Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Odvoz a likvidácia odpadu a.s. v skratke: OLO a.s., so sídlom Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava, IČO 00 681 300, zast. BARRISTER LEGAL s.r.o., so sídlom Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO 46 225 234, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o zaplatenie 627.301,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.10.2017 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 457.634,35 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podniká na území Slovenskej republiky v oblasti energetiky, je výrobcom elektriny podľa ustanovenia o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“). Žalovaný podniká na území Slovenskej republiky v oblasti energetiky, je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa ustanovenia . Zariadenie na výrobu elektriny Závod Spaľovňa odpadu, prostredníctvom ktorého žalobca vyrába elektrinu s celkovým inštalovaným výkonom 6300 kW, je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného od roku 2002 bez písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení. Zariadenia na výrobu elektriny sa pred rokom 2006 pripájali do distribučnej sústavy žalovaného na základe „Žiadosti o pripojenie zdroja“, a to spôsobom stanovenia Technických podmienok pripojenia, na základe ktorých žiadateľ spracoval na zdroj projekt, ktorý sa zaslal na odsúhlasenie na Západoslovenskú energetiku š. p. (predchodca žalovaného). Po odsúhlasení projektu sa zdroj začal budovať, po jeho vybudovaní sa vykonali funkčné skúšky a zdroj sa uviedol do prevádzky. Zariadenie pripojené vyššie uvedeným spôsobom je pripojené bez obojstranne podpísanej zmluvy o pripojení a nie je v uvedenom prípade ani v súčasnosti potrebné uzatvoriť zmluvu o pripojení. S účinnosťou od 01.01.2014 pristúpil žalovaný k účtovaniu platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, tzv. G - komponent a začal fakturovať žalobcovi mesačný paušálny poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy v sume 7.949,66 eur. Spôsob výpočtu platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy v období od 01.01.2014 do 31.12.2016 upravovala vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v energetike v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „vyhláška“). Žalobca ako výrobca elektriny pravidelne od 01.01.2014 do 30.09.2016 uhrádzal žalovanému ako

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy mesačný paušálny poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, a to bez platne uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, ktorú žalobca nikdy so žalovaným neuzatvoril. Dňa 22.06.2016 bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -132, s účinnosťou od 21.07.2016, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. (23) v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ vyhlášky nie je v súlade s článkom 13 ods. (1) písm. a) v spojení s článkom 1 ods. (1), článkom 2 ods. (2), článkom 20 ods. (1) a článkom 123 a v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikáciou neústavnej časti ods. (23) vyhlášky dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa článku 20 ods. (1) . Na základe predmetného nálezu Ústavného súdu SR bola zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaná nová o cenovej regulácií (ďalej len ako „nová cenová vyhláška“), ktorá v celom rozsahu akceptovala nález Ústavného súdu SR č. -132 zo dňa 22.06.2016, a teda v uvedenej vyhláške sa nenachádza povinnosť pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy platiť G-komponent. Nová vyhláška stanovuje výšku platby za prístup a tá je zviazaná s výkonom dohodnutým v zmluve o pripojení, alebo s výkonom zariadenia, ak zariadenie nemá zmluvu o pripojení. To ale neznamená, že ten kto má zmluvu o pripojení, alebo „má inštalovaný výkon“, musí platiť. Tento odsek stanovuje iba výšku ceny pre fakturáciu, ak distribúciu výrobca elektriny využíva. Ďalej žalobca upozornil na a o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len ako „zákon “), je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečená odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výroby elektriny pripojené za cenu elektriny na straty a je podporovaná doplatkom. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie priznáva prevádzkovateľovi zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie právo predávať vyrobenú elektrinu za tzv. „výkupnú cenu“ do distribučnej siete. Z právneho hľadiska ide o predaj elektriny prevádzkovateľovi distribučnej siete za pevne stanovenú cenu ÚRSO. Cena elektriny pozostáva podľa zákona z ceny za straty a doplatku, pričom práve doplatky majú zaistiť, že prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny dostane zákonom garantovanú cenu za elektrinu. Žalobca uzatvoril so žalovaným vždy na obdobie jedného roka zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému takmer všetku vyrobenú elektrinu, s výnimkou elektriny spotrebovanej na vlastné účely. Následne si žalobca uplatnil u žalovaného každý rok doplatok v súlade s ods. (1) písm. c) zákona , ktorého výška bola vypočítaná v súlade s rozhodnutím ÚRSO, ktorý každý rok žalobcovi určil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že by bolo v hrubom rozpore so zmyslom a cieľom zákona , ak by žalovaný prevádzkovateľ distribučnej sústavy znižoval zákonom garantovanú výkupnú cenu za elektrinu účtovaním poplatku za jej prepravu. Pokiaľ teda zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie „dodáva“ elektrinu, čiže ju predáva za úradne stanovenú cenu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nevyužíva toto zariadenie na prístup do siete, teda právo na využívanie siete a prepravu elektriny cez sieť. Využívanie práva na prístup do siete by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by výrobca elektriny v zmysle prístupu tretích osôb prostredníctvom distribučnej sústavy dodával elektrinu ním zvolenému odberateľovi. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu ním zvolenému odberateľovi, ale predáva ju priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nejedná sa o právo na prístup do siete a nemožno zaň účtovať poplatok. Podľa zákona má výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (takýmto výrobcom je aj žalobca) jediného odberateľa - distribučnú spoločnosť (žalovaného). Takýto výrobca elektriny preto nevyužíva distribúciu ani prepravu elektriny cez distribučnú sústavu. V prípade obnoviteľných zdrojov energie (čo je aj prípad žalobcu), nie je dodávka elektriny distribučnej spoločnosti (žalovanému) a poskytovanie doplatku v zákone viazané na prístup do distribučnej sústavy, ale len na pripojenie. Z logického výkladu uvedeného vyplýva, že v prípade výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa dodávka elektriny distribučnej spoločnosti nepovažuje za využívanie distribučnej sústavy, resp. za distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu, nakoľko v prípade, ak by sa v prípade takýchto výrobcov elektriny považovala dodávka elektriny distribučnej spoločnosti za prístup, resp. využívanie distribučnej sústavy, bolo by poskytovanie doplatku viazané aj na uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. Bežný výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie teda nevykonáva prenos ani distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu. Z týchto dvoch činností ani jednu dokonca nevyužíva. Nepotrebuje elektrinu

cez distribučnú sústavu prepravovať. Koncovým odberateľom elektriny je distribučná spoločnosť, lebo pokiaľ chce výrobca elektriny podporu, ani iného odberateľa mať nemôže. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby žalobca uhrádzal poplatok za prístup do distribučnej sústavy žalovaného, listom zo dňa 20.12.2016 žalobca zaslal žalovanému stanovisko, v ktorom uviedol, že faktúry G-komponentu za mesiac október a november 2016 nezaplatí a súčasne žalovaného vyzval na vrátenie už uhradených platieb v celkovej sume 263.303,11 eur, nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod na ich zaplatenie a ich úhradou došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný zaslal žalobcovi vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a fakturáciu platieb za prístup do distribučnej sústavy považuje za oprávnenú, nakoľko žalobca je pripojený do distribučnej sústavy žalovaného a teda využívaj distribučnú sústavu a právo prístupu do nej. Následne zaslal žalovaný dňa 19.04.2017 žalobcovi návrh písomnej zmluvy o prístupe zariadenia výrobu elektriny do distribučnej sústavy, kde okrem iného žalovaný ako prevádzkovateľ distribučné sústavy pohrozil žalobcovi odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy v prípade, ak žalobca neuzatvorí so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a nebude uhrádzať G-komponent. Ústavný súd SR rozhodol, že výrobcovia elektriny bez uzatvorenej zmluvy o prístupe nie sú povinní uhrádzať platbu za prístup a distribúciu. Žiaden výrobca elektriny nemôže byť nútený využívať distribučné služby prevádzkovateľa distribučnej sústavy a tá si ich nemôže vynucovať hrozbami odpojenia od sústavy, ktoré sa neopierajú o žiadne ustanovenie právneho predpisu, kedy sa žalobca domnieva, že vzájomné podmieňovanie odlišných zmlúv ide nad rámec zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému sa nepodarilo hrozbou odpojenia zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy prinútiť žalobcu k uzatvoreniu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a k plateniu poplatku za prístup do distribučnej sústavy (G- komponent), rozhodol sa žalovaný, že neuhradené faktúry za G - komponent si jednostranne započíta s faktúrou žalobcu na tzv. doplatok, na ktorý má žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nárok priamo zo zákona, čoho dôsledkom je skutočnosť, že žalobca dostal nižší doplatok ako by podľa zákona mal dostať. Uvedený postup jednostranného započítania svojich pohľadávok voči pohľadávke žalobcu na doplatok uplatnil žalovaný prvýkrát listom zo dňa 24.03.2017, v ktorom si uplatnil započítanie faktúr za G-komponent č. 3613589, č. 3615077, č. 3616722 v celkovej sume 23.848,98 eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na doplatok, predstavujúcou faktúru č. 8017020243 v sume 151.191,13 eur, čím žalobca dostal nižší doplatok, než na aký mal zákonný nárok. Druhýkrát zaslal žalovaný listom zo dňa 26.09.2017 žalobcovi ďalšie započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom si uplatnil započítanie faktúr za G-komponent č. 3707284, č. 3707285, č. 3707531, č. 1427070584, č. 1494180131, č. 1529105301, č. 1457134822, č. 1417447057, č. 1427283722, č. 1401553892, č. 1401553893, č. 1401553894, č. 1401553895, č. 1401553896, č. 1553246017, č. 1482278824, č. 1417636320 v celkovej sume 170.482,27 eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na doplatok, predstavujúcou faktúru č. 8017080866 v sume 170.482,27 eur, čím žalobca dostal nižší doplatok, než na aký mal zákonný nárok. Na uvedený postup nemá žalovaný absolútne žiadny právny nárok. Žalovaný nie je oprávnený formou jednostranného zápočtu znižovať podporu vo forme doplatku, na ktorú má žalobca zákonný nárok v súlade s zákona . Žalobca nikdy nebol a ani nie je povinný platiť žalovanému poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy (G-komponent), nakoľko neexistuje platne uzatvorená zmluva o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy a distribúcií elektriny, uzavretie zmluvy o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy a distribúcii elektriny je právom žalobcu a nie je jeho povinnosťou a právne predpisy z oblasti energetiky neumožňujú žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, aby uzavretím takejto zmluvy podmieňoval akékoľvek zákonné nároky žalobcu podľa zákona ; žalobca nemôže byť nútený využívať distribučné služby žalovaného a ten si ich nemôže vynucovať hrozbami odpojenia od sústavy, ktoré sa neopierajú o žiadne ustanovenie právneho predpisu, kedy vzájomné podmieňovanie odlišných zmlúv ide nad rámec zákona, žalovaný nie je oprávnený formou jednostranného zápočtu znižovať podporu vo forme doplatku, na ktorú má žalobca zákonný nárok v súlade s zákona . Vzhľadom na skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu SR č. -132 zo dňa 22.06.2016 bolo ustálené, že G-komponent je nezákonný, možno z uvedeného vyvodiť záver, že neexistoval žiadny právny dôvod pre platenie G-komponentu zo strany žalobcu a jeho platením sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalobca uhrádzal pravidelne (raz mesačne) G-komponent od jeho vzniku, t.j. od 01.01.2014 do 30.09.2016, kedy vedenie žalobcu rozhodlo, že ďalej už G-komponent platiť nebude, nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod na jeho platenie. Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2006, sp. zn. má rozhodnutie ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu účinky ex tunc (spätne do minulosti) a z uvedeného dôvodu žalobca zastáva názor, že platby, ktoré žalobca už uhradil bez platne uzatvorenej zmluvy o

prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, boli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. vykonané bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Predmetom tejto žaloby je teda vydanie majetkového prospechu, ktorý získal žalovaný na úkor žalobcu a tento majetkový prospech spočíva v nasledovných položkách: uhradené platby G- komponentu za obdobie od 01.01.2014 do 30.09.2016 v celkovej sume 263.303,10 eur, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý uskutočnil žalovaný dňa 25.03.2017 v sume 23.848,98 eur a jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý uskutočnil žalovaný dňa 26.09.2017 v sume 170.482,27 eur, čo je celkovo neoprávnene započítaná suma 194.331,25 eur. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 457.634.35 eur. Listom zo dňa 20.12.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.12.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu uhradených platieb za G-komponent v celkovej sume 263.303,11 eur a vyzval žalovaného na vrátenie tejto sumy v lehote do tridsať (30) dní odo dňa doručenia tohto listu. Lehota na vrátenie sumy 263.303,11 eur uplynula dňa 22.01.2017. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.04.2018, v ktorom uviedol, že výroba elektriny zariadením na výrobu elektriny je pripojená do distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste s EIC kódom odovzdávacieho miesta 24ZZSVYR0000645P (ďalej len „odovzdávacie miesto“). Odber elektriny zariadením na výrobu elektriny je pripojený do distribučnej sústavy v odbernom mieste s EIC kódom odberného miesta 24ZZS8038720000F (ďalej len „odberné miesto“). Zariadenie na výrobu elektriny je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, a to za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, ako práva žalobcu užívať distribučnú sústavu pre potreby dodávky elektriny do distribučnej sústavy. Zariadenie na výrobu elektriny slúži na výrobu elektriny, potrebuje pre svoju činnosť elektrinu z distribučnej sústavy aj odoberať (v prípade zariadení na výrobu elektriny ide napr. o prípady nábehu technológie slúžiacej na výrobu elektriny a odberu elektriny s prevádzkou zariadenia na výrobu elektriny súvisiacimi technologickými zariadeniami). Nakoľko v čase pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy sa zmluvy o pripojení a ani zmluvy o prístupe neuzatvárali (takýto zmluvný typ právna úprava platná v čase pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy neupravovala), medzi žalobcom a žalovaným nie je písomná zmluva o pripojení a ani písomná zmluva o prístupe vo vzťahu k zariadeniam na výrobu elektriny uzavretá. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že napriek tomu, že od pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaný umožňuje žalobcovi v zariadení na výrobu elektriny užívanie distribučnej sústavy (prístup do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a žalobca užíva distribučnú sústavu za účelom vyvedenia tohoto výkonu zariadenia, nebola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy v písomnej forme, čo však neznamená, že takáto zmluva o prístupe medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola, resp. uzavretá nie je, ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe. Niet totiž pochýb o tom, že zmluva o prístupe bola medzi žalobcom ako výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy v uvedenom prípade uzavretá konkludentne, a to konaním žalobcu ako výrobcu elektriny vyrábajúceho elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy uvedeným vyššie v tomto bode, a s účinnosťou odo dňa 01.01.2014 aj samotnou fakturáciou platby za prístup zariadení na výrobu elektriny do distribučnej sústavy realizovanou žalovaným faktúrami vystavenými žalovaným a úhradou takto žalovaným vystavených faktúr žalobcom (ďalej len „Zmluva o prístupe“). Zariadenie na výrobu elektriny je zariadením na výrobu elektriny vyrábajúcim elektrinu vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ktoré spĺňajú podmienky podpory výroby elektriny podľa zákona a využíval garantovanú podporu výroby elektriny v zariadení na výrobu elektriny, a to formou odberu žalobcom vyrobenej elektriny v zariadení na výrobu elektriny žalovaným, konkrétne ním poverenou osobou podľa zákona , ktorou je spoločnosťou ZSE Energia, a.s., IČO: 36 667 281, ako odberateľom tejto elektriny za cenu elektriny na straty, a to tým, že dodáva elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny v odovzdávacom mieste žalovanému, konkrétne ním poverenej osobe, ktorou je spoločnosť ZSE Energia, a.s. ako odberateľ elektriny, a to na základe: Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/10/514 (na rok 2010), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/11/514 (na rok 2011), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/12/514 (na rok 2012), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/13/514 (na rok 2013), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/14 (na rok 2014), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/15 (na rok 2015), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/16 (na rok 2016), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/17 (na rok 2017), (spolu so Zmluvou o dodávke elektriny zo zdroja na spaľovanie odpadnej biomasy č. 10/09/514 (na rok 2009) a formou doplatku vyplácaného žalobcovi žalovaným na základe

účtovného dokladu vystaveného žalobcom žalovanému podľa zákona . Bez toho, aby žalobca distribučnú sústavu využíval, by žalobca fyzicky nebol schopný elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny do distribučnej sústavy dodať (a plniť tak svoj záväzok zo zmlúv o dodávke vyrobenej elektriny), a musel by ju spotrebovať buď sám, alebo dodať priamym vedením inému odberateľovi elektriny. Zariadenie na výrobu elektriny však na žiadne priame vedenie pripojené nie je (v danej oblasti sa totiž žiadne priame vedenie nenachádza) a žalobca elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny ani sám nespotrebúva, keďže ju dodáva na základe zmlúv o dodávke vyrobenej elektriny v odovzdávacom mieste do distribučnej sústavy. Žalobca je teda ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy bezpochyby užívateľom sústavy podľa a Vyhlášky ÚRSO č. , ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky č. 24/2013“) je totiž užívateľom sústavy okrem iného aj osoba, ktorá dodáva elektrinu prostredníctvom distribučnej sústavy. Na základe Zmluvy o prístupe a v súlade s vyhláškou a cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2014 zo dňa 18.11.2013 číslo 0013/2014/E, cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2015 zo dňa 27.11.2014 číslo 0007/2015/E a cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2016 zo dňa 27.11.2015 číslo 009/2016/E (ďalej len „cenové rozhodnutia“) žalovaný vystavil a doručil žalobcovi faktúry na platbu za prístup do distribučnej sústavy uvedené žalobcom v žalobe. Faktúry za prístup do sústavy boli síce žalobcom žalovanému skutočne uhradené, avšak nie tak, ako žalobca uvádza v žalobe. Faktúry za prístup do sústavy boli totiž žalobcom žalovanému uhradené (pripísané na účet v iný dátum). K výkladu nálezu Ústavného súdu SR zo strany žalobcu považuje za nesprávnu a účelovú interpretáciu a nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, a to svoje nepravdivé tvrdenia, podľa ktorých nemá so žalovaným uzavretú zmluvu o prístupe a svoje nesprávne závery, v zmysle ktorých prístup do distribučnej sústavy nevyužíva a nikdy nevyužíval. Vyhláška ako aj nová cenová vyhláška teda aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR celkom zreteľne ako adresáta povinnosti uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy označuje výrobcu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy, ktorým je bez akýchkoľvek pochybností okrem iných výrobcov elektriny aj žalobca, keďže jeho zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do distribučnej sústavy. Pôvod zrušenia časti vyhlášky nálezom Ústavného súdu SR pramenil a bol reakciou na objektívny stav, ktorý existoval a existuje na trhu s elektrinou, čo do formy právnych vzťahov medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou, na ktorý sa príslušná právna úprava snažila nájsť riešenia, ktoré by vniesli dostatočnú právnu istotu medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou. Distribučné sústavy existujú niekoľko desaťročí a za toto obdobie bolo do nich pripojených niekoľko stoviek zariadení na výrobu elektriny, a to bez písomnej zmluvy o pripojení a bez písomnej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nakoľko tieto zmluvné typy v právnej úprave minulých období absentovali. Pod absenciu písomne uzavretých zmlúv o prístupe do distribučnej sústavy sa podpísala rovnako skutočnosť, že prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy nebol zo strany prevádzkovateľov distribučnej sústavy až do 01.01.2014 spoplatňovaný, keďže napriek tomu, že táto platba podliehala regulácii, nebola zo strany ÚRSO regulovaná. Písomné uzavretie týchto zmlúv tak predstavovalo len formálny akt potvrdzujúci realizáciu prístupu do distribučnej sústavy zo strany výrobcov elektriny. V tomto smere žalovaný upozornil na prechodné ustanovenie Z definície užívateľa sústavy vyplýva, že distribučnú sústavu využíva každý výrobca elektriny, ktorý do nej dodáva elektrinu (teda ja žalobca). Žalobca ako výrobca elektriny potrebuje mať prístup do distribučnej sústavy, pretože ak by ho nemal, nemal by komu dodávať elektrinu, ktorú vyrobí. Bez prístupu do distribučnej sústavy by ju musel spotrebovať buď sám, alebo dodávať priamym vedením. Výrobca elektriny sa teda pripája do sústavy len za účelom získania prístupu. Inými slovami, ak by výrobca elektriny sústavu nepotreboval a nemal by záujem ju využívať, pripojenie do sústavy by pre neho nemalo význam a mohol by fungovať v ostrovnej prevádzke alebo dodávať priamym vedením. V tomto smere poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -341 zo dňa 26.10.2017. Na existenciu prípadov (tzv. ostrovnej prevádzky) vhodne reaguje , a to tým, že výrobcovi elektriny v neukladá povinnosť [ako tomu bolo do 01.09.2012 počas platnosti o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) - viď. ], ale len právo uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a to v prípadoch, kedy má výrobca elektriny záujem distribučnú sústavu využívať tým, že vyrobenú elektrinu bude do distribučnej sústavy dodávať. Ak sa však výrobca elektriny rozhodne, že distribučnú sústavu bude využívať tým, že vyrobenú elektrinu bude do distribučnej sústavy dodávať (čo je aj prípad žalobcu), nie je možné z vyvodzovať záver, že aj v takomto prípade má výrobca elektriny iba právo, nie však povinnosť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy

uzavrieť. Tým, že zariadenie na výrobu elektriny je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť do distribučnej sústavy dodávať elektrinu, dochádza z jeho strany k využívaniu distribučnej sústavy - využívaniu jej kapacity v odovzdávacom mieste. Prístup do distribučnej sústavy nie je bezplatný. Žalovaný platbu za prístup do distribučnej sústavy od žalobcu začal účtovať až odo dňa 01.01.2014, kedy ÚRSO svojim cenovým rozhodnutím vydaným v súlade s cenovou vyhláškou a následne novou cenovou vyhláškou určil výšku takejto platby. Žalovaný vysvetlil pojmy ako je pripojenie, prístup a distribúcia elektriny. Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do distribučnej sústavy a výrobca elektriny sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si zamieňa právny režim odberného miesta s právnym režimom odovzdávacieho miesta, a tým aj rozsah zmlúv, ktoré je povinný uzavrieť vo vzťahu k odbernému miestu a vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu. Zásadný omyl žalobcu spočíva v tom, že v prípade odovzdávacieho miesta (výroba elektriny) spája službu prístupu so službou distribúcie elektriny, avšak podľa však výrobca elektriny uzatvára vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a nie zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave v bode 36 na strane 10 rozhodnutia. Žalobca je bez akýchkoľvek pochybností typom výrobcu elektriny, ktorý elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny dodáva do distribučnej sústavy, čoho dôkazom sú ním uzavreté zmluvy o dodávke elektriny. Následne žalovaný vysvetlil rozdiel medzi odberným a odovzdávacím miestom. Následne upozornil na zmluvu prístupe uzavretú podľa . Konkludentné uzavretie zmluvy je možné za podmienky, že prejavy vôle zmluvných strán nevzbudzujú pochybnosti o tom, čo chceli zmluvné strany prejaviť. Akademická literatúra ako jeden z konkludentných spôsobov prejavu vôle rozoznáva aj reálne začatie plnenia, ktoré zo zmluvy vyplýva. Je teda zrejmé, že reálnym využívaním služby prístupu do distribučnej sústavy žalobca ako výrobca elektriny prejavil jednoznačnú vôľu uzavrieť Zmluvu o prístupe. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy na druhej strane rovnakú vôľu prejavil tým, že žalobcovi prístup do distribučnej sústavy poskytol. Od pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaný umožňuje žalobcovi ako výrobcovi elektriny vyrábajúcemu elektrinu v zariadení na výrobu elektriny užívanie distribučnej sústavy (prístup do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny (dodávky elektriny) do distribučnej sústavy a žalobca ako výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení na výrobu elektriny užíva distribučnú sústavu (prístup do nej) a jej distribučnú kapacitu za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny (dodávky elektriny) do distribučnej sústavy. Nie je preto podľa názoru žalovaného pochýb o tom, že Zmluva o prístupe bola medzi žalobcom ako výrobcom elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzavretá konkludentne, a to konaním žalobcu ako výrobcu elektriny vyrábajúceho elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy uvedeným vyššie v tomto bode, a s účinnosťou odo dňa 01.01.2014 aj samotnou fakturáciou platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy realizovanou žalovaným faktúrami vystavenými žalovaným a úhradou takto žalovaným vystavených faktúr žalobcom. Začatím využívania prístupu žalobca ako výrobca elektriny konkludentne prejavil vôľu akceptovať podmienky, ktoré sú s využívaním prístupu spojené. Jednou z týchto podmienok je aj uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, pričom táto zmluva môže byť uzatvorená aj konkludentne. V prípade takéhoto rozporu v zmysle interpretačných pravidiel musí však dostať prednosť skutočné správanie žalobcu ako výrobcu elektriny pred jeho účelovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Žalovaný listom zo dňa 19.04.2017 označeným ako „Návrh písomnej zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy“, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 24.04.2017, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o existencii a obsahu uzavretej Zmluvy o prístupe a za účelom formálneho (písomného) potvrdenia jej existencie a platnosti, predložil žalobcovi návrh Zmluvy o prístupe v písomnej forme. Žalovaný týmto listom zároveň žalobcovi uviedol, že ak návrh písomnej zmluvy o prístupe neprijme alebo ho odmietne, a z jeho komunikácie bude zároveň zrejmé, že uzavretú zmluvu o prístupe nepovažuje za platne uzavretú, resp. ju považuje za neuzavretú, bude žalovaný takéto jeho konanie (nekonanie) interpretovať tak, že nemá záujem o užívanie distribučnej sústavy (prístup do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a o umožnenie takéhoto užívania distribučnej sústavy (prístupu do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, a bude ho považovať za jeho odmietnutie prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy v odbernom mieste, pričom ho upozornil na následky odmietnutia prístupu. Žalovaný v žiadnom prípade týmto listom nehrozil žalobcovi odpojením zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy, ako nesprávne uvádza žalobca, ale výlučne upozornil žalobcu na

