovníci pristúpili k preplateniu bolestného vo výške 4 151 Eur. Žalobou uplatnený nárok nemohol byť preplatený a uznaný z dôvodu, že kontrolou posudku vypracovaného MUDr. Juríčkom, PhD. v rozsahu 265 bodov bolo zistené, že podľa priloženej zdravotnej dokumentácie sa nehradilo navýšenie položky 90ch) - roztrhnutie hrubého čreva, nakoľko táto položka je zahrnutá v položke 90a) prílohy č. 1 o náhrade za bolesť a o náhrade spoločenského uplatnenia.

16. Dňa 16.02.2018 bolo doručené späťvzatie žaloby, pretože žalovaná pristúpila k úhrade žalovanej istiny dňa 11.01.2018, pričom na neuhradenej časti bolestného vo výške 529 Eur netrval. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

17. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie tak, že konanie zastavil a o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením.

18. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. . Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl najmä v povahe sporu, ktorého základ vyplýva zo a v skutočnosti, že žalobkyňa podala na súd žalobu skôr, ako predložila žalovanému všetky doklady na posúdenie dôvodnosti nároku.

19. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaná nebola schopná ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote viac ako 19 mesiacov, pričom mala žalobkyňa za to, že na preukázanie svojich nárokov predložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorou disponovala. Žalobkyňa považovala vyžadovanie dokladov poisťovňou za šikanózne.

20. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa § 257, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

23. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

24. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.09.2009).

25. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link=' %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 6 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď ).

26. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

27. Odvolací súd uvádza, že predstavuje zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

28. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.

29. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu (teraz ) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 25. februára 2009)

31. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy

moderovať celkom alebo sčasti, avšak vždy iba moderovať - nemôže túto povinnosť preniesť na inú stranu sporu.

32. Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. (nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. ).

33. Podľa názoru odvolacieho súdu je v danej veci potrebné rozlišovať dve skutočnosti.

34. Po prvé, žalobkyňa sa výzvou na plnenie zo dňa 28.04.2016 domáhala od žalovanej zaplatenia nároku na náhradu za bolesť vo výške 4 680 Eur, pretože bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 265 bodov; podľa , si uplatnila účelne vynaložené liečebné náklady vo výške 144,88 Eur a podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov si poškodená uplatnila nárok na cestovné náhrady účelne vynaložené na jej liečenie spolu vo výške 63,93 Eur. V súvislosti s dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si uplatnila právny nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla vo výške 106,22 Eur. Listom zo dňa 11.07.2016 žalovaná upovedomila žalobkyňu, že k posúdeniu nárokov žalobkyne pristúpia až po obdržaní konečného právoplatného rozhodnutia v trestnej veci a požiadala o jeho doručovanie. Tým istým listom žalobkyňu vyzvala na predloženie dokladov preukazujúcich opodstatnenosť nákladov žalobkyne spojených s liečením. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa akceptovala stanovisko žalovanej, že k posúdeniu nárokov poškodenej pristúpi až po obdržaní konečného rozhodnutia v trestnej veci, keď odvolací súd nemal preukázané v tejto súvislosti žiadne námietky žalobkyne a sám právny zástupca žalobkyne cestou advokátskeho koncipienta doručil žalovanej uznesenie o zastavení trestného stíhania dňa 29.09.2017 (č. l. 47). Po doručení uznesenia o zastavení trestného stíhania potom žalovaná listami zo dňa 30.10.2017 (č. l. 103) a 19.12.2017 (č. l. 101) žiadala o predloženie dokladov potrebných k posúdeniu nárokov žalobkyne (prvotnú správu z hospitalizácie, lekárske správy, cestovné náklady a doklady k zakúpeniu liekov).

35. Po druhé, je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.12.2017, t. j. dva mesiace po odoslaní uznesenia o zastavení trestného konania bez reakcie na listy (výzvy) žalovanej a bez oznámenia žalovanej, že upustila od nárokov na náhradu nákladov spojených s liečením, domáhala sa plnenia vo výške 4 680 Eur s príslušenstvom titulom bolestného.

36. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený) (ods. 1). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) (ods. 2). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3).

37. Pojem „likvidácia poistnej udalosti“, tak ako bol vymedzený v ZoPoi, je v poisťovníckej praxi značne zaužívaný synonymický pojem k „vyšetreniu potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“ podľa . Vo vzťahu k možnosti uplatniť nárok na poistné plnenie pred ukončením likvidácie poistnej udalosti sa domnievame, že nie je možné uplatnenie práva na poistné plnenie bez ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Osoba, ktorá má právo na poistné plnenie, sa musí domáhať určovacou žalobou skončenia vyšetrovania poistnej udalosti. Uplatnenie nároku, ktoré predchádza skončeniu vyšetrenia, je predčasne podaným návrhom, ktorý by mal súd zamietnuť. Na určenie splatnosti poistného plnenia je dôležité ustálenie momentu skončenia vyšetrenia zo strany poistiteľa potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Vzhľadom na zákonnú textáciu nie je možné žiadnym spôsobom ustáliť, že skončenie vyšetrenia je adresným právnym úkonom poisťovne voči osobe s právom na poistné plnenie, čo by znamenalo, že splatnosť poistného plnenia je daná momentom

doručenia výsledkov prešetrovania osobe s právom na poistné plnenie. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia poisťovňou, znamená vyšetrenie poistnej udalosti faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku na poistné plnenie. Úkony poisťovne, ktoré považuje za dôležité na ustálenie svojej povinnosti plniť, zákon žiadnym spôsobom neurčuje ani nelimituje, čo je v konečnom dôsledku vzhľadom na nepredvídateľnosť skutkových okolností poistných udalostí pochopiteľné. Skončenie vyšetrenia poistnej udalosti nie je žiadnym spôsobom výslovne ohraničené ani časovo, a to ani od momentu, kedy došlo k poistnej udalosti, ani odkedy sa poisťovňa dozvedela, že poistná udalosť nastala. Zákon ustanovuje poisťovni povinnosť vyšetrenia poistnej udalosti bez zbytočného odkladu, čo v kontexte nasledujúcej vety a vzhľadom na pochopiteľnú nutnosť vedomosti poisťovne o poistnej udalosti znamená bez zbytočného odkladu po tom, keď sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela. V prípade, že poistiteľ nemôže skončiť vyšetrenie do jedného mesiaca, odkedy sa o poistnej udalosti dozvedel, je povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok ( ). Pri objasnení povinnosti poisťovne poskytnúť primeraný preddavok je potrebné sa zmieniť, že táto povinnosť je daná iba v prípade požiadavky na takýto krok zo strany poisteného.(In: II. 2. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 3029.)

38. Keďže konanie vo veci nebolo meritórne prejednané, ale skončilo zastavením konania pre späťvzatie žaloby, súd prvej inštancie mal o nároku na náhradu trov konania rozhodovať podľa a skúmať, kto z procesného hľadiska zastavil konanie. Tým, kto procesne zavinil zastavenie konania bola žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu v celom rozsahu späť, avšak urobila tak z dôvodu, že žalovaná dobrovoľne uhradila žalovanú istinu po podaní žaloby. V tomto bode by bolo možné pričítať zavinenie na zastavení konania žalovanej, pretože dobrovoľne zaplatila to, čoho sa žalobkyňa domáhala, ale odvolací súd považuje za potrebné prihliadnuť aj na okolnosti danej veci, a to na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu pred skončením vyšetrenia poisťovňou, teda ešte skôr ako nastala splatnosť plnenia, že žalobkyňa pred podaním žaloby žalovanú neupovedomila, že vlastne na náhrade nákladov vynaložených v súvislosti s liečením netrvá, keďže žalovaná ju aj krátko pred podaním žaloby vyzývala na doplnenie dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov. Podľa názoru odvolacieho súdu predžalobné rokovania aj v dôsledku konania žalobkyne vyústili do podania žaloby, ktorej však bolo možné predísť, ak by žalobkyňa predložila žalovanej požadované doklady (keď prvotnú prepúšťaciu správu zo dňa 17.12.2015 doručila súdu prvej inštancie spolu so žalobou) resp. žalovanej oznámila, že netrvá na všetkých uplatnených nárokoch, a žalovaná by mohla pristúpiť k ukončeniu vyšetrovania, najmä keď žalovaná plnenie ako také nikdy neodmietla.

39. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval v danej veci a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , tak že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).