Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/159/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky - matky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX, zastúpená: RS legal s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Piešťany, M. Waltariho 7, Piešťany, IČO: 36 864 358, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Bolješik, advokát, sídlo: Piešťany, Radlinského 50, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu: P. L.Č., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania manželov Y. L., rod. priezvisko V., nar. XX.XX.XXXX a P. L., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Piešťanoch, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Piešťany vo zväzku XXIX., roč. 2011, na str. 12, pod por. č. 197 sa r o z v á d z a .

S c h v a ľ u j e sa rodičovská dohoda ohľadom úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k ich mal. dieťaťu tohto znenia:

" Mal. P. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. P. a spravovať jeho majetok."

Súčasťou tohto rozsudku j e aj dohoda manželov ohľadom styku otca na čas po rozvode s mal. P. tohto znenia:

"Otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý nepárny týždeň v čase od piatku po skončení školského vyučovania, kedy si otec dieťa vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, do nedele do 19:00 hod., kedy otec v stanovenom čase dieťa matke vráti v mieste bydliska dieťaťa."

Otec j e povinný prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka návrhom z 09.10.2019 navrhla, aby súd jej manželstvo s manželom, ktorý návrh nepodal - otcom, rozviedol. Zároveň navrhla upraviť pomery manželov na čas po rozvode k mal. P. tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude určené výživné pre mal. P. vo výške 200 eur mesačne, pričom styk otca s maloletým upravený nebude.

2. Manžel, ktorý návrh nepodal, vo vyjadrení z 04.03.2020 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol o.i., že po 3,5 ročnom trvaní manželstva ho manželka podvádzala, čo trvalo asi pol roka. Veľmi ho to zranilo, napriek k tomu sa rozhodli pokračovať v ich manželstve. Svoje sklamanie kompenzoval alkoholom. Manželku má rád, nechce sa rozviesť, je ochotný podstúpiť na záchranu manželstva protialkoholické liečenie.

3. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva, zároveň uviedla, že k úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. došlo v máji 2020. Nakoľko odvtedy nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého, resp. na strane rodičov, navrhla, aby súd totožne upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. P., resp. v prípade, ak s tým bude súhlasiť manžel, kt. návrh nepodal, schválil rodičovskú dohodu totožnú s rodičovskou dohodou uzatvorenou rodičmi 15.05.2020.

4. Manžel, ktorý návrh nepodal, pred súdom s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Tiež súhlasil s tým, aby bol mal. P. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. V časti výživného nesúhlasil s určením výživného vo výške 150 eur mesačne, navrhol určenie vo výške 120 eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník pred súdom v prípade rozvodu manželstva odporučil, aby súd schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, bude upravený styk otca s maloletým, výživné odporučil určiť vo výške 150 eur mesačne v zmysle schválenej rodičovskej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. .

6. Navrhovateľka, manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

7. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvorili v roku XXXX. Spoločne bývali a hospodárili do konca marca 2019. Naposledy sa intímne stýkali v decembri 2018. Za príčinu rozvratu manželstva označila alkoholizmus manžela. Potvrdila, že počas manželstva mala mimomanželskú intímnu známosť, teraz ju už nemá. Rozvrat manželstva považuje za trvalý, nemieni obnoviť manželské spolužitie. Tiež uviedla, že býva sama so synom a so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov, jej matka je nezamestnaná, práceneschopná, poberá nemocenské dávky, otec je živnostník, príjem má do 1 000 eur v čistom. Na náklady na bývanie rodičom prispieva mesačne sumou vo výške 70 eur. Mal. P. má 8 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, v šk. 2020/2021 bude navštevovať 3. ročník, navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 15 eur mesačne, navštevuje aj školský klub, kde sa uhrádza 10 eur mesačne, od 15.06.2020 syn začal navštevovať školu do 14.07.2020. Krúžky, za ktoré by sa platilo, syn momentálne nenavštevuje, do polky marca, kým nevznikla mimoriadna situácia ohľadom koronavírusu, navštevoval krúžok Happymove, kde sa uhrádzalo 12 eur mesačne, bude pokračovať aj v novom školskom roku. S maloletým navštevuje imunológa v Piešťanoch 2-3 krát ročne, s čím sú spojené zvýšené výdavky vo výške 15 eur mesačne na lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis. Ostatné výdavky sú bežné, na stravu pre syna sú výdavky vo výške 100 eur mesačne. Matka pracuje ako administratívna pracovníčka s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 850 eur, zároveň poberá daňový bonus a prídavok vo výške 24,95 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, spláca úver mesačnou splátkou vo výške 44 eur, ktorý im bol poskytnutý vo výške 12 300 eur za účelom investícií v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve manžela a jeho sestry. Na túto splátku jej manžel nijako neprispieva, ani nikto z jeho rodiny. Navrhovateľka je dlžníčkou, manžel je spoludlžníkom a záložcom je sestra manžela. Za manželstva sa narodilo jedno dieťa - Patrik, iné deti sa za trvania manželstva nenarodili, iné vyživovacie povinnosti nemá.

