Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/16/2006

Najvyšší súd 1M Obdo V 16/ 2006-485 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Zuzany Ďurišovej, JUDr. Aleny

Priecelovej a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcu F., proti žalovanému V.,

zastúpenému JUDr. M., o určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku, ktorá sa viedla na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. augusta 2004, č. k.

9 Cbs 89/03–309 v znení opravného uznesenia z 15. novembra 2004, č. k. 9 Cbs 89/03–350

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2005, č. k.

, –430, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. augusta 2004 v znení opravného uznesenia

z 15. novembra 2004 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že zmluva o predaji

podniku č. 2201/2002, uzatvorená 14. januára 2003 medzi žalobcom ako predávajúcim

a žalovaným ako kupujúcim, je neplatná. Zároveň žiadal určiť, že žalobca je vlastníkom

privatizovaného majetku z uvedenej zmluvy o podniku, ktorý je v žalobe vymenovaný.

Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 8 356 245,-- Sk náhrady trov konania.

21M Obdo V 16/2006

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom zo 6. októbra 2005 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

V časti o trovách konania rozsudok zmenil tak, že žalovanému priznal len 329 854,-- Sk.

Oba súdy vychádzali zo skutkového zistenia, že 14. januára 2003 uzatvorili účastníci

konania zmluvu o predaji podniku. Jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k veciam,

peňažným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili alebo mali

slúžiť na prevádzku príspevkovej organizácie V.. V zmluve bolo dohodnuté, že kupujúci

zaplatí celú kúpnu cenu 20 mil. Sk v jednej splátke na účet predávajúceho do 30 dní

od uzatvorenia zmluvy. Žalovaný pred uzavretím zmluvy predložil čestné vyhlásenie

z 21. novembra 2002, v ktorom uviedol, že peňažné prostriedky na kúpu podniku nadobudol

legálnym spôsobom z finančnej výpomoci - pôžičky. K čestnému vyhláseniu pripojil

potvrdenie od Č., z 13. augusta 2002 o vinkulácii 20 mil. Sk, určených pre P. SR

na zaplatenie kúpnej ceny za sprivatizovaný majetok na účet F. (ďalej len F.) a potvrdenie

správcu dane, že P. má ku dňu 4. novembra 2002 vyrovnané daňové povinnosti voči štátnemu

rozpočtu SR. Kúpnu cenu napokon žalovaný nezaplatil z peňazí, vinkulovaných v Č. ale

z peňazí, získaných pôžičkou od S..

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani jeden z dôvodov, z ktorých žalobca

vyvodzuje neplatnosť zmluvy, nie je daný. Vinkuláciu urobil žalovaný podľa podmienok

a pokynov Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Žalobca bez

vedomia žalovaného vinkuláciu zrušil. Žalovaný napriek krátkosti času zabezpečil peňažné

prostriedky z iného zdroja a kúpnu cenu riadne a včas zaplatil.

neupravuje, z akých prostriedkov možno zaplatiť privatizačnú kúpnu cenu a len ako sa majú

preukazovať. Žalovaný v súlade so zákonom pôvod prostriedkov preukázal a žalobca ním

použitý spôsob akceptoval. Splnil aj podmienku, že vinkuláciu možno zrušiť len so súhlasom

F.. Konanie žalovaného nemožno považovať ani za obchádzanie zákona, ani za uvedenie

do omylu. Žalovaný omyl nevyvolal a o skutočnosti, že F. dal súhlas na uvoľnenie vinkulácie

nevedel, keďže mu nebola známa korešpondencia medzi F. a bankou. Žalobca bol

informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré viedli k tomu, že cena bola zaplatená z iných

zdrojov a súhlasil s tým. Odvolací súd sa s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa nepovažoval

zmluvu za neplatnú, stotožnil. V rozsudku okrem iného uviedol, že preto ani neexistoval

právny dôvod pre určenie vlastníctva žalobcu k majetku, uvedenému v žalobe.

