Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, C., 2/ D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, C., obaja právne zast. Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, so sídlom Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, H., 2/ H. G., E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, H., obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovaným1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.10.2018 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku KN C parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C., podľa Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017, vyhotoveného K. H. - GEOLAND, IČO: 34 361 014, Radovka 677, 023 03 Zborov nad Bystricou, autorizačne overeného dňa 14.06.2017 L. L. M. a úradne overeného dňa 20.06.2017 Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v obci Nesluša parcela registra „C" parc. č. XXXX orná pôda o výmere 732 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru pre kat. úz. C. a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v obci Nesluša parcela registra „C" parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1.122 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru pre kat. úz. C.. Pozemok žalobcov CKN parc. č. XXXX má spoločnú hranicu s pozemkom žalovaných CKN parc. č. XXXX, ktorá je reprezentovaná prírodnou hranicou - medzou a oplotením. Právny stav pozemku žalobcov CKN parc. č. XXXX a pozemku žalovaných CKN parc. č. XXXX však nie je v súlade so skutočným stavom, pretože pozemok žalovaných CKN parc. č. XXXX má evidovanú väčšiu výmeru, než ktorú by v skutočnosti mal mať a zasahuje aj do pozemku žalobcov CKN parc. č. XXXX nad hranicu medzi pozemkami, reprezentovanú prírodnou hranicou - medzou a oplotením.

Zdôraznili, že podľa dostupných podkladov pozemok žalobcov CKN parc. č. XXXX bol pôvodne vedený v pozemkovej knihe pre kat. úz. C. vo vložke č. XXXX ako pozemnoknižná parcela č. XXXX o výmere 300 siah a pozemok žalovaných CKN parc. č. XXXX bol pôvodne vedený v pozemkovej knihe pre kat. úz. C. vo vložke č. XXX ako pozemnoknižná parcela č. XXXX o výmere 225 siah. Za účelom usporiadania vlastníctva k dotknutej časti pozemku žalobcovia zabezpečili vyhotovenie geometrického plánu č. 83/2017, vyhotovený K. H., so sídlom Radovka 677, Zborov nad Bystricou, autorizačne overený L. L. M. dňa 14.06.2017 a úradne overený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom dňa 20.06.2017 ktorým presne zamerali sporný úsek, ktorý je v geometrickom pláne označený

ako parcela CKN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m, ktorý rešpektuje nielen oplotenie, ale predovšetkým prírodnú hranicu medzi pozemkom žalobcov CKN parc. č. XXXX a pozemkom žalovaných CKN parc. č. XXXX. Tiež žalobcovia uviedli, že porovnaním pozemnoknižnej mapy, mapy pozemkov registra CKN, výpisu z pozemkových kníh vložky č. 1095 a č. 234, a súčasných listov vlastníctva č. XXX D. I. XXXX pre kat. úz. C., je zrejmý nesúlad právneho a faktického stavu uvedených pozemkov, pretože pozemok žalobcov CKN parc. č. XXXX má v súčasnosti podľa LV č. XXX evidovanú výmeru 732 m2, hoci podľa výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. 1095 mala pozemnoknižná parcela č. XXXX výmeru 300 siah (1 štvorcová siaha = 3,596652 m2), čo po prepočte predstavuje cca 1.079 m2, t.j. súčasný stav je o 347 m2 menší ako v pozemnoknižnom stave. Naproti tomu pozemok žalovaných CKN parc. č. XXXX má v súčasnosti podľa LV č. XXXX evidovanú výmeru 1.122 m2, hoci podľa výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. 234 mala pozemnoknižná parcela č. XXXX výmeru 225 siah (1 štvorcová siaha = 3,596652 m2), čo po prepočte predstavuje cca 809 m2, t.j. súčasný stav je o 313 m2 väčší ako v pozemnoknižnom stave. Zmenu výmeru vymedzuje novovytvorený pozemok CKN parc. č. XXXX/X o výmere 307 m2, ktorý výmerou korešponduje právnemu a skutočnému stavu veci. Sporný pozemok CKN parc. č. XXXX/X spolu s pozemkom žalobcov CKN parc. č. XXXX predstavujú spolu výmeru 1.039 m2, ktorá výmera korešponduje právnemu a skutočnému stavu veci (t.j. obidva pozemky spolu korešpondujú výmerou pkn č. 5268). Z uvedeného vyvodil záver, že podľa geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017 novovytvorený pozemok CKN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2, ktorý vznikol oddelením z pozemku žalovaných CKN parc. č. XXXX, predstavuje časť pozemku pôvodne evidovaného v pozemkovej knihe ako pkn č. 5268, ktorý sa neoprávnene stal súčasťou pozemku žalovaných CKN parc. č. XXXX. Uvedenú skutočnosť preukazoval aj čestným vyhlásením právneho predchodcu žalovaných D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. I. XXXX, I. G., ktorá potvrdila, že geometrickým plánom vytvorený pozemok CKN parc. č. XXXX/X nikdy nepatril k pozemku žalovaných CKN parc. č. XXXX (nebol jeho súčasťou/časťou) a že ani ona a jej matka vlastnili a obhospodarovali iba tú časť pozemku žalovaných, ktorá je v zmysle geometrického plánu č. 83/2017 označená ako CKN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 815 m. Nárok odvodili od skutočnosti, že žalobcovia od roku 1983 a pred nimi ich právni predchodcovia mali v držbe a užívali nerušene sporný pozemok CKN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 (ako časť svojho pozemku CKN parc. č. XXXX), ako svoj vlastný, a to až do súčasnosti; žalovaní do dňa vyhotovenia žaloby nerušili žalobcov v užívaní sporného pozemku CKN parc. č. XXXX/X, ktorý je od pozemku žalovaných oddelený prírodnou hranicou - medzou a oplotením. Žalobcovia osvedčili vznik vlastníckeho práva vydržaním na základe Notárskej zápisnice N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Po tom, ako v roku 2017 žalobcovia zistili nesúlad právneho a skutočného stavu pozemkov, dali vyhotoviť vyššie označený geometrický plán č. 83/2017 a vyzvali žalovaných na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorou by sa vysporiadali vlastnícke vzťahy k spornému pozemku CKN parc. č. XXXX/X, ktorú však žalovaní neakceptovali. Naliehavý právny záujem na deklarovaní vlastníckeho práva žalobcov k spornému novovytvorenému pozemku CKN parc. č. XXXX/X v kat. úz. C. odvodili žalobcovia zo skutočnosti, že podľa všetkých dostupných dôkazov a katastrálnych podkladov im svedčí vlastnícke právo k spornému pozemku, žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi dotknutého pozemku, nesprávnym údajom na listoch vlastníctva č. XXX D. I. XXXX pre kat. úz. C. boli žalobcovia hrubo poškodení na svojich majetkových právach. Žalovaní sú v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku CKN parc. č. XXXX, ktorá zaberá aj dotknutú časť nehnuteľnosti pkn č. 5268. V takom prípade majú žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, a deklaratórnym rozhodnutím súdu dôjde k odstráneniu stavu ohrozenia vlastníckeho práva a neistoty žalobcov, keďže k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Žalovaný v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení k žalobe popreli skutkové tvrdenia žalobcov a uviedli, že žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu v roku 2017 vyzvali na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorou sa mali usporiadať vlastnícke vzťahy k ich pozemku tak, aby uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou im za cenu 1 euro prevedú vlastnícke právo k pozemku parcela registra „C" č. 3522/2 orná pôda o výmere 307 m2, s čím nemohli súhlasiť, pretože podľa geometrického plánu bola dĺžka ich pozemku (spodná časť - hranica) 68,45 m, čo bolo v rozpore so skutočným stavom zameraným v teréne a aj výmera ich pozemku vychádzala ako deklarovaných 815 m2. Požiadali preto žalobcov, aby sa stretli a dohodli, čo oni odmietli. Naviac ak nemajú byť vlastníci pozemku, potom takýto pozemok ani nemôžu platne previesť na žalobcov.

