Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/229/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, B., 2/ H. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, B., obaja právne zast. Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, so sídlom P. C. XX, XXX XX Z., proti žalovaným: 1/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, W., 2/ W. O., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, W., obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -136 zo dňa 10. septembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení sporu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenia , ust. a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Podľa listu vlastníctva č. č. XXX kat. úz. B. žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku v obci Nesluša KN - C parc. č. 3523 orná pôda o výmere 732 m2, titulom Dohody RII 164/80-114/80, osvedčenie NZ 255/93-142/93 a Osvedčenie o vlastníckom práve NZ 120/95 s držbou od 29.3.1995. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v obci Nesluša parcela registra „C" parc. č. 3522 orná pôda o výmere 1.122 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. B. titulom kúpnej zmluvy V 941/15 zo dňa 3.7.2015. Podľa notárskej zápisnice spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom N 1/95, NZ 120/95 žalobcovia prehlásili, že sú výluční užívatelia nehnuteľnosti vo vl. 1095 pkn.p.č. 5268 totožnou s KN p.š. 3523 orná pôda o výmere 732 m2 k.ú. B., ktorú užívajú na základe ústnej kúpnej zmluvy od T. L., ktorý parcelu zdedil po matke L. L., ktorá nehnutľnosť užívala na základe reálnej deľby od roku 1945. Po započítaní doby držby predchodcov nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. K návrhu pripojili výpis PK vložky, identifikáciu parciel, prehlásenie H. T. a Y. T. a potvrdenie obce, že parcela nie je jej majetkom a počas 60 dňovej lehoty nikto nepodal námietky proti osvedčeniu.

Súd oboznámil aj výpis PK vložky č. 1095 so zápisom PK parc. č. 5268 o výmere 300 siah a PK vložku č. 234 so zápisom PK parcela č. 5267 o výmere 225 siah, PK mapou, KN mapou, a geometrickým plánom č. 83/2017, vyhotoveným Štefanom Kocifajom -GEOLAND, so sídlom Radovka 677, Zborov nad Bystricou, autorizačne overeným Ing. N. R. dňa 14.06.2017 a úradne overený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom dňa 20.06.2017 ktorým bola novovytvorená parcela KN C parc. č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m z CKN parc. č. 3522 k.ú. B.. Súd sa v rámci hospodárnosti konania zaoberal vecnou legitimáciou a v rámci hospodárnosti konania aj tým, či žalobcom svedčí vlastnícke právo, resp. či vôbec mohli vlastnícke právo vydržať. V tomto prípade však žalobcovia nepredložili k týmto tvrdeniam, ktoré žalovaní popreli, žiadne dôkazy a na preukázanie týchto skutočností žiadne dôkazy nenavrhli. Navrhnuté dokazovanie bolo len vo vzťahu ku skutočnosti, či sporný pozemok užívajú žalovaní, resp. ho neužívali ich právni predchodcovia H. W. a H. L.. Nakoľko skutkové zistenia z takéhoto výsluchu nesmerovali k preukázaniu vlastníckeho práva či podmienok vydržania - dobromyseľnosti, alebo okruhu účastníkov sporného pozemku, súd takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol ako predčasný a v tomto štádiu konania ako nedôvodný. V prvom rade súd v danej veci musí poukázať na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. vo vzťahu k označeniu vecnej legitimácie, podľa ktorého: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.". „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide." Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. V súvislosti so záväznosťou rozsudku je spojený aj naliehavý právny záujem a vecná legitimácia strán v konaní. Podmienkou určovacej žaloby je aj úplný okruhu strán, teda úplná vecná legitimácia. Tá sa odvíja od uplatneného nároku a opisu rozhodných skutočností. Ak je spor o hranicu pozemku alebo sporný pozemok medzi dvoma vlastníkmi, kde má jeden užívať aj pozemok druhého vlastníka, postačuje, aby sa konania zúčastnili všetky osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k daným pozemkom. Ak sa však jedná aj o určenie vlastníckeho práva, ktoré nie je odvodené, nejedná sa teda o prechod alebo prevod práva na sporovú stranu ako potencionálneho vlastníka, musia sa konania rovnako zúčastniť všetky osoby, ktoré by mohli byť vlastníkom pozemku. Nemusí sa jednať len o osoby, ktoré sú evidované ako držitelia, užívatelia či vlastníci. Najmä v prípade vydržania je nevyhnutné, aby sa konania zúčastnili aj pôvodní vlastníci alebo právni nástupcovia vlastníkov (príp. správca) pozemku, ku ktorému sa má určiť vlastnícke právo vydržaním, spracovaním a pod.. Pokiaľ by nebola splnená podmienka úplnej vecnej legitimácie, mohla by nastať skutočnosť, že by sa rozhodlo o vlastníckom práve bez toho, aby sa k veci mohli vyjadriť osoby, ktorým by ináč vlastnícke právo svedčilo a ktoré by ho určovacou žalobou stratili. Naviac, aj keby došlo k takémuto určeniu práva, rozsudok by sa na pôvodné osoby nevzťahoval, teda by nebol ani vykonateľný. V tomto prípade je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že žalobcovia sú vedení ako vlastníci na základe osvedčenia o vlastníckom práve podľa notárskej zápisnici NZ 120/95 s oprávnenou držbou od 29.3.1995, osvedčenia NZ 255/93 a dohody RII 164/80, ktoré neboli predložené. Notárska zápisnica N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 vypracovaná JUDr. Andrejom Kubaščíkom však môže založiť len oprávnenú držbu, nie však vlastnícke právo. Teda ak sporný pozemok (KN - C parc. č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. B., podľa Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017) nikdy nemal patriť žalovaným a ich právnym predchodcom, teda mal byť vytvorený z pozemnoknižnej parcely č. 5268 o výmere o výmere 300 siah v PK vložke 1095 a nie z pozemnoknižnej parcely č. 5267 výmere 225 siah vo vložke č. 234, tak musí určenie vlastníckeho práva smerovať nie len voči tomu, komu svedčí vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľností, ale aj voči pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parcely p.č. 5268 v PK vložke

č. 1095 k.ú. B.. Žalobcovia totiž tvrdili, že žalovaní ani ich právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi sporného pozemku, pretože ten je vytvorený z pôvodnej PK parc. č. 5268 o výmere o výmere 300 siah v PK vložke 1095, z ktorej ho mali nadobudnúť vydržaním, o ktorom mal rozhodnúť súd v tomto spore. Súd ďalší nedostatok vzhliadol v tejto súvislosti aj s nedostatočnou identifikáciou pozemku, teda či skutočne sporný pozemok je zhodný s časťou pôvodnej PK parc. č. 5268 v PK vložke č. 1095 k.ú. B., pretože takéto tvrdenie z ničoho nevyplýva a nemožno to tvrdiť ani porovnaním katastrálnej a pozemnoknižnej mapy (skôr sa súdu javí, že PK parc. č. 5268 zodpovedajú KN parcely č. 3523 a 3524). V súvislosti s uplatneným nárokom, aj vzhľadom na vyššie uvedeným zisteniam, súd konštatuje, že žalobcov nemožno považovať automaticky za vlastníkov pozemku KN C parc. č. 3523 orná pôda o výmere 732 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. B., nakoľko im svedčí vlastnícke právo na základe osvedčenia o vlastníckom práve podľa notárskej zápisnici N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 s oprávnenou držbou od 29.3.1995, osvedčenie NZ 255/93 a dohody RII 164/80. Notárska zápisnica N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 vyhotovená JUDr. Andrejom Kubaščíkom bola vypracovaná v zmysle ut. a násl. Nakoľko ust. až 9 boli s účinnosťou od 1.12.2000 zrušené , osoba zapísaná za vlastníka na základe osvedčenia sa týmto titulom nemohla stať vlastníkom nehnuteľnosti (nemohla sa stať vlastníkom uplynutím nerušenej 10 ročnej doby). Uvedená skutočnosť však nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ustanovení . Teda vlastnícke právo žalobcov v 1/ a 2/ rade sa môže odvíjať len od držby, nie od prevodu či prechodu vlastníckeho práva, čo vymedzuje aj okruh pasívne legitimovaných osôb, ktorým svedčí vlastnícke právo. Ak by sporný pozemok KN C parc. č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. B. bol totožný s pôvodnou PK parc. č. 5268 výmeru o výmere 300 siah vedenej vo vložke č. 1095 k.ú. B. tak ako to tvrdia žalobcovia, sú pasívne legitimovaní aj pôvodní pozemnoknižní vlastníci či ich právny nástupcovia. Výhradne pasívne legitimovanou stranou by boli žalovaní jedine vtedy, ak by sporný pozemok KN C parc. č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. B. bol vytvorený z pozemku vo vlastníctve žalovaných alebo ich právnych predchodcov a zodpovedal pôvodnej PK parcele č. 5267 výmere 225 siah vo vložke č. 234 k.ú. B. (na predpokladu zhody PK parc. č. 5267 a KN C parc. č. 3522/2), čo však žalobcovia netvrdia (hoci práve takáto skutočnosť vyplýva z Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017, vyhotoveného Štefanom Kocifajom - GEOLAND). Podľa Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Podľa Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa Obč. zák. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Pokiaľ malo žalobcom vzniknúť vlastnícke právo k spornej časti pozemku KN C parc. č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. B. vydržaním, mimo nerušenej držby počas vydržacej doby je nevyhnutné, aby boli dobromyseľní držitelia. Vydržanie vždy vyžadovalo podmienky: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. V konaní bola sporná a účinne popretá dobromyseľnosť držby žalobcov vzhľadom na tvrdený titul nadobudnutia - kúpna zmluva z roku 1983 uzatvorená medzi žalobcami a ich právnym predchodcom T. L. ako to má vyplývať z notárskej zápisnice č. N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Popretá bola dobromyseľnosť z dôvodu, že T. L. ako právny nástupca pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky L. L. mohol byť len podielovým spoluvlastníkom podielu 1/8 celku (r.č. 5 a 12 p.k. vl. č. 1095 k.ú. B., nakoľko žiaden iný zápis mu nesvedčí a ani nič iné nebolo preukazované dedičským konaním D 130/88), teda nikdy nemohol prevádzať kúpnou zmluvou parcelu PK parc. č. 5268 k.ú. B. ako celok. Tiež nebolo zdôvodnené, ako mohli žalobcovia a T. L. v roku 1983 prevádzať parcelu ústnou kúpnou zmluvou, nakoľko k prevodu nehnuteľností sa vždy vyžadovalo rozhodnutie štátneho notárstva, teda okolnosti takého prevodu. Samotná skutočnosť, že niekto užíva pozemok a nik mu vtom nebráni nie je dostatočný dôvod k vzniku vedomia, že držiteľ by sa mal len tým stať vlastníkom pozemku. Uzurpácia nie je totožná s dobromyseľnou držbou. Žalobcovia síce tvrdili, že došlo k reálnej deľbe v roku 1950, avšak tu úplne absentujú nie len dôkazy, ale aj náležité skutkové tvrdenia. Naviac ak by došlo k reálnej deľbe pôvodnej PK parc. č. 5268 o výmere 300 siah vedenej vo vložke č. 1095 k.ú. B., L. L. by mohol vzhľadom na podiel vlastníckeho práva 1/8 pripadnúť pozemok o výmere 135 m2, určite by jej nemohol pripadnúť pozemok o výmere 1039 m2 (KNC parc. č. 3522/2 o výmere 307 m2 + KNC parc. č. 3523 o výmere 432 m2) teda 96/100 z pôvodnej