31M Obdo V 16/2006

Proti obom rozsudkom podal na podnet žalobcu mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že oba súdy sa neriadili dôsledne

príslušnými ustanoveniami o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby (, , a a )

o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii (§ 1, § 4 a § 5). Zo spisu

súdu prvého stupňa vyplynulo, že Č. 13. augusta 2002 vydalo potvrdenie o vinkulácii

finančných prostriedkov 20 mil. Sk, určených pre P., určený na zaplatenie kúpnej ceny

za sprivatizovaný majetok na účet F.. Z oznámenia banky z 10. februára 2004 však

vyplynulo, že vinkulované peniaze neboli určené pre žalovaného, ale pre tretiu osobu,

na žiadosť ktorej boli viazané peňažné prostriedky uvoľnené. Žalobca v čestnom vyhlásení

uviedol, že peňažné prostriedky, určené na nadobudnutie podniku, V. nadobudol legálnym

spôsobom z finančnej výpomoci – pôžičky a k prehláseniu pripojil potvrdenie o vinkulácii

a potvrdenie správcu dane, že má k 4. novembru 2002 vyrovnané daňové povinnosti. Peňažné

prostriedky, ktoré boli vinkulované, boli majetkom Ing. E., ktorý ich na základe zmluvy

o finančnej výpomoci poskytol žalovanému, čo žalovaný v čestnom vyhlásení neuviedol.

S poukazom na znenie až e) o preukazovaní

pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, je zrejmé že žalovaný nepreukázal pôvod

finančných prostriedkov, určených na zaplatenie kúpnej ceny čestným vyhlásením o ich zdroji

a doložením príslušných zákonom požadovaných dokladov. Ani z čestného vyhlásenia

žalovaného z 21. novembra 2002 a ani z potvrdenia o vinkulácii, ktoré žalovaný predložil

žalobcovi nevyplýva, že finančné prostriedky, určené na zaplatenie kúpnej ceny, vinkulované

v banke, nie sú jeho vlastníctvom a sú žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o finančnej

výpomoci s treťou osobou. Žalovaný bol povinný uviesť zdroj finančných prostriedkov

v samotnom čestnom vyhlásení a to z dôvodu, že podľa citovaného zákona (§ 4 písm. a/), bol

súčasne povinný predložiť aj potvrdenie príslušného správcu dane o splnení daňovej

povinnosti tejto tretej osoby voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, keďže nešlo

o banku, resp. poisťovňu. Žalovaný kúpnu cenu následne uhradil finančnými prostriedkami,

získanými na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej so S. 5. februára 2003. Ani túto

skutočnosť neuviedol v čestnom vyhlásení a chýbal aj doklad, potvrdzujúci splnenie daňovej

povinnosti tohto subjektu. Žalovaný nesplnil povinnosti, ustanovené zákonom (i v zmluve

obsiahnuté), v dôsledku čoho je podľa zmluva o predaji podniku

zo zákona neplatná.

41M Obdo V 16/2006

Názor súdu prvého stupňa, že žalovaný splnil podmienky, stanovené zákonom, keďže

zákon nestanovuje, aké finančné prostriedky sa môžu použiť na úhradu kúpnej ceny, ale ako

sa má preukazovať pôvod týchto finančných prostriedkov, nekorešponduje so znením zákona

č. Účelom zákona, ako to vyplýva i zo samotného názvu zákona, je

preukázanie pôvodu tých finančných prostriedkov, ktoré majú byť použité na nadobudnutie

vlastníctva k majetku v privatizácii. Povinnosť preukázať pôvod finančných prostriedkov

kupujúcim sa týka len tej časti finančných prostriedkov, ktorými kupujúci mieni zaplatiť

dohodnutú kúpnu cenu. Spôsob, akým kupujúci preukazuje pôvod finančných prostriedkov, je

uvedený v § 4 tohto zákona, podľa ktorého je povinný v čestnom vyhlásení uviesť zdroj ich

nadobudnutia. Následne zákon v súvislosti s uvedením zdroja nadobudnutia finančných

prostriedkov spája povinnosť kupujúceho doložiť doklad, potvrdzujúci legálnosť tohto zdroja.

Zdrojom finančných prostriedkov môžu byť v zmysle citovaného zákona úvery, pôžičky,

finančné prostriedky, získané z poistných zmlúv, resp. vlastné finančné prostriedky

kupujúceho, uložené na účte v banke. Je zrejmé, že subjektmi, poskytujúcimi zdroj

finančných prostriedkov v procese privatizácie, môžu preto byť banky, poisťovne, právnické

a fyzické osoby, za predpokladu, že majú splnenú daňovú povinnosť. V konkrétnom prípade

bol žalovaný povinný v čestnom vyhlásení uviesť zdroj finančných prostriedkov, teda to, že

ich nadobudol na základe Zmluvy o finančnej výpomoci, uzatvorenej s Ing. E. a súčasne bol

povinný k čestnému vyhláseniu pripojiť potvrdenie príslušného správcu dane, že Ing. E. má

splnenú daňovú povinnosť.