Zdôraznili, že parcelu registra „C" č. 3522 orná pôda o výmere 1122 m2, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2015. Podľa kúpnej zmluvy nadobudli pozemok o výmere 1122 m2, teda nie je dôvod spochybňovať ich vlastnícke právo. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parc. registra „C" č. 3523 orná pôda o výmere 732 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. titulom vydržania, osvedčeným notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom podľa Notárskej zápisnice č. N 1/95 vyhotovenej dňa 29.3.1995, v ktorej sa vyslovene uvádza, že vydržiavajú vlastnícke právo k pozemku o výmere 732 m2, ktorý vraj oni a ich právni predchodcovia dobromyseľne ako vlastný užívali. Naproti tomu teraz tvrdia, že oni majú byť vlastníkmi pozemku o výmere 1039 m2, keď im k tomu nesvedčí žiadny právny titul. Takýto záver nevyplýva ani z pozemkovoknižných vložiek. To, aká bola v minulosti výmera pozemkovoknižnej parcely č. XXXX v pozemkovej knihe vo vložke 1095 nie je ako dôkaz postačujúce, pretože z ničoho nevyplýva, že žalobcovia by mali byť vlastníkmi pozemku o takejto výmere. Tiež zdôraznili, že podľa vytyčovacieho náčrtu vyhotoviteľa MAPERI spol. s r.o. zo dňa 29.11.2018, autorizačne overeným L. O. F. dňa 29.11.2018, podľa ktorého nimi ohraničený a užívaný pozemok má v teréne hranice pri spodnej dĺžke pozemku 76,33 m a nie 68,45 m, čím rozporovali predložený geometrický plán. Tiež uviedli, že podľa ich názoru žalobcovia v 1/ a 2/ rade ich vlastnícke právo k novovytvorenému pozemku parcela registra „C" pare. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C., podľa Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.6.2017, vyhotoveného K. H. – GEOLAND nepreukázali, no stále sú ochotní sa so žalobcami dohodnúť pri rešpektovaní vlastníctva pozemkov vymedzeného oplotením a v tomto zmysle nanovo usporiadať vlastnícke vzťahy ako celok. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v replike uviedli, že k žalovanými tvrdenej skutočnosti, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2015 nadobudli pozemok CKN parc. č. XXXX o výmere 1.122 m2 žalobcovia, platí pravidlo, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám (nemo plus iuris ad aliumtransferre potest quam ipse habet“). Teda sa na základe kúpnej zmluvy sa nemohli stav vlastníkmi pozemku, ktorý nepatril predávajúcemu a poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10.02.2010 a opätovne poukázali na čestné vyhlásenie pani D. H., od ktorej žalovaní nadobudli pozemok CKN parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2015. Zdôraznili, že nenamietajú, že výmery nehnuteľností v pozemkových knihách nie sú záväzné, avšak z výpisov z pozemnoknižných vložiek, ktoré boli prílohou žaloby, vyplýva, že pozemok žalobcov CKN parc. č. XXXX mal v minulosti väčšiu výmeru ako pozemok žalovaných CKN parc. č. XXXX, pričom rozdiel vo výmerách korešponduje s výmerou sporného pozemku CKN parc. č. XXXX/X. K námietke žalovaných, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku CKN parc. č. XXXX titulom vydržania na základe notárskej zápisnice zo dňa 29.03.1995 v ktorej sa výslovne uvádza, že vydržiavajú vlastnícke právo k pozemku o výmere 732 m2, uviedli, že titulom nadobudnutia je ústna kúpna zmluva z roku 1983 (uzatvorená medzi žalobcami a ich právnym predchodcom O. P. ako vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 29.03.1995) v spojitosti s notárskou zápisnicou č. N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Skutočnosť, že v notárskej zápisnici je uvedené, že žalobcovia vydržali vlastnícke právo k pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 732 m2 bez ďalšieho nevylučuje, že by sa na základe uvedených skutočností neuchopili oprávnenej držby vo vzťahu k spornému pozemku CKN parc. č. XXXX/X o výmere 307 m2. Na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 1983 v spojitosti s notárskou zápisnicou o vydržaní zo dňa 29.03.1995, na základe ktorých žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku CKN parc. č. XXXX, sa žalobcovia súčasne dobromyseľne uchopili držby sporného pozemku CKN parc. č. XXXX/X (v súčasnosti ako súčasť pozemku žalovaných CKN parc. č. XXXX), a to v rovnakom rozsahu, ako túto užíval právny predchodca žalobcov pán O. P. (a pred ním jeho matka pani P. P.). Pozemok žalobcov CKN parc. č. XXXX a sporný pozemok CKN parc. č. XXXX/X tvoria súvislú plochu (prirodzený funkčný celok ničím nepredelený), pričom spodná hranica sporného pozemku CKN parc. č. XXXX/X s pozemkom žalovaných vyčleneným na základe geometrického plánu č. 83/2017 ako CKN parc. č. XXXX/X je reprezentovaná prírodnou hranicou – medzou a oplotením (v čase ujatia držby žalobcami sa na hranici pozemkov nachádzalo drevené oplotenie, ktoré následne žalobcovia zamenili za kovové rúry s betónovou pätkou a pletivom, a na medzi žalobcovia vysadili ovocné stromy – slivky, ktoré tam rastú do dnešného dňa). Sporný pozemok CKN parc. č. XXXX/X je v oprávnenej držbe žalobcov po dobu viac ako 30 rokov, počas ktorej neboli žalobcovia v užívaní sporného pozemku CKN parc. č. XXXX/X nikým rušení, ani právnymi predchodcami žalovaných. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu na oprávnenosti držby žalobcov vo vzťahu k spornému pozemku CKN parc. č. XXXX/X nič nemení ani skutočnosť, že skutočný stav užívania nehnuteľností nebol v súlade s evidenčnými údajmi vo verejných knihách, resp. v ďalších dokladoch, prípadne že žalobcovia nenechali vytýčiť hranice držaných pozemkov.

Vo vzťahu k omylu vo výmere poukázali na rozhodnutia NS ČR sp. zn. zo dňa 03.01.2008, NS ČR sp. zn. zo dňa 03.08.2005, NS ČR sp. zn. zo dňa 30.11.2016, NS ČR sp. zn. zo dňa 03.07.2006, NS ČR sp. zn. zo dňa 27.10.2015 a iné. Žalovaní uviedli, že podľa ich názoru nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku, resp. jeho časti, v zmysle priloženého geometrického plánu žalobcom, nakoľko žalobcovi k tomu chýba relevantný právny titul. Spôsob nadobudnutia pozemku vydržaním podľa Notárskej zápisnice N 1/95 zo dňa 29.3.1995 vypracovanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom je minimálne sporný, nakoľko aj v tomto prípade chýba k vydržaniu dostatočný právny titul, od ktorého žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z uvedeného hľadiska je potom irelevantné, kto dotknutú časť pozemku v minulosti užíval a čo potvrdí alebo nepotvrdí svedkyňa D. H., stará matka žalovanej v rade 2/, ktorú nepovažujú za nezaujatú svedkyňu, nakoľko má s nimi majetkový spor. Opätovne poukázali na deklarovanú vôľu po dohode riešiacu vlastnícke vzťahy ako celok. Vo veci súd nariadil pojednávanie na ktorom strany zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch. Žalobca žiadal vypočuť svedkyne D. H. a D. P. za účelom užívania spornej časti pozemku, nakoľko sú právne predchodkyne žalovaných a vykonať znalecké dokazovanie na zistenie sporného rozsahu pozemku. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a namietali aj neúčelnosť výsluchu svedkýň, prípadne navrhovali vykonanie znaleckého dokazovania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Podľa listu vlastníctva č. č. 648 kat. úz. C. žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku v obci Nesluša KN - C parc. č. XXXX orná pôda o výmere 732 m2, titulom Dohody RII 164/80-114/80, osvedčenie NZ 255/93-142/93 a Osvedčenie o vlastníckom práve NZ 120/95 s držbou od 29.3.1995. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v obci Nesluša parcela registra „C" parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1.122 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. titulom kúpnej zmluvy V 941/15 zo dňa 3.7.2015. Podľa notárskej zápisnice spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom N 1/95, NZ 120/95 žalobcovia prehlásili, že sú výluční užívatelia nehnuteľnosti vo vl. 1095 pkn.p.č. 5268 totožnou s KN p.š. 3523 orná pôda o výmere 732 m2 k.ú. C., ktorú užívajú na základe ústnej kúpnej zmluvy od O. P., ktorý parcelu zdedil po matke P. P., ktorá nehnutľnosť užívala na základe reálnej deľby od roku 1945. Po započítaní doby držby predchodcov nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. K návrhu pripojili výpis PK vložky, identifikáciu parciel, prehlásenie D. O. a A. O. a potvrdenie obce, že parcela nie je jej majetkom a počas 60 dňovej lehoty nikto nepodal námietky proti osvedčeniu. Súd oboznámil aj výpis PK vložky č. 1095 so zápisom PK parc. č. XXXX o výmere 300 siah a PK vložku č. 234 so zápisom PK parcela č. XXXX o výmere 225 siah, PK mapou, KN mapou, a geometrickým plánom č. 83/2017, vyhotoveným K. H. -GEOLAND, so sídlom Radovka 677, Zborov nad Bystricou, autorizačne overeným L. L. M. dňa 14.06.2017 a úradne overený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom dňa 20.06.2017 ktorým bola novovytvorená parcela KN C parc. č. XXXX/ X orná pôda o výmere 307 m z CKN parc. č. XXXX k.ú. C.. Súd sa v rámci hospodárnosti konania zaoberal vecnou legitimáciou a v rámci hospodárnosti konania aj tým, či žalobcom svedčí vlastnícke právo, resp. či vôbec mohli vlastnícke právo vydržať. V tomto prípade však žalobcovia nepredložili k týmto tvrdeniam, ktoré žalovaní popreli, žiadne dôkazy a na preukázanie týchto skutočností žiadne dôkazy nenavrhli. Navrhnuté dokazovanie bolo len vo vzťahu ku skutočnosti, či sporný pozemok užívajú žalovaní, resp. ho neužívali ich právni predchodcovia D. H. a D. P.. Nakoľko skutkové zistenia z takéhoto výsluchu nesmerovali k preukázaniu vlastníckeho práva či podmienok vydržania – dobromyseľnosti, alebo okruhu účastníkov sporného pozemku, súd takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol ako predčasný a v tomto štádiu konania ako nedôvodný. V prvom rade súd v danej veci musí poukázať na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. vo vzťahu k označeniu vecnej legitimácie, podľa ktorého: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.“. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. V súvislosti so záväznosťou rozsudku je spojený aj naliehavý právny záujem a vecná legitimácia strán v konaní. Podmienkou určovacej žaloby je aj úplný okruhu strán, teda úplná vecná legitimácia. Tá sa odvíja od uplatneného nároku a opisu rozhodných skutočností. Ak je spor o hranicu pozemku alebo sporný pozemok medzi dvoma vlastníkmi, kde má jeden užívať aj pozemok druhého vlastníka, postačuje, aby sa konania zúčastnili všetky osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k daným pozemkom. Ak sa však jedná aj o určenie vlastníckeho práva, ktoré nie je odvodené, nejedná sa teda o prechod alebo prevod práva na sporovú stranu ako potencionálneho vlastníka, musia sa konania rovnako zúčastniť všetky osoby, ktoré by mohli byť vlastníkom pozemku. Nemusí sa jednať len o osoby, ktoré sú evidované ako držitelia, užívatelia či vlastníci. Najmä v prípade vydržania je nevyhnutné, aby sa konania zúčastnili aj pôvodní vlastníci alebo právni nástupcovia vlastníkov (príp. správca) pozemku, ku ktorému sa má určiť vlastnícke právo vydržaním, spracovaním a pod.. Pokiaľ by nebola splnená podmienka úplnej vecnej legitimácie, mohla by nastať skutočnosť, že by sa rozhodlo o vlastníckom práve bez toho, aby sa k veci mohli vyjadriť osoby, ktorým by ináč vlastnícke právo svedčilo a ktoré by ho určovacou žalobou stratili. Naviac, aj keby došlo k takémuto určeniu práva, rozsudok by sa na pôvodné osoby nevzťahoval, teda by nebol ani vykonateľný. V tomto prípade je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že žalobcovia sú vedení ako vlastníci na základe o vlastníckom práve podľa notárskej zápisnici NZ 120/95 s oprávnenou držbou od 29.3.1995, NZ 255/93 a dohody RII 164/80, ktoré neboli predložené. Notárska zápisnica N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 vypracovaná JUDr. Andrejom Kubaščíkom však môže založiť len oprávnenú držbu, nie však vlastnícke právo. Teda ak sporný pozemok (KN - C parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C., podľa Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017) nikdy nemal patriť žalovaným a ich právnym predchodcom, teda mal byť vytvorený z pozemnoknižnej parcely č. XXXX o výmere o výmere 300 siah v PK vložke 1095 a nie z pozemnoknižnej parcely č. XXXX výmere 225 siah vo vložke č. 234, tak musí určenie vlastníckeho práva smerovať nie len voči tomu, komu svedčí vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľností, ale aj voči pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parcely p.č. XXXX v PK vložke č. XXXX k.ú. C.. Žalobcovia totiž tvrdili, že žalovaní ani ich právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi sporného pozemku, pretože ten je vytvorený z pôvodnej PK parc. č. XXXX o výmere o výmere 300 siah v PK vložke 1095, z ktorej ho mali nadobudnúť vydržaním, o ktorom mal rozhodnúť súd v tomto spore. Súd ďalší nedostatok vzhliadol v tejto súvislosti aj s nedostatočnou identifikáciou pozemku, teda či skutočne sporný pozemok je zhodný s časťou pôvodnej PK parc. č. XXXX v PK vložke č. XXXX k.ú. C., pretože takéto tvrdenie z ničoho nevyplýva a nemožno to tvrdiť ani porovnaním katastrálnej a pozemnoknižnej mapy (skôr sa súdu javí, že PK parc. č. XXXX zodpovedajú KN parcely č. XXXX D. XXXX). V súvislosti s uplatneným nárokom, aj vzhľadom na vyššie uvedeným zisteniam, súd konštatuje, že žalobcov nemožno považovať automaticky za vlastníkov pozemku KN C parc. č. XXXX orná pôda o výmere 732 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C., nakoľko im svedčí vlastnícke právo na základe o vlastníckom práve podľa notárskej zápisnici N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 s oprávnenou držbou od 29.3.1995, NZ 255/93 a dohody RII 164/80. Notárska zápisnica N 1/95, Nz 120/95 zo dňa 29.3.1995 vyhotovená JUDr. Andrejom Kubaščíkom bola vypracovaná v zmysle ut. a násl. Podľa v znení platnom do novely (do 30.11.2000), Na základe notára (ďalej len "") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov 5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; 6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

Podľa po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Nakoľko ust. až 9 boli s účinnosťou od 1.12.2000 zrušené , osoba zapísaná za vlastníka na základe sa týmto titulom nemohla stať vlastníkom nehnuteľnosti (nemohla sa stať vlastníkom uplynutím nerušenej 10 ročnej doby). Uvedená skutočnosť však nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ustanovení . Teda vlastnícke právo žalobcov v 1/ a 2/ rade sa môže odvíjať len od držby, nie od prevodu či prechodu vlastníckeho práva, čo vymedzuje aj okruh pasívne legitimovaných osôb, ktorým svedčí vlastnícke právo. Ak by sporný pozemok KN C parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C. bol totožný s pôvodnou PK parc. č. XXXX výmeru o výmere 300 siah vedenej vo vložke č. XXXX k.ú. C. tak ako to tvrdia žalobcovia, sú pasívne legitimovaní aj pôvodní pozemnoknižní vlastníci či ich právny nástupcovia. Výhradne pasívne legitimovanou stranou by boli žalovaní jedine vtedy, ak by sporný pozemok KN C parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C. bol vytvorený z pozemku vo vlastníctve žalovaných alebo ich právnych predchodcov a zodpovedal pôvodnej PK parcele č. XXXX výmere 225 siah vo vložke č. XXX k.ú. C. (na predpokladu zhody PK parc. č. XXXX a KN C parc. č. XXXX/X), čo však žalobcovia netvrdia (hoci práve takáto skutočnosť vyplýva z Geometrického plánu č. 83/2017 zo dňa 14.06.2017, vyhotoveného K. H. – GEOLAND). Podľa Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Pokiaľ malo žalobcom vzniknúť vlastnícke právo k spornej časti pozemku KN C parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 307 m2 v kat. úz. C. vydržaním, mimo nerušenej držby počas vydržacej doby je nevyhnutné, aby boli dobromyseľní držitelia. Vydržanie vždy vyžadovalo podmienky: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. V konaní bola sporná a účinne popretá dobromyseľnosť držby žalobcov vzhľadom na tvrdený titul nadobudnutia - kúpna zmluva z roku 1983 uzatvorená medzi žalobcami a ich právnym predchodcom O. P. ako to má vyplývať z notárskej zápisnice č. N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995. Popretá bola dobromyseľnosť z dôvodu, že O. P. ako právny nástupca pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky P. P. mohol byť len podielovým spoluvlastníkom podielu 1/8 celku (r.č. 5 a 12 p.k. vl. č. XXXX k.ú. C., nakoľko žiaden iný zápis mu nesvedčí a ani nič iné nebolo preukazované dedičským konaním D 130/88), teda nikdy nemohol prevádzať kúpnou zmluvou parcelu PK parc. č. XXXX k.ú. C. ako celok. Tiež nebolo zdôvodnené, ako mohli žalobcovia a O. P. v roku 1983 prevádzať parcelu ústnou kúpnou zmluvou, nakoľko k prevodu nehnuteľností sa vždy vyžadovalo rozhodnutie štátneho notárstva, teda okolnosti takého prevodu. Samotná skutočnosť, že niekto užíva pozemok a nik mu vtom nebráni nie je dostatočný dôvod k vzniku vedomia, že držiteľ by sa mal len tým stať vlastníkom pozemku. Uzurpácia nie je totožná s dobromyseľnou držbou. Žalobcovia síce tvrdili, že došlo k reálnej deľbe v roku 1950, avšak tu úplne absentujú nie len dôkazy, ale aj náležité skutkové tvrdenia. Naviac ak by došlo k reálnej deľbe pôvodnej PK parc. č. XXXX o výmere 300 siah vedenej vo vložke č. XXXX k.ú. C., P. P. by mohol vzhľadom na podiel vlastníckeho práva 1/8 pripadnúť pozemok o výmere 135 m2, určite by jej nemohol pripadnúť pozemok o výmere 1039 m2 (KNC parc. č. XXXX/X o výmere 307 m2 + KNC parc. č. XXXX o výmere 432 m2) teda 96/100 z pôvodnej parcely, nakoľko výmera pôvodnej PK parc. č. XXXX o výmere 300 siah by predstavovala cca 1079 m2. V danom prípade teda nemožno uvažovať vôbec o deľbe, nanajvýš o zámenách. Iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej PK parc. č. XXXX k.ú. C. P. P. k ostatným spoluvlastníckym podielom nebol v konaní tvrdený. Rovnako súd považuje za sporný aj dôvod založenia dobromyseľnosti na základe ústnej kúpnej zmluvy. Nepochybne aj s poukazom na rozhodnutia súdov označených žalobcami, nie je takýto spôsob založenia dobromyseľnosti vylúčený, resp. je možný, avšak je nevyhnutné uviesť všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce skutočnosť, že dané osoby v čase ústnej kúpnej zmluvy považovali takýto prevod za účinný. Ak dané osoby v roku 1985 (po novele ) mali alebo museli mať vedomosť o ust. Obč. zák. s pouk. na ust. v znení do 1.1.1992,

nemohli byť dobromyseľné, že na základe ústnej kúpnej zmluvy by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva a teda nadobúdatelia nemohli sa domnievať, že sú vlastníkmi, teda dobromyseľne držať pozemok ako vlastný. Žalobcovia okrem tvrdenej ústnej kúpnej zmluvy neuviedli žiadne skutkové okolnosti pre odôvodnenie dobromyseľnosti a to ani o existencii ústnej kúpnej zmluvy. Napokon súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by sa riadil právnym názorom, ktorý ani žiadna zo strán neprezentovala, vysloveným NS SR z 30.4.2013: „Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie bolo vo vzťahu k špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000, t.j. po ôsmych rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho o držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z . Týmito podmienkami boli : a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho o držbe do katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v . Z ustanovenia , prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov , ktorým boli zrušené ustanovenia až 9 Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na dobu desiatich rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho o držbe, a to na dobu desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv.“, z opisu vydržania v zápisnici by mohli byť žalobcovia len oprávnení držitelia pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 732 m2 (N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995). Podľa názoru súdu však samotné vydanie môže založiť dobromyseľnosť len vtedy, ak už v danej dobe boli osoby dobromyseľné, že im pozemok vlastnícky patrí, avšak z rôznych dôvodov ich vlastnícke právo nebolo riadne evidované. Ak vydanie podľa nebolo vydané držiteľovi zohľadňujúc jeho predchádzajúcu dobromyseľnosť (zneužitie inštitútu), nemôže samo o sebe založiť dobromyseľnosť držby. Naviac ak žalobcovia tvrdili vydržanie pozemku o výmere 732 m2, ktorému zodpovedala parcela evidovaná v katastrálnom operáte KN – C parc. č. XXXX k.ú. C., nemal nikto dôvod podávať námietky voči držbe pozemku nad tento rozsah. Teda ani pri najlepšej vôli nemohla zápisnica N 1/95 Nz 120/95 zo dňa 29.03.1995, ktorou žalobcovia dňa 29.03.1995 výslovne vyhlásili, že vydržiavajú vlastnícke právo k pozemku o výmere 732 m2 titulom nadobudnutia - ústna kúpna zmluva z roku 1983 identifikovanej priloženou identifikáciou parciel, svedčiť o dobromyseľnosti nadobudnutia časti susedných parciel katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené nemal súd inú možnosť ako žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalobcami navrhované dokazovanie by bolo dôvodné len vtedy, ak by nebolo pochybností o tom, že žalobcom

svedčí vlastnícke právo, resp. môže svedčiť k spornému pozemku alebo boli splnené podmienky pre jeho vydržanie. Súd preto navrhované dokazovanie zamietol. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli v plnom rozsahu úspešní, súd im podľa priznal voči žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).