Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/85/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore navrhovateľa Poľovnícke združenie Rakovec, so sídlom Košice, Rastislavova 110, zast. JUDr. JCLic Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom Košice, Južná trieda 28, proti odporcovi W.. C. D., nar. X.XX.XXXX, J. T., Č. XX, zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 29, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu -202 z 5.5.2020 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Navrhovateľovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") uznesením (v poradí druhým) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal vykonávať akékoľvek úkony v mene Poľovníckeho združenia Rakovec, so sídlom Rastislavova 110, 040 01 Košice, IČO: 50 890 859, v mene ktorej koná ako štatutárny orgán

- B. C., predseda, a to až do právoplatného skončenia súdnych konaní vedených na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. o určenie neplatnosti členskej schôdze Poľovníckeho združenia Rakovec zo dňa 24.4.2019 a na nej prijatých uznesení (výrok I.). Ďalším výrokom rozhodol, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania proti odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a posledným výrokom (III.) rozhodol, že odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (upravenému a doplnenému po výzve súdu uznesením -191 z 3.4.2020), navrhovateľom odôvodnenom tým, že dňa 24.4.2019 sa konala výročná členská schôdza navrhovateľa, na ktorej bol uznesením č. 18/2019 platne a jednomyseľne zvolený za predsedu združenia B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. L. M. XXX. V zmysle uznesenia č. 14/2019 výročná členská schôdza, na ktorú bol pozvaný aj odporca, ho jednomyseľne odvolala z funkcie predsedu PZ Rakovec, a funkcia štatutárneho orgánu mu nezanikla výmazom z registra, ale dňom odvolania z funkcie, t.j. 24.4.2019. Predsedom združenia sa tak v súlade so zákonom stal B. C.. Navrhovateľ argumentoval stanoviskom Okresného úradu Michalovce, podľa ktorého výročná schôdza konaná dňa 24.4.2019 bola zákonná, platná, zvolaná v súlade so stanovami, a teda na členskej schôdzi boli platne zvolení za predsedu B. C. a za tajomníka W.. K. T.. Ich funkcia podľa navrhovateľa vznikla dňom zvolenia a sú oprávnení za združenie konať od tohto dňa a nie až od zápisu do registra. Napriek odvolaniu z funkcie odporca vystupuje ako predseda združenia, koná tak vedome v rozpore so zákonom, stanovami a vôľou členskej schôdze. Navrhovateľ akcentoval, že odvolanie z funkcie sa považuje za platné až do času, pokiaľ by súd nerozhodol o jeho neplatnosti. Zápis do registra Poľovníckych organizácií má iba deklaratórny charakter, preto nie je možné odvolávať sa na

to, že v registri je zapísaný ako predseda W.. C. D., lebo listinami je preukázaný opak (samotná zápisnica zo schôdze zo dňa 24.4.2019, odpoveď Okresného úradu Michalovce zo dňa 15.5.2019). Navrhovateľ predložil Oznámenie o nezákonnom konaní z 12.9.2019, adresované Okresnému úradu Michalovce, popisujúcom nezákonné konanie odporcu, podľa ktorého odporca okrem iného, na origináloch povolenia z marca 2019, ktoré boli vydané poľovným hospodárom p. P., jednostranne, dodatočne a svojvoľne dopísal a vyznačil lovenie a zároveň naďalej vykonáva svoju funkciu štatutárneho orgánu. Poukázal tiež na podnet adresovaný Okresnému riaditeľstvu PZ Michalovce zo 7.10.2019, v ktorom sa uvádza, že odporca svojvoľne, bez vedomia a bez súhlasu poľovníckeho združenia, prideľuje značky na označenie ulovenej zveri a svojvoľne do povoleniek na ulovenie zveri dopisuje zveri a ich vekové triedy. Zároveň bol podaný podnet aj Okresnému úradu Michalovce a na vedomie aj ďalším inštitúciám.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, nakoľko navrhovateľ osvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže z predložených uznesení výročnej členskej schôdze navrhovateľa konanej dňa 24.4.2019, konkrétne z uznesenia č. 15/2019 vyplýva, že predseda PZ Rakovec W.. C. D. bol jednomyseľne odvolaný z funkcie predsedu. Toto uznesenie výročná členská schôdza právoplatne schválila. Právoplatným odvolaním odporcu z funkcie predsedu PZ Rakovec zanikla jeho funkcia a následne uznesením č. 17/2019 bol za predsedu PZ Rakovec jednomyseľne zvolený B. C.. Platnosť, resp. neplatnosť uznesení prijatých na tejto výročnej členskej schôdzi, je predmetom prebiehajúcich súdnych konaní. Predložené listinné doklady súd vyhodnotil tak, že je z nich zrejmé, že odporca naďalej koná v mene združenia. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil súd do právoplatného skončenia konaní vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. o neplatnosti výročnej členskej schôdze a na nej prijatých uznesení zo dňa 24.4.2019. Nariadením neodkladného opatrenia podľa súdu nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (trvanie neodkladného opatrenia len do skončenia prebiehajúcich súdnych konaní), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu (jeho cieľom je len zabezpečiť riadne fungovanie združenia). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému odporcovi a o povinnosti neúspešného odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4. Po odvolaní sa odporcu proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, uznesením -181 z 30.3.2020 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil predovšetkým odstrániť vady petitu návrhu a skúmať splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vychádzajúc pri tomto posúdení zo stavu existujúceho v čase vydania nového rozhodnutia ( ).

