Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-156-2018.pdf
PDF · 205.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/156/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: O. P., nar. XX. XX. XXXX, I. XX, E., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, Štefánikova 22, Nitra, proti žalovaným: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra a 2/ Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova tr. 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 25. 07. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. 06. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zistil, že na príslušný stavebný úrad bolo dňa 20. 11. 2017 doručené písomné oznámenie C. G., že na Podzámskej ul. boli na voľný pozemok navozené lodné kontajnery, ktoré majú slúžiť ako ubytovňa kvôli plánovanej investícii vo výstavbe Jaguár v Priemyselnom parku. Následne dňa 21. 11. 2017 bolo na stavebný úrad doručené podanie Krajského pamiatkového úradu Nitra (ďalej len „KPU Nitra“). KPU Nitra v oznámení uviedol, že na nehnuteľnosti, parc. č. XXX, k. ú. E., ktorá sa nachádza na území Pamiatkovej zóny Nitra, sú vykonávané nepovolené stavebné úpravy, resp. novostavba a žiadal o preverenie situácie a okamžité zastavenie prác.
2. Orgán štátneho stavebného dohľadu vydal dňa 22. 11. 2017 oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 29.11.2017 (ďalej len „ŠSD“), za účelom zistenia skutkového stavu vo veci nepovolenej stavby s tvaromiestnou obhliadkou. Zo záznamu o vykonaní ŠSD zo dňa 29.11.2017 súd zistil, že stavebník O. P. (ďalej len „žalobca“), ako vlastník kontajnerov a nájomca pozemkov parc. č. XXX a XXX/XX, k. ú. E. na týchto naskladnil 16 kusov lodných kontajnerov bez akéhokoľvek povolenia. Žalobca bol vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce spojené s naskladňovaním kontajnerov a iné súvisiace práce na uvedených pozemkoch. Žalobca v zázname uviedol, že účelom naskladnenia je uskladnenie kontajnerov. Výkonu ŠSD sa zúčastnil aj zástupca Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra (ďalej len „UHA Nitra“), ktorý žalobcu vyzval, aby požiadal o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu skladových kontajnerov, ako aj zástupkyňa KPU Nitra, ktorá ho vyzvala na podanie žiadosti o vydanie Rozhodnutia o zámere úprav v pamiatkovom území podľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového zákona. Súčasťou záznamu je aj vyhotovená fotodokumentácia skutkového stavu, v počte 17 záberov zo dňa 29.11.2017.
Dňa 06. 12. 2017 bol za účelom kontroly dodržiavania výzvy vykonaný opätovný ŠSD, zo záverov ktorého vyplýva, že žalobca aj napriek výzve pokračoval v stavebných prácach bez akýchkoľvek povolení. Z výkonu opätovného ŠSD bola vyhotovená fotodokumentácia, v počte 36 záberov, ktorej účelom bolo zaznamenať zmeny vykonané od 29. 11. 2017 do 06. 12. 2017.
3. Stavebný úrad listom zo dňa 11. 12. 2017 oznámil výsledky vykonaných štátnych stavebných dohľadov zo dňa 29. 11. 2017 a 06. 12. 2017 a podľa § 102 ods. 5 písm. a) vyzval žalobcu na bezodkladné zastavenie prác na stavbe. Stavebný úrad zároveň oznámil začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote (60 dní) predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby „sklad z kontajnerov“ nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Konanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby „sklad z kontajnerov“ bolo zároveň rozhodnutím zo dňa 11. 12. 2017 prerušené. Všetky uvedené písomnosti boli žalobcovi doručené dňa 21. 12. 2017. Orgány ŠSD listom zo dňa 14. 12. 2017 predložili výsledky oboch ŠSD stavebnému úradu na prejednanie priestupku.
4. Dňa 04. 01. 2018 vydal stavebný úrad (Mesto Nitra, odbor stavebného poriadku) oznámenie o začatí konania o priestupku vo veci porušenia stavebného zákona a predvolaní na ústne pojednávanie na deň 24. 01. 2018, vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v období od 10. 11. 2017 do 06. 12. 2017 (do vykonania opätovného ŠSD) na pozemkoch parc. č. XXX a XXX/XX, k. ú. E., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba je cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m. Po osadení kontajnerov na podklade upravenom podsypovým kamenivom boli na stavbe uskutočnené stavebné práce v rozsahu tam uvedenom. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11. 01. 2018.
5. Dňa 24. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho zástupca, a i zástupca štátneho stavebného dozoru, predmetom ktorého bolo prejednanie priestupku. Žalobca uviedol, že skutok sa nestal, pretože nejde o čiernu stavbu. Zástupca žalobcu uviedol, že je dôležité objasniť súvislosti pre správne posúdenie veci, ktoré obšírne uviedol v 16 bodoch tam uvedených. Na záver uviedol, že priestupok sa vzhľadom na uvedené dôkazy nestal, a kontajnery označil za krátkodobé prenosné zariadenia, ktoré u žalobcu na danej adrese slúžia k predaju a prenájmu v zmysle jeho podnikateľskej činnosti. Zástupcovia ŠSD uviedli, že kontajnery spolu s vykonanými prácami posúdili z hľadiska ustanovení stavebného zákona a dospeli k záveru, že ide o stavbu. Následne spracovali výsledky z oboch štátnych stavebných dozorov a tieto zaslali zainteresovaným subjektom. Výsledky dohľadu predložili na prejednanie priestupku a na záver uviedli, že na stavebnom úrade sa nenachádza návrh na vydanie územného rozhodnutia, ani žiadosť o stavebné povolenie vo veci stavby polyfunkčného objektu, ku ktorému sa vyjadroval KPU Nitra, a ktoré spomína žalobca. Na ústnom pojednávaní boli zástupcom žalobcu ako aj orgánu ŠSD predložené písomnosti, kúpna zmluva č. 53/95 SMM, ponuka na prenájom kontajnerov, ponuka na predaj a prenájom obytných sanitárnych modulov, súhlas so zriadením vstupu z Podzámskej ulice zo dňa 05. 06. 2015, vyjadrenie Mesta Nitra k funkčnému využitiu pozemkov zo dňa 09. 01. 2018, podanie žalobcu „Rozhodnutie Stavebného úradu naskladnenie lodných kontajnerov je stavbou v zmysle § 43 ods.1 Stavebného zákona“ zo dňa 11. 11. 2018, odpoveď na výzvu „Bezodkladné zastavenie prác na stavbe“ zo dňa 11. 12. 2017 a stanovisku KPU Nitra k štátnemu stavebného dohľadu dňa 29. 11. 2017.
6. Žalobca zaslal mailom dňa 25. 01. 2018 stavebnému úradu 5 ks fotografií stavby zo dňa 30. 11. 2017, dňa 05. 02. 2018 predložil plnomocenstvo pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Jaroslav Veis a dňa 16. 02. 2018 tlač mailovej správy, komunikácia žalobcu s Realitnými novinami - objednávka na zverejnenie inzercie.
Stavebný úrad v rámci doplnenia dokazovania dňa 14. 02. 2018 do priestupkového spisu doplnil od Mestského úradu Nitra, odboru majetku v Nitre „súhlas so zriadením vstupu z Podzámskej ul.“ zo dňa 05. 06. 2015 s prílohou (list od Mestského úradu Nitra, odboru investičnej výstavby zo dňa 03. 06. 2015), vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemkov Mestským úradom v Nitre, UHA, referátu urbanizmu a architektúry zo dňa 09. 01. 2018. Dňa 15. 02. 2018 bola do priestupkového spisu doplnená správa o miestnej ohliadke na Podzámskej ulici spolu v fotodokumentáciou v počte 3 ks vyhotovené Mestským úradom Nitra, ddborom majetku.
7. Dňa 19.02.2018 bol vykonaný opätovný (tretí v poradí) ŠSD stavby „sklad z kontajnerov“, o ktorom bol spísaný Záznam a vyhotovená fotodokumentácia v počte 15 záberov. Vykonaným dohľadom boli zistené drobné zmeny oproti stavu zo dňa 06. 12. 2017.
8. Výzvou zo dňa 20. 02. 2018 bol žalobca vyzvaný na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z jej obsahu súd zistil, že doplnením dokazovania bola pozmenená aj skutková podstata priestupku, v znení tam uvedenom. Dňa 21. 02. 2018 bola spísaná zápisnica o oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, za prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu. Žalobca zotrval na tom, že nejde o stavbu podľa občianskeho práva, obchodného práva, ani ústavného práva. Zástupca žalobcu uviedol, že motív a cieľ žalobcu je postaviť stavbu, akú predložil na územné konanie a na spripomienkovanie KPU Nitra. Ďalej odkázal na § 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca predložil dôkaz, že tieto kontajnery sú voľno predajné pre záujemcov, ktoré na základe objednávky v zmysle svojej podnikateľskej činnosti bude ďalej predávať, prenajímať a upravovať. Poukázal na ekologický a ekonomický rozmer a uviedol, že žalobca pripravuje aj vizualizáciu úpravy a zateplenia týchto lodných kontajnerov, ktoré si môže prenajať a zakúpiť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba na Slovenku.
9. Žalobca dňa 23. 02. 2018 predložil list „Prenájom upravených lodných kontajnerov“ zo dňa 20. 02. 2018, z ktorého vyplýva, že ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE s.r.o. si u žalobcu na základe inzercie uverejnenej v periodiku REALITNÉ NOVINY objednáva prenájom 4 kusov upravených lodných kontajnerov. List - objednávku podpísal Milan Sabo, konateľ ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE s.r.o.
10. Dňa 05. 03. 2018 vykonal stavebný úrad ústne pojednávanie, na ktorý bola z KPU Nitra prizvaná Ing. arch. D. a svedok, A. S. (konateľ ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE s.r.o.). Svedok S. uviedol, že k podpísaniu objednávky došlo tak, že dňa 20. 02. 2018 sa k nemu dostavil žalobca, ktorý priniesol list, a povedal mu, že to súri a on mu objednávku podpísal. Uviedol, že o kontajnery má firma záujem, ich použitie však označil za čisto hypotetické. Ing. arch. D. sa na ústne pojednávanie nedostavila, neúčasť ospravedlnila a uviedla, že KPU Nitra dňa 30. 11. 2017 vydal písomné stanovisko, ktoré zostáva nezmenené. V stanovisku KPU Nitra konštatoval, že ide o vybudovanie kompaktnej hmoty, ktorej konštrukcia pozostáva zo 4 radov a 4 stĺpcov vzájomne kontaktne uložených lodných kontajnerov. V závere uviedol, že uvedenú situáciu považuje za dôvod, aby Mestský úrad v Nitre, odbor stavebného poriadku začal v tejto veci konanie o odstránení stavby.
Dňa 07. 03. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom zástupca žalobcu uviedol, že stavebnými štúdiami preukázali, že vôľou žalobcu je postaviť stavbu, ktorá je na štúdii pre KPU Nitra predložená. Kontajnery nie sú stavbou, ktorú investor zamýšľa. Investor bude kontajnery v zmysle svojho živnostenského oprávnenia ďalej upravovať, prenajímať a predávať a tieto budú postupne odvážané z pozemku jeho dcéry. Uviedol, že žalobca prijal ďalšie objednávky na úpravu a prenájom týchto kontajnerov od spoločnosti PartnerLand, a. s. Borová 2848/24, Nitra a iných.
11. Dňa 13. 03. 2018 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SP 19988/2017-022-JUDr.Sp, ktorým uznal žalobcovi vinným zo spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od 10.11.2017 do 19.02.2018 (do vykonania tretieho štátneho stavebného dohľadu) na pozemkoch parc. č. XXX a XXX/XX, k. ú. E., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba je cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m. Po osadení kontajnerov na podklade upravenom podsypovým kamenivom boli na stavbe uskutočnené stavebné práce v rozsahu: 1) spevnenie 2. podlažia kontajnerov montážnymi prácami proti posunu, resp. pošmyknutiu vo vodorovnom smere, a to oceľovou konštrukciou zloženou z oceľového profilu v tvare „ L“ osadeného v celej šírke (4 ks kontajnerov vedľa seba) a z podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks), 2) utesnenie medzier medzi viacerými kontajnermi izolačnou Pur penou, 3) prekrytie 4. podlažia kontajnerov (strechy skladu) OSB doskami a fóliou, na ktorej, sú nepravidelne uložené časti stavebného materiálu a zábradlia,
4) vytvorenie otvoru - vyrezaním steny v kontajneri na 2. podlaží (prvý vpravo - od Podzámskej ulice), v ktorom je osadená dverná zárubňa, 5) vyhotovenie a osadenie vonkajších dverí uchytených na 3 pántoch navarených na kontajneri na 2. podlaží (zo strany Podzámskej ulice), 6) vyhotovenie „lávky“ (prístupovej rampy) vo výške cca 2,9 m, ktorá je vyhotovená ako oceľová konštrukcia privarená ku kontajneru v mieste vonkajších dverí a je osadená na oceľových stĺpoch ukotvených v betónových kockách, uložených na pozemku par. č. XXX/XX, pričom drevená „lávka“ tvorí premostenie a prístup do stavby „sklad z kontajnerov“ priamo z komunikácie - Podzámskej ulice, 7) vypílenie časti oceľového zábradlia (tvoriaceho súčasť miestnej komunikácie na Podzámskej ul.) a následné osadenie vypílenej časti ako bráničky zavesenej na privarené pánty na zábradlí, 8) odstránenie - odpílenie podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks), a to zo spevnenia 2. podlažia kontajnerov popísaného v bode 1), za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona pokutu vo výške 25.000,- eur.
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcovi doručené dňa 22. 03. 2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 04. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2018.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
12. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. 06. 2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho organu prvého stupňa, Mesta Nitra č. SP 19988/2017-022- JUDr.Sp zo dňa 13.03.2018, ktorým žalobcovi podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, za spáchanie priestupku tam uvedeného, uložil podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 25.000 eur.
V odôvodnení uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými, ako aj s dôvodmi odvolateľa, pričom nezistil porušenie zákona, následkom čoho by bolo potrebné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.
K námietke žalobcu uviedol, že kontajnery ako také, stavebný zákon a s ním súvisiace vyššie citované predpisy, neupravujú. Definícia pojmu „kontajner“ je uvedená v Zbierke zákonov SR v Oznámení č. 71/2000 Z. z., v ktorom Ministerstvo zahraničných vecí SR oznamuje, že od 21. januára 1994 bol v Ženeve prijatý Dohovor o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave. Podľa čl. 1 písm. b) dohovoru, pojem „kontajner“ znamená prepravné zariadenie (zdvíhateľná skriňa, premiestniteľná nádrž alebo iné podobné zriadenie), z uvedenej definície vyplýva, že kontajner je predovšetkým prepravné zariadenie slúžiace na prepravu tovaru pri rôznych druhoch dopravy. Konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu bolo zrejmé, že objekt vytvorený zo 16 naskladaných kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako uložené prepravné zariadenia, ktoré by sa mali využívať pre účely dopravy tovaru, ale ako sám žalobca spočiatku uviedol, slúžia na osobné skladové účely, a účel naskladania kontajnerov je definitívny.
Uviedol, že stavebný úrad v prvom rade posudzoval, či predmetný objekt spĺňa kritériá definície stavby uvedené v § 43 ods. 1 stavebného zákona a dospel k záveru, že sú kumulatívne splnené zákonné znaky pre záver, že sa jedná o stavbu, a to z dôvodu, že je to: stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu, ako je to uvedené a náležite odôvodnené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
K tvrdeniam zástupcu žalobcu poukázal na znenie § 43 ods. 1 stavebného zákona, ktoré je z hľadiska definície stavby formulované alternatívne. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že sklad z kontajnerov je tzv. pozemnou stavbou, v zmysle § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože ide o priestorovo sústredenú zastrešenú nebytovú budovu, ktorá je stavebnotechnicky vhodná a určená na ochranu vecí, v tomto prípade stavebného materiálu (Oceľové lešenárske dielce, drevené hranoly a pod.), určeného pre budúcu stavbu polyfunkčného objektu, čo bolo aj vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 29. 11. 2017.
Ďalej konštatoval, že správny orgán prvého stupňa pri určení výšky pokuty postupoval podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty. Z hľadiska následkov spáchania priestupku zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca predmetnú stavbu uskutočnil v lokalite, ktorá používa ochranu z hľadiska ustanovení nielen stavebného zákona (Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre), ale aj z hľadiska pamiatkového zákona, pretože ide o pamiatkovú zónu, pre ktorú Krajský pamiatkový úrad Nitra vydal v r. 2015 Zásady ochrany pamiatkového územia. Stavba vyhotovená pospájaním veľkých kontajnerov rôznych farieb s rôznymi nápismi, hrubo narušila celkový vzhľad pamiatkovo chránenej lokality a vzbudila veľké pobúrenie občanov Mesta Nitra, čo bolo prezentované aj vo viacerých periodikách, tak ako to je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
Žalovaný dospel k záveru, že žalobca konal aj v rozpore v článkom 20 ods. 3 Ústavy SR, ktorý zakazuje zneužitie vlastníckeho práva v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (stavebný zákon a pamiatkový zákon) a spôsob výkonu jeho vlastníckeho práva, kedy z lodných kontajnerov uskutočnil stavbu, výrazne poškodil kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. I napriek vyhláseniam žalobcu a jeho zástupcu, že ide len o prenosné zariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané, celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej stojí a ani jeden z kontajnerov nebol demontovaný a už vôbec nie odvezený.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa žalovaného, dostatočne odôvodnil mieru ustanovenú zákonom, ktorú v tomto prípade predstavuje najmä stavebný zákon, pričom v rozhodnutí z citovaných ustanovení jednoznačne vplýva, že práve stavebný zákon je tým zákonom, ktorý vlastnícke právo garantované v čl. 20 Ústavy SR obmedzuje tak, aby nedošlo k poškodeniu prírody, kultúrnych pamiatok a životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonom. Vzhľadom na vysokú závažnosť priestupku, ktorá bola podľa názoru žalovaného dostatočne odôvodnená, správny orgán prvého stupňa výšku pokuty stanovil v hornej polovici sadzby, pričom suma 25.000 eur predstavuje cca 75% z možnej výšky pokuty podľa §105 ods. 3 stavebného zákona. Ďalej odkázal na aplikáciu ustanovení § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 správneho poriadku. Uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku a obsahuje náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. Žalovaný je názoru, že stavebný úrad zistil všetky právne rozhodné skutočnosti t.j. stav veci zistil presne, čo znamená, že zodpovedá reálnej skutočnosti. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zahŕňa jednak samotný výkon štátneho stavebného dohľadu, všetky skutočnosti s jeho výkonom súvisiace, vyjadrenia a námietky účastníkov konania, jednak samotné správne konanie týkajúce sa predmetného priestupku, v ktorom je uvedený jeho celý priebeh, všetky vykonané úkony správneho orgánu, podania a vyjadrenia účastníkov konania vrátane predvolaného svedka; podklady, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, zároveň uviedol aj vysporiadanie sa s uplatnenými námietkami a pripomienkami účastníkov konania. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a zároveň analyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Na záver uviedol, že samosprávnu pôsobnosť obce resp. mesta upravuje najmä ustanovenie § 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (zákon o obecnom zriadení). Z uvedených ustanovení zákona o obecnom zriadení podľa žalovaného vyplýva, že predaj parc. č. XXX, k. ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. 187/21, sú realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra, ktoré takto nakladá so svojím majetkom. Obdobne realizácia novej Podzámskej ulice súvisí s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych komunikácií.
Uviedol, že na základe § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.), a na druhej strane, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad. Mesto Nitra v predmetnej veci konalo ako stavebný úrad, ktorý je v rámci preneseného výkonu štátnej správy príslušný na prejednanie priestupku podľa §105 stavebného zákona, nakoľko odvolateľ porušil stavebný zákon. Z dôvodov vyššie uvedených žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. V podanej žalobe zo dňa 25. 07. 2018 (ktorá bola správnemu súdu osobne podaná v ten istý deň), žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 06. 2018 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SP/19988/2017-022-JUDr.Sp zo dňa 13. 03. 2018, alternatívne vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V žalobe uviedol celý obsah rozhodnutia žalovaného a poukázal na to, že dňa 18. 08. 1995 s Mestom Nitra uzatvoril kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXX, o výmere 280 m2. V zmysle čl. VI. uvedenej zmluvy sa na parcele nachádzal starý dom, do ktorého sa vchádzalo a vychádzalo po starej ceste (Podzámska ulica) priamo z parcely a nachádzala sa tam divoká skládka domového a stavebného odpadu o objeme 100 m3, ktorú sa zaviazal odviezť a odstrániť, čo bolo podľa čl. IV. odpočítané od konečnej kúpnej ceny vo výške 18.608 Sk. Namietal, že kúpna cena dvojnásobne prekračovala bežnú sumu za m2 stavebného pozemku.
K realizácia novej Podzámskej ulice uviedol, že si nepamätá, že bol účastníkom konania, a predpokladá, že stavebne povolená a územne skolaudovaná bola na základe verejnej vyhlášky, následkom čoho sa posunula o 2 m ďalej od pôvodného okraja tak, že investor vybudoval oporný múr vo výške cca 2 m. Tieto 2 m boli vo vlastníctve Mesta Nitra ako verejná cesta, čo skomplikovalo využitie pozemku žalobcu z dôvodu, že bol nútený pri stavebnom zámere v roku 2016 žiadať o nájom verejnej cesty, aby mu KPU schválil stavebnú štúdiu. Dňa 05. 08. 2016 KPÚ Nitra rozhodol, že je povinný k stavebnej štúdii predložiť súhlas vlastníka parc. č. 187/12 s výstavbou premostenia nad touto parcelou a stavebnými zásahmi do existujúcich konštrukcií na tejto parcele a konanie prerušil.
Ďalej namietal, že Mestské zastupiteľstvo v Nitre dňa 06. 04. 2017 schválilo prenájom novovytvoreného pozemku v k. ú. E., reg. C KN, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 67 m2, ktorý bol odčlenený GP č. 022/2016 vyhotoveným 20.10.2016 Ing. D.. Z dôvodu prenájmu hodného osobitného zreteľa, že tvorí jediný možný prístup z Podzámskej ulice k plánovanej novostavbe polyfunkčnej budovy žalobcu, Mesto Nitra dalo vypracovať projektovú dokumentáciu spoločnosti Teraprojekt a. s., kde architekt navrhol oporný múr, terénne a povrchové úpravy tak, že zmenil pôvodnú šírku Podzámskej ulice cca o 2 m. Podľa predloženej dokumentácie malo Mesto Nitra vytvoriť na hranici pozemku betónové oporné pilóty, čo sa nestalo. Žalobca, keďže nebol účastník konania, sa v roku 2018 snažil dostať k územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu, avšak ani jeden z úradov mu nepredložil doklady preukazujúce, že investor postupoval v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu sa dňa 10. 07. 2018 obrátil na primátora mesta listom z 10. 07. 2018.
Uviedol, že dňa 22. 03. 2018 mu Mesto Nitra oznámilo, že odstupuje od zmluvy o nájme pozemku, čím znemožnilo postaviť akúkoľvek nehnuteľnosť, akéhokoľvek tvaru, výšky, objemu, vlastníkovi, resp. nájomcovi nehnuteľnosti, z dôvodu, že pamiatkový úrad nedá súhlas na realizáciu stavby bez predloženej platnej nájomnej zmluvy. Bol prinútený prenajať si verejnú cestu, z ktorej by mal mať prístup bezplatne každý občan, čím mu bolo znemožnené uplatniť si základné vlastnícke práva chránené čl. 20 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že KPÚ rozhodnutím zo dňa 23. 06. 2017 schválil predloženú štúdiu zo dňa 12. 04. 2017 s pripomienkami a) v objemovom členení, b) vo výškovom usporiadaní, c) v architektonickom riešení exteriéru, projektovej dokumentácie, archeologického výskumu, a v čl. IV. určil, že parcelu môže investor zastavať maximálne na 60 %, čo bolo v rozpore s pôvodným stavom, kedy ju nadobudol a parcela bola zastavaná na 100 % starým domom.
Žalobca predložením troch záväzných štúdií a komunikáciou s pamiatkovým a stavebným úradom od 08. 06. 2016 prejavil jasnú vôľu stavať na dotknutej parcele nehnuteľnosť spojenú pevnými základmi a splniť tak zákonné podmienky podľa stavebného zákona. Podľa žalobcu je nezákonné mu imputovať vôľu, keď zložil na prenajatý pozemok krátkodobo prenosné zariadenia tak, ako to určuje § 56 písm. c) stavebného zákona. Argumentoval, že ani raz nepožiadal, aby do prenosných zariadení mohol priviesť elektrickú energiu s prípojkou, plynové hodiny, prívod a odtok vody. Jeho vôľou je postaviť budovu z tehál tak, ako je to určené v štúdii Ing. arch. Mankoveckého v časti B.2.3. Stavebno-technické riešenie - HSV.
Žalobca mal za to, že jasne preukázal, že prenosné krátkodobé zariadenia, lodné kontajnery, ktoré zložil na prenajatý pozemok, budú slúžiť ako tovar, ktorý ďalej upravuje, prenajíma a predáva v zmysle svojho podnikateľského zámeru. Žalobca chce ako fyzická osoba dodávať kontajnery, upravené alebo neupravené, fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich budú využívať v zmysle svojich záujmov, pričom predložil aj objednávky. Objasnil, že pri uložení kontajnerov musel vyhotoviť lyžiny, pretože žeriav, ktorý ich tam ukladal, by ich tam bez nich kvôli tonáži neuložil. Utesnenie medzier medzi kontajnermi purpenou a prekrytie štvrtého podlažia kontajnerov fóliou a doskami je konaním zabraňujúcim poškodeniu jeho vlastníctva. Vytvorenie otvoru vyrezaním steny v kontajnery na druhom podlaží, kde je osadená drevená zárubňa, resp. skladovanie rôznych vecí v kontajneri, je ďalší prvok, ktorý prislúcha vlastníkovi, aby vec mohol užívať, zhodnocovať. To, že osadil na 2. podlaží dvere, neznamená, že z kontajnerov sa stala nehnuteľnosť v zmysle stavebného zákona, len sprístupnil vstup do svojho kontajneru. Vyhotovenie lávky prístupovej cesty vo výške 2,9 m je sanácia stavu, ktorý zapríčinilo Mesto Nitra tým, že cestu posunulo o 2 m.
Na záver uviedol, že zo strany správnych orgánov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov a nespĺňa náležitosti rozhodnutia, ktoré ustanovuje § 46 a 67 správneho poriadku, pričom na argumenty účastníka a skutkový stav správny orgán pri uznaní viny a udelení výšky pokuty vôbec neprihliadal. S rozhodnutím nesúhlasí a namietal, že bol ukrátený na svojich právach vlastníka. Poukázal na to, že správne orgány boli viazané § 32 správneho poriadku, a ak by skutkový stav bol taký, že bez súhlasu účastníka stavebného konania investor Mesto Nitra zúžil pôvodnú Podzámsku ulicu o 2 m v rozpore s projektovou dokumentáciou, vytvorilo pred pozemkom žalobcu prekážku vo forme 3 m betónového múru po celej dĺžke pozemku, na ktorý navaril zábradlie, prenajal verejnú cestu a následne vypovedal zmluvu o nájme, zakázal cez mestský pozemok čokoľvek prenášať a sťahovať tak, aby sa s najväčšou nezhodovalo predmetné rozhodnutie s ustanoveniami správneho poriadku.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 10. 05. 2019 zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu a mal za to, že predmetom kúpnej zmluvy medzi Mestom Nitra a žalobcom bol len pozemok parc. č. XXX, k. ú. E., a nie „starý dom“. Predaj pozemku bol realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Nešlo o prenesený výkon štátnej správy podľa § 5 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že do samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra patrí aj výstavba a údržba miestnych komunikácií. Stavbu „Oporné múry, terénne a povrchové úpravy - Podzámska ulica Nitra“ povoľoval v roku 2002 Okresný úrad v Nitre, odbor životného prostredia ako stavebný úrad, a určoval okruh účastníkov konania podľa v tej dobe platných predpisov, najmä stavebného zákona a správneho poriadku. Ďalej odkázal na znenie § 36, § 42, § 61, § 69 a § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona z roku 2002 s tým, že pri líniových stavbách stavebný úrad oznamuje uvedené písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou. Z uvedeného vyplýva, že tieto nebol stavebný úrad povinný doručovať do vlastných rúk každému účastníkovi konania. Žalobca, ktorý parcelu č. XXX, k. ú. E. kúpil v roku 1995, žiadnym spôsobom po roku 2002 nenamietal rekonštrukciu Podzámskej ulice, pretože svoju parcelu žiadnym spôsobom neužíval, a až v roku 2015 požiadal správny orgán prvého stupňa o zriadenie vstupu. Správny orgán prvého stupňa žalobcovi vyhovel a dňa 05. 06. 2015 vydal súhlas so zriadením vstupu, a to brány v oplotení, na ktorú nadväzujú schody zakreslené v situácii k zriadeniu vstupu, a tiež zachytené vo fotodokumentácii zo ŠSD zo dňa 19. 02. 2018. Žalobca mal a aj má zabezpečený vstup z Podzámskej ulice na svoj pozemok. Zdôraznil, že ide o iný vstup na pozemok parc. č. XXX, k. ú. E., než ktorý žalobca vyhotovil koncom roku 2017 pri uskutočňovaní priameho prístupu - rampy do stavby „sklad z kontajnerov“. Na ďalší vstup na pozemok parc. č. XXX cez mestský pozemok parc. č. XXX/XX, k. ú. E. bola dňa 09. 05. 2017 vyhotovená nájomná zmluva č. j. 1160/2017/OM, ktorá bola vypovedaná z dôvodu, že žalobca začal uskutočňovať stavbu „sklad z kontajnerov“ bez povolenia. Žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisov týkajúcich sa rekonštrukcie Podzámskej ulice, boli mu poskytnuté aj kópie písomností, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 21. 08. 2018.
Vybudovanie prístupu - rampy do stavby „sklad z kontajnerov“ nepredstavuje jediný možný prístup z Podzámskej ulice, ide o súčasť nelegálne uskutočnenej stavby „sklad z kontajnerov“ a odkázal na § 139 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Tvrdenie žalobcu, že bol prinútený prenajať si verejnú cestu označil za nepravdivé a účelové. Mesto Nitra nenanútilo žalobcovi uzatvorenie nájomnej zmluvy, a už vôbec nie na „verejnú cestu“, išlo o iniciatívu žalobcu uskutočniť na pozemku parc. č. XXX, k. ú. E. stavbu, a podmienkou súhlasu pamiatkového úradu bolo medzi iným aj zabezpečenie riadneho prístupu k budúcej stavbe. Mesto Nitra uzatvoril so žalobcom dňa 09. 05. 2017 nájomnú zmluvu na dobu 15 rokov s účelom nájmu „vytvorenie premostenia (prístupovej rampy) z Podzámskej ulice a jeho následného užívania“, dôvodom na odstúpenie od zmluvy bolo porušenie účelu nájmu vybudovaním stavby „sklad z kontajnerov“ bez povolenia či už zo strany pamiatkového úradu alebo stavebného úradu (prenesený výkon štátnej správy). Žalobca nevyužil v zákonnej lehote svoje právo podať odvolanie proti rozhodnutiu KPU Nitra zo dňa 23. 06. 2017, namiesto toho začal uskutočňovať stavbu.
Názor žalobcu o „imputovaní vôle“ uskutočniť stavbu „sklad z kontajnerov“, a jeho zámer postaviť „budovu z tehál“ považuje za absurdný a právne irelevantný, pretože ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o priestupku (18. 07. 2018) neprenajal, nepredal ako „tovar“ a neodviezol ani jeden z kontajnerov. Napriek rozhodnutiu o priestupku a odvolaciemu konaniu pokračoval v stavebných prácach a stavbu prebudoval na „bytový dom z kontajnerov“, čo bolo zistené pri vykonaní ŠSD dňa 25. 05. 2018. Správny orgán prvého stupňa preukázal, že žalobcom predložené objednávky na kontajnery boli fingované a vyvrátil tvrdenia, že ide len o krátkodobé prenosné zariadenia, na ktoré podľa § 56 písm. c) stavebného zákona nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie. Správny orgán prvého stupňa popísal a dostatočne preukázal, že ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie bolo potrebné stavebné povolenie, a nešlo len o „využitie vlastníckeho práva“, pretože žalobca hrubým spôsobom porušil článok 20 ods. 3 Ústavy SR.
Správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku, pričom vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Obe napadnuté rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 46 a 47 správneho poriadku, boli dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade so základnými pravidlami správneho konania uvedenými v § 3 správneho poriadku. Pri ukladaní sankcie za protiprávne konanie správne orgány v rámci svojej diskrečnej právomoci postupovali v súlade so zásadami logického uvažovania, a rozhodnutia, ktoré boli výsledkom tohto procesu (správneho uváženia), boli náležite odôvodnené. Žalobca frapantným spôsobom porušil citované ustanovenie Ústavy SR, keď v pamiatkovo chránenej lokalite uskutočnil predmetnú stavbu a spôsobil tým porušenie záujmu spoločnosti, ktoré má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov nebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác. Rekonštrukcia Podzámskej ulice rozhodne neoprávňovala žalobcu na uskutočňovanie čiernej stavby, ktorá vyvolala a stále vyvoláva veľké pobúrenie obyvateľov Mesta Nitra, čo je pravidelne prezentované aj v médiách. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh konania
15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 24. 06. 2019, v ktorom zotrval na svojom názore prezentovanom v podanej žalobe. Uviedol, že po uložení pokuty sa dozvedel, že stavebný úrad pri uložení sankcie postupoval v hrubom rozpore so základnými pravidlami správneho poriadku, konkrétne s § 2, 4 a 5. Za porušenie týchto zásad považuje skutočnosť, že Mesto Nitra bez stavebného povolenia postavilo na Čermáni športovú halu, približne o rozmere 25 m šírka a 60 m dĺžka, a bola mu uložená pokuta 600 eur. Ak by to bola pravda, tak Mesto Nitra si udelilo pokutu 600 eur a žalobcovi udelilo pokutu 2 x po 25.000 eur a odstránenie stavby, teda ak by to bola pravda, tak správne orgány nerozhodovali v zhodných a podobných veciach rovnako.
Uviedol, že aj keď na LV nebol zapísaný starý dom, tak tam v skutočnosti bol, čo potvrdzuje aj svedeckým vyhlásením J. P.. Táto skutočnosť má význam nielen z hľadiska objemu, aká stavba sa na pozemku nachádzala, ale najmä po akej ceste sa do nehnuteľnosti vstupovalo. Namietal, že žalovaný sa k tvrdeniu žalobcu, že skládku domového a stavebného odpadu v objeme 100 m3 vyvážal priamo cez Podzámsku ulicu nevyjadril vôbec.
Žalobca poukázal na verejnú vyhlášku zo dňa 11. 02. 2002, kde Mesto Nitra povolilo stavbu tzv. „Prekládka Nitrička I. etapa“, ktorá sa má realizovať podľa dokumentácie v stavebnom konaní, a uviedol, že podľa § 59 písm. b) mal byť účastníkom konania. Nejednalo o líniovú stavbu, ktorá sa nijakým spôsobom nedotkne jeho vlastníckych práv, jednalo sa o priamy zásah do jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že nerozumie, prečo vo verejnej vyhláške priamo Okresný úrad Nitra uviedol, že účastníci konania neuplatnili žiadne námietky. K tvrdeniu žalovaného o prístupe žalobcu na jeho pozemok uviedol, že Službyt tento vstup v roku 2018 na pokyn Mesta zamedzil a to zavarením zábradlia. Žiaden iný sused, ktorý má premostenie vytvorené, nemá časť Podzámskej ulice prenajatej. Stavba Podzámskej ulice podľa projektu mala byť postavená na hranici s jeho pozemkom, ale niekto to účelovo zmenil. Uviedol, že na takomto porušení zákona nemôže vzniknúť právo, a má za to, že nájomnú zmluvu zo dňa 09. 05. 2017 podpisoval pod nátlakom, pretože pozemok, ktorý si prenajal bol Podzámskou ulicou, po ktorej vykonával právo vstupu a výstupu na svoj pozemok.
Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že zaplatil dvom architektom štúdie, ktoré predkladal k svojim návrhom, a ktoré ho stáli približne 25.000 eur. Žalovaný neuviedol, že žalobca v roku 2018 zaplatil poplatok za tzv. dodatočné stavebné povolenie, ktoré sa vedie na stavebnom úrade. Na záver uviedol, že predložil všetky stavebné výkresy na dodatočné povolenie tejto stavby, a táto spĺňa najprísnejšie normy EÚ na tzv. pasívny dom. Jedná sa najmä fotovoltaiku, rekuperáciu, čistenie odpadových vôd a ďalšie. Táto stavba je tzv. zelená stavba a neznečisťuje životné prostredie.
16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom právnom názore ako aj rozhodnutí.
17. Správny orgán prvého stupňa vo vyjadrení zo dňa 02. 08. 2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tvrdenia o nepovolenej čiernej stavbe sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože išlo o povolenú zmenu jestvujúcej resp. dokončenej stavby (telocvične Hlboká- Hlboká ul. Nitra - Čermáň) uskutočnenú v rozpore so stavebným povolením, za čo bola uložená pokuta 1.200 eur, nie 600 eur. Žalobca uskutočnil novú stavbu bez stavebného povolenia, teda nejde o porovnateľné, skutkovo zhodné prípady, kedy by došlo k porušeniu zásady podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku a poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011, R 90/2012.
Diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške cca 75 % z možnej pokuty do výšky 1 milióna Sk, t. j. 33 193 eur), z ktorého nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu závažnejšieho priestupku podľa § 105 ods. 3 stavebného zákona, pretože nešlo o zmenu jestvujúcej stavby podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Novostavbu uskutočnil na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, pričom nejde o jednoduchú stavbu (napr. rodinný dom), ale o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu nerešpektujúc pritom podlažnosť, ani percento zastavanosti, ktoré určuje Územný plán Mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a tiež rozhodnutie KPU Nitra. Svojim konaním bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia ako individuálnych správnych aktov, ako aj v rozpore s platným normatívnym právnym aktom - všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra a Územného plánu Centrálnej mestskej zóny v Nitre, porušil verejný záujem chránený stavebným zákonom, pretože išlo o nezákonnú výstavbu. Žalobca porušil aj ďalší verejný záujem chránený zákonom o ochrane pamiatkového fondu, pretože nerešpektoval ani rozhodnutie KPU Nitra stanovujúce podmienky stavby.
Mal za to, že vyhlásenie J. P. sleduje iný cieľ, než preukázanie, že na pozemku parc. č. XXX, k. ú. E. sa nachádzal „starý dom“. Predmetom kúpnej zmluvy nebola stavba, ale len pozemok, a odkázal na znenie čl. VI. kúpnej zmluvy č. 53/95 SMM.
K námietkam žalobcu uviedol, že v kúpnej zmluve v čl. IV. bolo uvedené, že kupujúci sa zaväzuje odviesť z predmetného pozemku divokú skládku/domového a stavebného odpadu, za čo mu bola znížená kúpna cena. K realizácia novej Podzámskej ulice uviedol, že žalobca má zabezpečený riadny vstup na svoju nehnuteľnosť, a to cez bránu v zábradlí spojenú so schodmi zriadenú v roku 2015. Žalobca zavádza súd, ak nespomína druhý vstup na pozemok, ktorý uskutočnil vypílením zábradlia (bod 7) výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, čím sa napojil na prístupovú rampu ako súčasť nepovolenej stavby, a to ponad pozemok parc. č. XXX/XX k. ú. E., ktorý je vo vlastníctve Mesta Nitra, čím došlo k poškodeniu všeobecno- prospešného zariadenia, a to zábradlia slúžiaceho ako zábrana na ochranu chodcov. Následne žalobca dal úplne odstrániť časť zábradlia pred prístupovou rampou a do stavby z kontajnerov vytvoril v zábradlí ešte aj ďalší vstup do stavby privarením schodíkov o zábradlie. Vzhľadom na poškodenie všeobecno- prospešného zariadenia (zábradlia) Mesto Nitra v mesiaci júl 2018 dalo chýbajúcu časť zábradlia opraviť, avšak žalobca aj túto odstránil. Žalobca absolútne ignoruje zákony, svojvoľne devastuje zábradlie ako verejnoprospešné zariadenie, a to bez akéhokoľvek právneho titulu - súhlasu Mesta Nitra ako vlastníka.
K ďalším tvrdeniam uviedol, že žiadny zo susedov si nedovolil bez súhlasu svojvoľne prepíliť zábradlie. Potreba uzatvorenia nájomnej zmluvy vyplynula z toho, že žalobca chcel uskutočniť novú stavbu, a preto s ním bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorá bola vypovedaná pre jeho nezákonné konanie.
Žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby preto, že predmetom konania na súde je rozhodnutie o uložení pokuty za stavbu „sklad z kontajnerov“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2018. Podanie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby („Novostavba autonómneho objektu“) a uhradenie správneho poplatku nemožno považovať za legalizáciu predmetnej stavby. Stavebný úrad už raz viedol konanie o dodatočnom povolení stavby, žalobca ignoroval výzvu stavebného úradu (§ 88a ods. 1 stavebného zákona), a bolo vydané rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zo dňa 13. 03. 2018 (právoplatné 06. 04. 2018). Žalobca ako vlastník „čiernej“ stavby (uskutočnenej bez stavebného povolenia), až po uplynutí 8 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby podal dňa 21. 12. 2018 žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby. Na základe uvedenej žiadosti bol vyzvaný, aby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a tiež na predloženie ďalších podkladov, nevyhnutných pre posúdenie stavby. Konanie bolo zároveň prerušené, no žalobca doteraz nepredložil relevantné doklady.
K ďalším tvrdeniam uviedol, že stavebný zákon z hľadiska členenia stavieb v ustanoveniach § 43a až § 43c nepozná pojem „autonómny objekt“ alebo „pasívna stavba“ a predložená projektová dokumentácia rozhodne neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie stavby z hľadiska základných požiadaviek na stavby (§ 43d stavebného zákona), ani z hľadiska dodržania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu (§ 43e stavebného zákona). Zdôraznil, že samotné podanie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je možné považovať za dôvod na zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty za nepovolenú stavbu. Žalobca ako vlastník stavby doteraz nepreukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s vereným záujmom, pretože v určenej 90-dňovej lehote nepredložil žiadny vo výzve požadovaný doklad, a namiesto toho v posledný deň lehoty požiadal o jej predĺženie bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. 06. 2018 s poukazom na ust. § 194 a nasl. SSP a bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písm. b) SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, preto podanú žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
Správny súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žalobca a ani žalovaný nepožiadali o prejednanie veci s nariadením pojednávania a súd nezistil existenciu zákonného dôvodu podľa ust. § 107 ods. 1 SSP na prejednanie veci s nariadením pojednávania. Rozsudok bol v zmysle ust. § 137 ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok.
19. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
20. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2018, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie pod zemou.
Podľa § 43a ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.
Podľa § 43d vyššie citovaného zákona, stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu. 1j) Poznámka pod čiarou 1j : Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).
Podľa § 43 f vyššie citovaného zákona, na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len „vhodný stavebný výrobok“).
Podľa § 43g ods. 1 vyššie citovaného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a/ trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b/ stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.
Podľa § 54 vyššie citovaného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 56 písm. c) vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov.
Podľa § 105 ods. 3 písm. b), ods. 6 a 7 vyššie citovaného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,91 eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 3 ods. 5 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
23. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 06. 2018, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. Sp 19988/2017-022-JUDr.SP zo dňa 13. 03. 2018 (ktorým bol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, s ktorým tvorí napadnuté rozhodnutie žalovaného jednotu v zmysle zásady jednotnosti správneho konania), ktorým bol žalobca uznaný vinným na tom skutkovom základe, že v období od 10. 11. 2017 do 19. 02. 2018 (do vykonania tretieho štátneho stavebného dohľadu) na pozemkoch parc. č. XXX a XXX/XX, k. ú. E., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba je cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m. Po osadení kontajnerov na podklade upravenom podsypovým kamenivom boli na stavbe uskutočnené stavebné práce v rozsahu uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to v bodoch 1) až 8). Za tento priestupok mu stavebný úrad podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona uložil pokutu vo výške 25.000 eur.
24. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či „sklad z kontajnerov“ umiestnený žalobcom na pozemkoch parc. č. XXX a XXX/XX, k. ú. E., je stavbou v zmysle stavebného zákona, na ktorej uskutočnenie, resp. užívanie je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), resp. sa jedná o prenosné krátkodobé zariadenia, lodné kontajnery, slúžiace ako tovar, ktorý žalobca upravuje, prenajíma a predáva (čo tvrdil žalobca). Žalobca v podanej žalobe, ktorá sa okrem iného obsahovo zhodovala s odôvodnením odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správnych orgánov aj pre nedostatok dôvodov.
Správny súd posudzoval dôvodnosť žalobcom uplatnených žalobných bodov z hľadiska, či napĺňajú niektorý z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP spoločne vzhľadom na ich vzájomnú prepojenosť, a dospel k záveru, že žiadny zo žalobcom uplatnených žalobných bodov nebol v prejednávanej veci naplnený.
25. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahove a formálne náležitosti. Na rozhodnutie v zmysle stavebného zákona a zákona o priestupkoch sa vzťahuje správny poriadok s poukazom na § 140 stavebného zákona a 105 ods. 7 stavebného zákona v spojení s § 51 zákona o priestupkoch, tak ako aj na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu je jeho odôvodnenie, ktoré musí presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu ako aj o zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny poriadok výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, spôsob, hodnotenia vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, a aj úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať so skutkovými okolnosťami a správnym posúdením veci. Medzi týmito okruhmi musí byť vzájomná previazanosť, pričom právne posúdenie musí vždy obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Povinnosťou správneho orgánu je tiež zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky.
26. Rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite odôvodnené najmä vtedy, ak sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Riadne odôvodnenie uloženej sankcie je dôležité, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu musí byť nielen zákonné, ale malo by byť aj spravodlivé, pretože pri rozhodovaní nestačí vec posudzovať len z formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať aj z podstaty veci. V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou stavebného úradu uviesť, na ktoré okolnosti prihliadal pri vymeriavaní výšky pokuty v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch (ktorý je subsidiárne aplikovateľný aj pri prejednávaní priestupkov podľa stavebného zákona, a to podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona), podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárom konaní. Stavebný úrad musí tiež v súlade s § 105 ods. 7 stavebného zákona v spojení s § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch zvážiť, či na zjednanie nápravy nebude postačovať samotné prejednanie priestupku. Zmyslom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, pretože odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.
27. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalovaným (v spojení s prvostupňovým orgánom keď vzhľadom na zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto jeden celok a rovnako aj rozhodnutie odvolacie orgánu tvorí jeden celok s predchádzajúcim rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa) zistený skutkový stav (najmä posúdenie spornej otázky, či „stavba z kontajnerov“, ktorá bola predmetom stavebného dohľadu, je stavbou podľa ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona, a nejde len o krátkodobé prenosné zariadenie v zmysle § 56 písm. c) stavebného zákona) možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, uloženie sankcie za spáchanie ktorého upravuje § 105 ods. 3 stavebného zákona.
28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel k záveru, že správne orgány sa zaoberali a vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu celého administratívneho konania, ako aj hodnotením ním predložených dôkazov, a tieto aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili. V odôvodnení rozhodnutia konštatovali, že posudzovaný objekt napĺňa definíciu stavby podľa § 43 prvá veta stavebného zákona, z dôvodu, že ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú nielen počas celého administratívneho konania, ale aj v konaní pred súdom (účel naskladnenia kontajnerov) správny súd uvádza, že žalovaný sa dôkladne zaoberal aj samotnou definíciou pojmu „kontajner“ podľa článku 1 písm. b) Dohovoru o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave prijatého dňa 21. 01. 1994 v Ženeve. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že pri vykonaním štátneho stavebného dohľadu bolo preukázané, že objekt vytvorený zo 16 naskladnených kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako úložné prepravné zariadenie pre účely dopravy tovaru, tak ako to predpokladá čl. 1 vyššie uvedeného Dohovoru, a nejde ani o krátkodobé prenosné zariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané (tak ako tvrdil žalobca), celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej stojí, a žiadny z naskladnených kontajnerov nebol demontovaný a ani odvezený, a to aj napriek žalobcom predložených objednávok.
29. Pre rozhodovanie prvostupňového orgánu a v tejto súvislosti posudzovanie skutkovej stránky spáchaného priestupku, ako aj rozhodovanie žalovaného, bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol východiskom a podkladom pre rozhodovanie prvostupňového orgánu, preto žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je uvedený záznamoch o vykonaní štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“) a vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá preukazuje, že ide o stavebnú konštrukciu (§43f stavebného zákona - priestorovo sústredené a pevné pospájanie stavebných výrobkov do účelného a funkčného celku), postavenú stavebnými prácami (§ 43g ods. 1 Staveného zákona - pílenie, zváranie - vytvorenia dverného otvoru a osadenie zárubní alebo dverí), zo stavebných výrobkov (dvere - položka č. 2401 až 2405 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z. z., kontajner, ktorý v danom prípade nie je prepravným zariadením, ale ako stavebný prvok vyhotovený z oceľových prvkov do celku podobne ako sú prefabrikované stavebné bunky uvedené v položke č. 1702 až 1703 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z. z.), ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu (podsypovým kamenivom). Vykonanie týchto stavebných prác žalobca ani nespochybňoval, vyjadril sa, že ide o realizáciu jeho vlastníckeho práva.
30. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou správnych orgánov týkajúcej sa § 43 ods. 1 stavebného zákona, ktoré je z hľadiska definície stavby formulované alternatívne a následne formy pevné spojenia stavby so zemou sú relevantné len ak nie je splnená druhá alternatíva za slovom „alebo“ a to, že ide o stavbu, na osadenie ktorej postačuje úprava podkladu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné pevné spojenie stavby so zemou. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd zistil, že osadenie kontajnerov na pozemku parc. č. XXX, k. ú. E., vyžadovalo úpravu podkladu, čo jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej pri všetkých ŠSD. Kontajnery neboli voľne položené, resp. osadené na pozemku, ale ich umiestnenie vyžadovalo jeho úpravu, a to v tom zmysle, že bolo potrebné aspoň sčasti upraviť podklad (terén) pre ich uloženie. V dôsledku takejto úpravy podkladu potom „sklad z kontajnerov“ treba s poukazom na § 43 stavebného zákona v znení neskorších predpisov považovať za stavbu. Správna úvaha správnych orgánov zodpovedá aplikácii § 43 ods. 1 stavebného zákona, a z obsahu predloženého administratívneho spisu súd nezistil vybočenie záverov správnych orgánov z medzí ich správnej úvahy povolenej zákonom týkajúcej sa skutočnosti, že osadenie objektu vyžadovalo úpravu podkladu. Správny súd mal aj z pripojenej fotodokumentácie v administratívnom spise preukázané skutočnosti uvedené v záznamoch zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 29. 11. 2017, 06. 12. 2017 a 19. 02. 2018, a to, že kamenivom nebola upravená celá výmera pozemku parc. č. XXX, ale toto sa nachádzalo v bezprostrednom okolí stavby. Na základe uvedeného správny súd žalobcom namietané nedostatočné zistenie skutkové stavu považuje za nedôvodné.
31. Námietka žalobcu s poukazom na ustanovenie § 32 ods.1 správneho poriadku, ako aj o imputovaní vôle zo strany správnych orgánov na základe vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu neobstojí. Orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Umiestňovať stavbu možno len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak. V § 39a ods. 3 písm. a/ až e/ tohto zákona je taxatívne upravené, kedy sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom stavbu „sklad z kontajnerov“ sem podľa názoru súdu nemožno zahrnúť. Rovnako tak uskutočňovať stavbu možno len podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Stavebné povolenie na stavbu sa vyžaduje pri stavbách každého druhu bez ohľadu na účel a čas trvania stavby vždy, pokiaľ vyššie citovaný zákon, resp. vykonávací právny predpis alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Skutočný stav veci bol náležite zistený, je nesporné, že žalobca ako stavebník začal uskutočňovať stavbu, na realizáciu ktorej bolo potrebné najprv územné rozhodnutie (§ 39b stavebného zákona) a najmä stavebné povolenie. Uvedené potom znamená, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 105 ods. 3, písm. a/, b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, keď umiestnil a uskutočnil stavbu, na ktorú sa vyžadovalo územné rozhodnutie a aj stavebné povolenie, nakoľko stavebný úrad nerozhodol inak. Uvedená skutočnosť bola zistená pri realizácii ŠSD. Tejto skutočnosti podľa správneho súdu svedčí aj to, že žalobca následne inicioval konanie o dodatočné povolenie stavby (druhé v poradí). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ak na realizáciu stavby žalobcu bolo potrebné stavebné povolenie, záver žalovaného (ako aj stavebného úradu) nie je výsledkom ani nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalobca uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia.
32. V danom prípade je nepochybné, že žalobca sa dopustil stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia je preukázanie, že právnická alebo fyzická osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie o správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný úrad je povinný začať konanie, keď sa o delikte dozvie. Na spáchanie priestupku sa nevyžaduje úmyselné zavinenie (§ 105 ods. 7 stavebného zákona v spojení s § 3 zákona o priestupkoch). Tiež je potrebné uviesť, že rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite odôvodnené najmä vtedy, ak sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež jej výšku. Pokiaľ išlo o výšku uloženej sankcie, správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. V konaní bola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku a jeho dôsledkom. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloženú vo výške 25.000 eur, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom stanovenej, považoval súd za primeranú okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúcu aj požiadavke generálnej prevencie.
33. V predmetnej veci bolo pri ukladaní sankcie prihliadané na správanie sa žalobcu, ktorý bol viackrát upozornený na protiprávny stav, žalobca aj napriek tomu v stavbe pokračoval a o dodatočné stavebné povolenie požiadal až s odstupom dlhšieho časového úseku (stavbu začal realizovať na jeseň v roku 2017, žiadosť o dodatočné stavebné povolenie podal až v roku 2018). V danom prípade výšku uloženej sankcie za spáchaný priestupok odôvodňuje aj vysoká závažnosť priestupku, ktorá bola zo strany správnych orgánov dostatočne odôvodnená, správny orgán prvého stupňa výšku pokuty stanovil v hornej polovici sadzby, pričom suma 25.000,- eur predstavuje cca 75 % z možnej výšky pokuty podľa § 105 ods. 3 stavebného zákona. Pri ukladaní sankcie za protiprávne konanie správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci postupoval v súlade so zásadami logického uvažovania, a rozhodnutia, ktoré boli výsledkom tohto procesu (správneho uváženia), boli náležite odôvodnené tým, že žalobca uskutočnil stavbu na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, požíva ochranu nielen v zmysle stavebného ale aj pamiatkového zákona, pričom nejde o jednoduchú stavbu, ale o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu nerešpektujúc pritom podlažnosť, ani percento zastavanosti, ktoré určuje Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a tiež rozhodnutie KPU Nitra, čím spôsobil porušenie záujmu spoločnosti, ktoré má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov nebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác, a to aj napriek výzve správnych orgánov na ich bezodkladné zastavenie. Správny súd na základe uvedeného nedospel k záveru, že o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak, pri posudzovaní jej výšky skúmal závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (vedomá nedbanlivosť), rozsah stavby (rozsiahla štvorpodlažná budova), skutočnosť, že žalobca v stavbe pokračoval aj po doručení výzvy na bezodkladné zastavenie prác spojených s naskladňovaním kontajnerov a iných súvisiacich prác na pozemkoch, a aj skutočnosť, že žalobca nerešpektoval zákonný postup predchádzajúci uskutočňovaniu stavby.
34. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m. m. sp. zn. 1Sžso/23/2010): „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že - ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov“. Svojim rozhodnutím Najvyšší súd SR ponúkol pre správny orgán dvojkriteriálny test (bližšie viď najmä sp. zn. 1Sžr/66/2013), a to vo forme: 1. kritéria: poznanie, či sa počas rozhodovania o návrhu vyhol takým vadám skutkových zistení spojených s výberom právnej normy (tzn. právneho ustanovenia), ktoré vady mu bránia na základe logických metód pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (nezrozumiteľnosť vo forme relatívneho nedostatku dôvodov), a ďalej 2. kritéria: poznanie, že v odôvodnení sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody (tzn. logické súdy nadobudnuté správnym orgánom riadnym vyhodnotením podkladov rozhodnutia získaných v úplnom rozsahu a korešpondujúce s predpokladmi právnej normy, o ktorej vhodnosti aplikácie na zistený skutkový stav neexistujú pochybnosti), ktoré by umožnili pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (absolútny nedostatok dôvodov). Takisto k pojmu „nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnení“ uvedeným v § 250j ods. 2 písm. d/ OSP judikatúra najvyššieho súdu priradila aj nedostatok dôvodov objasňujúcich, prečo správny orgán v ďalšom rozhodovaní o zrušenej veci nebol viazaný právnym názorom správneho súdu (viď. sp. zn. 1So/111/2010). Správny súd preto konštatuje, že v zmysle hore uvedených právnych názorov vyslovených v doterajšej judikatúre napadnuté rozhodnutie žalovaného nevykazuje také nedostatky, pre ktoré by si súd musel osvojiť právny názor žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak, v zmysle vyššie citovaného 1. kritéria správny súd konštatuje, že nezistil výskyt takých skutkový vád, ktoré by evidentne signalizovali nesprávny výber právnej normy v spojení so záverom vysloveným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Takisto v zmysle ďalej uvedeného 2. kritéria súd zdôrazňuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza citácia množstva právnych ustanovení, o vhodnosti aplikácie ktorých na zistený skutkový stav nevznikajú v spojení so záverom vysloveným vo výroku tohto rozhodnutia pochybnosti, najmä štruktúra a argumentačná technika, ktorú správny orgán využil v napadnutom mnohostranovom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a tak isto analyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
35. Po preskúmaní obsahu administratívnych spisov, rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti so žalobcom uvádzanými žalobnými dôvodmi (nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nespreskúmateľnosť rozhodnutia aj pre nedostatok dôvodov) a dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Správne orgány sa pri ukladaní sankcie dôkladne zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej úvahe ustanovuje, za tým účelom boli obstarané aj potrebné dôkazy a správne vyvodené skutkové a právne zistenia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona. Rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade s § 105 ods. 7 stavebného zákona v spojení s § 77 zákona o priestupkoch a v spojení s § 46 správneho poriadku a obsahuje náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. Správne orgány sa tiež vyrovnali so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokuta bola uložená na hornej hranici výšky zákonom povolenej sadzby jej uloženie ako aj jej rozsah bol náležitým spôsobom odôvodnený, takže správny súd nezistil relevantné dôvody a ani ich žalobca ich súdu nepredložil, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
36. K námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie Podzámskej ulice, prenajatia pozemku a uzatvárania kúpnej zmluvy z roku 1995 správny súd uvádza, že týmito sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal žalovaný, a správny súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje v plnom rozsahu. Správny súd preto, rovnako ako žalovaný uvádza, že predaj pozemku bol realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra v zmysle § 4 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (zákon o obecnom zriadení). Z ustanovení tohto zákona vyplýva, že predaj parc. č. XXX, k. ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj jeho prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. XXX/XX spadá pod realizáciu samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra pri nakladaní s jeho majetkom. Taktiež pokiaľ ide o realizáciu novej Podzámskej ulice, táto súvisí s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych komunikácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.) a tým, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad. Mesto Nitra v preskúmavanom administratívnom konaní konalo ako stavebný úrad, ktorý je v rámci preneseného výkonu štátnej správy príslušný na prejednanie priestupku podľa § 105 stavebného zákona, nakoľko žalobca porušil stavebný zákon. K vstupu žalobcu na jeho pozemok správny súd uvádza, že dňa 05. 06. 2015 mu dalo Mesto Nitra súhlas so zriadením vstupu na pozemok. K námietkam žalobcu, že mu správny orgán na jeho žiadosť neposkytol požadované listiny, správny súd uvádza, že z predloženého úradného záznamu zo dňa 21. 08. 2018 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu a boli mu poskytnuté aj kópie písomností, preto tieto tvrdenia správny súd považuje za účelové a nedôvodné. Ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o porušení jeho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR (čl. 20 Ústavy SR). Ústava SR nielen garantuje vlastnícke právo, ale stanovuje aj limity jeho obmedzenia (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR), ktoré sú normatívne vymedzené práve v stavebnom zákone (napr. úprava inštitútu územného rozhodnutia, stavebné povolenie) ako aj pamiatkovom zákone.
37. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver stavebného úradu a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona platného v čase rozhodovania žalovaného. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa 190 SSP. Žalobou napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pričom obe tieto rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a správne orgány z tohto skutkového stavu vyvodili i správny právny záver.
38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovaným, ktorých žalobca v žalobe označil, ktorí mali v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Naviac súd dodáva, že Mesto Nitra (označené v správnej žalobe ako žalovaný v rade 1/) ako prvostupňový správny orgán nemal byť uvedený v správnej žalobe ako žalovaný, lebo ako prvostupňovému správnemu orgánu mu procesné postavenie účastníka konania zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva.
39. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.