parcely, nakoľko výmera pôvodnej PK parc. č. 5268 o výmere 300 siah by predstavovala cca 1079 m2. V danom prípade teda nemožno uvažovať vôbec o deľbe, nanajvýš o zámenách. Iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej PK parc. č. 5268 k.ú. B. L. L. k ostatným spoluvlastníckym podielom nebol v konaní tvrdený. Rovnako súd považuje za sporný aj dôvod založenia dobromyseľnosti na základe ústnej kúpnej zmluvy. Nepochybne aj s poukazom na rozhodnutia súdov označených žalobcami, nie je takýto spôsob založenia dobromyseľnosti vylúčený, resp. je možný, avšak je nevyhnutné uviesť všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce skutočnosť, že dané osoby v čase ústnej kúpnej zmluvy považovali takýto prevod za účinný. Ak dané osoby v roku 1985 (po novele ) mali alebo museli mať vedomosť o ust. Obč. zák. s pouk. na ust. v znení do 1.1.1992, nemohli byť dobromyseľné, že na základe ústnej kúpnej zmluvy by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva a teda nadobúdatelia nemohli sa domnievať, že sú vlastníkmi, teda dobromyseľne držať pozemok ako vlastný. Žalobcovia okrem tvrdenej ústnej kúpnej zmluvy neuviedli žiadne skutkové okolnosti pre odôvodnenie dobromyseľnosti a to ani o existencii ústnej kúpnej zmluvy. Napokon súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by sa riadil právnym názorom, ktorý ani žiadna zo strán neprezentovala, vysloveným NS SR z 30.4.2013: „Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie bolo vo vzťahu k špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000, t.j. po ôsmych rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z . Týmito podmienkami boli : a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v . Z ustanovenia , prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov , ktorým boli zrušené ustanovenia až 9 Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na dobu desiatich rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv.", z opisu vydržania v zápisnici by mohli byť žalobcovia len oprávnení držitelia pozemku CKN parc. č. 3523 o výmere 732 m2 (N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995). Podľa názoru súdu však samotné vydanie osvedčenia môže založiť dobromyseľnosť len vtedy, ak už v danej dobe boli osoby dobromyseľné, že im pozemok vlastnícky patrí, avšak z rôznych dôvodov ich vlastnícke právo nebolo riadne evidované. Ak vydanie osvedčenia podľa nebolo vydané držiteľovi zohľadňujúc jeho predchádzajúcu dobromyseľnosť (zneužitie inštitútu), nemôže samo