K názoru odvolacieho súdu, že určenia neplatnosti zmluvy o prevode podniku by sa

žalobca mohol domáhať len pre neplnenie podmienok stanovených vládou a zakotvených

v zmluve zo strany žalovaného, uviedol, že predmetom preskúmavaného konania bolo určenie

neplatnosti zmluvy o predaji podniku a nie rozhodnutia vlády v procese privatizácie.

Rozhodnutím vlády boli stanovené podmienky prevodu konkrétneho majetku štátu, ktoré boli

následne žalobcom zapracované do zmluvy o predaji podniku. Časť zmluvných podmienok,

týkajúcich sa kúpnej ceny, predstavovala súčasne zákonné podmienky pre možné

nadobudnutie vlastníctva privatizovaného majetku. Žalobca, ako jedna zo strán dvojstranného

právneho úkonu, ktorého platnosť bola v dôsledku znenia

spochybnená, bol preto aktívne legitimovaný na podanie žaloby na určenie platnosti, resp.

neplatnosti právneho úkonu a mal na určení neplatnosti naliehavý právny záujem. Preto sa

žalobca mohol na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy o predaji privatizovaného

majetku aj z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok kupujúcim, keď táto neplatnosť

51M Obdo V 16/2006

vyplýva zo zákona (§ 5). Súd bol povinný z uvedeného hľadiska posudzovať plnenie tak

zmluvných, ako aj zákonných podmienok pri prevode vlastníctva privatizovaného majetku.

Dôkazy, nachádzajúce sa v súdnom spise, neodôvodňujú záver odvolacieho súdu, že

vinkuláciu zrušil žalobca a tým zapríčinil platobnú insolventnosť žalovaného vo vzťahu

k predmetu sporu. Samotná banka v oznámení z 10. februára 2004 uviedla, že vinkuláciu

zrušila na základe žiadosti jej klienta, ktorým nebol ani žalobca a ani žalovaný. Z obsahu

listu žalobcu z 10. januára 2003, adresovaného Č. vyplýva, že žalobca súhlasil

so zrušením vinkulácie finančných prostriedkov s tým, že tieto budú bez zbytočného odkladu

poukázané na účet žalobcu z titulu úhrady kúpnej ceny. Banka vinkulované finančné

prostriedky nepoukázala na účet žalobcu, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že žalobca

zrušil vinkuláciu a vytvoril tak faktický stav neumožňujúci žalovanému uhradiť kúpnu cenu

podľa dohodnutých podmienok.

Žalobca s mimoriadnym dovolaním súhlasil. Vo vyjadrení k nemu uviedol, že

nepovažuje za správny záver odvolacieho súdu, že nemožno žiadať, aby žalovaný uhradil

kúpnu cenu z prostriedkov, ktorých legálnosť preukázal v súlade so zákonom o preukazovaní

pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii. Rozlišovanie finančných prostriedkov a ich

preukazovania pred uzatvorením zmluvy a skutočné zdroje, z ktorých sa cena zaplatila, je

obchádzaním zákona. Privatizáciou sa rozumie celý proces prevodu majetku štátu na iné

osoby a nielen časť tohto procesu do uzavretia zmluvy. Žalovaný obišiel zákon tým, že kúpnu

cenu nezaplatil zo zdrojov, ktoré preukazoval pred uzatvorením zmluvy a legálnosť zdroja,

z ktorého peniaze skutočne zaplatil, nepreukázal.

Žalovaný žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť. Vo vyjadrení k dovolaniu okrem

iného uviedol, že v čestnom vyhlásení uviedol zdroj finančných prostriedkov, keď výslovne

uviedol, ako zdroj pôžičku. V § 4 zák. č. 221/94 Z. z. sú spôsoby, ako možno preukázať

pôvod finančných prostriedkov, stanovený alternatívne a je na kupujúcom, ktorú z možností

použije. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že musí uviesť, kto mu

pôžičku poskytol. Poukázal nato, že žalobca ani pri uzavretí zmluvy ani neskôr

nespochybňoval, že žalobca splnil všetky povinnosti, súvisiace s preukazovaním pôvodu

finančných prostriedkov. Žalobca ešte ani v žalobe, podanej 17. júla 2003, nevyvodzoval

neplatnosť zmluvy z nedostatkov pri preukazovaní pôvodu prostriedkov, ale zo skutočnosti,

že nebol preukázaný pôvod prostriedkov, z ktorých bola skutočne cena zaplatená. Uvedený

61M Obdo V 16/2006

dôvod, ktorého sa dovoláva aj generálny prokurátor, po prvýkrát uplatnil až v podaní

z 15. júla 2004, teda rok a pol po uzavretí zmluvy. K časti mimoriadneho dovolania,

zaoberajúcej sa právnym záujmom žalobcu na určení neplatnosti zmluvy uviedol, že žalobca

naliehavý právny záujem na určení nepreukázal. I keď žalobca nemal právny záujem

na určení neplatnosti zmluvy, súd prvého stupňa žalobu nezamietol pre nedostatok právneho

záujmu, ale z vecných dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e

, vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v napadnutom rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru,

že dovolanie nie je opodstatnené.

Neplatný je právny úkon, ktorý trpí vadami, s ktorými zákon spája jeho neplatnosť.

okrem iných dôvodov v za neplatné stanovuje právne úkony, ktoré

svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia

dobrým mravom. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom

na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase

urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku

skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak).

Dôvodom neplatnosti zmluvy nemôže preto byť ani neplnenie zmluvných povinností,

vyplývajúcich zo samotnej posudzovanej zmluvy.

Platí to aj pre neplatnosť podľa , podľa ktorého F.

uzavrie zmluvu o predaji privatizovaného majetku len vtedy, ak sú splnené povinnosti podľa

tohto zákona, inak je zmluva neplatná.

Vzhľadom na uvedené bolo pre posúdenie platnosti spornej zmluvy zo 14. januára

2003 o predaji podniku V., z pohľadu uvedeného zákona významné (okrem všeobecných

požiadaviek na platnosť zmluvy) len to, či podmienky stanovené v §§ 2, 3 a 4 citovaného

zákona boli splnené v čase jej vzniku (uzavretia). Bez významu pre posúdenie platnosti

zmluvy preto boli okolnosti, za akých došlo ku skutočnému zaplateniu kúpnej ceny.

Z uvedeného dôvodu nemohla obstáť žaloba v pôvodnom znení, podľa ktorého žalobca

za dôvod neplatnosti zmluvy považoval skutočnosť, že kúpna cena nebola zaplatená

71M Obdo V 16/2006

z pôvodne proklamovaného zdroja, ku ktorému žalovaný vyhlásením a potvrdením

preukazoval pôvod, ale z iných prostriedkov, ktorých pôvod žalovaný predpísaným spôsobom

nepreukazoval. Žalobca v žalobe okrem iného uvádzal, že v čase uzavretia zmluvy bola

formálne splnená podmienka povinného preukazovania pôvodu peňažných prostriedkov,

určených na zaplatenie kúpnej ceny, ale následne po nadobudnutí účinnosti zmluvy došlo

k zmene podstatných okolností, za ktorých by žalobca zmluvu určite neuzavrel. Inak

povedané bol uvedený do omylu (bod IV žaloby).

Pre neplatnosť zmluvy môžu byť významné len také skutočnosti, ktoré ovplyvňovali

rozhodovanie a konanie účastníka zmluvy pri jej uzatváraní. Okolnosti, ktoré nastali

po uzavretí zmluvy, nemôžu spätne ovplyvňovať konanie účastníka zmluvy a spôsobovať

jeho omyl pri uzavretí zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného je podľa § 49a Obč. zák. pre

neplatnosť zmluvy významný omyl len vtedy, ak ho vyvolala druhá strana, alebo o ňom

vedela. Z obsahu spisu je však zrejmé, že kúpna cena bolo uhradená z iného, ako pôvodne

predpokladaného zdroja s vedomím a súhlasom žalobcu a žalobca ju prijal. Žalovaný

takýmto postupom omyl žalobcu ani nevyvolal ani nezneužil.

Žalobca až v podaní z 15. júla 2004 rozšíril dôvody, pre ktoré považuje zmluvu

za neplatnú o ďalšie, ktorých sa v podstate dovoláva aj generálny prokurátor. Dovolací súd

ani tieto dôvody nepovažoval za opodstatnené.

o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri

privatizácii neupravuje, aké finančné zdroje môže kupujúci použiť na zaplatenie kúpnej ceny

privatizovaného majetku. Stanovuje povinnosť preukázať pôvod prostriedkov a spôsoby,

akými možno ich pôvod preukazovať. Základným prostriedkom preukazovania je čestné

vyhlásenie o ich zdroji, ktoré má byť doložené ďalším dokladom. Druh a obsah dokladu

zrejme závisí na spôsobe nadobudnutia prostriedkov, ktoré majú byť v privatizácii použité.

Uvedený zákon v § 4 písm. a/ umožňuje pôvod prostriedkov preukazovať potvrdením

príslušného správcu dane o splnení daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu Slovenskej

republiky, vzťahujúcej sa na zdroj finančných prostriedkov, uvedených v čestnom vyhlásení.

Ako alternatívne prostriedky (použitie spojky alebo) zákon stanovuje

- doklad banky o poskytnutí úveru, pôžičky alebo o ich prísľube (§ 4 písm. b),

- doklad o plnení poisťovne na základe poistnej zmluvy (§ 4 písm. c),

81M Obdo V 16/2006

- výpis z účtu v banke, potvrdzujúci sumu finančných prostriedkov, uvedených v čestnom

vyhlásení vo výške, ktorá je potrebná na uskutočnenie kúpy (§ 4 písm. d),

- potvrdenie banky o výške vkladu na vkladnej knižke potrebnej na uskutočnenie kúpy (§ 4

písm. e).

Formulácia uvedených ustanovení nie je celkom presná a len naznačuje, že druh

dokladu závisí na spôsobe (forme, druhu) zadováženia prostriedkov, ktoré sa majú použiť

na privatizáciu. Je však zrejmé, že každý z nich postačuje, pričom nie je možné vylúčiť ani

ich vzájomnú kombináciu. Znenie § 4 písm. a/ v spojení s písm. d/ a e/ naznačuje, že ide

o preukázanie prostriedkov, ktoré patria kupujúcemu, pričom ak má peniaze uložené

v peňažnom ústave, na ich preukázanie stačí výpis z účtu alebo potvrdenie o výške vkladu

na vkladnej knižke a nevyžaduje sa potvrdenie správcu dane. Alternatívou preukázania

prostriedkov, pochádzajúcich z poistného plnenia, dokladom od poisťovne je, ak boli

vyplatené a uložené v peňažnom ústave, výpis alebo potvrdenie podľa písm. d/ alebo e/.

Zo znenia písm. b/ je zrejmé, že zdrojom úhrady kúpnej ceny nemusia byť prostriedky, ktoré

sú majetkom kupujúceho. V tejto súvislosti sa žiada upozorniť na rozdiel medzi pôžičkou,

ktorá je tzv. reálnym kontraktom a vzniká až reálnym poskytnutím peňazí a úverom, ktorý

ako kontrakt konsenzuálny vzniká už uzavretím zmluvy o úvere bez ohľadu na čas plnenia,

pričom k plneniu napokon ani nemusí dôjsť. Navyše banky poskytujú len úvery, nie pôžičky.

Z gramatického znenia a väzby jednotlivých spôsobov preukazovania okrem iného vyplýva,

že použitie žiadneho z potvrdení alebo dokladov uvedených v písm. b/ až e/ nevyžaduje

zároveň doloženie aj potvrdenia správcu dane podľa písm. a/. V zásade stačilo, aby žalovaný

predložil potvrdenie správcu dane, že má splnené daňové povinnosti, avšak len vtedy, ak by

v privatizácii mienil použiť vlastné prostriedky (v takom prípade by sa potvrdenie daňového

orgánu vzťahovalo na tieto prostriedky). Keďže na zaplatenie kúpnej ceny nemali byť použité

jeho vlastné prostriedky, musel zdroj doložiť niektorým zo spôsobov upravených v písm. b/

až e/. V takom prípade už nemusel pôvod prostriedkov preukazovať potvrdením podľa písm.

a/, a to ani vtedy, keď ich získal pôžičkou, úverom alebo obdobným spôsobom. Zo zákona

nevyplýva, že v takom prípade je treba preukazovať zdroj, z ktorého peňažné prostriedky

získala osoba, ktorá ich kupujúcemu na základe pôžičky, úveru alebo obdobného vzťahu

poskytla.

Z obsahu spisu vyplýva, že podľa pôvodného zámeru mala byť kúpa podniku

financovaná tak, že prostriedky vo výške 20 mil. Sk žalovanému mal na základe zmluvy

91M Obdo V 16/2006

nazvanej „zmluva o finančnej výpomoci“ poskytnúť Ing. E. a to tak, že prostriedky vinkuluje

v prospech F. na účel uvedený v zmluve – zaplatenie kúpnej ceny za kupovaný podnik.

Z dôvodov už uvedených nešlo o pôžičku, ani o úver. Išlo o nepomenovanú zmluvu s presne

vymedzeným účelom a právami a povinnosťami účastníkov (§ 269 ods. 2 Obch. zák., resp.

§ 51 Obč. zák.). Jej účelom bolo poskytnutie prostriedkov so zabezpečením, že budú použité

len na predpokladaný účel, s možnosťou preukázať predávajúcemu, že prostriedky sú

k dispozícii a zabezpečiť mu ich vyplatenie po splatnosti. Je to štandardný spôsob

financovania akéhokoľvek obchodu. Zo žiadneho z ustanovení

nevyplýva, že by bola takáto forma získania a použitia finančných prostriedkov v privatizácii

nedovolená.

Vinkukácia sa uskutočnila, o čom Č. vydala potvrdenie. Toto potvrdenie obsahuje

označenie banky, čísla účtu, výšku vinkulovanej čiastky, účel na aký sa majú použiť, komu sa

majú poukázať a v čí prospech (v mene koho) bude platba uskutočnená. Z potvrdenia je

zrejmé, že prostriedky nie sú určené pre žalobcu, ale na to, aby sa za neho zaplatila kúpna

cena pre F..

V čestnom vyhlásení k zmluve č. 2201/2002 žalovaný vyhlasuje, že finančné

prostriedky nadobudol z finančnej pomoci – pôžičky a uvádza sa v ňom, že sa pripája

potvrdenie o vinkulácii. I keď použitý výraz – pôžička, nezodpovedá celkom právnemu

charakteru vzťahu medzi žalovaným a Ing. P., ide o výraz, ktorý sa bežne v praxi používa,

s významom poskytnutia peňažných prostriedkov, ktoré je treba vrátiť. Zo Z.

z. nevyplýva, že v čestnom potvrdení alebo potvrdení banky musí byť uvedené meno osoby,

ktorá kupujúcemu prostriedky poskytla (požičala).

Potvrdenie o vinkulácii v spojení s údajmi uvedenými v čestnom vyhlásení tak spája

výpis z účtu podľa § 4 písm. d/ s potvrdením o poskytnutí pôžičky (alebo o obdobnom

vzťahu) podľa § 4 písm. b/. Z uvedených dokladov tak vyplýva spôsob financovania, i to, že

na zaplatenie kúpnej ceny, sa použili prostriedky, nepatriace kupujúcemu.

Dovolací súd dospel k záveru, že v čase uzavretia spornej zmluvy boli splnené

podmienky preukázania pôvodu finančných prostriedkov v privatizácii tak, ako to vyžaduje

Zmluva o kúpe podniku preto, z dôvodov vytýkaných žalobou aj

mimoriadnym dovolaním, nie je neplatná. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý žalobu

101M Obdo V 16/2006

z uvedeného dôvodu zamietol a odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil, je vecne správne. Keďže vlastníctvo k majetku žalobca vyvodzoval z neplatnosti

zmluvy, je vecne správne zamietnutie žaloby aj v časti o určení vlastníctva. Z uvedených

dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol.

Dovolací súd považuje za potrebne poznamenať, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní

považoval za splnenú podmienku preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (§ 80

písm. c/ ) oboch častí žaloby (určenie neplatnosti zmluvy a určenia vlastníctva)

a žalobu zamietol z vecných dôvodov (opravné uznesenie z 15. novembra 2004 č. k.

9 Cbs 89/03–350). Keďže otázkou naliehavého právneho záujmu sa dovolateľ síce

v mimoriadnom dovolaní zaoberá, zaujíma však rovnaké stanovisko ako súd prvého stupňa,

dovolací súd správnosť rozhodnutia z tohto pohľadu nepreskúmaval.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho

konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania má žalobca, na koho

podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Úspešný žalovaný však náhradu

trov konania nežiadal, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu