Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoEk-7-2024.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoEk/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 81 109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Q. XXX, XXX XX E. Q., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 75Er/265/2015-18 zo dňa 12. decembra 2023 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 07.05.2015 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 12443/14 zo dňa 11.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Ďalej uviedol, že oprávnený v zmysle Zmluvy o úvere uzavretej s povinným dňa 05.12.2012 poskytol povinnému úver vo výške 100 eur a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť oprávnenému sumu zvýšenú o poplatok v sume 68 eur, t.j. zaplatiť sumu 168 eur. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bola súdu predložená aj Zmluva o úvere zo dňa 05.12.2012, a taktiež aj rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na to, že exekučným titulom bol v predmetnej veci rozsudok rozhodcovského súdu vydaný spotrebiteľskom spore, pristúpil súd prvej inštancie v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku k posúdeniu, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva uzavretá súčasne so zmluvou o úvere, súd dospel k záveru, že povinná mala pri jej uzatváraní postavenie spotrebiteľa. Predložená rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou bola nepochybne typizovanou, štandardnou zmluvou, pričom povinná ako spotrebiteľka nemala možnosť zmeniť jej obsah. Z uvedeného bolo zrejmé, že povinná si osobitne nevyjednala podmienky zmluvy a teda nemala možnosť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobu, čo malo za následok, že veriteľ mohol predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Ďalej súd poukázal aj na poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, pričom uviedol, že takéto poučenie nebolo možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Okrem toho uviedol, že obe zmluvy boli vrátane zmluvných dojednaní písané malými písmenami, obsahujúcimi množstvo právnickej terminológie. Nebolo možné, aby im priemerný spotrebiteľ porozumel Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval súd rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom a uvedené preto súd žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, a rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Poukázal na znenie čl. II. Rozhodcovskej zmluvy a uviedol, že z toho jasne vyplývalo, že v danom prípade nebola daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a povinný mal možnosť v prípade nespokojností obrátiť sa a všeobecný súd. Ďalej poukázal na to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Povinný mal právo kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť na ktorom orgáne uplatní svoje právo. V prípade, že sa účastníci dohodli že or bude predložený stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobili predpisom tohto súdu. Ďalej súd odkázal na ust. § 14 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že pri rozhodovaní na rozhodcovskom súde a pri ustanovení rozhodcov vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovovaní rozhodcov vznikajú ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku v ktorej riešili okruh majetkových sporu. Tomuto chcel oprávnený predísť, a preto navrhol rozhodcu s ktorým povinná mohla ale nemusela súhlasiť. V prípade, že obe strany podpísali rozhodcovskú doložku, vyjadrili s ňou súhlas a taktiež aj súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve. Ak mala povinná pochybnosti o ustanovenom rozhodcovi mohla v zmysle ust. § 9 Zákona o rozhodcovskom konaní vzniesť námietku o predpojatosti, čo však neurobila Mala možnosť urobiť tak v žalobnej odpovedi. Ďalej uviedol, že zmluvné strany si síce dojednali, aby konanie prebiehalo písomne, čo však nevylučovalo aby sa konanie uskutočnilo ústavnou formou, a to ak o to požiada jedna zo strán. Mal za to, že v prípade predmetnej zmluvy sa jednalo o individuálne dojednanú podmienku. Zároveň uviedol, že bolo logickým že ak dôjde zo strany spotrebiteľa k porušeniu zmluvy po jej uzavretí, bude to práve dodávateľ , ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o ochranu na príslušný orgán. Následky tohto kroku upravuje ust. § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom uviedol, že podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké právne následky ako keby bola žaloba podaná na súde. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov. Mal za to, že platnosť právneho úkonu bolo potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať v budúcnosti.. Oprávnený bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne v zmysle platných predpisov, pričom konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo smernice č. 2005/48/ES, a taktiež aj z odporúčaní Komisie č. 98/257/ES. V tomto zmysle poukázal na to, že platné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nielen lex specialis, ale aj lex prosterior. Mal za to, že názor o prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporov vyplýva aj z odbornej literatúry. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od Zmluvy o úvere, pričom povinný svojim podpisom o dňa 30.08.2010 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Rozhodcovská zmluva netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesením rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
8. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp.zn. 6CoE/73/2012, 6CoE/74/2012, 6CoE/95/2012, 20CoE/210/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012, 6CoE/256/2012)
9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
10. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
11. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).
12. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).
13. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia osobitne nedojednali, nakoľko boli vopred pripravené na predtlačenom formulári.
14. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia(porov. rozsudok F.proti Gréckuz29. mája1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok B. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).