8. Z výsluchu manžela, ktorý návrh nepodal, súd zistil, že súhlasí s tvrdeniami navrhovateľky ohľadom doby, od ktorej sa intímne nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Za príčinu rozvratu manželstva označil opakovanú neveru manželky. Nesúhlasil s tým, že by požíval alkohol v takej miere, že by mohol byť považovaný za alkoholika. Nemal a ani nemá mimomanželskú intímnu známosť. Tiež uviedol, že býva sám v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 180 eur, z toho za elektrinu vo výške 61 eur mesačne, za telefón 22 eur mesačne, internet 12 eur mesačne, RTVS 4,64 eur, polročne uhrádza poistku vo výške 48 eur, na ktorú mu sestra neprispieva, cez zimu musí ešte platiť za drevo 700 eur ročne,

tiež 48 eur ročne za domovú daň a smeti. Zároveň si uhrádza životnú poistku vo výške 36,86 eur. Sestra mu požičala sumu 100 eur v apríli 2020, januári 2020 sumu 150 eur, pretože bol bez príjmu. So sestrou sa dohodli, že keď bude mať príjem, tak jej uvedené finančné prostriedky vráti, tiež mu prispela aj v ďalších mesiacoch. Bol dlhodobo práceneschopný júla 2019 do 31.05.2020, nemocenskú dávku nepoberal, nakoľko predtým nepracoval. Brigádnicky si privyrábal 400-500 eur mesačne. Od 01.06.2020 je zamestnaný v Obci Ratnovce. Skončil SOU s výučným listom v odbore inštalatér, v ktorom nepracoval, pracoval ako skladník a montážnik. T. č. mu za mesiac jún bola vyplatená čistá mzda vo výške 501,99 eur, iný príjem nemá žiaden. Uvedený pracovný pomer je na 5 hodín denne, prácu vykonáva od 07.00 hod. do 12.00 hod. Brigádnicky si potom neprivyrába, pretože ešte nie je nič rozbehnuté, napr. v stavebníctve. Čo sa majetkov týka, vlastní v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom, veľkosť podielu 1/2, v ktorom t. č. aj býva, iné nič väčšie nevlastní. Čo sa týka dlhov, má ich vo vzťahu k sestre vo výške cca 2 000

- 2 500 eur. Sestra mu posiela peniaze odvtedy, čo sa manželka odsťahovala, zatiaľ sa na splácaní nedohodli. Z manželstva pochádza jedno dieťa - P., iné deti sa za trvania manželstva nenarodili, iné vyživovacie povinnosti nemá.