5. Súd prvej inštancie vyzval navrhovateľa aby odstránil vady svojho podania a po upresnení petitu návrhu opätovne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (tento bol podaný po začatí konania vzhľadom na prebiehajúce konania označené v bode 1. o určenie neplatnosti členskej schôdze) je dôvodný. Mal z to, že navrhovateľ osvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, lebo z priložených uznesení výročnej členskej schôdze navrhovateľa, konanej dňa 24.4.2019, o 16:00 hod., konkrétne z právoplatného uznesenia č. 15/2019, vyplýva, že predseda PZ Rakovec W.. C. D. bol jednomyseľne odvolaný z funkcie predsedu. Právoplatným odvolaním odporcu z funkcie predsedu PZ Rakovec zanikla jeho funkcia a následne uznesením č. 17/2019 bol jednomyseľne za predsedu PZ Rakovec zvolený B. C.. Platnosť, resp. neplatnosť prijatých uznesení na tejto výročnej členskej schôdzi je predmetom prebiehajúcich súdnych konaní a týkajú sa veci samej. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca koná i naďalej v mene PZ Rakovec, aj napriek jeho vedomosti o odvolaní z funkcie a tiež napriek jeho vedomosti o prebiehajúcich súdnych konaniach, pričom v jednom z nich je aj žalobcom. Do rozhodnutia súdu v jednotlivých konaniach o neplatnosť členskej schôdze, výročná členská schôdza a na nej prijaté uznesenia sú platné. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že toho času zatiaľ nie je zmena predsedu vyznačená v registri poľovníckych organizácií (má len deklaratórny charakter). Odporca nepoprel vo svojich podaniach, že koná v mene združenia, naopak zdôraznil, že stále je zapísaný v evidencii a má za to, že členská schôdza bola neplatná, o čom svedčia aj podané žaloby. Zároveň uviedol, že

dňa 9.8.2019 sa zúčastnil na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri ONDAVA Moravany, kde zastupoval združenie a z prítomných nikto nespochybnil jeho postavenie. Odporca takisto nevyvrátil tvrdenia navrhovateľa vychádzajúce z vyjadrenia poľovného hospodára p. P., že odporca označuje lovenú zver a vydáva povolenky na jej lov napriek tomu, že na to je oprávnený len výbor Poľovníckeho združenia. V tejto súvislosti súd zopakoval, že odporca tieto tvrdenia nevyvrátil a pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádzal z toho, že navrhovateľ musí osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a nie ich dokazovať. Podľa názoru súdu, podozrenia navrhovateľa museli byť dostatočne odôvodnené, pokiaľ pristúpil k tomu, že na konanie odporcu upozornil Okresný úrad Michalovce (konkrétne na to, že origináloch povoleniek z marca 2019 vydaných poľovným hospodárom p. P., jednostranne, dodatočne a svojvoľne dopísal a vyznačil lovenie) a aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce (na to, že bez vedomia a súhlasu poľovníckeho združenia prideľuje značky na označenie ulovenej zveri a svojvoľne do povoleniek dopisuje druhy zveri a ich vekové kategórie). Súd poukázal na to, že z listu pripojeného navrhovateľom k úprave petitu návrhu vyplýva, že v ňom odporca sám konštatuje, že sa mu podarilo zablokovať účet Poľovníckeho združenia Rakovec a „znemožniť jeho zneužitie“ zo strany terajšieho vedenia združenia, zabrániť zaevidovaniu záverov nelegálnej členskej schôdze a zmene pozícií štatutárneho orgánu a predsedu PZ, ktorým je stále on. Vzhľadom na to, že ide o list podpísaný odporcom, vyhodnotil situáciu súd tak, že odporca stále koná v mene združenia a zasahuje do jeho činnosti. Aj v správnej žalobe podanej Krajskému súdu v Košiciach proti opatreniu Okresného úradu Michalovce, odbor pozemkový a lesný sp. zn. OU-MI-PLO-2019/015403-Fer z 1.10.2019 pripojenej k odvolaniu, odporca uvádzal, že výročná členská schôdza bola vykonaná nezákonne a má za to, že práve novozvolený predseda a tajomník združenia uviedli banku do omylu, keď uviedli, že sú aktuálnymi štatutárnymi orgánmi navrhovateľa. Súd konštatoval, že odporca nechce prijať fakt, že do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci neplatnosti výročnej členskej schôdze a na nej prijatých uznesením, sú členská schôdza a prijaté uznesenia platné. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami tak, že súd zakázal odporcovi vykonávať akékoľvek úkony v mene združenia, pretože odporca naďalej v mene združenia koná, ohrozuje jeho činnosť a je predpoklad, že aj v budúcnosti tak bude konať a to až do času právoplatného skončenia konaní označených v bode 1. o neplatnosť výročnej členskej schôdze a na nej prijatých uznesení (vo veci sp. zn. bola žaloba neprávoplatne zamietnutá). Súd vyjadril názor, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne na strane odporcu neprimeraná ujma (trvanie neodkladného opatrenia len do právoplatného skončenia označených sporov) ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, ktorého cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie združenia.

6. O trovách konania vo výroku II. súd rozhodol v zmysle ust. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému odporcovi v plnom rozsahu. O trovách predchádzajúceho odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi v plnom rozsahu.

7. Uznesenie vo výroku I. a II. napadol včas podaným odvolaním odporca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietne a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že súd mal skúmať v zmysle uznesenia odvolacieho súdu splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vychádzajúc pri tomto posúdení zo stavu existujúceho v čase vydania nového rozhodnutia, avšak jediný dôkaz, ktorý navrhovateľ predložil po vrátení veci na ďalšie konanie a mal slúžiť na, osvedčenie hodnovernosti nároku navrhovateľa, je len list odporcu adresovaný obyvateľom obce O. L. M., v ktorom odporca adresuje svoj subjektívny názor v zmysle práva na slobodu prejavu obyvateľom obce O. L. M., a je ho nutné klasifikovať iba ako ľubovoľné vystupovanie, konanie, ktoré nevedie k ujme na strane navrhovateľa, takéto vystupovanie nemôže zasiahnuť do práv navrhovateľa (a ani nezasiahlo) a takéto správanie sa odporcu nemôže navrhovateľa ani bezprostredne ohroziť aj z toho pohľadu, že v registri poľovníckych organizácii, z ktorého informácia o štatutárnom zástupcovi združenia je verejnosti prístupná, je ako predseda združenia, štatutárny zástupca navrhovateľa, uvedený B. C. a obyvatelia obce O. L. M. nijako nekonajú za navrhovateľa. Podľa odvolateľa nedáva zmysel, aby súd poskytol ochranu neodkladným opatrením navrhovateľovi, ak osoby, ktorým sú adresované

požiadavky v mene navrhovateľa, si vedia veľmi rýchlo overiť, kto je alebo nie je štatutárnym zástupcom združenia a odmietnuť požiadavku, preto nariadenie neodkladného opatrenia v existujúcom stave stráca zmysel a význam. Podľa verejne dostupných informácii odporca nie je oprávnený konať a ani nekoná za navrhovateľa, čo spôsobuje zánik základnej náležitosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože už aj zápisom v registri združení je táto úprava pomerov registrovaná. Predmetné tvrdenia z listu označil odporca za nepodložené v štádiu podozrenia a navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o zablokovaní účtu ani o ničom ďalšom. Uviedol, že uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu, nie je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha, nakoľko odporca nekoná spôsobom, pred ktorým by navrhovateľ potreboval súdnu ochranu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nesplnil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčil skutkové okolnosti, ktoré vecne odôvodňujú navrhované opatrenie a súčasne neosvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Odporca mal za to, že súd prvej inštancie aj po zrušení uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie pri odôvodňovaní rozhodnutia len opísal písomné doklady a čo v nich uvádza navrhovateľ a nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s obsahom návrhu a jeho petitom, nie je zrejmé na základe akých úvah a dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o splnení podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Odporca tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami, ktoré odporca uviedol v predchádzajúcom odvolaní a v ďalších podaniach. Výkon funkcie štatutárneho zástupcu v osobe B. C. označil odporca, v rozpore so zákonom, stanovami, ale aj s dobrými mravmi a preto mal za to, že súd mu mal odoprieť ochranu takto uplatnenému právu nakoľko ten koná v rozpore so záujmami združenia

8. Navrhovateľ reagoval na odvolanie žalobcu vyjadrením, v ktorom uviedol, že s dôvodmi odvolania odporcu sa nestotožňuje ani nesúhlasí, lebo sú v rozpore so zákonom v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a žiadal aby ho odvolací súd potvrdil, pričom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že sa súd prvej inštancie riadil pokynmi odvolacieho súdu a jeho právnym názorom. Odporca sa aj v súčasnosti snaží konať ako štatutárny zástupca navrhovateľa, čoho dôkazom sú súdne konania (viď bod 1.), na ktoré sa odvoláva samotný odporca ešte v prvom odvolaní. V predmetných konaniach je žalovaným Poľovnícke združenie Rakovec, ktoré zastupovala JUDr. Melánia Butkovská, ktorej plnú moc na zastupovanie už po odvolaní z funkcie podpísal odporca. Za Poľovnícke združenie Rakovec odporca preberal všetky zásielky aj po odvolaní z funkcie, preberal zásielky aj vo vyššie uvedených konaniach za Poľovnícke združenie Rakovec, podpisoval plné moci advokátom na zastupovanie. Zo zápisnice z pojednávania z 19.11.2019 vo veci vyplýva, že tým, že odporca podpísal splnomocnenie advokátovi na zastupovanie Poľovníckeho združenia Rakovec, ktorého on sám vyhľadal v konaní, kde on je žalobcom a Poľovnícke združenie žalovaným, advokát nebránil záujmy Poľovníckeho združenia Rakovec ako žalovaného, nakoľko v plnom rozsahu sa stotožnil zo žalobou, ale pozeral na záujmy toho, kto podpísal plnú moc, teda žalobcu W.. D.. Práve takýmto postupom v hrubom rozpore so zákonom a dobrými mravmi škodí odporca navrhovateľovi. Odporca vôbec neoznámil žalobcovi, že súdne konania vedené na Okresnom súde Košice II sú vedené práve proti navrhovateľovi, neodovzdal mu žiadne spisy, listinné dokumenty, neoznámil, ktorý advokát zastupuje PZ Rakovec, neoznámil mu, že má byť pojednávanie. Odporca úmyselne škodí navrhovateľovi a koná cielene tak aby dosiahol svoj zámer. Z uvedeného vyplýva, že práve konanie jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom a je potrebné neodkladne upraviť pomery.

9. Odporca vo vyjadrení k podaniu navrhovateľa zopakoval skutočnosti, ktoré už skôr uviedol, argumentoval, že p. C. vedel o konaniach, ktoré prebiehajú na Okresnom súde Košice II najneskôr dňa 15.11.2019 a nikto mu nebránil využiť dostupné právne prostriedky v civilnom konaní, vstúpiť do konania, namietať a iné a nie byť len pasívnym a v budúcnosti sa vyhovárať na nevedomosť. Odporca mal za to, že vo všetkých súdnych konaniach bránil záujmy Poľovníckeho združenia Rakovec, ktoré sa však rozchádzajú so záujmami p. C.. Neexistuje skutočný rozpor medzi záujmami odporcu a záujmami PZ Rakovec, odporca doteraz nespôsobil PZ Rakovec žiadnu škodu a ani PZ Rakovec neohrozil nebezpečenstvom vzniku škody.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je vecne správne.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (porovnaj Števček, M. a kolektív , Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1093).

17. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej ( ), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

18. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.

19. Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. -42 z 20.8.2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej.

Z odôvodnenia rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (porovnaj ) musí byť zrejmé, aký bol skutkový základ jeho rozhodnutia, t.j. súhrn relevantných osvedčených skutočností a jeho záver súdu týkajúci sa splnenia zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (najmä , ). Z povahy veci vyplýva, že pôjde o primeranú aplikáciu ust. týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia rozsudku, rozhodnutie o predbežnom opatrení bude spravidla stručnejšie ako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu, t.j. aby odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo relevantné osvedčené skutočnosti a tiež úvahy súdu, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

20. V náleze sp. zn. zo 4. júla 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a účinný od 1.6.2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ak súd nepostupoval podľa , t.j. neodmietol návrh na nariadenie NO z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak taký návrh zamietne. Procesný postup súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia ( v spojení s a ).

21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, predložených listinných dôkazov a preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z cit. ustanovení a uvedených zásad, v potrebnom rozsahu zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ hodnoverne osvedčil predpoklad existencie svojho práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením a deklarovaním úkonov odporcu opísaných v spise ako aj v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie, dostatočne osvedčil, že uložením požadovanej povinnosti sa efektívne dosiahne ochrana práv navrhovateľa do času právoplatne skončených vecí o neplatnosť členskej schôdze a na nej prijatých uznesení, ktorými bol odporca odvolaný z funkcie štatutára PZ Rakovec.

22. Treba súhlasiť s navrhovateľom, že všetky okolnosti danej veci ako aj doterajšie správanie sa odporcu osvedčujú a smerujú k tomu, že napriek jeho odvolaniu z funkcie, ktoré je platné, pokiaľ o ňom súd právoplatne nerozhodne inak, sa odporca cíti byť naďalej štatutárom PZ Rakovec a takto aj koná. Pokiaľ sám odporca deklaruje v odvolaní, že ako štatutár je v registri poľovníckych združení zapísaný p. C., čo z registra vedia zistiť aj iné osoby, ak bude mať súdom zakázané vykonávať akékoľvek úkony za PZ Rakovec dočasne do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti členskej schôdze a jej uznesení, nedochádza neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah k zásahu do jeho práv. Nie je možné, aby za jeden subjekt konali v tom istom časovom období rozdielnym spôsobom dvaja štatutári - štatutár odvolaný na členskej schôdzi a novozvolený štatutár, medzi ktorými je antagonistický vzťah. Ak aj bývalý štatutár, v tomto konaní odporca má za to, že členská schôdza nebola platná a na nej prijaté uznesenia sú neplatné, preto nedošlo k jeho odvolaniu, v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd túto otázku nerieši (ani ako predbežnú otázku) pretože o nej prebiehajú samostatné súdne konania. Odporca uvádza, že nemá v úmysle nejakým spôsobom škodiť Poľovníckemu združeniu Rakovec. Podľa názoru odvolacieho súdu túto skutočnosť najlepšie osvedčí tak, že prijme (dočasne, do právoplatného skončenia sporov o neplatnosť členskej schôdze) fakt, že bol odvolaný z funkcie a aj v čase rozhodovania o tomto neodkladnom opatrení nie je štatutárom PZ Rakovec, preto nemá oprávnenie za tento subjekt žiadnym spôsobom konať (udeľovať v jeho mene splnomocnenia advokátom, konať v banke) a pokiaľ v listoch adresovaných občanom obce seba označuje ako štatutára PZ Rakovec, tvrdiac, že členská schôdza na ktorej bol odvolaný z funkcie bola nelegálna, nemožno jeho konanie za existujúceho právneho stavu vyhodnotiť inak ako zavádzajúce, pričom odporca napriek prebiehajúcim súdnym konaniam a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane predkladá, že je štatutárom PZ Rakovec. K argumentom odporcu v odvolaní, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mu odporca zablokoval účet, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť uviedol samotný odporca v

liste adresovanom obyvateľom obce, ide teda o jeho tvrdenie, ktoré navrhovateľ dokazovať nemusí (maximálne osvedčiť) ale nie za situácie, keď ju tvrdí samotný odporca.

23. V zmysle uvedeného má aj odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a vzhľadom na aktuálne existujúcu situáciu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odporcovi uložiť povinnosť tak, ako je to uvedené v bode 1. odôvodnenia. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré odkazuje a uznesenie ako vecne správne podľa ust. a potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s a . Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).