možné následky ním prejavenej vôle odmietnutia využívať prístup do distribučnej sústavy. Žalobca na tento list nijako nereagoval. Žalobca od októbra 2016 odmieta uhrádzať žalovanému žalovaným žalobcovi účtované platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Žalovaný preto listom žalovaného zo dňa 15.03.2018 označeným ako „Výzva na zaplatenie platieb za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy“ vyzval žalobcu na zaplatenie dlžných platieb za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Žalovaný v liste poukázal na uzavretú zmluvu o prístupe, pričom upozornil, žalobcu, že ak dlžné platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy v stanovenej lehote neuhradí, žalovaný od uzavretej zmluvy o prístupe odstúpi, pričom žalobcu upozornil na následky takéhoto zániku uzavretej Zmluvy o prístupe. Na list reagoval žalobca tak, že všetky dlžné platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy dňa 29.03.2018 žalovanému riadne uhradil, čím uznal svoj záväzok uhrádzať platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a tým aj existenciu a platnosť uzavretej zmluvy o prístupe. Niet teda žiadnych pochýb o tom, že medzi žalobcom a žalovaným je zmluva o prístupe riadne uzavretá, pričom táto predstavuje legitímny právny základ na účtovanie platieb za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy.

3. Žalobca v podaní doručenému súdu dňa 20.12.2018 upozornil na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR a zdôraznil závery o fakultatívnej možnosti uzatvorenia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. Zákon priznáva prevádzkovateľovi zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie právo predávať vyrobenú elektrinu za tzv. „výkupnú cenu“ do distribučnej siete. Z právneho hľadiska ide o predaj elektriny prevádzkovateľovi distribučnej siete za pevne stanovenú cenu ÚRSO. Cena elektriny pozostáva podľa zákona z ceny za straty a doplatku, pričom práve doplatky majú zaistiť, že prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny dostane zákonom garantovanú cenu za elektrinu. Pokiaľ teda zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie „dodáva“ elektrinu, čiže ju predáva za úradne stanovenú cenu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nevyužíva toto zariadenie na prístup do siete, teda právo na využívanie siete a prepravu elektriny cez sieť. Využívanie práva na prístup do siete by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by výrobca elektriny v zmysle prístupu tretích osôb prostredníctvom distribučnej sústavy dodával elektrinu ním zvolenému odberateľovi. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu ním zvolenému odberateľovi, ale predávajú priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nejedná sa o právo na prístup do siete a z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že nemožno zaň účtovať poplatok. Podľa zákona má výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (takýmto výrobcom je aj žalobca) jediného odberateľa - distribučnú spoločnosť (žalovaného). Takýto výrobca elektriny preto nevyužíva distribúciu ani prepravu elektriny cez distribučnú sústavu. V uvedenom prípade je dôležité poukázať na skutočnosť, že v prípade obnoviteľných zdrojov energie (čo je aj prípad žalobcu), nie je dodávka elektriny distribučnej spoločnosti (žalovanému) a poskytovanie doplatku v zákone viazané na prístup do distribučnej sústavy, ale len na pripojenie. Z logického výkladu uvedeného vyplýva, že v prípade výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa dodávka elektriny distribučnej spoločnosti nepovažuje za využívanie distribučnej sústavy, resp. za distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu, nakoľko v prípade, ak by sa v prípade takýchto výrobcov elektriny považovala dodávka elektriny distribučnej spoločnosti za prístup, resp. využívanie distribučnej sústavy, bolo by poskytovanie doplatku viazané aj na uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. Výrobca elektriny nevykonáva prenos ani distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu. Žalobca opätovne s vyjadreniami žalovaného ohľadom vysvetlenia definícií pojmov „pripojenie“ a „prístup“ sa nestotožnil. Upozornil na definíciu v bod 12.2 , v zmysle ktorého pod pojmom „prístup do distribučnej sústavy“ prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takáto zmluva umožňuje výrobcovi elektriny využívať distribučnú sústavu, a teda distribuovať vyrobenú elektrinu inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, teda inému subjektu, ktorý si sám určí. V nadväznosti na uvedené nemôže byť zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny zamieňaná za zmluvu o pripojení ani nemôže byť v nej obsiahnutá, vzhľadom na skutočnosť, že zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy je zrejmé, že prístup sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny. Prístup do distribučnej sústavy je preto neoddeliteľne spojený s prepravou elektriny distribučnou sústavou, teda distribúciou elektriny, k čomu však v prípade žalobcu ako výrobcu elektriny nedošlo, keďže tento iba dodával elektrinu distribučnej spoločnosti, ktorá s ňou nakladala podľa vlastného uváženia. Žalovaný sa snaží oddeliť pojmy „prístup“ a „distribúcia“, pričom oprávnenosť platenia G-komponentu odvodzuje už len zo samotného práva na prístup (teda bez distribúcie). Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaný si vykonštruoval samostatný zmluvný typ, a to zmluvu o prístupe. S uvedeným sa nie je možné

stotožniť, nakoľko zmluva o prístupe nie je nikde zadefinovaná, nie je možné určiť jej náležitosti, pričom najdôležitejším faktom je skutočnosť, že zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy je zrejmé, že sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny. Prístup do distribučnej sústavy je neoddeliteľne spojený s prepravou elektriny distribučnou sústavou, teda distribúciou elektriny, k čomu v prípade žalobcu nedošlo, keďže tento dodával elektrinu distribučnej spoločnosti, ktorá s ňou nakladala podľa vlastného uváženia. Žiaden výrobca elektriny nemôže byť nútený využívať distribučné služby prevádzkovateľa distribučnej sústavy a tá si ich nemôže vynucovať hrozbami odpojenia od sústavy, ktoré sa neopierajú o žiadne ustanovenie právneho predpisu, kedy sa žalobca domnieva, že vzájomné podmieňovanie odlišných zmlúv ide nad rámec zákona. Na základe uvedeného, možno konštatovať, že nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. -132 bolo ustálené, že G-komponent je nezákonný, a teda žalobca nie je povinný platiť platby za prístup Zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, a teda neexistoval žiadny právny dôvod pre platenie G-komponentu zo strany žalobcu a jeho platením sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. a sp. zn. , nakoľko krajský súd vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatoval, že G-komponent je nezákonný a zaviazal distribučné spoločnosti na vrátenie protiprávne vyberaných platieb za prístup do distribučnej sústavy. Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vyrobí a odovzdá elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pred vstupom do jeho distribučnej sústavy. Výrobcovia elektriny z ani nemôžu elektrinu distribuovať a dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V opačnom prípade by prišli o zákonnú podporu, preto výrobcom elektriny z podstaty veci neostáva žiadna elektrina, ktorú by mohli prepravovať distribučnou sústavou ďalším odberateľom. K uzavretiu ústnej zmluvy uviedol, že nikdy neuzatvoril so žalovaným žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy ani písomne ani konkludentne, pričom od účinnosti nálezu Ústavného súdu SR žalobca požaduje od žalovaného, aby rešpektoval nález, v ktorom bolo konštatované, že v prípade ak neexistuje zmluva o prístupe, nie je výrobca elektriny povinný platiť G-komponent, aby prestal fakturovať tento nezákonný poplatok, a aby žalobcovi vrátil už zaplatené platby, ktorými sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného dôvodu aj žalobca ako sa už vyjadril v žalobe zaslal žalovanému listom zo dňa 20.12.2016 stanovisko, v ktorom uviedol, že faktúry G-komponentu za mesiac október a november 2016 nezaplatí a súčasne žalovaného vyzval na vrátenie už uhradených platieb v celkovej sume 263.303,11 eur, nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod na ich zaplatenie a ich úhradou došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Aj z korešpondencie následnej zo dňa 13.01.2017 a dňa 19.04.2017 vyplýva záver, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, rovnako z nej vyplýva, že v okamihu ako sa žalobca dozvedel, že bol vydaný nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého nie je žalobca povinný platiť nezákonný G-komponent a rozhodol sa prestať platiť, rozhodol sa žalovaný na žalobcu pritlačiť a donútiť ho zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy uzatvoriť. Údajné pohľadávky žalovaného na základe výzvy na zaplatenie uhradil výlučne z dôvodu, že žalovaný žalobcovi hrozil odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy, čím by žalobcovi vznikla ujma na majetku, čo však neznamená, že žalobca uhradením platieb potvrdil ich oprávnenosť. Žalobca preto podal dňa 28.03.2018 na Okresný súd Bratislava I návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je toho názoru, že úprava pomerov strán na obdobie, kým sa nerozhodne vo veci samej, je potrebná a zamedzí vzniku ujmy na majetku žalobcu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č. k. súd rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2018, č. k. -33 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania - odpojenia zariadenia na výrobu elektriny Závod Spaľovňa odpadu, Vlčie hrdlo 72, 821 07 Bratislava, ktorého celkový inštalovaný výkon je 6300 kW od distribučnej sústavy žalovaného ako aj demontáže určeného meradla spoločnosti žalovaného číslo 3512480, ktoré zaznamenáva tak množstvo elektriny vyrobenej v Zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy, ako aj množstvo elektriny žalobcom odobratej v odbernom mieste s EIC kódom: 24ZZS8038720000F, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. . Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia jednoznačne uviedol, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy ako aj demontáže určeného meradla. Aj z vyššie uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca podal dňa 28.03.2018 vyplýva jednoznačne záver, že údajné pohľadávky žalovaného na základe výzvy na zaplatenie uhradil žalobca výlučne z dôvodu, že žalovaný žalobcovi hrozil odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy, čím by žalobcovi vznikla ujma na majetku, čo však neznamená, že žalobca uhradením týchto platieb potvrdil ich oprávnenosť.

Tento záver žalobcu podporuje aj Krajský súd v Žiline, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. zo dňa 26.09.2018 uviedol, že zmluvu o prístupe možno uzavrieť aj v ústnej forme, avšak skutočnosť o platení poplatkov za prístup nespôsobuje a nepreukazuje jej uzavretie v ústnej forme ako ani vôľu žalobcu na jej uzavretie. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorá je prejavom vôle oboch zmluvných strán, pričom v danom prípade vôľa žalobcu absentuje. Na základe uvedeného, možno konštatovať, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -132 bolo ustálené, že G- komponent je nezákonný a teda žalobca nie je povinný platiť platby za prístup Zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, a teda neexistoval žiadny právny dôvod pre platenie G-komponentu zo strany žalobcu a jeho platením sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

4. Žalovaný v duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 02.12.2019 poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v konaniach sp. zn. a sp. zn. , zhrnul podstatu sporu a upozornil aj novelu účinného od 01.01.2019. Obsahom predmetnej dupliky bol aj výklad nálezu Ústavného súdu SR z pohľadu žalovaného. V tomto smere uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR jednoznačne potvrdilo, že G-komponent sám osebe nie je neústavnou ani nezákonnou platbou, pretože štát má právo zaviesť nový poplatok pre výrobcov elektriny a rovnako tak, že právnym základom účtovania platby za prístup do distribučnej sústavy je zmluva o prístupe uzatvorená medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Ústavný súd SR sa nezaoberal ďalšími nadväzujúcimi otázkami vyžadujúcimi si detailné skúmanie energetickej regulácie, ako napr. otázkou náležitostí zmluvy, na základe ktorej môže byť účtovaný poplatok za prístup do distribučnej sústavy. K právnej podstate účtovania poplatku za prístup žalovaný zdôraznil, že bol žalobcovi účtovaný na základe konkludentne uzavretej zmluvy o prístupe, pričom žalobca prístup do distribučnej sústavy vedome využíval na dodávku elektriny. Zákon o energetike ani rozhodnutie Ústavného súdu SR nevylučujú konkludentné uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a nevyžadujú písomnú formu pre zmluvu o prístupe. Zákon o energetike ani iný súvisiaci predpis pred 01.01.2019 nevyžadoval písomnú formu pre uzavretie zmluvy o prístupe. Až posledná novela zákona o energetike zaviedla povinnú písomnú formu jednotlivých zmlúv uzatváraných podľa , vrátane zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. V tejto súvislosti upozornil na prechodné ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2019. Žalobca prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe, a to vedomým dlhodobým využívaním prístupu do distribučnej sústavy žalovaného na dodávku elektriny. Ku konkludentnému uzavretiu zmluvy dochádza vtedy, ak strany svojím konaním (alebo v určitých prípadoch aj mlčky) prejavili zhodnú vôľu zmluvu uzavrieť, a to aj keď uzavretie zmluvy výslovne nepotvrdili (alebo dokonca popreli). Odborná literatúra ako typický spôsob konkludentného prejavu vôle uvádza reálne poskytnutie alebo prijatie plnenia, ktoré zo zmluvy vyplýva. Takýto spôsob konkludentného uzavretia zmluvy výslovne predpokladá aj . Citované ustanovenie preukazuje, že k uzavretiu zmluvy môže štandardne dôjsť aj vykonaním úkonu spočívajúceho v plnení povinností podľa zmluvy. V prípade zmluvy o prístupe, ktorá je zmluvou o užívaní veci, je obdobným vyjadrením prejavu vôle faktické užívanie veci, alebo zaplatenie ceny za užívanie. Žalobcovo vyjadrenie vôle spočívalo v tom, že prístup do sústavy žalovaného dlhodobo vedome využíval, dlhodobo dodával ním vyrobenú elektrinu svojim odberateľom práve prostredníctvom distribučnej sústavy žalovaného. Vedomým a reálnym využívaním prístupu do distribučnej sústavy tak žalobca prejavil jednoznačnú vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ktorú následne potvrdil aj úhradou platieb za prístup do distribučnej sústavy, ktoré mu zo strany žalovaného boli fakturované s účinnosťou od 01.01.2014. Žalovaný vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe prejavil tým, že žalobcovi prístup do distribučnej sústavy dlhodobo umožňoval (poskytoval). Došlo teda k zhode vôle strán. Žalovaný, ako osoba, ktorej bol prejav vôle žalobcu určený, nemohol objektívne pochybovať o tom, že úmyslom žalobcu je dodávať ním vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy a teda využívať prístup do nej, keďže žalobca bez prerušenia dodával elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného a nikdy neprejavil vôľu prestať dodávať alebo odpojiť sa od distribučnej sústavy žalovaného. Je potrebné zohľadniť skutočné správanie žalobcu a žalovaného, ako aj základný princíp zmluvnej interpretácie, ktorý uprednostňuje platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Z predloženej korešpondencie, žalovaný sa snažil so žalobcom písomne dohodnúť podmienky prístupu. Žalobca však explicitne návrh na uzavretie formálnej zmluvy odmietol, avšak následne aj tak pokračoval vo využívaní prístupu. Nie je možné akceptovať výklad, podľa ktorého si strany dlhodobo poskytujú navzájom plnenie, ktoré je obsahovou náležitosťou určitého zmluvného typu, a zároveň tvrdiť, že medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Nemožno pripustiť, že žalobca mal právo slobodne sa rozhodnúť, že bude využívať cudziu vec (distribučnú sústavu žalovaného) a takisto voľnú úvahu ohľadne otázky, či bude za takéto užívanie platiť alebo nie. Ak žalobca napriek uvedenému popiera, že prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe, potom je

jeho reálne konanie v rozpore stým, čo deklaruje. V takomto prípade je výkladom nutné dospieť k záveru, že reálne konanie má prednosť pred opačnou verbálnou deklaráciou. Účelové popieranie využívania prístupu do distribučnej sústavy v snahe vyhnúť sa plateniu obvyklej ceny za prístup v podobe G- komponentu je zároveň v rozpore so zásadou nemo potest venire contra factum proprium. Táto zásada predstavuje integrálnu súčasť ustáleného inštitútu dobrých mravov. Podľa nej nikto nesmie svoje práva vykonávať spôsobom, ktorý je v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním, čo by bolo v rozpore s čl. 1.8 zásad medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT z roku 2010, ako aj . Povinnosť výrobcu uzavrieť zmluvu o prístupe explicitne stanovil už účinný od 01.01.2005 v . Keďže žalobcove zariadenia na výrobu elektriny boli k 01.01.2005 pripojené k distribučnej sústave žalovaného, povinnosť podľa sa vzťahovala aj na žalobcu. účinný od 01.09.2012 dával výrobcom právo rozhodnúť sa iba ohľadom otázky, či prístup do sústavy budú využívať alebo nie. Výrobca sa totiž môže rozhodnúť, že nebude dodávať elektrinu do sústavy, ale spotrebuje ju sám, alebo ju dodá tzv. priamym vedením bez použitia sústavy. To však nie je prípad žalobcu. Následne žalovaný vysvetlil, že žalobca v relevantnom období prístup do distribučnej sústavy žalovaného využíval. K využívaniu distribučnej sústavy dochádzalo z právneho aj z technického hľadiska, čo žalovaný popísal. Každý výrobca, ktorý dodáva elektrinu do distribučnej sústavy ZSD, túto sústavu využíva. Výrobca sústavu využíva (a teda má do nej prístup) už vtedy, ak má právo do nej dodávať elektrinu, čo vyplýva zo zákonnej definície prístupu a definície užívateľa sústavy (čl. 2 bodu 18 Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou). K dodávke elektriny dochádza vpúšťaním elektriny do distribučnej sústavy, teda prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste. Každé výrobné zariadenie dodávajúce elektrinu do distribučnej sústavy predstavuje pre túto sústavu záťaž a vyvoláva náklady na strane prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Užívanie sústavy je teda preukázané tiež tým, že výrobné zariadenie žalobcu má na distribučnú sústavu vplyv (predstavuje záťaž pre sústavu) a na strane prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyvoláva s tým súvisiace zvýšené náklady na prevádzku a údržbu distribučnej sústavy. Výrobca elektriny nevyužíva distribučnú sústavu iba vtedy, ak vyrobenú elektrinu vôbec nedodáva do distribučnej sústavy, pretože ju buď sám spotrebuje, alebo ju dodá tzv. priamym vedením podľa V oboch prípadoch ide o tzv. ostrovný režim prevádzky výrobného zariadenia, pri ktorom prístup do distribučnej sústavy nie je potrebný ani nie je poskytovaný. To však nie je prípad žalobcu. Prístup do distribučnej sústavy možno dohodnúť aj na základe zmluvy, ktorá neupravuje podmienky distribúcie elektriny. V prípade výrobcu elektriny zmluva o prístupe ani nemôže obsahovať úpravu distribúcie, pretože výrobcovi táto služba nie je poskytovaná. Prístup a distribúcia sú v rámci trhu s elektrinou dve zreteľne odlíšené činnosti. Odlišná povaha a oddeliteľnosť prístupu a distribúcie je zjavná už z definícií jednotlivých pojmov, ale aj z niektorých ustanovení , keď vo výpočte povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy v uvádza povinnosť zabezpečiť prístup do sústavy; a na inom mieste v uvádza zabezpečenie distribúcie elektriny. Žalobca v relevantnom období (január 2014-december 2017) nedodával ním vyrobenú elektrinu žiadnemu koncovému odberateľovi elektriny. To ani nemohol, keďže v tom čase využíval podporu vo forme povinného výkupu elektriny zo strany spoločnosti ZSE Energia, a.s. ako osoby poverenej žalovaným. V tomto režime bol povinný všetku vyrobenú elektrinu dodávať iba tomuto jednému odberateľovi. ZSE Energia, a.s. následne zabezpečovala distribúciu tejto elektriny vo vzťahu ku koncovým odberateľom. Tvrdenie, že zmluva o prístupe medzi žalobcom a žalovaným musela byť spojená s distribúciou, popiera logiku trhu, pretože distribúcia elektriny bola v prípade žalobcu zabezpečovaná úplne iným subjektom. Keďže žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľného zdroja energie (OZE) si službu distribúcie neobjednával (a ani mu nemohla byť poskytovaná), bolo by nezmyselné upravovať poskytovanie takejto služby v zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Posúdenie časového účinku rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorom bol vyslovený nesúlad časti cenovej vyhlášky, je v tomto prípade kľúčové pre posúdenie otázky, či žalobca má právo na vrátenie poplatkov za prístup od žalovaného za obdobie od 01.01.2014 do 21.07.2016 (kedy bolo zverejnené rozhodnutie v zbierke zákonov). Účinky nálezu pôsobia len do budúcnosti (ex nunc). Ak by súd nemal existenciu konkludentnej zmluvy o prístupe za preukázanú, práve žalobcovi v takejto situácii vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného, ktoré žalovaný týmto započítava voči žalobcovmu nároku uplatnenému v tomto konaní. Žalobca distribučnú sústavu nespochybniteľne užíva na úkor spoločnosti žalovaného, ktorý sám musel znášať náklady na budovanie, prevádzku a údržbu distribučnej sústavy. Žalobca by tak vďaka bezodplatnému užívaniu distribučnej sústavy získal značný majetkový prospech. Žalovaný si preto, výhradne pre prípad osvojenia si argumentov žalobcu zo strany súdu, vzájomnou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalobcu vzniklo užívaním distribučnej sústavy žalovaného bez právneho titulu a bez akejkoľvek

náhrady. Žalovaný tak požaduje obvyklú cenu za užívanie distribučnej sústavy, ktorou je cena za prístup do distribučnej sústavy. Žalovaný svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia časovo ohraničuje na obdobie od zavedenia poplatku za prístup (t.j. od 1. januára 2014) do 30. septembra 2017 (t.j. na rovnaké obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky). Celková výška bezdôvodného obohatenia žalobcu za užívanie sústavy bez právneho dôvodu za obdobie od 1. januára 2014 do 30. septembra 2017 predstavuje podľa relevantných vyhlášok a cenových rozhodnutí ÚRSO sumu minimálne 457.634,35 eur (čo je rovnaká suma, ako požaduje žalobca svojou žalobou). Rozsah bezdôvodného obohatenia žalobcu teda kryje rozsah domnelého nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Zároveň navrhol v predmetnom konaní rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom.

5. Žalobca podal dňa 12.06.2020 návrh na zmenu žaloby, ktorým rozšíril uplatnené právo voči žalovanému o sumu 169.667,31 eur ako aj o príslušné úroky z omeškania, keďže žalobca uhradil žalovanému dňa 28.03.2018 dlžnú sumu v celkovej výške 65.327,91 eur, a súčasne rozhodol, že do rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by konajúci súd zakázal žalovanému odpojiť zariadenie na výrobu elektriny patriace žalobcovi z distribučnej sústavy, bude žalobca uhrádzať žalovanému pravidelne mesačne faktúry za prístup do distribučnej sústavy, toto všetko však výlučne s ohľadom na hrozbu odpojenia zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy. Zároveň upozornil, že dňa 28.03.2018 žalobca podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa konania - odpojenia zariadenia na výrobu elektriny Závod Spaľovňa odpadu, od distribučnej sústavy žalovaného ako aj demontáže určeného meradla spoločnosti žalovaného číslo 3512480, ktoré zaznamenáva tak množstvo elektriny vyrobenej v Zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy, ako aj množstvo elektriny žalobcom odobratej v odbernom mieste s EIC kódom: 24ZZS8038720000F, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. . Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č. k. - 293 súd rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2018, č. k. -33 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania -odpojenia zariadenia na výrobu elektriny Závod Spaľovňa odpadu, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. . Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca podal na súd dňa 28.03.2018 vyplýva jednoznačne záver, že údajné pohľadávky žalovaného na základe výzvy uhradil žalobca výlučne z dôvodu, že žalovaný žalobcovi hrozil odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy, čím by žalobcovi vznikla ujma na majetku, čo však neznamená, že žalobca uhradením týchto platieb potvrdil ich oprávnenosť. Tento záver žalobcu podporuje aj Krajský súd v Žiline, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. zo dňa 26.09.2018 uviedol, že zmluvu o prístupe možno uzavrieť aj v ústnej forme, avšak skutočnosť o platení poplatkov za prístup nespôsobuje a nepreukazuje jej uzavretie v ústnej forme ako ani vôľu žalobcu na jej uzavretie. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorá je prejavom vôle oboch zmluvných strán, pričom v danom prípade vôľa žalobcu absentuje.

6. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.06.2020 doplnil svoju argumentáciu o ďalšie rozhodnutia, na ktoré odkázal, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka problematiky platby za prístup

- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. , zo dňa 19.02.2020, sp. zn. a sp. zn. , zo dňa 05.03.2020, sp. zn. , zo dňa 31.03.2020, sp. zn. , zo dňa 29.04.2020, sp. zn. , zo dňa 30.04.2020, sp. zn. . Ďalej upozornil na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2020, sp. zn. . Rovnako tak vzniesol kompenzačnú námietku v rovnakom rozsahu, v akom si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda vo výške 627.301,66 eur s príslušenstvom. Následne upravil žalovaný petit z predošlých podaní (a to tak, že na vydaní medzitýmneho rozsudku netrval) a navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

7. Na pojednávaní dňa 03.07.2020 súd pripustil navrhovanú zmenu petitu. Súd na predmetnom pojednávaní oboznámil strany s predbežným právnym posúdením súdu, pričom strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách a prednesoch.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise ako napr. s výpismi z obchodného registra, s faktúrami žalovaného, s potvrdeniami o zaplatení - výpisy z účtu žalobcu za obdobie rokov 2014 až 2016, so Zmluvami o združenej dodávke elektriny č. R13/1/2013 zo dňa 04.07.2012, č. R14/2015-16 zo dňa 09.07.2014, č. 10/17 zo dňa 19.12.2016, s rozhodnutím ÚRSO č. 1655/2014/E-OZ

zo dňa 17.01.2014, s rozhodnutím ÚRSO č. 0148/2014/E-OZ zo dňa 12.01.2017, rozhodnutím ÚRSO č. 0148/2017/E-OZ zo dňa 12.01.2017, so stanoviskom žalobcu k plateniu za prístup do distribučnej sústavy zo dňa 20.12.2016, so započítaním vzájomných pohľadávok, s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. , s odpoveďou na list žalobcu zo dňa 13.01.2017, s návrhom písomnej zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy zo dňa 19.04.2017, so žiadosťou o vyjadrenie k zaslanému návrhu písomnej zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy zo dňa 12.06.2017, so zmluvou o dodávke elektriny č. 10/10/514 (na rok 2010), č. 10/11/514 (na rok 2011), č. 10/12/514 (na rok 2012), č. 10/13/514 (na rok 2013), č. 10/14 (na rok 2014), č. 10/15 (na rok 2015), č. 10/16 (na rok 2016), č. 10/17 (na rok 2017) s cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2014 zo dňa 18.11.2013 číslo 0013/2014/E, s cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2015 zo dňa 27.11.2014 číslo 0007/2015/E a s cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2016 zo dňa 27.11.2015 číslo 009/2016/E, s listom žalobcu zo dňa 20.12.2016 označeného ako „Stanovisko k plateniu za prístup do distribučnej sústavy“, s listom žalovaného zo dňa 19.04.2017 označeného ako „Návrh písomnej zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy“, s listom žalovaného zo dňa 12.06.2017 označeného ako „Žiadosť o vyjadrenie k zaslanému návrhu písomnej zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy“, s Prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., ktorý bol schválený rozhodnutím ÚRSO č. 0031/2014/E-PP zo dňa 26.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2014, s výzvou na zaplatenie platieb za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy zo dňa 15.03.2018, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.03.2018, s odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2018, č. k. -33, s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.08.2018, s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. , s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. , s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, sp. zn. , s potvrdením o úhrade sumy 65.327,91 eur zo dňa 28.03.2018 a potvrdením o úhrade faktúr za obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.03.2018, s odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2018, č. k. -33, s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.08.2018, s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č. k. - 293, s komparatívnou tabuľkou legislatívnych zmien zavedených poslednou novelou zákona o energetike, so stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. apríla 2018, so znaleckým posudkom č. 89/2019 zo dňa 15. septembra 2019 vypracovaným znalcom doc. Ing. Karolom Kluchom, PhD., s ďalšími písomnými a ústnymi prednesmi strán konania.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

10. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

14. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

15. Podľa právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

16. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

18. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

20. Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

21. Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

22. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

23. Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

24. Podľa s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

25. Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 2 bod 18 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica“) je „užívateľ sústavy“ fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je elektrina z týchto sústav dodávaná.

27. Podľa pripojením do sústavy alebo do siete fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, podľa bodu 23 prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o prístupe do 23.1. prenosovej sústavy a prenose elektriny, 23.2. distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

28. Podľa , výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak spĺňa technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy; dodávať elektrinu vyrobenú vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu.

29. Podľa výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.

30. Podľa , , , je prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem iného povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy, zabezpečiť užívateľom distribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie k sústave, zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačním princípe s výnimkou plnenia povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme a uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave.

31. Podľa , dodávateľ elektriny má právo na prenos a distribúciu elektriny, ak má uzatvorenú zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo uzatvorenú zmluvu o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, na prenos elektriny, ak má uzatvorenú zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu so zúčtovateľom odchýlok.

32. Podľa podľa bodu 11 pripojením do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, podľa bodu 12 prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o (12.1.) prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny, pričom prístupom do prenosovej sústavy sa rozumie právo využívať prenosovú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej prenosovej kapacity, (12.2.) prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity.

33. Podľa užívateľom sústavy osoba, ktorá elektrinu dodáva alebo elektrinu odoberá prostredníctvom prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy alebo má s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy zmluvný vzťah.

34. Podľa zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.

35. Podľa výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.

36. Podľa prechodného ustanovenia zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012.

37. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré mal získať úhradou platieb na základe fakturácie poplatku za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G- komponentu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2018 v celkovej sume 627.301,66 eur, ktoré mu žalobca uhradil. Predmetný poplatok upravovala . Predmetom žaloby je teda vydanie majetkového prospechu, ktorý mal získať žalovaný na úkor žalobcu a tento majetkový prospech žalobca rozdelil na uhradené platby G-komponentu za obdobie od 01.01.2014 do 30.09.2016 v celkovej sume 263.303,10 eur, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý uskutočnil žalovaný dňa 25.03.2017 v sume 23.848,98 eur a jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý uskutočnil žalovaný dňa 27.09.2017 v sume 194.331.25 eur, ako aj úhradu ďalších platieb v rámci rozšírenej žaloby za obdobie do 31.12.2018 v sume 169.667,31 eur.

38. Nespornou skutočnosťou je, že žalobca ako výrobca elektriny je vlastníkom zariadenia Závod Spaľovňa odpadu, Vlčie hrdlo 72, 821 07 Bratislava, ktorého celkový inštalovaný výkon je 6300 kW. Predmetné zariadenie je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy od roku 2002, a to bez písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení. Strany zhodne uviedli, že písomnou formou neuzatvorili ani zmluvu o pripojení, ani zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného. Avšak medzi stranami nebolo sporné, že žalobca využíva podporu formou odberu za cenu elektriny na strany v zmysle zákona a formou doplatku vystavenej faktúry žalobcom žalovanému podľa zákona . Uvedenú podporu podľa zákona na základe Zmlúv o dodávke uzatvorenými každoročne medzi žalobcom a osobou poverenou žalovaným. Na základe Zmluvy o dodávke sa žalobca zaviazal do odovzdávacieho miesta žalobcu ako dodávateľa dodávať v dohodnutom množstve, kvalite a čase elektrinu spoločnosti ZSE Energia, a.s. a predmetná spoločnosť sa zaviazala odoberať uvedenú elektrinu od žalobcu. Žalobca nevykonáva (nevykonával) distribúciu elektriny, mal záujem a vykonával výrobu elektriny a dodávku elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prostredníctvom poverenej osoby, čo v konaní nebolo sporné. Žalovaný po účinnosti vyhlášky od 01.01.2014 pristúpil k účtovaniu platby za prístup mesačnou fakturáciou, pričom sporným nebol obsah cenového rozhodnutia, na základe ktorého bol určený spôsob výpočtu výšky platby za prístup ani doručenie predmetných faktúr žalobcovi. Žalobca v zmysle fakturácie žalovaného za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2018 uhradil platby za prístup do distribučnej sústavy v celkovej výške 627.301,66 eur. Zhodným tvrdením strán bolo aj to, že výrobca nespotrebúval elektrinu sám a zároveň nedodával elektrinu priamym vedením iným odberateľom, z čoho je zrejmé, že nefungoval v tzv. ostrovnej prevádzke.

39. Sporným sa stal výklad a účinky samotného nálezu v kontexte žalobcovho tvrdenia, že platba za prístup do distribučnej sústavy žalovaného je neoprávneným a neústavným plnením prijatým žalovaným. V tejto súvislosti žalobca namietal, že platbu za prístup do distribučnej sústavy uhradil bez platne uzatvorenej zmluvy o prístupe, preto nikdy nebol povinný platiť tzv. G-komponent. Podľa žalobcu je totiž uzatvorenie zmluvy o prístupe je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou, žalobca nikdy neuzatvoril ani konkludentnú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Sporným bolo aj žalobcove tvrdenie, že prístup do distribučnej sústavy sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktoré je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny podľa , a preto je prístup do distribučnej sústavy spojený s prepravou elektriny. Navyše žalobca tvrdil, že zariadenie na výrobu elektriny dodáva elektrinu podľa zákona , predáva ju za stanovenú cenu, preto nevyužíva prístup do distribučnej sústavy, keďže nemá možnosť zvoliť si odberateľa, čo rozporoval žalovaný. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že zariadenie na výrobu elektriny je pripojené v odovzdávacom mieste za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy ako práva žalobcu využívať distribučnú sústavu pre potreby dodávky. Z uvedeného dôvodu žalobca využíva distribučnú sústavu žalovaného, bez toho by nebol schopný dodať elektrinu ako dodávateľ. Spornou bola aj kompenzačná námietka vznesená žalovaným.

40. Zhrňujúc podstatné argumenty strán pre posúdenie predmetného sporu je rozhodujúcim vyriešenie otázky, či platba za prístup do distribučnej siete fakturovaná žalobcovi je v súlade so zákonom, teda posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného prijatím platieb žalobcu z dôvodu prístupu do distribučnej sústavy, a to v kontexte nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. . V predmetnej veci preto súd považoval predovšetkým za potrebné v prvom rade ozrejmiť výklad nálezu Ústavného súdu SR, ktorý si strany interpretovali rozdielne. V tomto smere je treba zdôrazniť, že žalobca si citovaný nález tendenčne prispôsobil v snahe vyhnúť sa úhrade nákladov na chod distribučnej sústavy, ktorú v rozhodnej dobe evidentne využíval. Napriek tomu, že predmetný nález a z neho vyplývajúce závery nemôžu dopadať na právne vzťahy medzi stranami konania bez zohľadnenia skutkových okolností prípadu, žalobca práve v rozpore s vyššie uvedeným prevzal v rámci svojej argumentácie z citovaného nálezu veľmi zjednodušený (a pre žalobcu výhodný) záver o „neústavnosti platieb za G-komponent bez uzatvorenej písomnej Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny“. Súd predmetný výklad nepovažuje za správny, zohľadňujúci zmysel a účel obsahu nálezu Ústavného súdu SR. Preto pred samotnou analýzou konkrétnych právnych a skutkových okolností prípadu, na ktoré citovaný nález súd aplikoval, je potrebné v rámci interpretácie tohto nálezu uviesť nasledovné. V tomto smere tunajší súd aj v rámci predbežného právneho názoru upozornil strany konania na vydané rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2020, sp. zn. , na ktorého aj nasledovné závery je potrebné odkázať.

41. Dňa 30.07.2013 nadobudla účinnosť , ktorá zaviedla vo vzťahu k výrobcom elektriny povinnosť platiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G - komponent, a to aj v prípade ak strany nemali uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 22.06.2016, sp. zn. vyhlásil, že vyhlášky č. v časti „ak výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s , , a SR a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda uvedená časť vyhlášky je protiústavná. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny je právom, nie povinnosťou výrobcu elektriny. Z odôvodnenia nálezu v bode 21.1. je zrejmé, že výrobca elektriny bol v zmysle dotknutého ustanovenia platbu za prístup povinný platiť aj vtedy, keď nemal s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, teda keď reálne samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy (t.j. právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu) nemá zmluvne dohodnutý. Z predmetného konštatovania je celkom zrejmé, že Ústavný súd SR považoval za prístup do regionálnej distribučnej sústavy právo vpúšťať do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektriny a definoval tak pojem prístupu do distribučnej sústavy v súlade so zákonom a právom Európskej únie (pozri bližšie bod 53 odôvodnenia rozsudku). Navyše z predmetného znenia tohto bodu vyplýva, že dôvodom vyhlásenia neústavnosti časti znenia vyhlášky boli paušálne poplatky pre všetkých výrobcov elektriny bez ohľadu na to, či právo na prístup do distribučnej siete vpustením elektriny do distribučnej sústavy využívali alebo nie. Súd má v uvedenom kontexte za to, že ak výrobca elektriny využíva distribučnú sústavu vpustením elektriny do tejto sústavy, má prístup do distribučnej sústavy a z tohto dôvodu je daný aj zmluvný základ, ktorý spočíva práve v dohode medzi stranami o práve prístupu do distribučnej sústavy zo strany výrobcov elektriny, čo ale na druhej strane znamená aj povinnosť výrobcov elektriny podieľať sa na úhrade v prípade vzniku nákladov na chod distribučnej siete. Na doplnenie k uvedenému tunajší súd dodáva, že rovnako tak aj z bodu 21.7. odôvodnenia nálezu (obdobne aj z bodu 22.1. nálezu) vyplýva, že časť vyhlášky, ktorá bola vyhlásená za neústavnú, je v rozpore z dôvodu paušálneho prístupu - povinnosti úhrady poplatkov za prístup aj pre výrobcov, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy (Ústavný súd SR nestanovuje pre daný zmluvný vzťah povinnosť písomnej, či taxatívne pomenovanej zmluvy a rovnako tak nepomenúva zmluvu o prístupe širším spôsobom zahŕňajúcim aj službu distribúcie elektriny). Uvedené tak platí najmä z dôvodu možnej existencie tzv. ostrovnej prevádzky a spotreby elektriny samotného výrobcu elektriny alebo dodanie elektriny výrobcom priamym vedením iným odberateľom elektriny bez využitia prístupu do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej siete, medzi ktorými tak nie je ani dôvod existencie zmluvného základu týkajúceho sa prístupu do distribučnej sústavy. Vymáhanie paušálneho G-komponentu, teda aj pre týchto výrobcov elektriny, by bolo v dôsledku tejto neústavnej časti vyhlášky nespravodlivým základom pre uplatňovanie tejto povinnosti plošne pre všetkých výrobcov elektriny, ktorí ale prístup do distribučnej siete nevyužívajú. Naproti tomu ústavný súd v bode 22.1. odôvodnenia nálezu zreteľne uvádza, že pre výrobcov elektriny, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy a majú zároveň s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, je právnym základom ich povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy už samotná uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, zatiaľ čo vyhláška o cenovej regulácii v praxi len stanovuje spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe .

42. Ústavný súd SR v citovanom náleze neuvádza, že zmluvný základ vymáhania poplatku za prístup do distribučnej sústavy, musí byť obligatórne písomný, rovnako tak ani zákon platný v čase vymáhania G-komponentu žalovaným do 31.12.2018 neupravoval povinnosť písomnej formy zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. Predmetná povinnosť - písomná forma zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je stanovená až v účinnom znení od 01.01.2019. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva môže byť uzatvorená písomne, alebo ústne, resp. aj konkludentne v zmysle . Rovnako tak sa Ústavný súd SR nezaoberá podstatnými náležitosťami tejto zmluvy a nestanovuje taxatívny výpočet týchto zmlúv v zmysle Ústavný súd SR aj v bode 21.6. odôvodnenia nálezu (bližšie pozri aj bod 21.5., 21.7. nálezu) opätovne pomenúva prípadnú zmluvu medzi stranami len ako zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného (nie ako zmluvu o prístupe

do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny) a už vôbec Ústavný súd SR v citovanom náleze neuvádza, že predmetná zmluva musí obsahovať dojednaný záväzok distribúcie elektriny. Rovnako tak tunajší súd upozorňuje, že ústavný súd neskúmal právny základ práva prístupu do distribučnej sústavy žalovaného z pohľadu v spojení s prechodným ustanovením k predchádzajúcej právnej úprave.

43. Vo vzťahu k sa Ústavný súd SR v bode 21.5. odôvodnenia nálezu zaoberal len povinnosťou výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy na základe v spojení s a výslovne pomenúva takúto zmluvu ako zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v zmysle je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle ]. Opätovne však tunajší súd pripomína, že uvedené platí len z pohľadu , na rozdiel od , v rámci ktorého bolo uzavretie zmluvy o prístupe obligatórnou povinnosťou ( ), čo však Ústavný súd SR s ohľadom na nastolené otázky ani neposudzoval, a preto nebral ani do úvahy. Uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v zmysle je právom, nie povinnosťou výrobcu elektriny, čo však neznamená, že v prípade ak prístup do distribučnej siete výrobca elektriny fakticky využíva („vpustením“ elektriny do distribučnej sústavy žalovaného), koná tak bez akejkoľvek dohody a z toho dôvodu nie je povinný uhrádzať poplatky s využívaním tohto prístupu. V takom prípade (využívaním práva prístupu do distribučnej siete výrobcom bez zmluvného základu), by došlo zo strany výrobcu elektriny k zneužitiu tohto práva a neoprávnenému využívaniu prístupu do distribučnej siete, následnému vzniku nákladov na ujmu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a tým aj k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane výrobcov elektriny. Právo na uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v zmysle výkladu nálezu Ústavného súdu SR v skutočnosti znamená absenciu povinnosti predmetnú zmluvu uzavrieť v prípade, kedy výrobca elektriny nevyužíva distribučnú sústavu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to v rámci ostrovnej prevádzky, ak vyrobenú elektrinu spotrebuje sám alebo ak dodá elektrinu priamym vedením iným odberateľom elektriny.

44. Avšak v prípade dohody medzi stranami o využívaní prístupu do distribučnej sústavy (aj bez písomnej formy zmluvy), táto zakladá zmluvný vzťah medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý spočíva v práve výrobcov elektriny využívať distribučnú sieť prevádzkovateľov distribučných sústav, ale zároveň aj povinnosť výrobcov elektriny sa podieľať aj na prípadných nákladoch, ktoré v dôsledku využitia tohto prístupu môžu vzniknúť (v opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane výrobcov elektriny na úkor prevádzkovateľov distribučných sústav). Tento vzťah následne môže byť regulovaný aj poplatkovou povinnosťou v zmysle rozhodnutí ÚRSO o cenovej regulácii a vyhláškami týkajúcimi sa cenotvorby týchto poplatkov. K legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny Ústavný súd SR totiž v bode 23.2. odôvodnenia nálezu uviedol, že samotný pojem „legitímne očakávania“ nesie v sebe komponent opodstatnenosti (legitímnosť). Podľa názoru Ústavného súdu SR výrobcovia elektriny vzhľadom na skutočnosť, že odvetvie, v rámci ktorého majú úmysel začať podnikať, je regulovaným odvetvím (t. j. odvetvie elektroenergetiky), nemôžu očakávať, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, resp. že nebudú prijímané nové právne predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví. Nemôže byť podľa ústavného súdu v tomto smere a v tom duchu reč o legitímnom očakávaní výrobcov elektriny, že počas určitého právnou normou vymedzeného regulačného obdobia nebude zavedená určitá poplatková povinnosť, ktorá navyše vyplýva zo samotného zákona o energetike, ktorý predpokladá uzatváranie zmlúv o prístupe do distribučnej sústavy medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi distribučných sústav, ktorou sa výrobcovia elektriny zaväzujú zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb (§ 26 ods. 5 zákona o energetike). Okrem iného z uvedeného vyplýva aj legitímnosť platby za prístup do distribučnej sústavy prevádzkovateľov distribučných sústav, keďže ide o regulované odvetvie energetiky, a preto mohli (a mali) výrobcovia elektriny očakávať zmenu právnych predpisov a podmienok podnikania, teda aj prípadne zavedenie predmetného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že vznik týchto nákladov spojený práve s úhradou za využívanie distribučnej sústavy a spôsobom výpočtu týchto nákladov v zmysle vyhlášky ÚRSO, musí v zmysle spravodlivého posúdenia niesť ten subjekt, v dôsledku ktorého činnosti a využívaniu práva „vpúšťať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy“ takéto náklady aj vznikli.

45. K účinkom nálezu predložil žalobca stanovisko pléna Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2006, sp. zn. PLz. , v zmysle ktorého hmotnoprávne účinky nálezu nastávajú pre všetkých účastníkov ex tunc, čím bola nastolená otázka jednoznačne vyriešená.

46. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že nemal so žalovaným uzavretú zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa , preto s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. argumentoval protiústavnosťou, resp. nezákonnosťou účtovanej platby. Súd preto aj z pohľadu výkladu nálezu posudzoval otázku oprávnenosti platieb za prístup do distribučnej sústavy, resp. otázku existencie obchodnoprávneho vzťah založený konkludentnou zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy alebo nie.

47. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, sp. zn. vyplýva, že „z predložených listín vyplýva, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o prístupe v písomnej forme. Skutočnosť, že zmluva nebola písomne uzavretá nie je medzi účastníkmi sporná. Odvolací súd nevylučuje, že zmluva o prístupe môže byť uzavretá aj inak ako písomne. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na to, že ak žalovaný tvrdí, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentne, táto skutočnosť si vyžaduje vyššiu mieru kvality posudzovania predložených dôkazov, než je možné v konaní o neodkladnom opatrení“.

48. Právnym základom na základe, ktorého je možné zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať úhradu poplatku za prístup do distribučnej sústavy bola v rozhodnom období konkludentná zmluva o prístupe do distribučnej sústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné posudzovať predmetnú zmluvu podľa rozhodného znenia vtedy platného a účinného zákona, kedy bola uzatvorená. S ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca bol pripojený do distribučnej sústavy od roku 2002 bez uzatvorenej zmluvy (v zmysle tvrdení žalobcu), avšak z uzavretých zmlúv o dodávke je zrejmé, že výrobca elektriny dodával elektrinu do distribučnej siete v odovzdávacom mieste najneskôr od roku 2009 kontinuálne (o čom svedčia písomné zmluvy o dodávke), je zrejmé, že v zmysle , teda najneskôr od 01.01.2005 musel mať výrobca elektriny obligatórne uzatvorenú jednak zmluvu o pripojení a jednak zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy v súlade s predmetným zákonom (písomná forma nebola obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy), inak by porušoval zákonom stanovenú povinnosť. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že ak chcel výrobca elektriny pôsobiť na trhu s energetikou, ktoré je regulovaným právnym odvetvím, pričom bola stanovená povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, bol výrobca povinný splniť podmienky stanovené citovaným zákonom. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2020, sp. zn. , v ktorom súd uvádza „aby mohol výrobca elektriny (t.j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať , vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy“.

49. V tejto súvislosti je treba zohľadniť aj výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý v rámci dovolacieho konania skúmal právnu otázku, ktorá má aj pre danú vec rozhodný význam. Rovnako tak aj iné senáty Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci rozhodli v zhode s vyššie vysloveným právnym záverom, preto tunajší súd tieto považuje za závery smerodajné v rámci vývoja judikatúry v nastolených otázkach. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31.03.2020, sp. zn. a sp. zn. , zo dňa 19.02.2020, sp. zn. a sp. zn. , zo dňa 05.03.2020, sp. zn. , zo dňa 29.04.2020 sp. zn. .

50. Na vysvetlenie použiteľnosti záverov Najvyššieho súdu SR z citovaného rozhodnutia senátu 3 Obdo, ale aj vyššie uvedených súd zdôrazňuje nasledovné. Konkludentná zmluva o prístupe zariadenia do distribučnej siete, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou , teda najneskôr vtedy, keď mal žalobca ako výrobca elektriny podľa povinnosť ju uzavrieť, sa posudzuje podľa zákona rozhodného v čase jej uzavretia (). Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobca ako výrobca elektriny distribučnú sieť žalovaného využíval „vpustením“ elektriny v odovzdávacom mieste, a to práve aj na účely plnenia zmluvy o dodávke elektriny uzavretej s poverenou osobou (najneskôr od roku 2009 nepretržite). Predmetné konštatovanie je v súlade s názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v citovanom náleze týkajúcom sa vysvetlenia, čo sa myslí pod pojmom „prístup do sústavy“ (bod 43 odôvodnenia rozsudku), ako aj eurokonformným

výkladom smernice a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podľa názoru Najvyššieho súdu vysloveného v citovanom rozhodnutí pri riešení nastolenej právnej otázky je potrebné vychádzať z toho, že „platnosť právneho úkonu, resp. jeho neplatnosť možno posudzovať so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho uskutočnenia. Uvedené znamená, že právny úkon, ktorý v čase jeho uskutočnenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku nemôže stať dodatočne neplatným a naopak (rovnako aj ). Pokiaľ ide o obsah právneho úkonu, ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, a pre tento prípad zákon formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu povinnosť tieto pochybnosti odstrániť výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu slovne (nie len konkludentne podľa ) podrobiť skúmaniu i vôľu, resp. úmysel konajúcich osôb“ (bod 20 a 20.1 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR).

51. Podľa dovolacieho súdu tak platí, že žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy umožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých (t.j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne vyžadovaného nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy a nemohol byť ani do nej pripojený. V zmysle nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorú priamo vyžadoval, by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t. j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností). Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej (k tomu viď ustanovenie , ako aj ) zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú (zákonom predpokladanú a zároveň vyžadovanú) službu, vrátane platby za prístup. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v , ktorá upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu s elektrinou odlišne od Ak však zmluva uzatvorená podľa nie je priamo v rozpore so nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostáva platná. Ak bola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa , táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a preto nie je potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa (bližšie pozri odôvodnenie bodu 23.1., 23.2, 23.3, 23.4., 23.5. uznesenia Najvyššieho súdu SR 3 Obdo; rovnako tak obdobne aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

52. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver a popísané skutkové okolnosti predmetného sporu je zrejmé, že Zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá založila vzájomný právny vzťah medzi stranami sporu, vznikla už za účinnosti , ktorý súd na daný prípad aplikoval. V tomto smere je treba zdôrazniť, že zmluva uzatvorená podľa nebola v rozpore so , a preto nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostávala platná. Konkludentným prejavom vôle v tomto smere zo strany žalobcu ako výrobcu elektriny je reálne prijatie plnenia spočívajúce vo využívaní distribučnej sústavy vpustením elektriny do distribučnej sústavy žalovaného a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy poskytnutie distribučnej sústavy na využívanie práva prístupu do distribučnej sústavy, čo zodpovedá

aj zneniu a obdobným vyjadrením prejavu vôle, je faktické užívanie veci. Žalobcovo vyjadrenie vôle spočívalo v tom, že prístup do sústavy žalovaného dlhodobo vedome využíval a dodával ním vyrobenú elektrinu prostredníctvom distribučnej sústavy žalovaného. Žalovaný vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe prejavil tým, že žalobcovi prístup do distribučnej sústavy dlhodobo umožňoval (poskytoval).

53. Pre vysvetlenie uvedeného prejavu vôle v podobe konkludentnej zmluvy je potrebné ozrejmiť pojem prístup do distribučnej sústavy a využívanie prístupu do distribučnej sústavy. S ohľadom na posudzovanú vec je treba prihliadať aj na právny rámec fungovania vnútorného trhu s elektrinou upravenom v práve Európskej únie. Podľa druhej vety SR súd prihliadal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Predmetná smernica predpokladá zabezpečenie otvoreného prístupu na trh s elektrinou. Podľa čl. 2 odsek 18 smernice pod pojmom „užívateľ sústavy“ sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je elektrina z týchto sústav dodávaná. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 29.09.2016 vo veci C-492/14 Essent Belgium NV vychádzajúc z predmetnej smernice v bode 72, 73 odôvodnenia vysvetlil a definoval pojem prístup do distribučnej sústavy, ktorého výklad bol sporný aj v predmetnej veci, a preto na neho tunajší súd odkazuje. Pokiaľ ide na jednej strane o pojem „prístup do sústavy“, Súdny dvor EÚ spresnil, že tento pojem treba chápať nie ako pripojenie, ktoré zodpovedá fyzickému spojeniu so sústavou, ale ako právo používať elektrické sústavy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 09.10.2008, Sabatauskas a i., C-239/07, EU:C:2008:551, bod 42). Pojem „prístup“ sa spája s dodávkou elektrickej energie a zahŕňa náklady na službu. V tejto súvislosti čl. 2, 6, 13, 15 a najmä zdôrazňujú, že uvedený prístup musí byť dostupný za spravodlivú cenu a na základe nediskriminačných taríf s cieľom zabezpečiť efektívny prístup na trh pre všetkých účastníkov na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 09.10.2008, Sabatauskas a i., C-239/07, EU:C:2008:551, bod 40). Na druhej strane v bode 74, 75 odôvodnenia Súdny dvor EÚ konštatoval, že pokiaľ ide o pojem „tretie strany“ v zmysle toho istého čl. 20 ods. , treba pripomenúť, že samotné znenie uvedeného ustanovenia spresňuje tento pojem aj pomocou použitia pojmu „užívateľ sústavy“, ktorý je definovaný v čl. 2 bode 18 smernice a zahŕňa fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prenosovej alebo distribučnej sústave, alebo ktorých tieto sústavy zásobujú. Medzi uvedenými užívateľmi sa nachádzajú dodávatelia elektrickej energie, pričom Súdny dvor EÚ najmä upravil, že aby si oprávnení zákazníci, mohli slobodne vybrať dodávateľov, títo musia mať možnosť prístupu do distribučných sústav, ktoré prenášajú elektrickú energiu až k odberateľom (pozri bližšie rozsudok z 09.10.2008, Sabatauskas a i., C-239/07, EU:C:2008:551, bod 32, 33 a 43, 44). Článok 16 zakazuje členským štátom, aby prístup do sústavy organizovali diskriminačným spôsobom, pričom takýto zákaz sa všeobecne týka akejkoľvek diskriminácie, teda aj prípadnej diskriminácie v rovine nákladov, ktoré treba znášať v prípade používania distribučnej sústavy (bod 78 rozsudku Súdneho dvora EÚ Essent Belgium, pozri bližšie rozsudky zo 14.04.2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, EU:C:2005:224, bod 59, ako aj zo 07.06.2005, VEMW a i., C-17/03, EU:C:2005:362, bod 36, 45 a 46).

54. Citovaná smernica teda priamo predpokladá a zaväzuje členské štáty zabezpečiť nediskriminačné tarify za prístup pre všetkých užívateľov distribučnej sústavy. Najvyšší súd SR preto v uznesení z 20.11.2019, sp. zn. (bod 23 odôvodnenia uznesenia) zastáva názor, že v rámci posúdenia zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za použitia je potrebné vychádzať aj zo smernice a v rámci interpretácie právnych noriem treba siahnuť aj po eurokonformnom výklade.

55. Na danom mieste súd pripomína právne závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017, sp. zn. , ktorý v odôvodnení uviedol, že „k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu). Podľa názoru krajského súdu (s ktorým sa tunajší súd stotožňuje), ak je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Súd konštatoval, že žalobca je ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o výkupe elektriny) užívateľom distribučnej sústavy. Existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny. Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávky iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná“ (bližšie pozri uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a sp. zn. ).

56. Na preukázanie skutočnosti, že výrobca elektriny používa distribučnú sieť, a teda ju využíva, ak dodáva elektrinu z fyzikálneho hľadiska, predložil žalovaný v konaní znalecký posudok č. 89/2019 Doc. Ing. Karola Klucha, PhD. Súd s ohľadom na obsah a rozsah znaleckého posudku, akceptoval závery znalca len pri odpovediach na technické otázky. Znalec v závere posudku uviedol, že výrobca elektriny fyzicky odovzdáva elektrinu ďalšiemu účastníkovi trhu s elektrinou výhradne prostredníctvom distribučnej sústavy. Distribučná sústava zabezpečuje a udržiava stav sústavy tak, aby mohla prijať vyrobenú elektrinu v rámci maximálne rezervovanej kapacity. Toto nepretržité zabezpečenie a udržiavanie bezpečného a spoľahlivého stavu vyžaduje nemalé náklady, a to znalec považuje za službu prístupu do distribučnej siete. Znalec tiež uviedol, že dodávka elektriny výrobcom do distribučnej siete je bez prístupu z fyzikálneho hľadiska nemožná.

57. S ohľadom na vyslovené skutkové a právne závery preto súd dospel k záveru, že zmluva o prístupe bola uzatvorená konkludentne v zmysle , , keďže jej existencia podmieňovala oprávnenie žalobcu pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou ako výrobcu elektriny v zmysle . Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca pôsobil (a pôsobí) na trhu s elektrinou ako výrobca elektriny, a teda nepochybne pre výkon svojej podnikateľskej činnosti musel mať za účinnosti so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Súd okrem posudzoval aj samotný prejav vôle žalobcu predmetnú zmluvu uzavrieť. V tomto smere je treba upozorniť, že žalobca ako výrobca elektriny dodával vyrobenú elektrinu poverenej osobe v zmysle zmlúv o dodávke, pričom aj z uvedeného je zrejmé, že prístup do distribučnej siete využíval práve vpustením elektriny do distribučnej siete žalovaného (bod 21.1 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR). O predmetnej skutočnosti svedčia aj vyjadrenia samotného žalobcu, keď uvádzal, že síce dodával elektrinu podľa zákona , ale nevyužíva prístup do distribučnej sústavy, keďže nemá možnosť si zvoliť odberateľa, avšak úplne účelovo opomenul, že pokiaľ výrobca elektriny využíva distribučnú sieť prevádzkovateľa distribučnej sústavy vpustením elektriny do tejto sústavy na účely dodávky elektriny poverenej osobe, musí mať zároveň aj prístup do tejto distribučnej sústavy. Skutočnosť, že výrobca nevykonáva samotnú distribúciu elektriny nemá na posúdenie a výkladu pojmu prístup do distribučnej siete žiaden vplyv. Rovnako tak vo vzťahu k zmluve uzavretej podľa konkludentne, je treba upozorniť na , keďže zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, kedy osoba, ktorej bol návrh určený vyjadrila súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu, a to práve využívaním prístupu do distribučnej sústavy. Súd sa stotožnil so žalovaným, ak tvrdil, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemohol objektívne pochybovať o tom, že úmyslom žalobcu je dodávať ním vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy a teda využívať prístup do nej, keďže žalobca bez prerušenia dodával elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného a nikdy neprejavil vôľu prestať dodávať alebo odpojiť sa od distribučnej sústavy žalovaného. Súd skúmal preto platnosť zmluvy z hľadiska prejavenej vôle v zmysle vyššie uvedeného a dospel k záveru, že neexistuje dôvod na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania zmluvy o prístupe sa rozlišovala zmluva o prístupe a zmluva o pripojení k sústave, pričom zákon nepožadoval ako súčasť zmluvy automaticky uzatvoriť aj dohodu o distribúcii. Z uvedeného teda jasne vyplýva vôľa strán sporu sa dohodnúť na prístupe, ktorý s ohľadom na náklady, ktoré musel žalovaný znášať, bude spoplatnený a ktorý je predpokladom dodávania elektriny výrobcom tretej osobe. Súd v tomto smere dáva za pravdu žalovanému, ak tvrdil, že nie je možné pripustiť, že „žalobca mal právo slobodne sa rozhodnúť, že bude využívať cudziu vec (distribučnú sústavu žalovaného) a takisto voľnú úvahu ohľadne otázky, či bude za takéto užívanie platiť alebo nie. Ak žalobca napriek uvedenému popiera, že prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe, potom je jeho reálne konanie v rozpore stým, čo deklaruje. V takomto prípade je výkladom nutné dospieť k záveru, že reálne konanie má prednosť pred opačnou verbálnou deklaráciou. Účelové popieranie využívania prístupu do distribučnej sústavy v snahe vyhnúť sa plateniu obvyklej ceny za prístup v podobe G-komponentu je zároveň v rozpore so zásadou nemo potest venire contra factum proprium. Táto zásada predstavuje integrálnu súčasť ustáleného inštitútu dobrých mravov. Podľa nej nikto nesmie svoje práva vykonávať spôsobom, ktorý je v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním, čo by bolo v rozpore s čl. 1.8 zásad medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT z roku 2010, ako aj “.

58. Na záver súd dopĺňa, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zároveň využíva zákonom o podpore garantovanú podporu výroby elektriny v zariadení na výrobu elektriny formou odberu vyrobenej elektriny žalovaným (konkrétne ním poverenou osobou-ZSE Energia, a.s.) ako odberateľom tejto elektriny za cenu elektriny na straty s účinnosťou od roku 2009. S účinnosťou od uvedeného dátumu

žalobca dodáva elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny v odovzdávacom mieste žalovanému ako odberateľovi elektriny na základe Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/10/514 (na rok 2010), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/11/514 (na rok 2011), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/12/514 (na rok 2012), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/13/514 (na rok 2013), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/14 (na rok 2014), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/15 (na rok 2015), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/16 (na rok 2016), Zmluvy o dodávke elektriny č. 10/17 (na rok 2017), (spolu so Zmluvou o dodávke elektriny zo zdroja na spaľovanie odpadnej biomasy č. 10/09/514 na rok 2009). Žalobcovo podnikanie spočíva v tom, že vyrába elektrinu, ktorú za odplatu dodáva spoločnosti ZSE Energia, a.s. a zároveň na túto elektrinu poberá podporu vo forme doplatku podľa zákona o podpore . Ak by žalobca nemal prístup k distribučnej sústavy, nemohol by ani dodávať elektrinu spoločnosti ZSE Energia, a.s, ani poberať podporu podľa zákona o podpore . Všetky zdroje jeho príjmov sú teda naviazané na prístup k distribučnej sústave. Najvyšší súd v tomto smere potvrdil vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného, že využívanie služby prístupu do sústavy je nevyhnutným predpokladom výkonu podnikateľskej činnosti každého výrobcu elektriny (teda aj žalobcu), v prípade ak výrobca elektriny nefunguje v ostrovne prevádzke, teda nespotrebúva vyrobenú elektrinu sám alebo nedodáva elektrinu priamym vedením iným odberateľom. Žalobca teda elektrinu dodáva, a spoločnosť ZSE Energia, a.s. túto elektrinu nakupuje, na účel jej prepravy (distribúcie) koncovým odberateľom prostredníctvom distribučnej sústavy. Táto elektrina predstavuje pre distribučnú sústavu rovnakú záťaž, a vyžaduje od prevádzkovateľa sústavy vynaloženie rovnakých nákladov. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením, že žalobca ako výrobca elektriny sa slobodne rozhodol využívať výhody distribučnej siete žalovaného (na rozdiel od výrobcov, ktorí sami spotrebujú vyrobenú elektrinu alebo výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu sami priamym vedením dodávajú odberateľom) a vytvoriť si tým predpoklady na poberanie podpory a spor je snahou o zachovanie výhod tohto spôsobu výroby elektriny (v prípade úspechu) bez povinnosti prispievať na chod distribučnej siete.

59. K žalobcom namietaj hrozbe odpojenia zo sústavy žalovaného listom zo dňa 19.04.2017 súd zdôrazňuje, že bezprávnou vyhrážkou môže byť len taký úkon, ktorým je „vynucované niečo, čo nesmie byť vynucované“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). V skutkovej situácii, kedy žalobca zjavne využíval prístup do distribučnej sústavy žalovaného však bolo právne opodstatnené, ale aj žiaduce, aby žalovaný trval na úprave vzťahov medzi stranami aj písomnou formou, v rámci ktorého by si strany upravili podmienky užívania služby prístupu. Jedinou možnosťou, ako by žalovaný mohol zabrániť neoprávnenému užívaniu jeho distribučnej sústavy by bolo vykonanie potrebných technických opatrení spočívajúcich v odpojení výrobného zariadenia od distribučnej sústavy. Ak je výrobné zariadenie fyzicky pripojené do distribučnej sústavy, elektrina vyrobená v tomto zariadení prúdi z výrobného zariadenia pripojeného výrobcu do distribučnej sústavy. S ohľadom však na korešpondenciu medzi stranami a spornosť výkladu nálezu Ústavného súdu SR nebolo možné úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy zo strany žalobcu považovať za uznanie záväzku.

60. Súd ďalej uvádza, že služba distribúcie nie je predmetom dohody žalovaného s výrobcami (teda aj žalobcom), ale výhradne s odberateľmi nakoľko spôsob distribúcie a platba za distribúciu je náležitosťou práve vzťahov s odberateľmi elektriny. O dôvodnosti uvedenej konštatácie svedčí skutočnosť, že distribúciu má prevádzkovateľ distribučnej siete zmluvne upravenú len s odberateľom, zatiaľ čo s výrobcom je nevyhnutné a dôvodné upraviť len prístup do siete. Na základe uvedeného podľa názoru súdu nie je možné konštatovať absolútnu neplatnosť zmluvy strán sporu uzavretú podľa z dôvodu absencie úpravy služby distribúcie, ktorú žalovaný výrobcom elektriny ani neposkytuje. Zmluvným základom pre vymáhanie G-komponentu teda nemôže byť ako sa nesprávne domnieval žalobca len zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny uzatvorená ako zmluvný typ podľa Ako však vyplýva aj z definície prístupu, prístupom sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Existencia prístupu do distribučnej sústavy závisí od toho, či výrobca má možnosť (právo) dodávať elektrinu do sústavy alebo nie.

61. Vo vzťahu k cene za prístup do distribučnej sústavy súd uvádza, že žalobca si musel byť plne vedomý, že podniká v regulovanom odvetví s regulovanou cenotovorbou, a preto nebolo nutné žalobcu osobitne poučovať o vydaní cenového rozhodnutia a poplatku zavedeného za prístup v zmysle platnej a účinnej vyhlášky. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v spomínanom rozhodnutí potvrdil, že výška odplaty za prístup do distribučnej sústavy nemusí byť v zmluve explicitne upravená, keď uzavrel, že prevádzkovatelia distribučných sústav majú právo na odplatu voči výrobcom elektriny, ktorý

dodávajú elektrinu do ich distribučnej sústavy, a to aj napriek tomu, že medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy nebola uzavretá osobitná písomná zmluva o prístupe, a teda medzi nimi neexistovala žiadna výslovná dohoda o cene za poskytovanie prístupu (bod 23.3. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR). S účinnosťou od 01.01.2014 však došlo k zmene regulačného rámca na základe vyhlášky č. , ktorá odbremenila koncových odberateľov elektriny tým, že časť nákladov na prevádzku distribučnej sústavy preniesla na výrobcov zavedením platby za prístup do sústavy, tzv. G-komponentu. Cena teda nie je určená rozhodnutím žalovaného, ale je priamo určená cenovou vyhláškou ÚRSO a teda vyplýva priamo zo všeobecných právnych predpisov a cenových rozhodnutí (vyhláška ÚRSO č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v energetike v znení neskorších predpisov a príslušné cenové rozhodnutia ÚRSO doložené v spise). Platby tvoriace predmet konania sú platbami za prístup do distribučnej siete vo výške upravenej regulátorom, ktorými zákonodarca stanovil náklady udržiavania sústavy v prevádzkyschopnom stave. Z uvedeného vyplýva, že prijaté platby za prístup do distribučnej sústavy žalovaného neboli ziskom, ale úhradou nákladov udržiavania distribučnej siete v prevádzkyschopnom stave. V tomto smere dal súd za pravdu žalovanému, ktorý tvrdil, že ak by žalobca zmluvu o prístupe neuzavrel, užíval by distribučnú sústavu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho by vznikalo na jeho strane bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka distribučnej sústavy. V takom prípade by žalobca navýšil svoj zisk o poplatok na chod a udržiavanie siete za rozhodné obdobie na úkor nákladov udržiavania siete a ostatných výrobcov elektriny, čím by celkom jednoznačne došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške nákladov prevádzky siete vo výške G - komponentu a žalovaným vznesená kompenzačná námietka by spôsobila zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Uvedené je však len veľmi stručne zhrnuté, keďže tunajší súd dospel k jednoznačnému záveru dôvodnosti a oprávnenosti platieb za prístup do distribučnej sústavy na zmluvnom základe.

62. Keďže žalobca prístup v rozhodnom období využíval, teda vpúšťal vyrobenú energiu do distribučnej sústavy na základe konkludentne uzatvorenej dohody medzi stranami za účinnosti v súlade s nálezom Ústavného súdu SR žalobcovi vznikla povinnosť platiť poplatok za prístup do distribučnej siete žalovaného. Súd v zmysle vyššie uvedeného preto žalobu zamietol.

63. S ohľadom na vyšší vyslovený záver súdu, nebolo dôvodné, aby sa súd zaoberal námietkami žalovaného týkajúce sa relevantnosti novej právnej úpravy zákona o energetike, keďže by tieto závery mali pre skutkové a právne posúdenie len akademický charakter.

64. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, pričom tieto mu v konaní vznikli.

67. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).