o sebe založiť dobromyseľnosť držby. Naviac ak žalobcovia tvrdili vydržanie pozemku o výmere 732 m2, ktorému zodpovedala parcela evidovaná v katastrálnom operáte KN - C parc. č. 3523 k.ú. B., nemal nikto dôvod podávať námietky voči držbe pozemku nad tento rozsah. Teda ani pri najlepšej vôli nemohla zápisnica N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995, ktorou žalobcovia dňa 29.03.1995 výslovne vyhlásili, že vydržiavajú vlastnícke právo k pozemku o výmere 732 m2 titulom nadobudnutia - ústna kúpna zmluva z roku 1983 identifikovanej priloženou identifikáciou parciel, svedčiť o dobromyseľnosti nadobudnutia časti susedných parciel katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené nemal súd inú možnosť ako žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalobcami navrhované dokazovanie by bolo dôvodné len vtedy, ak by nebolo pochybností o tom, že žalobcom svedčí vlastnícke právo, resp. môže svedčiť k spornému pozemku alebo boli splnené podmienky pre jeho vydržanie. Súd preto navrhované dokazovanie zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. s tým, že úspešným stranám v spore - žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. zrušiť a v zmysle ust. vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , ). Uviedli, že postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v rámci určovacej žaloby zaoberá hmotnoprávnymi skutočnosťami (vecnou legitimáciou účastníkov, ako aj dôvodnosťou podanej žaloby, t.j. či žalobcovia mohli vydržať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti) bez toho, aby súd prvej inštancie na prvom mieste skúmal naliehavý právny záujem žalobcov ( ) na určení vlastníckeho práva je v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal na nálezy a uznesenia Ústavného súdu SR, uznesenia Najvyššieho súdu SR, všeobecných súdov. O určovaciu žalobu v zmysle ide vtedy, ak žalobca v žalobnom petite požaduje, aby bolo určené, buď že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Predpoklad takejto žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, pričom tieto nemožno zamieňať. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorý sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti, t.j. aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. Problém však nastáva, ak sa vecná legitimácia zamieňa s naliehavým právnym záujmom. Inštitút naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie je veľmi úzko prepojený. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku musí smerovať nielen voči tomu, komu svedčí vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľnosti, ale aj voči pôvodným pozemnoknižným vlastníkom. Pozemnoknižní spoluvlastníci uvedení v PKN vložke č. 1095 nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti CKN parc. č. 3522/2, ku ktorej sa podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva. Nie sú preto nositeľmi povinnosti, ktorých splnenia sa žalobcovia v konaní domáhajú, v dôsledku čoho nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektmi. Logicky preto nemôže existovať na strane žalobcov naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k pozemnoknižným spoluvlastníkom. Pôvodný pozemnoknižní spoluvlastníci nemajú právny záujem na výsledku konania. Navyše nepopierajú vlastnícke právo žalobcov k predmetu sporu. Podanou žalobou sa žalobcovia nedomáhajú vydržania vlastníckeho práva k PKN parc. č. 5268, ktorú už vydržali na podklade notárskej zápisnice Nz 120/95, t.j. pôvodný pozemnoknižní spoluvlastníci stratili vlastnícke právo k PKN č. parc. 5268. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku CKN parc. č. 3522/2

musí smerovať nielen voči tomu, komu svedčí vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľnosti, ale aj voči pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parcely PKN č. 5268 v PK vložke č. 1095 k.ú. B. je aj v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšší súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov. Dali do pozornosti vzájomnú rozpornosť o tvrdení súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že pasívne legitimovaný v konaní majú byť pozemno-knižní spoluvlastníci a na strane druhej dospel k záveru, že by mali byť pasívne legitimovanou stranou žalovaní. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov z dôvodu predčasnosti a nedôvodnosti. Uviedli, že otázka vecnej legitimácie je otázkou hmotnoprávnou, ktorú súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k preukázaniu dobromyseľnosti žalobcovia zdôrazňujú, že táto bola zo strany súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdená v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Majú za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali jednu z podmienok vydržania - dobromyseľnosť, keďže táto sama o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie žalobcov prejavovalo navonok, t.j. okolnosti, z ktorých žalobcovia vyvodzovali svoje presvedčenie dobromyseľnosti, že im sporný pozemok patrí, boli podrobne popísané v žalobe, ako aj v písomnom stanovisku žalobcov, pričom žalobcami navrhované dôkazy výsluchom svedkov smerovali k preukázaniu okolnosti, z ktorých žalobcovia vyvodzovali svoje presvedčenie o dobromyseľnosti, že im sporný pozemok patrí. Uvedené dôkazy však neboli zo strany súdu prvej inštancie vykonané. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých žalobcovia sú vedení ako vlastníci pozemku CKN parc. č. 3523 titulom osvedčenia o vlastníctve práva Nz 120/95 a titulom dohody R a osvedčenia Nz 255/93-142/93, ktoré neboli v konaní predložené. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, podľa ktorého sú žalobcovia vedení ako vlastníci pozemku CKN parc. 3523 aj titulom dohody R a osvedčenia Nz 255/93, keďže tieto sa vzťahujú k iným nehnuteľnostiam nie k pozemku CKN parc. č. 3523, ako to uvádza súd prvej inštancie, na základe čoho žalobcovia nemali dôvod predkladať v konaní tieto nadobúdacie listiny. Obsahom dohody R bola dohoda zo dňa 24.11.1980 uzatvorená medzi Miestnym národným výborom v Nesluši a žalobcami o zriadení práva osobného užívania pozemku EKN parc. č. 850/2 v k.ú. B. pre výstavbu rodinného domu žalobcov. Obsahom notárskej zápisnice N 185/93, Nz 155/93 zo dňa 13.08.1993 bolo osvedčenie o vlastníckom práve žalobcov k pozemkom EKN parc. č. 834 a č. 851 v k.ú. B.. Podľa geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017 bol sporný pozemok CKN parc. č. 3522/2 o výmere 307 m2 vytvorený z pozemku žalovaných CKN parc. č. 3522 o výmere 1.122 m2 evidovaný na LV č. XXXX. Zo žiadnej možnej interpretácie geometrického plánu č. 83/2017 nemožno vyvodiť skutkové zistenia súdu prvej inštancie o vytvorení sporného pozemku CKN parc. č. 3522/2 z pôvodnej PK parcely č. 5267. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých žalobcovia nedostatočne identifikovali pozemok, teda či sporný pozemok je skutočne zhodný s časťou PK parc. č. 5268 v PK vložke č. 1095 k.ú. B., pretože takéto tvrdenie z ničoho nevyplýva a nemožno to tvrdiť ani porovnaním katastrálnej a pozemkovej mapy. Skutočnosť, že PK parc. č. 5268 nezodpovedá pozemok CKN parc. č. 3524, ale iba pozemok CKN parc. č. 3523 (spolu so sporným pozemkom CNK parc. č. 3522/2 vyplýva z notárskej zápisnice č. N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995, ktorej prílohou bola identifikácia parciel katastra nehnuteľnosti a výpisu z PK vložky č. 1955 pre k.ú. B., ktoré sú verejnými listinami. Notárska zápisnica zo dňa 29.03.1995 osvedčuje, že PK parc. č. 5268 je totožná s pozemkom žalobcov CKN parc. č. 3523 a nie aj s pozemkom žalobcov CKN parc. č. 3524, pričom z výpisu z PK vložky č. 1095 vyplýva, že celá PK parcela č. 5268 bola vlastnícky vysporiadana na základe notárskej zápisnice Nz 120/95. Žalovaný ani nespochybnili a nepopreli tvrdenie žalobcov o tom, že sporný pozemok CKN parc. č. 3522/2 spolu s pozemkom žalobcov CKN parc. č. 3523 boli pôvodne vedené v PK vložke č. 1095 k.ú. B. ako PK parc. č. 5268 o výmere 300 siah a pozemok žalovaných CKN parc. č. 3522 bol pôvodne vedený v PK vložke č. 234 pre k.ú. B. ako PK parc. č. 5267 o výmere 225 siah. Keďže skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, nebol dôvod, aby žalobcovia predkladali v konaní identifikáciu sporného pozemku CKN parc. č. 3522/2, z ktorého by vyplývalo, že tento je časťou PK parc. č. 5268. Napriek tomu žalobcovia navrhli vykonať dôkaz znaleckým posudkom, ktorý súd prvej inštancie zamietol. Rešpektoval zásadu nespornosti skutkových tvrdení, ale dospel k nesprávnemu záveru, že PK parc. č. 5268 zodpovedajú pozemky CKN parc. č. 3523 a 3524, a to s poukazom na porovnanie katastrálnej a pozemkovej mapy. Porovnaním pozemnoknižnej a katastrálnej mapy vyplýva nielen to, že žalobcovia správne stotožnili pozemok žalovaných a pozemok žalobcov. Táto skutočnosť vyplýva aj z notárskej zápisnice N 240/96, Nz 350/96 zo dňa 13.12.1996. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal pristúpiť k vykonaniu

žalobcami navrhnutých dôkazov, a to vykonaním miestnej ohliadky a dôkazu znaleckým posudkom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore s ust. neuviedol, prečo nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR a uznesenie Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uvádza, že v konaní bola sporná a účinne popretá dobromyseľnosť držby žalobcov vzhľadom na tvrdený titul nadobudnutia - kúpna zmluva z roku 1983, uzatvorená medzi žalobcami a ich právnym predchodcom, ako to vyplývať z notárskej zápisnice č. N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Žalobcovia už v písomnom stanovisku zo dňa 22.01.2019 uviedli, že na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 1983 nadobudli vlastnícke právo k pozemku CKN parc. č. 3523 a súčasne sa dobromyseľne uchopili držby sporného pozemku CKN parc. č. 3522/2, a to v rovnakom rozsahu, ako túto užívali právni predchodcovia žalobcov T. L. a L. L.. Pozemok žalobcov CKN parc. č. 3523 a sporný pozemok CKN parc. č. 3522/2 tvoria súvislú plochu, pričom spodná hranica sporného pozemku s pozemkom žalovaných vyčleneným na základe geometrického plánu č. 83/2017 ako CKN parc. č. 3522/1 je reprezentovaná prírodnou hranicou medzou vysokou cca 1,5 m a oplotením (v čase ujatia držby žalobcami sa na hranici pozemkov nachádzalo drevené oplotenie, ktoré následne žalobcovia zamenili za kovové rúry z betónu, opätkov a pletivom a na medzi žalobcovia vysadili ovocné stromy, ktoré tam rastú do dnešného dňa). Uvedené skutočnosti, aj keď neboli medzi stranami sporné, mali byť preukázané miestnou ohliadkou a znaleckým posudkom. Sporný pozemok CKN parc. č. 3522/2 je v oprávnenej držbe žalobcov po dobu viac ako 30 rokov, počas ktorých neboli žalobcovia v užívaní sporného pozemku nikým rušený ani právnymi predchodcami žalovaných. Právny názor súdu prvej inštancie o absencii registrácie zmluvy štátnym notárstvom a nedodržania písomnej formy kúpnej zmluvy je v rozpore s aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali ani existenciu ústnej kúpnej zmluvy z roku 1983, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznili, že existencia písomnej kúpnej zmluvy z roku 1983 vyplýva z notárskej zápisnice N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995 a žalovaní ani nespochybnili a nepopreli tvrdenie žalobcov o uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy v roku 1983 medzi žalobcami a ich právnym predchodcom, na základe ktorej mali žalobcovia nadobudnúť pozemok PK parc. č. 5268. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie považovať za nespornú a keďže tak neučinil svojím postupom, podľa ich názoru došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní reálnej deľby PK parc. č. 5268 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že ohľadne pozemku PK parc. č. 5268 došlo pred rokom 1950 k reálnej deľbe vyplýva z notárskej zápisnice N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Nebolo teda povinnosťou žalobcov preukazovať, že došlo k reálnej deľbe pozemku PK parc. č. 5268, keďže táto skutočnosť vyplýva z verejnej listiny. Naopak žalovaní nepreukázali, že by k reálnej deľbe pozemku pred rokom 1950 nedošlo, t.j. nepreukázali opak skutočnosti uvedenej vo verejnej listine. Procesnú pasivitu žalovaných sa v tomto smere snažil v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu nahradiť súd prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o absencii dobromyseľnosti v čase spísania notárskej zápisnice o vydržaní a zneužití tohto inštitútu, v rozhodnutí okresného súdu absentujú konkrétne dôvody a vykonané dokazovanie nesvedčí o správnosti týchto teoretických záverov. Vo svojom odvolaní poukázali na nálezy a uznesenia Ústavného súdu SR, rozhodnutie Najvyššieho súdu a všeobecných súdov SR. Uviedli, že napadnutý rozsudok v žiadnom prípade nemožno považovať za spravodlivý, zákonný a správny.

