Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-17-2020.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. O., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, E. I. Z. XXXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 372,21 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.14Er/646/2012-13 zo dňa 02.01.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
II. N e p r i z n á v a účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) exekúciu zastavil. Zároveň vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a súd dedičské konanie po povinnom zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, preto exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 CSP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z toho dôvodu vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí medzi dôvody neprípustnosti exekúcie. Je preto dôvodné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda vyhlásením exekúcie za neprípustnú. Primárnym dôvodom zastavenia exekúcie nie je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. Uviedol, že k smrti povinného došlo po viac ako štyroch rokoch od začiatku exekučného konania. Preto sa oprávnený domnieva, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného. Oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora, predstavuje riziko, ktoré exekútor ako podnikateľský subjekt znesie. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V zmysle Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor a uviedol, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2M Cdo 10/2012, ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností, a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. Decembra 2011 schválilo na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie z 30. mája 2011 sp. zn. 7M Cdo 5/2011 s rovnakým právnym záverom (porovnaj napr. aj uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2012 sp. zn. 5M Cdo 8/2011).
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
8. Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie bol doručený exekútorskému úradu 02.04.2012. Týmto dňom teda začalo exekučné konanie a tento dátum je určujúci pre aplikáciu príslušných znení Exekučného poriadku.
9. Podľa § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.2.2012: Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že povinný zomrel dňa 02.01.2017. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (č.l. 11). Prvostupňový súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).