9. Zo Správy z prešetrených pomeroch z 03.06.2020 súd zistil, že prešetrením pomerov v domácnosti matky vo februári 2020 na adrese E. XXX, bolo zistené, že sa jedná o 3-izbovú samostatnú bytovú jednotku na poschodí dvojpodlažného rodinného domu patriaceho do osobného vlastníctva starého otca E. V., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom žije spolu so starou matkou R. V., nar. XX.XX.XXXX, matkou Y. L., nar. XX.XX.XXXX a mal. P.. Matka uviedla, že náklady spojené s užívaním rodinného domu uhrádzajú starí rodičia v celkovej výške cca 195 €, pričom matka prispieva na chod domácnosti sumou 70 € mesačne a nákupom potravín. Mal. P. má k dispozícií spoločnú izbu s matkou, v ktorej sa nachádzajú dve samostatné lôžka, skrine, písací stôl, počítač a hračky primerané veku maloletého. Mal. P. má dostatok priestoru na učenie a trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni. Mal. P. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Detskou ošetrujúcou lekárkou mal. P. je MUDr. Ondrusová v Piešťanoch. Mal. P. je v sledovaní imunologickej ambulancie MUDr. Zelenayovej v Piešťanoch. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého matka uviedla zvýšené výdavky cca 15 € mesačne za lieky na imunitu. Mal. P. je žiakom 2. ročníka ZŠ v Piešťanoch. Navštevuje školskú jedáleň a klub, kde matky uhrádza spolu 15 eur mesačne, športový krúžok Happy Move, s čím má matka spojené zvýšené výdavky cca 12 € mesačne. Prešetrením pomerov v domácnosti otca vo februári 2020 na adrese E. XXX, bolo zistené, že sa jedná 4-izbový rodinný dom patriaci do podielového spoluvlastníctva otca P. L., nar. XX.XX.XXXX a jeho sestry. Otec uviedol, že náklady spojené s užívaním rodinného domu uhrádza cca 180 €, vo vykurovacom období otec uhrádza cca 400 € za drevo. Mal. P. má k dispozícií detskú izbu, v ktorej sa nachádza manželská posteľ, písací stôl, skriňa. Mal. P. má dostatok priestoru na učenie a trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni. Mal. P. má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.05.2020 sp. zn. bola schválená rodičovská dohoda tak, že mal. P. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživné pre maloletého sumou 150 eur mesačne. Rodičia sa tiež dohodli na úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý nepárny týždeň v čase od piatku po skončení školského vyučovania, kedy si otec dieťa vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, do nedele do 19:00 hod., kedy otec v stanovenom čase dieťa matke vráti v mieste bydliska.

10. Z fotokópie žiackej knižky, výpisov z účtu z 01.10.2019 a 28.10.2019 súd zistil, že matka uhradila 17 eur za školský klub, 29 eur za školskú jedáleň, za učebnice 15 eur 06.09.2019, 10 eur za časopis Maxík 20.09.2019 a 15 eur 23.09.2019 ako príspevok za rodičovské združenie za I. polrok.

11. Z Potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Piešťany z 05.06.2020 a Potvrdenia Obce Ratnovce z 01.07.2020 súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.05.2018 do 31.05.2020, od 01.06.2020 otec pracuje na Obecnom úrade Ratnovce na pracovný pomer 5 hodín denne ako pomocný pracovník obce - údržbár. Za mesiac jún 2020 jeho čistá mzda predstavuje sumu 501,99 eur.

12. Z Výpisu z LV, okres Piešťany, kat. úz. Ratnovce č. XXX súd zistil, že otec je podielovým spoluvlastníkom, veľkosť podielu 1 rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX a zastavanej plochy a nádvoria o výmere 399 m2.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. súd zistil, že rozsudkom, č.k. -120 z 15.05.2020, právoplatným 26.05.2020, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživné pre mal. P. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 03.10.2019, zároveň došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Súd tiež zistil, že matka bývala so synom a so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Jej matka bola nezamestnaná, práceneschopná, poberala nemocenské dávky, jej otec bol živnostník s príjmom do 1 000 eur v čistom. Na náklady na bývanie rodičom prispievala matka mesačne sumou vo výške 70 eur. P. bude mať 30.05.2020 8 rokov, navštevuje 2. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 5 eur mesačne, navštevuje aj ŠKD, kde sa uhrádza 10 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo, navštevuje, a to happymove, kde sa uhrádza 12 eur mesačne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Matka pracovala ako administratívna pracovníčka s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 800 eur so zahrnutým daňovým bonusom. Tiež poberala prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne, iný príjem nemala žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastnila, splácala úver mesačne do 44 eur. S otcom dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti od marca - apríla 2019. Mala len jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P., okrem syna P. iné deti nemala žiadne. Zároveň súd zistil, že otec býval sám v rodinnom dome, ktorý mal v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1. Náklady na bývanie uhrádzal mesačne vo výške cca 180 eur a cez zimu musí ešte platiť za drevo, keďže nemá plyn, takže k tomu ešte uhrádza 700 eur ročne za drevo. Bol práceneschopný od júla 2019, nemocenskú dávku nepoberá, nakoľko predtým nepracoval, len si brigádnicky privyrábal sumou 400-500 eur mesačne. Má ukončenú SOU bez maturity, odbor inštalatér, ako inštalatér nepracoval, pracoval ako skladník a montážnik, iný príjem nemal žiaden. Čo sa majetkov týka, mal v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom v podiele 1/2, v ktorom aj býval, iné nič väčšie nevlastnil. Dlhy nemal žiadne. Má len jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P., okrem syna P. iné deti nemá žiadne. Z potvrdenia o príjme z 29.01.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky od januára 2020 do decembra 2020 činil 874 eur mesačne.

14. Podľa o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

19. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov konania je podaný dôvodne, nakoľko manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia sa intímne nestýkajú, od konca marca 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého. Obaja manželia pritom ani v priebehu konania neobnovili manželské spolužitie. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva so súhlasom manžela, ktorý návrh nepodal, vyhovel, keď vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, ktorí od konca marca 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o mal. dieťa, tu ani nie je predpoklad, že by k obnoveniu manželského spolužitia mohlo dôjsť.

20. Pri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy správne z toho, že povinnosť vernosti (a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach vyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, (pozri R IV/1966 str. 392)

21. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zároveň zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva, keď mal za preukázané, že tieto spočívajú v alkoholizme manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý túto skutočnosť potvrdil aj vo svojom vyjadrení z 04.03.2020, keď uviedol, že po 3,5 ročnom trvaní manželstva ho manželka podvádzala, keď sa to dozvedel, mali krízu, veľmi ho to zranilo, svoje sklamanie kompenzoval alkoholom, je ochotný podstúpiť na záchranu manželstva protialkoholické liečenie. Zároveň príčiny rozvratu manželstva spočívajú aj v mimomanželskej intímnej známosti navrhovateľky za trvania manželstva, ktorú potvrdila. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania - oboch manželov preto súd mohol len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje funkcie. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. P., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore s jeho záujmami, keďže ako už súd uviedol vyššie už viac ako rok od konca marca 2019 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka.

22. Podľa je s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. V priebehu konania súd zo svojej činnosti zistil, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. -120 z 15.05.2020, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, manžel, ktorý návrh nepodal - otec sa zaviazal prispievať na výživné pre mal. P. sumou 150 eur mesačne, zároveň došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.05.2020. Tu súd poukazuje na judikát č. R 72/1969, podľa ktorého je vždy povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, s pomermi v čase rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Keďže vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany mal za preukázané, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. P. už bolo skoršie rozhodnuté, súd ku dňu rozvodu rodičov skúmal, či od tohto skoršieho rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov a ich mal. dieťaťa.

26. Súd uvádza, že potom v súlade s rozhodol s prihliadnutím na vyššie uvedené o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. P.. Správou kolízneho opatrovníka z 03.06.2020, ako aj výsluchom rodičov mal súd za preukázané, že matka sa riadne stará o mal. P., pričom má vytvorené riadne podmienky vhodné pre zabezpečenie osobnej starostlivosti, čo otec nenamietal. Preto súd v časti zverenia mal. P. so súhlasom kolízneho opatrovníka schválil dohodu rodičov. Zároveň súd schválil dohodu rodičov v časti oprávnenia zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený, resp. pozbavený rodičovských práv a ani jeden z rodičov netvrdil, že by existoval dôvod, pre ktorý by iba sám mal zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

27. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 10 odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za preukázané, že na strane mal. P. od posledného rozhodnutia 15.05.2020 do 02.07.2020 nedošlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa jeho veku, hoci k poslednému rozhodnutiu mal síce 7 rokov, teraz má 8 rokov, avšak 8 rokov dosiahol 30.05.2020, pričom za podstatnú zmenu pomerov možno v zmysle konštantnej judikatúry považovať obdobie 3 rokov. Nedošlo ani k podstatnej zmene pomerov na strane mal. P. ani v súvislosti s jeho vzdelávaním, keďže pri poslednom určení výživného navštevoval 2. ročník, ktorý aj aktuálne do 14.07.2020 navštevuje. Rovnako ako pri poslednom určení výživného mal. P. navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza 29 eur mesačne, tiež školský klub, kde sa uhrádza 10 eur mesačne, krúžky - Happy move, za ktorý matka uhrádza 12 eur mesačne. Mal. P. zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, matka s ním však navštevuje imunológa v Piešťanoch 2-3 krát ročne, s čím sú spojené zvýšené výdavky vo výške 15 eur mesačne na lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis.

31. V časti osobných pomerov obsahom spisu mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú iba vyživovaciu povinnosť k mal. P..

32. Čo sa týka zárobkových a majetkových pomerov matky súd mal za preukázané výsluchom matky a potvrdením o príjme uvedenom v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku, že rovnako v čase posledného rozhodnutia o výživnom, ako aj teraz je zamestnaná ako administratívna pracovníčka s priemerným mesačným zárobkom v čistom 874 eur mesačne, v čom už je zahrnutý daňový bonus, ktorý poberá na syna, tiež poberá prídavok vo výške 24,95 eur. Z uvedeného vyplýva, že u matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov.

33. V čase posledného rozhodnutia o výživnom otec bol práceneschopný, nepoberal nemocenské dávky, brigádnicky si privyrábal sumou 400 - 500 eur mesačne. V rozhodovania o výške výživného v rámci rozhodovania o úprave pomerov na čas po rozvode je otec už od 01.06.2020 zamestnaný ako údržbár, za mesiac jún 2020 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 501,99 eur, iný príjem nemá žiaden, pracovný pomer je dohodnutý na 5 hodín denne, prácu vykonáva od 07.00 hod. do 12.00 hod., brigádnicky si následne neprivyrába. Z uvedeného vyplýva, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že sa zamestnal a pri skrátenom úväzku 5 hodín denne dosahuje príjem vo výške 500 eur mesačne. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané výsluchom otca a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 11 odôvodnenia tohto rozsudku.

34. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otcovi k mal. P.. Matka navrhla určenie výživného vo výške 150 eur mesačne v zmysle schválenej rodičovskej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , čo odporučil aj kolízny opatrovník, otec navrhol určenie výživného vo výške 120 eur mesačne.

35. Súd potom v súlade s § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine určil otcovi vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k mal. synovi vo výške 150,- eur mesačne poukazujúc na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako i na odôvodnené, vyššie uvedené potreby mal. dieťaťa, keď dospel v súlade s vyššie citovaným judikátom k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorý bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom práceneschopný, nepoberal nemocenské dávky, brigádnicky si privyrábal sumou 400 - 500 eur mesačne, teraz je zamestnaný s príjmom vo výške 500 eur mesačne. Tu súd dopĺňa, že otec pracuje iba na skrátený pracovný úväzok 5 hodín denne od 7,00 hod. - 12,00 hod., pričom mu žiadna objektívna skutočnosť nebráni v tom, aby sa zamestnal na riadny pracovný úväzok 8,5 hodiny denne, resp. si brigádnicky popri existujúcom pracovnom pomere privyrobil. Tiež súd dopĺňa, že v zmysle § 75 Zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach otca mať ako skladník vyšší príjem, nakoľko z verejne dostupných internetových stránok spoločnosti www.profesia.sk a www.jooble.sk <http://www.jooble.sk> z 02.07.2020 vyplýva, že sú ponuky práce na pozíciu skladník s ponúkaným platom vo výške 700-800 eur v hrubom, t.j. z uvedenej internetovej stránky vyplývajú ponuky práce, ktorá zodpovedá vzdelaniu a doterajšej praxi otca, ako aj jeho terajšiemu zamestnaniu, teda sú voľné pracovné miesta, na ktorých by otec mohol dosahovať vyšší príjem ako dosahuje teraz, t.j. vo výške 500 eur v čistom mesačne. Súd tiež dopĺňa, že v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave výživné povinnému rodičovi možno určiť ako 20% - 30% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, pričom otec uzatvoril s matkou rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, v čase keď bol evidovaný ako nezamestnaný, brigádnicky si privyrábal sumou 400 - 500 eur mesačne uhrádzajúc rovnaké výdavky ako v čase terajšieho rozhodnutia, pričom teraz je s príjmom vo výške 500 eur mesačne zamestnaný iba na čiastočný úväzok 5 hodín denne od 7,00 hod. do 12,00 hod., keď následne otcovi žiadna objektívna skutočnosť nebráni v tom, aby si brigádnicky vo zvyšnom čase privyrobil. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že matka za otca spláca úver mesačnou splátkou vo výške 44 eur, ktorý dlh, ktorý bol poskytnutý vo výške 12 300 eur za účelom investovania v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho sestry, na ktorú splátku jej ani manžel, ani jeho sestra žiadnym spôsobom neprispievajú.

36. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

37. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.

38. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu, stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia pred súdom uzatvorili v časti úpravy styku otca s mal. Patrikom rodičovskú dohodu, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj vyjadrenia rodičov sa uvedená dohoda stala súčasťou rozsudku.

40. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. z 28.09.2016).

41. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.