3. K odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. potvrdiť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobcovia pomerne obsiahlo odôvodnili ním podané odvolanie, pričom na podporu svojich argumentov sa odvolávajú na veľké množstvo rozhodnutí súdov. Majú za to, že viacero z nich je na danú problematiku, resp. na tento prípad neaplikovateľný a sú účelovo použité a ich závery vytrhnuté z kontextu. Žalobcovia k podanému odvolaniu predložili nové listinné dôkazy, ktoré mali

- mohli predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobcovia vytýkajú súdu, že nevykonal ako dôkaz aj miestnu ohliadku advokát znaleckým posudkom, ktorým by bol zidentifikovaný sporný pozemok CKN parc. č. 3522/2 s pozemnoknižným stavom, a to vo vzťahu k sporným parcelám, z ktorých bol tento sporný pozemok vytvorený, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a porušil zásadu rovnosti zbraní, rovnosti strán, považoval za sporné aj ich tvrdenia, východiskové skutkové okolnosti, ktoré ako protistrana účinne nepopreli, tak nie sú pravdivé, nakoľko nárok žalobcov účinne popreli aj v písomnom vyjadrení a na pojednávaní spochybnili existenciu, resp. splnenie

podmienok na vydržanie vlastníckeho práva, najmä pokiaľ ide o právny titul a dobromyseľnosť. Čo sa týka návrhov žalobcov na vykonanie dokazovanie súhlasia so záverom súdu, pokiaľ rozhodol, že ich nevykoná. Vykonávanie uvedených dôkazov by bolo vzhľadom na absenciu a nesplnenie iných procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpokladov úspešnosti žaloby nehospodárne. Rozhodnutie súdu považujú za správne a dostatočne odôvodnené.

4. K vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade k odvolaniu žalobcov v 1/a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení popierajú, že by na podporu svojej argumentácie v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie odkazovali na viacero rozhodnutí súdov, ktoré nie sú na danú problematiku, resp. na prejednávaný prípad aplikovateľné a že by boli účelovo použité a ich závery vytrhnuté z kontextu. Judikáty boli žalobcami označené a v ich relevantnej časti citované na podporu ich argumentácie o nesprávnosti skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Nové listinné dôkazy predložené v rámci podaného odvolania nemali dôvod predkladať už v rámci prvoinštančného konania, keďže úplný výpis z LV č. XXX pre k.ú. B. je verejne dostupným dôkazom a ostatné nehnuteľnosti evidované na uvedenom liste vlastníctva nemajú súvis s prejednávanou vecou. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku a notárska zápisnica nesúviseli s predmetom konania a notárska zápisnica č. N 240/96, Nz 350/96 preukazuje nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že PK parc. č. 5268 zodpovedajú KN parcele č. 3523 a 3524, pričom v skutočnosti PK parc. č. 5268 zodpovedá pozemok žalobcov spolu so sporným pozemkom žalovaných. Uviedli, že neobstojí tvrdenie žalovaných o nehospodárnosti vykonania dôkazov navrhovaných žalobcami s poukazom na absenciu a nesplnenie iných procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpokladov úspešnosti žaloby. Súd prvej inštancie pristúpi k posudzovaniu hmotnoprávnych skutočností bez toho, aby na prvom mieste skúmali naliehavý právny záujem žalobcov na určenie vlastníckeho práva. Ak by teda podľa názoru žalovaných absentovali procesnoprávne predpoklady úspešnosti žaloby, nebol by dôvod k tomu, aby súd prvej inštancie pristúpil k posudzovaniu hmotnoprávnych súvislostí. Ak k takémuto posudzovaniu súd prvej inštancie pristúpil, bolo jeho povinnosťou zistiť skutkový stav veci a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie. Ak súd prvej inštancie rozhodol, že nevykoná žalobcami navrhnuté dôkazy, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán sporu, keď sám spochybnil skutočnosti, ktoré sú medzi stranami nesporné a z vlastnej iniciatívy spochybnil skutočnosti, ktoré vyplývajú z verejnej listiny a ktoré sú inak medzi stranami nesporné. Procesnú pasivitu žalovaných vo vzťahu k preukázaniu opaku skutočnosti vyplývajúcich z verejných listín, ktorých dôkaznej sily zbavil súd prvej inštancie, sa v tomto smere snažil v rozpore s uvedenou zásadou rovnosti strán sporu nahradiť samotný súd prvej inštancie.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: 1. strany sporu musia mať vecnú legitimáciu, 2. žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorý sú preukázane a platne právnymi nástupcami zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania - stranám sporu a nie aj voči tretím osobám. Pokiaľ žaloba nesmeruje proti všetkým zapísaným spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie je možné takejto žalobe pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie vyhovieť.

13. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutie vlastníckeho práva zo zákona (, ), vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva), držba musí byť oprávnená, t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo právom ako so svojím vlastným a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi vec patrí (alebo právo). Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

14. Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle o notároch a notárskej činnosti formou notárskej zápisnice. V zmysle ustanovenia citovaného zákona, osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu, a to ustanovenie , okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, k vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľností ( citovaného zákona) na jeho návrh, ku ktorému pripája písomné doklady o skutočnostiach uvedených v ustanovení citovaného zákona a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v citovaného zákona (a/ čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľností žalobcom a preukazujúce, že žalobca je držiteľom nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že žalobca je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu aj náležitosti vôle žalobcu a iných osôb notár nepotvrdzuje ( citovaného zákona), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. Takéto osvedčenie vydané notárom za predpokladu, že obsahuje všetky uvedené náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo neznamená, že to tak nemá byť.

15. Na základe osvedčenia notára vydaného v zmysle ustanovení za podmienok uvedených v citovanom zákone sa v evidencii nehnuteľnosti zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v osvedčení notára. Po dobu 10 rokov má uvedená osoba postavenie oprávneného držiteľa. Až po uplynutí uvedenej lehoty 10 rokov mohla byť osoba uvedená v osvedčení zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti. Ustanovenie až 9 boli však s účinnosťou od 1.12.2000 zrušené , z čoho vyplýva, že osoba zapísaná za vlastníka na základe osvedčenia sa týmto titulom nemohla stať vlastníkom nehnuteľnosti (nemohla sa stať vlastníkom uplynutím nerušenej 10- ročnej lehoty).

16. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. B., zapísaného na LV č. XXX pod parcelným číslom 3523 - orná pôda o výmere 732 m2 titulom osvedčenia N 1/1995, Nz 120/1995 zo dňa 29.03.1995 (u žalobcov v 1/ a 2/ rade neuplynula požadovaná 10-ročná lehota).

17. Vyššie uvedené však nevylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ust. . Žaloba o určenie vlastníckeho práva však musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci, čím sa vlastne vymedzuje okruh pasívne legitimovaných strán sporu.

20. Pokiaľ žalobcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili, že sporný pozemok parc. č. KNC 3522/2 - orná pôda o výmere 307 m2 v k.ú. B. je totožný s pôvodnou PK parc. č. 5268 o výmere 300 siah, vedenej vo vložke č. 1905 k.ú. B., pasívne legitimovanými v spore o určenie vlastníckeho práva musia byť pôvodní pozemno-knižní vlastníci, resp. ich právni nástupcovia.

21. Otázka existencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie bezprostredne súvisí aj s otázkou naliehavého právneho záujmu.

22. Z rozhodnutia okresného súdu jasne vyplýva, že okresný súd sa zaoberal vecnou aktívnou a pasívnou legitimáciou strán sporu, s čím súvisí aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dospel k správnemu právnemu názoru, v zmysle ktorého stranami sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva na strane pasívnej legitimácie musia vystupovať pôvodní pozemno-knižní vlastníci, resp. ich právni nástupcovia.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody (porušenie zásady rovnosti zbraní strán sporu, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie sporu), preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných v 1/ a 2/ rade, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s ust. .

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )